Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/86/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200463 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4017200463.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: V. B., bytom Z., I., zastúpená JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, so sídlom Advokátska kancelária Nitra, Školská 3, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 05. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 05. 2017 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 10. 2016 potvrdil a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol. 2. I. stupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 10. 2016 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Za invalidnú bola uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok vo veku poistenca nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej 8 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t.j. 03. 08. 2016 získala žalobkyňa 1537 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 4 roky a 77 dní dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. II. 3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že má chorobu z mladosti a žiada o opätovné posúdenie zdravotného stavu a priznanie invalidity z mladosti. 4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 25. 01. 2017, ktorý sa oboznámil s lekárskymi správami jednak psychologického vyšetrenia zo dňa 03. 08. 2016, 12. 04. 1990 a 09. 03. 2010, neurologického vyšetrenia z 27. 07. 2016, psychiatrického vyšetrenia zo dňa 13. 04. 2016 a 03. 05. 2010, prepúšťacími správami z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Nitre od 24. 05. 1995 do 31. 05. 1995, ORL vyšetrením z 24. 05. 2015. Z tejto predloženej lekárske dokumentácie vyplýva, že žalobkyňa zaostávala v škole, v r. 1990 jej bola potvrdená ľahká mentálna retardácia a v r. 1995 sa pridružili poruchy správania. Základnú školu ukončila v štvrtom ročníku, preradená však do osobitnej školy nebola. Nikdy nepracovala, ďalšie záznamy z r. 2010 potvrdzovali mentálnu retardáciu v rôznych štádiách. V r. 2010 bola popísaná stredná mentálna retardácia s IQ 49, avšak nález bol spochybnený nedôveryhodnosťou pri spolupráci. Ďalšie vyšetrenia sa uskutočnili až v r. 2016 pri podávaní žiadosti o invalidný dôchodok. Psychologické vyšetrenie z apríla 2016 a psychiatrické vyšetrenie z apríla 2016 popisujú IQ 49, aj s rentovými agravačnými tendenciami, ďalšie psychologické vyšetrenie potvrdilo len ľahkú mentálnu retardáciu. Posudkový lekár ústredia v Nitre sa prikláňa k názoru, že mentálny postih je v rozsahu ľahkého stupňa s IQ 62-65. Tomuto ro zhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 40 %, čo je dolná hranica rozpätia od 40-60% podľa kapt. V, položka 6, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Za hluchotu ľavého ucha po operácii Schwanomu je základná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšená podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 % na výslednú mieru 50 %. Pre určenie dátumu vzniku invalidity je rozhodujúce potvrdenie rozhodujúcej zdravotnej poruchy. Táto bola preukázaná v mladosti vo veku 6-7 rokov. Pre posúdenie zdravotného stavu podľa zákona č. 100/1988 Zb. však nie sú splnené. Pre možné určenie dátumu vzniku invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z.z. od 01. 08. 2004 tiež nie sú splnené, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 40 %. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % je možno určiť až od operácie pre nezhubný nádor osemhlavového nervu, ktorý spôsobil hluchotu ľavého ucha. Operácia bola vykonaná 25. 08. 2014. Tento dátum možno určiť za vznik invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Žalobkyňa je invalidná s mierou poklesu 40 % za mentálnu retardáciu ľahkého stupňa s poruchou správania a za iné zdravotné postihnutia jej patrí zvýšenie o 10 % za iné zdravotné postihnutia podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., spolu na 50 % od 25. 08. 2014. Žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2, lebo v čase vzniku invalidity, nespĺňala podmienku nezaopatrenosti. Žalobkyňa tiež nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 na účely § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo nespĺňa zdravotné kritériá invalidity. Žalobkyňa splnila medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodk, avšak nesplnila druhú podmienku, a to potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. 