Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/81/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8009201254 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8009201254.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň JUDr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu Ing. H. L., R. XX, IČO: 32689306, zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Ul. M.R.Y. XXX, Y. nad V., proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí zo dňa 16.10.2009 č. I/225/12979-115222/2009/990705-r a č. I/225/12979-115230/990705-r takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Predmetom preskúmania sú dve rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.10.2009 č. I/225/12979-115222/2009/990705-r zapísané pod spisovou značkou 2S/781/209 a zo dňa 16.10.2009 č. I/225/12979-115230/2009/990705-r zapísané pod spisovou značkou 2S/82/2009. Keďže sa jedná o veci, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov a skutkovo úzko súvisia, súd ich uznesením zo dňa 18. marca 2011 spojil podľa § 112 ods. 1 O.s.p.na spoločné konanie s tým, že budú spoločne prejednávané pod spisovou značkou. 2S 81/2009. Identickými žalobami zo dňa 21.12.2009 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.10.2009 č. I/225/12979-115222/2009/990705-r, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vranov nad Topľou č. 744/230/18338/09/Pet zo dňa 9.6.2009, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2001 v sume 16 615,94 Eur a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.10.2009 č. I/225/12979-115230/2009/990705-r, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vranov nad Topľou č. 744/230/18421/09/Pet zo dňa 9.6.2009, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2001 v sume 99 607,61 Eur a vrátenia vecí žalovanému na ďalšie konanie. Žaloby odôvodnil tým, že rozhodnutia žalovaného a potvrdené dodatočné platobné výmery správcu dane sú nesprávne, vydané v rozpore so zákonom, lebo boli vydané po tom, čo došlo k zániku práva vyrubiť daň. Poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého nemožno vyrubiť dať ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane. Bol mesačným platcom DPH a preto mal podľa zákona povinnosť podať priznanie do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Za mesiac november 2001 mal povinnosť podať priznanie do 20.1.2002, pričom za mesiace pred novembrom 2001 to bolo skôr. Keďže dodatočné platobné výmery boli vydané na základe opakovanej daňovej kontroly začatej dňa 16.4.2008, bolo to po uplynutí 5 ročnej zákonnej lehoty. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že nedošlo k zániku práva a zvýraznil, že Najvyšší súd SR predchádzajúce rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože žalovaný mal pokračovať v konaní, nemal otvárať novú daňovú kontrolu, a keď začal dňa 16.4.2008 kontrolu, bolo to po zákonnej 5 ročnej lehote. Nesúhlasil so závermi uvedenými v dodatočných platobných výmeroch a namietal, že rozhodnutia nerešpektovali právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.10.2007 sp.zn. 2Sž-o-KS 87/2006. Uviedol, že správca dane v rozpore s § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. hodnotil všetky dôkazy jednostranne a v neprospech žalobcu. Žalobca predostrel svoje poznatky, že viacerí podnikatelia obchodujúci so spoločnosťou ŠAJGALOIL s.r.o. majú podobné problémy, a že obchody tejto spoločnosti zrejme neboli celkom v poriadku. Publikované trestné stíhanie o tom podľa jeho názoru svedčí. Bolo potrebné zistiť podstatu trestného stíhania. Zdôraznil, že nemôže niesť zodpovednosť za to, že ho niekto podviedol. Z trestnoprávneho pohľadu je potrebné hodnotiť aj vierohodnosť a pravdivosť výpovedí pracovníkov uvedenej spoločnosti. Žalobca splnil všetky povinnosti podľa § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Zb. platného v rozhodnom čase a má nárok na odpočet dane. Dodacie listy pri faktúrach nemusia byť, lebo podľa účtovných predpisov faktúra slúži ako dodací list. Správcovi dane predložil všetky potrebné doklady, ale ten sa uspokojil s vyjadrením A. Y., že si nepamätá, ktoré doklady vystavoval a aký počítačový program používal. Správca dane si mal vyžiadať aj iné faktúry z rokov 2000 - 2001 (pokiaľ spoločnosť žalobcove neevidovala) od iných odberateľov, porovnať ich formu, zistiť používaný software a pečiatky. Pokiaľ ide o hlavičku faktúr, t.j. IČO, DIČ, číslo účtu, ako aj obsah a vyhotovenie