Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/147/2017 z 10. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 10. septembra 2019, sp. zn. 11S/147/2017, ECLI:SK:KSNR:2019:4017200566.2 Krajský súd Nitra | 11S/147/2017 | ECLI:SK:KSNR:2019:4017200566.2 | 2019-09-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4947bf9b-ce0b-470b-8aec-164506406085 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4017200566.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/147/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200566
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4017200566.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr.
Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: A. P., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX,
zastúpeného: Advokátska kancelária CIMMERMANN, s.r.o., Ľ. Podjavorinskej 1735/23, Zlaté Moravce,
proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 1160/32, Nitra, o správnej
žalobe zo dňa 25. 08. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č: KRPZ-NR-OPP3-323-002/2017 zo dňa 28.
06. 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal na Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Nitre, Oddelenie dokladov Nitra (správny orgán prvého stupňa) dňa 21. 04. 2017
žiadosť o vydanie zbrojného preukazu, ktorú odôvodňoval ochranou osoby a majetku. Spolu s podanou
žiadosťou zaplatil správny poplatok vo výške 16,50 eur. K žiadosti priložil čestné vyhlásenie zo dňa
21. 04. 2017 o tom, že sa za posledných 10 rokov pred podaním žiadosti nepretržite nezdržiaval
mimo územia SR viac ako 6 mesiacov, psychologický posudok o psychickej spôsobilosti na držanie
alebo nosenie strelnej zbrane a streliva, lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na držanie alebo
nosenie strelnej zbrane a streliva. Za účelom rozhodnutia o podanej žiadosti si správny orgán prvého
stupňa zabezpečil lustráciu žalobcu v evidenciách zložiek Policajného zboru SR, požiadal o vykonanie
previerky OR PZ v Nitre, Obvodné oddelenie PZ v Lužiankach, zabezpečil si výpis z ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra SR a odpis registra trestov.

2. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že žalobca má evidovaných celkove 6 záznamov, posledný
záznam je z roku 2008. Podaním zo dňa 25. 04. 2017 OR PZ v Nitre, Obvodné oddelenie PZ v
Lužiankach, oznámilo správnemu orgánu prvého stupňa, že ním vykonaným šetrením ako aj šetrením
vykonaným Obecným úradom Zbehy bolo zistené, že žiadateľ (žalobca) má v súčasnosti v mieste
bydliska dobrú povesť, za obdobie posledných dvoch rokov nespáchal žiadny trestný čin, ani konkrétny
druh priestupku (proti občianskemu spolunažívaniu vyhrážaním ujmou na zdraví, úmyselným ublížením
na zdraví alebo iným násilím), alkoholické nápoje ani iné omamné, či psychotropné látky nepožíva, v
minulosti sa dopúšťal trestnej činnosti. Na základe uvedených zistení bolo konštatované, že žalobca
nedáva záruku, že zbraň nezneužije, preto vydanie zbrojného preukazu doporučené nebolo. Z výpisu z
ústrednej evidencie priestupkov zo dňa 21. 04. 2017 vyplynulo, že žalobca má v období od 01. 03. 2013



do 21. 04. 2017 celkove evidovaných 9 priestupkov, z toho 6 priestupkov sa týkalo porušenia pravidiel
cestnej premávky a 3 priestupky sa týkali porušenia § 22 ods. 1 zákona č. 371/1990 Zb.

3. Dňa 17. 05. 2017 vypracoval správny orgán prvého stupňa upovedomenie o zamietnutí žiadosti
o vydanie zbrojného preukazu - oznámenie, ktoré žalobca osobne prevzal dňa 17. 05. 2017. V
upovedomení bolo žalobcovi oznámené, že správny orgán prvého stupňa sa rozhodol podanú žiadosť o
vydanie zbrojného preukazu zamietnuť, nakoľko v zmysle § 19 ods. 2 písm. f) zákona č. 190/2003 Z. z. o
strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa zistení útvaru Policajného
zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. V predmetnom podaní bola žalobcovi poskytnutá lehota na
vyjadrenie sa v trvaní 7 dní.

