Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/56/2019 z 24. 11. 2020

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/56/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200331
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200331.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: Z. A., nar. XX. XX. XXXX, Y.
XXXX/X, I., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 223, Zvolen, IČO: 36 861 723,
proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností,
Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra a pribratej
účastníčky konania: G. P., nar. XX. XX. XXXX, A.. X. XXX/XX, E. - Z., o správnej žalobe zo dňa 24. 06.
2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. UPo 3/2016-28/Sl OU-NR-OOP5-2019/00566-28 k: UP 56/2015
(k V 5541/2015) zo dňa 08. 04. 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému, Krajskej prokuratúre Nitra a pribratej účastníčke konania súd náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu zn. V 5541/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa 09.
07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra katastrálnemu odboru (ďalej aj správny orgán prvého stupňa)
doručený návrh zo dňa 08. 07. 2015 (podaný predávajúcou G. P. a žalobkyňou ako kupujúcou) na zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/8/
Luž/2641 zo dňa 08. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou a kupujúcou, predmetom ktorej bol
prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území P. a zapísanej na LV č. XXXX ako parcela
registra C KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 1244 m2 (vo vlastníctve predávajúcej v podiele 1/1).
2. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. V 5541/15 zo dňa 31. 07. 2015, ktorým
povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie označenej nehnuteľnosti v prospech
žalobkyne na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 s tým, že právne účinky
vkladu nastali dňa 31. 07. 2015.

3. Zo spisu správneho orgánu prvého stupňa zn. UP 56/2015 správny súd zistil, že Okresná prokuratúra
Nitra podala proti vyššie označenému rozhodnutiu zo dňa 31. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností protest prokurátora pod č. Pd 203/15/4403-2 zo dňa 15. 10. 2015, v
ktorom navrhla toto rozhodnutie zrušiť z tam uvedených dôvodov. Konanie o proteste prokurátora sa
viedlo pred správnym orgánom prvého stupňa pod sp. zn. UP 56/2015.



4. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. UP 56/2015-9 dňa 30. 10. 2015, ktorým
vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 15. 10. 2015 a rozhodnutie zo dňa 31. 07. 2015 o
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil. Proti tomuto rozhodnutiu podala
žalobkyňa odvolanie zo dňa 07. 12. 2015 (podané na poštovú prepravu v ten istý deň), ktoré bolo
správnemu orgánu prvého stupňa doručené dňa 08. 12. 2015. Žalovaný v podaní pod č. OU-NR-
OOP5-2016/005623-4 UPo 3/2016-4 zo dňa 22. 01. 2016 označenom ako „odvolanie zo dňa 8.12.2015
- oznámenie o vybavení podania“ žalobkyni oznámil, že jej odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 30. 10.
2015 bolo podané oneskorene.

5. Následne rozhodnutím pod č. V 5541/2015-9 zo dňa 22. 01. 2016 správny orgán prvého stupňa
prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že dňa 08. 07. 2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej
investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo
zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 175/1999 Z. z. alebo zákon o niektorých opatreniach). Táto
právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho
odboru v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania
preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil. Vyzval účastníkov konania, aby doložili listinu
preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní od doručenia
rozhodnutia. V prípade, ak v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny orgán konanie
zastaví podľa ust. § 31b zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 162/1955
Z. z. alebo katastrálny zákona).

Právny zástupca predávajúcej v podaní zo dňa 29. 01. 2016 oznámil správnemu orgánu prvého
stupňa, že predávajúca neponúkla štátu nehnuteľnosť na odpredaj a nedisponuje listinou preukazujúcou
skutočnosť, že štát svoje zákonné predkupné právo nevyužil a navrhol konanie v predmetnej veci
zastaviť. K rozhodnutiu o prerušení konania sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 15. 02. 2016 a
uviedla, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúci
touto listinou nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje. Považovala prerušenie konania
za nedôvodné.

6. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. V 5541/2015-13 zo dňa 17. 02. 2016 zastavil konanie o
návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z.
z. Na základe odvolania žalobkyne zo dňa 01. 03. 2016 proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím č. Vo
28/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/017435-2/Br k: V 5541/2015 zo dňa 24. 03. 2016 zamietol odvolanie
žalobkyne a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 potvrdil ako vecne
správne.

7. Správnou žalobou zo dňa 07. 04. 2016 žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil oznámenie žalovaného
o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/005623-4 UPo 3/2016-4 zo dňa 22. 01. 2016 ako i
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. UP 56/2015-9 zo dňa 30. 10. 2015 (ktorým vyhovel
protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 15. 10. 2015 a rozhodnutie zo dňa 31. 07. 2015 o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil) a vec vrátil na ďalšie konanie. Konanie sa
viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/74/2016 a súd rozsudkom č.k. 11S/74/2016-111 zo dňa 11.
10. 2017 zrušil rozhodnutie - oznámenie Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov referátu
katastra nehnuteľností č. OU-NR-OOP5-2016/005623-4 UPo 3/2016-4 zo dňa 22. 01. 2016 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie, pričom v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu
Nitra katastrálneho odboru č. UP 56/2015-9 zo dňa 30. 10. 2015 konanie zastavil. Proti tomuto rozsudku
podal žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 14. 12. 2017, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom v
konaní pod sp. zn. 10Sžrk/5/2018 zo dňa 30. 01. 2019 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18. 03. 2019.

Na základe správnej žaloby žalobkyne zo dňa 02. 05. 2016 tunajší súd ďalším rozsudkom č. k.
11S/111/2016-127 zo dňa 24. 01. 2018 zrušil rozhodnutie žalovaného č. Vo 28/2016-2/Br: OU-NR-
OOP5-2016/017435-2/Br k: V 5541/2015 zo dňa 24. 03. 2016 (ktorým žalovaný zamietol odvolanie



žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 o zastavení
konania - 6. bod tohto rozsudku) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 01. 03. 2018.

8. Následne žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobkyne zo dňa 07. 12. 2015 proti rozhodnutiu Okresného
úradu Nitra katastrálneho odboru č. UP 56/2015-9 dňa 30. 10. 2015 (ktorým správny orgán prvého
stupňa vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 15. 10. 2015 a rozhodnutie zo dňa
31. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil) a rozhodnutím č.
UPo 3/2016-28/Sl OU-NR-OOP5-2019/000566-28 k: UP 56/2015 (k V 5541/2015) zo dňa 08. 04. 2019
odvolanie zamietol a vyššie označené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30. 10. 2015
potvrdil ako vecne správne.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 08. 04. 2019 žalovaný opísal priebeh správneho
(katastrálneho) konania tak, ako je uvedený v 1. až 4. a 7. až 8. bode predchádzajúcej časti tohto
rozsudku. Bol toho názoru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30. 10. 2015
je zákonné a protestom napadnuté rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností bolo potrebné zrušiť ako nezákonné, pretože návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností nemal byť povolený. Správny orgán prvého stupňa sa však nedostatočne venoval
odôvodneniu svojho rozhodnutia, keď sa nestotožnil s dôvodmi uvedenými v proteste prokurátora a
nahradil ich vlastným dôvodom, poukazujúc na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

10. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie
osvedčenia o významnej investícii, ktorá mala byť umiestnená aj v katastrálnom území P.. V zmysle
ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vzniklo zo zákona predkupné
právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Dňa 22. 07. 2015
bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07.
2015 (zaregistrovaná na správnom orgáne pod sp. zn. Z 5113/2015) o zápis predkupného práva štátu,
ktoré vzniklo dňa 08. 07. 2015 a podľa priloženého zoznamu pozemkov sa predkupné právo týkalo i
pozemku parc. č. XXXX v katastrálnom území P.. S poukazom na ust. § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.
z. za skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností treba považovať i existenciu zákonného predkupného práva štátu vzniknutého
na základe zákona č. 175/1999 Z. z., ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností. V čase povolenia
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností mal správny orgán prvého stupňa v zmysle ust. §
31 ods. 1 katastrálneho zákona prihliadnuť na existenciu predkupného práva štátu ako na skutkovú a
právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal i
na porovnateľné konania vedené na Krajskom súde v Nitre ako i rozsudky č. k. 11S/34/2016-107 zo dňa
22. 11. 2017, č. k. 11S/44/2017-121 zo dňa 28. 06. 2017, č. k. 11S/30/2016-111 zo dňa 12. 07. 2017 a
ďalšie, v ktorých správny súd žalobu zamietol a nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by nemalo
byť protestu prokurátora vyhovené, a teda správne orgány v konaní o proteste prokurátora nepochybili.