faktúr, ani tieto neboli podľa správcu dane správne, preto si mal vyžiadať ďalšie faktúry a zistiť aké číslovanie faktúr spoločnosť ŠAJGALOIL s.r.o. používala. K vozidlám spoločnosti RAVOSS PLUS s.r.o. a KONZEKO s.r.o., ktoré privážali naftu, uviedol, že tie boli z oblasti R. a teda aj pracovníci H. a K. museli byť z okolia spoločností p. Y.. Namietal postup správcu dane, ktorý nemohol viesť k vydaniu rozhodnutia na základe objektívne zisteného skutkového stavu veci, a preto došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces zahrňujúci i zachovanie princípu rovnosti zbraní, ktorý potom vylučuje odmietať jeho návrhy. Tieto porušenia neboli napravené ani v odvolacom konaní. Napadnuté rozhodnutia sú podľa jeho názoru v rozpore s ustálenou praxou nielen slovenských ale aj európskych súdov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 21/2002 (rozsudok sp.zn. 7Sž 124/01), podľa ktorého správca dane dbá na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). K tomuto účelu má správca dane využiť všetky prostriedky, ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce pre posúdenie toho ktorého výdavku, lebo tieto vo svojom súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Objasnenie všetkých týchto otázok nemožno posunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Pozornosť upriamil na z toho vyplývajúcu povinnosť správcu dane čo najúplnejšie zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, čo znamená, že sám je povinný zisťovať skutočnosti svedčiace nielen v neprospech daňového subjektu ale aj v jeho prospech tak, aby bola zistená skutočná pravda. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobcove námietky sú neopodstatnené, sú identické s tými, ktoré boli uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. V súvislosti s namietanou preklúziou práva odkázal žalovaný na tie časti svojich rozhodnutí, v ktorých sa s týmito okolnosťami právne vysporiadal. V súvislosti s nerešpektovaním názoru Najvyššieho súdu SR žalovaný uviedol, že právny záver najvyššieho súdu sa týkal roviny procesnej, nie skutkovej, žalovaný tak považuje skutkový stav za zistený objektívne, spôsobom ustanoveným zákonom č. 511/1992 Zb. v ust. § 2 ods. 1 a § 29, pričom bolo dostatočne preukázané, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre nárok na odpočet dane v zmysle § 20 ods. 2 písm. a), c), d) zákona č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Napadnuté rozhodnutia považuje žalovaný za správne a navrhuje žaloby v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobách (§ 250j ods. 1 O.s.p.), vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné. Občiansky súdny poriadok rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov upravuje v druhej hlave piatej časti. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Správne súdnictvo je založené na prieskumnom princípe a prieskum súdov vychádza z podkladov zadovážených správnym orgánom v správnom alebo v inom osobitnom konaní. Iba vo výnimočných prípadoch súd v správnom súdnictve vykonáva dokazovanie postupom podľa § 250i ods. 1 O.s.p., lebo jednotlivé konania sú založené na vzájomne odlišných zásadách zisťovania skutkového stavu v procese dokazovania (napr. v správnom konaní prevláda zásada materiálnej pravdy a naopak v daňovom konaní je dominantná zásada voľného hodnotenia dôkazov ovplyvnená zásadou dôkazného bremena). Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. Predmetom preskúmania v danej veci sú dve rozhodnutia žalovaného, ktorými žalovaný potvrdil dodatočné platobné výmery Daňového úradu Vranov nad Topľou, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január a september 2001. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že napadnutými rozhodnutiami žalovaného č. I/225/12979-115222/2009/990705-r a č. I/225/12979-115230/2009/990705-r obe zo dňa 16.10.2009 žalovaný potvrdil podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákona“) dodatočné platobné výmery Daňového úradu Vranov nad Topľou (ďalej len „správca dane“) zo dňa 9.6.2009 č. 744/230/18338/09/Pet a č. 744/230/18421/09/Pet, ktorými bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákona č. 511/1992 Zb.