Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/217/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200845 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200845.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska pôda s.r.o., Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpeného advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ I. G., nar. XX. XX. XXXX, H. XX/XX, D. - W., zastúpená právnym zástupcom: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., Damborského 13, Nitra, 2/ S. M., nar. XX. XX. XXXX, S. XXX/XX, D. - W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 51/2016-2/Br, OU-NR- OOP5-2016/031425-2/Br, k: V 5174/2015 zo dňa 15. 07. 2016, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Vo 51/2016-2/Br, OU-NR-OOP5-2016/031425-2/Br, k: V 5174/2015 zo dňa 15. 07. 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pribratým účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil a mal za preukázané, že dňa 01. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručený návrh zo dňa 24. 06. 2015 (podaný O. M., nar. XX. XX. XXXX, H. XX/XX, D. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/C12/ zo dňa 17. 06. 2015 v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim - O. M., nar. XX. XX. XXXX, H. XX/XX, D. a kupujúcim - žalobcom, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti v katastrálnom území U., vedenej pôvodne na liste vlastníctva č. XXXX (v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXXX) ako parcela registra C č. 2919 - orná pôda o výmere 1936 m2 v podiele 1/1. 2. Dňa 23. 07. 2015 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. V 5174/2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu k vyššie uvedenej nehnuteľnosti v katastrálnom území U. vedenej na LV č. XXXX, v súčasnosti na LV č. XXXX ako parc. C č. 2919 - orná pôda o výmere 1936 m2. 3. Uvedené rozhodnutie č. V 5174/2015 zo dňa 23. 07. 2015 bolo následne napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. Pd 220/15/4403-2 zo dňa 15. 10. 2015, pre nerešpektovanie predkupného práva štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O proteste prokurátora rozhodol Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím č. UP 19/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015 tak, že predmetnému protestu vyhovel a napadnuté rozhodnutie z č. V 5174/2015 zo dňa 23. 07. 2015 rušil. 4. Voči uvedenému rozhodnutiu o proteste prokurátora podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. UPo 5/2016-4/To, OU- OOP5-2016/005626-4 zo dňa 25. 01. 2016 tak, že ho zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. UP 19/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015 potvrdil. 5. Správny orgán prvého stupňa dňa 23. 02. 2016 rozhodnutím č. V 5174/2015-11 predmetné katastrálne konanie prerušil, a to s poukazom na predkupné právo štátu v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyzval účastníkov konania na predloženie listiny preukazujúcej skutočnosť, že štát predkupné právo vyplývajúce z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. nevyužil. 6. Rozhodnutím č. V 5174/2015-17 zo dňa 10. 03. 2016 správny orgán prvého stupňa predmetné administratívne konanie prerušil do vyriešenia predbežnej otázky, ktorou bolo zistenie okruhu oprávnených dedičov po O. M. (zomrel XX. XX. XXXX). Dedičmi po pôvodnom vlastníkovi pôdy sa stali manželka G. M. a deti, I. G. a S. M.. 7. Dňa 17. 03. 2016 bolo správnemu orgánu prvého stupňa na vedomie doručené od spoločnosti MH Invest, s.r.o. podanie zo dňa 16. 03. 2016 označené ako „Potvrdenie o dispozícii so zákonným predkupným právom štátu“, ktoré bolo adresované žalobcovi a v ktorom bolo o. i. uvedené že: a) Vydaním Osvedčení MHI pre spoločnosť MHI Ministerstvo (ako subjekt oprávnený z predkupného práva podľa § 3 ods. 5 zákona o významných investíciách) vyjadrilo súhlas s prevodom pozemkov na spoločnosť MHI; b) Ministerstvo (ako subjekt oprávnený z predkupného práva podľa § 3 ods. 5 zákona o významných investíciách) nedalo žiadnej tretej osobe (t. j. osobe inej ako spoločnosti MHI súhlas s nadobudnutím pozemkov a preto štát spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Žehrianska 3179/3, 851 07 Bratislava nevydal listinu o využití predkupného práva v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o významných investíciách k pozemkom vrátane nehnuteľnosti; a c) Ministerstvo (ako subjekt oprávnený z predkupného práva podľa § 3 ods. 5 zákona o významných investíciách) nevydalo žiadnu listinu o nevyužití/neuplatnení predkupného práva k pozemkom žiadnej tretej osobe, a preto štát spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Žehrianska 3179/3, 851 07 Bratislava nevydal listinu o nevyužití predkupného práva v zmysle § 3 ods. 5 zákona o významných investíciách k pozemkom vrátane nehnuteľnosti. 8. Dňa 06. 06. 2016 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností. Je povinnosťou správneho orgánu na túto skutočnosť prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje predkupné právo. Z toho dôvodu bolo konanie prerušené a správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov konania na preukázane skutočnosti, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Dedičia (I. G., nar. XX. XX. XXXX., H. XX/XX, D. - W., S. M., nar. XX. XX. XXXX, S. XXX/XX, D. - W. a G. M., nar. XX. XX. XXXX, H. XX/XX., D. - W.) po nebohom O. M. (predávajúci) na rozhodnutie o prerušení konania nereagovali. Účastníci konania teda nepreukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil, v dôsledku čoho správny orgán prvého stupňa konanie zastavil, nakoľko účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. 