Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/52/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407204448 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8407204448.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, Z., zastúpený JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 16. 2. 2012, č. k. 4C 170/2007-209, takto jednohlasne r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Kežmarok (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej mu na zdraví prevádzkou motorového vozidla, odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 197 008,43,- Eur s 9 % úrokom z omeškania od 01. 12. 2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Ďalším výrokom žalovanej náhradu trov konania nepriznal a zaviazal žalobcu zaplatiť štátu náhradu trov konania 852,99,- Eur na účet tamojšieho súdu v Štátnej pokladnici Bratislava do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že dopravná nehoda pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví žalobcu bola predmetom šetrenia policajných orgánov. Z rozhodnutia OR PZ Poprad, ODI Kežmarok zo dňa 27. 12. 2005 v spojení s rozhodnutím KR PZ v Prešove, KDI Prešov zo dňa 15. 03. 2006 súd zistil, že správny orgán právoplatným výrokom svojho rozhodnutia vyslovil, že žalobca dňa 23. 04. 2005 na ceste 536 medzi obcami Ľubica a Vrbov viedol bicykel pod vplyvom alkoholu a spôsobil dopravnú nehodu tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, nezvládol vedenie bicykla a spadol vľavo. Narazil do osobného motorového vozidla značky Škoda Favorit, evidenčné č. SN XXX BA, ktorého vodič E. O. ho v tom čase obchádzal po ľavej strane. Žalobca si spôsobil ťažké zranenie s trvalými následkami. Lekárskym vyšetrením na zistenie alkoholu v krvi bolo žalobcovi zistené 2,54 g/kg alkoholu v krvi. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správny orgán považoval aj bez znaleckého posudku a rekonštrukcie nehodovej udalosti za dostatočne preukázané, že nehodu žalobca zavinil tým, že neviedol bicykel pri pravom okraji vozovky, nezvládol jeho riadenie a padol do jazdnej dráhy vozidla, ktoré ho zachytilo. Zároveň považoval za vyvrátenú obranu žalobcu, že s bicyklom nespadol, ale motorovým vozidlom bol zachytený v dôsledku nedodržania dostatočného bočného odstupu vodiča pri obiehaní. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka - vodiča motorového vozidla E. O. a pribratím znalca z odboru cestnej dopravy Ing. P. D., ktorý pre účely tohto konania vypracoval písomný znalecký posudok a k posudku podal aj ústne vysvetlenie. Podľa záverov znalca vodič motorového vozidla začal reagovať na cyklistu havarijným brzdením, približne 28,6 m pred miestom zrážky s rýchlosťou približne 58 km/h (maximálne dovolená rýchlosť v tomto úseku bola 90 km/ h). Vzhľadom na polohu vozidla v čase začiatku tejto reakcie (vytočenie vozidla vľavo do stredu vozovky) možno predpokladať, že vodič cyklistu obchádzal a videl ho už skôr, len nemal podnet na havarijné brzdenie. Podľa znalca cyklista musel vykonať na ceste neštandardný pohyb, inak by vodič nemal dôvod reagovať na situáciu havarijným brzdením, nakoľko by cyklistu obišiel s dostatočným bočným odstupom bez akejkoľvek inej reakcie. Technicky je preukázateľná len skutočnosť, že cyklista padol na vozovku v čase, kedy došlo k nárazu do vozidla. Podľa výpovede svedka - vodiča E. O., keď vyšiel zo zákruty a osvetlil priestor pred sebou, zbadal ako cyklista padá do stredu vozovky. Na to vytočil volant doľava a začal brzdiť. Podľa výpovede žalobcu, keď za sebou zaregistroval svetlá, otočil sa. Toto otočenie podľa znalca mohlo spôsobiť vybočenie cyklistu zo smeru jazdy a jeho nestabilný nekoordinovaný pohyb. K nestabilnému pohybu cyklistu podľa znalca mohla prispieť aj nerovnosť vozovky, naviac u žalobcu sa jednalo o taký stupeň alkoholu v krvi (2,54 g/kg), pri ktorom boli značne znížené jeho koordinačné schopnosti. Znalec techniku jazdy vodiča motorového vozidla vyhodnotil v danej situácii ako správnu s tým, že vodič havarijným brzdením