11. Podanému odvolaniu v predmetnej veci nemožno vyhovieť i vzhľadom na podstatnú zmenu okolností,
majúcu vplyv na rozhodnutie, ktorá nastala po vydaní rozhodnutí, ktoré boli predmetom súdneho
prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/74/2016. Vzhľadom na právoplatný rozsudok Krajského
súdu v Nitre č. k. 11S/74/2016-111 zo dňa 11. 10. 2017 sa malo na rozhodnutie Okresného úradu Nitra
katastrálneho odboru č. UP 56/2015-9 zo dňa 30. 10. 2015 o vyhovení protestu prokurátora a zrušení
rozhodnutia č. V 5541/205 zo dňa 31. 07. 2015 hľadieť ako na neprávoplatné. Spätný zápis vlastníckeho
práva v prospech žalobkyne ako pôvodnej kupujúcej v konaní pod č. V 5541/2015 však nie je možný
vzhľadom na následné právne zmeny. Konanie o návrhu na vklad pod č. V 5541/2015 bolo medzičasom
zastavené podľa ust. § 31 ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona z dôvodu, že účastník konania v určenej
lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. O odvolaní žalobkyne rozhodol
žalovaný v konaní pod č. Vo 28/2016 tak, že ho zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie



odvolacieho orgánu č. Vo 28/2016 bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom
súde v Nitre v konaní pod sp. zn. 11S/111/2016.

Predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy č. V 5541/2015 zo dňa 08. 07. 2015 bola parc. č.
2641, ktorá bola dotknutá viacerými právnymi zmenami (zmenil sa i druh pozemku) a je vo vlastníctve
spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., pričom predchádzajúcim vlastníkom bola spoločnosť MH
Invest, s.r.o.

12. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že kúpna zmluva, ktorá bola prílohou návrhu na
vklad pod č. V 5541/2015, bola uzavretá dňa 08. 07. 2015, pričom v ten istý deň došlo aj k vzniku
predkupného práva štátu k predmetnému pozemku. Správny orgán prvého stupňa bol v zmysle ust. §
31 ods. 1 katastrálneho zákona povinný až do rozhodnutia o návrhu na vklad prihliadať na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, pričom nie je významné, či tieto
skutočnosti nastali až po uzavretí zmluvy, resp. až po začatí vkladového konania. Touto skutočnosťou
je jednoznačne aj existencia predkupného práva štátu k predmetnej nehnuteľnosti podľa ust. § 3 ods. 5
zákona č. 175/1999 Z. z. Žalovaný taktiež poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.
zn. 10 Sžrk/13/2018 zo dňa 21. 11. 2018 a sp. zn. 10 Sžrk/7/2018 zo dňa 21. 11. 2018.

V prípade zákonného predkupného práva podľa zákona č. 175/1999 Z. z. nemožno aplikovať ust. §
603 Občianskeho zákonníka. Postup, resp. právny úkon obchádzajúci oprávneného (štát) zo zákonného
predkupného práva odporuje obsahu a účelu zákona (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.) a je rozporný
s verejným záujmom na rýchlom a hospodárnom vysporiadaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých
sa týka vládou osvedčená významná investícia. Zákonná úprava predkupného práva štátu v zmysle ust.
§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. upravujúca čo najrýchlejší vznik tohto predkupného práva štátu
(už dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii) ako aj zápis tohto práva do
katastra nehnuteľností, by tak ostala právne bezvýznamná.

Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by
preukázali opak jeho zistení, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.

III. Zhrnutie argumentov žalobkyne v podanej žalobe

13. V podanej žalobe zo dňa 24. 06. 2019 (ktorá bola súdu doručená dňa 01. 07. 2019) žalobkyňa žiadala
zrušiť rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov referátu katastra nehnuteľností
č. UPo 3/2016-28/Sl OU-NR-OOP5-2019/000566-28 k: UP 56/2015 (k V 5541/2015) zo dňa 08. 04.
2019 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. UP 56/2015-9 zo dňa 30. 10.
2015 a vec vrátiť tomuto správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie nepovažuje za
správne a zákonné.

14. V III. časti žaloby žalobkyňa uviedla dôvody rozhodnutia žalovaného (uvedené v II. časti tohto
rozsudku), poukázala na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, na jeho výklad podaný Ústavným súdom SR v uznesení
pod sp. zn. I. ÚS 3/98 zo dňa 05. 02. 1998 zverejnenom v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka
18, pod č. 49/1998 Z. z. a konštatovala, že správny orgán ako orgán verejnej moci nemôže v rámci
správneho konania v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi chrániť záujem štátu,
ktorý možno chrániť rovnako ako záujem akejkoľvek inej osoby.

Po právoplatnom rozhodnutí o vklade vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy medzi G. P. ako
predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou došlo k prijatiu novely zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov s účinnosťou od 07. 07. 2015. Následne prokurátor podal protest proti tomuto
právoplatnému rozhodnutiu. Oprávnenou osobou z predkupného práva bol štát, pričom táto okolnosť
zrejme bola príčinou bezprecedentného zásahu prokurátora a týmto postupom došlo k porušeniu zásady
rovnosti v právnych vzťahoch vyplývajúcej z čl. 12 ods. 1 Ústavy SR. Postup žalovaného nebol v súlade
s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože nepostupoval v rámci platnej právnej úpravy. Zákonom o niektorých
opatreniach nedošlo k zmene zákonnej úpravy predkupného práva, ktorá sa nachádza v zákone



č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 853 Občianskeho
zákonníka je zákonným príkazom k analógii, pričom správny orgán sa s ním vôbec nevysporiadal.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10 Sžrk/13/2018, na ktoré poukazuje i žalovaný
vo svojom rozhodnutí, bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou pre nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť jeho
záverov, ktorého následkom je porušenie práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie a
práva vlastniť majetok. Novelizácia zákona o niektorých opatreniach ustanovujúca predkupné právo
štátu v spojitosti s nesprávnymi právnymi závermi prokurátora a správneho orgánu, ktoré následne
boli predmetom prieskumu správneho súdu, ktorý dospel k nepreskúmateľnému záveru o dôvodoch,
prečo by mal správny orgán prihliadať na predkupné právo ako na právnu skutočnosť majúcu vplyv na
povolenie vkladu, vyústili v porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.

Všeobecné súdy, ktoré ďalej vo veciach rozhodujú o určení vlastníctva ku dňu vyvlastnenia, odvodzujú
záver o neodôvodnenosti návrhu žalobcu od skutočnosti, že nedošlo k zavkladovaniu kúpnej zmluvy,
pričom celkom opomínajú, že sa jedná len o vecno-právne a nie záväzkovo-právne účinky. Rozhodnutie
katastra nie je rozhodnutím o vlastníckom práve.

15. V IV. časti žaloby (rozpor s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach)
žalobkyňa uviedla, že návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s
názvom Vybudovanie strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08.
07. 2015 a v nadväznosti potom Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona o
niektorých opatreniach vydalo osvedčenie o významnej investícii dňa 13. 07. 2015, pričom súčasťou
návrhu osvedčenia bol aj zoznam pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba. Kúpna
zmluva, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva, bola uzavretá dňa 08. 07. 2015 a v
tom čase ešte predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri. V čase podpisu zmluvy teda nešlo o
pozemok, na ktorom sa má realizovať významná investícia.