9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. II. 10. Rozhodnutím zo dňa 15. 07. 2016 č. Vo 51/2016-2/Br, OU-NR-OOP5-2016/031425-2/Br, k: V 5174/2015 žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 06. 06. 2016 č. V 5174/2015-27, ktorým Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor zastavil katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy č. 2015/6/C12 zo dňa 17. 06. 2015 v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 k nehnuteľnosti v katastrálnom území U., vedenej pôvodne na liste vlastníctva č. XXXX (v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXXX) ako parcela registra C č. 2919 - orná pôda o výmere 1936 m2 v podiele 1/1, podľa § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, keď zistil presne a úplne skutočný stav veci, čo je zrejmé i z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Vo svojom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V ďalšej časti sa žalovaný zaoberal výkladom absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa 39 OZ pokiaľ ide o predloženú kúpnu zmluvu v spojení so zákonným predkupným právom štátu. Nesúhlasil s názorom odvolateľa o relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa 40a OZ, ako i názorom o potrebe na danú vec aplikovať § 603 OZ, vrátane prechodných ustanovení § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. Žalovaný tiež dospel k záveru, že v čase posudzovania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. V 5174/2015 k nehnuteľnosti v katastrálnom území U., ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. III. 11. Žalobca žalobou zo dňa 21. 09. 2016 žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. 07. 2016 zrušil z dôvodov uvedených v žalobe, pričom dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia nepovažoval za dostatočné, bol toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné, nesprávne a teda i nezákonné. Uviedol, že žalovaný spája ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 154/2015 Z. z. účinného od 07. 07. 2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo dňa 08. 07. 2005 v zmysle uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti) uzatvoreného dňa 17. 06. 2015. V tejto súvislosti sa žalobca zaoberal definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti, resp. absolútnej neplatnosti. 12. V predmetnej veci je podľa žalobcu významným momentom tá skutočnosť, že právny úkon vznikol dňa 17. 06. 2015, t. j. v čase, kedy žiadne predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti neexistovalo. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prebieha v tzv. intabulačnom režime nadobúdania vlastníckeho práva. K titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, t. j. k zmluve musí pristúpiť i modus, t. j. zápis do príslušného registra, v ktorom sa evidujú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Obligačná zmluva je to, čo zakladá právny vzťah medzi predávajúcim a nadobúdateľom. 13. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy (17. 06. 2015) neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva neplatná, nakoľko v tom čase neexistovalo predkupné právo štátu. Predávajúci v čase uzavretia zmluvy nebol povinný (a ani nemohol, nakoľko v čase uzavretia zmluvy neexistovalo) uplatniť predkupné právo štátu, pričom túto povinnosť, vzhľadom na viazanosť svojím obligačným prejavom nemal ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad by podľa názoru žalobcu predstavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky. 14. Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením "inak je právny úkon neplatný" a ani žiadne ustanovenie "zákazu" nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu (navyše uskutočneného v čase, kedy takéto ustanovenie neexistovalo). 15. Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu neexistovalo, žalobca považoval za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne konštatuje. Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je ako občianskoprávny inštitút vymedzené komplexne v Občianskom zákonníku a môže mať vecnoprávny alebo záväzkovoprávny charakter. Predkupné právo štátu je upravené i v ust. § 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatňovaní predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvné predkupné právo. 16. Žalobca ďalej poukázal na zodpovednosť štátu a na jeho pochybenie, keď bezodkladne po vzniku predkupného práva neinformoval Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor a nepožiadal o jeho zápis tak, ako mu to ukladá ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tým teda relevantným spôsobom spochybnil právnu istotu svojich občanov a narušil princíp hodnovernosti údajov katastra. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti správneho súdu i návod Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 a odpoveď na otázku číslo 37. V nadväznosti na uvedené nepovažoval žalobca dôvody správneho orgánu za dostatočné, pričom Bol toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné a spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. 