Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/34/2012 z 23. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 23. apríla 2012, sp. zn. 9Co/34/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8412201314.1 Krajský súd Prešov | 9Co/34/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8412201314.1 | 2012-04-23 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d0a8065-fd7b-4aa9-903b-1bdb5345cc7b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8412201314.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/34/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412201314
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8412201314.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. U. H., T. XXX/XX,
štátny občan Slovenskej republiky, 2/ G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. U. H., T. XXX/XX, štátna občianka
Slovenskej republiky, právne zastúpených advokátkou JUDr. Dášou Bajanovou, so sídlom Spišská Nová
Ves, Starosaská č. 3, proti žalovaným: 1/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. č. XXXX, štátny občan
Slovenskej republiky, 2/ Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. č. XXXX, štátna občianka Slovenskej
republiky, 3/ C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom D., F. č. XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, 4/ B. R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom D., F. č. XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, všetci právne zastúpení
advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, so sídlom v Poprade, Mnoheľova ul. č. 17, o ochrane vlastníckeho
práva, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C 24/2012 - 28 zo dňa
5.3.2012, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, aby žalovaní v 1/, 2/, 3/, 4/ rade
ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. M., zapísané
Katastrálnym úradom Prešov, Správa katastra Kežmarok, na LV č. XXX, v registri „C“, a to:
- stavba, č. s. 103, na parcele č. 778, koliba, v podiele žalovaní v 1/, 2/ rade ako manželia - 1/2ica v
pomere k celku a žalovaní v 3/, 4/ rade ako manželia - 1-ica v pomere k celku,
- pozemok - parcela č. 778, vo výmere: 175 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v podiele
žalovaní v 1/, 2/ rade ako manželia - 1-ica v pomere k celku a žalovaní v 3/, 4/ rade ako manželia - 1-
ica v pomere k celku,
- pozemok - parcela č. 777, vo výmere: 180 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v podiele
žalovaní v 1/, 2/ rade ako manželia - 1-ica v pomere k celku a žalovaní v 3/, 4/ rade ako manželia - 1-
ica v pomere k celku,
- pozemok - parcela č. 779, vo výmere: 409 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v podiele
žalovaní v 1/, 2/ rade ako manželia - 1-ica v pomere k celku a žalovaní v 3/, 4/ rade ako manželia - 1-
ica v pomere k celku,
- pozemok - parcela č. 780, vo výmere: 496 m2, druh pozemku: ostatné plochy, v podiele žalovaní v 1/, 2/
rade ako manželia - 1-ica v pomere k celku a žalovaní v 3/, 4/ rade ako manželia - 1-ica v pomere k celku,
ktoré susedia s nehnuteľnosťami vlastnícky patriacich žalobcom v 1/., 2/ rade, a to nehnuteľností v
katastrálnom území Stará Lesná, zapísané Katastrálnym úradom Prešov, Správa katastra Kežmarok,
na LV č. XXX, v registri „C“, a to:
- rodinný dom, č. s. 250, na parcele č. 862, každý v podiele 1-ica v pomere k celku,
- pozemok - parcela č. 862, vo výmere: 504 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, každý v
podiele 1-ica v pomere k celku,
- pozemok - parcela č. 863, vo výmere: 1254 m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty, každý v podiele 1-
ica k celku, sú povinní zdržať sa šírenia tlaku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu, a to všetko
až do právoplatného ukončenia súdneho sporu o ochrane vlastníckeho práva.



