Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/147/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200566 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4017200566.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: A. P., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária CIMMERMANN, s.r.o., Ľ. Podjavorinskej 1735/23, Zlaté Moravce, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 1160/32, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 25. 08. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č: KRPZ-NR-OPP3-323-002/2017 zo dňa 28. 06. 2017, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Oddelenie dokladov Nitra (správny orgán prvého stupňa) dňa 21. 04. 2017 žiadosť o vydanie zbrojného preukazu, ktorú odôvodňoval ochranou osoby a majetku. Spolu s podanou žiadosťou zaplatil správny poplatok vo výške 16,50 eur. K žiadosti priložil čestné vyhlásenie zo dňa 21. 04. 2017 o tom, že sa za posledných 10 rokov pred podaním žiadosti nepretržite nezdržiaval mimo územia SR viac ako 6 mesiacov, psychologický posudok o psychickej spôsobilosti na držanie alebo nosenie strelnej zbrane a streliva, lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na držanie alebo nosenie strelnej zbrane a streliva. Za účelom rozhodnutia o podanej žiadosti si správny orgán prvého stupňa zabezpečil lustráciu žalobcu v evidenciách zložiek Policajného zboru SR, požiadal o vykonanie previerky OR PZ v Nitre, Obvodné oddelenie PZ v Lužiankach, zabezpečil si výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR a odpis registra trestov. 2. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že žalobca má evidovaných celkove 6 záznamov, posledný záznam je z roku 2008. Podaním zo dňa 25. 04. 2017 OR PZ v Nitre, Obvodné oddelenie PZ v Lužiankach, oznámilo správnemu orgánu prvého stupňa, že ním vykonaným šetrením ako aj šetrením vykonaným Obecným úradom Zbehy bolo zistené, že žiadateľ (žalobca) má v súčasnosti v mieste bydliska dobrú povesť, za obdobie posledných dvoch rokov nespáchal žiadny trestný čin, ani konkrétny druh priestupku (proti občianskemu spolunažívaniu vyhrážaním ujmou na zdraví, úmyselným ublížením na zdraví alebo iným násilím), alkoholické nápoje ani iné omamné, či psychotropné látky nepožíva, v minulosti sa dopúšťal trestnej činnosti. Na základe uvedených zistení bolo konštatované, že žalobca nedáva záruku, že zbraň nezneužije, preto vydanie zbrojného preukazu doporučené nebolo. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov zo dňa 21. 04. 2017 vyplynulo, že žalobca má v období od 01. 03. 2013 do 21. 04. 2017 celkove evidovaných 9 priestupkov, z toho 6 priestupkov sa týkalo porušenia pravidiel cestnej premávky a 3 priestupky sa týkali porušenia § 22 ods. 1 zákona č. 371/1990 Zb. 3. Dňa 17. 05. 2017 vypracoval správny orgán prvého stupňa upovedomenie o zamietnutí žiadosti o vydanie zbrojného preukazu - oznámenie, ktoré žalobca osobne prevzal dňa 17. 05. 2017. V upovedomení bolo žalobcovi oznámené, že správny orgán prvého stupňa sa rozhodol podanú žiadosť o vydanie zbrojného preukazu zamietnuť, nakoľko v zmysle § 19 ods. 2 písm. f) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. V predmetnom podaní bola žalobcovi poskytnutá lehota na vyjadrenie sa v trvaní 7 dní. 4. Rozhodnutím č. p. ORPZ-NR-OPP1-32-018/2017-ZB zo dňa 17. 05. 2017 správny orgán prvého stupňa žiadosť žalobcu o vydanie zbrojného preukazu s oprávnením na držanie zbrane a streliva na ochranu osoby a majetku zo dňa 21. 04. 2017 zamietol z dôvodu, že účastník konania (žalobca) nie je osobou spoľahlivou v zmysle § 19 ods. 2 písm. f) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lebo podľa zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, o ktorom po uplynutí lehoty 5 dní od doručenia upovedomenia o umožnení uplatnenia práv účastníka konania podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku datovaného dňa 13. 06. 2017 a doručeného právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16. 06. 