17. Záverom žaloby sa žalobca zaoberal prechodnými ustanoveniami zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 6b ods. 2. Bol toho názoru, že vychádzajúc z logického a gramatického výkladu tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli všetky druhy konaní, samozrejme aj tie, ktoré súvisia so žiadosťou o vydanie osvedčenia o významnej investícii, tak ako uvádza dôvodová správa. Vzhľadom k tomu, že vznik predkupného práva štátu podľa zákona č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa zapisuje do katastra nehnuteľností, tak prechodné ustanovenia sa nesporne vzťahujú i na tieto správne konania. Z daného podľa názoru žalobcu teda vyplýva, že ak pred účinnosťou novely existovali podania na katastri, tak všetky začaté konania sa dokončia podľa právnych predpisov dovtedy platných, t. j. bez ohľadu na fakt vzniku predkupného práva štátu, ktoré vzniklo až po začatí správneho konania. V tomto smere teda zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predstavuje normu lex specialis k všeobecnejším právnym predpisom, napr. zákon č. 162 /1995 Z. z. (lex generalis). 18. Zákonodarca mal v úmysle, aby konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončili podľa doterajších predpisov a tým sledoval ochranu všetkých subjektov v jednotnosti právnej úpravy, na základe ktorej začali všetky konania tak, aby za účelom právnej istoty bola táto právna úprava zachovaná počas celých týchto konaní, a to až do ich právoplatného ukončenia. IV. 19. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17. 01. 2017 navrhol podanú žalobu zamietnuť. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom (ne)platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, žalovaný poukázal na svoju argumentáciu v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej „čo sa týka poukazu Poľnohospodárska Pôda s.r.o. na § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z., podľa tohto ustanovenia konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu sa uvádza, že navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona." Z dôvodovej správy k príslušnej právnej norme je zrejmý zámer zákonodarcu upraviť otázku relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii. Aj z ďalších ustanovení § 6b zákona č. 175/1999 Z. z. vyplýva, že sa týkajú problematiky osvedčenia o významnej investícii. Nie je teda možné aplikovať ustanovenie § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad. 20. Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadne problematiky predkupného práva štátu, žalovaný uviedol, že má za preukázané, že dňa 08. 07. 2015 bol uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 401 schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“. Uvedeným dňom teda vzniklo zo zákona predkupné právo s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3 tohto právneho predpisu, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám. 21. Žalovaný ďalej poznamenal, že je povinnosťou katastrálneho odboru Okresného úradu Nitra postupovať pri rozhodovaní v konaní o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V čase opätovného rozhodovania o návrhu na vklad (po právoplatnom rozhodnutí o vyhovení protestu prokurátora voči rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v tejto veci) musel v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť - správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je totiž povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Uvedená právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom je povinnosťou okresného úradu, katastrálneho odboru naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo (bez ohľadu na skutočnosť, či došlo k zápisu existujúceho zákonného predkupného práva do katastra nehnuteľností). V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy je dvojfázový proces - v prvej fáze dochádza k uzatvoreniu zmluvy, ktorá predstavuje titul nadobudnutia vlastníckeho práva, v druhej fáze potom pristupuje modus v podobe vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Až povolením vkladu do katastra nehnuteľností a vykonaním vkladu dochádza k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. 22. Predkupné právo štátu je upravené v § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tejto právnej normy na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Právny úkon, ktorý nie je v súlade s touto právnou normou, nepochybne odporuje zákonu, pričom v rámci konania o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností je potrebné posúdiť, či v prípade právneho úkonu, ktorý odporuje tejto právnej norme, ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť. Nakoľko rozpor právneho úkonu s touto právnou normou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v § 40a Občianskeho zákonníka, a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nemožno uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka; štát totiž v predmetnej právnej veci nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda ide o úplne odlišnú právnu a skutkovú situáciu. Podľa vyjadrenia žalobcu v danom prípade bolo potrebné aplikovať § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý definuje následky porušenia predkupného práva. Avšak ustanovenie § 603 Občianskeho zákonníka upravuje podmienky predkupného práva dojednaného ako záväzkovoprávny vzťah alebo podmienky predkupného práva dojednaného ako vecné právo. V danom prípade však ide o zákonné predkupné právo, na ktoré nemožno aplikovať § 603 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na účel ustanovenia predkupného práva štátu, ktorým je usporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s významnou investíciou v nadväznosti na dohodu s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorý má záujem o prevod vlastníckeho práva. 