“) vyrúbený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2001 v sume 16 615,94 € a september 2001 v sume 99 607,61 €. V odôvodnení uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január a september 2001 a vyhotovil protokol č. 744/320/14826/2009/Sof zo dňa 15.5.2009 a dodatok č. 744/320/16411/2009/Sof zo dňa 29.5.2009. Následne vydal dodatočné platobné výmery zo dňa 9.6.2009. Týmito žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2001 a september 2001, a to z dôvodu, že boli porušené ustanovenia § 20 ods. 2 písm. a/, c/ a d/ zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Poukázal na ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. a to § 2 ods. 2 a 3, § 15 ods. 1, § 29 ods. 1, 2, 4 a 8, § 45 ods. 1 a 2 a ustanovenia zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 289/1995 Z.z.“) a to § 13 ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 1 a 2. Poukázal na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z. z., podľa ktorého má platiteľ nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na odpočet má platiteľ len pri splnení ďalších zákonných podmienok určených v § 20 ods. 2 písm. a/ až d/ zákona č. 289/1995 Z.z., ktoré musia byť splnené všetky, aby platiteľ mohol úspešne uplatniť nárok na odpočet dane. Nesplnenie čo i len jednej zo zákonných podmienok má za následok nemožnosť uplatnenia nároku na odpočet dane. Ide o podmienky hmotnoprávnej povahy, ktoré súčasne svojim charakterom vypovedajú čím tento nárok treba preukázať. Opísal vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty ktorý je upravený v § 20 zákona č. 289/1995 Z.z. a ktorý spočíva v tom, že platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Vysvetlil, že daňový doklad predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma konkrétnymi platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Uviedol, že zákon č. 289/1995 Z.z. a ani iné daňové zákony neupravujú spôsoby, ako si daňovník má preveriť, či obchoduje s platiteľmi DPH, ako overovať identitu obchodných partnerov, ich dôveryhodnosť a podobne. Platiteľa DPH však vlastné zvolené postupy v tomto smere vystavujú riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočet dane. V predmetnej veci správca dane zistil, že motorovú naftu žalobcovi nedodala obchodná spoločnosť ŠAJGALOIL s.r.o. Dokazovaním bolo preukázané, že nafta bola síce dodaná žalobcovi ako odberateľovi, avšak k uskutočneniu zdaniteľného plnenia podľa § 13 zákona č. 289/1995 Z.z. zo strany spoločnosti ŠAJGALOIL, s.r.o. nedošlo. Konatelia spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o. sa k preverovanému nákupu nafty ako aj ku kontrolovanému žalobcovi vyjadrili v tom zmysle, že uvedené predaje nafty sa neuskutočnili, s Ing. H. L. totiž vôbec v roku 2001 neobchodovali. Pracovníčka spoločnosti p. Y., ktorá vystavovala faktúry za spoločnosť, uviedla, že preverované faktúry nevystavovala. Miestne príslušný správca dane pri preverovaní existencie predmetných faktúr a dokladov spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o. zistil, že uvedené doklady sa v spoločnosti nenachádzajú, pán K. a H., ktorých žalobca ako osoby zabezpečujúce celý obchod označil, neboli podľa zistení pracovníkmi spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o., nebol zistený ani ich iný vzťah k uvedenej spoločnosti. Toto vyplynulo z vyjadrení konateľov spoločnosti a tiež z poskytnutého zoznamu pracovníkov spoločnosti. Bolo zistené, že faktúry neboli vystavené v programe, ktorý mala firma ŠAJGALOIL s.r.o. Toto si správca dane preveroval aj u dodávateľa programu. Odchylnosti spočívali v číslovaní v účtovnom denníku P2000, faktúry vystavuje a podpisuje pracovníčka dispečingu, nesprávnosti na kontrolovaných faktúrach sa týkali adresa dodávateľa, nebola správna, pretože od 7.4.1999 bolo sídlo spoločnosti vo Svite na Hviezdoslavovej ulici č. 65 a nie na Hviezdoslavovej č. 25 a aktuálna adresa bola použitá na všetkých účtovných dokladoch. Konateľ spoločnosti vylúčil totožnosť podpisu Y. na faktúrach, PPD a VPD s jeho vlastnoručným podpisom. Predmetné PPD nie sú očíslované, pritom spoločnosť pokladničné doklady čísluje POK 0000 narastajúcim spôsobom, spoločnosť nepoužíva pečiatku, ktorá je uvedená na sporných faktúrach, PPD a VPD. Žalovaný ďalej konštatoval závery dokazovania správcu dane, podľa ktorých daň nebola zaplatená platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie. Vyplynulo to z okolností, za ktorých mal žalobca platiť hotovosťou pánom K. a H. v mieste svojej prevádzky, pričom ako potvrdenie o úhrade predložil výdavkové a príjmové pokladničné doklady, ktoré mal žalobca poskytnúť p. K. a H. čisté, nevypísané, a oni ich mali vypisovať