4. Rozhodnutím č. p. ORPZ-NR-OPP1-32-018/2017-ZB zo dňa 17. 05. 2017 správny orgán prvého
stupňa žiadosť žalobcu o vydanie zbrojného preukazu s oprávnením na držanie zbrane a streliva na
ochranu osoby a majetku zo dňa 21. 04. 2017 zamietol z dôvodu, že účastník konania (žalobca) nie je
osobou spoľahlivou v zmysle § 19 ods. 2 písm. f) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lebo podľa zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku,
že zbraň nezneužije. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie, o ktorom po uplynutí lehoty 5 dní od doručenia upovedomenia o umožnení uplatnenia práv
účastníka konania podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku datovaného dňa 13. 06. 2017 a doručeného
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16. 06. 2017, žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

5. Rozhodnutím č. KRPZ-NR-OPP3-323-002/2017 zo dňa 28. 06. 2017 žalovaný podané odvolanie
žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia opísal priebeh konania pred správnym orgánom prvého stupňa po podaní žiadosti žalobcu
zo dňa 21. 04. 2017 o vydanie zbrojného preukazu, opísal úkony vykonané správnym orgánom prvého
stupňa v súvislosti s preverením, či žalobca je osobou bezúhonnou a spoľahlivou v zmysle § 16 písm.
d) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a aké závery z nich vyplývali. Tiež sa vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu, keď poukázal na to,
že žalobca sa síce dňom 11. 09. 2012 osvedčil a od uvedeného dátumu sa nedopustil žiadneho
trestného činu, avšak od 01. 03. 2013 sa dopustil niekoľkých priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, preto týmto svojim doterajším konaním nepresvedčil správny orgán, že ako držiteľ
zbrojného preukazu bude konať v súlade so zákonom č. 190/2003 Z. z. a bude rešpektovať ustanovenia
tohto zákona. K námietke žalobcu, že podľa predložených lekárskych posudkov je osobou zdravotne
a psychicky spôsobilou na držanie alebo nosenie zbrane a streliva, žalovaný uviedol, že zdravotná a
psychická spôsobilosť pre držanie alebo nosenie zbrane a streliva je jednou z podmienok pre vyhovenie
žiadosti o vydanie zbrojného preukazu, pričom spoľahlivosť je ďalšou podmienkou, ktorej splnenie u
žalobcu preukázané nebolo. Konštatoval, že správny orgán prvého stupňa prihliadol i na charakter
trestnej činnosti žalobcu, ktorej sa v minulosti dopustil a za ktorú bol odsúdený, z čoho vyvodil, že žalobcu
nemožno považovať za osobu spoľahlivú na účely zákona č. 190/2003 Z. z., pričom tento svoj záver v
odvolaním napadnutom rozhodnutí i náležite odôvodnil.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

6. Žalobca žalobou zo dňa 25. 08. 2017 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-NR-
OPP3-323-002/2017 zo dňa 28. 06. 2017 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

7. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za zmätočné a protizákonné. Poukázal na ustanovenie
§ 19 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 2 zákona č. 190/2003 Z. z., ktoré citoval. Mal za to, že je osobou
spoľahlivou na účely predmetného zákona, pretože sa osvedčil a tiež osobou bezúhonnou, pretože jeho
tresty boli zahladené. Z výpisu z registra trestov jednoznačne vyplýva, že sa dňa 11. 09. 2012 osvedčil
a trest odňatia slobody, ktorý vykonal dňa 26. 05. 2009 bol zahladený. Mal za to, že žalovaný nesprávne
vyhodnotil listinné podklady k žiadosti o vydanie zbrojného preukazu. Svoje tvrdenie, že žalobca nedáva



záruku, že zbraň nezneužije, relevantne neodôvodnil, keď poukázal na množstvo vznesených obvinení
za spáchania trestných činov, avšak nijako bližšie nešpecifikoval a ani neodôvodnil, za ktoré z týchto
obvinení bol žalobca aj odsúdený. Tvrdenie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa o tom, že
žalobca nedáva záruku, že zbraň nezneužije, nie je možné považovať za prekážku k vydaniu zbrojného
preukazu, nakoľko na žalobcu sa hľadí ako keby nebol odsúdený a preto tvrdenie správnych orgánov
bez uvedenia ďalších dôvodov neobstojí. Skutočnosť, že sa z trestného konania poučil, preukazuje
aj fakt, že sa od osvedčenia nedopustil ďalšieho trestného konania. Uložené sankcie mali pre žalobcu
dostatočný výchovný účinok. Konštatoval, že rozhodnutím žalovaného boli účinky a právne následky
inštitútu osvedčenia a inštitútu zahladenia odsúdenia negované.

