Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoP/77/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8208204880 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8208204880.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. M., nar. XX. X. XXXX, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, za účasti rodičov N. M., nar. X. X. XXXX, bytom H., ul. X. I. XX a H. M., nar. XX. X.. XXXX, bytom H., ul. X.. I. XX, zastúpenej JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou so sídlom v Bardejove, Hviezdoslavova 9, Bardejov, o zvýšenie výživného a v právnej veci navrhovateľov H. M., nar. XX. X. XXXX a N. M., nar. XX. X.. XXXX, obaja bytom H., ul. X. I. XX, proti odporkyni H. M., nar. XX. X. XXXX, bytom H., ul. X. I. XX, zastúpenej JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou so sídlom v Bardejove, Hviezdoslavova 9, Bardejov, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, z 4. 5. 2012 č. k. 2P 59/2008-155, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bardejov (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov z 16. 3. 2007 č. k. 4P 30/2006-94 tak, že zvýšil výživné zo strany matky na mal. D. zo sumy 30 % životného minima na sumu 70 Eur mesačne od 22. 10. 2008 do 26. 3. 2012. Dlžné výživné za obdobie od 22. 10. 2008 do 26. 3. 2012 vo výške 1 838,70 Eur súd povolil matke splácať v pravidelných mesačných splátkach po 150 Eur mesačne vždy do 20. dňa tohto ktorého mesiaca k rukám otca maloletého dieťaťa. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a návrh o zvýšenie vyživovacej povinnosti pre navrhovateľov H. M. a N. M. vylúčil na samostatné konanie.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dňa 22. 10. 2008, t. j. v čase keď manželstvo účastníkov konania - rodičov trvalo a 3 deti pochádzajúce z manželstva rodičov boli maloleté. Predchádzajúca úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Bardejov z 16. 3. 2007 č. k. 4P 30/2006-94 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 8. 2007 č. k. 9CoP 7/2006-138 citovaným rozhodnutím bola určená vyživovacia povinnosť zo strany matky na mal. D., H. a N. sumou 30 % životného minima mesačne na každé dieťa počnúc dňom 1. 1. 2006. V priebehu tohto konania rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C 205/2008 súd rozviedol manželstvo rodičov a na čas po rozvode zveril mal. D. do osobnej starostlivosti otca s povinnosťou matky prispievať na jej výživu sumou 130 Eur mesačne. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. 3. 2012. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov z 30. 1. 2012 č. k. 4P 77/2011-125 súd určil vyživovaciu povinnosť zo strany matky pre plnoletú dcéru H. sumou 100 Eur mesačne počnúc dňom 1. 1. 2012 do budúcna. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8. 2. 2012. Uznesením Okresného súdu Bardejov z
30. 11. 2011 sp. zn. 1P 78/2011 súd zastavil konanie o určenie vyživovacej povinnosti pre plnoletého N. M. s poukazom na ust. §§ 83, 103 a 104 Občianskeho súdneho poriadku. Z takto zisteného skutkového stavu a s poukazom na ust. § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine súd uzavrel, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oprávnenej i na strane povinného. V čase predchádzajúceho rozhodnutia matka v roku 2007 dvakrát pracovala v Nemecku pri zbere jahôd, jedenkrát v Nemecku v baliarni mäsa, v súčasnosti matka turnusovo pracuje v Rakúsku s príjmom cca 600 Eur mesačne. Pri príjmových pomeroch matky je preto dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť na mal. D. na sumu 70 Eur mesačne počnúc podaním návrhu, t. j. od 22. 10. 2008 do právoplatnosti konania o rozvode manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. D. na čas po rozvode, t. j. do 26. 3. 2012. Za uvedené obdobie dlžné výživné (od 22. 10. 2008 do 26. 3. 2012) predstavuje 1 838,70 Eur. Matka za uvedené obdobie mala zaplatiť titulom výživného pre mal. D. sumou 2 881,29 Eur, po odrátaní minimálnej vyživovacej povinnosti za sporné obdobie (1 042,59 Eur) predstavuje nedoplatok na výživnom celkom sumu 1 838,70 Eur. Nedoplatok na výživnom súd v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povolil matke splácať v mesačných splátkach po 150 Eur mesačne vždy 20. dňa v mesiaci k rukám otca maloletého dieťaťa. Konanie o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté deti H. M. a N. M. súd vylúčil na samostatné konanie s odôvodnením, že na tamojšom súde sú vedené duplicitne samostatné konania, je potrebné preto presne vyšpecifikovať prípadnú výšku dlžného výživného s prihliadnutím na rozhodnutia v konaniach vedených pred tamojším súdom pod sp. zn. 4P 77/2011 a pod sp. zn. 1P 78/2011.