2017, žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 5. Rozhodnutím č. KRPZ-NR-OPP3-323-002/2017 zo dňa 28. 06. 2017 žalovaný podané odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia opísal priebeh konania pred správnym orgánom prvého stupňa po podaní žiadosti žalobcu zo dňa 21. 04. 2017 o vydanie zbrojného preukazu, opísal úkony vykonané správnym orgánom prvého stupňa v súvislosti s preverením, či žalobca je osobou bezúhonnou a spoľahlivou v zmysle § 16 písm. d) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aké závery z nich vyplývali. Tiež sa vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu, keď poukázal na to, že žalobca sa síce dňom 11. 09. 2012 osvedčil a od uvedeného dátumu sa nedopustil žiadneho trestného činu, avšak od 01. 03. 2013 sa dopustil niekoľkých priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, preto týmto svojim doterajším konaním nepresvedčil správny orgán, že ako držiteľ zbrojného preukazu bude konať v súlade so zákonom č. 190/2003 Z. z. a bude rešpektovať ustanovenia tohto zákona. K námietke žalobcu, že podľa predložených lekárskych posudkov je osobou zdravotne a psychicky spôsobilou na držanie alebo nosenie zbrane a streliva, žalovaný uviedol, že zdravotná a psychická spôsobilosť pre držanie alebo nosenie zbrane a streliva je jednou z podmienok pre vyhovenie žiadosti o vydanie zbrojného preukazu, pričom spoľahlivosť je ďalšou podmienkou, ktorej splnenie u žalobcu preukázané nebolo. Konštatoval, že správny orgán prvého stupňa prihliadol i na charakter trestnej činnosti žalobcu, ktorej sa v minulosti dopustil a za ktorú bol odsúdený, z čoho vyvodil, že žalobcu nemožno považovať za osobu spoľahlivú na účely zákona č. 190/2003 Z. z., pričom tento svoj záver v odvolaním napadnutom rozhodnutí i náležite odôvodnil. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 6. Žalobca žalobou zo dňa 25. 08. 2017 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-NR- OPP3-323-002/2017 zo dňa 28. 06. 2017 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 7. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za zmätočné a protizákonné. Poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 2 zákona č. 190/2003 Z. z., ktoré citoval. Mal za to, že je osobou spoľahlivou na účely predmetného zákona, pretože sa osvedčil a tiež osobou bezúhonnou, pretože jeho tresty boli zahladené. Z výpisu z registra trestov jednoznačne vyplýva, že sa dňa 11. 09. 2012 osvedčil a trest odňatia slobody, ktorý vykonal dňa 26. 05. 2009 bol zahladený. Mal za to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil listinné podklady k žiadosti o vydanie zbrojného preukazu. Svoje tvrdenie, že žalobca nedáva záruku, že zbraň nezneužije, relevantne neodôvodnil, keď poukázal na množstvo vznesených obvinení za spáchania trestných činov, avšak nijako bližšie nešpecifikoval a ani neodôvodnil, za ktoré z týchto obvinení bol žalobca aj odsúdený. Tvrdenie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa o tom, že žalobca nedáva záruku, že zbraň nezneužije, nie je možné považovať za prekážku k vydaniu zbrojného preukazu, nakoľko na žalobcu sa hľadí ako keby nebol odsúdený a preto tvrdenie správnych orgánov bez uvedenia ďalších dôvodov neobstojí. Skutočnosť, že sa z trestného konania poučil, preukazuje aj fakt, že sa od osvedčenia nedopustil ďalšieho trestného konania. Uložené sankcie mali pre žalobcu dostatočný výchovný účinok. Konštatoval, že rozhodnutím žalovaného boli účinky a právne následky inštitútu osvedčenia a inštitútu zahladenia odsúdenia negované. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného je neprimeraným represívnym postihom a to z hľadiska dvoch po sebe uložených sankcií, resp. trestov za ten istý skutok, čo považuje za protiústavné poukazujúc na čl. 50 ods. 5 Ústavy SR. Pokiaľ ide o trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, ktorý uvádzal žalovaný vo svojom rozhodnutí ako trestný čin, za ktorý bol žalobca odsúdený, poukázal na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/171/2011 zo dňa 21. 10. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 04. 2014, ktorým bol oslobodený spod obžaloby v tejto veci, pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal. Vyslovil záver, že obmedzenia, z ktorých zákonodarca vychádzal pri prijatí právnej úpravy zákona č. 190/2003 Z. z., vychádzali z verejného záujmu na ochrane života a zdravia občanov spočívajúcich aj vo vylúčení z možnosti držať zbrane osobám, ktoré sa dopustili trestnej činnosti s využitím zbrane. Uvedené sa však na žalobcu nevzťahuje, pretože sa takejto trestnej činnosti nedopustil. Rozhodnutím žalovaného bolo žalobcovi sťažené uplatnenie sa na trhu práce, keď držanie zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie je v mnohých prípadoch predpokladom výkonu určitého povolania, či druhu podnikania. V súvislosti s uvedeným videl porušenie práv žalobcu ustanovených v čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy SR. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 8. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 08. 02. 2018 navrhol podanú žalobu zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že žalobca v podanej žalobe poukazoval na splnenie podmienok v zmysle § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 190/2003 Z. z., avšak k zamietnutiu jeho žiadosti o vydanie zbrojného preukazu došlo v zmysle § 19 ods. 2 písm. f) predmetného zákona a to z dôvodu, že podľa zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. K uvedenému záveru žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa čerpá poznatky najmä z informačných systémov Policajného zboru, pričom za takéto poznatky možno považovať aj zistenie policajného útvaru o začatí trestného konania ako aj o tom, že žiadateľ sa v minulosti dopustil konania, ktoré zakladá skutkovú podstatu trestného činu, avšak trestné stíhanie voči nemu nebolo začaté alebo bolo zastavené. Z uvedeného vyplýva, že žiadateľ nemusí byť odsúdený za trestný čin, aby vzhľadom na jeho konanie v minulosti bol vyslovený záver o tom, že žiadateľ nedáva záruku, že zbraň nezneužije. Konštatoval, že listinné podklady k žiadosti o vydanie zbrojného preukazu vyhodnotil správne (a správne ich vyhodnotil i správny orgán prvého stupňa), v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z., pričom vo svojom rozhodnutí v časti „odôvodnenie“ presne špecifikoval, za ktoré úmyselné trestné činy a za ktoré majetkové trestné činy bol žalobca odsúdený. Uznal, že v napadnutom rozhodnutí nesprávne uviedol, že žalobca bol odsúdený i za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami (trestné konanie vedené Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 1T/171/2011), avšak táto skutočnosť nemala vplyv na rozhodnutie žalovaného, pretože pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že žalobca bol v minulosti odsúdený aj za iné trestné činy, pričom sa dopustil aj niekoľkých priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. K námietke žalobcu odvolávajúcej sa na zmysel inštitútu osvedčenia a zahladenia odsúdenia uviedol, že podmienkou zaradenia sa odsúdených do riadneho života nie je potreba byť držiteľom zbrojného preukazu. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 190/2003 Z. z., v zmysle ktorého je zbrojný preukaz rozdelený podľa účelu používania zbrane alebo streliva a podľa rozsahu oprávnenia nosiť alebo držať zbraň do jednotlivých skupín, pre ktoré sú stanovené špecifické podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť pre vydanie konkrétneho zbrojného preukazu. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že zamietnutie žiadosti o vydanie zbrojného preukazu by malo byť sankciou alebo trestom, keď v súvislosti s podanou žiadosťou žalobcu nebolo začaté žiadne trestné stíhanie žalobcu. Námietku žalobcu poukazujúcu na skutočnosť, že vlastnenie zbrojného preukazu je v mnohých prípadoch predpokladom výkonu určitého povolania alebo druhu podnikania, považoval za irelevantnú, keď žalobca svoju žiadosť o vydanie zbrojného preukazu odôvodňoval ochranou osoby a majetku (zbrojný preukaz skupiny B), a nie výkonom zamestnania. Vlastník zbrojného preukazu skupiny B je oprávnený prechovávať a mať pri sebe zbraň a strelivo len na určitom konkrétnom mieste, ktorým je spravidla miesto trvalého pobytu žiadateľa. Zbrojný preukaz tejto skupiny nie je určený na výkon žiadneho povolania a nie je ani podmienkou podnikania. Taktiež nesúhlasil s názorom žalobcu, že držanie zbrojnej licencie je v mnohých prípadoch predpokladom výkonu povolania alebo podnikania, keď poukázal na ustanovenie § 29 ods. 2 zákona č. 190/2003 Z. z., ktoré upravuje 7 skupín zbrojnej licencie, pričom konštatoval, že žalobca má možnosť podnikať v mnohých iných odvetviach ako je stanovené vo vyššie spomenutom ustanovení. Vzhľadom na uvedené ako aj skutočnosť, že zbrojný preukaz je verejná listina, ktorú fyzická osoba nie je povinná držať a policajný útvar ju vydá len za splnenia podmienok uvedených v zákone č. 190/2003 Z. z., postupom a rozhodnutím žalovaného nebolo žalobcovi nijako sťažené jeho uplatnenie sa na trhu práce. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 9. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 06. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná a preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol rozsudkom, ktorý vyhlásil na pojednávaní dňa 11. 09. 2019, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného. 10. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 11. Podľa § 16 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „zákona o strelných zbraniach a strelive“), Policajný útvar vydá zbrojný preukaz fyzickej osobe, ktorá a) písomne požiadala o jeho vydanie, b) je plne spôsobilá na právne úkony, c) dosiahla predpísaný vek (§ 18), d) je bezúhonná a spoľahlivá (§ 19), e) je zdravotne spôsobilá a psychicky spôsobilá držať alebo nosiť zbraň a strelivo, f) preukázala odbornú spôsobilosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo vykonaním skúšky pred skúšobnou komisiou (§ 21), g) má miesto pobytu na území Slovenskej republiky, h) v konaní o vydanie zbrojného preukazu preukázala potrebu držať alebo nosiť zbraň a strelivo. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o strelných zbraniach a strelive, (1) Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona, okrem osoby, ktorej odsúdenie bolo zahladené, nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za a) úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu podľa druhej časti prvej hlavy Trestného zákona, trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti podľa druhej časti druhej hlavy Trestného zákona okrem trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona, trestného činu porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 až 198 Trestného zákona, trestného činu súlože medzi príbuznými podľa § 203 Trestného zákona, úmyselný trestný čin všeobecne nebezpečný podľa druhej časti šiestej hlavy prvého dielu Trestného zákona, trestný čin proti republike podľa druhej časti siedmej hlavy Trestného zákona, trestný čin proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci podľa druhej časti ôsmej hlavy prvého dielu Trestného zákona, trestný čin proti brannosti podľa druhej časti desiatej hlavy prvého dielu Trestného zákona, úmyselný trestný čin proti službe v ozbrojených silách podľa druhej časti desiatej hlavy tretieho dielu Trestného zákona, trestný čin proti obrane vlasti podľa druhej časti desiatej hlavy štvrtého dielu Trestného zákona, úmyselný trestný čin vojenský podľa druhej časti jedenástej hlavy Trestného zákona, trestný čin proti mieru a ľudskosti alebo trestný čin terorizmu a extrémizmu podľa druhej časti dvanástej hlavy prvého dielu Trestného zákona, trestný čin vojnový podľa druhej časti dvanástej hlavy druhého dielu Trestného zákona, trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 a 5 Trestného zákona, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, trestný čin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona, trestný