v čase úhrady faktúr, vrátane podpisu v časti VPD „vyhotovil“, vrátane podpisu Y. v časti VPD a PPD „podpis príjemcu“, avšak nebolo preukázané, že tieto osoby boli zamestnancami spoločnosti resp. aby mali k nej iný vzťah. Navyše doklady o úhrade sa v účtovníctve spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o. nenachádzali. Žalobca nemal daňový doklad, alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ ŠAJGALOIL s.r.o. a doklad o zaplatení dane. Na základe toho správca dane konštatoval porušenie § 20 ods. 2 písm. a/, c/ a d/ zákona č. 289/1995 Z.z. žalobcom ako daňovým subjektom. Námietky žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu pre rozhodnutie a rozporu rozhodnutia s § 2 ods. 1 a 3, § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona žalovaný konštatoval súlad konania správcu dane konal s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona. Správca dane dbal o čo najúplnejšie zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom ako dôkazy použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a tieto neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca mal dostatok času, aby si splnil svoju dôkaznú povinnosť, aby predkladal dôkazné prostriedky, aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam, a aj keď dokazovanie vykonáva správca dane, ťažisko dôkazného bremena leží na daňovom subjekte, a to o to viac, že podľa spisového materiálu bola u žalobcu vykonávaná za zdaňovacie obdobie druhá opakovaná daňová kontrola. Správca dane má pri zisťovaní skutočného stavu široké možnosti, iniciatívne môže vykonať jednotlivé dôkazy, ktoré a v akom rámci a rozsahu je len na správcovi dane za podmienky čo najúplnejšieho zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Aj hodnotenie dôkazov bolo v tomto prípade v súlade so zákonom, v rámci úvahy správcu dane, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich reálnej súvislosti. Ohľadom námietky žalobcu k neprípustnosti kontroly, keďže tá bola začatá po uplynutí 5 ročnej lehoty, žalovaný uviedol, že na vyrubenie dane alebo rozdielu dane je stanovená 5 ročná prekluzívna lehota. Vykonať daňovú kontrolu a nadväzne na ňu vyrubiť daň alebo rozdiel dane je správca dane oprávnený v lehotách podľa § 45 zákona, teda v lehote do uplynutia piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Ak však bol pred uplynutím vyššie uvedenej lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane plynie 5 ročná lehota znova od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. V konkrétnom prípade keďže správca dane vyruboval daň za zdaňovacie obdobie roku 1999 (správne 2001), túto daň podľa § 45 ods. 1 zákona mohol vyrubiť do konca roka 2004 (správne 2006). Keďže pred uplynutím tejto lehoty bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za obdobie január a september 2001, doručenie protokolu o daňovej kontrole, plynie 5 ročná lehota od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vzhľadom na dobu vyrozumenie žalobcu o tomto úkone doručením protokolu podľa § 15 ods. 13 zákona ďalšia 5 ročná lehota uplynula 31.12.2008. Žalovaný konštatuje dodržanie lehoty pre vyrúbenie rozdielu dane zo strany správcu dane. Správca dane vykonal na základe podnetu Daňového riaditeľstva SR za zdaňovacie obdobia opakovanú kontrolu (doručený protokol o opakovanej daňovej kontrole zo dňa 30.6.2004), preto plynie 5 ročná lehota znovu od konca roka 2004 a uplynula by 31.12.2009 (čo by bola aj maximálna 10 ročná lehota na vyrubenie dane vyplývajúca z § 45 ods. 2 zákona). Plynutie tejto lehoty bolo prerušené konaním na súde podľa piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti žalovaný citoval § 246d O.s.p., podľa ktorého ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty, určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. Uviedol, že konanie prebiehalo na súde odo dňa podania žaloby, t.j. od 2.12.2004 do dňa právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1S 194/04, t.j. do 6.12.2007 a o túto dobu sa predlžuje lehota na vyrubenie dane za zdaňovacie obdobie. Na rozdiel od žalobcu, ktorý namieta, že rozhodnutie nerešpektuje právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR, žalovaný konštatuje opak. Správca dane v súlade s týmto právnym názorom doplnil dokazovanie, zistené dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku každej zistenej skutočnosti (zápisnice o ústnom pojednávaní), teda mu umožnil riadne uplatniť