Mal za to, že rozhodnutie žalovaného je neprimeraným represívnym postihom a to z hľadiska dvoch po
sebe uložených sankcií, resp. trestov za ten istý skutok, čo považuje za protiústavné poukazujúc na čl.
50 ods. 5 Ústavy SR.

Pokiaľ ide o trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, ktorý uvádzal žalovaný
vo svojom rozhodnutí ako trestný čin, za ktorý bol žalobca odsúdený, poukázal na rozsudok Okresného
súdu Galanta sp. zn. 1T/171/2011 zo dňa 21. 10. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 04. 2014,
ktorým bol oslobodený spod obžaloby v tejto veci, pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal.

Vyslovil záver, že obmedzenia, z ktorých zákonodarca vychádzal pri prijatí právnej úpravy zákona č.
190/2003 Z. z., vychádzali z verejného záujmu na ochrane života a zdravia občanov spočívajúcich aj
vo vylúčení z možnosti držať zbrane osobám, ktoré sa dopustili trestnej činnosti s využitím zbrane.
Uvedené sa však na žalobcu nevzťahuje, pretože sa takejto trestnej činnosti nedopustil. Rozhodnutím
žalovaného bolo žalobcovi sťažené uplatnenie sa na trhu práce, keď držanie zbrojného preukazu alebo
zbrojnej licencie je v mnohých prípadoch predpokladom výkonu určitého povolania, či druhu podnikania.
V súvislosti s uvedeným videl porušenie práv žalobcu ustanovených v čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy SR.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

8. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 08. 02. 2018 navrhol podanú žalobu zamietnuť. K žalobným
námietkam uviedol, že žalobca v podanej žalobe poukazoval na splnenie podmienok v zmysle § 19 ods.
1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 190/2003 Z. z., avšak k zamietnutiu jeho žiadosti o vydanie zbrojného
preukazu došlo v zmysle § 19 ods. 2 písm. f) predmetného zákona a to z dôvodu, že podľa zistení útvaru
Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. K uvedenému záveru žalovaný ako aj správny
orgán prvého stupňa čerpá poznatky najmä z informačných systémov Policajného zboru, pričom za
takéto poznatky možno považovať aj zistenie policajného útvaru o začatí trestného konania ako aj o tom,
že žiadateľ sa v minulosti dopustil konania, ktoré zakladá skutkovú podstatu trestného činu, avšak trestné
stíhanie voči nemu nebolo začaté alebo bolo zastavené. Z uvedeného vyplýva, že žiadateľ nemusí byť
odsúdený za trestný čin, aby vzhľadom na jeho konanie v minulosti bol vyslovený záver o tom, že žiadateľ
nedáva záruku, že zbraň nezneužije.

Konštatoval, že listinné podklady k žiadosti o vydanie zbrojného preukazu vyhodnotil správne (a
správne ich vyhodnotil i správny orgán prvého stupňa), v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z., pričom vo
svojom rozhodnutí v časti „odôvodnenie“ presne špecifikoval, za ktoré úmyselné trestné činy a za ktoré
majetkové trestné činy bol žalobca odsúdený. Uznal, že v napadnutom rozhodnutí nesprávne uviedol,
že žalobca bol odsúdený i za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
(trestné konanie vedené Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 1T/171/2011), avšak táto skutočnosť
nemala vplyv na rozhodnutie žalovaného, pretože pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že
žalobca bol v minulosti odsúdený aj za iné trestné činy, pričom sa dopustil aj niekoľkých priestupkov
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

K námietke žalobcu odvolávajúcej sa na zmysel inštitútu osvedčenia a zahladenia odsúdenia uviedol,
že podmienkou zaradenia sa odsúdených do riadneho života nie je potreba byť držiteľom zbrojného
preukazu. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 190/2003 Z. z.,
v zmysle ktorého je zbrojný preukaz rozdelený podľa účelu používania zbrane alebo streliva a podľa



rozsahu oprávnenia nosiť alebo držať zbraň do jednotlivých skupín, pre ktoré sú stanovené špecifické
podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť pre vydanie konkrétneho zbrojného preukazu.

Nesúhlasil s názorom žalobcu, že zamietnutie žiadosti o vydanie zbrojného preukazu by malo byť
sankciou alebo trestom, keď v súvislosti s podanou žiadosťou žalobcu nebolo začaté žiadne trestné
stíhanie žalobcu.

