Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/47/2020 z 13. 9. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 13. septembra 2020, sp. zn. 23Sa/47/2020, ECLI:SK:KSNR:2020:4020200316.2 Krajský súd Nitra | 23Sa/47/2020 | ECLI:SK:KSNR:2020:4020200316.2 | 2020-09-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 21 ods. 1 zákona č. 555/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ee0c2fb-d74d-476b-a83a-318ba30014fd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4020200316.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/47/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200316
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200316.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: U..soch. M. Q., bytom G., W. XX, zastúpený advokátom
JUDr. Ondrejom Tóthom, so sídlom Komárno, Dunajské nábrežie 14, proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
č. 23373-2/2017-BA zo dňa 03. 10. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím č. 23373-2/2017-BA zo dňa 03. 10. 2017, žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 26385-1/2016-LV zo dňa 30. 09. 2016 vo veci
nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamieta v celom
rozsahu a potvrdzuje napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Levice.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice ako I. stupňový správny
orgán rozhodnutím zo dňa 30. 09. 2016, rozhodol vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby k 03. 04. 2008.
3. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote podal proti
rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým
rozhodnutím. Poukázal na to, že prvostupňovému správnemu orgánu oznámil ukončenie podnikania
s dátumom 03. 04. 2008 a následne dňa 08. 04. 2008 uzatvoril ako zamestnanec pracovnú zmluvu
so zamestnávateľom RENON s.r.o. so sídlom Komárno, Pohraničná 889/1 a reštaurátorské práce
vykonával na základe predmetnej pracovnej zmluvy. Tento pracovný pomer ukončil dohodou dňa 31. 07.
2009. V ďalšom období od 01. 04. 2010 do 28. 02. 2011 bol opäť zamestnaný v spoločnosti RENON s.r.o.
a opätovne pracovný pomer ukončil na základe dohody dňom 28. 02. 2011. Má za to, že okrem zápisu
do komory reštaurátorov bol zapísaný 28. 11. 1994, je potrebné postupovať nielen podľa zákona č.
200/1994 Z.z. o komore reštaurátorov ale aj o výkone reštaurátorskej činnosti jeho členov. Pretože tento
zákon alternatívne vymedzuje ako môže reštaurátor vykonávať svoje povolanie, znamená to, že nemôže
vykonávať reštaurátorskú činnosť samostatne ako SZČO a súčasne ju vykonávať s iným reštaurátorom
ako zamestnanec v pracovnom pomere. Teda keď ukončil svoj podnikateľskú činnosť k 03. 04. 2008
nemohol pracovať ako SZČO, ale vykonával svoje povolanie v pracovnom pomere od 08. 04. 2008. Má
za to, že k tomu dátumu mu zaniklo aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.
4. Na základe podaného odvolania žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočky Levice a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade
so zákonom.



5. Podľa § 5 písm. b/ zákona účinného od 01. 01. 2004 do 31. 12. 2010, samostatne zárobkovo činná
osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť.
Účastník konania bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe živnostenských
listov č. ŽO-1992/1542 a č. ŽO-2003/05077-00001 od 21. 12. 1992 do 03. 04. 2008, čo vyplýva z výpisu
zo Živnostenského registra Okresného úradu Levice, č. živnostenského registra: 402-11462.
6. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 310/2006 Z. z. účinného od 01. 08. 2006 do 31. 12. 2010, samostatne
zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon
je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
Žalobca je zapísaný v zozname členov komory reštaurátorov ako akademický sochár od 28. 11. 1994,
č. oprávnenia 37.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 555/2007 Z. z., účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010,
povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním s inou
samostatne zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9.
Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 555/2007 Z.z., účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010, povinne
dôchodkovo poistená je SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená.
7. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 555/2007 Z.z. účinného od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010, povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kal. roka nasledujúceho
po kal. roku, za ktorý je príjem z podnikania a z inej SZČO podľa osobitného predpisu alebo
výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna kal. roka, nasledujúceho po kal.
roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu,
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12.
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
Podľa § 138 ods. 9 zákona č. 439/2004 Z.z., účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2009 vymeriavací základ
je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných
mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kal. mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do
rezervného fondu solidarity.
8. Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR bolo zistené, že žalobca mal príjem za rok 2006 v sume
1.392.310,- Sk, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2006 (91.200,-Sk).
9. Prvostupňový správny orgán na základe spisového materiálu zistil, že žalobcovi bolo komorou
reštaurátorov dňa 28. 11. 1994 vydané osvedčenie č. 37 o zápise do zoznamu komory reštaurátorov.
10. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice prijala registračný list fyzickej osoby - odhlášku dňa 03. 04.
2008, v ktorom účastník konania uviedol, ako dátum zániku poistenia 03. 04. 2008, avšak neuviedol
pobočke všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe v
tento deň skutočne zaniklo povinné nemocenské poistenie.
11. Odhlášku, ktorú podal žalobca považovala pobočka Levice za spornú a po preskúmaní všetkých
skutočností súvisiacich s predmetnou vecou vydala rozhodnutie dňa 30. 09. 2016 vo veci nezániku
poistného žalobcu k 03. 04. 2008.
Žalobca bol aj po 03. 04. 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO,
pretože splnil zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia, t.j. mal právne postavenie SZČO, pretože mal platné oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je osvedčenie č. 37 zo dňa 28. 11. 1994. Podľa
údajov Finančného riaditeľstva SR, príjem žalobcu zo živnosti za rok 2006 mal 1.392.310,- Sk, teda
presiahol zákonom stanovenú sumu 91.200,-Sk, na základe čoho bol povinne nemocensky poistenou
a povinne dôchodkovo poistenou SZČO.
12. Žalobca v období od 09. 04. 2008 bol v pracovnom pomere v RENON s.r.o.
II.