Ako dôvod uviedol, že žalobcovia dňa 20.2.2012 doručili tamojšiemu súdu žalobu na ochranu
vlastníckeho práva. Súčasne navrhli súdu, aby nariadil predbežné opatrenie, ktorým by žalovaným
uložil presne špecifikované povinnosti, ktorými by boli dočasne upravené vlastnícke práva žalovaných,
a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Konkrétne sa domáhali, aby žalovaným
bola uložená povinnosť zdržať sa šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu. Svoj
návrh odôvodnili tým, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, nachádzajúcich sa na
LV č. 480, k. ú. Stará Lesná a žalovaní sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich
sa na druhej strane O. ulici v E. M., vedenej na LV č. XXX, k. ú. E. M.. Žalovaný v 1. rade má v
nehnuteľnosti, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú označení žalovaní, zriadenú prevádzkareň, kde
vykonáva podnikateľskú činnosť - pohostinskú činnosť, kde v poobedňajších hodinách má žalovaný v
1. rade otvorenú prevádzku. Táto prevádzka je zriadená tak, že nie je rešpektovaný nočný kľud, a to
i po 22.00 hod. a taktiež i po 24.00 hod. dochádza k rušeniu nočného kľudu. Žalobcovia ako vlastníci
rodinného domu sa už dlhodobo sťažujú na Obecnom úrade Stará Lesná na rušenie nočného kľudu.
Okrem nich takúto sťažnosť podali dňa 16.11.2011 i ďalší susedia a vlastníci nehnuteľností na ulici
O.. Z opísania skutkového stavu podloženého Sťažnosťou - rušenie nočného kľudu zo dňa 25.10.2011
a pripojenej listinou s podpismi ostatných občanov obce Stará Lesná i jednotlivými záznamami o
rušení nočného kľudu priamo v žalobe, má súd za dostatočne osvedčené, že výkon susedských práv
medzi žalobcami a žalovanými vyžaduje dočasnú úpravu. Ťažisko právnej úpravy týchto vzťahov je vo
všeobecne formulovanom obmedzení vlastníckeho práva, ktoré spočíva v tom, že vlastník každej veci
- hnuteľnej i nehnuteľnej - sa musí zdržať všetkého, čím by nadmieru primeranú pomerom obťažoval
iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Pojmy „nad mieru primeraným pomerom“ a „vážne
ohrozenie výkonu práva“ treba vykladať objektívne. Súd, najmä zo záznamov opisujúcich jednotlivé
zásahy do vlastníckeho práva žalobcov v konkrétne dni a v konkrétnom čase, zaznamenané priamo
v žalobe, nepovažuje za nepodstatné zásahy, ktoré vyplývajú z bežného správania sa vlastníkov vecí,
kedy susedia sú povinní navzájom trpieť, lebo sú spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnej veci, a
preto má za to, že na nariadenie bežného opatrenia je tu zákonný dôvod. Žalobcovia sa správne
domáhali uloženia povinnosti žalovaným, aby sa títo zdržali neoprávnených zásahov, a to presne
vymedzeným rušením, a teda sa nedomáhali povinnosti niečo konkrétne konať. Sám rušiteľ bude teda
musieť zvoliť opatrenie, ktorým odstráni vzniknutý závadný stav. To, či ide o dostatočné opatrenie, je však
možné skúmať až 9Co/34/2011 v prípadnom vykonávacom konaní, ktoré možno navrhnúť opakovane
proti každému ďalšiemu rušivému zásahu toho istého druhu. Aj skutočnosť, že konanie vo veci
samej bude náročné na dokazovanie, a teda môže trvať dlhšiu dobu, pričom zásahy do vlastníckeho
práva žalobcov zo strany žalovaných sú dlhodobejšieho charakteru a často sa opakujú, odôvodňujú
záver súdu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže uvedeným konaním žalovaných je výkon
vlastníckeho práva žalobcov obmedzený. Z povahy predbežného opatrenia, kedy súd uložil povinnosť
nezasahovať výkonom svojho vlastníckeho práva do vlastníckeho práva iného subjektu, súd dáva záver,
že týmto predbežným opatrením sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav,
resp. stav, ktorý by sa odstránil len s veľkými ťažkosťami, či neprimeranými nákladmi. Účinky tohto
predbežného opatrenia nezasahujú neprimerane do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Žalovaní,
najmä žalovaný v 1. rade, ako subjekt prevádzkujúci v predmetnej nehnuteľnosti podnikateľskú činnosť,
nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci, keďže predbežným opatrením sa nezasahuje
do jeho podnikateľských aktivít, ale len do spôsobu, akým sú vykonávané - teda nad mieru primeranú
pomerom. Pri žalobách z imisií (aj pri návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) ide o kolíziu
dôsledkov vyplývajúcich z výkonu dvoch vlastníckych práv vlastníkov dvoch vecí, ktorú nemožno riešiť
ináč, než tak, že výkon jedného z nich bude obmedzený. Vzhľadom k tomu sa súd stotožnil so skutkovými
a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a preto predbežné opatrenie nariadil.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie všetci žalovaní. Navrhli napadnuté uznesenie
v plnom rozsahu zrušiť. Ako dôvod uviedli, že podľa ich názoru neboli v posudzovanom prípade splnené
základné zákonom stanovené podmienky na vydanie predbežného opatrenia. Žalobcovia nepreukázali,
že by k porušovaniu a zásahom do ich vlastníckeho práva dochádzalo priamo zo strany žalovaných.
Aj podľa žalobcov k rušeniu nočného kľudu má dochádzať zo strany návštevníkov pohostinského
zariadenia, a nie žalovaných samotných. Súd pochybil, keď sa stotožnil skutkovo aj právne s návrhom
žalovaných a to preto, že podľa názoru žalovaných táto vec nepatrí do právomocí súdu, a to podľa
§ 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ide o prípad, kedy podľa
žalobcov má ísť o zásah do ich práva na zdravie a pokoj. Nikde v návrhu sa neuvádza, že porušovanie
práv žalobcov sa dopúšťajú priamo žalovaní. Preto majú žalovaní za to, že v danej veci ide o spor,