čin násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 Trestného zákona, trestný čin prevádzačstva podľa § 355 a 356 Trestného zákona, trestný čin vzbury väzňov podľa § 358 Trestného zákona, trestný čin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 Trestného zákona, trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného zákona alebo trestný čin týrania zvierat podľa § 378 Trestného zákona, alebo b) iný trestný čin, ako je uvedený v písmene a), ak bol trestný čin spáchaný so zbraňou podľa Trestného zákona, 19) spáchaný násilím, 19a) hrozbou bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy alebo spáchaný s použitím nátlaku. 19b) (2) Za spoľahlivú osobu sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, a) koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo podmienečne zastavené a nebolo právoplatne rozhodnuté, že sa obvinený osvedčil alebo nemá sa za to, že sa osvedčil, b) kto preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, 20) c) kto preukázateľne požíva omamné látky, psychotropné látky alebo prípravky, 21) ktorých požívanie môže vyvolať závislosť osôb od nich, d) kto bol v posledných dvoch rokoch uznaný vinným z priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), e) kto bol v posledných dvoch rokoch opakovane uznaný vinným z priestupku 1. podľa § 69 ods. 1 písm. c) alebo písm. d), 2. na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, 3. proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil vyhrážaním ujmou na zdraví, úmyselným ublížením na zdraví alebo iným násilím, alebo 4. na úseku poľovníctva a rybárstva alebo f) kto podľa zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. 12. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 06. 2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o vydanie zbrojného preukazu skupiny B. Správne orgány po vykonanom dokazovaní zhodne dospeli k záveru, že žalobca nespĺňa podmienku spoľahlivosti, pretože podľa zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. 13. Súd konštatuje, že zbrojný preukaz je verejná listina, ktorá fyzickú osobu oprávňuje držať alebo nosiť zbraň a strelivo v rozsahu ustanovenom pre jednotlivé skupiny zbrojného preukazu. Zbrojný preukaz sa rozdeľuje podľa účelu používania zbrane alebo streliva a podľa rozsahu oprávnenia nosiť alebo držať strelnú zbraň do skupín. Skupina „B“ oprávňuje na držanie zbrane a streliva na ochranu osoby a majetku. Policajný útvar vydá zbrojný preukaz fyzickej osobe s miestom pobytu na území Slovenskej republiky, ktorá písomne požiadala o jeho vydanie, je plne spôsobilá na právne úkony, dosiahla predpísaný vek, je bezúhonná, spoľahlivá a zdravotne a psychicky spôsobilá držať alebo nosiť zbraň a strelivo. Žiadateľ musí preukázať odbornú spôsobilosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo vykonaním skúšky pred skúšobnou komisiou a v konaní o vydanie zbrojného preukazu preukázať potrebu držať alebo nosiť zbraň a strelivo. 14. Zákon o strelných zbraniach a strelive zaviedol pre všetkých občanov nárok na získanie zbrojného preukazu, avšak až po splnení všetkých zákonom určených podmienok ustanovených v § 16. Okrem dosiahnutia určitého veku, spôsobilosti na právne úkony, zdravotnej, psychickej a odbornej spôsobilosti, je tu i zákonná požiadavka bezúhonnosti a spoľahlivosti, ktoré sú špecifikované v ustanovení § 19. Za splnenia určených podmienok potom zbrojný preukaz musí byť vydaný ako vec nárokovateľná. Pri posudzovaní spoľahlivosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona o strelných zbraniach a strelive sa kladie dôraz aj na zisťovanie spoľahlivosti žiadateľa so zreteľom na ochranu života, zdravia, majetkových a iných práv osôb, ako i verejných záujmov. Účelom je najmä vylúčiť z držania zbraní osobu násilnej povahy alebo inak nebezpečnú sebe alebo svojmu okoliu, i napriek tomu, že je podľa zákona o strelných zbraniach a strelive bezúhonná a nedopustila sa opakovane priestupkov uvedených v § 19 ods. 2. Je vecou každého štátu, aby v