jeho práva a povinnosti, ktoré mu ako daňovému subjektu prislúchajú podľa zákona. Správca dane v rámci opakovanej kontroly nepokračoval v spresňovaní záverov expertízneho skúmania z dôvodu, že zistil, že Krajské riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ v Prešove dalo vypracovať znalecký posudok z odboru grafológie so záverom, že Ing. H. L. jednoznačne nie je a A. Y. pravdepodobne nie je autorom skúmaného písomného textu, t.j. podpisov na sporných faktúrach a písaného textu na súvisiacich dokladoch. Žalobca nepredkladal žiadne relevantné dôkazy. Správca dane vykonával u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty, pričom nespochybnil uskutočnené obchody, ale faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane. Žalobcovu námietka v súvislosti s predloženými dokladmi a jeho návrh správcovi dane vyžiadať si aj iné faktúry z rokov 2000/2001 od iných odberateľov, porovnať ich formu, zistiť používaný software a pečiatky žalovaný neuznal. Správcovi dane boli žalobcom predložené daňové doklady, v rámci kontroly preveroval či predložené doklady boli predložené platiteľom, či došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia platiteľom a či doklad o úhrade vystavil platiteľ tak, ako to bolo deklarované predloženými faktúrami, avšak kontrolou zistil, že spoločnosť ŠAJGALOIL s.r.o. v roku 2001 so žalobcom neobchodovala, a preto nemohla vystaviť doklady pre tento subjekt. Okrem zisťovaní prostredníctvom p. Y. a p. Y., že sporné faktúry nemohli byť vystavené touto spoločnosťou, správca dane preveril aj program ktorým mali byť vystavené sporné faktúry, a zistil, že spoločnosť MRP-COMPANY s.r.o. uvedená na sporných faktúrach neposkytla licenciu s číslom uvedeným na sporných faktúrach pre spoločnosť ŠAJGALOIL s.r.o. Pri miestnom zisťovaní dňa 13.12.2001, ktoré vykonal Daňový úrad Svit na základe dožiadania Daňového úradu Vranov nad Topľou bolo zistené, že predmetné faktúry neboli vystavené v programe spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o., ich číslovanie nie je totožné s číslovaním vydaných faktúr a že spoločnosť ŠAJGALOIL s.r.o. odberateľské faktúry čísluje v účtovnom denníku P2000 (kde 2000 = číslo faktúry z knihy vydaných faktúr = variabilný symbol faktúry). Zo zistení vyplynulo, že preverované PPD nie sú očíslované, pričom spoločnosť čísluje pokladničné doklady POK 0000 narastajúcim spôsobom. Pečiatku, ktorá je na preverovaných faktúrach PPD a VPD spoločnosť nepoužíva. Žalobca nepredložil relevantný dôkaz a nepreukázal súvislosť vozidiel a pracovníkov K. a H. so spoločnosťou ŠAJGALOIL s.r.o. Uzatváral s nimi obchody, ale bližšie ich identifikovať nevedel, myslel si, že zastupujú spoločnosť ŠAJGALOIL s.r.o. Podľa zoznamu zamestnancov roku 2001 táto spoločnosť nezamestnávala pracovníkov s menami K. a H.. Záverom žalovaný konštatoval dodržanie zásady zákonnosti správcom dane, správne použitie hmotnoprávnych i procesnoprávnych daňových predpisov, ochranu záujmov štátu, a aj zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu zo strany správcu dane. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z.z. prvá veta platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z.z. platiteľ má nárok na odpočet dane ak a) sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13), b) dane na vstupe zaúčtoval, c) daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade že daň na vstupu je 200 000,- Sk a viac je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukážkou. V prejednávanej veci na základe podnetu žalovaného zo dňa 26.2.2008 bola vykonaná opakovaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie roku 2001. Táto kontrola bola vykonaná na základe právnych záverov obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sž-o-KS 87/2006 zo dňa 17.10.2007. Týmto rozhodnutím bol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.4.2006 sp.zn. 1S 193/2004-33 zmenený tak, že boli zrušené rozhodnutia žalovaného zo dňa 5.10.2004 č.j. VII/256/10413818/2004/Kme a č.j. VII/256/10414-817/2004/Kme a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Išlo o rozhodnutia žalovaného zo dňa 5.10.2004, ktorými žalovaný potvrdil dodatočné platobné výmery Daňového úradu vo Vranove nad Topľou zo dňa 6.7.2004 č. 744/230/732-36813/2004/ Var a č. 744/230/731-36730/2004/Var, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2001, marec 2001, apríl 2001, máj 2001, jún 2001, júl 2001, august 2001, september 