ktorý spadá do právomocí správneho orgánu, a to Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v
Kežmarku, ktorý jediný môže objektívne posúdiť, či výkon podnikania v prevádzke žalovaným v 1.
rade je v súlade s právnymi predpismi a či pri výkone podnikania nedochádza k nadmernej hlučnosti,
ktorá by obmedzovala aj žalobcov. Vec má riešiť správny orgán podľa zákona číslo 355/2007 Z.z. o
ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. V takom prípade je aj nariadenie predbežného opatrenia
v rozpore so zákonom, pretože, ak súd mal nedostatok právomocí na konanie vo veci samej, je daná
aj objektívna nemožnosť nariadenia požadovaného predbežného opatrenia. Pokiaľ ide o tvrdenie, že
žalovaní majú nadmieru primeranú pomerom obmedzovať alebo obťažovať žalobcov plynom, pachom,
dymom a hlukom, tak tieto skutočnosti neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané a objektivizované.
Ide len o tvrdenia a pocity žalobcov, ktoré nepodložili žiadnymi právne relevantnými listinami a dôkazmi.
Za takúto listinu nemožno považovať ani sťažnosť na Obecný úrad Stará Lesná, pretože táto neobsahuje
záver príslušných orgánov štátnej správy o skutočnom preukázaní hlučnosti z prevádzky žalovaného v
1. rade, ktorá by preukazovala skutočnosti tvrdené žalobcami. Bez tohto objektívneho dôkazu, ide iba
o subjektívne pocity žalobcov a prípadne iných osôb podpísaných na sťažnosti. V danom prípade
treba posudzovať všetky okolnosti, a tak zisťovať, či vzhľadom na obvyklé užívanie nehnuteľností
vo vlastníctve žalovaných dochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom. Ak ide zo strany
žalovaných o bežné správanie, ktoré zodpovedá obvyklému užívaniu nehnuteľností, je namieste podanú
žalobu zamietnuť. Žalovaní nadobudli vlastnícke práva k nehnuteľnosti v roku 1992, kedy žalovaný v 1.
rade začal vykonávať aj podnikateľskú činnosť k stavbe súpisné číslo 103. V roku 1999 žalovaní podali na
príslušný stavebný úrad žiadosť o rozšírenie prevádzky reštauračného zariadenia, čomu bolo vyhovené
a obcou Stará Lesná bola vydané dňa 30.12.2003 stavebné povolenie na stavbu Prestavba a prístavba
Zbojníckej koliby v Starej Lesnej. Regionálny úrad verejného zdravotníctva svojím rozhodnutím zo dňa
10.10.2006 rozhodol o tom, že súhlasil s uvedením „Zbojníckej koliby“ do prevádzky s tým, že ešte pri
prvotnom prevádzkovaní zariadenia vydal Obvodný úrad v Poprade dňa 5.2.1992 súhlas k prevádzke
Zbojníckej koliby v Starej Lesnej č. 103 pre žalovaného v 1. rade. Žalovaní sa teda stali vlastníkmi
stavby už v roku 1992, kde daná stavba už v čase svojej výstavby mala účelové určenie ako stavba
Zbojníckej koliby na prevádzkovanie pohostinských služieb a odvtedy tam sústavne bez obmedzenia
sa vykonáva pohostinská činnosť na meno žalovaného v 1. rade. Žalobcovia sa až v roku 1996 stali
vlastníkmi pozemku, v roku 1997 im Okresný úrad v Kežmarku vydal stavebné povolenie na stavbu
jednopodlažného rodinného domu a tento skolaudovali dňa 21.6.2004. Pozemok, ktorý v roku 1996
žalobcovia odkúpili, bol v tom čase v územnom pláne určený na účel - oddychová zóna a rekreačné
účely, a nie na stavbu rodinného domu. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností, ktoré súvisia
s nadobudnutím vlastníckych práv účastníkov k sporným nehnuteľnostiam, s poukazom na ustálenú
judikatúru (R 72/1994 a R 50/1985) je vydané predbežné opatrenie nedôvodné. Požadovaný petit vo
veci samej je nevykonateľný, pretože nie je určené, aké vhodné a primerané opatrenia majú žalovaní
vykonať.

Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení navrhli napadnuté uznesenie potvrdiť. Pri podávaní
predbežného opatrenia súdu zdokladovali skutkový stav veci. Preukázali, že dlhodobo dochádza k
rušeniu nočného kľudu, šíreniu hluku, dymu, plynu a počas letných období i k šíreniu ďalších pachov
nehnuteľností, ktoré vlastnícky patria žalovaným. Tento stav je neznesiteľný a dlhodobo pretrvávajúci.
K narušeniu pokojného užívania nehnuteľností žalobcov i ostatných obyvateľov ulice a k rušeniu
nočného kľudu dochádza pravidelne tak zo strany majiteľov, t. j. prevádzkovateľov pohostinského
zariadenia, resp. vlastníkov týchto nehnuteľností a samozrejme i rušenie návštevníkmi, a to priamo pred
nehnuteľnosťou na pozemkoch vlastnícky patriacich žalovaným. Všetko sa deje počas prevádzkových
hodín, ktoré sú schválené do 24.00 hod., ale i po tejto dobe. Nie je pravda, že len návštevníci robia
hluk na verejnej komunikácii, hluk sa šíri zo zariadenia, bezprostredne sú hluční, keď vychádzajú zo
zariadenia a sú ešte na pozemkoch vlastnícky patriacich žalovaným. Stáva sa tiež to, že po polnoci
odchádzajúcim zákazníkom vonku - pred zariadením hrá ľudová hudba - kapela a spievajú i samotní
vlastníci nehnuteľností. Následne po vydaní predbežného opatrenia je natočený videozáznam, kde
vodiči autobusov majú naštartované motory aj 45 minút, stoja pri pozemku žalovaných, z nich sa šíri
dym a hluk, ktorý všetkým susedom rezonuje v izbách a prevádzkovatelia zariadenia - žalovaní stoja
pred svojou nehnuteľnosťou a neupozornia na to vodičov autobusov. Podľa stavebného povolenia
v bode32 bolo obcou uložené, že parkovanie áut na verejnom priestranstve a verejnej komunikácii
nesmie obmedzovať dané priestranstvá. Žalovaní
potvrdili, že hoci mali určené povinnosti v uvedenom rozhodnutí, tieto povinnosti nikdy nedodržiavali.



Rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je rozhodnutím vo veci samej. Preto odvolací súd preskúmal
napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto
preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený
toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimkou by mali byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru,
že napadnuté uznesenie nie je možné potvrdiť.