Správny orgán prvého stupňa spája porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou. Žalovaný,
ktorý potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, ktoré hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia. Odôvodnenie rozhodnutia je tak logicky
rozporné, arbitrárne a jeho následkom je porušenie páva na súdnu ochranu. Pred vznikom obligačno-
právneho vzťahu medzi G. P. a žalobkyňou neexistovalo predkupné právo k predmetnej nehnuteľnosti
a neexistovala povinnosť na strane predávajúcej vyzvať štát na uplatnenie predkupného práva.

16. K porušeniu predkupného práva, k absolútnej neplatnosti právneho úkonu a dodatočnej nemožnosti
plnenia (V. časť žaloby) žalobkyňa uviedla, že žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, ktorý spája ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa
prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom
od 07. 07. 2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo dňa 08. 07. 2005 v zmysle
uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu
(samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 08. 07. 2015). V tejto súvislosti sa
žalobkyňa zaoberala legálnou definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti, resp. absolútnej
neplatnosti, ktorá musí vyplývať priamo z právnej normy.
Zmluva, ktorou dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní
účastníkmi a jej účinnosť nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Od daného okamihu sú účastníci
viazaní prejavom vôle. Žalobkyňa mala za to, že predávajúci po uzavretí zmluvy už nemal povinnosť
ponúknuť pozemok štátu vzhľadom na viazanosť svojim obligačným prejavom, pričom túto povinnosť
nemal ani v priebehu vkladového konania a opačný výklad by znamenal neprimeraný zásah do
vlastníckeho práva tak, ako je chránené príslušným článkom Ústavy SR. Postup v intenciách toho, čo
naznačil vo svojom rozhodnutí žalovaný by znamenal porušenie obligačno-právnych vzťahov medzi
predávajúcim a kupujúcim, keď predávajúci, hoci viazaný prejavom vôle a zmluvou by nehnuteľnosť v
priebehu vkladového konania ponúkol tretej osobe.

Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje
žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením
„inak je právny úkon neplatný“ a ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by



mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť
právneho úkonu (navyše uskutočneného v čase, kedy takéto ustanovenie neexistovalo).

Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri,
žalobkyňa považovala za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného
práva štátu s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky
výkonu a postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne
konštatuje. Zákon č. 175/1999 Z. z. teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je ako
občianskoprávny inštitút vymedzené komplexne v Občianskom zákonníku a môže mať vecno-právny
alebo záväzkovo-právny charakter.

Predkupné právo štátu je upravené i v ust. 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v
znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatňovaní
predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvné predkupné právo. Z predkupného práva
v zmysle zákona o niektorých opatreniach možno vyvodiť povinnosť pôvodného kupujúceho ako i jeho
nástupcov, ponúknuť vec na predaj oprávnenej osobe a v prípade porušenia predkupného práva má
oprávnený právo domáhať sa svojich práv voči nadobúdateľovi (tretej osobe), ktorý vec kúpil. Na podporu
svojej argumentácie žalobkyňa dala do pozornosti správneho súdu i návod Úradu geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 a odpoveď na otázku číslo 37.

Z ust. § 3 ods. 7 zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že predkupné právo zaniká pokiaľ nedôjde k
splneniu zákonných podmienok - do dvoch rokov sa nevykoná alebo nezačne vyvlastňovacie konanie.
Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť aj po
dohodnutej dobe. Predkupné právo mohol štát uplatniť len k vôli protestu prokurátora, ktorý bol podaný
proti rozhodnutiu o vklade, teda v dôsledku nezákonného postupu správneho orgánu, ktorý protestu
nemal vyhovieť.

Dodatočná (právna) nemožnosť nastáva v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok, teda
na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje také správanie, na ktoré by bol v zmysle
právneho úkonu povinný. Nemôže sa jednať o také správanie (resp. konanie), ktoré možno odvrátiť inými
spôsobilými prostriedkami. Dôležitou skutočnosťou je, že predkupné právo štátu zostáva zachované aj
voči nadobúdateľovi.

Výklad dodatočnej nemožnosti plnenia musí byť reštriktívny, aby nedošlo k spochybneniu zásady pacta
sunt servanda a tým i k podlomeniu princípu právnej istoty. Pojmovým znakom dodatočnej nemožnosti
plnenia je trvalá zmena okolností, ktorá je dotknutou stranou neovplyvniteľná. Nakoľko z ust. § 3
ods.7 zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že trvanie predkupného práva je časovo ohraničené
a predovšetkým preto, lebo nároky z porušenia predkupného práva rieši osobitná (kogentná) právna
úprava, nemôže sa jednať o dodatočnú nemožnosť plnenia. Dodatočná nemožnosť plnenia je pri
predkupnom práve pojmovo vylúčená.

V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka pri porušení predkupného práva pripadá do
úvahy relatívna neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 40a tohto zákona. Predkupné právo však v
posudzovanom prípade v čase uzatvorenia zmluvy ešte nebolo známe a štát sa relatívnej neplatnosti ani
nedovolal. Ďalšou možnosťou, ktorú pripúšťa Občiansky zákonník, je možnosť oprávnenej osoby (štátu)
domáhať sa predaja nehnuteľnosti od nadobúdateľa za takú sumu, za akú ju nadobudol nadobúdateľ,
t. j. 1.500,- eur. V posudzovanom prípade štát nadobudol pozemok po tom, čo správny orgán vkladové
konanie zastavil z dôvodu, že právny úkon posúdil ako úkon absolútne neplatný. Pozemok predávajúci
predal štátu, čiže štát si „uplatnil“ predkupné právo voči pôvodnému predávajúcemu (žalovanému),
ale už za sumu 18.796,84 eur. Uvedené znamená, že taký výklad, keď sa s predkupným právom
štátu spája absolútna neplatnosť právneho úkonu, resp. dodatočná nemožnosť plnenia, vedie k
nehospodárnemu a neefektívnemu nakladaniu s verejnými financiami. Argumenty žalovaného skôr
svedčia o neprípustnej intervencii štátu prostredníctvom rozhodujúcich štátnych orgánov. Štát následne
spôsobil právnu neistotu žalobcu, keď po tom, ako bol pozemok prevedený na spoločnosť MH Invest,
s.r.o., došlo k jeho ďalšiemu prevodu na MH Invest II, s. r. o., aby ho následne znovu získal štát
prostredníctvom vyvlastnenia MH Investu II, s. r. o. v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. Zákonnosť



vyvlastnenia v prospech MH Invest, s.r.o. je predmetom konania na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.
11S/261/2016.

Predkupné právo štátu má vecné účinky, ale neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka. Ten,
v koho prospech bolo zapísané (v tomto prípade štát), sa môže domáhať, aby mu nehnuteľnosť bola
ponúknutá ku kúpe, pričom ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, oprávnená osoba sa môže domáhať,
aby mu táto povinnosť bola uložená súdom. Po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a G. P. pred
rozhodnutím o vklade však táto povinnosť neexistuje, nakoľko účastníci záväzkovo-právneho vzťahu sú
prejavmi vôle viazaní a na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníctvo sa nadobúda vkladom, keďže
sa jedná o vecno-právne následky.

Žalobkyňa upriamila pozornosť súdu na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorý uviedol,
že pri posudzovaní návrhu na vklad a zákonného predkupného práva štátu postupoval v súlade s ust.
§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a aplikoval i stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR č. LPO-5955/2012/Kr zo dňa 12. 07. 2012, ktoré sa týka predkupného práva štátu. Následne sa
správny orgán prvého stupňa odvolal na ostatné rozhodnutie v obdobných veciach, aby v skutkovo
zhodných a podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Rozhodol však v rozpore so
zásadou zákonnosti a odôvodnenie jeho rozhodnutia je logicky rozporné, keď na jednom mieste uvádza
iný právny názor (aplikácia ust. § 603 Občianskeho zákonníka) a na druhom mieste sa stotožňuje
s názorom opačným, bez náležitého vysporiadania sa s dôvodmi, prečo tak rozhodol. Táto vada
nepreskúmateľnosti nebola odstránená ani rozhodnutím žalovaného, ktorý síce doplnil odôvodnenie, ale
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia na základe podaného protestu prokurátora, ktorý zjavne
vybočoval z hmotnoprávnych ustanovení vzťahujúcich sa na posúdenie predmetnej veci.

