Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/21/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200072 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4020200072.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: Západoslovenské tehelne, štátny podnik v likvidácii, Moyzesova 2, Pezinok, IČO: 00 015 326, o správnej žalobe zo dňa 11. 02. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/026906-002 zo dňa 26. 11. 2019, takto r o z h o d o l : Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OVBP2-2019/026906-002 zo dňa 26. 11. 2019 a rozhodnutie Mesta Nitra č. 138/2018-012-Re zo dňa 26. 02. 2019 a v e c v r a c i a Mestu Nitra na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pribratému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 29. 12. 2017 podal žalobca žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby „1 ks obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ umiestnenej popri B. ulici, na pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. F., rozmer reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m“. K žiadosti pripojil kópiu rozhodnutia o povolení reklamného zariadenia č. 22 595/2014-007-La zo dňa 03. 02. 2015, Zmluvu o nájme č. DI/NR/31/07/2013/ZS tehelne v likv. uzatvorenú dňa 28. 10. 2013 s prenajímateľom Západoslovenské tehelne, štátny podnik v likvidácii, Moyzesova 2, Pezinok, IČO: 00 015 326, Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme č. DI/NR/31/07/2013/ZS tehelne v likv. zo dňa 05. 12. 2013, fotografiu predmetnej reklamnej stavby, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. F., výpis z obchodného registra žalobcu. Dobu trvania reklamnej stavby žiadal predĺžiť do doby platnosti nájomnej zmluvy. 2. Stavebný úrad listom č. 138/2018-003-Re zo dňa 27. 02. 2018 oznámil žalobcovi začatie konania o zmene doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. V oznámení je uvedené, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť v lehote do 7 pracovných dní a zároveň stavebníka upozornil na skutočnosť, že umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra a preto dobu trvania predmetnej reklamnej stavby nebude možné predĺžiť. 3. Rozhodnutím č. 22 595/2014-007-La zo dňa 03. 02. 2015 (ktoré je prílohou žiadosti) Mesto Nitra dočasne povolilo umiestnenie reklamného zariadenia (1 ks obojstranného reklamného zariadenia popri B. ulici na pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. F., rozmer reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m) na obdobie do 31. 12. 2017. 4. Rozhodnutím č. 17847/2017-003-Re zo dňa 04. 12. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. 12. 2017, Mesto Nitra stavebníkovi - spoločnosti ISPA, spol. s.r.o. IČO: 31 328 717, so sídlom Kopčianska 92, Bratislava (ďalej len „ISPA, spol. s.r.o.“) dočasne povolilo umiestnenie reklamnej stavby (1 ks obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ umiestnenej popri B. ceste na pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. F., rozmer reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m) na obdobie do 31. 12. 2018. Rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti doručenej stavebnému úradu dňa 03. 11. 2017. 5. Rozhodnutím č. 18817/2018-003-Re zo dňa 26. 11. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. 12. 2018, Mesto Nitra stavebníkovi - spoločnosti ISPA, spol. s.r.o. dočasne povolilo umiestnenie reklamnej stavby (1 ks obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ umiestnenej popri B. ceste na pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. F., rozmer reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m) na obdobie do 31. 12. 2019. Rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti doručenej stavebnému úradu dňa 26. 10. 2018. 6. Stavebný úrad listom č. 138/2018-007-Re zo dňa 27. 07. 2018 požiadal spoločnosť PROMARKT NITRA SK, s.r.o., so sídlom Roľnícka 561/93, Nitra, o porealizačné zameranie reklamnej stavby vo vlastníctve žalobcu (reklamná stavba umiestnená na parc. č. XXXX/X) a reklamnej stavby vo vlastníctve spoločnosti ISPA, spol. s.r.o. (reklamná stavba umiestnená na rovnakej parcele) na základe Zmluvy na poskytnutie služby č.j. 1702/2018/ÚHA zo dňa 04. 07. 2018. 7. Z porealizačného zamerania vyhotoveného spoločnosťou PROMARKT Nitra SK s.r.o. - geodetického elaborátu zo dňa 22. 08. 2018 vyplýva, že vzdialenosť medzi vyššie uvedeným reklamnými stavbami žalobcu a spoločnosti ISPA, spol. s.r.o. je 57,54 m. 8. Mesto Nitra ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 138/2018-012-Re zo dňa 26. 02. 2019 žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby podľa § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zamietlo. V rozhodnutí stavebného orgánu sú citované príslušné ustanovenia stavebného zákona a popísaný priebeh administratívneho konania. Ďalej je v odôvodnení rozhodnutia uvedené, že stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej reklamnej stavby, preto stavebný úrad upustil zároveň od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Podľa územnoplánovacej dokumentácie Mesta Nitra sa reklamná stavba nachádza na E KN parc. č. XXXX/ X v k. ú. F., ktorá je funkčne určená ako vybavenosť. Podľa Územného plánu Mesta Nitra, zmien a doplnkov č. 5, schválených Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015-MZ zo dňa 11. 06. 