Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11CoE/290/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614204416 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4614204416.3 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: Q.Z., nar. XX. XX. XXXX, X. V. XXX/XX, R., o vymoženie sumy 911,55 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7Er/643/2014 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 15455/14, o odvolaní oprávneného zo dňa 17.09.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 7. septembra 2015 č. k. 7Er/643/2014-52, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 03. 2014 (doručenú súdu prvej inštancie dňa 22. 05. 2014). 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), ustanovení § 34, § 35 ods. 1, 2, 3, § 37 ods. 1, 2, 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len " zákon o spotrebiteľských úveroch"). 3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok vydaný dňa 18. 09. 2013 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a. s. pod sp. zn. SR 04771/3. 4. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 21. 10. 2014 č. k. 7Er/643/2014 - 18 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 18. 12. 2014 č. k. 11CoE/319/2014 - 37 zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia odvolacieho súdu a z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 24. 05. 2011 č. 403800427 zistil, že úver, ktorý poskytol oprávnený povinnej je spotrebiteľským úverom, oprávnený ho poskytol v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinná úver prijala ako fyzická osoba nepodnikateľ. Išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 6. Z predloženej zmenky znejúcej na sumu 911,55 eur zistil, že účastníci si svoj záväzkový vzťah zabezpečili zmenkou na základe Dohody o vyplnení zmeny uzavretej v článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. 7. Ďalej súd prvej inštancie v súlade s intenciami rozhodnutia súdu druhého stupňa si vyžiadal čitateľnú fotokópiu rozhodcovskej zmluvy, skúmal, či bez ohľadu na zmluvu o úvere mohla rozhodcovskú zmluvu povinná buď prijať alebo neprijať podľa vlastného uváženia, t. j. jej podpísaním alebo nepodpísaním a vyjadrením tak vlastnej vôle. 8. Súd prvej inštancie vyzval povinnú dňa 29. 06. 2015, aby sa vyjadrila k rozhodcovskej zmluve, okolnostiam jej uzavretia, či túto podpísala ako súčasť zmluvy o úvere zo dňa 24. 05. 2011 a aby uviedla, či jej bola daná možnosť konať podľa vlastného uváženia a rozhodcovskú zmluvu mohla prijať alebo neprijať. Povinná sa k výzve vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 23. 07. 2015 a uviedla, že pri podpise zmluvy jej nebolo vysvetlené, čo podpísanie zmluvy pre ňu znamená a nebola jej známa možnosť voľby zmluvu prijať alebo neprijať, skôr bola presvedčená, že bez podpisu by jej úver nebol poskytnutý. 9. Rozhodca, ktorý rozhodoval spor účastníkov a vydal rozhodcovský rozsudok, odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 24. 05. 2011. Nakoľko medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, bola rozhodcovská zmluva podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej (nekalej) podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská zmluva začlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka). Význam rozhodcovskej zmluvy je pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor. 10. Rozhodcovská zmluva zo dňa 24. 05. 2011, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu dodávateľ. Ak aj rozhodcovská zmluva dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú zmluvu je treba preto vykladať tak, že neodporuje ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka iba vtedy, ak práva uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ, čo nie je tento prípad, pretože v predmetom konaní na základe rozhodcovskej zmluvy uplatňoval práva dodávateľ, ktorý podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Ďalej je nepochybné, že rozhodcovskú zmluvu si povinná osobitne nevyjednala, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Len veľmi ťažko pritom možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva je v neprospech povinnej ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, nakoľko v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko spotrebiteľa, čo neplatí v prípade rozhodcovského konania. 11. Rozhodcovská zmluva zo dňa 24. 05. 2011, na základe ktorej bola dohodnutá právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul na základe ktorého požiadal exekútor o udelenie poverenia v tejto veci, je neplatným právnym úkonom a na základe takéhoto neplatného právneho úkonu nie je možné viesť exekúciu. Pre existenciu právneho úkonu t.j. pre posúdenie, či ide o právny úkon, musí byť jednota vôle a jej prejavu. Tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prejave, prípadne simultánne. Existencia vôle sa musí skúmať vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavuje vôle. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. Kde niet prejavu vôle, niet ani právneho úkonu. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade existuje reálny rozpor medzi vôľou povinnej a prejavom jej vôle (podpisom rozhodcovskej zmluvy). Pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v rozhodcovskej zmluve, z písomného vyjadrenia povinnej vyplýva, že nemá vedomosť o tom, čo vlastne rozhodcovská zmluva znamená, aký má význam resp. následky pre jej osobu. Pri podpisovaní zmluvy ani nevedela, že existuje rozhodcovská zmluva, nevie ani čo znamená, nič také jej nebolo povedané, že by mala podpísať. Nebola oboznámená zo strany oprávneného, resp. jeho pracovníka o rozhodcovskej zmluve, nebola jej daná možnosť voľby medzi viacerými riešeniami sporu, ani jej nebolo vysvetlené, čo ktorá voľba znamená, neboli jej dostatočne vysvetlené podmienky. Prejav vôle povinnej a jej vôľa musia byť vo vzájomnom súlade. Postup pracovníka oprávneného, ktorý nechal podpísať povinnú predmetnú rozhodcovskú zmluvu bez toho, či povinná po patričnom poučení vedela čo podpisuje, je jedným z prípadov nekalej praxe. Z uvedených dôvodov rozhodcovskú zmluvu súd prvej inštancie považoval za neplatný právny úkon a tým preto nedošlo ani k účinkom, ktoré boli predmetnou rozhodcovskou zmluvou sledované, rozhodcovská zmluva nie je spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu, tento právny úkon je absolútne neplatný v zmysle §-u 39 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie rozhodcovského súdu nemôže slúžiť ako exekučný titul. 12. Ďalej uviedol, že zmluva o úvere zo dňa 24. 05. 2011 obsahuje neprimerané podmienky - Dohodu uzavretú podľa článku 13 všeobecných zmluvných podmienok, ktorá umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktoré údaje za určitých podmienok môže vyplniť oprávnený, ako remitent. Zmenkovú sumu vyplní oprávnený v rozsahu všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú, a tým neplatnú zmluvnú podmienku v súlade s § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie. Takouto dohodou veriteľ /oprávnený/ jednostranne zmenil podmienky zmluvy. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky pritom oprávnený dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka. 13. Toto dojednanie nebolo dohodnuté individuálne v úverovej zmluve, ale je súčasťou zmluvných dojednaní, ktoré sú na predtlačenom tlačive, je všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov (spotrebiteľov) a teda nie je individuálne dojednané a je nepochybné, že povinný nemal možnosť ho zmeniť, pričom jej v jeho neprospech. Takto dojednané zmluvné podmienky sú pre bežného spotrebiteľa len ťažko zistiteľné, keďže nevyplývajú priamo zo zmluvy, ale sú obsiahnuté iba v ťažko prehľadných zmluvných dojednaniach, s ktorými sa pri podpise zmluvy spotrebiteľ nemá možnosť dôsledne oboznámiť. 14. Ak teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 4 písm. k), o) Občianskeho zákonníka. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Súd prvej inštancie ďalej dodal, že rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a výrazne preberá len argumenty oprávneného. Z dôvodov uvedených vyššie je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle § 191/1950 Sb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Súd prvej inštancie pritom považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa ( § 53 ods. 4 písm. i), k), o) Občianskeho zákonníka ) a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Takáto dohoda o vyplnení zmenky a jej následné použitie je v rozpore s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 15. Pokiaľ ide o zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, t. j. 91,25 % ročne, ktorý predstavuje úrok z omeškania, je zrejmé, že tento si oprávnený "pripravil" v zmenke, ktorú povinná podpísala pri uzavretí zmluvy. Takto špecifikované úroky z omeškania nie sú dojednané ani v zmluve, pretože v čl. 6 VPPÚ zmluvy si účastníci dohodli, že ak sa stane celý dlh splatný naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie pritom poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o úvere už bola účinná nová právna úprava, smerujúca k ochrane spotrebiteľa a podľa § 369 ods. 1 veta tretia Obchodného zákonníka, na ktorého použitie odkazuje i samotná zmluva (VPPÚ), ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Oprávnený teda v rozpore so zákonom i s vlastnou zmluvou voči povinnému uplatňuje "zmenkový" úrok v uvedenej výške. Dojednanie sankcie za neplnenie zmluvnej povinnosti v tejto výške je v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa a v rozpore s dobrými mravmi. 16. Vzhľadom na uvedené, keď súd prvej inštancie ustálil, že medzi oprávneným a povinnou zo zmluvy o úvere zo dňa 24. 05. 2011 vznikol spotrebiteľsko - zmluvný vzťah, súd po preskúmaní zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania zistil a konštatoval, že v nej chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Takýto nedostatok zákon č. 129/2010 Z. z. sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá. V danom prípade mala teda povinná povinnosť vrátiť iba poskytnutý úver vo výške 350,- eur, a teda rozhodcovský súd tým, že oprávnenému priznal sumu 911,55 eur (resp. istinu v sume 666,- eur), t. j. priznal nároky na plnenie, ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedený rozhodcovský súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel, pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaná zmenková suma pozostáva z istiny vo výške 666,- eur, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 44,- eur, trov mediačného konania vo výške 201,55, eur, ďalej zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 911,55 eur od 20. 