13. Žalobca podal žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, sa domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 23373-2/2017-BA zo dňa 03. 10. 2017. Žalobca uviedol
v žalobe, že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, pretože mu povinné nemocenské
a dôchodkové poistenie zaniklo k 03. 04. 2008, pretože samotné osvedčenie Komory reštaurátorov
nepostačuje na vykonávanie reštaurátorskej činnosti, pretože zákon č. 200/1994 Z.z. o komore
reštaurátorov jednoznačne vymedzuje alternatívu, za akých podmienok môže reštaurátor vykonávať



svoje povolanie. Reštaurátor ako člen komory reštaurátorov nemôže vykonávať reštaurátorskú činnosť
súbežne ako SZČO a ako aj zamestnanec v pracovnom pomere. Má za to, že dňa 03. 04. 2008 riadne
ukončil SZČO a následne potom zahájil výkon svojho povolania reštaurátora v pracovnom pomere od
08. 04. 2008. Zápis v zozname členov je totiž obligatórnou podmienkou k tomu, aby mohol vykonávať
prácu reštaurátora, či už SZČO alebo zamestnanec nejakej organizácie. Rozhodnutie vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia, nemá oporu v zákone, pretože žiadal rozhodnutie žalovaného ako
aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

III.

14. Žalovaný na základe výzvy súdu podal dňa 26. 02. 2018 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal
žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že pre účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo
činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené podľa ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. do 31. 12.
2010 je skutočnosťou rozhodujúcou pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho
poistenia, výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická
osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t. j. ak má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie
vykonávať činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere,
nadobúda táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2010 status SZČO. Za osobitný
predpis sa v tejto súvislosti s posudzovaním statusu SZČO považuje aj zákon č. 200/1994 Z.z. o komore
reštaurátorov.
Žalobca bol držiteľom živnostenských listov č. ŽO-1992/1542 a č. ŽO-2003/05077-00001 od 21. 12.
1992 do 03. 04. 2008, čo vyplýva z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Levice, č.
živnostenského registra:402-11462 a bol od 01. 01. 2004 považovaný na účely sociálneho zabezpečenia
za SZČO podľa § 5 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, účinnom do 31. 12. 2010.
Živnostenské oprávnenia žalobcu zanikli vo všetkých predmetoch podnikania 03. 04. 2008.
Žalobca bol súčasne považovaný na účely sociálneho poistenia z SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona
č. 461/2003 Z.z., na základe ktorého sa za SZČO považuje fyzická osoba, ktorá má oprávnenie
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu sa považuje aj osvedčenie, na základe ktorého komora reštaurátorov zapísala
žalobcu dňa 28. 11. 1994 do zoznamu členov Komory reštaurátorov v Bratislave pod č. 37.
Vzhľadom na to, že žalobca si 03. 04. 2008 podal odhlášku z povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia SZČO od 03. 04. 2008. Pobočka žalovaného v Leviciach o
sociálnom poistení žalobcu rozhodla aj v prípade dňom 03. 04. 2008 síce stratil postavenie SZČO v
dôsledku zániku živnostenského oprávnenia, avšak v tomto období bol naďalej považovaný za SZČO
podľa § 5 písm. c/, a to na základe oprávnenia vydaného podľa osobitného predpisu.
Podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, účinnom do 31. 12. 2010 sa za oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne
zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia považuje oprávnenie na vykonávanie činnosti
reštaurátora.
Podľa názoru žalovaného, pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako SZČO na účely
sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. 12. 2010, nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne
samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, ale je významná tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba
disponuje s oprávnením, ktoré zakladá status SZČO.
Žalovaná poukázala vo svojom vyjadrení na to, že žalobca keď požiadal o zrušenie licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe, nepožiadal o zrušenie predmetnej licencie.
Vzhľadom na to, že žalobca bol držiteľom osvedčenia o výkone reštaurátorskej činnosti v zmysle zákona
č. 200/1994 Z.z. o komore reštaurátorov, nezaniklo mu dňa 03. 04. 2008 povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie SZČO a trvalo od 01. 07. 2007 do 30. 06. 2008 na základe príjmu z
podnikania, ktorý žalobca dosiahol v r. 2006.
Samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO nezakladá povinné nemocenské a povinné
dôchodkové poistenie. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,
ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kal. rok. V prípade ak SZČO nedosiahne príjem, relevantný
na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, zaniká mu povinné poistenie.
Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia sa posudzuje vždy k 1. júla kal. roka a vychádza
z príjmu z podnikania v predchádzajúcom kal. roku.