2015, sú v území s plochami priemyslu, skladového hospodárstva a plôch obchodno- výrobných prevádzok prípustné reklamné stavby „Billboardy“ o rozmeroch 5100 x 2400 mm jednotlivo vo vzájomných rozostupoch minimálne 200 m. Z porealizačného zamerania zo dňa 22. 08. 2018 vyhotoveného spoločnosťou PROMARKT Nitra SK s.r.o. vyplýva, že vzdialenosť medzi reklamnými stavbami žalobcu a spoločnosti ISPA, spol. s.r.o. je 57,54 m. Na základe porealizačného zamerania predmetnej reklamnej stavby a reklamnej stavby spoločnosti ISPA, spol. s.r.o., naposledy povolenej rozhodnutím č. 18817/2018-003-Re zo dňa 26. 11. 2018 ako stavba dočasná na obdobie do 31. 12. 2019, bolo zistené, že vzájomný rozostup medzi reklamnými stavbami je výrazne menší ako 200 m stanovených územným plánom mesta. Umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v rozpore so záväznou časťou Územného plánu Mesta Nitra. 9. Žalobca podal proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa 09. 04. 2019, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné. Žalobca namietal, že pri rozhodovaní správneho orgánu o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch vznikol neodôvodnený rozdiel, keď v spise sa nachádza stavebné povolenie pre reklamnú stavbu spoločnosti ISPA, spol. s.r.o. - rozhodnutie č. 17847/2017-003-Re zo dňa 04. 12. 2017, teda z časového momentu, počas ktorého nepochybne musela v zmysle vlastných záverov správneho orgánu existovať reklamná stavba odvolateľa v rozostupe menšom, než by mal byť podľa názoru stavebného úradu prípustný. Rozhodnutia v oboch veciach sú potom nepreskúmateľné a zasahujúce do práva účastníka konania oboznámiť sa so skutočnými dôvodmi rozhodnutia. Motivácia takéhoto konania je neznáma a je vysvetliteľná len namietanou predpojatosťou takéhoto zamestnancov správneho orgánu. Spoločnosť ISPA, spol. s.r.o. je pritom na trhu outdoorovej reklamy priamym konkurentom odvolateľa. Odvolateľ namietal, že územný plán je neurčitý, arbitrárny a vo svojej podstate predstavuje právny predpis, ktorý nemôže v prijatej podobe vyvolať účinky, ktoré z neho vyvodzuje správny orgán. Správny orgán tiež nezisťoval spoľahlivo skutkový stav v otázke umiestnenia reklamných stavieb a vzdialenosti medzi nimi, keď v konaní nepostupoval v úzkej súčinnosti s účastníkom konania. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 10. Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/026906-002 zo dňa 26. 11. 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Mesta Nitra č. 138/2018-012-Re zo dňa 26. 02. 2019 potvrdil. 11. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal priebeh administratívneho konania, obsah podaného odvolania a uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Uviedol, že podľa územnoplánovacej dokumentácie Mesta Nitra sa reklamná stavba nachádza na E KN parc. č XXXX/X v k.ú. F., ktorá je funkčne určená ako vybavenosť. Podľa Územného plánu Mesta Nitra, zmien a doplnkov č. 6, schválených Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 264/2018-MZ zo dňa 13. 09. 2018, sú v území s plochami priemyslu, skladového hospodárstva a plôch obchodno-výrobných prevádzok prípustné reklamné stavby „Billboardy“ o rozmeroch 5100 x 2400 mm jednotlivo vo vzájomných rozostupoch minimálne 200 m. Podľa porealizačného zamerania vyhotoveného spoločnosťou PROMARKT Nitra SK s.r.o. je zrejmé, že medzi reklamnými stavbami vo vlastníctve spoločnosti ISPA, spol. s.r.o. a spoločnosti NUBIUM, s.r.o. je vzdialenosť 57,54 m. To znamená, že rozostup je menší ako 200 m, čo je v rozpore s Územný plánom Mesta Nitra. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 12. Žalobca sa žalobou zo dňa 11. 02. 2020, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12. 02. 2020, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/026906-002 zo dňa 26. 11. 2019 i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 138/2018-012-Re zo dňa 26. 02. 2019. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa i rozhodnutie žalovaného a obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 13. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej moci za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 14. Žalobca namietal, že zákon neumožňuje reguláciu umiestňovania reklamných stavieb územným plánom. Takáto regulácia nie je v súlade so zákonom a zasahuje bez zákonného podkladu aj do ústavných práv účastníka konania podnikať (čl. 35 Ústavy SR) a tretích osôb vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy SR). Územným plánovaním sa majú riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia a určiť zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Regulácia umiestňovania reklamných stavieb nemôže byť ani obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov, lebo reklamné stavby neovplyvňujú (neobmedzujú) nijakú územnoplánovaciu funkciu v území. Nemajú vplyv na stav a podmienky územia, na urbánny priestor, ani na územný rozvoj obce. Ide o jednoduché stavebné konštrukcie zatriedené v kategóriách drobných stavieb a jednoduchých stavieb, ktoré nepotrebujú pripojenie na verejné technické vybavenie územia, nie sú zdrojom emisií do ovzdušia a neohrozujú svoje okolie. Ak územný plán nemôže upravovať plošné umiestňovanie reklamných stavieb, nemôžu byť ani v záväznej časti konkrétne regulatívy (zákazy a obmedzenia), ktoré sa majú týkať reklamných stavieb. 15. Plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce nie je v súlade s obsahom § 11 ods. 5 Stavebného zákona, pretože reklama nie je činnosťou ani funkciou územia. Reklama je legálnou činnosťou podľa zákona o reklame a týka sa aj rozhlasového a televízneho vysielania a tlačovín a nemá žiadny vplyv na územie a/alebo na jeho funkcie. Vylúčenie rozhodovania o umiestnení reklamnej stavby v územnom konaní znamená, že mestá v originárnej pôsobnosti nemajú dosah na individuálne umiestňovanie reklamných stavieb, a preto ako náhradnú možnosť sa pokúšajú využívať mestské zastupiteľstvá územnoplánovaciu činnosť ako formu regulácie umiestňovania reklamných stavieb bez zákonného podkladu. Táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom, aby sa vylúčenie územného rozhodovania nahrádzalo reguláciou územným plánom alebo všeobecne záväzným nariadením zastupiteľstva, nakoľko na to neexistuje žiaden zákonný a ani ústavný podklad. Zo Stavebného zákona takáto možnosť zámeny právnych inštitútov nevyplýva, a teda ide o účelové obchádzanie zákona a postup v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 a zásahom do garantovaných práv a slobôd podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. 16. Stavebnému povoľovaniu podliehajú len reklamné stavby s informačnou plochou nad 3 m2. Príslušným rozhodovať je stavebný úrad v stavebnom konaní a nie volené orgány obce formou územného plánu alebo všeobecne záväzného nariadenia. Ani stavebný úrad nemá oprávnenie na plošnú reguláciu akéhokoľvek typu a druhu stavieb do budúcnosti tzv. všeobecným rozhodnutím pre bližšie neurčený počet stavebníkov. Do úvahy neprichádza ani stavebná uzávera ako samostatné územné rozhodnutie týkajúce sa len reklamných stavieb, lebo územné rozhodovanie sa nevzťahuje na reklamné stavby, pričom navyše by išlo o selektívnu uzáveru len pre určitý typ stavieb, ktorý inštitút zákon nepozná. Možná by bola len všeobecná stavebná uzávera týkajúca sa všetkých stavieb z dôvodu podľa §39d ods. 1 Stavebného zákona. Obsah Územného plánu Mesta Nitra, na ktorý sa odvoláva správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný má práve účinky selektívnej stavebnej uzávery, čo len zvýrazňuje nezákonnosť a protiústavnosť takejto „regulácie“. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania (umiestňovania) nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). 17. V tomto konkrétnom prípade stanovenie priestoru, kde nemožno niečo konať (stanovenie pásma 200 metrov okolo inej existujúcej reklamnej stavby rovnako povolenej správnym orgánom prvého stupňa), resp. povinnosť strpieť obmedzenia je arbitrárne, ničím neodôvodnené, bez akéhokoľvek zákonného podkladu mimo limitov čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa vzťahuje aj na orgány štátnej správy, ale aj územnej samosprávy ako orgány verejnej moci, a v rozpore s garanciami stanovenými v čl. 2 ods. 3, 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Postup správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného, keď rozhoduje bez zákonného podkladu o právach žalobcu len na základe takého územného plánu, ktorý zasahuje do práva podnikať garantovaného v čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a ďalších garancií v Ústave Slovenskej republiky, predstavuje porušenie ústavou garantovaných práv žalobcu, ale vo vyvodzovaných účinkoch aj tretích osôb (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky). 18. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádza, že stavba spoločnosti ISPA, spol. s r. o. bola povolená za existencie toho istého územného plánu a za existencie tej istej reklamnej stavby žalobcu, hoci v zmysle vlastného odôvodnenia správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného nemala byť povolená, pretože bola podľa toho istého porealizačného zamerania vo vzdialenosti 57,54 m od stavby žalobcu. Rozhodnutie o povolení stavby správneho orgánu prvého stupňa č. 17847/2017-003-Re zo dňa 04. 12. 2017 bolo súčasťou administratívneho spisu. Absencia akéhokoľvek odôvodnenia správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného o odklonení sa od svojich povinností podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku v podobe odôvodnenia rozdielov pri skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch činí obidve rozhodnutia nepreskúmateľnými a zjavne v rozpore s platným právom. Napadnuté rozhodnutie v tomto konaní a vyššie uvedené rozhodnutie č. 17847/2017-003-Re zo dňa 04. 12. 2017 predstavujú čistú svojvôľu správnych orgánov oboch stupňov. 19. Žalobca ďalej namieta, že dôkaz v podobe porealizačného zamerania je získaný mimo správneho konania, bez možnosti účasti na priebehu dokazovania a v rozpore s ust. § 3 ods. 2 a 5 Správneho poriadku, bez súčinnosti s účastníkom konania pri spoľahlivom zisťovaní skutkového stavu a teda nezákonne, porušujúc jeho právo na spravodlivé konanie. Pri vylúčení takéhoto dôkazu, nemá rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného oporu ani v základných skutkových zisteniach týkajúcich sa nameraných vzdialeností. Týmto spôsobom bráni žalobcovi ako účastníkovi konania svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu ešte v čase jeho zadovažovania a podieľať sa na spoľahlivom zisťovaní skutkového stavu, ako aj uplatniť svoje návrhy. 20. Žalobca vzhľadom na ním prezentované námietky žiadal, aby súd konanie prerušil podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b) SSP v spojení s ust. § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z., z dôvodu, že podľa jeho názoru Územný plán Mesta Nitra prijatý vo svojej záväznej časti všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitra č. 3/2003 v znení zmien a doplnkov prijatých uzneseniami mestského zastupiteľstva mesta Nitra č. 195/2015-MZzo dňa 11. 