Nariadiť predbežné opatrenie podľa ustanovení § 102 v spojení s § 74 až § 77a O.s.p. je prípustné a
opodstatnené len vtedy, ak navrhovateľ takéhoto predbežného opatrenia a osvedčí existenciu právneho
vzťahu medzi účastníkmi, naliehavo vyžadujúceho dočasnú úpravu, pričom v právnych vzťahoch medzi
účastníkmi sa vydaním predbežného opatrenia nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom
sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkov.

Základným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia je právomoc
súdu na rozhodnutie vo veci samej (§ 74 ods. 2 veta prvá O.s.p.). V občianskom súdnom konaní
súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú ani iné orgány (§ 7 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci je predmetom konania vo veci samej žaloba na ochranu vlastníckeho práv pred
imisiami v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka. Na prejednávanie a rozhodovanie v takejto veci
je daná právomoc všeobecných súdov. Ochrana pred imisiami môže byť poskytovaná aj verejným
právom. Pokiaľ by obťažovanie vychádzalo z činností, ku ktorej bolo vydané úradné povolenie,
nemusí to znamenať vylúčenie ochrany proti tejto činnosti podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka
súdom. Povolenie napríklad k výkonu určitej živnosti totiž neznamená, že sused by bol nútený trpieť
všetky negatívne dôsledky tejto činnosti, preto ani povolenie reštauračnej činnosti neznamená, že by
susedia mohli byť obťažovaní napr. hlukom aj v nočných hodinách. Naviac ustanovenie § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka poskytuje ochranu proti imisiam už existujúcim, nielen proti imisiam, ktoré by
teoreticky v budúcnosti mohli nastať. Za tohoto stavu je preto daná právomoc súdov na rozhodovanie
tak o podanej žalobe, ako aj o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Tak, ako už bolo konštatované, je podmienkou pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia
skutočnosť, že takouto predbežnou úpravou sa v právnych vzťahov medzi účastníkmi nevytvorí
nenávratný stav. V zmysle tohto predpokladu sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie predbežného
opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej preukáže, že
dočasná ochrana účastníka požadujúca predbežné opatrenie, nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu.
Z toho vyplýva, že výrok predbežného opatrenia spravidla nemôže byť totožný s výrokom rozhodnutia
o veci samej (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.5.1997 Obo 57/97). Z tejto zásady súdna
prax pripúšťa výnimky, napr. vo veciach nekalej súťaže, ale čiastočne aj vo veciach výživy a výchovy
maloletých detí, úpravy hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou, či užívania veci patriacej do
bezpodielového spoluvlastníctva. Ak výrok predbežného opatrenia, ktorý je totožný s navrhovaným
výrokom vo veci samej, by vytvoril stav, ktorý by sa nedal prinavrátiť do pôvodného stavu, musí byť
takýto návrh na predbežné opatrenie zamietnutý.

Výrok predbežného opatrenia na zdržanie sa určitej činnosti v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. na
jednej strane a výrok rozsudku na zdržanie sa konania naplňujúceho znaky negatórnej žaloby v zmysle
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sú už vzhľadom na povahu veci takmer totožné. Ani vo veciach
ochrany pred imisiami nie je možné vylúčiť vydanie predbežného opatrenia, preto relatívnu totožnosť
návrhu na vydanie predbežného opatrenia a žalobného petitu je treba posudzovať z hľadiska potreby
zabrániť prípadnému rozširovaniu ujmy spojenej s takýmito imisiami. Preto relatívna totožnosť petitu
na vydanie predbežného opatrenia a žalobného petitu nie je sama o sebe dôvodom pre zamietnutie
návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