Na základe príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za r.
2006 (1.392.310,-Sk) vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
SZČO od 01. 07. 2007 do 30. 07. 2008.
V rámci odvolacieho konania bolo preukázané, že žalobca bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. osvedčenia komory reštaurátorov č. 37 vydaného komorou
reštaurátorov dňa 28. 11. 1994.
Žalovaná ďalej poukázala na tú skutočnosť, že nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá
za následok zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO.
Žalobca síce dňa 03. 04. 2008 predložil žalovanému - pobočke Levice registračný list fyzickej osoby
odhlášku s dátumom zániku povinného poistenia dňa 03. 04. 2008, avšak neuviedol všetky skutočnosti
relevantné pre posúdenie, či jeho poistenie v tento deň skutočne zaniklo.
Skutočnosť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon reštaurátorskej činnosti neoznámil poisťovni.
Následne po preskúmaní skutkového stavu pobočka žalovanej v Leviciach podľa § 178 ods. 1 písm. a/
bod 1. zákona o sociálnom poistení, rozhodla o nezániku sociálneho poistenia žalobcu k 03. 04. 2008.

IV.
15. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP,
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych
orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobcovi nie sú v súlade so zákonom, a preto
rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia a písm. d/, pretože je nepreskúmateľné a nedostatok dôvodov. Súčasne zrušil na návrh
žalobcu podľa ods. 3 písm. a/ citovaného ustanovenie aj rozhodnutie orgánu správy nižšieho stupňa,
ktoré mu predchádzalo.
V.
16. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/149/2017-62 zo dňa 18. júna 2018 podal žalovaný
kasačnú sťažnosť.
17. Žalovaný v kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením správneho súdu.
Zastáva názor, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
SZČO dňa 03. 04. 2008, vzhľadom na to, že bol držiteľom „Osvedčenia“ o zapísaní do zoznamu členov
komory reštaurátorov pod č. 37 aj po apríli 2008, kedy zanikli živnostenské oprávnenia č. ŽO 1992/1542
a č. ŽO - 2003/05077-0000 nezaniklo mu povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie k
3. aprílu 2008, pretože existencia oprávnenia reštaurátora na výkon reštaurátorskej činnosti, ktorá
je podmienená jeho zápisom do zoznamu komory členov reštaurátorov až do času, kým reštaurátor
nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu podľa § 9 zákona NSSR č. 200/1994 Z.z. v znení neskorších
predpisov, alebo nedošlo k pozastaveniu práva vykonávať reštaurovanie podľa § 8 citovaného zákona,
má za následok, že musí byť považovaný za SZČO na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm.
c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2010. Posudzovanie právneho postavenia
reštaurátora ako SZČO na účely sociálneho poistenia podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2010 je
podľa názoru žalovanej porovnateľné s posudzovaním právneho postavenia advokáta, ktorý rovnako
ako reštaurátor nadobúda postavenie SZČO zápisom do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej
komory a rovnako ako advokát aj reštaurátor, je oprávnený vykonávať reštaurátorskú činnosť rôznymi
formami a rovnako v prípade advokáta zmenou formy výkonu reštaurátorskej činnosti reštaurátorovi
nezaniká právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia.
Zmena formy výkonu reštaurátorskej činnosti má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu
reštaurátora, keďže príjem reštaurátora, ktorý vykonáva reštaurátorskú činnosť ako konateľ spoločnosti
s ručením obmedzením podľa § 12 ods. 1 zákona č. 200/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov je
zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b/. V dôsledku uvedeného môže
reštaurátorovi zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO podľa
§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov k 01. 07. kal. roka nasledujúceho
po kal. roku, za ktorý sa posudzuje príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo
výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou.
Žalovaná vo vzťahu žalobcom uvádzané ohľadne odhlášky sociálneho poistenia dňa 03. 04. 2008 má
len deklaratórne účinky a poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 06. 2017 sp.zn.
1Sžso/16/2016, podľa ktorého „Prihláška SZČO do povinného poistenia ako aj odhláška z tohto poistenia
sú v zmysle zákona o sociálnom poistení len evidenčnými úkonmi, ktoré je samostatne zárobkovo činná
osoba povinná urobiť do 8 dní od vzniku, resp. zániku poistenia. Uvedené úkony však vznik alebo