23. Žalovaný ďalej uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava tejto svojej argumentácie, pričom poukazuje aj na skutočnosť, že kúpna zmluva č. 2015/6/C12 medzi O. M., ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim bola uzavretá dňa 17. 06. 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015, pričom Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve bol uzavretý až po uznesení Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 o schválení Návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“. 24. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 17. 01. 2017 sa žalobca vyjadril vo vyjadrení z 16. 02. 2017. Uviedol, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil. Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona je potrebné vykladať vo väzbe na ustanovenie § 30 ods. 5 písm. a) katastrálneho zákona. Verejnou alebo inou listinou preukazujúcou právo k nehnuteľnosti sa rozumie napr. rozhodnutie o dedičstve, listina preukazujúca právne nástupníctvo po určitej osobe, rozhodnutie súdu. Predávajúci bol oprávnený s predmetom kúpnej zmluvy nakladať, obmedzenia z predkupného práva sú iného charakteru. V katastrálnom zákone absentuje zákonné zmocnenie správneho orgánu na to, aby žiadal účastníkov konania preukázať tú skutočnosť, či štát svoje predkupné právo využil resp. nevyužil. Správny orgán nesprávne právne posúdil obsah a oprávnenia z predkupného práva. Obsahom predkupného práva je právo oprávnenej osoby na kúpu, pokiaľ sa osoba povinná z predkupného práva rozhodne vec scudziť a previesť na inú osobu. Osoba povinná z predkupného práva má povinnosť ponúknuť vec na predaj, pokým túto svoju povinnosť poruší, má oprávnená osoba možnosť dovolať sa neplatnosti tohto právneho úkonu alebo jej zostáva predkupné právo zachované voči nadobúdateľovi, za preukázania, že štát svoje predkupné právo nevyužil, zostalo by mu zachované voči nadobúdateľovi. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení poznamenal, že zo samotnej podstaty absolútnej neplatnosti vyplýva, že by vkladové konanie malo byť zastavené a nie ako uvádza žalovaný ako správny orgán, že „katastrálne konanie malo byť...prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny...“ pretože „Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon ktorý nie je dovolený (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 40Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008), v dôsledku čoho sa hľadí na neho tak, ako keby nebol nikdy urobený. Nemôže sa o nej rozhodovať predložením/nepredložením akejkoľvek listiny. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením..." (Najvyšší súd SR, sp.zn. 5 Oboer 29/2013). Podľa názoru žalobcu z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu je potrebné aj na zákonné predkupné právo vyplývajúce z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. aplikovať (uplatnením analógie legis v znení ust. § 853 Občianskeho zákonníka) všeobecnú úpravu o predkupnom práve podľa ust § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. Zo zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zrejmé, že ohľadne predkupného práva neobsahuje špecifickú úpravu, preto nie je dôvod sa odkloniť od logických argumentov uvádzaných vo vyššie uvedených judikátoch, v ktorých boli prejednávané skutkovo obdobné veci. Ako bolo konštatované aj v žalobe, správny orgán sa nesprávnym právnym posúdením neodôvodnene postavil na stranu štátu a to konštatovaním, že predmetná zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie sa však jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Ako ďalší argument absolútnej neplatnosti uviedol správny orgán odporovanie zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania zákonu v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Podľa právnej teórie pod pojem „odporovanie zákonu“ možno zaradiť také právne úkony, ktoré nespĺňajú napr. aj formálne náležitosti stanovené zákonom. Tiež sa môže jednať o právne úkony, ktoré zákon vyslovene zakazuje, teda keď sú právne úkony v rozpore so zákonným zákazom. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. neobsahuje žiaden zákaz. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyslovil názor, že právny úkon, ktorý nie je v súlade s touto právnou normou (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.), nepochybne odporuje zákonu. Bližšie však neuvádza, v čom by malo odporovanie spočívať a bez relevantných právnych argumentov subsumuje daný skutkový stav pod ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona len konštatovaním jeho porušenia. Správnym výkladom relevantných právnych noriem je možné dôjsť k záveru, že správny orgán bol povinný vklad povoliť. Rozhodnutie o zastavení vkladového konania založené na nesprávnom právnom posúdení je nezákonným rozhodnutím. 