5. Podľa § 72 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. je potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov najmenej 5 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t.j. pred 25. 08. 2014 žalobkyňa získala 1537 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo sú 4 roky a 77 dní obdobia dôchodkového poistenia. 6. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobím dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia, okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 01. 01. 2001 do 02. 02. 2001, počas ktorého nebola účastníčke konania vyplácaná podpora v nezamestnanosti, nebolo na dôchodkové účely hodnotené. 7. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj - v období pred 01. 01. 2001 doba vedenia v evidencii nezamestnaných, - v období od 01. 01. 2001 do 31. 12. 2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti. Keďže vyššie uvedené obdobie trvalo u žalobkyni po 31. 12. 2000 a nebola jej vyplácaná podpora v nezamestnanosti, toto obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. III. 8. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorom namietala nesprávnosť rozhodnutia žalovaného. Poukázala na to, že je chorá od detstva, tento stav sa jej nemení ani nezlepšuje. Predložila fotokópiu správy z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 31. 05. 1995, kde jej jednoznačne uvedené, že trpí mentálnou retardáciou, nie je schopná sama o seba sa postarať. Je odkázaná na starosť a opateru iných osôb. Rozhodnutie považuje za zmätočné, diskriminačné a nezákonné. Žiadala aby súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie. IV. 9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28. 09. 2017 poukázal na to, že i keď žalobkyňa splnila prvú podmienku nároku na invalidný dôchodok, že bola uznaná posudkovým lekárom za invalidnú, pretože jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, avšak žalobkyňa nesplnila druhú podmienku, a to potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, na vznik nároku na invalidný dôchodok, kde vzhľadom na jej vek nad 28-34 rokov je najmenej 5 rokov a zisťuje sa pred vznikom invalidity. Žalobkyňa pred vznikom invalidity, t.j. pred 25. 08. 2014 získala 1537 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 4 roky a 77 dní, nesplnila však podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a preto jej žiadosť bola zamietnutá. Žiadal vzhľadom na skutkové a právne dôvody žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. V. 10. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol. 11. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 12. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 13. 09. 2017 o invalidný dôchodok od 31. 03. 2016. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 13. 09. 2016, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil mentálnu retardáciu ľahkého stupňa podľa kapt. V, položka 6, písm. a/, kde určil mieru poklesu 40 % a zvýšil percentuálnu mieru o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia. Žalobkyňa je liečená od r. 1995 pre poruchy správania s následným pitiatickým obrazom s diagnostickým záverom reaktívny anxiozny stav u mentálnej retardácii. Potom bola vyšetrená až v r. 2016, kedy bolo vyžiadané vyšetrenie klinickým psychológom, ktorý záveroval žalobkyňu ako osobnostnú štruktúru premorbídne simplexnú, emocionálne nezrelú s instabilitou reagovania s anxioznymi a infantilnými rysmi, defektnou mentálnou kapacitou dosahovaná úroveň intelektových schopností je v pásme mentálnej retardácie ľahkého stupňa, IQ v rozsahu 62-65. V auguste 2014 bola vykonaná operácia Schwanomu n.VIII. vľavo s reziduálnym postihnutím. Na základe zdravotného stavu posudkový lekár určil mieru poklesu 50 %, aj s navýšením. Dátum vzniku invalidity určil dňom psychologického vyšetrenia, t.j. 03. 08. 2016. Žalobkyňa však nesplnila druhú podmienku ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak poistenec sa stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, čo v danom prípade žalobkyňa nezískala. Ku dňu vzniku invalidity k 25. 08. 2014 získala iba 1537 dní, čo je 4 roky a 77 dní obdobia dôchodkového poistenia, vzhľadom na jej vek nad 28 do 34 rokov je potrebný počet rokov dôchodkového poistenia najmenej 5 rokov. 13. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu. 14. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Žalobkyňa nepreukázala žiadnym relevantným spôsobom ďalšiu dobu poistenia, ktorá by jej mala byť započítaná. Nárok na invalidný dôchodok z mladosti, žalobkyňa nesplnila, pretože v čase vzniku invalidity nebola nezaopatrenou osobou. 15. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).