záujme zabezpečenia svojich funkcií rozhodol, že určitej skupine poskytne menej výhod ako inej. Právo vlastniť a držať strelnú zbraň a strelivo nie je možné považovať za základné ľudské právo jednotlivca alebo skupiny zaručené ústavou alebo Dohovorom o základných ľudských právach a slobodách ako sú napr. právo na život a zdravie, právo na ochranu osoby a jej súkromia, osobnej slobody, ľudskej dôstojnosti, vlastníctva, obydlia a pod. Ak teda štát v rámci vlastných kompetencií pri plnení svojich úloh s prihliadnutím na chránené záujmy spoločnosti obmedzí nárok na vydanie zbrojného preukazu a tým upraví podmienky možnosti legálneho nadobudnutia, nosenia alebo používania zbraní a streliva, nezasahuje tým do základných práv a slobôd občanov. 15. V prejednávanej veci z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 21. 04. 2017 podal na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Oddelenie dokladov Nitra (správny orgán prvého stupňa) žiadosť o vydanie zbrojného preukazu, ktorú odôvodňoval ochranou osoby a majetku. K žiadosti priložil čestné vyhlásenie zo dňa 21. 04. 2017 o tom, že sa za posledných 10 rokov pred podaním žiadosti nepretržite nezdržiaval mimo územia SR viac ako 6 mesiacov, psychologický posudok o psychickej spôsobilosti na držanie alebo nosenie strelnej zbrane a streliva, lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na držanie alebo nosenie strelnej zbrane a streliva. Za účelom rozhodnutia o podanej žiadosti si správny orgán prvého stupňa zabezpečil lustráciu žalobcu v evidenciách zložiek Policajného zboru SR, požiadal o vykonanie previerky OR PZ v Nitre, Obvodné oddelenie PZ v Lužiankach, zabezpečil si výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR a odpis registra trestov. Správny orgán prvého stupňa zamietnutie žiadosti o vydanie zbrojného preukazu odôvodnil tým, že žalobcu nemožno považovať za spoľahlivú osobu, keďže tento podľa zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. Poukázal pritom na správu OR PZ Lužianky zo dňa 26. 04. 2017, keď voči žalobcovi bolo v predošlých rokoch vznesených množstvo obvinení zo spáchania trestných činov, aj násilných trestných činov, za spáchanie ktorých bol aj právoplatne odsúdený. Na základe uvedeného útvar Policajného zboru nedoporučil vyhovieť žiadosti o vydanie zbrojného preukazu, pretože žalobca nie je osobou, ktorá by dávala záruku, že zbraň nezneužije. Žalovaný rozhodujúc o podanom odvolaní žalobcu vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosti vyplývajúce z odpisu z registra trestov, keď uviedol, že žalobca bol v minulosti odsúdený za úmyselné trestné činy: v roku 2010 za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, v roku 2007 za trestný čin výtržníctva, v roku 1998 za trestný čin ublíženia na zdraví, a tiež za majetkové trestné činy: v roku 2008 za trestný čin podvodu, v rokoch 2000 a 2001 za trestný čin krádeže. Tiež poukázal na výsledky lustrácie žalobcu v ÚSEP, z ktorej vyplynulo, že žalobca sa v období od 01. 03. 2013 do 23. 06. 2016 dopustil niekoľkých priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že žalobca už ani ako držiteľ vodičského preukazu nerešpektuje ustanovenia zákona o cestnej premávke. Týmto svojim konaním žalobca nepresvedčil žalovaného (a ani správny orgán prvého stupňa) o tom, že ako držiteľ zbrojného preukazu bude konať v súlade so zákonom o strelných zbraniach a strelive a bude rešpektovať ustanovenia vyplývajúce z tohto právneho predpisu. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení ako aj zo správy útvaru Policajného zboru, ktorý vykonal previerku žalobcu, vyslovil záver, že žalobca nespĺňa podmienku spoľahlivosti upravenú v ustanovení § 16 písm. d) zákona o strelných zbraniach a strelive, keď ide o osobu nespoľahlivú v zmysle § 19 ods. 2 písm. f) predmetného zákona. 