Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412201314 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8412201314.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. U. H., T. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, 2/ G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. U. H., T. XXX/XX, štátna občianka Slovenskej republiky, právne zastúpených advokátkou JUDr. Dášou Bajanovou, so sídlom Spišská Nová Ves, Starosaská č. 3, proti žalovaným: 1/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. č. XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, 2/ Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. č. XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, 3/ C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom D., F. č. XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, 4/ B. R., nar. XX.X.XXXX, bytom D., F. č. XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, všetci právne zastúpení advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, so sídlom v Poprade, Mnoheľova ul. č. 17, o ochrane vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C 24/2012 - 28 zo dňa 5.3.2012, takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, aby žalovaní v 1/, 2/, 3/, 4/ rade ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. M., zapísané Katastrálnym úradom Prešov, Správa katastra Kežmarok, na LV č. XXX, v registri „C“, a to: - stavba, č. s. 103, na parcele č. 778, koliba, v podiele žalovaní v 1/, 2/ rade ako manželia - 1/2ica v pomere k celku a žalovaní v 3/, 4/ rade ako manželia - 1-ica v pomere k celku, - pozemok - parcela č. 778, vo výmere: 175 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalovaní v 1/, 2/ rade ako manželia - 1-ica v pomere k celku a žalovaní v 3/, 4/ rade ako manželia - 1- ica v pomere k celku, - pozemok - parcela č. 777, vo výmere: 180 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalovaní v 1/, 2/ rade ako manželia - 1-ica v pomere k celku a žalovaní v 3/, 4/ rade ako manželia - 1- ica v pomere k celku, - pozemok - parcela č. 779, vo výmere: 409 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalovaní v 1/, 2/ rade ako manželia - 1-ica v pomere k celku a žalovaní v 3/, 4/ rade ako manželia - 1- ica v pomere k celku, - pozemok - parcela č. 780, vo výmere: 496 m2, druh pozemku: ostatné plochy, v podiele žalovaní v 1/, 2/ rade ako manželia - 1-ica v pomere k celku a žalovaní v 3/, 4/ rade ako manželia - 1-ica v pomere k celku, ktoré susedia s nehnuteľnosťami vlastnícky patriacich žalobcom v 1/., 2/ rade, a to nehnuteľností v katastrálnom území Stará Lesná, zapísané Katastrálnym úradom Prešov, Správa katastra Kežmarok, na LV č. XXX, v registri „C“, a to: - rodinný dom, č. s. 250, na parcele č. 862, každý v podiele 1-ica v pomere k celku, - pozemok - parcela č. 862, vo výmere: 504 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, každý v podiele 1-ica v pomere k celku, - pozemok - parcela č. 863, vo výmere: 1254 m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty, každý v podiele 1- ica k celku, sú povinní zdržať sa šírenia tlaku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu, a to všetko až do právoplatného ukončenia súdneho sporu o ochrane vlastníckeho práva. Ako dôvod uviedol, že žalobcovia dňa 20.2.2012 doručili tamojšiemu súdu žalobu na ochranu vlastníckeho práva. Súčasne navrhli súdu, aby nariadil predbežné opatrenie, ktorým by žalovaným uložil presne špecifikované povinnosti, ktorými by boli dočasne upravené vlastnícke práva žalovaných, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Konkrétne sa domáhali, aby žalovaným bola uložená povinnosť zdržať sa šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, nachádzajúcich sa na LV č. 480, k. ú. Stará Lesná a žalovaní sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa na druhej strane O. ulici v E. M., vedenej na LV č. XXX, k. ú. E. M.. Žalovaný v 1. rade má v nehnuteľnosti, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú označení žalovaní, zriadenú prevádzkareň, kde vykonáva podnikateľskú činnosť - pohostinskú činnosť, kde v poobedňajších hodinách má žalovaný v 1. rade otvorenú prevádzku. Táto prevádzka je zriadená tak, že nie je rešpektovaný nočný kľud, a to i po 22.00 hod. a taktiež i po 24.00 hod. dochádza k rušeniu nočného kľudu. Žalobcovia ako vlastníci rodinného domu sa už dlhodobo sťažujú na Obecnom úrade Stará Lesná na rušenie nočného kľudu. Okrem nich takúto