Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/137/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310203442 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310203442.3 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne E. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Q. na ulici A. č. XXXX/X, proti žalovanému X. B., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v Q. na ulici V. č. XXXX/XX, o zaplatenie 7.560 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 25.6.2012 č.k. 4 C 115/10-305 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 2.7.2012 č.k. 4 C 115/10-312 takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením. Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný nemá právo na ich náhradu. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením v spojení s dopĺňacím uznesením uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy prvostupňového konania vo výške 311,29 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 50,90 Eur. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že vo veci samej žalobkyňa mala len nepatrný neúspech týkajúci sa doby priznania úrokov z omeškania. Preto pri rozhodovaní o trovách vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. Žalobkyňu v konaní zastupoval zástupca, ktorý je osobou zdravotne ťažko postihnutou. Tento zástupca sa zúčastnil pojednávaní nariadených na dni 15.6.2011, 30.11.2011 a 21.12.2011. Na cestu na pojednávania použil osobné motorové vozidlo. Pri priznávaní náhrady cestovného účastníkom konania a ich zástupcom, ktorí nie sú advokáti, vyhláška č. 543/2005 Z.z. v zásade priznáva cestovné vo výške cestovného verejnou hromadnou dopravou. Výnimku upravuje ustanovenie § 74 tejto vyhlášky, ktoré umožňuje priznať cestovné vo výške náhrady podľa osobitných predpisov, teda ako súčet náhrady za pohonné hmoty a náhrady za používanie motorového vozidla, ak to okolnosti prípadu odôvodňujú. S prihliadnutím na zdravotné problémy zástupcu žalobkyne, ako aj po zohľadnení vzdialenosti sídla prvostupňového súdu od miesta bydliska žalobkyne a jej zástupcu, žalobkyni z titulu náhrady cestovných výdavkov jej zástupcu bola priznaná čiastka 311,29 Eur pozostávajúca z cestovných nákladov zástupcu pri použití osobného motorového vozidla na pojednávania nariadené na dni 15.6.2011, 30.11.2011 a 21.12.2011. Pokiaľ ide o pojednávanie nariadené na deň 15.6.2011, tohto sa zúčastnila i žalobkyňa so svojim 14 mesačným dieťaťom, a preto použitie osobného motorového vozidla aj z tohto dôvodu bolo dôvodné. Podobne vyhlásenie rozhodnutia na deň 21.12.2011 bolo nariadené na 7.45 hodinu, pričom z miesta bydliska zástupcu žalobkyne sa nebolo možné objektívne dopraviť prostriedkom verejnej hromadnej dopravy na takto stanovený začiatok pojednávania. Čo sa týka náhrady trov za cestu na pojednávanie nariadené na deň 21.9.2011, táto žalobkyni vzhľadom na jej neúčelnosť priznaná nebola. Zástupca žalobkyne bol totiž o odročení tohto pojednávania vopred informovaný. Z tých istých dôvodov ako pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania, bola žalobkyni priznaná i náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z cestovného zástupcu žalobkyne vo výške náhrady za použitie osobného motorového vozidla na pojednávanie konané dňa 17.5.2012 pred odvolacím súdom v sume 50,90 Eur. Proti tomuto uzneseniu v spojení s dopĺňacím uznesením podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením zmeniť tak, aby náhrada trov konania žalobkyni priznaná nebola. Ako dôvod uviedol, že medzi žalobkyňou a jej zástupcom je rodinný vzťah. Žalobkyňa je dcérou zástupcu. Za poskytnutú pomoc preto žalobkyňa nemusí vyplácať odmenu. Čo sa týka maloletého dieťaťa, o to je postarané inou osobou. Zástupca žalobkyne je síce dôchodcom, ale jeho zdravotný stav nie je taký zlý, ak dokáže vykonávať iné obchodné aktivity, kde musí pracovať takmer nepretržite. Ak právny zástupca žalobkyne použil osobné motorové vozidlo, urobil tak kvôli komfortu a nie pre svoj nepriaznivý zdravotný stav. Za takéto použitie osobného motorového vozidla by mal mať nárok iba na náhradu vo výške rovnajúcej sa cestovnému pri použití prostriedku miestnej hromadnej dopravy. Žalovaný ďalej poukázal na svoju zlú finančnú situáciu, ktorou jeho rodina trpí. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Pri rozhodovaní o trovách sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 74 vyhl. č. 543/2005 Z.z., ktoré umožňuje priznať náhradu cestovného podľa osobitných predpisov, ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným prostriedkom. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Právny zástupca žalobkyne je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. S prihliadnutím na tento nepriaznivý zdravotný stav zástupcu žalobkyne a vzdialenosť, či už prvostupňového alebo druhostupňového súdu od miesta jeho bydliska, bolo dôvodné priznať náhradu cestovného za použitie osobného motorového vozidla zástupcom žalobkyne podľa osobitného predpisu upravujúceho cestovné náhrady. Neopodstatneným je i poukaz žalovaného na jeho nepriaznivú finančnú situáciu. Ustanovenie § 150 O.s.p. síce umožňuje z dôvodov hodných osobitného zreteľa výnimočne nepriznať inak úspešnému účastníkovi náhradu trov konania celkom alebo sčasti, avšak pri posudzovaní týchto dôvodov je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, teda nielen toho, koho by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím ustanovenia § 150 O.s.p. dotknutá. Žalobkyňa sa nachádza na materskej dovolenke a jej manžel je nezamestnaný. Za takejto situácie aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách neprichádza do úvahy. Na správnosť rozhodnutia o trovách nemá vplyv ani rodinný vzťah medzi žalobkyňou a jej zástupcom. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby takýmto zástupcom nemohol byť i rodinný príslušník účastníka a aby len z tohto dôvodu nemala byť účastníkovi priznaná náhrada trov vzniknutých jeho zástupcovi. Trovami konania v zmysle ustanovenia § 137 O.s.p. totiž nie sú len hotové výdavky účastníka, ale tiež i hotové výdavky jeho zástupcu. Cestovné pri použití osobného motorového vozidla zástupcom medzi takéto hotové výdavky patrí. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 O.s.p. uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnej žalobkyni v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.