16. S poukazom na vyššie uvedené súd námietku žalobcu o zmätočnosti a protizákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného poukazujúc na nesprávne vyhodnotenie listinných podkladov k žiadosti o vydanie zbrojného preukazu a relevantné neodôvodnenie tvrdenia o tom, že žalobca nedáva záruku, že zbraň nezneužije, považuje za nedôvodnú. Súd v prvom rade poukazuje na to, že z napadnutého rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, z akého dôvodu bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o vydanie zbrojného preukazu, a tým bolo nesplnenie podmienky spoľahlivosti v zmysle § 16 písm. d) v spojení s § 19 ods. 2 písm. f) zákona o strelných zbraniach a strelive, keď žalobca podľa zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. Žalovaný svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil, odôvodnenie rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Z napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia je jednoznačne zrejmé, že žalovaný (a ani správny orgán prvého stupňa) nespochybňovali bezúhonnosť žalobcu v zmysle § 19 ods. 1 zákona o strelných zbraniach a strelive a ani jeho spoľahlivosť v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) až e) zákona o strelných zbraniach a strelive. Pokiaľ poukazovali na trestnú činnosť žalobcu z minulosti (i keď žalovaný nesprávne žalobcu označil za osobu odsúdenú za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami (konanie vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 1T/171/2011), hoci v súvislosti so spáchaním tohto trestného činu bol žalobca spod obžaloby oslobodený), prihliadali i na skutočnosť, že žalobcove odsúdenia boli zahladené, resp. že sa osvedčil a ďalšej trestnej činnosti sa po dátume 11. 09. 2012 nedopustil. Preto tvrdenie žalobcu, že rozhodnutím žalovaného boli negované účinky inštitútov zahladenia odsúdenia a osvedčenia, je nedôvodné. Pokiaľ aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne uviedol, že žalobca bol i za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami (konanie vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 1T/171/2011) odsúdený, uvedené nesprávne konštatovanie nemalo vplyv na zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď žalobcovi nebola zamietnutá žiadosť o vydanie zbrojného preukazu z tohto dôvodu, ale z dôvodu, že nedáva záruku, že zbraň nezneužije. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcu, že tvrdenie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa o tom, že žalobca nedáva záruku, že zbraň nezneužije, nie je možné považovať za prekážku k vydaniu zbrojného preukazu, nakoľko na žalobcu sa hľadí ako keby nebol odsúdený. Zákonná podmienka upravená v ustanovení § 19 ods. 2 písm. f) zákona o zbraniach a strelive je samostatnou podmienkou, jej zakotvenie malo za cieľ vylúčiť z držania zbraní osobu násilnej povahy alebo inak nebezpečnú sebe alebo svojmu okoliu, i napriek tomu, že je podľa zákona o strelných zbraniach a strelive bezúhonná a nedopustila sa opakovane priestupkov uvedených v § 19 ods. 2. Pre konštatovanie nespoľahlivosti žiadateľa v zmysle § 19 ods. 2 písm. f) zákona o strelných zbraniach a strelive je teda irelevantné, že žiadateľove odsúdenia boli zahladené a že sa osvedčil, relevantné je to, že spôsobom svojho života nedáva záruku, že zbraň nezneužije. Je potrebné uvedomiť si, že obmedzenie možnosti legálneho nadobudnutia, nosenia alebo používania zbraní a streliva je motivované predovšetkým verejným záujmom spoločnosti na ochrane života, zdravia, majetku jednotlivcov. Umožnením legálneho nadobudnutia, nosenia a používania zbrane a streliva osobe, u ktorej nie je s ohľadom na jej predchádzajúci život a správanie sa absolútne vylúčená možnosť, že by túto zbraň a strelivo mohla použiť v rozpore s právnym poriadkom a verejným záujmom, by mohlo dôjsť k fatálnym následkom, ktorým sa zákonodarca stanovením podmienok pre vydanie zbrojného preukazu snažil v maximálnej možnej miere zabrániť. Vo vzťahu k žalobcovi v súčasnosti síce nie je vedené žiadne trestné konanie, jeho bezúhonnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o strelných zbraniach a strelive je nesporná, tiež nie je sporné, že v ponímaní § 19 ods. 2 