Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12Co/29/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012899543 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012899543.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., so sídlom Strojnícka 15, Prešov, IČO: 36447269, zastúpeného Advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom Štefánikova 26, Košice, IČO: 36588041, proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, IČO: 327646, zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o zaplatenie 3.734,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 8.1.2010 pod č.k. 12C/216/2004 - 107, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
P r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že po právoplatnosti rozsudku rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prešov rozsudkom pod č.k. 12C/216/2004 - 107 žalobu zamietol. Ďalej rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania 470,88 Eur k rukám zástupcu žalovaného JUDr. Naništu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca požadoval zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti - zastavanej plochy na území E. K., zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. 128/1, o výmere 9634 m2, ktoré mesto užívalo bez právneho titulu v mesiaci februári 2003. Okresný súd zamietol návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., kde právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pôvodne bolo žalované vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti v mesiaci december 2002 s tým, že za 1 m2 užívanej plochy požaduje žalobca odplatu 140,- Sk, čo zodpovedá tarife zo Záväzného nariadenia Mesta Prešov č. 29/1993 Zb.. Takáto sadzba za prenájom pozemkov v zóne č. 4 platí pre ulicu Strojnícka, na ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Dňa 19.5.2005 žalobca dal zmenu návrhu s tým, že žiada vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiac február 2003 s príslušným 13 % úrokom z omeškania od 1.3.2003 do zaplatenia. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Návrh na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za február 2003 bol uplatnený až 19.5.2005 po uplynutí premlčacej lehoty na bezdôvodné obohatenie podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pre plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Ak žalobca žiada vydanie bezdôvodného obohatenia za február 2003 a zmenená žaloba bola daná 19.5.2005 a v tento deň aj súd pripustil zmenu návrhu, potom nárok žalobcu bol premlčaný najneskôr vo februári 2005. Žalovaný sa domáhal námietky premlčania. Na túto námietku súd prihliadol a návrh žalobcu ako premlčaný podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol.
Úprava bezdôvodného obohatenia je v Občianskom zákonníku. Rozhodujúce pre posúdenie nároku je posúdenie povahy právnych vzťahov účastníkov pri žiadanom bezdôvodnom obohatení. Predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu nie je prenájom nehnuteľností. Na strane žalovaného pri užívaní nehnuteľnosti nemožno hovoriť o podnikateľskej činnosti. Uplatnený nárok je potrebné podriadiť pod Občiansky zákonník, a neposudzovať premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka. Pri obchodno- záväzkových vzťahoch je premlčacia doba štvorročná, ale pri občianskych nárokoch je táto doba len dvojročná. Súd zohľadnil námietku premlčania vznesenú žalovaným (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a nárok ako premlčaný zamietol.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov na trovách právneho zastúpenia v rozsahu 470,88 Eur, keďže žalovaného zastupoval advokát, ktorý si uplatnil náhradu trov konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony právnej pomoci.
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Žiadal rozhodnutie zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Pôvodne bol uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti v decembri 2002. Podaním zo dňa 19.5.2005 došlo k zmene návrhu a žiada sa vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiac február 2003. Súd zmenu návrhu pripustil. Keď okresný súd zamietol návrh, argumentoval dvojročnou subjektívnou premlčacou dobou, ktorá uplynula pred podaním zmeneného návrhu. Žalobca je toho názoru, že predmetný zmluvný vzťah je potrebné posudzovať ako obchodno-záväzkový vzťah, pretože je nesporné, že záväzok vznikol pri podnikateľskej činnosti obidvoch subjektov, keďže podľa výpisu z obchodného registra žalobcu má v predmete činností prenájom nehnuteľností, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom. Oprávnenie na túto podnikateľskú činnosť vzniklo žalobcovi 11.6.1997. Žalobca doložil doklady o tom, že žalovaný na základe zmlúv umožňuje užívanie nehnuteľnosti za náhradu tretím osobám, napríklad Dopravnému podniku mesta Prešov či spoločnosti O.S.V.O. COMP, a.s., a to za účelom dosahovania zisku. Zo strany žalovaného ide o výkon jeho podnikateľskej činnosti (prenájom nehnuteľností) a zo strany žalovaného ide o zabezpečovanie verejných potrieb, a to prevádzkovania mestskej hromadnej dopravy. Nárok z hľadiska otázky premlčania je potrebné posudzovať podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. a jeho všeobecnej premlčacej doby štvorročnej podľa § 397. Keďže nárok sa premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe, nárok žalobcu nie je premlčaný. Žiada rozhodnutie zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu.
