KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokKrajský súd Nitra27. 3. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sa/38/2016 z 27. 3. 2017

Stav rozhodnutia: opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu bol zamietnutý alebo odmietnutý (rozhodnutie ostalo v platnosti) – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2018, sp. zn. 7Sk/6/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:4016200945.1 (27. 03. 2018). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Nitra z 27. marca 2017, sp. zn. 19Sa/38/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4016200945.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sa/38/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200945
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200945.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobkyne: U. T., nar.
XX. XX. XXXX, O. F. XX/XXX, X. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne - ústredie,
ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálne poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
13. 10. 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 11. 08. 2014 žiadosť o
opravu príplatku k dôchodku. V žiadosti uviedla, že od 1. januára 2009 nadobudol účinnosť zák. č.
274/2007 Z. z. v znení zák. č. 272/2008 Z. z. o príplatkoch politickým väzňom, ale zo strany žalovanej
došlo opakovane k nesprávnemu výpočtu príplatku vdovám po politických väzňoch. Uviedla, že podľa
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/5/2013 zo dňa 26. 02. 2014 je príplatok k dôchodku štátnou
sociálnou dávkou a štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne a nie je
možné ju meniť bez ohľadu na to, či výplata dôchodkovej dávky u poberateľky vdovského dôchodku je
upravená z dôvodu súbehu takej dôchodkovej dávky s inou dôchodkovou dávkou na polovicu.

2. Žalovaná o žiadosti žalobkyne rozhodla dňa 27. 06. 2016 č. XXX XXX XXXX X tak, že zamietla žiadosť
žalobkyne o zvýšenie príplatku k vdovskému dôchodku z 11. augusta 2014. V odôvodnení rozhodnutia
uviedla, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. januára 2009 bol manželovi žalobkyne Y. T.
priznaný príplatok k dôchodku politickým väzňom v sume 51,10 eur mesačne, ktorý bol poskytnutý za
765 dní obdobia jeho zaradenia do vojenských táborov nútených prác, jeho starobný dôchodok sa tak
zvýšil na sumu 447,50 eur mesačne, pričom príplatok k dôchodku bol súčasťou starobného dôchodku.
Dôchodok manžela žalobkyne bol zvyšovaný podľa § 82 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov spolu s príplatkom, ktorý sa stal jeho súčasťou a to od 1. januára 2013 na sumu 496,30 eur
mesačne a túto výšku predstavoval jeho dôchodok i ku dňu jeho smrti, t. j. 2. novembra 2013.

3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 19. novembra 2013 bol žalobkyni priznaný vdovský
dôchodok, ktorého suma bola určená zo sumy dôchodku jej manžela, zvýšenej o príplatok, teda 60 %
z neho (zo sumy 496,30 eur) predstavuje sumu 297,80 eur mesačne. V dôsledku súbehu nárokov na
výplatu starobného dôchodku, ktorá suma bola vyššia a nároku na vdovský dôchodok, ktorého suma
bola nižšia, je vdovský dôchodok od jeho priznania vyplácaný v sume jednej polovice, t. j. 148,90 eur.



4. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že zákonnosť postupu žalovaného pri priznávaní vdovského dôchodku
po poberateľovi starobného dôchodku zvýšeného o príplatok potvrdil i Najvyšší súd SR v rozsudku zo
dňa 26. januára 2011 sp. zn. 7So/17/2010, ktorý bol zovšeobecnený a uverejnený v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR pod číslom 61. Rozsudok č. 9So//2013 zo dňa 25. februára 2014 nie je judikátom,
zovšeobecneným právnym názorom, je to individuálny právny akt, vzťahujúci sa len na konkrétne
prejednávanú vec a nemá všeobecne právnu záväznosť. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu podala žalobkyňa odvolanie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

5. Žalovaný vydal dňa 13. 10. 2016 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, ktorým odvolanie žalobkyne v
celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia.

6. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôchodok manžela žalobkyne bol ku dňu jeho smrti v
sume 496,30 eur mesačne. Rozhodnutím zo dňa 19. 11. 2013 bol žalobkyni priznaný vdovský dôchodok
po zomrelom manželovi, ktorého suma bola určená zo sumy jeho dôchodku zvýšenej už o príplatok a
vdovský dôchodok bol určený ako 60 % sumy starobného dôchodku manžela, teda zo sumy 496,30
eur to predstavuje 297,80 eur. Žalobkyňa bola ku dňu priznania vdovského dôchodku poberateľkou
starobného dôchodku, preto bolo potrebné postupovať v súlade s ust. § 81 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z.,
teda z dôvodu, že suma vdovského dôchodku (297,80 eur) bola nižšia, ako suma starobného dôchodku
(366,80 eur), vdovský dôchodok bol znížený na polovicu, to je na sumu 148,90 eur.

7. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že príplatok bol ako štátna dávka podľa § 1 zák. č.
274/2007 Z. z. priznaný zomrelému manželovi žalobkyni a po priznaní sa stal súčasťou jeho starobného
dôchodku, s ktorým sa aj vyplácal. Príplatok ani jeho časť ako štátna dávka samostatne neprechádza
na vdovu po politickom väzňovi. Suma vdovského sa v tomto prípade určuje zo starobného dôchodku
politického väzňa zvýšeného o príplatok, ktorý sa stal súčasťou starobného dôchodku.
8. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/5/2013 zo dňa 25.
februára 2014 nie je možné aplikovať, lebo nejde o zovšeobecnený právny názor súdu a preto nemá
všeobecne právnu záväznosť.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

9. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 13. 10. 2016 podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote
žalobu zo dňa 11. 11. 2016 (doručená Krajskému súdu v Nitre dňa 14. 11. 2016), ktorou žiadala, aby
súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanej na nové prejednanie a rozhodnutie.

10. V žalobe uviedla, že rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/33/2015 zo
dňa 31. 03. 2016 súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredia zo dňa 19. 08. 2014 a vec jej vrátil
na ďalšie konania, pričom vylovil názor, že Sociálna poisťovňa, ústredie je viazaná právnym názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaná vo svojom rozhodnutí poukazuje na to, že postupuje
podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.7So/417/2010 zo dňa 26. 01. 2011.
Poukázala na to, že ak publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci
bolo preklenuté iným právnym názorom vysloveným v jeho rozhodnutí, a účastník na to poukazuje, je
povinnosťou správneho orgánu, aby sa s novým právnym názorom aj náležite vysporiadal. Nepostačuje,
aby odvolací správny orgán len bez ďalšieho odkázal na záväznosť konkrétneho publikovaného
stanoviska najvyššieho súdu.

11. Poukázala na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v jeho rozhodnutiach,
(sp. zn. 9So/417/2010 zo dňa 25. 02. 2014, 10So/34/2015 zo dňa 30. 03. 2016), z ktorých
vyplýva, že vdovský dôchodok má žalovaná vypočítať zo starobného dôchodku zomrelého manžela
tak, že zistí výšku starobného dôchodku ku dňu jeho smrti bez započítania príspevku k dôchodku,
z tejto sumy vypočíta vdovský dôchodok podľa § 75 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., porovná výšku
priznaného dôchodku so starobným dôchodkom a po postupe § 81 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. pripočíta
k vdovskému dôchodku príplatok k dôchodku, teda vo výške 60 % sumy príplatku, ktorý patril k dôchodku
zomrelého manžela.



12. Žalobkyňa mala za to, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila a teda jej žaloba je dôvodná.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

13. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 06. 02. 2017 uviedol rovnaké argumenty, ako vo svojom
rozhodnutí a mal za to, že pri vydaní rozhodnutia postupoval v súlade s právnymi predpismi o sociálnom
poistení a právny názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveným v jeho rozsudku č.
7So/417/2010 zo dňa 26. januára 2011. Uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva v celom rozsahu.
Zároveň súdu oznámil, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

14. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 1 zák. č. 162/20145 Z.
z. Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo
dňa 13. 10. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba
je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok pri splnení
podmienok podľa ust. § 107 ods. 2 SSP verejne vyhlásil dňa 28. marca 2017.

15. Podľa § 74 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení účinnom v čase
rozhodovania žalobného, vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý ku dňu smrti
bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný
dôchodok.

Podľa § 75 ods. 1 vyššie citovaného zákona, suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú
splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

Podľa § 81 ods. 2 vyššie citovaného zákona, ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu
starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky
nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo
ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo
vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok
tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri
rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký
dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku
alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý
si poistenec zvolil.

16. V zmysle § 3 ods.1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku
politickým väzňom v znení neskorších predpisov, výška príplatku k starobnému dôchodku, predčasnému
starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku, výsluhovému dôchodku a invalidnému výsluhovému
dôchodku je 60 Sk za mesiac väzby alebo mesiac výkonu trestu odňatia slobody, za mesiac zaradenia
do táborov nútených prác, vojenských táborov nútených prác alebo za mesiac protiprávneho násilného
odvlečenia.
Výška príplatku k vdovskému dôchodku, vdoveckému dôchodku, vdovskému výsluhovému dôchodku a
vdoveckému výsluhovému dôchodku je 60% sumy uvedenej v odseku 1.

Podľa § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona, príplatok sa zlučuje so starobným dôchodkom,
predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom, vdovským dôchodkom, vdoveckým
dôchodkom, sirotským dôchodkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom,
vdovským výsluhovým dôchodkom, vdoveckým výsluhovým dôchodkom a sirotským výsluhovým
dôchodkom.