25. Uznesením č. k. 11S/217/2016-44 zo dňa 15. 03. 2017 pribral súd do konania právnych nástupcov po neb. O. M. - S. M., I. G. a G. M. a súčasne ich prípisom zo dňa 07. 04. 2017 vyzval, aby sa vyjadrili k žalobe. Zásielka adresovaná G. M. sa súdu vrátila s poznámkou „adresát zomrel“. Následným šetrením súd zistil, že dedičmi zo zákona po neb. G. M. sú S. M. a I. G.. 26. Pribratá účastníčka konania I. G. sa k žalobe vyjadrila cestou zvoleného právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 05. 05. 2017, pričom navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že plne stotožňuje s argumentáciou žalovaného vo vyjadrení zo dňa 17. 01. 2017. Predmetná kúpna zmluva č. 2015/6/C12 bola uzatvorená dňa 17. 06. 2015 v znení Dodatku č. l zo dňa 17. 07. 2015 bola uzatvorená po uznesení Vlády SR č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 o schválení návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, podľa ktorého nie je možné prihliadnuť na predkupné právo štátu vzniknuté po uzatvorení predmetnej zmluvy. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3 vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou, v tomto prípade 08. 07. 2015. Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania všetkými zmluvnými stranami. Vecno-právny účinok zmluvy, teda prevod vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam na kupujúceho však nastáva až dňom právoplatnosti rozhodnutia príslušného Okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. V priebehu vkladového konania má Okresný úrad, katastrálny odbor povinnosť v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prihliadať na všetky skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Okresný úrad rozhoduje podľa právnych skutočností platných v čase rozhodovania o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností (rozsudok NS SR č. 6Sžo 49/2009 zo dňa 25. 11. 2009). Bolo povinnosťou Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru pri rozhodovaní o povolení vkladu predmetné vkladové konanie v zmysle § 31a písm. c) katastrálneho zákona prerušiť a vyzvať účastníkov na preukázanie neuplatnenia si zákonného predkupného práva štátom. Nie je pritom podstatné, či predkupné právo vzniklo pred alebo po podaní návrhu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Nesplnením si tejto povinnosti Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom a povolením vkladu v prospech žalobcu bol porušený zákon. Na základe protestu prokurátora Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor správne opätovne vyzval účastníkov na doloženie dokumentov v zmysle § 3la písm. c) katastrálneho zákona a nesplnením tejto povinnosti bolo rozhodnutím č. V 5174/2015 zo dňa 06. 06. 2016 vkladové konanie zastavené a rozhodnutím žalovaného č. V5174/2015 zo dňa 15. 07. 2016 bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie o zastavení konania. Postup žalovaného bol zákonný a správny. Argumentácia žalobcu o opaku je preto nesprávna a neobstojí. Predkupné právo štátu vzniká v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia ex lege okamihom vzniku právnej skutočnosti, ktorou je schválenie návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícií. Zápis predkupného práva štátu do katastra nehnuteľností podľa druhej vety citovaného ustanovenia má iba deklaratórny charakter, predkupné právo existuje bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo záznamu jeho existencie do katastra nehnuteľností vyznačením na konkrétnom liste vlastníctva. Naopak, vlastnícke právo žalobcu zapisované do katastra nehnuteľnosti vo vkladovom konaní vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením, že vkladové konanie len smeruje k zavŕšeniu nadobudnutia vlastníckeho práva, práve naopak, rozhodnutie o vklade konštituuje vlastnícke právo nadobúdateľa až týmto rozhodnutím nadobúda zmluva vecno-právne účinky. Uviedla tiež, že sa plne stotožňuje s názorom žalovaného, že na zákonné predkupné práva, tak ako sa jedná aj v tomto prípade, nemožno aplikovať § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 27. Pribratá účastníčka konania S. M. sa k žalobe nevyjadrila. V. 28. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. §9, §10 SSP, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, na pojednávaní pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) , e) SSP zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 29. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. 29.1. Podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálny zákon, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. 30. Podľa § 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (1) Príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2. (2) Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne (3) V osvedčení o významnej investícii sa uvádza a) údaj o tom, že ide o významnú investíciu, b) identifikačné údaje o držiteľovi osvedčenia, c) identifikačné údaje o podnikovom pozemku, d) opis stavby, ktorá má stáť na podnikovom pozemku, e) údaj o sume investičných nákladov, ak ide o stavbu podľa § 1 ods. 2. (4) Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, 1b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2) a k návrhu na začatie stavebného konania. (5) Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám. (7) Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie. 31. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva správneho orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 32. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Krajský súd, po vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam žalovaného a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej moci neuplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom. 33. Katastrálny odbor okresného úradu je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Z ust. § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona vyplýva, že sa v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak, t. j. podľa Správneho poriadku. To znamená, že na katastrálne konanie sa vzťahujú aj všeobecné zásady správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 3 zákona o správnom konaní (najmä zásada zákonnosti a zásada materiálnej pravdy a pod.). 34. Zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 47). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti a ustanoveniam správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t. j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.). 35. Medzi účastníkmi konania zostal sporný skutkový stav a otázka výkladu ust. § 31 katastrálneho zákona pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva podaný O. M., nar. XX. XX. XXXX., H. XX/ XX, D. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/C12/ zo dňa 17. 06. 2015 a Dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 na základe predložených listín navrhovateľom vkladového konania, v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (účinného od 07. 07. 2015) o predkupnom práve štátu na pozemok (bod č. 1 rozsudku), následne po vyhovení protestu prokurátora a zrušení rozhodnutia č. V 5174 zo dňa 23. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu, v čase vydania rozhodnutia dňa 06. 06. 2016 o zastavení konania podľa § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. 36. Súd považuje za potrebné uviesť, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2007, sp. zn. č. 8 Sžo 17/2007). 37. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje obligatórne náležitosti návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti listín aj podľa príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona a preto posudzuje skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu v čase rozhodovania o návrhu. 38. V danej veci nie je sporné a správny súd mal za preukázané, že správny orgán prvého stupňa o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 (doručený dňa 01. 07. 2015) rozhodol rozhodnutím dňa 23. 07. 2015 pod č. V 5174 tak, že vklad povolil. Správny orgán takto rozhodol v čase, keď mal už vedomosť o uznesení Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 08. 07. 2015, ktorým bol vládou schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uložila ministerstvu hospodárstva vydať osvedčenie pre spoločnosť MH Invest, s.r.o. do 22. 07. 2015. 39. Ministerstvo hospodárstva SR podľa § 13 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vydalo dňa 13. 07. 2015 Osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 pre stavbu s názvom „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia podľa § 1 ods. 12 citovaného zákona na realizáciu významnej investície na pozemkoch o celkovej výmere 7.329.253 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území T., W., O., R., U. a R.. 40. Dňa 22. 07. 2015 Ministerstvo hospodárstva SR doručilo prvostupňovému správnemu orgánu (katastrálna odbor OU) žiadosť zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. Predmetná žiadosť bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod sp. zn. Z 5113/2015 pre kat. úz. U. a tento spis bol predložený správnemu súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/16/2016 (zoznam obdobných žalôb žalobcu na tunajšom súde, na č. l. 10). 41. Niet teda pochýb, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 175/1999 Z. z. je vo vzťahu k zákonu o katastri nehnuteľností ale aj k Občianskemu zákonníku osobitným predpisom (so špeciálnou úpravou ), čo nakoniec vyplýva z ust. § 3 ods.5 zákona, keďže predkupné právo štátu sa zapisuje do katastra nehnuteľností (na návrh príslušného ministerstva). Teda ak zákonodarca takéto „predkupné právo štátu“ upravil priamo v zákone, je potrebné ho rešpektovať a pri rozhodovaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na to prihliadať v rámci skúmania podmienok na vklad v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, lebo ide o skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, ak v čase rozhodovania katastrálny odbor zistí, že predmetom návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy je pozemok, ktorý je súčasťou významnej investície na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ v zmysle uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 a správny orgán nedisponuje listinným dôkazom príslušného ministerstva v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., ako realizoval toto zákonné predkupné právo štátu, v prospech koho a kedy. 42. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám (napr. odvodeným právom), ale je to právo štátu zriadené priamo zákonom pri splnení podmienok vlády a príslušného ministerstva podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov. Táto zákonná ochrana predkupného práva štátu ale nie je neobmedzená, je časovo limitovaná, čo vyplýva z ust. § 3 ods. 7 cit. zákona, že predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie. 43. Úprava predkupného práva štátu v zákone č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je samoúčelná. Touto zákonnou úpravou zákonodarca sledoval predovšetkým upraviť a zjednodušiť usporiadanie vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou v zmysle rozhodnutí Vládny SR a k tomuto zjednodušeniu vlastníckych vzťahov má podľa názoru súdu prispieť i existencia zákonného predkupného práva štátu, ktoré vzniká dňom prijatia uznesenia vlády SR o schválení návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii, a ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, čím sa odlišuje napr. od predkupného práva spoluvlastníkov a jeho trvanie je obmedzené zákonom. 44. V preskúmavanej veci rozhodnutie č. V 5174/2015 zo dňa 23. 07. 2015 bolo napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. Pd 220/15/4403-2 zo dňa 15. 10. 2015, pre nerešpektovanie predkupného práva štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., o ktorom rozhodol Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím č. UP 19/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015 tak, že predmetného protestu vyhovel a napadnuté rozhodnutie č. V 5174/2015 zo dňa 23. 07. 2015 zrušil. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. UPo 5/2016-4/To, OU-OOP5-2016/005626-4 zo dňa 25. 01. 2016 rozhodol tak, že ho zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. 45. Po právoplatnosti rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora bol vo veci V 5174/2015 katastrálny odbor povinný opätovne skúmať podmienky na vklad vlastníckeho práva v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a s prihliadnutím na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, keďže predmetom prevodu podľa predloženej kúpnej zmluvy bol pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území U., na ktorom sa má realizovať významná investícia v zmysle uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 a prihliadať na túto skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva k pozemkom v katastrálnom území U. najneskôr dňa 22. 07. 2015. 46. Katastrálny odbor následne prerušil konanie a vyzval účastníkov katastrálneho konania na doloženie listiny preukazujúcu, že štát svoje právo vyplývajúce z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií nevyužil. Na túto výzvu reagoval žalobca a dňa 03. 03. 2016 oznámil katastrálnemu odboru, že požadovanou listinou v zmysle „uznesenia vlády SR č. 684/2015 zo dňa 11. 12. 2015 môže disponovať iba spoločnosť MH Invest, s.r.o.“, ktorú obratom o jej vydanie požiada a doložila žiadosť. Následne dňa 17. 03. 2016 spoločnosť MH Invest, s.r.o. doručila katastrálnemu orgánu na vedomie listinu s obsahom uvedeným v bode 7 tohto rozsudku. Táto odpoveď je ale v protiklade s uznesením vlády SR, na ktoré sa odvoláva žalovaný v rozhodnutí a správny orgán tento rozpor neodstraňoval. Prvostupňový správny orgán považoval dokazovanie za skončené a dňa 06. 06. 2016 vydal rozhodnutie, ktoré na odvolanie žalobcu žalovaný potvrdil. 47. Správny súd (zhodne ako žalovaný a katastrálny odbor) je toho názoru, že pre rozhodnutie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností v predmetnej veci, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora, bolo potrebné doplniť dokazovanie a zadovážiť do spisu listinu preukazujúcu ust. 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., či si štát svoje zákonné predkupné právo uplatňuje, resp. neuplatňuje, avšak podľa názoru súdu, s poukazom na § 59 Správneho poriadku, takúto listinu si mohol vyžiadať od orgánu oprávneného vyjadriť sa v mene Slovenskej republiky aj sám žalovaný (katastrálny odbor to neurobil), na čo mu zákon dáva dostatočné kompetencie, i vzhľadom na nejasný obsah zaslanej listiny na vedomie dňa 17. 03. 2016 (bod č. 7 rozsudku). Vyhlásiť, či štát ne/využíva, resp. ne/uplatňuje svoje predkupné právo môže len správny orgán štátu, konajúci v mene štátu, ktorý je na takéto vyhlásenie kompetentný (poverený) a ktorého kompetencia vyplýva z citovaného zákona. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžr/31/2012 zo dňa 09. 04. 2013, ktorý riešil obdobnú právnu problematiku predkupného práva štátu a jeho uplatnenia, resp. neuplatnenia. 48. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru súdu môže správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodoval vo veci podľa § 59 SP teda na základe apelačného princípu, ktorý smeruje predovšetkým proti nedostatkom skutkového základu, ale aj proti právnym nedostatkom a podľa výsledku konania môže napadnuté rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. 49. Podľa názoru krajského súdu rozhodnutiu žalovaného (potvrdil rozhodnutie katastrálneho odboru ako vecne správne a skutkový stav dostatočne zistený) chýbajú podklady k vydaniu rozhodnutia, o ktoré opiera svoje rozhodnutie a preskúmateľná úvaha ak v napadnutom rozhodnutí na str. 3, posledný odsek uvádza, že dňa 17. 