sa snažil zabrániť zrážke s cyklistom a znižovaním rýchlosti vytváral čas a priestor pre cyklistu, aby opustil jeho koridor jazdy, resp. vyrovnal nestabilitu. Rýchlosť, ktorou sa vodič pohyboval na začiatku reakcie (58 km/h) bola v danej situácii primeraná, nakoľko v danej rýchlosti vedel reagovať na prekážku včas. Z polohy vozidla v čase zrážky je zrejmé, že bicykel pred pádom bol mimo koridoru jazdy vozidla a vozidlo sa pri zrážke kontaktovalo len s telom cyklistu, nie s bicyklom. Na takto zistený skutkový stav prvostupňový súd aplikoval ustanovenia § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 428 a § 441 Občianskeho zákonníka a vychádzajúc z vykonaného dokazovania sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že hlavnou a jedinou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bolo konanie žalobcu, ktorý náhle padol do jazdnej dráhy motorového vozidla v okamihu, keď ho vozidlo obiehalo. Vodič motorového vozidla zbadal cyklistu včas, včas na neho reagoval a pri rýchlosti 58 km/ h, ktorou sa v čase začatia brzdnej reakcie pohyboval, by bol cyklistu bezpečne obišiel, ak by mu nebol spadol do koridoru. Podľa záverov znalca nemožno vyvodiť, žeby vodič nedodržal bezpečný bočný odstup od cyklistu, ani aby vodič motorového vozidla nevenoval dostatočnú pozornosť. Až v dôsledku havarijného brzdenia vozidlo stratilo schopnosť smerového ovládania a vodič tak už nemal možnosť korigovať jeho smer a tým aj obchádzanie cyklistu. Znalec síce skonštatoval, že vodič mal možnosť nehode zabrániť, ak by s vozidlom nebrzdil havarijným brzdením a korekciou riadenia by obišiel cyklistu padajúceho do vozovky alebo ak by sa v čase reakcie pohyboval rýchlosťou 48 km/ h. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s argumentáciou žalovanej, že vodič nemohol predpokladať kam a ako sa jazda cyklistu bude vyvíjať a či ho bude môcť vôbec obísť. Preto reakciu vodiča na cyklistu spočívajúcu v havarijnom brzdení je dôvodné považovať za správnu. V konaní neboli preukázané žiadne závady v technickom stave motorového vozidla. Tvrdenie žalobcu o nefunkčnosti pravého predného svetla motorového vozidla nebolo v konaní preukázané a túto nefunkčnosť nie je možné konštatovať iba na základe výpovede žalobcu, ktorého vnímanie už len s ohľadom na množstvo požitého alkoholu bolo značne obmedzené. V konaní neboli zistené také okolnosti týkajúce sa prevádzky motorového vozidla, ktoré by bolo možné hodnotiť ako ďalšie príčiny vzniku škody (žalobca utrpel škodu na zdraví), ktoré by zakladali pomernú objektívnu zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla za škodu podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, prípadne aj pomernú subjektívnu zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca si škodu zavinil sám a preto podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka ju musí aj sám znášať. O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej prislúcha právo na náhradu trov voči žalobcovi. Žalovaná nežiadala priznať náhradu trov konania a preto súd jej nemohol žiadnu náhradu trov priznať (§ 151 ods. 1 O. s. p.). O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Trovy štátu predstavujú odmenu a náhrady vyplatené znalcovi Ing. Petrovi Onderušovi za jeho znaleckú činnosť vykonanú v konaní, ku ktorej náhrade bol zaviazaný žalobca ako neúspešný účastník konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Záver súdu je v rozpore s ustanovením § 428 Občianskeho zákonníka podľa ktorého svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Liberácia prevádzkovateľa motorového vozidla prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Uvedené ustanovenie v úzkom rozsahu pripúšťa liberáciu prevádzkovateľa z objektívnej zodpovednosti, ktorá je pomerne prísna, pretože takmer vylučuje možnosť oslobodenia sa z tohto typu zodpovednosti. Liberácia v prípadoch, ak škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke je viazaná na podmienku, že prevádzkovateľ musí preukázať, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. V