17. Podľa obsahu dávkového spisu, manželovi žalobkyne Y.D., ktorý zomrel dňa 02. 11. 2013, bol
priznaný príplatok k dôchodku politickým väzňom, a to rozhodnutím zo dňa 16. 01. 2009 č. XXX XXX
XXX 0 podľa § 2 ods. 1, § 3 a 4 zák. č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení



zákona č. 272/2008 Z. z. od 01. 10. 1951 do 03. 11. 1953, t. j. v počte 765 dní v sume 51,10 eur. V čase
smrti mal manžel žalobkyne nárok na starobný dôchodok v sume 496,30 eur mesačne.

18. Žalobkyni bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 -I. zo dňa 19. 11. 2013 priznaný vdovský dôchodok
po zomrelom manželovi od 02. 11. 2013 a to 60 % sumy starobného dôchodku manžela, t. j. 60 % zo
sumy 496,30 eur, teda v sume 297,80 eur. Pretože v tomto čase bola žalobkyňa poberateľkou starobného
dôchodku v sume 366,80 eur a suma vdovského dôchodku bola nižšia, došlo k zníženiu vdovského
dôchodku na polovicu, t. j. na sumu 148,90 eur mesačne.

19. V posudzovanej právnej veci bol medzi účastníkmi konania sporný spôsob výpočtu vdovského
dôchodku po zomrelom manželovi a sporný bol aj samotný výpočet výšky vdovského dôchodku.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom dávkového spisu žalovanej dospel k záveru, že rozhodnutie
žalovaného zo dňa 13. 10. 2016, ktoré je predmetom preskúmania na základe podanej žaloby, je
potrebné zrušiť, pretože vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP).

20. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že o žiadosti žalobkyne o zvýšenie príplatku k vdovskému dôchodku
z 11. 08. 2014 bolo vydané rozhodnutie zo dňa 19. 08 2014 č. XXX XXX XXXX 0, ktorým správny
orgán zamietol žiadosť žalobkyne o zvýšenie príplatku k vdovskému dôchodku. Proti tomuto rozhodnutiu
podala žalobkyňa opravný prostriedok (podľa tretej hlavy piatej časti OSP, účinného do 30. 06. 2016).
Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 23Sd/299/2014-14 zo dňa 26. januára 2015 potvrdil rozhodnutie
žalovanej zo dňa 19. 08. 2014. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 31. marca 2016 č. k. 7So/33/2015 tak, že rozsudok
Krajského súdu v Nitre zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne (žalovanej) zo dňa 19. 08. 2014
č. XXX XXX XXXX 0 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Mal za to, že je potrebné, aby nielen z výrokovej časti rozhodnutia, ale aj z jeho
odôvodnenia boli dostatočne zrejmé a preskúmateľné dôvody a samotný postup pri výpočte sumy
vdovského dôchodku, na základe ktorých bolo žiadosti o opravu príplatku k dôchodku rozhodnuté.

21. V novom rozhodnutí, ktoré vydala žalovaná potom, čo jej pôvodné rozhodnutie zo dňa 19. 08. 2014
bolo zrušené, rozhodla rovnako s tým, že svoje rozhodnutie v súlade s právnym názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky odôvodnila. Súd má však za to, že prvostupňový správny orgán, i žalovaný
vec nesprávne posúdili po právnej stránke, a preto bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť.

22. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukazuje na to, že rozhodoval v súlade s názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vysloveným v jeho rozsudku sp. zn. 7So/417/2010 zo dňa 26. 01. 2011, ktorý
bol vyhlásený pod č. 61 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 4/2012.
K tomu súd uvádza, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané po rozsudku (sp. zn.
7So/417/2010 zo dňa 26. 01. 2011) sa odchýlili od právneho názoru, ktorý bol prezentovaný v uvedenom
judikáte Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a bolo vydaných viacero rozhodnutí, ktorých právny
názor je odlišný, pričom účastníkom konania aj v uvedených veciach bol žalovaný a preto uvedené
právne názory musí poznať. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7So/82/2015 zo dňa 26. 05. 2016, v ktorom súd uviedol: “Uvedený názor je možné aplikovať aj na
prijaté a publikované stanovisko najvyššieho súdu v Zbierke stanovísk NS SR, ktoré je záväzné aj pre
iné obdobné právne veci, nie je však záväzné absolútne. Ak publikované stanovisko najvyššieho súdu
v obdobnej veci bolo preklenuté iným právnym názorom vysloveným v rozhodnutí najvyššieho súdu, a
účastník na tento právny názor poukazuje, je povinnosťou správneho orgánu, aby sa s novým právnym
názorom aj náležite vysporiadal. Nepostačuje, ako v danom prípade, aby odvolací správny orgán len
bez ďalšieho odkázal na záväznosť konkrétneho publikovaného stanoviska najvyššieho súdu“.