17. V záverečnej VI. časti žaloby (posúdenie nových skutočností) žalobkyňa uviedla, že v konaní
vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/111/2016 došlo k zrušeniu rozhodnutia o zastavení
vkladového konania a vec sa vrátila na nové konanie a rozhodnutie. Štát sa svojho predkupného
práva v tomto konaní (ani v súdnom konaní) nedovolal a štátny orgán nemôže jeho aktivitu nahradiť,
pretože tým zasahuje do zásady rovnosti v právnych vzťahoch. Uzatvorenie ďalšej kúpnej zmluvy
nemožno považovať za uplatnenie predkupného práva. Okresný úrad selektívne posudzoval len niektoré
skutočnosti a nevysporiadal sa s otázkou neexistencie dobrej viery nadobúdateľov v nadväznosti na
poznámku o tomto súdnom konaní. Je potrebné ustáliť, či predávajúci mal oprávnenie nakladať s
nehnuteľnosťou, pričom táto otázka sa rieši v konaní o určenie vlastníctva pred Okresným súdom v Nitre
pod sp. zn. 15C/106/2016. Oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou je vzhľadom na osobitosti
sporné, pričom v uvedenom súdnom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie.
Pokiaľ neskončí konanie na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 15C/106/2016 zostáva vlastnícke právo
sporné, teda nemožno návrh na vklad zamietnuť z dôvodu, že prevodca nemôže s nehnuteľnosťou
nakladať. Po vyriešení právne významných otázok (oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou, žiadny ďalší
nadobúdateľ nemohol byť dobromyseľný, vyvlastnenie pozemku je nezákonné) možno dospieť k záveru,
že návrhu na vklad v prospech kupujúceho je potrebné vyhovieť.

V závere svojej žaloby žalobkyňa uviedla, že poukazuje na ust. § 282 ods. 2 CSP (jeho subsidiárna
pôsobnosť pre zákon č. 160/2015 Z. z. Správny súdny poriadok je zakotvená v ust. § 2 CSP), v zmysle
ktorého možno dospieť k záveru, že rozhodnutie správneho súdu o zrušení rozhodnutia je záväzné
aj pre osoby, ktorých sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh
podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Uvedené by sa
týkalo spoločnosti MH Invest, s.r.o. a spoločnosti MH Invest II, s. r. o.. Po zrušení vyvlastnenia možno
vykonať zápis v prospech žalobkyne. Pôvodný predávajúci nemohol platne previesť vlastnícke právo
na MH Invest, s.r.o., a to z dôvodu zrušenia rozhodnutia o zastavení konania správnym súdom, čím je
daný dôvod pre obnovu konaní podľa ust. § 62 ods. 2 správneho poriadku v spojitosti s ust. § 62 ods.
1 správneho poriadku.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 12. 2019 k žalobe uviedol, že hmotnoprávna stránka,
resp. vysporiadanie sa so všetkými odvolacími a žalobnými dôvodmi boli už právoplatne vyriešené v



porovnateľných konaniach. Protesty prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra v porovnateľných veciach
boli dôvodné, pričom správny súd nevzhliadol nijaký dôvod, pre ktorý by nemalo byť protestom vyhovené,
a preto nepochybili ani správne orgány v konaní o proteste prokurátora (s poukazom na demonštratívne
uvádzané právoplatné rozsudky tunajšieho súdu v konaní pod sp. zn. 11S/30/2016 zo dňa 12. 07.
2017, sp. zn. 11S/44/2016 zo dňa 28. 06. 2017 a ďalšie). V tejto súvislosti žalovaný poukázal i na
právoplatné rozsudky Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6 Sžrk3/2018 zo dňa 18. 05. 2018, sp.
zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. 05. 2018 a sp. zn. 10Sžrk/8/2017 zo dňa 19. 06. 2018. Žalobca a následne
kasačný sťažovateľ podal na Ústavný súd SR sťažnosti vo veci namietaného porušenia jeho základných
práv na základe vyššie uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu SR. Ústavný súd SR uznesením č. k.
III. ÚS 51/2019-20 zo dňa 05. 02. 2019 odmietol tieto sťažnosti ako zjavne neopodstatnené.

19. K IV. časti žaloby žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobkyne (o tom, že správny orgán prvého stupňa
spája porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou) sa zjavne nezakladá na pravde. V
prvostupňovom rozhodnutí č. UP 56/2015-9 zo dňa 30. 10. 2015 sa ani raz neuvádza, že predložená
kúpna zmluva je absolútne neplatná a správny orgán prvého stupňa poukazoval na právny názor
odvolacieho orgánu. Vyjadrenia žalobkyne o logickej rozpornosti sú zjavne bezpredmetné.

20. Vo vyjadrení k V. časti žaloby žalovaný zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí neuvádzal, že vznik
predkupného práva štátu podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. spája s absolútnou neplatnosťou
predloženej kúpnej zmluvy. Poukázal však na to, že vzhľadom na platnú právnu úpravu a ustálenú
judikatúru je vznik predkupného práva štátu k predmetnej nehnuteľnosti takou skutočnosťou, na ktorú je
správny orgán povinný prihliadať. Podľa právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu SR
v konaní pod sp. zn. 10Sžrk/13/2018 zo dňa 21. 11. 2018 správny orgán musí rešpektovať platný a účinný
právny stav vyplývajúci z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania a
ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotil ako
dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade. Zákonné
predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. spôsobuje s účinkom nepravej
retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť
je správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad podľa ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. povinný
prihliadať. Žalovaný dal do pozornosti právny názor vyjadrený i v rozsudku kasačného súdu v konaní
pod sp. zn. 1Sžrk/13/2018 zo dňa 27. 06. 2019, v ktorom sa kasačný súd jednoznačne vysporiadal
aj s vyvrátením argumentácie, ktorú žalobca opätovne uvádza aj v tejto žalobe v konaní pod sp. zn.
11S/57/2019, pričom kasačný súd poukázal na ustálenú judikatúru.

21. K ďalšej (VI.) časti žaloby žalovaný uviedol, že správny súd skúma len to, či protest prokurátora
bol vydaný oprávneným orgánom, v zákonnej lehote a dôvody v ňom uvedené nevybočovali z rámca
zákona, a teda bol dôvodný aj s poukazom na rozsudky. Vzhľadom na ustálený právny názor žalovaný
považuje za bezpredmetné a nedôvodné tvrdenie žalobkyne o tom, že v konaní o proteste sa mala
skúmať oprávnenosť, zákonnosť, či platnosť prevodov nasledujúcich po predmetnom konaní. Nebolo
teda zákonne možné a dôvodné v novom konaní o proteste prokurátora sa vysporiadať s otázkou,
či existovala dobrá vôľa následných nadobúdateľov, teda ich dobromyseľnosť. Žalobkyňou uvádzané
konanie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/106/2016 o určenie vlastníckeho práva nemalo a
nemôže mať vplyv na predmetné konanie o proteste prokurátora vo veci pod sp. zn. UPo 3/2016. Toto
konanie, vedené od roku 2016, nebolo považované za predbežnú otázku ani v súvisiacich súdnych
konaniach vedených pod sp. zn. 11S/74/2016 a sp. zn. 11S/111/2016.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

22. Krajská prokuratúra Nitra v podaní pod č. Kc 60/19/4400-4 zo dňa 18. 12. 2019 oznámila, že do
začatého konania vstupuje prokurátor.

23. Uznesením č. k. 11S/56/2019-84 zo dňa 22. 01. 2020 súd pribral do konania účastníčku
administratívneho konania, a to G. P., ktorej následne zaslal výzvu, aby sa k podanej žalobe v určenej
lehote písomne vyjadrila s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej. Pribratá
účastníčka konania písomné vyjadrenie nepodala.