písm. a) až e) ide o osobu spoľahlivú, napriek tomu ale zároveň ide o osobu, ktorá sa neriadi a nerešpektuje právne predpisy Slovenskej republiky, keď od roku 2013 do podania žiadosti o vydanie zbrojného preukazu bol žalobca opakovanie (9 krát) riešený v priestupkovom konaní (priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky). Pokiaľ žalobca nedokáže rešpektovať a dodržiavať právne predpisy týkajúce sa bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, nie je možné predpokladať, že by dodržiaval iné právne predpisy SR, nehovoriac o právnom predpise upravujúcom práva a povinnosti osôb, ktoré sú držiteľmi zbrojného preukazu, ktorý im umožňuje nadobudnúť, vlastniť a používať strelnú zbraň a strelivo. Žalovaný (a aj správny orgán prvého stupňa) podľa názoru správneho súdu správne vyhodnotil skutkové zistenia v priebehu administratívneho konania a svojim rozhodnutím učinil zadosť verejnému záujmu na ochrane života, zdravia a majetku jednotlivcov tým, že žalobcovi, ako osobe s kriminálnou minulosťou, na ktorú sa hľadí akoby odsúdená nebola, ktorá nerešpektuje právny poriadok SR a opakovane sa pred podaním žiadosti o vydanie zbrojného preukazu dopúšťala konania majúceho znaky priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, vyhodnotil ako osobu, ktorá nedáva záruku, že zbraň nezneužije. 17. Odmietnutie vydania zbrojného preukazu pre nesplnenie niektorej zákonnej podmienky potrebnej k nadobudnutiu vlastníctva, držania, nosenia alebo používania strelných zbraní a streliva nepredstavuje sankcionovanie žalobcu za predchádzajúci trestný čin administratívnym rozhodnutím, ale ide len o konštatáciu nesplnenia zákonných podmienok, za ktorých ľudia majú oprávnenie mať takéto právo. Rozhodnutie žalovaného nemá náležitosti (administratívnej) sankcie žalobcu a nejde teda o opätovné trestanie žalobcu za skutok, za ktorý mu už raz bol uložený trest. Preto je námietka žalobcu v tomto smere nedôvodná, keď rozhodnutím žalovaného (a ani správneho orgánu prvého stupňa) nedošlo k porušeniu ústavného práva zakotveného v čl. 50 ods. 5 Ústavy SR, v zmysle ktorého nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby, pretože zamietnutie žiadosti o vydanie zbrojného preukazu nemožno považovať za sankciu, pričom rozhodnutiu žalovaného nepredchádzalo žiadne trestné konanie. 18. Súd za nedôvodnú vyhodnotil i námietku žalobcu poukazujúcu na sťaženie jeho uplatnenia sa na trhu práce a výkonu určitého povolania rozhodnutím žalovaného a to predovšetkým z dôvodu, že žalobca podanú žiadosť o vydanie zbrojného preukazu odôvodňoval potrebou ochrany osoby a majetku, teda žiadal o vydanie zbrojného preukazu skupiny „B“, t. j. na držanie zbrane a streliva na ochranu osoby a majetku (ktorý je viazaný na konkrétne miesto, spravidla miesto bydliska žiadateľa) a nie na výkon povolania alebo v súvislosti s ním (ako prezentoval v podanej žalobe). Rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o vydanie zbrojného preukazu skupiny „B“, resp. rozhodnutím žalovaného o zamietnutí odvolania a potvrdení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie zbrojného preukazu potom v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu ústavného práva zakotveného v čl. 35 ods. 1, 2 Ústavy SR, ako argumentoval žalobca. Týmto rozhodnutím nebolo porušené právo žalobcu na slobodnú voľbu povolenia, právo podnikania a inej zárobkovej činnosti, pričom rozhodnutím žalovaného (a ani správneho orgánu prvého stupňa) nedošlo k obmedzeniu výkonu určitého povolania alebo činnosti žalobcu. 19. Zhrnúc vyššie uvedené správny súd konštatuje, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, keď žalobca žalobnými námietkami nedokázal spochybniť zákonnosť a správnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktoré boli podrobené súdnemu prieskumu v intenciách podanej žaloby. Preto správny súd podanú žalobu rozsudkom podľa ust. § 190 SSP zamietol. 20. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli. 21. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.