Krajský súd uznesením zo dňa 15.6.2010 pod č.k. 12Co/25/2010 - 190 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. Ďalej rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania 1.010,89 Eur. Odvolací súd vychádzal z toho, že v inom konaní sp. zn. 7C/149/2006 Okresného súdu Prešov je predmetom žaloby ten istý nárok, kde žaloba bola podaná skôr dňa 12.4.2005. Existuje prekážka začatého konania podľa § 83 O.s.p.. Ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, preto krajský súd postupom podľa § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.
Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27.2.2012 pod č.k. 4Cdo 223/2010 - 215 zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiac február 2003 už nie je predmetom konania na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/149/2006, pretože aj tam žalobca menil žalobný petit a žiadal priznať bezdôvodné obohatenie až od marca 2003. Keď okresný súd pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 30.11.2005, potom neexistovala prekážka litispendencie (prekážka začatého konania). Dovolací súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Na odvolacom pojednávaní dňa 4.9.2012 zástupca žalobcu trval na tom, že zmluvný vzťah účastníkov je obchodno-záväzkový vzťah, pretože mesto mestskú komunikáciu využíva na podnikateľské účely. Jedná sa o vzťah dvoch podnikateľských subjektov, podnikajúcich v oblasti prenájmu nehnuteľností, kde sa nevyžaduje osobitné živnostenské oprávnenie na prenájom, a ďalej že sa zabezpečuje verejná potreba. Podľa § 261 Obchodného zákonníka vzťahy účastníkov sa majú spravovať týmto zákonom a na vydanie bezdôvodného obohatenia platí všeobecná štvorročná premlčacia doba. Nárok žalobcu nie je premlčaný.
Žalovaný naďalej namietal nárok uplatnený v žalobe s poukazom na to, že sa jedná o výkon vlastníckeho práva. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 14Co/84/2011, ktorý rozhodoval o obdobnom nároku. Nejedná sa o podnikateľský nájom, ale len o výkon vlastníckeho práva. Preto súd má prihliadať na vznesenú námietku premlčania s dvojročnou premlčacou dobou. Žiada nárok ako taký zamietnuť.
Žalobca trval na tom, že mesto, pokiaľ sa týka mestskej komunikácie, zabezpečuje verejné potreby. Je to obchodno-záväzkový vzťah. Nie je možné akceptovať, aby niekto využíval cudzí majetok bez odplaty. Zmluvný vzťah nevznikol zo zmluvy, ale zo zákona. Jedná sa o zabezpečenie verejných potrieb. Zmluvný vzťah vznikol na základe užívania mestskej komunikácie, kde vlastníkom pozemkov pod mestskou komunikáciou je žalobca.