2001, október 2001 a november 2001 v celkovej sume 17 880 157,- Sk. Podľa názoru najvyššieho súdu vyjadreného v zmienenom rozsudku je v predmetnej veci rozhodujúce vyriešenie vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty za rok 2001 podľa ust. § 20 ods. 2 zákona o DPH. Správny orgán prvého stupňa spochybnil splnenie podmienky podľa ust. § 20 ods. 2 písm. d/ zákona o DPH. V priebehu daňového konania vznikli pochybnosti o tom či daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad skutočne vyhotovil platiteľ - ŠAJGALOIL s.r.o., preto správca dane požiadal Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, odbor grafológie o expertízne preskúmanie podpisov na dokladoch zaslaných spolu so žiadosťou. Bol vyhotovený posudok číslo ČES: VKE-8835/KEU-BA-EXP-2002 zo dňa 31.1.2003. Najvyšší súd vytkol, že správca dane vychádzal pri posúdení veci len z časti výsledkov expertízneho skúmania a tak uzavrel, že všetky sporné podpisy vyhotovil žalobca. Pritom z expertízneho skúmania vyplynula potreba ešte spresniť závery skúmania, a to predložením podpisov Y., nesporne pravých podpisov Y., skúšky podpisov Y. od L.. V tejto súvislosti vytkol správcovi dane, že si bez ďalšieho vyvodil záver, že všetky podpisy vyhotovil žalobca. Najvyšší súd poukázal na znemožnenie realizácie procesných práv žalobcu postupom správcu dane, keďže z administratívneho spisu je zrejmé, že o výsledkoch dokazovania týkajúcich sa expertíz, miestneho zisťovania u Šajgaloil s.r.o., sa žalobca dozvedal až z dodatočných platobných výmerov, pritom zákon o správe daní a poplatkov a zákon o DPH dávajú žalobcovi právo byť prítomný a klásť otázky svedkom a predvolaným osobám, nahliadnuť do zapožičaných dokladov alebo predkladať dôkazy. Postup správnych orgánov oboch stupňov v danom prípade nemohol viesť k vydaniu rozhodnutia na základe objektívne zisteného skutkového stavu veci a mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na princíp rovnosti zbraní nebolo možné odoprieť žalobcovi možnosť vyjadriť sa k expertízam podpisov, k miestnym zisťovaniami u ŠAJGALOIL s.r.o. dňa 13.12.2001. V konečnom dôsledku taký postup zasahuje do práv chránených článkom 46 ods. 1 Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Najvyšší súd uložil prvostupňovému daňovému orgánu umožniť žalobcovi uplatniť si v daňovom konaní riadne jeho práva a povinnosti, ktoré mu ako daňovému subjektu podľa zákona o správe daní a poplatkov prislúchajú. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pri tom správne vyrúbiť a vybrať daň. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. Podľa § 2 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správca dane sa v ďalšom konaní riadil pokynmi najvyššieho súdu, pri opakovanej daňovej kontrole oboznámil žalobcu so všetkými výsledkami dokazovania, so zápisnicou o miestnom zisťovaní zo dňa 13.12.2001 v spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o., s výsledkami expertízneho skúmania podpisov, so správou Krajského riaditeľstva Policajného zboru, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru v Prešove, ktorý dal vypracovať znalecký posudok z odboru grafológie so záverom, že Ing. H. L. jednoznačne nie je a A. Y. pravdepodobne nie je autorom skúmaného písomného textu, t.j. podpisov na sporných faktúrach a písaného textu na súvisiacich dokladoch. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 744/320/14699/2009/Sof zo dňa 14.5.2009, ako aj samotný protokol o výsledku zistenia a opakovanej daňovej kontrole zo dňa 15.5.2009 toto potvrdzujú. Žalobca k výsledku týchto zistení nemal námietky. V tejto súvislosti je významná i okolnosť, ktorú zachytáva úradný záznamu č. 744/340/47499/03/Haň2 zo dňa 14.10.2003. Z dôvodu potreby poskytnúť podpisy k doplneniu expertízneho skúmania bol žalobca predvolaný na daňový úrad, kde zápisnicu o ústnom pojednávaní odmietol podpísať bez uvedenia námietok, nevidel dôvod na to, aby poskytoval dvadsať podpisov priezviskom Y.. Vzhľadom na konštatované je neopodstatnené nekonkretizované tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutia nerešpektujú názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.10.2007 sp.zn. 2Sž-o-KS 87/2006. Správca dane všetky získané dôkazy hodnotil zákonným spôsobom, podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. K spornosti faktúr miestne zisťovanie (zápisnica zo dňa 13.12.2001) v spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o. odhalilo, že