Námietku žalobcu poukazujúcu na skutočnosť, že vlastnenie zbrojného preukazu je v mnohých
prípadoch predpokladom výkonu určitého povolania alebo druhu podnikania, považoval za irelevantnú,
keď žalobca svoju žiadosť o vydanie zbrojného preukazu odôvodňoval ochranou osoby a majetku
(zbrojný preukaz skupiny B), a nie výkonom zamestnania. Vlastník zbrojného preukazu skupiny B je
oprávnený prechovávať a mať pri sebe zbraň a strelivo len na určitom konkrétnom mieste, ktorým
je spravidla miesto trvalého pobytu žiadateľa. Zbrojný preukaz tejto skupiny nie je určený na výkon
žiadneho povolania a nie je ani podmienkou podnikania. Taktiež nesúhlasil s názorom žalobcu, že
držanie zbrojnej licencie je v mnohých prípadoch predpokladom výkonu povolania alebo podnikania, keď
poukázal na ustanovenie § 29 ods. 2 zákona č. 190/2003 Z. z., ktoré upravuje 7 skupín zbrojnej licencie,
pričom konštatoval, že žalobca má možnosť podnikať v mnohých iných odvetviach ako je stanovené vo
vyššie spomenutom ustanovení. Vzhľadom na uvedené ako aj skutočnosť, že zbrojný preukaz je verejná
listina, ktorú fyzická osoba nie je povinná držať a policajný útvar ju vydá len za splnenia podmienok
uvedených v zákone č. 190/2003 Z. z., postupom a rozhodnutím žalovaného nebolo žalobcovi nijako
sťažené jeho uplatnenie sa na trhu práce.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

9. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo
zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 06. 2017
ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná
a preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol rozsudkom, ktorý vyhlásil na pojednávaní dňa 11. 09. 2019,
ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného.

10. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“),
správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa § 16 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „zákona o strelných zbraniach a
strelive“), Policajný útvar vydá zbrojný preukaz fyzickej osobe, ktorá
a) písomne požiadala o jeho vydanie,
b) je plne spôsobilá na právne úkony,
c) dosiahla predpísaný vek (§ 18),
d) je bezúhonná a spoľahlivá (§ 19),
e) je zdravotne spôsobilá a psychicky spôsobilá držať alebo nosiť zbraň a strelivo,
f) preukázala odbornú spôsobilosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo vykonaním skúšky pred skúšobnou
komisiou (§ 21),
g) má miesto pobytu na území Slovenskej republiky,
h) v konaní o vydanie zbrojného preukazu preukázala potrebu držať alebo nosiť zbraň a strelivo.

Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o strelných zbraniach a strelive,
(1) Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona, okrem osoby, ktorej odsúdenie bolo zahladené,
nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za
a) úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu podľa druhej časti prvej hlavy Trestného zákona, trestný čin
proti slobode a ľudskej dôstojnosti podľa druhej časti druhej hlavy Trestného zákona okrem trestného



činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona, trestného činu porušovania
tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 až 198 Trestného zákona, trestného činu súlože medzi
príbuznými podľa § 203 Trestného zákona, úmyselný trestný čin všeobecne nebezpečný podľa druhej
časti šiestej hlavy prvého dielu Trestného zákona, trestný čin proti republike podľa druhej časti siedmej
hlavy Trestného zákona, trestný čin proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci podľa druhej časti
ôsmej hlavy prvého dielu Trestného zákona, trestný čin proti brannosti podľa druhej časti desiatej hlavy
prvého dielu Trestného zákona, úmyselný trestný čin proti službe v ozbrojených silách podľa druhej časti
desiatej hlavy tretieho dielu Trestného zákona, trestný čin proti obrane vlasti podľa druhej časti desiatej
hlavy štvrtého dielu Trestného zákona, úmyselný trestný čin vojenský podľa druhej časti jedenástej
hlavy Trestného zákona, trestný čin proti mieru a ľudskosti alebo trestný čin terorizmu a extrémizmu
podľa druhej časti dvanástej hlavy prvého dielu Trestného zákona, trestný čin vojnový podľa druhej časti
dvanástej hlavy druhého dielu Trestného zákona, trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 a 5 Trestného
zákona, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, trestný čin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, trestný čin pytliactva podľa §
310 Trestného zákona, trestný čin násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 Trestného zákona,
trestný čin prevádzačstva podľa § 355 a 356 Trestného zákona, trestný čin vzbury väzňov podľa § 358
Trestného zákona, trestný čin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 Trestného zákona, trestný
čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného
zákona alebo trestný čin týrania zvierat podľa § 378 Trestného zákona, alebo
b) iný trestný čin, ako je uvedený v písmene a), ak bol trestný čin spáchaný so zbraňou podľa Trestného
zákona, 19) spáchaný násilím, 19a) hrozbou bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy alebo
spáchaný s použitím nátlaku. 19b)
(2) Za spoľahlivú osobu sa na účely tohto zákona nepovažuje ten,
a) koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo podmienečne zastavené a nebolo
právoplatne rozhodnuté, že sa obvinený osvedčil alebo nemá sa za to, že sa osvedčil,
b) kto preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, 20)
c) kto preukázateľne požíva omamné látky, psychotropné látky alebo prípravky, 21) ktorých požívanie
môže vyvolať závislosť osôb od nich,
d) kto bol v posledných dvoch rokoch uznaný vinným z priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. a) alebo
písm. b),
e) kto bol v posledných dvoch rokoch opakovane uznaný vinným z priestupku
1. podľa § 69 ods. 1 písm. c) alebo písm. d),
2. na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami,
3. proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil vyhrážaním ujmou na zdraví, úmyselným
ublížením na zdraví alebo iným násilím, alebo
4. na úseku poľovníctva a rybárstva alebo
f) kto podľa zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije.

12. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 06. 2017, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí
žiadosti o vydanie zbrojného preukazu skupiny B. Správne orgány po vykonanom dokazovaní zhodne
dospeli k záveru, že žalobca nespĺňa podmienku spoľahlivosti, pretože podľa zistení útvaru Policajného
zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije.

13. Súd konštatuje, že zbrojný preukaz je verejná listina, ktorá fyzickú osobu oprávňuje držať alebo nosiť
zbraň a strelivo v rozsahu ustanovenom pre jednotlivé skupiny zbrojného preukazu. Zbrojný preukaz sa
rozdeľuje podľa účelu používania zbrane alebo streliva a podľa rozsahu oprávnenia nosiť alebo držať
strelnú zbraň do skupín. Skupina „B“ oprávňuje na držanie zbrane a streliva na ochranu osoby a majetku.
Policajný útvar vydá zbrojný preukaz fyzickej osobe s miestom pobytu na území Slovenskej republiky,
ktorá písomne požiadala o jeho vydanie, je plne spôsobilá na právne úkony, dosiahla predpísaný
vek, je bezúhonná, spoľahlivá a zdravotne a psychicky spôsobilá držať alebo nosiť zbraň a strelivo.
Žiadateľ musí preukázať odbornú spôsobilosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo vykonaním skúšky pred
skúšobnou komisiou a v konaní o vydanie zbrojného preukazu preukázať potrebu držať alebo nosiť
zbraň a strelivo.

14. Zákon o strelných zbraniach a strelive zaviedol pre všetkých občanov nárok na získanie zbrojného
preukazu, avšak až po splnení všetkých zákonom určených podmienok ustanovených v § 16. Okrem
dosiahnutia určitého veku, spôsobilosti na právne úkony, zdravotnej, psychickej a odbornej spôsobilosti,



je tu i zákonná požiadavka bezúhonnosti a spoľahlivosti, ktoré sú špecifikované v ustanovení § 19.
Za splnenia určených podmienok potom zbrojný preukaz musí byť vydaný ako vec nárokovateľná. Pri
posudzovaní spoľahlivosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona o strelných zbraniach a strelive sa kladie dôraz aj
na zisťovanie spoľahlivosti žiadateľa so zreteľom na ochranu života, zdravia, majetkových a iných práv
osôb, ako i verejných záujmov. Účelom je najmä vylúčiť z držania zbraní osobu násilnej povahy alebo
inak nebezpečnú sebe alebo svojmu okoliu, i napriek tomu, že je podľa zákona o strelných zbraniach a
strelive bezúhonná a nedopustila sa opakovane priestupkov uvedených v § 19 ods. 2.