24. Krajská prokuratúra Nitra podala k žalobe vyjadrenie zo dňa 12. 03. 2020. Uviedla, že predkupné
právo štátu vzniklo dňom 08. 07. 2015 prijatím uznesenia vlády SR č. 401/2015 o schválení osvedčenia
o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ (Jaguar Land
Rover). Protestom prokurátora napadnuté rozhodnutie o povolení vkladu č. V XXXX/XX bolo vydané
dňa 31. 07. 2015. V právne totožných veciach ako je táto, boli vydané desiatky právoplatných rozhodnutí
Krajského súdu v Nitre a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré vyvracajú právnu argumentáciu
žalobkyne. V tejto súvislosti prokuratúra poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu SR uverejnené
v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod poradovým č. 54/2018, ktorého I. a II. výrok
vo svojom vyjadrení k žalobe citovala. Vzhľadom na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v
uvedenom stanovisku bol protest prokurátora podaný dôvodne a neexistuje žiadny zákonný dôvod na
zrušenie rozhodnutí o proteste prokurátora.

Krajská prokuratúra navrhla, aby krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

25. V podaní zo dňa 17. 04. 2020 žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného a krajskej prokuratúry.
Uviedla, že žalovaný nekonkretizuje, o akú ustálenú judikatúru sa jedná. V konaní pod sp. zn.
11S/111/2016 došlo k zrušeniu rozhodnutia o vklade a tým stratili opodstatnenie všetky ďalšie
rozhodnutia, ktoré boli vydané po (zrušenom) rozhodnutí o zastavení tohto vkladového konania. Iný
záver by znamenal len formálne zopakovanie administratívneho konania v rozpore s právom na
spravodlivý proces. Za spravodlivý proces možno považovať taký postup súdu, keď vyčká na výsledok
konania o žalobe, aby z neho mohol pri svojom rozhodnutí vychádzať. V obdobných veciach Najvyšší
súd SR rozhodnutie krajského súdu o zrušení rozhodnutí o zastavení konania potvrdzoval. Z uvedeného
je zrejmé, že žaloba je dôvodná.

26. Tunajší súd si pripojil k nahliadnutiu spis Okresného súdu Nitra vedený pod sp. zn. 15C/106/2016
(žalobkyňa: Z. A. c/a žalovaná: G. P. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) a z neho si
vyhotovil fotokópiu rozsudku č. k. 15C/106/2016-145 zo dňa 19. 07. 2018, ktorým súd žalobu zamietol
a fotokópiu odvolania žalobkyne proti tomuto rozsudku.

27. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie, ku ktorému si pripojil spisy vedené na tunajšom súde
pod sp. zn. 11S/74/2016 a sp. zn. 11S/111/2016 a taktiež si zadovážil i uznesenie Ústavného súdu
SR č. k. III. ÚS 93/2020-57 zo dňa 10. 03. 2020, ktorým boli zamietnuté ústavné sťažnosti spoločnosti
Poľnohospodárska Pôda s.r.o. ako zjavne neopodstatnené (medzi ktorými bola i ústavná sťažnosť vo
veci namietaného porušenia základných práv rozsudkom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod
sp. zn. 10 Sžrk 19/2018 zo dňa 21. 11. 2018.

28. Na pojednávaní sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobkyne, zástupkyňa žalovaného ako i zástupkyňa
Krajskej prokuratúry v Nitre, ktoré poukázali na obsah svojich písomných podaní. Pribratá účastníčka
konania sa pojednávania nezúčastnila, pričom doručenie predvolania mala riadne a včas vykázané.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

29. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 04. 2019 ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa
ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

30. Podľa § 69 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase rozhodovania správneho orgánu
prvého stupňa, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže
tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím
zodpovedajúcim zákonu.



Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým
materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému
správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží
protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61
ods. 2).
Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania.
Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad).

31. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z
informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať.
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické
osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

32. Podľa § 79l ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2019,
teda i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci (prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 1. októbra 2018), katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené do 30. septembra 2018 sa
dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018.

33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2018, kataster
nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom
bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo
správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných
právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo
k nehnuteľnosti").

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam



do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len
"poznámka").
Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto
zákona.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení
sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na
zánik práv k nehnuteľnostiam.
Poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru
vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv
k nehnuteľnostiam.

Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1
ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 34 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré
vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej
dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj
práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu
alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho
územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 7)
_________________
7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
10b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok, zákon č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

34. Podľa § 1 ods. 1, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07.
2015, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu
stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o
významnej investícii.
Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to
a) usporiadanie vlastníckych vzťahov,



b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,
c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,
d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení,
e) iné obdobné prípravné činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7 vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie
návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku
podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje
náležitosti podľa § 2b ods. 2.
Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na
vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej
investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.
Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného
konania, 1b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2) a k návrhu na začatie stavebného konania.
1c)
Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká
zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii
vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva.
Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.1d)
Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie
konanie.

Podľa § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

35. Podľa § 22 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov, účinnom do 31. 12. 2015 (teda i v čase podania protestu prokurátora), resp. do 30. 06. 2016,
prokurátor je oprávnený podať protest proti
c/ rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
Protest prokurátora obsahuje a) označenie prokurátora, ktorý protest podáva, b) označenie orgánu
verejnej správy, ktorému je protest adresovaný, c) výslovné označenie "protest prokurátora", d)
označenie všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, proti ktorému sa
protest podáva, e) označenie orgánu verejnej správy, ktorý vydal všeobecne záväzný právny predpis,
opatrenie alebo rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, f) označenie ustanovení všeobecne
záväzného právneho predpisu alebo opatrenia, proti ktorému protest smeruje; ak ide o protest proti
rozhodnutiu, stručný obsah výroku rozhodnutia, g) odôvodnenie, h) presné označenie ustanovení
zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol vydaným všeobecne záväzným
právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím porušený, i) návrh na zrušenie nezákonného
všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, prípadne návrh na jeho
nahradenie novým všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím, ktoré
bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, j) dátum a miesto
vypracovania protestu, k) meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym
znakom. 8)
Podľa § 26 ods. 1, 2, 6, 8, vyššie citovaného zákona, protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu
verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal.
Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa
návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v
súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ak orgán uvedený v odseku 3 protestu prokurátora vyhovie, nezákonné opatrenie zmení alebo zruší. Ak
opatrenie zruší a vráti vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal, je
tento orgán pri vydaní nového opatrenia viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí o proteste
prokurátora. Orgán verejnej správy, ktorého nezákonné opatrenie bolo zmenené alebo zrušené, je
povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od zmeny alebo zrušenia nezákonného opatrenia,
obnoviť porušené práva; ak obnova porušeného práva nie je možná, je povinný urobiť v rovnakej lehote
inú primeranú nápravu.



Rozhodnutie o proteste doručí orgán, ktorý o proteste rozhodoval, prokurátorovi. Ak o proteste
rozhodoval orgán uvedený v odseku 3, doručí rozhodnutie aj orgánu, ktorý vydal opatrenie, proti ktorému
bol podaný protest.

Podľa § 27 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú
ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami:
a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán,
predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému
na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v
ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy
predloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na
základe ním ustanovenej komisie,
b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a
účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci
orgán alebo orgán uvedený v písmene a), doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej
správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest,
c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad;
na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, 16)
d) vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty
ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu
výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o proteste,
e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch
rokov od jeho vydania.

Podľa § 56ae ods. 3 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016) vyššie citovaného
zákona v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, konania začaté do 31. decembra 2015 sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 56af (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2016) vyššie citovaného zákona,
konania o proteste prokurátora a konania o upozornení prokurátora začaté pred 1. júlom 2016 sa
dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2016.

36. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 162/1995 Z. z.
alebo katastrálny zákona) účinnom do 30. 06. 2016 obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny
orgán posudzoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto ustanovenia zákona bolo zrejmé, že
zmluvu bolo potrebné preskúmať zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť.
Prípadné porušenie zákona z procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri
rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí
zmluvy samotnej, ako aj po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do
vydania rozhodnutia správnym orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym
orgánom) zároveň predstavujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné
pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho
práva pri nesplnení čo i len jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s
Ústavou SR, pričom by mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy SR.

37. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán
postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 08. 04. 2019 zamietol odvolanie žalobkyne
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru zo
dňa 30. 10. 2015 a toto rozhodnutie (ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu prokurátora
pod sp. zn. Pd 203/15/4403-2 zo dňa 15. 10. 2015 a zrušil svoje rozhodnutie pod sp. zn. V 5541/2015
zo dňa 31. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej



zmluvy pod č. 2015/7/8/Luž/2641 zo dňa 08. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou - G. P. a kupujúcou
- žalobkyňou) potvrdil ako vecne správne.

38. Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Konanie o
proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje o tom, či rozhodnutím bol alebo
nebol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Na konanie o proteste prokurátora
v predmetnej veci sa vzťahoval zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
účinnom do 31. 12. 2015 a taktiež i zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016. Správny súd v predmetnej veci na základe
žaloby podanej žalobkyňou posudzoval, či v konaní o proteste prokurátora zo dňa 15. 10. 2015 proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa pod č. V 5541/2015 zo dňa 31. 07. 2015 o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností malo alebo nemalo byť tomuto protestu vyhovené, či pri
vydávaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 04. 2019 bol dodržaný zákonný
procesný postup, či toto rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, či správny orgán
rešpektoval zákonné predpoklady na vyhovenie protestu prokurátora a či jeho rozhodnutie vychádzalo
zo skutkových dôvodov. Nie je možné v tomto súdnom konaní preskúmavať rozhodnutie pôvodné (teda
rozhodnutie zo dňa 31. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva), proti ktorému protest prokurátora
smeroval.

39. S poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 SSP a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej
veci viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného zo dňa 08. 04. 2019 vychádzal z toho, že dňa 09. 07. 2015 sa začalo katastrálne konanie,
predmetom ktorého bol návrh predávajúcej G. P. a kupujúcej (žalobkyne) zo dňa 08. 07. 2015 na
povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07.
2015 uzavretej medzi predávajúcou a kupujúcou, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť v katastrálnom
území P., a to parcela registra „C“ KN č. XXXX. Konanie sa viedlo pod sp. zn. V 5541/2015.

40. V priebehu začatého katastrálneho konania pod sp. zn. V 5541/2015 bola správnemu orgánu
prvého stupňa dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o
zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na
ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509
zo dňa 13. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a
jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z
pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na
vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., Y., A., P. (medzi ktorými je uvedený i pozemok registra „C“
ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1.244 m2). Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07.
2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so zákonom č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj zákon č. 175/1999 Z. z.) k tam uvedeným pozemkom bola zaevidovaná na správnom
orgáne prvého stupňa pod sp. zn. Z 5113/2015 a tento spis žalovaný správnemu súdu i predložil v konaní
pod sp. zn. 11S/16/2016, pričom táto skutočnosť je súdu známa z jeho predchádzajúcej rozhodovacej
činnosti vo veciach správnych žalôb týkajúcich sa žalobkyne a žalovaného, resp. správnych žalôb, kde
ako žalobca vystupovala spoločnosť Poľnohospodárska Pôda s.r.o. a žalovaným bol Okresný úrad Nitra,
pričom predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia žalovaného v skutkovo a právne obdobných
veciach ako je táto.

41. Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na ust. § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení
účinnom od 07. 07. 2015 vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých
sa má realizovať významná investícia a ktoré boli identifikované v prílohe č. 1 k osvedčeniu zo dňa 13.
07. 2015, pričom je nesporné, že sa medzi nimi nachádza i pozemok registra „C“ ako parc. č. XXXX
v katastrálnom území P. a správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra katastrálny odbor) získal
vedomosť o existencii tohto práva najneskôr dňa 22. 07. 2015. Napriek tejto nespornej skutočnosti
vyplývajúcej zo spisu zn. Z 5113/2015, správny orgán prvého stupňa postupoval tak, že dňa 31. 07. 2015
vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v
katastrálnom území P. zapísanej ako pozemok registra „C“ parc. č. XXXX v prospech žalobkyne a bez



toho, aby sa zaoberal existenciou predkupného práva štátu, resp. z predloženého administratívneho
spisu nevyplýva a nie je zdokumentované, či vôbec pri svojom rozhodovaní posudzoval i túto skutočnosť.

42. Z ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016
vyplývali pre katastrálny odbor okresného úradu ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti
pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie
pri rozhodovaní o vklade patrilo okrem iného skúmať i to, či predávajúca bola oprávnená nakladať s
nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené,
či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež bolo jeho
povinnosťou prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie v znení účinnom do 30. 06. 2016 obsahovalo odkaz napr. na
zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky
súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa
teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. Predkupné právo štátu k nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území P. vzniklo zo zákona
dňa 08. 07. 2015, teda v rovnaký deň, ako bola uzavretá kúpna zmluva medzi G. P. a žalobkyňou,
pričom správny orgán prvého stupňa sa o jeho existencii dozvedel dňa 22. 07. 2015, napriek tomu však
z týchto skutočností pri svojom rozhodovaní dňa 31. 07. 2015 (keď povolil vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne) vyvodil záver o dôvodnosti povolenia vkladu. Pokiaľ sa
správny orgán prvého stupňa s existenciou zákonného predkupného práva štátu k vyššie označenej
nehnuteľnosti, ktoré vzniklo dňa 08. 07. 2015 priamo na základe vyššie citovaného zákona, žiadnym
spôsobom nezaoberal a nevysporiadol, resp. vysporiadanie sa s touto skutočnosťou z predloženého
administratívneho spisu a ani z rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva nevyplýva, podľa
názoru správneho súdu pochybil, čo znamená, že protest prokurátora bol potom podaný dôvodne a v
záujme odstránenia tohto pochybenia.

43. Na konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý sa opiera o zásadu materiálnej
pravdy. Jej uplatnenie predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie a je preto povinnosťou
správneho orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom táto povinnosť trvá až
do vydania rozhodnutia. Súd je toho názoru, že správny orgán prvého stupňa nedostatočne skúmal
skutkové a právne skutočnosti existujúce v čase jeho rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho,
medzi ktoré patrí i existencia predkupného práva štátu a nevenoval dostatočnú pozornosť ani listinným
dokladom, ktoré mu boli predložené a z ktorých existencia predkupného práva štátu jednoznačne
vyplývala. Existencia predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z. z.
nie je samoúčelná a správny orgán sa pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností nemôže správať tak, že toto právo neexistuje, resp. že neexistuje, pokiaľ nebolo zapísané
do katastra nehnuteľností. Úlohou vyššie citovaného zákona je okrem iného upraviť zjednodušenie
usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a
k tomuto zjednodušeniu vlastníckych vzťahov má podľa názoru súdu prispieť i existencia predkupného
práva štátu, ktoré vzniká na základe zákona dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o
významnej investícii a zapisuje sa do katastra nehnuteľností, čím sa odlišuje napr. od predkupného práva
spoluvlastníkov a jeho trvanie je obmedzené zákonom. Už len skutočnosť, že trvanie tohto predkupného
práva je ohraničené zákonom stanovenou lehotou, je podľa názoru súdu dôvodom toho, aby sa správny
orgán s existenciou predkupného práva štátu zaoberal (skúmal napr. trvanie tohto práva) a posudzoval
ju ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva.

Otázkou predkupného práva štátu sa zaoberal i Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku v konaní pod
sp. zn. 1Sžr/103/2012 zo dňa 09. 04. 2013 (i keď sa jednalo o predkupné právo štátu podľa zákona
č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a
ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov), z ktorého jednoznačne vyplýva,
že správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je
povinný prihliadať i na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať (v kontexte s iným
hľadiskami a kritériami, ktoré je povinný skúmať) ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať
vplyv na povolenie vkladu.