O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie otec maloletej. Považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne, pretože na pojednávaniach žiadal súd o vyplatenie rodinných prídavkov, ktoré matka poberala v Rakúsku. Dozvedel sa, že za rok 2008 mala vyplatené rodinné prídavky na 3 deti cca 80 000 Sk a za rok 2009 jej bolo vyplatených 5 000 Eur. Zdôraznil, že predmetné konanie účelovo predlžovala matka, ktorá sa nezúčastňovala jednotlivých pojednávaní a nepredložila na súdne pojednávania potrebné doklady. Bezdôvodné predlžovanie konania zo strany matky bolo účelové, aby deti, ktoré v čase konania rozvodu manželstva rodičov nadobudli plnoletosť mohla matka ovplyvňovať, resp., aby deti vzali návrh na zvýšenie výživného späť. Keďže v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností nebolo určené výživné pre syna N. a dcéru H., odvolateľ dňa 10. 10. 2011 podal za plnoleté deti návrh na začatie konania o určenie výživného. Súdne pojednávanie o zvýšenie výživného pre plnoleté deti neprebehlo a otec nedostal žiadne predvolanie na pojednávanie. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a určil zaplatiť dlžné výživné 1 838,70 Eur v jednej splátke.
Matka k odvolaniu otca uviedla, že nemôže súhlasiť, aby dlžné výživné zaplatila v jednej splátke. Čiastku 1 838,70 Eur nie je schopná zaplatiť naraz z dôvodu aj iných výdavkov, ako napr. dlh na odvodoch v Rakúsku, ktorý spláca každý turnus kvôli tomu, že za jeden rok nebola zamestnaná a z tohto dôvodu nemohla platiť odvody.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu preskúmal zistený skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil aj skutkové zistenia súdu prvého stupňa. Dôvody preskúmavaného rozsudku s ktorým sa odvolací súd v podstate stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd vzhľadom na obsah podaného odvolania považuje za podstatné doplniť len nasledujúcimi skutočnosťami.
Občiansky súdny poriadok v § 195 ods. 3 určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo nemôže sa prejednávať znova (prekážka veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. V ust. § 163 O. s. p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti z ročných dávok alebo plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré citoval vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je nízke alebo nezodpovedajúce schopnostiam a možnostiam povinnej matky. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
Súd v rámci konania o návrhu na zvýšenie výživného nie je oprávnený preskúmavať správnosť či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Právne relevantným o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnenej alebo na strane povinnej, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Posledná úprava výživného vo vzťahu k mal. D. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Bardejov z 16. 3. 2007 č. k. 4P 30/2006-94 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 30. 8. 2007 č. k. 9CoP 7/2006-138. Uvedenými rozhodnutiami bolo zo strany matky určené výživné na každé maloleté dieťa (N., H. a D.) pochádzajúce z manželstva rodičov vo výške 30 % životného minima, ktorému údaju zodpovedala v období od 1. 1. 2006 do 30. 6. 2006 suma po 645 Sk, od 1. 7. 2006 do 30. 6. 2007 suma po 681 Sk a od 1. 7. 2007 do budúcna suma po 702 Sk. Keďže matka v čase poslednej úpravy výživného bola prakticky bez príjmu (brigádnicky v roku 2007 pracovala dvakrát v Nemecku pri zbere jahôd a jedenkrát v Nemecku v baliarni mäsa), jej príjmy neumožňovali určiť vyživovaciu povinnosť vo väčšom než minimálnom zákonnom rozsahu. V čase poslednej úpravy výživného mal. D. bola žiačkou 7. ročníka základnej školy. Od uvedeného dátumu došlo k zmene pomerov a v súvislosti s nárastom veku mal. D. došlo aj k zvýšeniu jej výdavkov. Bez akýchkoľvek pochybností mal. D. od 1. 9. 2011 začala navštevovať 1. ročník strednej školy, čím sa výrazne zvýšili výdavky na strane mal D. aj v súvislosti s nástupom na strednú školu.