Je vecou každého štátu, aby v záujme zabezpečenia svojich funkcií rozhodol, že určitej skupine poskytne
menej výhod ako inej. Právo vlastniť a držať strelnú zbraň a strelivo nie je možné považovať za
základné ľudské právo jednotlivca alebo skupiny zaručené ústavou alebo Dohovorom o základných
ľudských právach a slobodách ako sú napr. právo na život a zdravie, právo na ochranu osoby a jej
súkromia, osobnej slobody, ľudskej dôstojnosti, vlastníctva, obydlia a pod. Ak teda štát v rámci vlastných
kompetencií pri plnení svojich úloh s prihliadnutím na chránené záujmy spoločnosti obmedzí nárok na
vydanie zbrojného preukazu a tým upraví podmienky možnosti legálneho nadobudnutia, nosenia alebo
používania zbraní a streliva, nezasahuje tým do základných práv a slobôd občanov.

15. V prejednávanej veci z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 21. 04.
2017 podal na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Oddelenie dokladov Nitra (správny orgán
prvého stupňa) žiadosť o vydanie zbrojného preukazu, ktorú odôvodňoval ochranou osoby a majetku.
K žiadosti priložil čestné vyhlásenie zo dňa 21. 04. 2017 o tom, že sa za posledných 10 rokov pred
podaním žiadosti nepretržite nezdržiaval mimo územia SR viac ako 6 mesiacov, psychologický posudok
o psychickej spôsobilosti na držanie alebo nosenie strelnej zbrane a streliva, lekársky posudok o
zdravotnej spôsobilosti na držanie alebo nosenie strelnej zbrane a streliva. Za účelom rozhodnutia o
podanej žiadosti si správny orgán prvého stupňa zabezpečil lustráciu žalobcu v evidenciách zložiek
Policajného zboru SR, požiadal o vykonanie previerky OR PZ v Nitre, Obvodné oddelenie PZ v
Lužiankach, zabezpečil si výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR a odpis registra
trestov. Správny orgán prvého stupňa zamietnutie žiadosti o vydanie zbrojného preukazu odôvodnil tým,
že žalobcu nemožno považovať za spoľahlivú osobu, keďže tento podľa zistení útvaru Policajného zboru
nedáva záruku, že zbraň nezneužije. Poukázal pritom na správu OR PZ Lužianky zo dňa 26. 04. 2017,
keď voči žalobcovi bolo v predošlých rokoch vznesených množstvo obvinení zo spáchania trestných
činov, aj násilných trestných činov, za spáchanie ktorých bol aj právoplatne odsúdený. Na základe
uvedeného útvar Policajného zboru nedoporučil vyhovieť žiadosti o vydanie zbrojného preukazu, pretože
žalobca nie je osobou, ktorá by dávala záruku, že zbraň nezneužije. Žalovaný rozhodujúc o podanom
odvolaní žalobcu vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosti vyplývajúce z odpisu z registra trestov,
keď uviedol, že žalobca bol v minulosti odsúdený za úmyselné trestné činy: v roku 2010 za zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, v roku 2007 za trestný čin výtržníctva, v roku
1998 za trestný čin ublíženia na zdraví, a tiež za majetkové trestné činy: v roku 2008 za trestný čin
podvodu, v rokoch 2000 a 2001 za trestný čin krádeže. Tiež poukázal na výsledky lustrácie žalobcu v
ÚSEP, z ktorej vyplynulo, že žalobca sa v období od 01. 03. 2013 do 23. 06. 2016 dopustil niekoľkých
priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že žalobca
už ani ako držiteľ vodičského preukazu nerešpektuje ustanovenia zákona o cestnej premávke. Týmto
svojim konaním žalobca nepresvedčil žalovaného (a ani správny orgán prvého stupňa) o tom, že ako
držiteľ zbrojného preukazu bude konať v súlade so zákonom o strelných zbraniach a strelive a bude
rešpektovať ustanovenia vyplývajúce z tohto právneho predpisu. Vychádzajúc z vyššie uvedených
zistení ako aj zo správy útvaru Policajného zboru, ktorý vykonal previerku žalobcu, vyslovil záver, že
žalobca nespĺňa podmienku spoľahlivosti upravenú v ustanovení § 16 písm. d) zákona o strelných
zbraniach a strelive, keď ide o osobu nespoľahlivú v zmysle § 19 ods. 2 písm. f) predmetného zákona.

