Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/47/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200316 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200316.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: U..soch. M. Q., bytom G., W. XX, zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Tóthom, so sídlom Komárno, Dunajské nábrežie 14, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 23373-2/2017-BA zo dňa 03. 10. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím č. 23373-2/2017-BA zo dňa 03. 10. 2017, žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 26385-1/2016-LV zo dňa 30. 09. 2016 vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamieta v celom rozsahu a potvrdzuje napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Levice. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice ako I. stupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 30. 09. 2016, rozhodol vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby k 03. 04. 2008. 3. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím. Poukázal na to, že prvostupňovému správnemu orgánu oznámil ukončenie podnikania s dátumom 03. 04. 2008 a následne dňa 08. 04. 2008 uzatvoril ako zamestnanec pracovnú zmluvu so zamestnávateľom RENON s.r.o. so sídlom Komárno, Pohraničná 889/1 a reštaurátorské práce vykonával na základe predmetnej pracovnej zmluvy. Tento pracovný pomer ukončil dohodou dňa 31. 07. 2009. V ďalšom období od 01. 04. 2010 do 28. 02. 2011 bol opäť zamestnaný v spoločnosti RENON s.r.o. a opätovne pracovný pomer ukončil na základe dohody dňom 28. 02. 2011. Má za to, že okrem zápisu do komory reštaurátorov bol zapísaný 28. 11. 1994, je potrebné postupovať nielen podľa zákona č. 200/1994 Z.z. o komore reštaurátorov ale aj o výkone reštaurátorskej činnosti jeho členov. Pretože tento zákon alternatívne vymedzuje ako môže reštaurátor vykonávať svoje povolanie, znamená to, že nemôže vykonávať reštaurátorskú činnosť samostatne ako SZČO a súčasne ju vykonávať s iným reštaurátorom ako zamestnanec v pracovnom pomere. Teda keď ukončil svoj podnikateľskú činnosť k 03. 04. 2008 nemohol pracovať ako SZČO, ale vykonával svoje povolanie v pracovnom pomere od 08. 04. 2008. Má za to, že k tomu dátumu mu zaniklo aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. 4. Na základe podaného odvolania žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Levice a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. 5. Podľa § 5 písm. b/ zákona účinného od 01. 01. 2004 do 31. 12. 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť. Účastník konania bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe živnostenských listov č. ŽO-1992/1542 a č. ŽO-2003/05077-00001 od 21. 12. 1992 do 03. 04. 2008, čo vyplýva z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Levice, č. živnostenského registra: 402-11462. 6. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 310/2006 Z. z. účinného od 01. 08. 2006 do 31. 12. 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Žalobca je zapísaný v zozname členov komory reštaurátorov ako akademický sochár od 28. 11. 1994, č. oprávnenia 37. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 555/2007 Z. z., účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním s inou samostatne zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 555/2007 Z.z., účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010, povinne dôchodkovo poistená je SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená. 7. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 555/2007 Z.z. účinného od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý je príjem z podnikania a z inej SZČO podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna kal. roka, nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12. násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. Podľa § 138 ods. 9 zákona č. 439/2004 Z.z., účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2009 vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kal. mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity. 8. Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR bolo zistené, že žalobca mal príjem za rok 2006 v sume 1.392.310,- Sk, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2006 (91.200,-Sk). 9. Prvostupňový správny orgán na základe spisového materiálu zistil, že žalobcovi bolo komorou reštaurátorov dňa 28. 11. 1994 vydané osvedčenie č. 37 o zápise do zoznamu komory reštaurátorov. 10. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice prijala registračný list fyzickej osoby - odhlášku dňa 03. 04. 2008, v ktorom účastník konania uviedol, ako dátum zániku poistenia 03. 04. 2008, avšak neuviedol pobočke všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo povinné nemocenské poistenie. 11. Odhlášku, ktorú podal žalobca považovala pobočka Levice za spornú a po preskúmaní všetkých skutočností súvisiacich s predmetnou vecou vydala rozhodnutie dňa 30. 09. 2016 vo veci nezániku poistného žalobcu k 03. 04. 2008. Žalobca bol aj po 03. 04. 