zánik povinného poistenia nespôsobujú, pretože tie nenastávajú na základe zákona v nadväznosti na
nadobudnutie resp. zánik oprávnenia na podnikanie“.
Žalovaná ďalej uviedla, že zákon č. 461/2003 Z.z. nevylučujú súbeh poistení, a preto ako SZČO, ktorej
vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, zároveň nadobudne aj právne
postavenie zamestnanca, nezaniká z tohto titulu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie SZČO.

VI.
18. Najvyšší súd SR preskúmal kasačnú sťažnosť a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť dôvodná a rozsudkom č. 7Sžsk/151/2018-103 zo dňa 20. 05. 2020 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Nitre č. 23Sa/149/2017-62 zo dňa 18. 06. 2018 a vec vrátil na ďalšie konanie.
19. Najvyšší súd SR mal za preukázané z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho
spisu, že žalobca bol v posudzovanom období na základe jeho zápisu do Komory reštaurátorov v
zmysle zákona č. 200/1994 Z.z., osobou oprávnenou na výkon reštaurátorskej činnosti. Keďže mal
žalobca oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a to podľa zákona č. 200/1994
Z.z., podľa názoru súdu ho žalovaná správne považovala za SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení účinnosť do 31. 12. 2010. V tomto smere Najvyšší súd SR uvádza, že
oprávnenie na vykonávanie činnosti predpokladané v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
účinnom do 31. 12. 2010 je oprávnenie s konštitutívnym účinkom, na základe ktorého môže byť
určitá činnosť vykonávaná priamo, to znamená, že existencia oprávnenia na výkon reštaurátorskej
činnosti podmienená jeho zápisom v zozname Komore reštaurátorov až do času, kým reštaurátor nebol
vyčiarknutý z takého to zoznamu, alebo nedošlo k pozastaveniu práva vykonávať reštaurovanie, má
za následok, že reštaurátor musí byť považovaný za samostatne zárobkovú osobu na účely zákona č.
461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2010. Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený
podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkové poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b/ a vznik a zánik
tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do
31. 12. 2010. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v § 12 ods. 1 zákona č.
200/1994 v znení účinnom do 31. 05. 2010 upravujúca iba formu, ktorou reštaurátor môže vykonávať
reštaurovanie, lebo základným predpokladom výkonu reštaurátorskej činnosti je výkon takejto činnosti
fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Skutočnosť, že žalobca zrušil živnosť má
dosah na posudzovanie jeho postavenia podľa § 5 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., nie však vo vzťahu
k § 5 písm. c/ menovaného zákona, ktoré bolo v tomto smere relevantným.
20. Najvyšší súd SR ďalej uvádza v rozsudku, že v tejto súvislosti je možné tieto závery analogicky
oprieť aj o názory plynúce s posudzovania statusu advokátov ako SZČO na účely vzniku, trvania a
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. K danej veci možno
poukázať na stabilnú judikatúru Najvyššieho súdu SR zachovania postavenia SZČO u advokáta, ktorý
zmenil formu výkonu advokácie na konateľa a spoločníka spoločnosti s ručením obmedzením. Rovnako
aj judikatúra Ústavného súdu SR je k uvedenej problematike jednotná a vychádzala rovnako z názoru,
že zmena spôsobu výkonu advokácie na výkon ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzením nemá
za následok zánik postavenia SZČO na účely povinného nemocenského a povinného dôchodkového
poistenia.
21. Z vyššie uvedeného je preukázané, že žalobca bol aj po 03. 04. 2008 povinne nemocensky poistenou
a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, keď jednak splnil zákonom stanovené podmienky pre trvanie
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (požíval status SZČO podľa
§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2010 na základe osvedčenia č. 37
o zápise v zozname členov Komory reštaurátorov) a jednak tým, že jeho príjem zo SZČO za rok 2006
presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2006, t.j. 91.200,-Sk.