06. 2015 a dodatku č. 5 k VZN Mesta Nitra č. 3/2003 prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa11. 06. 2015, je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) v rozpore s čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1, 3, 4, 5 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (pre úplnosť aj v rozpore s § 11 ods. 5, § 39a ods. 3, 4 a 5, § 39d ods. 1, § 139a Stavebného zákona) a pokiaľ slúžil ako podklad pre individuálnu rozhodovaciu činnosť správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného, prispel k porušeniu ústavne garantovaných práv a slobôd podľa čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1, 3, 4, 5 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd účastníkov správneho konania. 21. Žalobca s poukazom na listy Mesta Nitra adresované jeho zmluvným partnerom uviedol, že rozhodnutie a postup správnych orgánov oboch stupňov je absolútne nepreskúmateľný z pohľadu namietanej predpojatosti zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa. Správny orgán prvého stupňa síce rozhodol o zamietnutí týchto námietok, avšak bez akéhokoľvek preskúmateľného odôvodnenia vo vzťahu k dôvodom namietanej predpojatosti, ktorá bola podložená aj písomnými dokladmi, teda nie je zrejmé ani to, či tvrdené skutočnosti predpojatosti neboli zistené alebo boli zistené a neboli posúdené ako dôvody namietanej predpojatosti, resp. aký je skutočný dôvod zamietnutia námietok predpojatosti. Z vecného hľadiska nie je možné a prijateľné, aby zamestnanci správneho orgánu prvého stupňa prejednávajúceho veci žalobcu mimo správneho konania komunikovali s ostatnými účastníkmi správnych konaní, ktorí sú v záväzkových vzťahoch k žalobcovi s cieľom dosiahnuť ukončenie týchto záväzkových vzťahov a teda zmenu skutkového stavu tak, aby mohli docieliť rozhodnutie o zamietnutí žiadostí z dôvodu neexistencie práva k pozemku pod reklamnou stavbou. Dôvody predpojatosti zamestnancov a primátora Mesta Nitra (nevybavené žiadnym spôsobom) spočívali v konaní zamestnancov, ktorí mali zabezpečovať činnosť správneho orgánu prvého stupňa a jeho štatutárneho orgánu. S ohľadom na tieto listy, ich obsah, ale aj obsah rozhodnutí o námietkach zaujatosti je problematická aj skutočnosť, o akých zamestnancov obce ide, čo majú v kompetencii a či vôbec spĺňajú podmienky podľa § 117 ods. 3 Stavebného zákona, nakoľko z predmetných listov sa javí, že menovaní zabezpečujú činnosť Útvaru hlavného architekta Mesta Nitra a nie stavebného úradu. V tejto súvislosti odkázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 285/2015 z 03. 09. 2015 v spojení s judikátom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sžo KS 144/2006. IV. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 01. 07. 2020, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že reklamná stavba, ktorá bola predmetom tohto konania, bola povolená ako stavba dočasná na obdobie do 31. 12. 2017. Stavba bola v roku 2015 povolená rozhodnutím na dobu určitú a dobu jej trvania možno predĺžiť opäť len rozhodnutím, a nie ohlásením, ako sa to snaží prezentovať žalobca. V konaní bolo zistené, že umiestnenie reklamnej stavby žalobcu je v rozpore so záväznou časťou územného plánu. Ak je teda stavba v rozpore s územným plánom, logicky je v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom a stavebný úrad nemal inú možnosť len žiadosť na základe ust. § 62 ods. 4 Stavebného zákona zamietnuť. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť. Zákonnosť územného plánu alebo všeobecne záväzného nariadenia je možné preskúmať len v osobitnom konaní na návrh prokurátora a pokiaľ nedôjde k vysloveniu ich nesúladu so zákonom alebo k ich zrušeniu, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti. 23. Žalovaný za nedôvodnú označil námietku žalobcu o zabezpečení porealizačného zamerania reklamných stavieb mimo správneho konania bez možnosti účasti na priebehu dokazovania. Stavebný úrad po získaní porealizačného zamerania, ktoré bolo vyhotovené spoločnosťou PROMARKT Nitra SK, s.r.o. listom zo dňa 07. 09. 2018 a následne tiež listom zo dňa 31. 12. 2018 vyzval žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia a na vyjadrenie sa k nim, pričom žalobca uvedenú možnosť nevyužil. 24. K námietke žalobcu ohľadom predpojatosti zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa žalovaný uviedol, že z obsahu spisu nie je zrejmý postup žalobcu, ktorým by riadnym spôsobom uvádzal dôvody vylúčenia zamestnanca správneho orgánu prvého stupňa z prejednávania a rozhodovania vo veci. Nemožno za zaujatého považovať zamestnanca len z toho dôvodu, že v konaní nerozhodol spôsobom, s ktorým účastník konania nesúhlasí. Námietka zaujatosti nebola v konaní zo strany žalobcu účinne vznesená, a preto nebol dôvod sa ňou zaoberať. Žalobca spomenul ním tvrdenú námietku predpojatosti až v podanom odvolaní. Keďže Správny poriadok neumožňuje, aby bol z konania vylúčený vecne príslušný správny orgán, nemôže byť z konania vylúčený ani starosta obce. K námietke žalobcu, ktorou namieta skutočnosť, že vybavujúci pracovníci Mesta Nitra (Mgr. S., Ing. arch. P.) nespĺňajú požiadavky v zmysle § 117 ods. 3 Stavebného zákona, žalovaný uviedol, že obaja zamestnanci disponujú osvedčeniami o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu V. Ďalší priebeh súdneho konania 25. Súd uznesením č. k. 11S/21/2020-90 zo dňa 30. 