V preskúmavanej veci sa žalobcovia domáhajú návrhom na vydanie predbežného opatrenia uloženia
tej istej povinnosti, ako v žalobe vo veci samej. Jedná sa konkrétne o povinnosť zdržať sa šírenia
hluku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu. V podanej žalobe sa domáhajú naviac len
uloženia povinnosti vykonať vhodné a primerané opatrenia na zamedzenie šírenia hluku, dymu, plynu,



pachu a rušenie nočného kľudu. Vyhovením takto formulovanému návrhu na vydanie predbežného
opatrenia dochádza v konečnom dôsledku k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Nadobudnutie
vykonateľnosti uznesenia súdu, ktorým bolo takémuto návrhu vyhovené, má za dôsledok, že minimálne
až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv žalovaných,
pričom v prípade zániku tohto predbežného opatrenia v budúcnosti nie je už možné reálne prinavrátiť
stav, ktorý tu existoval v období pred vydaním predbežného opatrenia a ktorý bol obmedzený počas celej
doby trvania predbežného opatrenia. Za tohto stavu možno vyhovieť návrhu na vydanie predbežného
opatrenia len za podmienky osvedčenia, že rušivé imisie zo strany žalovaných výrazne prekračujú mieru
primeranú pomerom, takže nemožno na žalobcoch dôvodne požadovať, aby existujúci stav znášali až
do skončenia súdneho sporu vo veci samej.

Tak podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 76 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku, je možné vlastníkovi veci uložiť, aby sa zdržal všetkého, čím by nadmieru primeranú pomerom
obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Petit žaloby na ochranu zo susedského
práva podanej podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť formulovaný zásadne negatívne,
a teda možno sa ním domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia (R
50/1985, R 45/1986). Podmienkou pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia v takejto
veci je preto osvedčenie nielen toho, že dochádza k zásahom nad mieru primeraným pomerom, ale aj
toho, že sa jedná o zásahy, ktorých obmedzenie až do skončenia súdneho sporu, napr. vzhľadom k ich
intenzite je naliehavo potrebné, Nestačí teda len osvedčenie existencie samotných imisií, ale aj takej
ich intenzity, ktorá odôvodňuje naliehavosť potreby vydania predbežného opatrenia. Takúto intenzitu
zásahu v preskúmavanej veci žalobcovi neosvedčili.

Vyhovenie podanému návrhu na vydanie predbežného opatrenia v preskúmavanej veci má za dôsledok
čiastočné obmedzenie užívacích práv žalovaných ako vlastníkov predmetných
nehnuteľností a dochádza ním k obmedzeniu slobody podnikania žalovaného v prvom rade, ktorý má
na tejto nehnuteľnosti podnikať, keďže títo sú povinní svoje vlastnícke práva prispôsobiť obmedzeniam
uloženým v súdnom rozhodnutí. Vydaním takéhoto predbežného opatrenia sa počas doby pretrvávania
predbežného opatrenia vytvorí nenávratný stav pozostávajúci zo spomínaného faktického obmedzenia
vlastníckych a podnikateľských práv. V preskúmavanej veci nie je dôvodom pre vydanie predbežného
opatrenia obava, že prípadná zdĺhavosť súdneho konania by mala za následok len formálny a nútene
nerealizovateľný výsledok sporu.

Je povinnosťou súdov pri rozhodovaní o podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia preskúmať
splnenie podmienok pre vyhovenie takéhoto návrhu stanovených v ustanoveniach § 74 a § 75
O.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili potrebu naliehavosti
takejto dočasnej predbežnej úpravy právnych pomerov medzi nimi a žalovaným. Z listinných dôkazov
pripojených pred rozhodnutím prvostupňového súdu je možné mať za osvedčené, že žalovaný v 1. rade
vykonáva na nehnuteľnostiach, ktorých spoluvlastníkmi sú všetci žalovaní, podnikateľskú činnosť, ktorá
mu bola riadne povolená a ktorá sa môže denne realizovať do 24.00 hod.. Žalobcovia neosvedčili, že by
imisie spojené s prevádzkovaním takejto činnosti prekročili rámec miery primeranej pomerom v takom
rozsahu, že by bolo nevyhnutné túto činnosť, hoci len dočasne, obmedziť navrhovaným predbežným
opatrením. Naviac obmedzenia spojené s týmto predbežným opatrením by vytvorili čiastočne nenávratný
stav a dôsledky, ktoré by po zániku predbežného opatrenia sa už nepodarilo odstrániť.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách tohoto predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 145
O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.