sporné faktúry žalobcu spoločnosť ŠAJGALOIL s.r.o. v účtovníctve nemá, nevystavila ich, spoločnosť s Ing. H. L. v roku 2001 vôbec neobchodovala. Faktúry neboli vystavené v programe spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o., ich číslovanie je odlišné od číslovania vydaných faktúr. Správca dane overil licenčný softwarový program označený na faktúrach žalobcu v spoločnosti MPR-KOMPANY spol. s r.o. Brezno. Z odpovede evidovanej u správcu dane pod č. 14333/2009 zo dňa 7.5.2009 vyplynulo, že v roku 1997 bola spoločnosťou s obchodným menom MRP-COMPANY spol. s r.o. a poskytla prvotnú licenciu č. PSSMQ970128. K číslu licencie PSSNQ970128, ktorá bola uvedená na sporných faktúrach sa nevedela vyjadriť, pretože licencia obsahuje znak „N“, ktorý nie je v súlade s pravidlami pre generovanie MRP licencií (očakáva sa znak „M“). „Pätu“ faktúry v ktorej sa uvádza program firmy MRP software p.p.35, 76315 Slušovice použila spoločnosť MRP-COMPANY v 90. rokoch a nie p.p.36 ako je to uvedené na priloženej faktúre od ŠAJGALOIL s.r.o. Svit. Aktualizáciu programu PSSMQ970128 si už následne uskutočňoval užívateľ licencie ŠAJGALOIL s.r.o. Spoločnosť MRP-KOMPANY spol. s r.o. neposkytla šetrené licencie pre subjekt ŠAJGALOIL. Žalobca nijako nepreukázal pravosť daňových dokladov. V súvislosti s overovaním pravosti daňových dokladov od spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o. teda správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia u žalobcu podľa § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Zb. Čo sa týka tvrdení žalobcu v súvislosti s vozidlami spoločnosti RAVOSSPLUS s.r.o. a KONZEKO s.r.o., ktoré privážali naftu a boli z oblasti Svitu, a preto aj pracovníci H. a K., ktorí dovážali žalobcovi naftu a vystavovali daňové doklady, museli byť z okolia firiem p. Y., z pohľadu súdu správca dane i žalovaný správne postupovali, keď tieto ničím nepodložené domnienky žalobcu, nebrali v úvahu. Je potrebné poukázať na princíp vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty ktorý je upravený v § 20 zákona č. 289/1995 Z.z. Jeho podstata spočíva v tom, že platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvomi konkrétnymi platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Zákon č. 289/1995 Z.z. ani iné daňové zákony neobsahujú špecifickú úpravu spôsobov, akými by si daňovník mal preveriť, či obchoduje s platiteľom DPH, ako overiť identitu osoby, pod ktorou s ním táto osoba obchoduje. V tomto smere je na platiteľovi DPH ako si tieto skutočnosti preverí, či si ich vôbec preverí, ale nedôslednosť alebo benevolencia konkrétne u dane z pridanej hodnoty môže mať za následok, že daňovník nesplní zákonné podmienky nároku na odpočet dane. V tomto prípade navyše správca dane aj overoval tvrdenia žalobcu, či K. a H., ktorí celý obchod mali podľa vyjadrenia žalobcu zabezpečovať, sú zamestnancami v spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o., ale s negatívnym výsledkom. Správca dane preveroval aj odberateľov motorovej nafty žalobcu. Zistil, že odberateľom PD TATRAN Gerlachov a PD Spišská Teplička bola motorová nafta dodaná motorovým vozidlom ev.č. SN 347AB, ktorého vlastníkom je spoločnosť KONZEKO spol. s r.o. Markušovce, ktorá však v skutočnosti vykonáva iba prepravu olejového preparátu OR-NV-20 do prevádzky Košice. Pre odberateľa AGROFARM-Moravany bola motorová nafta dodaná motorovým vozidlom ev.č. KE 864CD, ktorého vlastníkom je firma RAVOSSPLUS s.r.o. Košice. Motorové vozidlo bolo v zlom technickom stave a bolo odovzdané do spoločnosti STS KOVO s.r.o. k oprave. Napokon súd v zhode s názorom žalovaného považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že došlo k zániku práva vyrubiť daň. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak nemožno vyrúbiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane. Zásadným v tejto súvislosti je ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane plynie päťročná lehota znovu od konca roka v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane. Správca dane vyruboval daň za zdaňovacie obdobie roku 2001 a preto daň podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. mohol vyrubiť do konca roka 2006 ( v preskúmavaných rozhodnutiach sú omylom uvedené roky 1999 a 2004). Úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane bol pred uplynutím tejto lehoty vykonaný, a to doručením protokolu o daňovej kontrole č. 744/2200/54520/02/Haň2 