VII.

22. Správny súd po zrušení rozsudku zo dňa 18. 06. 2018 Najvyšším súdom SR opätovne preskúmal
rozhodnutie žalovanej č. 23373-2/2017-BA zo dňa 03. 10. 2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie
správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočky Levice č. 26385-1/2016-LV č. 30. 09. 2016, ktorým
žalovaná podľa § 218 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo
dňa 30. 09. 2016, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 03. 04. 2008 a odvolanie žalobcu zamietla.
23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Poukazoval na to, že správny súd rozhodol prvým



rozhodnutím správne, pretože reštaurátor nemôže vykonávať reštaurátorskú činnosť súbežne ako
SZČO a ako zamestnanec v pracovnom pomere. Žalobca stratil svoju podnikateľskú činnosť dňom
ako fyzická osoba dňom 03. 04. 2008 a následne 08. 04. 2008 uzatvoril pracovnú zmluvu so
zamestnávateľom RENON s.r.o. a ako zamestnanec tejto firmy vykonával reštaurátorské práce. Počas
trvania pracovného pomeru žalobcovi trvali povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie
z titulu príjmu zo závislej činnosti ako zamestnanca spoločnosti RENON s.r.o. Členstvo žalobcu v
Komore reštaurátorov je obligatórnou podmienkou aj k tomu, aby žalobca mohol aktívne vykonávať svoje
povolanie reštaurátora ako zamestnanec, a to v mene a na účet iného subjektu, teda zamestnávateľa.
Žalobca zaujíma stanovisko, že konečný verdikt je možné prijať len k jednotlivým prípadom, ktoré sa
majú posudzovať vždy nielen podľa vtedy účinného znenia tohto zákona ale aj v tom konkrétnom
období aktuálneho znenia, teda podľa nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 426/2012 zo dňa 21. 02. 2013.
Žalovaná účelovo a tendenčne dôvodí, že neskôr prijatým uznesením pléna ÚS SR sp. zn. PL.ÚS
1/2015 zo dňa 04. 03. 2015, ktorý nález zo dňa 21. 03. 2013 zmietol. Žiadal, aby súd bral na
zreteľ rozdielny právny názor jednotlivých senátov ÚS SR v otázke, či zmena právne úpravy výkonu
advokácie z jej zamestnaneckého výkonu na výkon v rámci spoločnosti s.r.o. má alebo nemá za
následok zánik právneho postavenia SZČO na účely povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia podľa zákona účinného do 31. 12. 2010. Vzhľadom na to, že prejednávaná
vec sa týka sporného obdobia rokov 2008, 2009 a 2010 a pričom ku konečnému zjednoteniu odlišných
právnych názorov senátov ÚS SR došlo až v r. 2015 by bolo voči žalobcovi mimoriadne nespravodlivé,
až šikanózne, najmä vzhľadom na dlhotrvajúce viacročné obdobie nejednotného výkladu zákona a
rozdielnej judikatúry, aby so spätnou platnosťou po uplynutí 8 - 10 rokov žalobca úplne nevinne znášal
zodpovednosť a negatívne dôsledky nejednotného výkladu zákona. Z týchto dôvodov žiadal, aby
súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
24. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil. Súd pojednával v jeho neprítomnosti.
V.