sťažnosť podali dňa 16.11.2011 i ďalší susedia a vlastníci nehnuteľností na ulici O.. Z opísania skutkového stavu podloženého Sťažnosťou - rušenie nočného kľudu zo dňa 25.10.2011 a pripojenej listinou s podpismi ostatných občanov obce Stará Lesná i jednotlivými záznamami o rušení nočného kľudu priamo v žalobe, má súd za dostatočne osvedčené, že výkon susedských práv medzi žalobcami a žalovanými vyžaduje dočasnú úpravu. Ťažisko právnej úpravy týchto vzťahov je vo všeobecne formulovanom obmedzení vlastníckeho práva, ktoré spočíva v tom, že vlastník každej veci - hnuteľnej i nehnuteľnej - sa musí zdržať všetkého, čím by nadmieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Pojmy „nad mieru primeraným pomerom“ a „vážne ohrozenie výkonu práva“ treba vykladať objektívne. Súd, najmä zo záznamov opisujúcich jednotlivé zásahy do vlastníckeho práva žalobcov v konkrétne dni a v konkrétnom čase, zaznamenané priamo v žalobe, nepovažuje za nepodstatné zásahy, ktoré vyplývajú z bežného správania sa vlastníkov vecí, kedy susedia sú povinní navzájom trpieť, lebo sú spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnej veci, a preto má za to, že na nariadenie bežného opatrenia je tu zákonný dôvod. Žalobcovia sa správne domáhali uloženia povinnosti žalovaným, aby sa títo zdržali neoprávnených zásahov, a to presne vymedzeným rušením, a teda sa nedomáhali povinnosti niečo konkrétne konať. Sám rušiteľ bude teda musieť zvoliť opatrenie, ktorým odstráni vzniknutý závadný stav. To, či ide o dostatočné opatrenie, je však možné skúmať až 9Co/34/2011 v prípadnom vykonávacom konaní, ktoré možno navrhnúť opakovane proti každému ďalšiemu rušivému zásahu toho istého druhu. Aj skutočnosť, že konanie vo veci samej bude náročné na dokazovanie, a teda môže trvať dlhšiu dobu, pričom zásahy do vlastníckeho práva žalobcov zo strany žalovaných sú dlhodobejšieho charakteru a často sa opakujú, odôvodňujú záver súdu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže uvedeným konaním žalovaných je výkon vlastníckeho práva žalobcov obmedzený. Z povahy predbežného opatrenia, kedy súd uložil povinnosť nezasahovať výkonom svojho vlastníckeho práva do vlastníckeho práva iného subjektu, súd dáva záver, že týmto predbežným opatrením sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, resp. stav, ktorý by sa odstránil len s veľkými ťažkosťami, či neprimeranými nákladmi. Účinky tohto predbežného opatrenia nezasahujú neprimerane do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Žalovaní, najmä žalovaný v 1. rade, ako subjekt prevádzkujúci v predmetnej nehnuteľnosti podnikateľskú činnosť, nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci, keďže predbežným opatrením sa nezasahuje do jeho podnikateľských aktivít, ale len do spôsobu, akým sú vykonávané - teda nad mieru primeranú pomerom. Pri žalobách z imisií (aj pri návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) ide o kolíziu dôsledkov vyplývajúcich z výkonu dvoch vlastníckych práv vlastníkov dvoch vecí, ktorú nemožno riešiť ináč, než tak, že výkon jedného z nich bude obmedzený. Vzhľadom k tomu sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a preto predbežné opatrenie nariadil. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie všetci žalovaní. Navrhli napadnuté uznesenie v plnom rozsahu zrušiť. Ako dôvod uviedli, že podľa ich názoru neboli v posudzovanom prípade splnené základné zákonom stanovené podmienky na vydanie predbežného opatrenia. Žalobcovia nepreukázali, že by k porušovaniu a zásahom do ich vlastníckeho práva dochádzalo priamo zo strany žalovaných. Aj podľa žalobcov k rušeniu nočného kľudu má dochádzať zo strany návštevníkov pohostinského zariadenia, a nie žalovaných samotných. Súd pochybil, keď sa stotožnil skutkovo aj právne s návrhom žalovaných a to preto, že podľa názoru žalovaných táto vec nepatrí do právomocí súdu, a to podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ide o prípad, kedy podľa žalobcov má ísť o zásah do ich práva na zdravie a pokoj. Nikde v návrhu sa neuvádza, že porušovanie práv žalobcov sa dopúšťajú priamo žalovaní. Preto majú žalovaní za to, že v danej veci ide o spor, ktorý spadá do právomocí správneho orgánu, a to Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Kežmarku, ktorý jediný môže objektívne posúdiť, či výkon podnikania v prevádzke žalovaným v 1. rade je v súlade s právnymi predpismi a či pri výkone podnikania nedochádza k nadmernej hlučnosti, ktorá by obmedzovala aj žalobcov. Vec má riešiť správny orgán podľa zákona číslo 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. V takom prípade je aj nariadenie predbežného opatrenia v rozpore so zákonom, pretože, ak súd mal nedostatok právomocí na konanie vo veci samej, je daná aj objektívna nemožnosť nariadenia požadovaného predbežného opatrenia. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaní majú nadmieru primeranú pomerom obmedzovať alebo obťažovať žalobcov plynom, pachom, dymom a hlukom, tak tieto skutočnosti neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané a objektivizované. Ide len o tvrdenia a pocity žalobcov, ktoré nepodložili žiadnymi právne relevantnými listinami a dôkazmi. Za takúto listinu nemožno považovať ani sťažnosť na Obecný úrad Stará Lesná, pretože táto neobsahuje záver príslušných orgánov štátnej správy o skutočnom preukázaní hlučnosti z prevádzky žalovaného v 1. rade, ktorá by preukazovala skutočnosti tvrdené žalobcami. Bez tohto objektívneho dôkazu, ide iba o subjektívne pocity žalobcov a prípadne iných osôb podpísaných na sťažnosti. V danom prípade treba posudzovať všetky okolnosti, a tak zisťovať, či vzhľadom na obvyklé užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných dochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom. Ak ide zo strany žalovaných o bežné správanie, ktoré zodpovedá obvyklému užívaniu nehnuteľností, je namieste podanú žalobu zamietnuť. Žalovaní nadobudli vlastnícke práva k nehnuteľnosti v roku 1992, kedy žalovaný v 1. rade začal vykonávať aj podnikateľskú činnosť k stavbe súpisné číslo 103. V roku 1999 žalovaní podali na príslušný stavebný úrad žiadosť o rozšírenie prevádzky reštauračného zariadenia, čomu bolo vyhovené a obcou Stará Lesná bola vydané dňa 30.12.2003 stavebné povolenie na stavbu Prestavba a prístavba Zbojníckej koliby v Starej Lesnej. Regionálny úrad verejného zdravotníctva svojím rozhodnutím zo dňa 10.10.2006 rozhodol o tom, že súhlasil s uvedením „Zbojníckej koliby“ do prevádzky s tým, že ešte pri prvotnom prevádzkovaní zariadenia vydal Obvodný úrad v Poprade dňa 5.2.1992 súhlas k prevádzke Zbojníckej koliby v Starej Lesnej č. 103 pre žalovaného v 1. rade. Žalovaní sa teda stali vlastníkmi stavby už v roku 1992, kde daná stavba už v čase svojej výstavby mala účelové určenie ako stavba Zbojníckej koliby na prevádzkovanie pohostinských služieb a odvtedy tam sústavne bez obmedzenia sa vykonáva pohostinská činnosť na meno žalovaného v 1. rade. Žalobcovia sa až v roku 1996 stali vlastníkmi pozemku, v roku 1997 im Okresný úrad v Kežmarku vydal stavebné povolenie na stavbu jednopodlažného rodinného domu a tento skolaudovali dňa 21.6.2004. Pozemok, ktorý v roku 1996 žalobcovia odkúpili, bol v tom čase v územnom pláne určený na účel - oddychová zóna a rekreačné účely, a nie na stavbu rodinného domu. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností, ktoré súvisia s nadobudnutím vlastníckych práv účastníkov k sporným nehnuteľnostiam, s poukazom na ustálenú judikatúru (R 72/1994 a R 50/1985) je vydané predbežné opatrenie nedôvodné. Požadovaný petit vo veci samej je nevykonateľný, pretože nie je určené, aké vhodné a primerané opatrenia majú žalovaní vykonať. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení navrhli napadnuté uznesenie potvrdiť. Pri podávaní predbežného opatrenia súdu zdokladovali skutkový stav veci. Preukázali, že dlhodobo dochádza k rušeniu nočného kľudu, šíreniu hluku, dymu, plynu a počas letných období i k šíreniu ďalších pachov nehnuteľností, ktoré vlastnícky patria žalovaným. Tento stav je neznesiteľný a dlhodobo pretrvávajúci. K narušeniu pokojného užívania nehnuteľností žalobcov i ostatných obyvateľov ulice a k rušeniu nočného kľudu dochádza pravidelne tak zo strany majiteľov, t. j. prevádzkovateľov pohostinského zariadenia, resp. vlastníkov týchto nehnuteľností a samozrejme i rušenie návštevníkmi, a to priamo pred nehnuteľnosťou na pozemkoch vlastnícky patriacich žalovaným. Všetko sa deje počas prevádzkových hodín, ktoré sú schválené do 24.00 hod., ale i po tejto dobe. Nie je pravda, že len návštevníci robia hluk na verejnej komunikácii, hluk sa šíri zo zariadenia, bezprostredne sú hluční, keď vychádzajú zo zariadenia a sú ešte na pozemkoch vlastnícky patriacich žalovaným. Stáva sa tiež to, že po polnoci odchádzajúcim zákazníkom vonku - pred zariadením hrá ľudová hudba - kapela a spievajú i samotní vlastníci