16. S poukazom na vyššie uvedené súd námietku žalobcu o zmätočnosti a protizákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného poukazujúc na nesprávne vyhodnotenie listinných podkladov k žiadosti o
vydanie zbrojného preukazu a relevantné neodôvodnenie tvrdenia o tom, že žalobca nedáva záruku,
že zbraň nezneužije, považuje za nedôvodnú. Súd v prvom rade poukazuje na to, že z napadnutého
rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, z akého dôvodu bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o vydanie zbrojného preukazu, a tým bolo nesplnenie podmienky
spoľahlivosti v zmysle § 16 písm. d) v spojení s § 19 ods. 2 písm. f) zákona o strelných zbraniach
a strelive, keď žalobca podľa zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije.
Žalovaný svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil, odôvodnenie rozhodnutia obsahuje všetky



náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Z napadnutého rozhodnutia
a jeho odôvodnenia je jednoznačne zrejmé, že žalovaný (a ani správny orgán prvého stupňa)
nespochybňovali bezúhonnosť žalobcu v zmysle § 19 ods. 1 zákona o strelných zbraniach a strelive a
ani jeho spoľahlivosť v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) až e) zákona o strelných zbraniach a strelive. Pokiaľ
poukazovali na trestnú činnosť žalobcu z minulosti (i keď žalovaný nesprávne žalobcu označil za osobu
odsúdenú za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami (konanie vedené
na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 1T/171/2011), hoci v súvislosti so spáchaním tohto trestného
činu bol žalobca spod obžaloby oslobodený), prihliadali i na skutočnosť, že žalobcove odsúdenia boli
zahladené, resp. že sa osvedčil a ďalšej trestnej činnosti sa po dátume 11. 09. 2012 nedopustil. Preto
tvrdenie žalobcu, že rozhodnutím žalovaného boli negované účinky inštitútov zahladenia odsúdenia
a osvedčenia, je nedôvodné. Pokiaľ aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne uviedol, že
žalobca bol i za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami (konanie vedené
na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 1T/171/2011) odsúdený, uvedené nesprávne konštatovanie
nemalo vplyv na zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď žalobcovi nebola
zamietnutá žiadosť o vydanie zbrojného preukazu z tohto dôvodu, ale z dôvodu, že nedáva záruku,
že zbraň nezneužije. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcu, že tvrdenie žalovaného i správneho
orgánu prvého stupňa o tom, že žalobca nedáva záruku, že zbraň nezneužije, nie je možné považovať
za prekážku k vydaniu zbrojného preukazu, nakoľko na žalobcu sa hľadí ako keby nebol odsúdený.
Zákonná podmienka upravená v ustanovení § 19 ods. 2 písm. f) zákona o zbraniach a strelive je
samostatnou podmienkou, jej zakotvenie malo za cieľ vylúčiť z držania zbraní osobu násilnej povahy
alebo inak nebezpečnú sebe alebo svojmu okoliu, i napriek tomu, že je podľa zákona o strelných
zbraniach a strelive bezúhonná a nedopustila sa opakovane priestupkov uvedených v § 19 ods.
2. Pre konštatovanie nespoľahlivosti žiadateľa v zmysle § 19 ods. 2 písm. f) zákona o strelných
zbraniach a strelive je teda irelevantné, že žiadateľove odsúdenia boli zahladené a že sa osvedčil,
relevantné je to, že spôsobom svojho života nedáva záruku, že zbraň nezneužije. Je potrebné
uvedomiť si, že obmedzenie možnosti legálneho nadobudnutia, nosenia alebo používania zbraní a
streliva je motivované predovšetkým verejným záujmom spoločnosti na ochrane života, zdravia, majetku
jednotlivcov. Umožnením legálneho nadobudnutia, nosenia a používania zbrane a streliva osobe, u
ktorej nie je s ohľadom na jej predchádzajúci život a správanie sa absolútne vylúčená možnosť, že
by túto zbraň a strelivo mohla použiť v rozpore s právnym poriadkom a verejným záujmom, by mohlo
dôjsť k fatálnym následkom, ktorým sa zákonodarca stanovením podmienok pre vydanie zbrojného
preukazu snažil v maximálnej možnej miere zabrániť. Vo vzťahu k žalobcovi v súčasnosti síce nie je
vedené žiadne trestné konanie, jeho bezúhonnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o strelných zbraniach
a strelive je nesporná, tiež nie je sporné, že v ponímaní § 19 ods. 2 písm. a) až e) ide o osobu
spoľahlivú, napriek tomu ale zároveň ide o osobu, ktorá sa neriadi a nerešpektuje právne predpisy
Slovenskej republiky, keď od roku 2013 do podania žiadosti o vydanie zbrojného preukazu bol žalobca
opakovanie (9 krát) riešený v priestupkovom konaní (priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky). Pokiaľ žalobca nedokáže rešpektovať a dodržiavať právne predpisy týkajúce sa bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, nie je možné predpokladať, že by dodržiaval iné právne predpisy SR,
nehovoriac o právnom predpise upravujúcom práva a povinnosti osôb, ktoré sú držiteľmi zbrojného
preukazu, ktorý im umožňuje nadobudnúť, vlastniť a používať strelnú zbraň a strelivo. Žalovaný (a aj
správny orgán prvého stupňa) podľa názoru správneho súdu správne vyhodnotil skutkové zistenia v
priebehu administratívneho konania a svojim rozhodnutím učinil zadosť verejnému záujmu na ochrane
života, zdravia a majetku jednotlivcov tým, že žalobcovi, ako osobe s kriminálnou minulosťou, na ktorú
sa hľadí akoby odsúdená nebola, ktorá nerešpektuje právny poriadok SR a opakovane sa pred podaním
žiadosti o vydanie zbrojného preukazu dopúšťala konania majúceho znaky priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, vyhodnotil ako osobu, ktorá nedáva záruku, že zbraň nezneužije.