44. Je potrebné zdôrazniť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva,
na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej
účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva
dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp zn.
1Sžr/15/2012). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobkyňa uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015
nenadobudla vlastnícke právo k tam uvedenej nehnuteľnosti a správny orgán, ktorý konal o návrhu na
vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okrem iného skúmať
i to, či predávajúca bola dňa 08. 07. 2015 oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či kúpna zmluva neodporuje zákonu,
či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom a taktiež mal prihliadať na všetky skutočnosti,
ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu, čo znamená, že
vzhľadom na existenciu podkladov, ktoré mu boli doručené dňa 22. 07. 2015 mal taktiež preveriť, či sa
významná investícia bude nachádzať i na pozemku, ktorý bol predmetom prevodu na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 a v kladnom prípade k tomuto pozemku vzniklo zo zákona predkupné právo
štátu.

45. Vzhľadom k uvedenému postupu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý povolil vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti uvedenej v kúpnej zmluve zo dňa 08. 07. 2015 bez toho, aby prihliadal na
predkupné právo štátu, ktoré vzniklo dňa 08. 07. 2015 a o existencii, ktorého nepochybne mal pri svojom
rozhodovaní o povolení vkladu vlastníckeho práva dňa 31. 07. 2015 vedomosť, bol potom podľa názoru
súdu dôvodne podaný protest prokurátora pod sp. zn. Pd 203/15/4403-2 zo dňa 15. 10. 2015 proti
rozhodnutiu zo dňa 31. 07. 2015, pričom jedným z dôvodov tohto protestu bolo, že správny orgán prvého
stupňa presne a úplne nezistil skutočný stav veci vo vzťahu k existencii predkupného práva štátu, pričom
neprihliadol na túto právne významnú skutočnosť a v tomto smere nevykonal žiadny úkon. Po právnej
stránke prokurátor svoj protest správne zdôvodnil i citáciou ust. § 31 ods. 1, 3 zákona č. 162/1995 Z. z.,
ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. a ust. § 32 ods. 1, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (všetky predpisy v znení účinnom v čase podania
protestu).

46. Správny orgán prvého stupňa podľa názoru súdu postupoval správne, keď na základe dôvodne
podaného protestu prokurátora rozhodnutím zo dňa 30. 10. 2015 zrušil svoje rozhodnutie o povolení
vkladu vlastníckeho práva zo dňa 31. 07. 2015 a správne postupoval i žalovaný, keď zamietol odvolanie
žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu a rozhodnutie zo dňa 30. 10. 2015 o vyhovení protestu prokurátora
potvrdil ako vecne správne. Správny súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by nemalo byť
protestu prokurátora vyhovené a nepochybili preto ani správne orgány v konaní o proteste prokurátora.
Správny orgán prvého stupňa mal pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva
skúmať, či predávajúca mohla dňa 08. 07. 2015 (teda v deň vzniku predkupného práva) nakladať s
nehnuteľnosťou, či jej zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli už v uvedený deň
obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež
mal prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, ktoré
bolo potrebné preveriť a posúdiť existenciu predkupného práva vzhľadom na predloženú kúpnu zmluvu.

47. Nemohlo byť úlohou súdu v tomto súdnom konaní na základe žaloby podanej žalobkyňou riešiť
otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia, resp. otázku platnosti alebo
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ani z hľadiska námietok žalobkyne v podanej žalobe.

K týmto námietkam správny súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné. Za nedôvodné a skutočnosti
nezodpovedajúce považoval správny súd i tvrdenie žalobkyne (III. časť žaloby), že po právoplatnom
rozhodnutí o vklade vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy medzi G. P. ako predávajúcou a
žalobkyňou ako kupujúcou došlo k prijatiu novely zákona o niektorých opatreniach s účinnosťou od
07. 07. 2015. Tu je potrebné konštatovať, že predkupné právo štátu vzniklo dňa 08. 07. 2015, teda v
rovnaký deň ako bola uzavretá kúpna zmluva medzi jej účastníkmi a následne bol podaný návrh na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o
tomto návrhu bol povinný vychádzať zo stavu v čase svojho rozhodovania (v predmetnej veci dňa 31.
07. 2015) a v tomto čase už nepochybne predkupné právo existovalo bez ohľadu na skutočnosť, že v
tom čase ešte nebolo zapísané v katastri nehnuteľností a správny orgán o jeho existencii preukázateľne
mal i vedomosť, ktorú získal dňa 22. 07. 2015.



Nie je dôvodná ani námietka o porušení zásady rovnosti v právnych vzťahoch. Zásada rovnosti
účastníkov konania je zakotvená v Ústave SR a je spojená s rovnosťou všetkých občanov pred
zákonom. Táto zásada platí v plnom rozsahu aj v správnom konaní a znamená, že všetci účastníci
správneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých
podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorého z nich. Nemožno súhlasiť s argumentáciou
žalobkyne, ktorá porušenie zásady rovnosti odvodzuje iba od skutočnosti, že v preskúmavanej veci
je oprávneným z predkupného práva štát, pričom táto skutočnosť mala byť podľa jej názoru príčinou
„bezprecedentného“ zásahu prokurátora. Súd je toho názoru, že protest prokurátora v predmetnej veci
nevybočuje z rámca zákona, pričom správny orgán mu dôvodne vyhovel a žalobkyňa v podanej žalobe
neuviedla také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jej námietku o porušení zásady rovnosti
v preskúmavanom správnom konaní považovať za odôvodnenú.

K námietke uvedenej v IV. časti žaloby (rozpor s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach) správny súd uvádza, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom by ňou tvrdený
rozpor mal spočívať, resp. čo by malo byť v rozpore s uvádzanými ustanoveniami zákona. Predkupné
právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území P. vzniklo na základe ust. §
3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou
neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Žalobkyňa v žalobe
tvrdila, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spája porušenie predkupného
práva s absolútnou neplatnosťou a žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré
hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom z toho dôvodu je potom podľa jej názoru odôvodnenie
logicky rozporné a arbitrárne, dôsledkom čoho je porušenie práva na súdnu ochranu. Ani túto námietku
žalobkyne nemožno považovať za dôvodnú a tvrdenie žalobkyne nezodpovedá skutočnosti. Správny
orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia v súvislosti s predkupným právom uviedol, že
táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra
nehnuteľností, pričom jeho povinnosťou bolo naň prihliadať a preveriť, či štát svoje predkupné právo
využil. Rovnako tak žalovaný považoval existenciu zákonného predkupného práva za skutkovú a právnu
skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
a to s poukazom na ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnom do
30. 06. 2016, v zmysle ktorého je povinnosťou správneho orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk
uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení, teda i z hľadiska vzniku a existencie predkupného práva
štátu dňom 08. 07. 2015 a jeho vplyvu na platnosť zmluvy, zmluvnú voľnosť a oprávnenie predávajúcej v
uvedený deň nakladať s nehnuteľnosťou. Nakoľko je okresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci, prihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu.
Skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní dňa 31. 07. 2015 s existenciou
zákonného predkupného práva štátu žiadnym spôsobom nevysporiadal, neprihliadal naň, bola hlavným
a relevantným dôvodom podania protestu prokurátora a taktiež dôvodom, pre ktorý bolo jeho protestu
vyhovené.

Za nedôvodné správny súd považoval i námietky žalobkyne v V. časti žaloby (porušenie predkupného
práva, absolútna neplatnosť právneho úkonu a dodatočná nemožnosť plnenia). Správny orgán prvého
stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 30. 10. 2015 žiadnym spôsobom nespájal ust. § 3 ods. 5 zákona č.
175/1999 Z. z., teda zákonné predkupné právo štátu k nehnuteľnosti s absolútnou neplatnosťou kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 08. 07. 2015, ako to tvrdí žalobkyňa v žalobe. Rovnako ani žalovaný sa vo svojom
žalobou napadnutom rozhodnutí otázkou neplatnosti kúpnej zmluvy nezaoberal a ani ju neposudzoval.
Správny súd je toho názoru, že posudzovanie otázky platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy by bolo
v konaní o rozhodovaní o proteste prokurátora predčasné, nakoľko zrušením rozhodnutia zo dňa 31.
07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa katastrálne konanie dostalo
do štádia, že správny orgán prvého stupňa musí opätovne rozhodnúť v konaní o návrhu zo dňa 08. 07.
2015 na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V tomto konaní bude priestor,
aby správny orgán prvého stupňa opätovne preskúmal zmluvu z hľadiska kritérií uvádzaných v ust.
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona s prihliadnutím na existenciu skutkových a právnych skutočností,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedených dôvodov potom správny súd v tomto
súdnom konaní neposudzoval otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015,
nakoľko vysporiadanie sa s touto otázkou, resp. so zákonom stanovenými kritériami, z ktorých sa zmluva
posudzuje, prioritne patrí do kompetencie správneho orgánu, ktorý je povinný zmluvu preskúmať zo
všetkých hľadísk, ktoré by mohli mať za následok jej prípadnú neplatnosť, a to v konaní o návrhu na



vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (nie v konaní o proteste prokurátora podanom okrem
iného najmä a predovšetkým z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na existenciu predkupného práva štátu
a nedostatočne zisteného skutočného stavu veci).