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P 77/2001 vyplýva, že otec v súčasnosti (od januára 2012) je zamestnaný v spoločnosti Voda a les, s. r. o. s príjmom 500 Eur mesačne. Matka počnúc júnom 2008 je turnusovo zamestnaná ako opatrovateľka v Rakúsku s príjmom cca 600 Eur mesačne. Obidvaja rodičia okrem mal. D. majú ďalšie dve vyživovacie povinnosti k plnoletým deťom pochádzajúcich z ich manželstva; k synovi N., študentovi vysokej školy a k dcére H., ktorá v šk. roku 2011/2012 bola študentkou 4. ročníka gymnázia v Bardejove. Mal. D. a plnoleté deti N. a H. žijú v spoločnej domácnosti s otcom. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov z 30. 9. 2011 sp. zn. 1C 205/2008 bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej a na čas po rozvode bola mal. D. zverená do osobnej starostlivosti otca s povinnosťou matky platiť na jej výživu sumou 130 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. 3. 2012. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov z 30. 1. 2012 č. k. 4P 77/2011-25 bola matka zaviazaná prispievať na výživu plnoletej dcéry H. sumou vo výške 100 Eur mesačne počnúc od 1. 1. 2012 opakovane do budúcna vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Majúc na zreteli predovšetkým zmenu pomerov u mal. D., odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že je potrebné predchádzajúce rozhodnutie vo výživnom zmeniť podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Rešpektujúc ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré v dôvodoch rozhodnutia odcitoval aj súd prvého stupňa odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa,
že je potrebné túto vyživovaciu povinnosť ustáliť na sumu 70 Eur mesačne. Keďže mal. Valéria na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti otca s povinnosťou matky prispievať na jej výživu sumou 130 Eur mesačne a rozsudok Okresného súdu Bardejov z 30. 9. 2011 sp. zn. 1C 205/2008 nadobudol právoplatnosť dňa 26. 3. 2012, do tohto času bolo potrebné zvýšiť výživné, t. j. za čas od 22. 10. 2008 (od podania návrhu na súde) do 26. 3. 2012.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienku zročnosti určí.
Z uvedeného citovaného ustanovenia vyplýva, že prioritne pre splnenie povinnosti uloženej rozsudkom je určená 3dňová lehota počítaná odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zákon však umožňuje súdu, aby určil na plnenie lehotu dlhšiu ako 3 dni, alebo aby povolil platenie v splátkach. Takéto určenie patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré sú mu zákonom zverené. Aj úvaha súdu či priznať matke výhodu splátok musí však byť podložená zistením potrebných skutočností, ktoré by odôvodňovali záver súdu, že vzhľadom k povahe veci priznanému nároku a pomerom účastníkov je vhodné určiť peňažné plnenie v splátkach.
Pre každé rozhodnutie súdu v zmysle ust. § 153 ods. 1 O. s. p. platí, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Dôležitým je z pohľadu ust. § 120 ods. 1 O. s. p. to, čo účastníci v konaní produkovali. V priebehu konania na súde prvého stupňa vyšli najavo skutkové zistenia, z ktorých je možné dôvodniť, že majetkové pomery na strane matky nie sú najlepšie. V priebehu konania na súde prvého stupňa, ale ani v odvolacom konaní otec neprodukoval také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby matke bola uložená povinnosť zaplatiť dlh na výživnom jednou splátkou. Treba zohľadniť aj tú skutočnosť, že matka naďalej okrem mal D. má vyživovaciu povinnosť aj k ďalším dvom plnoletým deťom, a to k synovi N. a dcére H.. Akceptujúc aj jej písomné vyjadrenie k odvolaniu odvolací súd preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 219 O. s. p..
Odvolacie dôvody sa nedotýkajú ani výroku o trovách prvostupňového konania. Preto ani v tejto časti nebolo potrebné bližšie rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Proti výroku, ktorým súd konanie o zvýšenie výživného pre H. M. a N. M. vylúčil na samostatné konanie nie je prípustné odvolanie, lebo sa ním upravuje vedenie konania (§ 202 ods. 3 písm. a) O. s. p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 1 O. s. p. s použitím ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, lebo ide o konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.