nehnuteľností. Následne po vydaní predbežného opatrenia je natočený videozáznam, kde vodiči autobusov majú naštartované motory aj 45 minút, stoja pri pozemku žalovaných, z nich sa šíri dym a hluk, ktorý všetkým susedom rezonuje v izbách a prevádzkovatelia zariadenia - žalovaní stoja pred svojou nehnuteľnosťou a neupozornia na to vodičov autobusov. Podľa stavebného povolenia v bode32 bolo obcou uložené, že parkovanie áut na verejnom priestranstve a verejnej komunikácii nesmie obmedzovať dané priestranstvá. Žalovaní potvrdili, že hoci mali určené povinnosti v uvedenom rozhodnutí, tieto povinnosti nikdy nedodržiavali. Rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je rozhodnutím vo veci samej. Preto odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mali byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie nie je možné potvrdiť. Nariadiť predbežné opatrenie podľa ustanovení § 102 v spojení s § 74 až § 77a O.s.p. je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak navrhovateľ takéhoto predbežného opatrenia a osvedčí existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi, naliehavo vyžadujúceho dočasnú úpravu, pričom v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa vydaním predbežného opatrenia nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkov. Základným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia je právomoc súdu na rozhodnutie vo veci samej (§ 74 ods. 2 veta prvá O.s.p.). V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú ani iné orgány (§ 7 ods. 1 O.s.p.). V preskúmavanej veci je predmetom konania vo veci samej žaloba na ochranu vlastníckeho práv pred imisiami v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka. Na prejednávanie a rozhodovanie v takejto veci je daná právomoc všeobecných súdov. Ochrana pred imisiami môže byť poskytovaná aj verejným právom. Pokiaľ by obťažovanie vychádzalo z činností, ku ktorej bolo vydané úradné povolenie, nemusí to znamenať vylúčenie ochrany proti tejto činnosti podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom. Povolenie napríklad k výkonu určitej živnosti totiž neznamená, že sused by bol nútený trpieť všetky negatívne dôsledky tejto činnosti, preto ani povolenie reštauračnej činnosti neznamená, že by susedia mohli byť obťažovaní napr. hlukom aj v nočných hodinách. Naviac ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytuje ochranu proti imisiam už existujúcim, nielen proti imisiam, ktoré by teoreticky v budúcnosti mohli nastať. Za tohoto stavu je preto daná právomoc súdov na rozhodovanie tak o podanej žalobe, ako aj o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Tak, ako už bolo konštatované, je podmienkou pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia skutočnosť, že takouto predbežnou úpravou sa v právnych vzťahov medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav. V zmysle tohto predpokladu sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie predbežného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej preukáže, že dočasná ochrana účastníka požadujúca predbežné opatrenie, nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu. Z toho vyplýva, že výrok predbežného opatrenia spravidla nemôže byť totožný s výrokom rozhodnutia o veci samej (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.5.1997 Obo 57/97). Z tejto zásady súdna prax pripúšťa výnimky, napr. vo veciach nekalej súťaže, ale čiastočne aj vo veciach výživy a výchovy maloletých detí, úpravy hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou, či užívania veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Ak výrok predbežného opatrenia, ktorý je totožný s navrhovaným výrokom vo veci samej, by vytvoril stav, ktorý by sa nedal prinavrátiť do pôvodného stavu, musí byť takýto návrh na predbežné opatrenie zamietnutý. Výrok predbežného opatrenia na zdržanie sa určitej činnosti v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. na jednej strane a výrok rozsudku na zdržanie sa konania naplňujúceho znaky negatórnej žaloby v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sú už vzhľadom na povahu veci takmer totožné. Ani vo veciach ochrany pred imisiami nie je možné vylúčiť vydanie predbežného opatrenia, preto relatívnu totožnosť návrhu na vydanie predbežného opatrenia a žalobného petitu je treba posudzovať z hľadiska potreby zabrániť prípadnému rozširovaniu ujmy spojenej s takýmito imisiami. Preto relatívna totožnosť petitu na