17. Odmietnutie vydania zbrojného preukazu pre nesplnenie niektorej zákonnej podmienky potrebnej k
nadobudnutiu vlastníctva, držania, nosenia alebo používania strelných zbraní a streliva nepredstavuje
sankcionovanie žalobcu za predchádzajúci trestný čin administratívnym rozhodnutím, ale ide len o
konštatáciu nesplnenia zákonných podmienok, za ktorých ľudia majú oprávnenie mať takéto právo.
Rozhodnutie žalovaného nemá náležitosti (administratívnej) sankcie žalobcu a nejde teda o opätovné
trestanie žalobcu za skutok, za ktorý mu už raz bol uložený trest. Preto je námietka žalobcu v tomto
smere nedôvodná, keď rozhodnutím žalovaného (a ani správneho orgánu prvého stupňa) nedošlo k
porušeniu ústavného práva zakotveného v čl. 50 ods. 5 Ústavy SR, v zmysle ktorého nikoho nemožno
trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby, pretože



zamietnutie žiadosti o vydanie zbrojného preukazu nemožno považovať za sankciu, pričom rozhodnutiu
žalovaného nepredchádzalo žiadne trestné konanie.

18. Súd za nedôvodnú vyhodnotil i námietku žalobcu poukazujúcu na sťaženie jeho uplatnenia sa na trhu
práce a výkonu určitého povolania rozhodnutím žalovaného a to predovšetkým z dôvodu, že žalobca
podanú žiadosť o vydanie zbrojného preukazu odôvodňoval potrebou ochrany osoby a majetku, teda
žiadal o vydanie zbrojného preukazu skupiny „B“, t. j. na držanie zbrane a streliva na ochranu osoby
a majetku (ktorý je viazaný na konkrétne miesto, spravidla miesto bydliska žiadateľa) a nie na výkon
povolania alebo v súvislosti s ním (ako prezentoval v podanej žalobe). Rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o vydanie zbrojného preukazu skupiny „B“, resp. rozhodnutím žalovaného o zamietnutí odvolania a
potvrdení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie zbrojného preukazu potom v žiadnom prípade
nemohlo dôjsť k porušeniu ústavného práva zakotveného v čl. 35 ods. 1, 2 Ústavy SR, ako argumentoval
žalobca. Týmto rozhodnutím nebolo porušené právo žalobcu na slobodnú voľbu povolenia, právo
podnikania a inej zárobkovej činnosti, pričom rozhodnutím žalovaného (a ani správneho orgánu prvého
stupňa) nedošlo k obmedzeniu výkonu určitého povolania alebo činnosti žalobcu.

19. Zhrnúc vyššie uvedené správny súd konštatuje, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná,
keď žalobca žalobnými námietkami nedokázal spochybniť zákonnosť a správnosť postupu a rozhodnutia
žalovaného, ktoré boli podrobené súdnemu prieskumu v intenciách podanej žaloby. Preto správny súd
podanú žalobu rozsudkom podľa ust. § 190 SSP zamietol.

20. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech,
nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v
zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch.
O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému
v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

21. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.