07. 2020 pribral za účastníka konania Západoslovenské tehelne, štátny podnik v likvidácii, Moyzesova 2, Pezinok, IČO: 00 015 326, ktorý bol účastníkom administratívneho konania. 26. Pribratý účastník konania sa k podanej žalobe, jej prílohám a ani k vyjadreniam žalobcu i žalovaného, napriek výzve súdu, nevyjadril. 27. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 10. 12. 2020, v ktorom zotrval na podanej žalobe a žalobných bodoch v nej uvedených. Uviedol, že pokiaľ je určité pravidlo označené ako regulatív obsiahnuté v územnom pláne, táto skutočnosť ešte nemusí znamenať, že toto pravidlo predstavuje zakotvenie verejného záujmu. Sám orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uvádza ako dôvod svojho rozhodnutia len „regulatív“ v územnom pláne, pričom neexistuje žiadne zákonné splnomocnenie pre orgán územnej samosprávy na reguláciu takej otázky obmedzujúc rozsah a obsah vlastníckeho práva a právo podnikať, ako sú garantované v čl. 20 a čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky. Pri stanovení povinných minimálnych rozostupov medzi reklamnými stavbami v určitom území ide v skutočnosti o stanovenie požiadaviek na podobu stavieb a ich odstupy, pričom takú reguláciu má právo vykonať len štátny orgán zákonom alebo na základe zákonného splnomocnenia. Žalobca sa tiež nestotožnil s pripomienkou žalovaného, že zákonnosť územného plánu alebo obsahu všeobecne záväzného nariadenia je možné preskúmať len v osobitnom konaní na návrh prokurátora. Žalobca môže brániť svoje práva a právom chránené záujmy aj v rámci právnych prostriedkov obrany proti nezákonnému rozhodnutiu žalobou o preskúmanie zákonnosti takého rozhodnutia, a to aj z dôvodov založených na nezákonnej a ústavne nekonformnej normotvornej činnosti orgánov samosprávy. Žiaden zákon nepredpisuje povinnosť žalobcovi na vznesenie akejkoľvek námietky na to, aby správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný správne aplikovali právo. Pokiaľ žalobca nereagoval na dokument označený ako porealizačné zameranie, nie je možné z uvedeného vyvodzovať akýkoľvek záver o zákonnosti takéhoto dôkazu. Toto posudzovanie musí urobiť a odôvodniť správny orgán. Z administratívneho spisu je zrejmé, že tzv. porealizačné zameranie bolo zabezpečené iným útvarom Mesta Nitra, nie správnym orgánom. Ide teda o dôkaz, ktorý mal byť predmetom hodnotenia a posudzovania z hľadiska jeho obsahu a to aj s ohľadom na vznesené námietky predpojatosti osôb konajúcich za stavebný úrad v konaní, ktoré však neboli osobami zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu, ale zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť iného útvaru Mesta Nitra (Útvar hlavného architekta Mesta Nitra). Rozhodnutie žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa nie je preskúmateľné a nie sú zrejmé dôvody prečo pri tom istom regulatíve a pri tých istých skutočnostiach vyvodzovaných z tzv. porealizačného zamerania v jednom prípade stavba povolená mohla byť, hoci vzdialenosť medzi reklamnými stavbami mala byť menšia než 200 metrov, a v prípade žiadosti žalobcu o predĺženie doby trvania reklamnej stavby tejto naopak z toho istého dôvodu vyhovené byť nemohlo. Ide teda o zjavnú, preukázanú a existujúcu odchýlku od rozhodovacej činnosti, ktorú praktikujú správne orgány vo vzťahu k žalobcovi, ktorá ale nie je v rozpore s ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku žiadnym spôsobom odôvodnená. Namietal, že na konaní pred správnym orgánom prvého stupňa sa podieľali osoby, ktoré nie sú zamestnancami mesta zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu, čo je v rozpore ust. § 117 ods. 3 Stavebného zákona. Tieto osoby, vrátane primátora mesta, navyše konali v snahe zasiahnuť do súkromnoprávnych vzťahov žalobcu, keď rozosielali listy zmluvným partnerom žalobcu, aby títo ukončili zmluvné vzťahy so žalobcom ako zamestnanci Útvaru hlavného architekta Mesta Nitra, t. j. aj z týchto listov je zrejmé, že ide o osoby sledujúce iný záujem, než zákonné rozhodovanie pri prenesenom výkone štátnej správy. Spôsob vysporiadania sa so skutočnosťami odôvodňujúcimi predpojatosť zamestnancov Mesta Nitra zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu je formálny a celkom nepreskúmateľný a rozhodnutie žalovaného nedostatočne odôvodnené. VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 28. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, pričom nezistil žiadne iné dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa zrušil v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d/, ods. 3 písm. a/ SSP, lebo sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a vec vrátil správneho orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 4 SSP. 29. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 24. 03. 2021 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP. 30. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Podľa § 10 vyššie citovaného zákona, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie. Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. Podľa § 23 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. Podľa § 32 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 34 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 59 ods. 1, 2 a 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať. 31. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno- historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ a f/, ods. 2 písm. c/ a d/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti: určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie, Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú územnoplánovacou činnosťou, rozhodovaním v územnom konaní. Územnoplánovacou činnosťou je obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu, obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu. Podľa § 8 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: Koncepcia územného rozvoja Slovenska, územný plán regiónu, územný plán obce, územný plán zóny. Podľa § 11ods. 5 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene. Podľa § 27 ods. 3 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Podľa § 39a ods. 3 písm. e/ vyššie citovaného zákona, rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na reklamné stavby. Podľa § 43 ods. 2 vyššie citovaného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2. Podľa § 55 ods. 1 vyššie citovaného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa § 58a ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre samostatnú stavbu alebo jej zmenu. Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ a b/, ods. 4 vyššie citovaného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a) Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Podľa § 67 ods. 4 vyššie citovaného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie. Podľa § 117 ods. 1 a 3 vyššie citovaného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podľa § 139a ods. 1, 2, 5 vyššie citovaného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území. Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí. Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú. Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 32. Podľa § 4 ods. 3 písm. d/ a j/, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, obec pri výkone samosprávy najmä d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci. Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Podľa § 6 ods, 1 a 2 vyššie citovaného zákona, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 11 ods. 4 písm. c/ a g/ vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, g) uznášať sa na nariadeniach. 33. Podľa § 12 ods. 1, 6 písm. a/, b/ vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť. Záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky, b) určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia). 34. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 25 vety prvej SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/, 3 písm. a/, 4, 6 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 35. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 36. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 37. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 38. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 138/2018-012-Re zo dňa 26. 02. 2019 žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona zamietol. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/026906-002 zo dňa 26. 11. 2019 odvolanie žalovaného zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. 39. Žalobca v podanej žalobe navrhol správnemu súdu, aby postupoval pred svojim rozhodnutím podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP v spojení s ust. § 74 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov účinnom v čase podania správnej žaloby. Bol toho názoru, že územný plán Mesta Nitra, prijatý vo svojej záväznej časti Všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitra č. 3/2003 v znení zmien a doplnkov, je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) v rozpore s čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1, 3, 4, 5 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a pre úplnosť aj v rozpore s § 11 ods. 5, § 39a ods. 3, 4 a 5, § 39d ods. 1, § 139a Stavebného zákona. 40. Správny súd sa teda prioritne zaoberal predmetným návrhom žalobcu na prerušenie konania v zmysle ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, t. j. návrhom na prerušenie konania z dôvodu, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. V danom prípade žalobca namietal nesúlad časti (konkrétne bodu 8) Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov s konkrétnymi článkami Ústavy SR a s konkrétnymi ustanoveniami Stavebného zákona. 41. Obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie obce, koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce a spolupôsobenie pri utváraní vhodných podmienok na bývanie vyplýva z ust. § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, pričom sa jedná o originálnu kompetenciu obce. Územné plánovanie je upravené v Stavebnom zákone, konkrétne v ust. § 1 ods. 1 je obsiahnutá jeho legálna definícia, v zmysle ktorej „územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Právny rámec územného plánovania je dotvorený vykonávacou vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. 42. V predmetnej veci je súd toho názoru, že Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Mesta Nitra, obsahuje záväzné zásady a regulatívy (vrátane záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb, uvedených v kapitole I., bod 8.), ktoré boli schválené uznesením mestského zastupiteľstva v Nitre č.169/2003 - MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 a ktoré treba dodržiavať pri riadení využitia a usporiadania územia mesta. Podľa Územného plánu Mesta Nitra, zmien a doplnkov č. 6, schválených Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 264/2018-MZ zo dňa 13. 