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, pretože splnil zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mal právne postavenie SZČO, pretože mal platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je osvedčenie č. 37 zo dňa 28. 11. 1994. Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR, príjem žalobcu zo živnosti za rok 2006 mal 1.392.310,- Sk, teda presiahol zákonom stanovenú sumu 91.200,-Sk, na základe čoho bol povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. 12. Žalobca v období od 09. 04. 2008 bol v pracovnom pomere v RENON s.r.o. II. 13. Žalobca podal žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 23373-2/2017-BA zo dňa 03. 10. 2017. Žalobca uviedol v žalobe, že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, pretože mu povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniklo k 03. 04. 2008, pretože samotné osvedčenie Komory reštaurátorov nepostačuje na vykonávanie reštaurátorskej činnosti, pretože zákon č. 200/1994 Z.z. o komore reštaurátorov jednoznačne vymedzuje alternatívu, za akých podmienok môže reštaurátor vykonávať svoje povolanie. Reštaurátor ako člen komory reštaurátorov nemôže vykonávať reštaurátorskú činnosť súbežne ako SZČO a ako aj zamestnanec v pracovnom pomere. Má za to, že dňa 03. 04. 2008 riadne ukončil SZČO a následne potom zahájil výkon svojho povolania reštaurátora v pracovnom pomere od 08. 04. 2008. Zápis v zozname členov je totiž obligatórnou podmienkou k tomu, aby mohol vykonávať prácu reštaurátora, či už SZČO alebo zamestnanec nejakej organizácie. Rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, nemá oporu v zákone, pretože žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. III. 14. Žalovaný na základe výzvy súdu podal dňa 26. 02. 2018 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že pre účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené podľa ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. do 31. 12. 2010 je skutočnosťou rozhodujúcou pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia, výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t. j. ak má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie vykonávať činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, nadobúda táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2010 status SZČO. Za osobitný predpis sa v tejto súvislosti s posudzovaním statusu SZČO považuje aj zákon č. 200/1994 Z.z. o komore reštaurátorov. Žalobca bol držiteľom živnostenských listov č. ŽO-1992/1542 a č. ŽO-2003/05077-00001 od 21. 12. 1992 do 03. 04. 2008, čo vyplýva z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Levice, č. živnostenského registra:402-11462 a bol od 01. 01. 2004 považovaný na účely sociálneho zabezpečenia za SZČO podľa § 5 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, účinnom do 31. 12. 2010. Živnostenské oprávnenia žalobcu zanikli vo všetkých predmetoch podnikania 03. 04. 2008. Žalobca bol súčasne považovaný na účely sociálneho poistenia z SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., na základe ktorého sa za SZČO považuje fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu sa považuje aj osvedčenie, na základe ktorého komora reštaurátorov zapísala žalobcu dňa 28. 11. 1994 do zoznamu členov Komory reštaurátorov v Bratislave pod č. 37. Vzhľadom na to, že žalobca si 03. 04. 2008 podal odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO od 03. 04. 2008. Pobočka žalovaného v Leviciach o sociálnom poistení žalobcu rozhodla aj v prípade dňom 03. 04. 2008 síce stratil postavenie SZČO v dôsledku zániku živnostenského oprávnenia, avšak v tomto období bol naďalej považovaný za SZČO podľa § 5 písm. c/, a to na základe oprávnenia vydaného podľa osobitného predpisu. Podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, účinnom do 31. 12. 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia považuje oprávnenie na vykonávanie činnosti reštaurátora. Podľa názoru žalovaného, pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako SZČO na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. 12. 2010, nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, ale je významná tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje s oprávnením, ktoré zakladá status SZČO. Žalovaná poukázala vo svojom vyjadrení na to, že žalobca keď požiadal o zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, nepožiadal o zrušenie predmetnej licencie. Vzhľadom na to, že žalobca bol držiteľom osvedčenia o výkone reštaurátorskej činnosti v zmysle zákona č. 200/1994 Z.z. o komore reštaurátorov, nezaniklo mu dňa 03. 04. 2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO a trvalo od 01. 07. 2007 do 30. 06. 2008 na základe príjmu z podnikania, ktorý žalobca dosiahol v r. 2006. Samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO nezakladá povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kal. rok. V prípade ak SZČO nedosiahne príjem, relevantný na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, zaniká mu povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia sa posudzuje vždy k 1. júla kal. roka a vychádza z príjmu z podnikania v predchádzajúcom kal. roku. Na základe príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za r. 2006 (1.392.310,-Sk) vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO od 01. 