K námietkam uvedeným v VI. časti žaloby správny súd uvádza, že predmetom konania vedeného na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/106/2016 bolo určenie vlastníckeho práva na základe žaloby
zo dňa 11. 02. 2016 v znení jej doplnenia zo dňa 21. 06. 2018 podanej žalobkyňou (totožnou ako v
tomto konaní) proti žalovanému (totožnému ako v tomto konaní) a súd túto žalobu zamietol rozsudkom
č.k. 15C/106/2016-145 zo dňa 19. 07. 2018, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie a konanie sa
vedie na Krajskom súde Nitra pod sp. zn. 9Co/34/2020. Správny súd nahliadol do uvedených spisov a
je toho názoru, že otázky, ktoré sa riešia v uvedenom konaní nemajú význam pre rozhodnutie súdu v
tejto predmetnej veci.

Ďalej zo spisu vedeného na tunajšom súdu pod sp. zn. 11S/74/2016 zistil, že žalobkyňa sa žalobou
zo dňa 07. 04. 2016 domáhala zrušenia rozhodnutia - oznámenia žalovaného o vybavení podania č.
OU-NR-OOP5-2016/005623-4 UPo 3/2016-4 zo dňa 22. 01. 2016 (ako i rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa č. UP 56/2015-9 zo dňa 30. 10. 2015), ktorým žalovaný žalobkyni oznámil,
že jej odvolanie zo dňa 07. 12. 2015 proti rozhodnutiu č. UP 56/2015-9 zo dňa 30. 10. 2015 bolo
podané oneskorene, a preto sa s ním nebude zaoberať. Tunajší súd rozsudkom č. k. 11S/74/2016-111
zo dňa 11. 10. 2017 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 11. 2017) zrušil rozhodnutie - oznámenie
Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. OU-NR-
OOP5-2016/005623-4 UPo 3/2016-4 zo dňa 22. 01. 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie,
pričom v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP
56/2015-9 zo dňa 30. 10. 2015 konanie zastavil. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť
zo dňa 14. 12. 2017, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. 10Sžrk/5/2018
zo dňa 30. 01. 2019 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 18. 03. 2019.

Zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/111/2016 zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa
domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Vo 28/2016-2/Br OU-NR-OOP5-2016/017435-2/Br k: V
5541/2015 zo dňa 24. 03. 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne zo dňa 01. 03. 2016 a
potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5541/2015-13 zo dňa 17. 02. 2016. Tunajší
súd rozsudkom č. k. 11S/111/2016-127 zo dňa 24. 01. 2018 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.
03. 2018) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 03. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti
tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 14. 12. 2017, o ktorej rozhodol Najvyšší
súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/15/2018 zo dňa 18. 06. 2020 tak, že kasačnú sťažnosť
žalovaného zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 07. 2020.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že potom, ako krajský súd vyššie uvedenými rozsudkami zrušil oznámenie
žalovaného zo dňa 22. 01. 2016 ako i rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 03. 2016 bolo povinnosťou
žalovaného rozhodnúť o odvolaní žalobkyne zo dňa 07. 12. 2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa zo dňa 30. 10. 2015 (ktorým vyhovel protestu prokurátora o zrušil svoje rozhodnutie zo
dňa 31. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností), pričom sa tak stalo
práve žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 08. 04. 2019.

48. Uvedenému rozhodnutiu žalovaného v predmetnej veci predchádzalo vydanie viacerých rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (napr. v konaní pod sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. 05. 2018, sp. zn. 4Sžrk/3/2018
zo dňa 03. 07. 2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018 zo dňa 24. 10. 2018, sp. zn. 2Sžrk/18/2018 zo dňa 12. 12.
2018, sp. zn. 8Sžrk/8/2018 zo dňa 12. 12. 2018), v ktorých tento súd ako kasačný súd zaujal jednotný
právny názor k problematike predkupného práva štátu, pričom tieto rozsudky vychádzali z rozsudku v
konaní pod sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18. 05. 2018 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov
SR č. 6/2018 pod č. 54/2018, z ktorého vyplýva, že „I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým
sa viaže zákonné predkupné právo štátu (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade
ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho
úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na
existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného



subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
porušením zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu
vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností.“

V neposlednom rade správny súd dáva do pozornosti žalobkyne uznesenie Ústavného súdu SR
č.k. III. ÚS 93/2020-57 zo dňa 10. 03. 2020, ktorým boli odmietnuté ústavné sťažnosti spoločnosti
Poľnohospodárska Pôda s.r.o. (medzi nimi i sťažnosť proti rozsudku Najvyššieho súdu SR konaní pod
sp. zn. 10 Sžrk 19/2018 zo dňa 21. 11. 2018, na ktorý poukazovala žalobkyňa v žalobe v znení opravy
v podaní zo dňa 06. 10. 2020) ako zjavne neopodstatnené.

49. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a rozsudky
Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne obdobných veciach súd nemal pochybnosti o tom, že
postup správnych orgánov pri rozhodovaní o proteste prokurátora zo dňa 15. 10. 2015 proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 07. 2015 bol správny a súladný so zákonom. Žalovaný
(ako i správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 30. 10. 2015) sa v dôvodoch svojho
žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 08. 04. 2019 vysporiadal s existenciou predkupného práva
štátu, na ktoré bolo potrebné prihliadať v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015. Nakoľko tak ale správny
orgán prvého stupňa neurobil pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 a dňa 31. 07. 2015 vydal rozhodnutie,
ktorým vklad vlastníckeho práva povolil bez toho, aby reflektoval na existenciu predkupného práva
štátu vzniknutého v deň uzavretia kúpnej zmluvy, podľa názoru súdu potom prokurátor dôvodne podal
protest proti rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva, pričom správny orgán prvého stupňa
dôvodne tomuto protestu vyhovel a zrušil svoje pôvodné rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Rovnako v súlade so zákonom postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30. 10. 2015 potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa
08. 04. 2019. V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by
bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobkyne.

50. Po oboznámení sa s námietkami žalobkyne, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný,
ako i s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30. 10. 2015 a rozhodnutím žalovaného
zo 08. 04. 2019 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej
vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom
vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi
pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich
dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že
administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne
určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán
vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré
je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho
rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom
konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v
ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol,
z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobkyne vo vzťahu k
skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 04. 2019 správny súd nezistil
dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto
ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.



51. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný
správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo
výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Náhradu trov konania súd nepriznal ani Krajskej prokuratúre Nitra ako ďalšiemu účastníkovi súdneho
konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním prokuratúre nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania.

Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšej (pribratej) účastníčke konania G. P., a to s
poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre
ďalšiu účastníčku. Správny súd uznesením č. k. 11S/56/2019-84 zo dňa 22. 01. 2020 pribral do súdneho
konania túto účastníčku administratívneho konania, ale neuložil jej žiadnu povinnosť, v súvislosti s
plnením ktorej by jej vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa
14. 02. 2020 zaslanú pribratej účastníčke konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrila s poučením, že ak
tak pribratá účastníčka konania neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).

52. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.