Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 14Co/84/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105205362 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8105205362.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: KARMEN - veľkoobchod potravín, s.r.o., Strojnícka 15, Prešov, IČO: 36 447 269, zastúpený IURISTICO, s.r.o., IČO: 36 588 041, Štefánikova 26, Košice, proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, IČO: 327 646, zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7C/149/2006-287 z 17.10.2011, zhodou hlasov členov senátu takto r o z h o d o l : Z a s t a v u j e odvolacie konanie o odvolaní žalobcu proti tej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 26.409,17 eur s 13 % úrokmi z omeškania ročne od 8.4.2006 do zaplatenia. Vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 42.890,54 eur so 7% úrokom z omeškania od 8.4.2006 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáha podanou žalobou zaplatenia náhrady za užívanie jeho pozemku parc. č. 128/1 o výmere 10945 m2 vedenej v LV č. XXXX pre k. ú. W. za čas od marca 2003 do 15.9.2004 vo výške 69.299,71 eur s úrokom z omeškania. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca v období od 16.1.2003 do 16.9.2004 bol vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 128/1 o výmere 9673 m2 v k. ú. W.. Na tejto parcele je zriadená dopravná líniová stavba - pozemná komunikácia. Táto stavba bola zriadená v 60. resp. 70. rokoch 20. storočia. Rozsudkom Okresného súdu Prešov 7C/725/2004 zo dňa 13.12.2007 bolo určené, že Mesto Prešov je vlastníkom tejto miestnej komunikácie. Tento rozsudok po vyčerpaní riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov nadobudol právoplatnosť 1.7.2008. V čase, keď bol žalobca vlastníkom tejto nehnuteľnosti, žalovaný neplatil za užívanie jeho nehnuteľnosti náhradu, čím na strane žalovaného užívaním pozemku došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodné obohatenie nespočívalo vo zväčšení jeho majetku, ale v tom, že za normálnych okolností by za užívanie tejto nehnuteľnosti musel zaplatiť. Výška bezdôvodného obohatenia bola vyčíslená znaleckým posudkom Ing. M. na sumu 42.890,54 eur. Správnosť záverov posudku žiaden z účastníkov nenamietal. Preto po posúdení veci cez ust. § 451 ods. 1, 2, § 456 Obč. zák. súd žalobcovi priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 42.890,54 eur. Ak žalobca požadoval náhradu vo väčšom rozsahu, v prevyšujúcej časti žalobu preto pokiaľ sa týka istiny, zamietol. Žalobca požadoval aj úroky z omeškania, pričom v konaní nebolo preukázané, že žalobca pred podaním žaloby žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za prvú výzvu súd považoval až žalobu doručenú žalovanému na vyjadrenie. Žaloba bola doručená žalovanému 6.4.2006, pohľadávka nadobudla splatnosť 7.4.2006 a od 8.4.2006 je preto žalovaný v omeškaní. Nárok na úrok z omeškania súd posúdil podľa § 563 Obč. zák., § 517 Obč. zák. a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. s tým, že výšku úrokov z omeškania odvodil od dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS. V prevyšujúcej časti súd žalobu o úroky z omeškania zamietol. S odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa uviedol, že pre obtiažnosť veci o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá podal včas odvolanie žalobca. Namieta, že pri rozhodovaní o výške nároku na istine súd prvého stupňa vychádzal len zo znaleckého posudku. Opomenul hodnotenie ďalších listinných dôkazov. V rozpore s ust. § 132 O.s.p. uprednostnil jeden dôkaz pred ďalšími realizovanými listinnými dôkazmi týkajúcimi sa zisťovania obvyklej výšky nájomného. Vytýka aj to, že súd prvého stupňa predmetný nárok posúdil výlučne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Opomenul, že hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorého dôvodom bol vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného, je obchodnoprávneho charakteru a je potrebné ho posudzovať v režime obchodnoprávnom. Zdôraznil pritom aplikáciu ust. § 261 ods. 2 Obch. zák.. Preto aj v otázke úrokov z omeškania, ak súd prvého stupňa aplikoval ust. § 517 Obč. zák. vážne pochybil, pretože v rozpore s ust. § 1 ods. 2 a § 261 ods. 2 Obch. zák. poprel danosť a platnosť komplexnej úpravy omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch. Otázku zodpovednosti za omeškanie žalovaného riešil bez toho, aby vo svojom odôvodnení sa vôbec zaoberal posúdením akému právnemu režimu vzťah účastníkov konania podriadiť. Pre priznanie úrokov z omeškania mal súd aplikovať ust. § 369 Obch. zák. v znení platnom a účinnom od 1.8.2005. Na úrokoch z omeškania mu preto mala byť priznaná výška 13% ročne. Žiada preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi aj sumu 26.409,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne za obdobie od 8.4.2006 do zaplatenia, ale aj úroky z omeškania zo sumy 42.890,54 eur vo výške 6% ročne od 8.4.2006 do zaplatenia. Následne písomným podaním, doručeným súdu 18.11.2011, žalobca čiastočne zobral podané odvolanie späť a to v tej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 26.409,17 eur s 13% úrokmi z omeškania ročne od 8.4.2006 do zaplatenia. V tejto časti žiadal odvolacie konanie zastaviť. Pretože predmetom odvolacieho konania zostal ešte napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 42.890,54 eur za čas od 8.4.2006 do zaplatenia, odvolací súd na prejednanie tohto odvolania zodpovedajúco ust. § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. nariadil pojednávanie. Na tomto zmysle ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že pri rešpektovaní dispozičného úkonu žalobcu o čiastočnom späťvzatí odvolania je potrebné v späťvzatej časti odvolacie konanie zastaviť a vo zvyšnej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Podľa § 207 ods. 2 O.