Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/30/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310203442 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310203442.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne E. T., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v Q., na ul. A. č. XXXX/X, právne zast. JUDr. Jánom Vovčíkom, bývajúcim v Belej nad Cirochou, Tajch č. 769/9, proti žalovanému X. B., nar. XX. X.. XXXX, bývajúcemu v Q., na ul. V. č. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom so sídlom v Humennom, na ul. Pugačevovej č. 1, o zaplatenie 7.560 Eur s prísl., o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 21. 12. 2011, č. k. 4C 115/10-242 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 17. 1. 2012, č. k. 4C 115/10-265 a uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 21. 12. 2011, č. k. 4C 115/10-251 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením. Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 7.560 Eur s 8,25% úrokom z omeškania od 17. 4. 2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej účastníci uzatvorili ústnou formou zmluvu o pôžičke, pričom na jej základe žalobkyňa poukázala na účet žalovaného vedený v Tatrabanke, a.s. dňa 24. 3. 2009 sumu 6.600 Eur, dňa 12. 6. 2009 sumu 320 Eur, dňa 10. 8. 2009 sumu 320 Eur a dňa 9. 9. 2009 sumu 320 Eur. Z poskytnutej pôžičky žalovaný doposiaľ žiadnu čiastku nevrátil. V dôsledku nevyplatenia požičaných peňazí žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Humennom zo dňa 31. 5. 2010 bolo trestné stíhanie začaté pre zločin podvodu zastavené, nakoľko o trestný čin nešlo a nebol ani dôvod na postúpenie veci. Podľa vyjadrení žalovaného suma 6.600 Eur mu mala byť uhradená ako odmena za to, že figuroval pri vybavovaní hypotekárneho úveru a pri kúpe pozemku v k. ú. O. ako kupujúci. Ďalšie sumy vložené žalobkyňou na jeho účet boli splátky hypotekárneho úveru. Hypotekárny úver vo výške 50.000 Eur mal v jeho mene vybaviť právny zástupca žalobkyne a celý úver následne použil pre vlastnú potrebu. Po pripísaní hypotekárneho úveru na účet žalovaného v Tatrabanke, a.s. bol tento hneď poukázaný v prospech právneho zástupcu žalobkyne. Toto tvrdenie sa ale nezakladá na pravde, nakoľko podľa písomného vyjadrenia Tatrabanky, a.s. bol hypotekárny úver dňa 19. 3. 2009 pripísaný na účet žalovaného a z tohto účtu prevedený na bežný účet s názvom V. F., a teda nie na účet právneho zástupcu žalobkyne. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti, uzatvorenú medzi žalovaným ako kupujúcim a manželmi F. ako predávajúcimi, na prefinancovanie ktorej žalovaný požiadal o úver, z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že túto uzatvoril žalovaný. Žalobkyňa výpismi z účtu preukázala, že ňou požadované sumy boli skutočne poukázané a vložené na účet žalovaného. Keďže z celkovej sumy 7.560 Eur poskytnutej na základe ústnej zmluvy o pôžičke žalovaný nič neuhradil, súd prvého stupňa citujúc ust. § 657 a § 658 ods. 1 OZ žalobe o zaplatenie sumy 7.560 Eur vyhovel. Zároveň žalobkyni priznal i úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ vo výške 8,25% zo sumy 7.560 Eur od 17. 4. 2010 do zaplatenia. Pri nároku na vrátenie pôžičky vychádzajúc z ust. § 563 OZ a podľa ustálenej súdnej praxe je povinný subjekt plniť prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému. Žalovaný sa s plnením nevrátenej pôžičky mohol dostať do omeškania až nasledujúci deň po doručení žaloby zo strany súdu, teda dňom 17. 4. 2010. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že vo veci sa neúplne zistil skutkový stav, pretože sa nevykonali dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V konaní mali byť vypočutí svedkovia F. B., F. B. a A. B.. Žalovaný o výsluch týchto svedkov nepriamo požiadal tým, že do konania bolo predložené uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Humennom zo dňa 31. 5. 2010. V tomto uznesení sú uvedené všetky podstatné skutočnosti dostatočne objasňujúce skutkový stav. Úver za žalovaného vybavoval F. B.. Ten vykonával všetky úkony ohľadne úveru poskytnutého žalovanému a zároveň bol komplexne oboznámený s celou vecou, a to aj so skutočnosťami, o ktorých sám žalovaný nemal vôbec vedomosť. Ďalej sa nezisťovalo, aký bol ďalší prenos peňazí z úveru zaslaných na účet manželov F., a teda, či tieto peňažné prostriedky neboli prevedené aj iným spôsobom na účet právneho zástupcu žalobkyne. Na rozhodnutie o uplatnenom nároku stačilo iba jedno vyjadrenie banky. Okrem toho žalovanému bola odopretá súdna ochrana. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom. Žalovaný dlhodobo pracuje v zahraničí a na Slovensko prichádza len raz, niekedy dvakrát ročne. Žalovaný s touto skutočnosťou súd oboznámil a napriek tomu vo veci sa rozhodlo bez jeho prítomnosti. Žalobkyňa navrhla rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením je potrebné poukázať na ust. § 657 OZ. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. V prejednávanej veci žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi jednoznačne preukázala, že v roku 2009 na základe ústnej zmluvy o pôžičke poskytla žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške 7.560 Eur na jeho účet vedený v Tatrabanke, a.s. Tieto finančné prostriedky zo strany žalovaného vrátené neboli. Žalobkyňa si teda dostatočným spôsobom splnila svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení, než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné, než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Žalovaný svoje tvrdenia spochybňujúce poskytnutie pôžičky žalobkyňou ničím právne významným nepreukázal. Dôkazom opaku nie je ani uznesenie OR PZ v Humennom zo dňa 31. 5. 2010. V tomto uznesení sa občianskoprávny vzťah založený zmluvou o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným vôbec neriešil, nakoľko ním došlo len k zastaveniu trestného stíhania začatého za zločin podvodu. Uvedené uznesenie do spisu ako dôkaz predložil právny zástupca žalobkyne a nie žalovaný. Z tohto uznesenia pritom potreba vypočutia svedkov F. B., F. B. a A. B. vôbec nevyplynula. Otec žalovaného F. B. len potvrdil kúpu pozemku žalovaným od manželov F., ako aj poskytnutie úveru vo výške 50.000 Eur žalovanému. Matka žalovaného F. B. a manželka žalovaného A. B. sa k vzťahu medzi žalovaným a žalobkyňou bližšie vyjadriť nevedeli. Rovnako právne bezvýznamným je i tvrdenie o odopretí súdnej ochrany žalovanému v dôsledku rozhodnutia veci v jeho neprítomnosti. Z pojednávania stanoveného na deň 21. 12. 2011 sa síce žalovaný ospravedlnil, avšak nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Za takejto situácie sa vec mohla prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti žalovaného. Platí totiž ust. § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. S prihliadnutím na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil. Ďalším rozhodnutím, a to uznesením zo dňa 21. 12. 2011, č. k. 4C 115/10-251 bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 46,20 Eur. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolania obaja účastníci. Žalobkyňa navrhla uznesenie zmeniť tak, aby jej boli priznané trovy konania v ňou uplatnenej výške 413,90 Eur. Zdôraznila, že pri rozhodovaní o náhrade cestovných výdavkov sa malo vychádzať z ust. § 74 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Jej právny zástupca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čoho dôkazom je preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Pokiaľ ide o pojednávanie nariadené na deň 15. 6. 2011, tohto sa zúčastnila so svojou mal. dcérou vo veku 14 mesiacov. Pojednávanie nariadené na deň 21. 12. 2011 sa začalo o 7.45 hod. Z tohto dôvodu neexistovala ani teoretická možnosť dopraviť sa na pojednávanie verejným hromadným dopravným prostriedkom. Čo sa týka pojednávania stanoveného na deň 21. 9. 2011, toto sa neuskutočnilo zavinením žalovaného. Zmeny rozhodnutia o trovách sa domáhal i žalovaný. Požadoval uznesenie zmeniť tak, aby žalobkyni náhrada trov priznaná nebola, a to v súlade s ust. § 150 O.s.p. Za neopodstatnenú je potrebné označiť námietku žalovaného o potrebe aplikácie ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách. Uvedené ustanovenie síce umožňuje z dôvodov hodných osobitného zreteľa výnimočne nepriznať inak úspešnému účastníkovi náhradu trov konania celkom alebo sčasti, avšak pri posudzovaní týchto dôvodov je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, teda nielen toho, koho by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím ust. § 150 O.s.p. dotknutá. Žalobkyňa sa nachádza na materskej dovolenke a jej manžel je nezamestnaný. Za takejto situácie aplikácia ust. § 150 O.s.p. neprichádza do úvahy. Napriek tomuto konštatovaniu rozhodnutie o trovách nebolo možné potvrdiť. Pri rozhodovaní o tomto nároku pozostávajúceho z cestovných výdavkov právneho zástupcu žalobkyne sa vychádzalo z ust. § 73 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. umožňujúceho priznať cestovné iba do výšky cestovného verejnou hromadnou dopravou. Ust. § 74 tohto právneho predpisu však umožňuje priznať náhradu cestovného podľa osobitných predpisov, ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak, ako verejným hromadným prostriedkom. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Právny zástupca žalobkyne je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Z odôvodnenia rozhodnutia sa pritom nedá zistiť, či toto zdravotné postihnutie aj vzhľadom na vzdialenosť bydliska zástupcu žalobkyne od sídla konajúceho súdu znemožňuje alebo podstatným spôsobom obmedzuje právneho zástupcu v používaní verejných hromadných dopravných prostriedkov. V súvislosti s pojednávaním nariadením na deň 15. 6. 2011 je zrejmé, že tohto sa zúčastnila i žalobkyňa so svojím mal. dieťaťom vo veku 14 mesiacov. O vhodnosti, či nevhodnosti prepravy žalobkyne s mal. dieťaťom prostriedkom verejnej hromadnej dopravy sa v odôvodnení rozhodnutia nenachádza žiadna zmienka. Taktiež nie je v ňom uvedené, či na pojednávanie určené na 7.45 hod. dňa 21. 12. 2011 bolo objektívne možné sa dostaviť prostriedkom verejnej hromadnej dopravy. Uvedené nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia o trovách konania. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu k možnosti použitia osobného motorového vozidla právnym zástupcom žalobkyne na nariadené pojednávania. Prvostupňový súd, ktorý pri opätovnom rozhodovaní o trovách bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), v novom rozhodnutí rozhodne tiež o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.