25. Z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobca na základe osvedčenia Komory
reštaurátorov zo dňa 28. 11. 1994 je zapísaný pod č. 37 v zozname členov Komory reštaurátorov
so sídlom v Bratislave a Komorou reštaurátorov bolo vydané osvedčenie žalobcovi na špecializáciu
reštaurovania v oblasti reštaurovanie kamenných plastík a architektonických článkov, reštaurovanie
drevených plastík, architektonických článkov a oltárnych architektúr.
26. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie:
a/ Sociálnej poisťovne,
b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny,
e/ zdravotných poisťovní,
f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu,
h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,
i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

27. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
28. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej
žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP.
29. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je
jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov
účastníkov administratívneho konania.
30. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd
dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
31. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje
v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so
základnými princípmi tohto zákona.



32. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.
34. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy
alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov.
35. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca odhláškou - registračným listom fyzickej
osoby zo dňa 03. 04. 2008 sa odhlásil z povinného poistenia SZČO k 03. 04. 2008 na následne 08.
04. 2008 uzatvoril ako zamestnanec pracovnú zmluvu so zamestnávateľom RENON s.r.o. so sídlom
Komárno, Pohraničná 889/1 a reštaurátorské práce vykonával na základe pracovnej zmluvy.
36. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobca mal status SZČO aj po období od 08.
04. 2008, kedy už bol zamestnancom a konateľom spoločnosti RENON s.r.o., so sídlom Komárno,
Pohraničná 889/1. Úlohou správnych orgánov bolo vyriešenie tejto právnej otázky týkajúcej sa výkladu
§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., teda či žalobca vykonával v čase od 08. 04. 2008 činnosť SZČO aj
s prihliadnutím na ustanovenia zákona č. 200/1994 o komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej
činnosti jeho členov (§ 12 ods. 1).
37. Správny súd nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a
postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti správneho súdneho poriadku (§ 199 a
nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov na vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov
uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac,
že nezákonným rozhodnutím správneho orgán u a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený
na svojich hmotnoprávnych a procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. Správny orgán v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy, teda skúma, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom a či v správnom
konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe
skutkových zistení, na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
38. Podľa názoru správneho súdu v danej veci správny orgán náležite postupoval v súlade s procesnými
pravidlami a napadnuté rozhodnutie je v súlade s platnou právnou úpravou zákona č. 461/2003 Z.z. ako
aj judikatúrou Najvyššieho a Ústavného súdu SR. Správny súd dospel k záveru, že nezistil dôvod na
to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu s právnou citáciou
dotknutých právnych noriem obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí.
39. Posúdenie splnenia zákonných podmienok, či žalobcovi ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie, bolo potrebné vychádzať zo zákona o sociálnom poistení,
účinného v čase právnej skutočnosti, od ktorého žalobca odvíjal svoj nárok na neplatenie povinného
nemocenského poistenia.

40. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach dospeli k právnemu záveru, že žalobcovi ako samostatne
zárobkovo činnej osobe dňa 3. apríla 2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie. Uvedený záver opreli o zistenie, že žalobca disponuje osvedčením o zápise
do zoznamu členov Komory reštaurátorov, ktoré sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti
podľa osobitného predpisu a zároveň, že príjmy žalobcu z výkonu činnosti, ktoré majú charakter
slobodného povolania presiahli 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Z toho dôvodu
žalobcu považovali i naďalej na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu.

41. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne
zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej
výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu [pozn. pod čiarou č. 19 - napríklad zákon



Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č. 302/1999 Z.z., zákon Slovenskej
národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov].

42. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010,
povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9.

43. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinne
dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

44. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od
1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe
uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe
uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať
oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť
samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/;
[pozn. pod čiarou č. 21 - napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch
a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej
rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení
neskorších predpisov a zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov].

46. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 200/1994 Z.z., v znení účinnom do 31. mája 2010, Komora je
samosprávna, nepolitická stavovská organizácia, združujúca všetkých reštaurátorov zapísaných v
zozname členov komory (§ 5 ods. 1) vedenom komorou.

47. Podľa § 2 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1994 Z.z., v znení účinnom do 31. mája 2010, Komora vedie
zoznam členov a zoznam autorizovaných reštaurátorov (§ 16).

48. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 200/1994 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010, reštaurátorom na účely
tohto zákona je ten, kto je zapísaný v zozname členov komory.