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 207 ods. 3 O.s.p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. V zmysle týchto ustanovení bolo potrebné odvolacie konanie v späťvzatej časti odvolania zastaviť. Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené. V tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a nebolo tak oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu v tomto odvolaním nenapadnutom výroku rozsudok súdu prvého stupňa preskúmavať (§ 159 ods. 2, 3, § 206 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa nárok, ktorý bol priznaný už právoplatným výrokom rozsudku posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu. Ak rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto vyhovujúcej časti nebolo odvolaním napadnuté, niet dôvodu sa ani v rámci rozhodovania o podanom odvolaní od týchto záverov odkloniť. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu je potrebné zdôrazniť, že súdna prax uzavrela, že ak vznikne bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu v rámci obchodnoprávneho vzťahu, riadia sa otázky premlčania, ale i následkov spojených s omeškaním príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preto, aby sa na právo oboch účastníkov na uplatnenie úrokov z omeškania, súvisiacich s omeškaním vydania bezdôvodného obohatenia mohli uplatniť ust. § 369 Obch. zák., je v prvom rade potrebné urobiť záver o tom, že medzi nimi ide o obchodný záväzkový vzťah. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je významným v tomto konaní aj to, že vo včas podanom odvolaní odvolateľ netvrdí, že vzťah medzi účastníkmi mal súd prvého stupňa posúdiť podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. zák. (§ 205 ods. 3, § 212 ods. 1 a § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p.). Žalobca v odvolaní namietal, že súd mal vychádzať z ust. § 261 ods. 2 Obch. zák.. Za takéhoto stavu pre objasnenie, ktorú právnu úpravu na úroky z omeškania je potrebné v danej veci použiť, je preto rozhodujúcim, či sa posudzovaný vzťah medzi žalobcom (ako podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti) a žalovaným mestom (ako samosprávnou územnou jednotkou) týkal zabezpečenia verejných potrieb. Vzhľadom na znenie ust. § 261 ods. 2 veta prvá Obch. zák. je pre toto konanie zásadným vyriešenie otázky, či v danom prípade išlo zo strany žalobcu o podnikateľskú činnosť týkajúcu sa uspokojovania verejných potrieb alebo išlo o jeho činnosť, ktorá má predovšetkým charakter výkonu vlastníckeho práva s verejným záujmom nesúvisiacim. Podnikateľskú činnosť zabezpečujúcu verejné potreby môže vykonávať ktorákoľvek právnická či fyzická osoba vo všetkých oblastiach národného hospodárstva, pokiaľ táto činnosť slúži verejnému (všeobecnému) záujmu, teda záujmu všetkých právnických a fyzických osôb nachádzajúcich sa na území štátu, či danej územnosprávnej jednotky. Také potreby sú zabezpečované jednotne pre všetky subjekty, ktoré ich môžu tiež hromadne využívať. V predmetnej veci ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého nárok je právne posúdený ako nárok na vydanie plnenia získaného bez právneho dôvodu. Takýto uplatnený a už aj právoplatne prisúdený nárok má predovšetkým charakter výkonu vlastníckeho práva. Nemožno ho považovať za nárok zo záväzkového vzťahu založeného pri takej podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorá by sa týkala zabezpečovania verejných potrieb (viď podobne aj rozsudky NS ČR 33Odo/341/2004, 28Cdo/1725/2011 alebo 28Cdo/4566/2010). Táto podstata spoločenského vzťahu, v ktorom jeho účastníci vystupovali, je rozhodujúcou aj na posúdenie právneho režimu, ktorý by sa mal aplikovať na úroky z omeškania. Podstatu spoločenského vzťahu zdôrazňujú aj závery Nálezov Ústavného súdu ČR, na ktoré odkázal v odvolaní samotný žalobca. Aj oni zdôraznili to, že zásadným, kľúčovým činiteľom pre aplikáciu konkrétneho predpisu na riešenie úrokov z omeškania, či premlčania je podstata tohto spoločenského vzťahu, v ktorom účastníci vystupovali. Z týchto dôvodov odvolací súd nezistil podmienky pre aplikáciu ust. § 261 ods. 2 Obch. zák.. Ak súd prvého stupňa úrok z omeškania posúdil podľa občianskoprávnych noriem, treba s týmto jeho právnym posúdením súhlasiť. Zdôrazniť treba to, že odvolací súd nariaďoval pojednávania práve za tým účelom, aby sa k týmto skutočnostiam, týkajúcim sa posudzovania charakteru vzťahu medzi účastníkmi, dal účastníkom priestor vyjadriť. Ani po ich argumentácii nebolo potrebné právne posúdenie realizované súdom prvého stupňa na uplatnený nárok týkajúci sa úrokov z omeškania meniť. Z týchto dôvodov odvolací súd vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti, t.j. v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zo sumy 42.890,54 eur v prevyšujúcej už právoplatne prisúdený 7% úrok z omeškania od 8.4.2006 do zaplatenia považoval za správny a preto ho v tejto časti aj podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Súd prvého stupňa nerozhodol o náhrade trov konania s odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. Za takéhoto stavu nebol priestor ani preto, aby o trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd. V zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.