takom prípade dôvodom úplnej liberácie je výlučné zavinenie žalobcu, ale len za predpokladu, keď škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Zo znaleckého dokazovania vyplývajú viaceré príčiny dopravnej nehody na strane prevádzkovateľa a tiež žalobcu. Prvá možnosť spočívala v tom, že pokiaľ by vodič nebrzdil havarijným brzdením pri ktorom vozidlo stratilo možnosť ovládania, mal možnosť obísť padajúceho bicyklistu do vozovky korekciou a zabrániť zrážke s ním. Z rozboru nehodového deja vykonaného pomocou programu PC-crash je teda možné považovať bočný odstup za nedostatočný. Taktiež z výsluchu znalca vyplýva, že bezpečný bočný odstup motorového vozidla pri predbiehaní cyklistu mal byť viac ako minimálne požadovaných 1,2 m. Vodič mal možnosť dodržiavať bezpečný bočný odstup. Pri havarijnom brzdení vozidlo stratilo možnosť smerového ovládania, t. j. pri šmyku vodič nebol schopný bezpečne obchádzať cyklistu. Druhou možnosťou zabránenia zrážke podľa znalca bolo znížiť rýchlosť na 48 km/h, kedy by s vozidlom vodič zastavil pred možným miestom zrážky. Osobitne v súvislosti s ustanovením prvej vety § 428 Občianskeho zákonníka mal súd pristupovať ku otázke technického stavu vozidla. Nedostatočná účinnosť bŕzd vyplývala zo samotnej výpovede vodiča. Nefunkčnosť jedného zo svetlometov tvrdil žalobca, tak v prípravnom konaní ako aj v predmetnom konaní. Polícia technický stav vozidla neoverovala. Podľa protokolu o dopravnej nehode zo dňa 23. 04. 2005, za vozidlom v mieste zrážky s cyklistom boli viditeľné blokovacie stopy a po zadných kolesách, ktoré sa stáčajú mierne vpravo, predné kolesá sú vytočené doľava. V danom prípade sa jedná o priamy úsek cesty po prejdení pravotočivej zákruty. Povrch cesty je často rozrušený výtlkmi a nerovnosťami. Znalec pripisuje možnú neúmernosť brzdného účinku smerovému oblúku, v ktorom sa vozidlo pohybovalo. Aj poloha vozidla v mieste reakcie vodiča a v mieste nárazu potvrdzuje, že vozidlo bolo výrazne natočené doprava a narazilo do cyklistu pravou prednou časťou. Dôkazné bremeno preukázania riadneho technického stavu za takejto situácie je na strane prevádzkovateľa. Prvotnou príčinou dopravnej nehody mal byť pád do vozovky. Toto tvrdenie vodiča znaleckým dokazovaním nebolo preukázané. Podľa znaleckého posudku žalobca až v čase nárazu padal na vozovku. Ak pri vzniku škody spoluspôsobil i nezavinený úkon poškodeného, objektívna skutočnosť, určenie podielov pripadajúcich na škodcu a poškodeného sa v týchto prípadoch má vykonať použitím ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka analogicky (R3/1984). Preto žalobca podľa žalobného návrhu uznal svoju spoluvinu na vzniku škody v rozsahu 1/3. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Žalovaná k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že prvostupňový súd sa náležitým spôsobom vysporiadal so vzťahom jednotlivých možných príčin dopravnej nehody a ich následkom. Správne ustálil, že prvotnou hlavnou a jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bol pád žalobcu z bicykla do koridoru jazdy motorového vozidla. Nie je správne tvrdenie žalobcu, že „žalobca až v čase nárazu padal na vozovku“. Takto parafrázované zistenie znalca je značne skresľujúce. Zo zistenia znalca je logicky záver, že ak vodič narazil do už padajúceho žalobcu z bicykla, jeho pád sa musel začať už pred nárazom vozidla. Zistenia znalca nepripúšťajú žiaden iný záver. Technický stav motorového vozidla nebol spochybnený žiadnymi relevantnými dôkazmi. Vyjadrenia žalobcu neboli spôsobilé bez ďalších dôkazov, spochybniť technický stav vozidla (nedostatočná účinnosť bŕzd, resp. že na motorovom vozidle bol rozbitý pravý predný reflektor, neboli v konaní ničím preukázané). U žalobcu bolo v čase dopravnej nehody bez pochybnosti zistené použitie alkoholu v hodnote 2,54 g/kg, čo predstavuje vysoký stupeň opilosti. Je všeobecne známe, že pri takomto množstve požitého alkoholu sú zásadným spôsobom znížené vnímacie, reakčné a koordinačné schopnosti osoby, čo významnou mierou muselo mať vplyv na spôsob pohybu žalobcu a jeho reakcie. Vzhľadom k petitu odvolania odvolací súd preskúmal celý rozsudok súdu prvého stupňa. Urobil tak bez nariadenia pojednávania, nakoľko dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie a ani pre zmenu tohto rozsudku (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a na zistený skutkový stav sa aplikuje konkrétna právna norma. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Predmetom konania v danom prípade je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej mu na zdraví prevádzkou motorového vozidla (odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia). Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až § 431 Občianskeho zákonníka) je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Čo treba považovať za osobitnú povahu prevádzky, Občiansky zákonník priamo nevymedzuje. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič motorového vozidla nemôžu vplývať. Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa motorového vozidla. U prevádzkovateľa motorového vozidla (škodlivé udalosti nastávajú vzhľadom na rozvoj motorizmu najčastejšie), je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov sa opiera o zodpovednosť prevádzkovateľa podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na špecifičnosť prevádzky dopravných prostriedkov, ktorá sa pre svoju značnú rizikovosť stáva zdrojom zvýšeného nebezpečenstva pre zdravie a životy občanov a majetok spoločnosti i jednotlivca, je zodpovednosť za túto škodu v Občianskom zákonníku upravená osobitne na objektívnom princípe bez zreteľa na zavinenie. Táto úprava zodpovednosti umožňuje oveľa širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady tejto škody. Je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa občiansko-právna zodpovednosť za škodu zakladá zásadne na zodpovednosti za zavinenie. Postavenie poškodeného pri uplatňovanom nároku je podstatne uľahčené; nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného prostriedku. Pre záver, či je prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedný za škodu je rozhodujúce, či škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a či bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla. Osobitná povaha prevádzky motorového vozidla je charakterizovaná rôznymi okolnosťami, ako je napr. rýchlosť, vybavenie technického zariadenia, konštrukcia a pod. Už samo uvedenie motorového vozidla do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu či nie, nech sa už tak stalo na ceste prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo v garáži a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ motorového vozidla. Ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, prevádzkovateľ motorového vozidla sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti. Za takto spôsobenú škodu ako škodu odvodzujúcu svoj pôvod z prevádzky, nemôže sa prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovednosti zbaviť. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov zachováva (najmä vzhľadom na zabezpečenie intenzívnej ochrany poškodených) zásadu, že zodpovednosť prevádzkovateľa dopravných prostriedkov vzniká bez zreteľa na zavinenie. Ak sa na vzniku škody podieľalo aj konanie samotného poškodeného, je potrebné použiť ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka. Pre záver o zodpovednosti na strane poškodeného musia byť rovnako splnené všetky základné predpoklady zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka) a to protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom zavinenie sa predpokladá. Zodpovednosť škodcu je potom obmedzená v rozsahu, v akom rozsahu vznikla škoda, tiež následkom protiprávneho úkonu poškodeného. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa na zistený skutkový stav síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tým aj nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), h) a ods. 2 O. s. p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.