03. 2016 bolo správnemu orgánu prvého stupňa na vedomie doručené podanie od spoločnosti MH Invest, s.r.o. označené ako „Potvrdenie o dispozícii so zákonným predkupným právom štátu“, adresované žalobcovi na základe jeho žiadosti s obsahom uvedeným v bode 7 rozsudku, ktoré podanie správny orgán vyhodnotil na str. 5 rozhodnutia (4.,5. odsek)... „je zrejmé, že štát využil svoje predkupné právo“ a z toho dôvodu Ministerstvo hospodárstva SR nedalo žiadnej tretej osobe súhlas s nadobudnutím pozemkov schválených na Vybudovanie strategického parku. Z uvedených skutočností vyplýva, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (06. 06. 2016) boli splnené podmienky na zastavenie konania. 50. Správny súd zistil, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza právnu úvahu, ktorou sa riadil pri vydaní potvrdzujúceho rozhodnutia s poukazom na listinné dôkazy zabezpečené prvostupňovým správnym orgánom, avšak dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ktoré je nedostatočné a nepreskúmateľné. Preto záver o zastavení konania podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho konania, vzhľadom na obsah administratívneho spisu nemá oporu v zákone. 51. Krajský súd preto považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre rozpor výroku a jeho odôvodnenia a nedostatok dôvodov. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v nálezoch sp.zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. 52. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. 53. Podľa názoru krajského (správneho) súdu záver oboch správnych orgánov (rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa), že v čase posudzovania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. V 5174/2015 k nehnuteľnosti v katastrálnom území U., ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, avšak administratívny spis nevytváral jasné východiská pre prijatie záveru správneho orgánu prvého stupňa (katastrálneho odboru) o splnení podmienok na postupom podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho konania a konanie zastaviť, nakoľko rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatočne zistený skutkový stav veci. 54. Pokiaľ katastrálny odbor a žalovaný dospeli k záveru, že štát si uplatnil predkupného práva k nehnuteľnosti (konštatácia v rozhodnutí), ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 (v znení dodatku č. 1) predloženej na vklad vlastníckeho práva do KN, bol by to dôvod na vydanie meritórneho rozhodnutia podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona v predmetnej veci, a nie na zastavenie konania podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona. 55. Krajský súd preto námietku žalobkyne týkajúcu sa nedostatočného zistenia skutkového stavu vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko žalovaný správny orgán riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Uviedol, že procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. 56. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd námietku žalobkyne v podanej žalobe, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. dňa 17. 06. 2015 neexistovalo predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti a toto vzniklo až dňa 08. 07. 2015 považuje za nedôvodnú a právne irelevantnú. Taktiež za nedôvodnú považoval i námietku žalobkyne týkajúcu sa prechodného ust. § 6b ods. 2 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého „konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov“. Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé a celkom jednoznačné, že toto prechodné ustanovenie sa vzťahuje na konania podľa vyššie citovaného zákona, a teda nie konania podľa katastrálneho zákona. Z textu dôvodovej správy k ust. § 6b vyššie citovaného zákona „navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona“, na ktorú poukazoval i žalovaný vyplýva, že zákonodarca mal na zreteli konania v súvislosti s posudzovaním žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, teda nie katastrálne konania. Ďalšími námietkami sa správny súd nezaoberal, keďže predmetom súdneho rozhodnutia bolo procesné rozhodnutie a oba správne orgány sa nad rámec svojho rozhodnutia zaoberali otázku výkladu absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. 57. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v intenciách vyššie uvedených, doplniť dokazovanie a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 47 ods. 2, 3 Správneho poriadku tak, aby výrok rozhodnutia mal oporu v zabezpečených dôkazoch a vo vykonanom dokazovaní. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania. 58. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu zrušiť ako nezákonné a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 2, písm. d, e/ SSP pre jeho nepreskúmateľnosť a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 59. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 60. O trovách pribratého účastníka súdneho konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšieho účastníka. Správny súd v zmysle zákona č. 162/2015 Z. z. uznesením pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania, ale neuložil im žiadnu povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu, aby sa pribratý účastník k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.