dňa 5.6.2003 v prípade zdaňovacieho obdobia január a september 2001, a tak päťročná lehota začala plynúť od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Daňový subjekt bol vyrozumený dňa 5.6.2003, preto ďalšia päťročná lehota by uplynula 31.12.2008. Pretože správca dane vykonal na základe podnetu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky za toto zdaňovacie obdobie opakovanú kontrolu doručením protokolu o opakovanej daňovej kontrole č. 744/340/30610/04/Stu dňa 30.6.2004, plynula päťročná lehota znovu od konca roka 2004 a uplynula by 31.12.2009. V zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. by bola zachovaná aj maximálna desaťročná lehota na vyrubenie dane. Podľa § 246d O.s.p., podľa ktorého ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti prípadne pre výkon rozhodnutia tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Toto sa uplatňuje aj pri lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. Plynutie tejto desaťročnej lehoty bolo prerušené súdnym konaním, ktoré prebiehalo odo dňa podania žaloby na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 1S 193/2004, t.j. od 2.12.2004 do dňa právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sž-o-KS 87/2006, teda do 6.12.2007, a preto sa o túto dobu predlžuje lehota na vyrubenie dane, a z toho je evidentné, že správca dane vyrubil rozdiel dane v lehote na jej vyrubenie, pretože maximálna desaťročná lehota by uplynula až koncom roka 2011. Krajský súd na podklade uvedených skutočností žaloby ako nedôvodné zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Súd sa musel vysporiadať aj s nasledovnými skutočnosťami: Žaloba, o ktorej súd konal, bola koncipovaná, tak že žalobca ňou napadol viaceré rozhodnutia žalovaného. Na krajskom súde v Prešove bola táto žaloba zapísaná pod niekoľkými spisovými značkami, samostatne k rozdielnym rozhodnutiam žalovaného, ktoré sumárne žalobca napadol a domáhal sa ich preskúmania. Takto v konaní vedenom pod sp. zn. 3S 68/2009, v ktorom krajský súd uznesením zo dňa 13.5.2010 spojil na spoločné konanie veci pôvodne vedené pod sp. zn. 3S 68/2009, 3S 69/2009, 3S 70/2009, 3S 71/2009, 3S 72/2009, súd preskúmaval rozhodnutia žalovaného I/225/12979-115223/2009/990705-r, I/225/12979-115226/2009/990705-r, I/225/12979-115221/2009/990705-r, I/225/12979-115228/2009/990705-r, I/225/12979-115231/2009/990705-r. Toto konanie je už právoplatne skončené. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S 68/2009-52 zo dňa 16.9.2010 nadobudol právoplatnosť 26.1.2012. Podľa § 159 ods. 1 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. S poukazom na zistený stav v konaní vedenom pod sp. zn. 3S 68/2009 a povinnosť súdu rozhodnúť o celom predmete konania je zrejmé, že v teraz prejednávanej veci v časti žaloby týkajúcej sa rozhodnutí žalovaného I/225/12979-115223/2009/990705-r, I/225/12979-115226/2009/990705-r, I/225/12979-115221/2009/990705-r, I/225/12979-115228/2009/990705-r, I/225/12979-115231/2009/990705-r, bráni súdu ďalej konať prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Navyše v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1S 81/2009, v ktorom súd spojil na spoločné konanie veci pôvodne vedené pod sp. zn. 1S 81/2009, 1S 82/2009, 1S 83/2009, 1S 84/2009, súd preskúmava ďalšie rozhodnutia žalovaného zahrnuté do žaloby, a to č. I/225/12979-115224/2009/990705-r, I/225/12979-115227/2009/990705- r, I/225/12979-115229/2009/990705-r, I/225/12979-115232/2009/990705-r. Krajský súd v tejto veci rozhodol rozsudkom, ktorý však zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Podľa § 83 O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Z tohto dôvodu nemohol krajský súd v teraz prejednávanej veci v časti žaloby týkajúcej sa rozhodnutí žalovaného č. I/225/12979-115224/2009/990705-r, I/225/12979-115227/2009/990705-r, I/225/12979-115229/2009/990705-r, I/225/12979-115232/2009/990705-r preskúmavať tieto rozhodnutia žalovaného, lebo sú už predmetom konania vedeného pod sp. zn. 1S 81/2009, čo tvorí prekážku začatej veci (litispendencia). Túto procesnú situáciu potom musel krajský súd zhodnotiť v zmysle § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania), a tiež v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. V prevyšujúcej časti tak súd konanie zastavil, lebo nie sú splnené podmienky, za ktorých by mohol o ďalšej časti žaloby konať a ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.