07. 2007 do 30. 07. 2008. V rámci odvolacieho konania bolo preukázané, že žalobca bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. osvedčenia komory reštaurátorov č. 37 vydaného komorou reštaurátorov dňa 28. 11. 1994. Žalovaná ďalej poukázala na tú skutočnosť, že nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. Žalobca síce dňa 03. 04. 2008 predložil žalovanému - pobočke Levice registračný list fyzickej osoby odhlášku s dátumom zániku povinného poistenia dňa 03. 04. 2008, avšak neuviedol všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či jeho poistenie v tento deň skutočne zaniklo. Skutočnosť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon reštaurátorskej činnosti neoznámil poisťovni. Následne po preskúmaní skutkového stavu pobočka žalovanej v Leviciach podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona o sociálnom poistení, rozhodla o nezániku sociálneho poistenia žalobcu k 03. 04. 2008. IV. 15. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobcovi nie sú v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a písm. d/, pretože je nepreskúmateľné a nedostatok dôvodov. Súčasne zrušil na návrh žalobcu podľa ods. 3 písm. a/ citovaného ustanovenie aj rozhodnutie orgánu správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. V. 16. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/149/2017-62 zo dňa 18. júna 2018 podal žalovaný kasačnú sťažnosť. 17. Žalovaný v kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením správneho súdu. Zastáva názor, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO dňa 03. 04. 2008, vzhľadom na to, že bol držiteľom „Osvedčenia“ o zapísaní do zoznamu členov komory reštaurátorov pod č. 37 aj po apríli 2008, kedy zanikli živnostenské oprávnenia č. ŽO 1992/1542 a č. ŽO - 2003/05077-0000 nezaniklo mu povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie k 3. aprílu 2008, pretože existencia oprávnenia reštaurátora na výkon reštaurátorskej činnosti, ktorá je podmienená jeho zápisom do zoznamu komory členov reštaurátorov až do času, kým reštaurátor nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu podľa § 9 zákona NSSR č. 200/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, alebo nedošlo k pozastaveniu práva vykonávať reštaurovanie podľa § 8 citovaného zákona, má za následok, že musí byť považovaný za SZČO na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2010. Posudzovanie právneho postavenia reštaurátora ako SZČO na účely sociálneho poistenia podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2010 je podľa názoru žalovanej porovnateľné s posudzovaním právneho postavenia advokáta, ktorý rovnako ako reštaurátor nadobúda postavenie SZČO zápisom do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory a rovnako ako advokát aj reštaurátor, je oprávnený vykonávať reštaurátorskú činnosť rôznymi formami a rovnako v prípade advokáta zmenou formy výkonu reštaurátorskej činnosti reštaurátorovi nezaniká právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. Zmena formy výkonu reštaurátorskej činnosti má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu reštaurátora, keďže príjem reštaurátora, ktorý vykonáva reštaurátorskú činnosť ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzením podľa § 12 ods. 1 zákona č. 200/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b/. V dôsledku uvedeného môže reštaurátorovi zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov k 01. 07. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý sa posudzuje príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Žalovaná vo vzťahu žalobcom uvádzané ohľadne odhlášky sociálneho poistenia dňa 03. 04. 2008 má len deklaratórne účinky a poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 06. 2017 sp.zn. 1Sžso/16/2016, podľa ktorého „Prihláška SZČO do povinného poistenia ako aj odhláška z tohto poistenia sú v zmysle zákona o sociálnom poistení len evidenčnými úkonmi, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba povinná urobiť do 8 dní od vzniku, resp. zániku poistenia. Uvedené úkony však vznik alebo zánik povinného poistenia nespôsobujú, pretože tie nenastávajú na základe zákona v nadväznosti na nadobudnutie resp. zánik oprávnenia na podnikanie“. Žalovaná ďalej uviedla, že zákon č. 461/2003 Z.z. nevylučujú súbeh poistení, a preto ako SZČO, ktorej vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, zároveň nadobudne aj právne postavenie zamestnanca, nezaniká z tohto titulu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. VI. 18. Najvyšší súd SR preskúmal kasačnú sťažnosť a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť dôvodná a rozsudkom č. 7Sžsk/151/2018-103 zo dňa 20. 05. 2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/149/2017-62 zo dňa 18. 06. 2018 a vec vrátil na ďalšie konanie. 