09. 2018, sú v území s plochami priemyslu, skladového hospodárstva a plôch obchodno-výrobných prevádzok prípustné reklamné stavby „Billboardy“ o rozmeroch 5100 x 2400 mm jednotlivo vo vzájomných rozostupoch minimálne 200 m. Podľa územnoplánovacej dokumentácie Mesta Nitra sa reklamná stavba nachádza na E KN parc. č XXXX/X v k.ú. F., ktorá je funkčne určená ako vybavenosť. Skutočnosť, že Mesto Nitra, resp. mestské zastupiteľstvo Mesta Nitra využilo svoju kompetenciu vyplývajúcu z platných právnych predpisov (ust. § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ust. § 2 ods. 1 písm. f/, § 11 ods. 5, § 13 ods. 3 písm. b/, § 27 ods. 3 Stavebného zákona a ust. § 12 ods. 1, 6 písm. a/, b/ vyhl. č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii) a určilo podmienky pre umiestňovanie reklamných stavieb, podľa názoru súdu nemožno považovať za porušenie zákona, ako to tvrdil žalobca. 43. V danom prípade neboli splnené podmienky na postup súdu podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, t. j. na prerušenie tohto súdneho konania a podanie návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu. K záveru o splnení podmienok na rozhodovanie Ústavného súdu SR v zmysle čl. 125 Ústavy SR, teda na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, resp. so zákonom musí dospieť správny súd, a nie žalobca. Správny súd z uvedených dôvodov návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 3 CSP zamietol ako nedôvodný. 44. Správny orgán prvého stupňa po získaní podkladov k rozhodnutiu o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, po doručení oznámenia o začatí konania o zmene doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania a márnom uplynutí lehoty na uplatnenie námietok účastníkmi konania (pričom účastníci konania mali v stanovenej lehote možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia), vo veci rozhodol tak, že zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby odvolávajúc sa na ustanovenie § 62 ods. 4 Stavebného zákona a s odôvodnením, že na základe porealizačného zamerania predmetnej reklamnej stavby a reklamnej stavby spoločnosti ISPA, spol. s.r.o., naposledy povolenej rozhodnutím č. 18817/2018-003-Re zo dňa 26. 11. 2018 ako stavba dočasná na obdobie do 31. 12. 2019, bolo zistené, že vzájomný rozostup medzi reklamnými stavbami je výrazne menší ako 200 m stanovených územným plánom mesta. 45. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia a s pripojeným administratívnym spisom súd dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, čo namietal i žalobca v podanej žalobe. 46. Správny súd za dôvodnú považoval námietku žalobcu, ktorý v odvolaní a neskôr i v žalobe poukázal na to, že pri rozhodovaní správneho orgánu o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch vznikol neodôvodnený rozdiel, keď v spise sa nachádza stavebné povolenie pre reklamnú stavbu spoločnosti ISPA, spol. s.r.o. - rozhodnutie č. 17847/2017-003-Re zo dňa 04. 12. 2017, teda z obdobia, kedy nepochybne musela v zmysle vlastných záverov správneho orgánu existovať reklamná stavba žalobcu v rozostupe menšom, než by mal byť podľa názoru stavebného úradu prípustný. 47. Rozhodnutím č. 22 595/2014-007-La zo dňa 03. 02. 2015 (ktoré je prílohou žiadosti) Mesto Nitra dočasne povolilo umiestnenie reklamného zariadenia žalobcu (1 ks obojstranného reklamného zariadenia popri B. ulici na pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. F., rozmer reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m) na obdobie do 31. 12. 2017. Dňa 29. 12. 2017 podal žalobca žiadosť o zmenu doby trvania predmetnej reklamnej stavby. 48. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že na základe žiadosti doručenej stavebnému úradu dňa 03. 11. 2017 Mesto Nitra rozhodnutím č. 17847/2017-003-Re zo dňa 04. 12. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. 12. 2017, stavebníkovi - spoločnosti ISPA, spol. s.r.o. dočasne povolilo na rovnakej parcele umiestnenie reklamnej stavby na obdobie do 31. 12. 2018. Neskôr (v priebehu konania vedeného za účasti žalobcu, ktoré je preskúmavané správnym súdom) na základe žiadosti doručenej stavebnému úradu dňa 26. 10. 2018 Mesto Nitra rozhodnutím č. 18817/2018-003-Re zo dňa 26. 11. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. 12. 2018, spoločnosti ISPA, spol. s.r.o. dočasne povolilo umiestnenie reklamnej stavby (1 ks obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ umiestnenej popri B. ceste na pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. F., rozmer reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m) na obdobie do 31. 12. 2019. 49. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. sp. zn. II. ÚS/10/2009, II. ÚS/234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánu verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj právnických osôb k orgánom verejnej moci (sp. zn. IV. ÚS/92/09, ÚS/17/99 nález z 22. 09. 1999, I. ÚS/44/1999 nález z 13. 10. 1999). Povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. 50. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, ktorý znamená porušenie ústavne garantovaného práva na právnu ochranu a má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čím sa osobe dotknutej takýmto rozhodnutím odníma možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Správny súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. 51. Správne konanie je ovládané základnými zásadami, pričom jednou zo základných zásad reglementovaných tak Ústavou SR, ako aj v konkrétnom procesnom predpise v podmienkach správneho konania, je zásada rovnosti. S ústavnou zásadou rovnosti občanov súvisí aj ich tzv. precedenčná zásada vyjadrená v § 3 ods. 5 druhej vete Správneho poriadku, v zmysle ktorej správne orgány dbajú, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podstata precedenčnej zásady (zásada materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásada legitímnych očakávaní), uvedenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, spočíva v tom, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, pričom ide nielen o extrémne odklony (napr. jednému účastníkovi sa vyhovie, druhému v tej istej veci a za tých istých podmienok nie), ale aj o akékoľvek iné neopodstatnené odklony majúce parciálny charakter (porovnaj s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 10Sžk/49/2017 z 30. 05. 2018). 52. Správny orgán bol povinný vo svojom rozhodnutí vysvetliť, prečo pri charakterovo rovnakom, resp. obdobnom prípade odlišným spôsobom posúdil žiadosť žalobcu a žiadosť spoločnosti ISPA, spol. s.r.o. o zmenu doby trvania reklamnej stavby, čo sa v prejednávanej veci nestalo. 53. Rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nespĺňa požadované atribúty, porušuje základné pravidlá fungovania štátnej správy demokratického štátu - princíp rovnosti, ktorý je úzko spätý s princípom legitímneho očakávania a zákazom diskriminácie a ktorý v praxi rozhodovacej činnosti správneho orgánu má znamenať, že za rovnakej (obdobnej) skutkovej a právnej situácie sú aj rozhodnutia správneho orgánu voči rozdielnym subjektom rovnaké alebo obdobné. K uvedenému správny súd ďalej uvádza, že prístup správnych orgánov v predmetnej veci bol formalisticky bez skúmania všetkých relevantných skutočností pre posudzovanú vec. Správne súdnictvo je však v podmienkach Slovenskej republiky reglementované na princípe materiálnej ochrany subjektívnych práv žalobcov. Právna ochrana poskytovaná správnym súdom musí preto byť nielen iluzórna, ale skutočná ochrana, pokiaľ došlo k porušeniu základných zásad správneho konania. Z uvedených dôvodov je preto žalobou napádané rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože absentuje nielen dostatočne presvedčivé, ale v tomto prípade akékoľvek zdôvodnenie rozdielneho posudzovania žiadosti dvoch konkurenčných spoločností v oblasti outdoorovej reklamy (žalobcu a spoločnosti ISPA, spol. s.r.o.) o zmenu doby trvania reklamnej stavby. 54. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o predĺženie doby trvania reklamnej stavby malo, okrem iného, obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom mal žalovaný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu v podanom odvolaní. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu, alebo odkaz na ňu, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžo 83/2010). Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Rozhodnutie žalovaného tieto zákonom požadované náležitosti neobsahovalo, v dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Nepostačuje, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre žalovaného, teda pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníkov konania (najmä v prípade, ak správny orgán rozhodol inak, ako žiadal účastník konania) ako i pre súd, ktorý rozhodnutie preskúmava v správnom súdnictve na základe žaloby podľa SSP. 55. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2019/026906-002 zo dňa 26. 11. 2019 i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 138/2018-012-Re zo dňa 26. 02. 2019 zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP (teda z dôvodu, že rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov) a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 4 SSP. 56. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúcej z jej doterajšej rozhodovacej činnosti, ako aj právne závery správneho súdu vyslovené v tejto veci, náležite sa vysporiada aj s aplikáciou zásad uvedených v § 3 ods. 1, 2 a 5 Správneho poriadku a následne opätovne rozhodne o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby a svoje rozhodnutie v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Žalobca ako účastník správneho konania má právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vo veci jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby (ust. § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku) a na to, aby sa dozvedel jasné argumenty, ako sa správny orgán vysporiadal s námietkami ním vznesenými v priebehu správneho konania. 57. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 58. O trovách pribratého účastníka konania súdneho konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal právo na náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre tohto účastníka konania. Správny súd pribratému účastníkovi konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Pribratému účastníkovi konania ani žiadne trovy nevznikli, nakoľko sa k žalobe, jej prílohám a ani k vyjadreniam žalobcu i žalovaného sa na výzvu súdu nevyjadril. 59. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.