23. Správny súd má za to, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho potom došlo i k nesprávneho výpočtu
vdovského dôchodku žalobkyne. Súd má za to, že príplatok k dôchodku politickým väzňom (ďalej len
„príplatok k dôchodku“) nie je dôchodkovou dávkou, ale je štátnou sociálnou dávkou, a preto ho pri
súbehu nárokov na dve dôchodkové dávky nemožno považovať za dôchodkovú dávku a na ten účel
ho zlučovať s dôchodkom. Pojem „zlučovať“, uvedený v § 3 ods. 5 zákona č. 274/2007 Z. z. je treba
vykladať tak, že sa príplatok vypláca spolu s dôchodkovou dávkou. Príplatok k dôchodku je štátnou
sociálnou dávkou, ktorú nemožno zamieňať s dávkou dôchodkovou. Súd dospel k záveru, že príplatok
k dôchodku sa zlučuje s dôchodkom, ku ktorému bol priznaný, iba na účely jeho výplaty, nestáva sa



však jeho súčasťou ani na účely § 81, ani na účely § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto rozhodnutie
žalovanej zrušil a vec jej vrátil na nové konanie.

24. Na základe takto zisteného stavu dospel súd k záveru, že vdovský dôchodok žalobkyne mal žalovaný
vypočítať zo starobného dôchodku jej zomrelého manžela tak, že mal zistiť výšku starobného dôchodku
zomrelého manžela ku dňu jeho smrti bez započítania príspevku k dôchodku podľa § 3 ods. 1 zákona
č. 274/2007 Z. z., z tejto sumy vypočítať vdovský dôchodok podľa § 75 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z. z., porovnať výšku takto priznaného vdovského dôchodku so starobným dôchodkom žalobkyne a
po postupe podľa § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. pripočítať k vdovskému dôchodku celú sumu
príplatku k dôchodku podľa § 3 ods. 2 zákona č. 274/2007 Z. z., teda vo výške 60 % sumy príplatku,
ktorý patril k dôchodku jej zomrelého manžela ku dňu priznania tohto príplatku.

25. Takýto právny názor bol vyslovený i v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1So/3/2015 zo dňa 24. októbra 2016, podľa ktorého: „V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné
pripomenúť, že pokiaľ odporkyňa poukazovala na rozhodnutie sp. zn. 7 So 17/2010 treba zdôrazniť,
že išlo o rozhodnutie ojedinelé, pričom už v predchádzajúcom rozsudku sp. zn. 9 So 147/2008 (R
41/2009) dospel najvyšší súd k záveru, že „príplatok k dôchodku, podľa zákona č. 274/2007 Z. z. patrí
v celosti bez ohľadu nato, či dôchodok, s ktorým bol zlúčený sa vypláca v plnej výške alebo v jednej
polovici“, ale aj neskoršími rozhodnutiami sp. zn. 9 So 5/2013, sp. zn. 1 So 158/2014, sp. zn. 10 So
34/2015, sp. zn. 7 So 82/2015 bola rozhodovacia prax v obdobných veciach v nasledujúcom období
preklenutá novšími rozhodnutiami nespochybňujúcimi legálny aspekt inštitútu príplatku k dôchodku
a zároveň zohľadňujúcimi legitímne kritérium zrejmej výhodnosti v prospech poberateľov predmetnej
dávky v súlade s ich závermi o takto modifikovanom spôsobe výpočtu výšky nároku“.

26. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného znovu rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu o žiadosti žalobkyne o prepočítanie vdovského dôchodku a o nároku
na výplatu starobného a vdovského dôchodku v ich súbehu, pričom v rozhodnutí uvedie nielen to, v akej
výške ku dňu vzniku nároku na vdovský dôchodok patril starobný dôchodok manželovi žalobkyne, ale
aj to, v akej výške k tomuto dňu navrhovateľke patril starobný dôchodok (upravený podľa § 82 zákona
č. 461/2003 Z. z.) a k nemu patriaci príplatok k dôchodku politickým väzňom. Zohľadní pritom aktuálnu
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rieši obdobnú právnu problematiku.

Žalovaný je viazaný vyššie uvedeným právnym názor súdu podľa § 191 ods. 6 SSP.

27. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v
konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo ich nežiadala priznať a zo spisu jej žiadne
trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia
krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho



zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 4016200945

  1. 27. 3. 2017Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sa/38/2016 z 27. 3. 2017 (toto rozhodnutie)opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 27. 3. 2018Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/6/2017 z 27. 3. 2018