19. Najvyšší súd SR mal za preukázané z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu, že žalobca bol v posudzovanom období na základe jeho zápisu do Komory reštaurátorov v zmysle zákona č. 200/1994 Z.z., osobou oprávnenou na výkon reštaurátorskej činnosti. Keďže mal žalobca oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a to podľa zákona č. 200/1994 Z.z., podľa názoru súdu ho žalovaná správne považovala za SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnosť do 31. 12. 2010. V tomto smere Najvyšší súd SR uvádza, že oprávnenie na vykonávanie činnosti predpokladané v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2010 je oprávnenie s konštitutívnym účinkom, na základe ktorého môže byť určitá činnosť vykonávaná priamo, to znamená, že existencia oprávnenia na výkon reštaurátorskej činnosti podmienená jeho zápisom v zozname Komore reštaurátorov až do času, kým reštaurátor nebol vyčiarknutý z takého to zoznamu, alebo nedošlo k pozastaveniu práva vykonávať reštaurovanie, má za následok, že reštaurátor musí byť považovaný za samostatne zárobkovú osobu na účely zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2010. Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkové poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b/ a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2010. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v § 12 ods. 1 zákona č. 200/1994 v znení účinnom do 31. 05. 2010 upravujúca iba formu, ktorou reštaurátor môže vykonávať reštaurovanie, lebo základným predpokladom výkonu reštaurátorskej činnosti je výkon takejto činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Skutočnosť, že žalobca zrušil živnosť má dosah na posudzovanie jeho postavenia podľa § 5 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., nie však vo vzťahu k § 5 písm. c/ menovaného zákona, ktoré bolo v tomto smere relevantným. 20. Najvyšší súd SR ďalej uvádza v rozsudku, že v tejto súvislosti je možné tieto závery analogicky oprieť aj o názory plynúce s posudzovania statusu advokátov ako SZČO na účely vzniku, trvania a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. K danej veci možno poukázať na stabilnú judikatúru Najvyššieho súdu SR zachovania postavenia SZČO u advokáta, ktorý zmenil formu výkonu advokácie na konateľa a spoločníka spoločnosti s ručením obmedzením. Rovnako aj judikatúra Ústavného súdu SR je k uvedenej problematike jednotná a vychádzala rovnako z názoru, že zmena spôsobu výkonu advokácie na výkon ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzením nemá za následok zánik postavenia SZČO na účely povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia. 21. Z vyššie uvedeného je preukázané, že žalobca bol aj po 03. 04. 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, keď jednak splnil zákonom stanovené podmienky pre trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (požíval status SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2010 na základe osvedčenia č. 37 o zápise v zozname členov Komory reštaurátorov) a jednak tým, že jeho príjem zo SZČO za rok 2006 presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2006, t.j. 91.200,-Sk. VII. 22. Správny súd po zrušení rozsudku zo dňa 18. 06. 2018 Najvyšším súdom SR opätovne preskúmal rozhodnutie žalovanej č. 23373-2/2017-BA zo dňa 03. 10. 2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočky Levice č. 26385-1/2016-LV č. 30. 09. 2016, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 30. 09. 2016, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 03. 04. 2008 a odvolanie žalobcu zamietla. 23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Poukazoval na to, že správny súd rozhodol prvým rozhodnutím správne, pretože reštaurátor nemôže vykonávať reštaurátorskú činnosť súbežne ako SZČO a ako zamestnanec v pracovnom pomere. Žalobca stratil svoju podnikateľskú činnosť dňom ako fyzická osoba dňom 03. 04. 2008 a následne 08. 04. 2008 uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom RENON s.r.o. a ako zamestnanec tejto firmy vykonával reštaurátorské práce. Počas trvania pracovného pomeru žalobcovi trvali povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie z titulu príjmu zo závislej činnosti ako zamestnanca spoločnosti RENON s.r.o. Členstvo žalobcu v Komore reštaurátorov je obligatórnou podmienkou aj k tomu, aby žalobca mohol aktívne vykonávať svoje povolanie reštaurátora ako zamestnanec, a to v mene a na účet iného subjektu, teda zamestnávateľa. Žalobca zaujíma stanovisko, že konečný verdikt je možné prijať len k jednotlivým prípadom, ktoré sa majú posudzovať vždy nielen podľa vtedy účinného znenia tohto zákona ale aj v tom konkrétnom období aktuálneho znenia, teda podľa nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 426/2012 zo dňa 21. 02. 2013. Žalovaná účelovo a tendenčne dôvodí, že neskôr prijatým uznesením pléna ÚS SR sp. zn. PL.ÚS 1/2015 zo dňa 04. 03. 2015, ktorý nález zo dňa 21. 03. 2013 zmietol. Žiadal, aby súd bral na zreteľ rozdielny právny názor jednotlivých senátov ÚS SR v otázke, či zmena právne úpravy výkonu advokácie z jej zamestnaneckého výkonu na výkon v rámci spoločnosti s.r.o. má alebo nemá za následok zánik právneho postavenia SZČO na účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa zákona účinného do 31. 