Žalovaný trval na tom, že zo strany žalobcu nejde o výkon podnikateľskej činnosti, ale o výkon vlastníckeho práva, pretože takto by bol podnikateľom každý, kto prenajíma určitú nehnuteľnosť.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:
Žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. Z., zapísanej na LV č. XXXX, parcela č. 128/1, pôvodne o výmere 10945 m2, a to druh pozemku - zastavaná plocha. Geometrickým plánom č. 41/2003 zo dňa 3.12.2008 došlo k rozdeleniu pôvodnej parcely č. 128/1 na parcelu č. 128/1 o výmere 9643 m2, druh - zastavaná plocha, a na parcelu č. 128/3 o výmere 1302 m2 ako trávnaté porasty. V spore o parcelu č. 128/1 sa jedná o zastavanú plochu, teda líniovú dopravnú stavbu - mestskú pozemnú komunikáciu, kde vlastníkom stavby je Mesto Prešov. Vlastníctvo k tejto líniovej stavbe - pozemnej komunikácii je priznané rozsudkom Okresného súdu Prešov vo veci pod č.k. 7C/725/2004 - 349, ale ako vlastník pozemkov pod touto líniovou stavbou bol vedený žalobca až do doby predaja tejto nehnuteľnosti Z. O. - CORYN s účinnosťou prevodu k 16.9.2004. Žalobca podaním zo dňa 19.5.2005 zmenil svoju žalobu a žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiac marec 2003. Súd nárok zamietol s poukazom na vznesenú námietku premlčania, že tento nárok je premlčaný v dvojročnej premlčacej dobe. Okresný súd vychádzal zo všeobecných ustanovení o premlčaní nároku, uvedených v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 100 ods. 1, veta druhá, Občianskeho zákonníka, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Keďže žalovaný namietal premlčanie nároku, súd na túto námietku prihliadol a nárok ako premlčaný zamietol.
Žalobca poukázal na to, že vzťah účastníkov je obchodno-záväzkový vzťah, kde platí všeobecná štvorročná premlčacia doba. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 35Obo 619/2002, právo premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo vo vzťahoch medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti alebo vo vzťahu medzi podnikateľmi a samosprávnou územnou jednotkou, týkajúcou sa zabezpečenia verejných potrieb, je prijatím plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a riadi sa Obchodným zákonníkom. Rozhodujúca je povaha právnych vzťahov účastníkov, ktoré vznikli plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že Obchodný zákonník vyslovene neupravuje počiatok behu premlčacej doby a jej dĺžku, ale úprava premlčania má komplexnú úpravu v § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Ak Obchodný zákonník upravuje kogentnú a ucelenú úpravu problematiky premlčania, teda aj bezdôvodného obohatenia, je vylúčená použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní. V týchto rozhodnutiach je stále podmienka to, že jedná sa o úpravu práv účastníkov vzťahov, kde rozhodujúca je povaha právneho vzťahu účastníkov s poukazom na § 261 Obchodného zákonníka.
Podľa § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Vzhľadom na znenie ustanovenia § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka je pre konanie zásadné vyriešenie otázky, či zo strany žalobcu, resp. žalovaného, išlo o podnikateľskú činnosť, týkajúcu sa uspokojovania verejných potrieb, alebo či táto činnosť má charakter výkonu vlastníckeho práva s verejným záujmom nesúvisiacim. Podľa odseku 1, touto časťou zákona (Obchodného zákonníka) sa upravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Je nesporné, že žalobca je podnikateľom. Takisto aj žalovaný vykonáva pri hospodárení s majetkom mesta podnikateľskú činnosť. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Podnikateľskú činnosť zabezpečujúcu verejné potreby môže vykonávať ktorákoľvek právnická či fyzická osoba vo všetkých oblastiach hospodárstva, pokiaľ táto činnosť slúži verejnému (všeobecnému) záujmu. Takéto potreby sú zabezpečené jednotne pre všetky subjekty, u ktorých môžu tiež hromadne používať. Nájomné zmluvy sú upravené Občianskym zákonníkom (§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka) a bezdôvodné obohatenie je vymedzené v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalobca žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko mesto užíva pozemky pod mestskou komunikáciou bez právneho dôvodu, teda neexistuje žiaden nájomný vzťah medzi pôvodným vlastníkom pozemkov a mestom - žalovaným. Z hľadiska obsahu vlastníckych práv žalobca je vlastníkom pozemkov pod líniovou stavbou - mestskou komunikáciou, a na druhej strane, vlastníctvo k tejto líniovej stavbe - komunikácii svedčí mestu. Z hľadiska situácie, ktorá tu je, žalobca nepodnikal s prenájmom nehnuteľnosti pod touto komunikáciou. Mesto nepodnikalo pri vlastníctve tejto pozemnej komunikácie, i keď prevádzkovanie tejto komunikácie znamená zabezpečovanie verejných potrieb. Samotná vec sa týka ochrany vlastníckeho práva, nie plnenia z podnikateľskej činnosti účastníkov. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Vec - spor sa netýka prenájmu - podnikateľského prenájmu nehnuteľnosti - cesty, čo by bol obchodno-záväzkový vzťah, ale žalobca chráni svoje vlastnícke právo k pozemkom, resp. využíva obsah svojho vlastníckeho práva na určitú návratnosť tohto vlastníctva, a to platenia poplatkov za doposiaľ bezodplatné užívanie týchto pozemkov, na ktorých je zriadená mestská komunikácia. Mestská komunikácia nie je priamo predmetom podnikania žalovaného, aj keď sa zabezpečujú verejné potreby. Netýka sa podnikateľskej činnosti mesta v oblasti mestských komunikácií. Je tu zabezpečenie verejných potrieb bez úmyslu podnikať v oblasti „miestnych komunikácií“. Preto ani nároky žalobcu nemožno podradiť podľa § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka z hľadiska povahy subjektov zmluvného vzťahu, že by sa to týkalo podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti, kde u mesta nie je možné povedať, že podniká v oblasti miestnych komunikácií, a u žalobcu takisto sa nejedná o podnikanie v oblasti prenájmu nehnuteľnosti pod miestnymi komunikáciami. Z hľadiska povahy týchto subjektov a predmetu podnikania možno konštatovať, že uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je nárokom, týkajúcim sa výkonu vlastníckeho práva u žalobcu, t.j. žiadanie platenia za užívanie nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu v rozhodnom období február 2003. Nejedná sa o obchodno-záväzkový vzťah, kde by platila všeobecná štvorročná premlčacia doba na uplatnený nárok bezdôvodného obohatenia z dôvodu bezodplatného užívania nehnuteľnosti. Nie je možné konštatovať, že zmluvný vzťah vznikol medzi podnikateľmi zo zákona pri zabezpečovaní verejných potrieb, kde nie je preukázaný úmysel žalovaného podnikať s vlastníctvom - miestnou komunikáciou, vedenou cez pozemok žalobcu. Na vydanie bezdôvodného obohatenia v takomto prípade sa vzťahuje dvojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nemožno definovať vzťah žalobcu a žalovaného z užívania pozemkov pod verejnou komunikáciou za obchodno-záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ak pri jeho vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa netýkal ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Nie je to obchodno-záväzkový vzťah a nároky vyplývajúce z tohto záväzkového vzťahu, ak sa vec týka nároku žalobcu na ochranu jeho vlastníckeho práva. Preto sa záväzky zo sporu neposudzujú podľa Obchodného zákonníka, ale ochranu svojich práv môže žalobca zabezpečiť len cez inštitút Občianskeho zákonníka so všetkými dôsledkami. Ak žalovaný vzniesol námietku premlčania a súd na túto námietku prihliadal (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka), okresný súd rozhodol správne, ak zamietol návrhu žalobcu ako nárok premlčaný. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania, nakoľko o nich bolo rozhodnuté správne.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p.. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému v odvolacom konaní vznikli trovy, ktorých výšku vypočítal v podaní zo dňa 5.9.2012, doručenom súdu dňa 6.9.2012. Odvolací súd využil ustanovenie § 151 ods. 7 O.s.p. a rozhodol tak, že namiesto určenia výšky trov priznal účastníkovi náhradu trov konania percentom (100 %), s tým, že po právoplatnosti rozsudku rozhodne o výške úhrady trov konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.