vydanie predbežného opatrenia a žalobného petitu nie je sama o sebe dôvodom pre zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia. V preskúmavanej veci sa žalobcovia domáhajú návrhom na vydanie predbežného opatrenia uloženia tej istej povinnosti, ako v žalobe vo veci samej. Jedná sa konkrétne o povinnosť zdržať sa šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu. V podanej žalobe sa domáhajú naviac len uloženia povinnosti vykonať vhodné a primerané opatrenia na zamedzenie šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenie nočného kľudu. Vyhovením takto formulovanému návrhu na vydanie predbežného opatrenia dochádza v konečnom dôsledku k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Nadobudnutie vykonateľnosti uznesenia súdu, ktorým bolo takémuto návrhu vyhovené, má za dôsledok, že minimálne až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv žalovaných, pričom v prípade zániku tohto predbežného opatrenia v budúcnosti nie je už možné reálne prinavrátiť stav, ktorý tu existoval v období pred vydaním predbežného opatrenia a ktorý bol obmedzený počas celej doby trvania predbežného opatrenia. Za tohto stavu možno vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia len za podmienky osvedčenia, že rušivé imisie zo strany žalovaných výrazne prekračujú mieru primeranú pomerom, takže nemožno na žalobcoch dôvodne požadovať, aby existujúci stav znášali až do skončenia súdneho sporu vo veci samej. Tak podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 76 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, je možné vlastníkovi veci uložiť, aby sa zdržal všetkého, čím by nadmieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Petit žaloby na ochranu zo susedského práva podanej podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť formulovaný zásadne negatívne, a teda možno sa ním domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia (R 50/1985, R 45/1986). Podmienkou pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia v takejto veci je preto osvedčenie nielen toho, že dochádza k zásahom nad mieru primeraným pomerom, ale aj toho, že sa jedná o zásahy, ktorých obmedzenie až do skončenia súdneho sporu, napr. vzhľadom k ich intenzite je naliehavo potrebné, Nestačí teda len osvedčenie existencie samotných imisií, ale aj takej ich intenzity, ktorá odôvodňuje naliehavosť potreby vydania predbežného opatrenia. Takúto intenzitu zásahu v preskúmavanej veci žalobcovi neosvedčili. Vyhovenie podanému návrhu na vydanie predbežného opatrenia v preskúmavanej veci má za dôsledok čiastočné obmedzenie užívacích práv žalovaných ako vlastníkov predmetných nehnuteľností a dochádza ním k obmedzeniu slobody podnikania žalovaného v prvom rade, ktorý má na tejto nehnuteľnosti podnikať, keďže títo sú povinní svoje vlastnícke práva prispôsobiť obmedzeniam uloženým v súdnom rozhodnutí. Vydaním takéhoto predbežného opatrenia sa počas doby pretrvávania predbežného opatrenia vytvorí nenávratný stav pozostávajúci zo spomínaného faktického obmedzenia vlastníckych a podnikateľských práv. V preskúmavanej veci nie je dôvodom pre vydanie predbežného opatrenia obava, že prípadná zdĺhavosť súdneho konania by mala za následok len formálny a nútene nerealizovateľný výsledok sporu. Je povinnosťou súdov pri rozhodovaní o podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia preskúmať splnenie podmienok pre vyhovenie takéhoto návrhu stanovených v ustanoveniach § 74 a § 75 O.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili potrebu naliehavosti takejto dočasnej predbežnej úpravy právnych pomerov medzi nimi a žalovaným. Z listinných dôkazov pripojených pred rozhodnutím prvostupňového súdu je možné mať za osvedčené, že žalovaný v 1. rade vykonáva na nehnuteľnostiach, ktorých spoluvlastníkmi sú všetci žalovaní, podnikateľskú činnosť, ktorá mu bola riadne povolená a ktorá sa môže denne realizovať do 24.00 hod.. Žalobcovia neosvedčili, že by imisie spojené s prevádzkovaním takejto činnosti prekročili rámec miery primeranej pomerom v takom rozsahu, že by bolo nevyhnutné túto činnosť, hoci len dočasne, obmedziť navrhovaným predbežným opatrením. Naviac obmedzenia spojené s týmto predbežným opatrením by vytvorili čiastočne nenávratný stav a dôsledky, ktoré by po zániku predbežného opatrenia sa už nepodarilo odstrániť. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách tohoto predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.