Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13CoE/75/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708209971 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8708209971.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej: F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., O. XXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie 6.502,69 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 14.2.2012 pod č.k. 17Er/410/2008 - 18, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o čiastočnom zastavení exekučného konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad vyššie označeným uznesením návrh Asociácie užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov, so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 30, na jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinnej zamietol. Taktiež odmietol aj jeho návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 5.11.2009. Odmietol zároveň aj jeho návrh na odklad exekúcie zo dňa 5.11.2009. Posledným výrokom exekučné konanie proti povinnej v časti vymoženia úroku z omeškania zo sumy 6.492,73 Eur (195.600,- Sk) od 21.2.2008 do zaplatenia a v časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zastavil, a to podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Výrok o čiastočnom zastavení exekučného konania zdôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, zaväzuje povinnú ako účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je nielen nezákonné, v rozpore s dobrými mravmi, ale v konečnom dôsledku ju ako spotrebiteľa zaväzuje aj k plneniu právom nedovolenému, a to v časti týkajúcej sa uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 6.492,73 Eur (195.600,- Sk) od 21.2.2008 do zaplatenia. Takúto výšku úroku z omeškania, priznanú rozhodcovským súdom, považoval za neprimeranú a priečiacu sa dobrým mravom. Taktiež dohodnutý úrok z omeškania 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne) predstavuje hrubý nepomer a povinnú ako spotrebiteľa zaväzuje na neprimerane vysokú kompenzáciu za nesplnenie záväzku, teda je plnením právom nedovoleným. Pri výške úveru síce výška úroku z omeškania pri prepočte na kapitalizovaný úrok z omeškania sa nejaví až taká vysoká, avšak ak ide o neprimeranú výšku úrokov z omeškania, ktorú nie je možné akceptovať ani pri tzv. drobných úveroch. Preto dojednanie o výške úroku z omeškania v Zmluve o úvere zo dňa 12.9.2007, ktorá presahuje výšku zákonného úroku, okresný súd považoval za neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, najmä vzhľadom na postavenie účastníkov pri uzatváraní zmluvy a taktiež vzhľadom na zabezpečovanú povinnosť touto zmluvou. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o čiastočnom zastavení exekučného konania podal oprávnený odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti zrušiť uznesenie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K tvrdeniu exekučného súdu o tom, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou je zmluvou spotrebiteľskou, uviedol, že zmluvu o úvere nemožno podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, pretože vznikla podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Je pravdou, že znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo od 1.1.2008 rozšírené aj o zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené, ale pretože Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 12.9.2007, bola v čase uzavretia tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné podriadiť pod vtedy platný režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Pri aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS okresným súdom uviedol, že táto Smernica v rámci európskeho práva má len nepriamu záväznosť. To znamená, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva jej ustanovenia sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže Smernica bola implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. „pristupového obdobia“, slovenské súdy ju nemôžu používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je Smernica obsiahnutá. K tvrdeniam súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania uviedol, že povinná podpísaním zmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má teda sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Povinná svoju povinnosť nesplnila, čo bolo preukázané v rámci vykonaného dokazovania tak rozhodcovským súdom, ako aj prvostupňovým súdom pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Podľa názoru oprávneného, výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol úver povinnému (poskytovanie úveru na adrese trvalého alebo prechodného bydliska povinného) a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Takúto vôľu účastníkov ohľadom výšky úroku z omeškania by mal aj súd rešpektovať. Naviac, zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 3.2.2010 pod č.k. 5Co/16/2010. Taktiež poukázal aj na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 20/2003 a na stanovisko Najvyššieho súdu SR Obpj 3/2002, v ktorom sa uvádza, že ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, nie je použiteľné pre určenie výšky úrokov z omeškania s plnením peňažného dlhu vo vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom. V tejto súvislosti poukázal aj na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR. Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Plnenie dohodnutého záväzku je pritom elementárnou zásadou zmluvného práva. Preto na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Takéto konanie by viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody (voľnosti) veriteľom pri uzatváraní zmluvy o úvere v čase dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Opätovne zdôraznil, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. „absolútnym obchodom“, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. Ak exekučný súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle exekučného titulu, už vtedy posúdil, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Ak súd prvého stupňa exekučné konanie čiastočne zastavil v zmysle napadnutého výroku, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom v časti napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom odvolací súd dopĺňa: Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade, aj keď bola platne uzavretá medzi účastníkmi zmluva o úvere, nedošlo však k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Tieto zákonné náležitosti spĺňa iba Zmluva o úvere zo dňa 12.9.2007, nespĺňajú ich však Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (nie sú nikým podpísané a odátumované). Zmluva o úvere sa nemôže uzavrieť len s odkazom na Všeobecné podmienky jeho poskytnutia. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone, a tento vylučuje jej uzavretie len odkazom na obchodné podmienky, i keď zmluvu o úvere povinná uzavrela ako živnostník s uvedením čísla živnostenského registra 740-21015, teda nejde o spotrebiteľský úver. Nie je možné použiť ani ustanovenie § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ani § 273 Obchodného zákonníka. Neplatnosť Všeobecných obchodných podmienok zároveň spôsobuje neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), čo znamená, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať (absentuje exekučný titul). V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc, potom ide o akt, ktorý nemá atribúty exekučného titulu. Dôsledkom toho je zastavenie exekučného konania alebo zastavenie exekúcie, avšak dôsledkom môže byť aj odmietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak exekučné konanie čiastočne zastavil. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.