49. 36. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 200/1994 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010, pri zápise
do zoznamu členov komory sa vymedzí špecializácia reštaurovania, na ktorého výkon je reštaurátor
oprávnený, a o zápise do zoznamu členov komory vydá komora členovi osvedčenie.

50. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 200/1994 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010, reštaurátor
môže vykonávať reštaurovanie sám alebo spoločne s inými reštaurátormi. Pri spoločnom vykonávaní
reštaurovania si reštaurátori môžu upraviť vzájomné vzťahy buď zmluvou o združení, alebo
spoločenskou zmluvou o založení verejnej obchodnej spoločnosti.

51. Podľa § 25 ods. 2 písm. a/ zákona č. 200/1994 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010,
predstavenstvo ďalej vedie zoznam členov komory, zoznam autorizovaných reštaurátorov a uskutočňuje
v týchto zoznamoch zápisy a vydáva o nich osvedčenia.



52. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca si podal odhlášku zo sociálneho
poistenia ako SZČO dňa 03. 04. 2008 a dňa 08., 04. 2008 uzatvoril so zamestnávateľom spoločnosťou
RENON s.r.o. pracovnú zmluvu s nástupom 03. 04. 2008 s vymedzením druhu práce reštaurátorské
práce ako aj ďalšie pracovné zmluvy s tomuto spoločnosťou.

53. Spornou skutočnosťou zostalo, či žalobca aj napriek ukončeniu podnikania 03. 04. 2008 sa považuje
aj naďalej za SZČO, a to z dôvodu, že je naďalej držiteľom osvedčenia o zápise do zoznamu členov
komory reštaurátorov, ktoré je potrebné považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu.

54. Správny súd má za to, že žalobca v posudzovanom období na základe jeho zápisu do Komory
reštaurátorov v zmysle zákona č. 200/1994 Z.z. bol oprávnenou osobou na výkon reštaurátorskej
činnosti, teda bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Preto
správne žalovaná ho považovala za SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
účinnom do 31. 12. 2010. Existencia tohto oprávnenia na výkon reštaurátorskej činnosti je podmienená
jeho zápisom v zozname reštaurátorov až do času, keď reštaurátor nebol vyčiarknutých z takéhoto
zoznamu, alebo nedošlo k pozastaveniu práva vykonávať reštaurovanie, čo v danom prípade nebolo
preukázané a má to za následok, že žalobca ako reštaurátor musí byť považovaný za SZČO pre účely
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2010. Skutočnosť, že žalobca zrušil živnosť má
dosah na posudzovanie jeho postavenia podľa § 5 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. a nie však vo
vzťahu § 5 písm. c/ citovaného zákona, ktoré bolo v tomto smere relevantným.

55. Ako uvádza svoj právny názor Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku č. 7Sžsk/151/2018 zo dňa 20.
05. 2020, ktorým je krajský súd viazaný podľa § 469 SSP, je v danej veci možno poukázať už na stabilnú
judikatúru Najvyššieho súdu SR v otázke postavenia SZČO u advokáta, ktorý zmenil formu výkonu
advokácie na konateľa a spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzením a jednaj aj na judikatúrou
Ústavného súdu SR, ktorá je jednotná a vychádza rovnako z názoru, že zmena spôsobu výkonu
profesijnej činnosti zo SZČO na výkon ako konateľa spoločnosti s ručení obmedzením nemá za následok
zánik postavenia SZČO na účely povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia.

56. Správny súd je toho názoru, že žalobca bol aj po 03. 04. 2008 povinne nemocensky poistenou
a povinne dôchodkovo poistenou SZČO tým, že splnil zákonom stanovené podmienky na trvanie
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, teda že používal status SZČO podľa § 5 písm. c/
zákona č. 461/2003 Z.z. a základe osvedčenia č. 37 o zápise v zozname členov Komory reštaurátorov
a tým, že jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006 presiahol zákonom stanovenú
hranicu príjmu za rok 2006 (91.200,-Sk).

57. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza
z dostatočne zisteného skutkového stavu, je skutkovo a právne dostatočne odôvodnené a medzi
skutkovým a právnym zdôvodnením je logický vzťah. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd považuje
rozhodnutie žalovanej ako aj postup, ktorý rozhodnutiu predchádzal za zákonné, a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167, § 168 a § 175 SSP tak, že žalovanému
nepriznal náhradu trov konania, pretože žiadne trovy mu nevznikli.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon
neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je



ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).