12. 2010. Vzhľadom na to, že prejednávaná vec sa týka sporného obdobia rokov 2008, 2009 a 2010 a pričom ku konečnému zjednoteniu odlišných právnych názorov senátov ÚS SR došlo až v r. 2015 by bolo voči žalobcovi mimoriadne nespravodlivé, až šikanózne, najmä vzhľadom na dlhotrvajúce viacročné obdobie nejednotného výkladu zákona a rozdielnej judikatúry, aby so spätnou platnosťou po uplynutí 8 - 10 rokov žalobca úplne nevinne znášal zodpovednosť a negatívne dôsledky nejednotného výkladu zákona. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 24. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil. Súd pojednával v jeho neprítomnosti. V. 25. Z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobca na základe osvedčenia Komory reštaurátorov zo dňa 28. 11. 1994 je zapísaný pod č. 37 v zozname členov Komory reštaurátorov so sídlom v Bratislave a Komorou reštaurátorov bolo vydané osvedčenie žalobcovi na špecializáciu reštaurovania v oblasti reštaurovanie kamenných plastík a architektonických článkov, reštaurovanie drevených plastík, architektonických článkov a oltárnych architektúr. 26. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne, b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, e/ zdravotných poisťovní, f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb. 27. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 28. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 29. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 30. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 31. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 32. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 34. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. 35. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca odhláškou - registračným listom fyzickej osoby zo dňa 03. 04. 2008 sa odhlásil z povinného poistenia SZČO k 03. 04. 2008 na následne 08. 04. 2008 uzatvoril ako zamestnanec pracovnú zmluvu so zamestnávateľom RENON s.r.o. so sídlom Komárno, Pohraničná 889/1 a reštaurátorské práce vykonával na základe pracovnej zmluvy. 36. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobca mal status SZČO aj po období od 08. 04. 2008, kedy už bol zamestnancom a konateľom spoločnosti RENON s.r.o., so sídlom Komárno, Pohraničná 889/1. Úlohou správnych orgánov bolo vyriešenie tejto právnej otázky týkajúcej sa výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., teda či žalobca vykonával v čase od 08. 04. 2008 činnosť SZČO aj s prihliadnutím na ustanovenia zákona č. 200/1994 o komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jeho členov (§ 12 ods. 1). 37. Správny súd nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov na vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgán u a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych a procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny orgán v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda skúma, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom a či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení, na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. 38. Podľa názoru správneho súdu v danej veci správny orgán náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami a napadnuté rozhodnutie je v súlade s platnou právnou úpravou zákona č. 461/2003 Z.z. ako aj judikatúrou Najvyššieho a Ústavného súdu SR. Správny súd dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu s právnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. 39. Posúdenie splnenia zákonných podmienok, či žalobcovi ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, bolo potrebné vychádzať zo zákona o sociálnom poistení, účinného v čase právnej skutočnosti, od ktorého žalobca odvíjal svoj nárok na neplatenie povinného nemocenského poistenia. 40. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach dospeli k právnemu záveru, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 3. apríla 2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Uvedený záver opreli o zistenie, že žalobca disponuje osvedčením o zápise do zoznamu členov Komory reštaurátorov, ktoré sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zároveň, že príjmy žalobcu z výkonu činnosti, ktoré majú charakter slobodného povolania presiahli 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Z toho dôvodu žalobcu považovali i naďalej na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu. 41. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu [pozn. pod čiarou č. 19 - napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č. 302/1999 Z.z., zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov]. 42. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 43. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 44. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. 45. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/; [pozn. pod čiarou č. 21 - napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov]. 46. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 200/1994 Z.z., v znení účinnom do 31. mája 2010, Komora je samosprávna, nepolitická stavovská organizácia, združujúca všetkých reštaurátorov zapísaných v zozname členov komory (§ 5 ods. 1) vedenom komorou. 47. Podľa § 2 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1994 Z.z., v znení účinnom do 31. mája 2010, Komora vedie zoznam členov a zoznam autorizovaných reštaurátorov (§ 16). 48. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 200/1994 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010, reštaurátorom na účely tohto zákona je ten, kto je zapísaný v zozname členov komory. 49. 36. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 200/1994 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010, pri zápise do zoznamu členov komory sa vymedzí špecializácia reštaurovania, na ktorého výkon je reštaurátor oprávnený, a o zápise do zoznamu členov komory vydá komora členovi osvedčenie. 50. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 200/1994 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010, reštaurátor môže vykonávať reštaurovanie sám alebo spoločne s inými reštaurátormi. Pri spoločnom vykonávaní reštaurovania si reštaurátori môžu upraviť vzájomné vzťahy buď zmluvou o združení, alebo spoločenskou zmluvou o založení verejnej obchodnej spoločnosti. 51. Podľa § 25 ods. 2 písm. a/ zákona č. 200/1994 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010, predstavenstvo ďalej vedie zoznam členov komory, zoznam autorizovaných reštaurátorov a uskutočňuje v týchto zoznamoch zápisy a vydáva o nich osvedčenia. 52. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca si podal odhlášku zo sociálneho poistenia ako SZČO dňa 03. 04. 2008 a dňa 08., 04. 2008 uzatvoril so zamestnávateľom spoločnosťou RENON s.r.o. pracovnú zmluvu s nástupom 03. 04. 2008 s vymedzením druhu práce reštaurátorské práce ako aj ďalšie pracovné zmluvy s tomuto spoločnosťou. 53. Spornou skutočnosťou zostalo, či žalobca aj napriek ukončeniu podnikania 03. 04. 2008 sa považuje aj naďalej za SZČO, a to z dôvodu, že je naďalej držiteľom osvedčenia o zápise do zoznamu členov komory reštaurátorov, ktoré je potrebné považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. 54. Správny súd má za to, že žalobca v posudzovanom období na základe jeho zápisu do Komory reštaurátorov v zmysle zákona č. 200/1994 Z.z. bol oprávnenou osobou na výkon reštaurátorskej činnosti, teda bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Preto správne žalovaná ho považovala za SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2010. Existencia tohto oprávnenia na výkon reštaurátorskej činnosti je podmienená jeho zápisom v zozname reštaurátorov až do času, keď reštaurátor nebol vyčiarknutých z takéhoto zoznamu, alebo nedošlo k pozastaveniu práva vykonávať reštaurovanie, čo v danom prípade nebolo preukázané a má to za následok, že žalobca ako reštaurátor musí byť považovaný za SZČO pre účely zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2010. Skutočnosť, že žalobca zrušil živnosť má dosah na posudzovanie jeho postavenia podľa § 5 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. a nie však vo vzťahu § 5 písm. c/ citovaného zákona, ktoré bolo v tomto smere relevantným. 55. Ako uvádza svoj právny názor Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku č. 7Sžsk/151/2018 zo dňa 20. 05. 2020, ktorým je krajský súd viazaný podľa § 469 SSP, je v danej veci možno poukázať už na stabilnú judikatúru Najvyššieho súdu SR v otázke postavenia SZČO u advokáta, ktorý zmenil formu výkonu advokácie na konateľa a spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzením a jednaj aj na judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorá je jednotná a vychádza rovnako z názoru, že zmena spôsobu výkonu profesijnej činnosti zo SZČO na výkon ako konateľa spoločnosti s ručení obmedzením nemá za následok zánik postavenia SZČO na účely povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia. 56. Správny súd je toho názoru, že žalobca bol aj po 03. 04. 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO tým, že splnil zákonom stanovené podmienky na trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, teda že používal status SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a základe osvedčenia č. 37 o zápise v zozname členov Komory reštaurátorov a tým, že jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006 presiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu za rok 2006 (91.200,-Sk). 57. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je skutkovo a právne dostatočne odôvodnené a medzi skutkovým a právnym zdôvodnením je logický vzťah. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd považuje rozhodnutie žalovanej ako aj postup, ktorý rozhodnutiu predchádzal za zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167, § 168 a § 175 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože žiadne trovy mu nevznikli. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).