10. 2012 do zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 911,55 eur od 13. 12. 2012 do zaplatenia, teda výška priznanej istiny presahuje úver včítane poplatku, a úrok z omeškania je priznaný nielen z reálneho skutočného úveru ale aj z poplatkov a trov mediačného konania. 17. Súd prvej inštancie pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku tiež zistil, že povinná bola zaviazaná aj na zaplatenie trov mediačného konania vo výške 201,55 eur. Mediačná doložka je uvedená v bode 14 Všeobecných podmienok. Z tohto bodu vyplýva, že mediátorom je Mediačné centrum zriadené a vedené spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. s tým, že strana ktorá nebude súčinná pri riešení sporu mediáciou, najmä, avšak nie výlučne, ak sa nedostaví na ústne konanie alebo nebude preberať zásielky doručované Mediačným centrom alebo na takéto zásielky nebude odpovedať, má sa za to, že nemá záujem o riešenie sporu mediáciou a mediačné konanie tak zmarila. Podľa mediačnej doložky pritom zmariť účel mediačného konania môže aj tým, že si účastník neprevezme zásielku od Mediačného centra, čiže aj keď vôbec nevie o tom, že nejaké mediačné konanie začalo. Priemerný spotrebiteľ pritom jednak vzhľadom na mediačnú doložku zakomponovanú malými písmenami priamo vo všeobecných podmienkach si túto pravdepodobne ani nevšimne, jednak nemá na výber s ňou prípadne nesúhlasiť a hlavne obyčajný človek aj s prihliadnutím na právne povedomie nemá veľké poňatie, čo znamená vôbec mediácia a o aký spôsob riešenia sporov ide. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie takto dohodnutú mediačnú doložku považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v dôsledku toho neplatná, a teda priznanie nákladov vzniknutých na jej základe potom za rozporné s cit. ustanoveniami Občianskeho zákonníka. 18. Povinná bola rozhodcovským rozsudkom zaviazaná nahradiť oprávnenému trovy rozhodcovského konania. Aj v tejto časti je rozhodcovský rozsudok v rozpore s dobrými mravmi. V rozsudku sa konštatuje, že náhrada trov konania bola oprávnenému priznaná ako úspešnému účastníkovi. Na úspech oprávneného v rozhodcovskom konaní však s poukazom na výsledky preskúmania rozhodcovského rozsudku, keď bolo zistené, že je v rozpore so zákonom a preto ani nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, nemožno prihliadať. 19. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 20. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. 21. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a v jeho nadväznosti zákonom o rozhodcovskom konaní. Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), tak ako to vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), avšak nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok na zastavenie exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t. j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Zdôraznil, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, pričom povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd, nakoľko zmluvné strany sa dohodli (v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta rozhodcovskej zmluvy), že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. 22. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 23. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len "CSP") pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu zo dňa 07. 09. 2015 č. k. 7Er/643/2014-52 prostredníctvom elektronických prostriedkov (e- žaloba), ktoré adresoval Okresnému súdu Revúca a podľa potvrdenky o prijatí bolo odvolanie doručené na Okresný súd Revúca dňa 18. 09. 2015, avšak tento súd nebol miestne príslušným súdom na podanie odvolania. Následne Okresný súd Revúca ako nepríslušný súd zaslal odvolanie oprávneného zo dňa 17. 09. 2015 na Okresný súd Topoľčany ako súdu príslušnému, ktorý vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 07. 09. 2015. Podľa pečiatky nachádzajúcej sa na obálke, mal odvolací súd za preukázané, že Okresný súd Revúca zaslal odvolanie oprávneného Okresnému súdu Topoľčany dňa 25. 09. 2015 a toto odvolanie bolo Okresnému súdu Topoľčany doručené dňa 28. 09. 2015. Odvolanie oprávneného zo dňa 17. 09. 2015 proti vyššie označenému uzneseniu tak bolo potrebné odmietnuť ako podané oneskorene podľa § 386 písm. a/ CSP. 24. Podľa § 57 ods. 1, 2, 3 OSP, v znení účinnom do 30. 06. 2016, do plynutia lehota sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Podľa § 201 veta prvá OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa § 204 ods. 1, 2 OSP (účinného do 30. 06. 2016) odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu odo dourčenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval neprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia. Podľa § 251 ods. 4 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. 25. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 26. Podľa § 121 ods. 1, 2, 3, 4, 5 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 27. Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a/ bolo podané oneskorene. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 28. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvej inštancie. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník konania môže brániť proti výsledku postupu a konania prvoinštančného súdu v riadnom opravnom konaní. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka konania ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie náhrady trov konania alebo naopak priznanie náhrady trov konania, atď.). K podaniu odvolania je teda oprávnený len ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím súdu prvej inštancie spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia jeho práv a povinností. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj materiálnu. Formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku rozhodnutia od posledného podaného návrhu účastníka urobeného vo veci samej, a to k jeho nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich obsah a rozsah. Možnosť ujmy existuje vtedy, ak nebolo návrhu účastníka konania vyhovené úplne alebo z časti, súd prekročil návrh účastníka (ultra petitum) a prisúdil viac, než čoho sa účastník domáhal alebo súd prisúdil účastníkovi konania niečo iné, než čoho sa domáhal. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Nestačí však, keď sa ujma len tvrdí, musí aj skutočne existovať, pričom je nezávislá od správnosti alebo nesprávnosti vydaného rozhodnutia. 29. V predmetnej veci z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 07. 09. 2015 bolo doručované právnemu zástupcovi oprávneného, t. j. advokátskej kancelárii Advocate, s.r.o. a prevzal ho dňa 09. 09. 2015 jeho splnomocnenec. Táto skutočnosť je preukázateľná z dokladu o doručení odvolaním napadnutého uznesenia, kde ako prijímateľ písomnosti (napadnutého uznesenia) je podpísaný splnomocnenec právneho zástupcu oprávneného. Dňom nasledujúcim, t. j. 10. 09. 2015 začala oprávnenému plynúť 15- dňová lehota na podanie odvolania a posledný deň tejto lehoty pripadol na štvrtok, 24. 09. 2015. Oprávnený podal odvolanie prostredníctvom elektronických prostriedkov (e-žaloba) dňa 18. 09. 2015 na miestne nepríslušný Okresný súd Revúca. Následne Okresný súd Revúca dňa 25. 09. 2015 odoslal na poštovú prepravu odvolanie príslušnému Okresnému súdu Topoľčany, avšak až po márnom uplynutí odvolacej lehoty. 30. Na rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania podľa § 386 písm. a) CSP musí byť splnený predpoklad, t. j. odvolanie musí byť podané po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonom ustanovené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým odmietne odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. a) CSP ako oneskorene podané. 31. Odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie oneskorene. Odvolanie sa zásadne podáva na súde prvej inštancie , proti rozhodnutiu ktorému smeruje. Ak je odvolanie podané na inom súde, než na tom, na ktorom je možné odvolanie podať, je odvolanie podané včas, len ako ho nepríslušný súd v odvolacej lehote odošle tomu súdu, ktorý vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie, prípadne odvolaciemu súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje i na rozhodnutie (R 12/1985), podľa ktorého "ak účastník občianskeho súdneho konania podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa na nepríslušnom okresnom súde inak než do zápisnice (§ 218 ods. 2), toto odvolanie nemá účinky riadne a včas podaného odvolania, pokiaľ v lehote podľa ustanovenia § 204 ods. 1 ho tento nepríslušný súd neodovzdal príslušnému súdu alebo orgánu, ktorý má povinnosť podanie doručiť v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 OSP" 32. Záverom odvolací súd uvádza, že odvolanie sa môže adresovať prvostupňovému súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo jemu nadriadenému súdu druhého stupňa. Pri zaslaní odvolania na ktorýkoľvek iný ako príslušný súd, sa odvolanie považuje za podané včas, len keď ho tento iný súd najneskôr v posledný deň odvolacej lehoty odošle príslušnému súdu. Odvolanie možno podať aj ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde, avšak k spísaniu zápisnice musí dôjsť v rámci odvolacej lehoty. V tomto prípade odvolanie bolo podané písomne osobne na nepríslušnom súde, preto bolo potrebné, aby tento iný ako príslušný súd toto odvolanie najneskôr v posledný deň odvolacej lehoty odoslal príslušnému súdu. Nepríslušný súd, t. j. Okresný súd Revúca tak neurobil včas, nakoľko odvolanie oprávneného odoslal príslušnému Okresnému súdu Topoľčany až po márnom uplynutí odvolacej lehoty. Súd pritom dodáva, že v odvolaním napadnutom uznesení boli účastníci exekučného konania správne poučení, že odvolanie možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach. Pokiaľ mienil oprávnený podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, zo dňa 07. 09. 2015, mal tak urobiť v zmysle poučenia a odvolanie adresovať, resp. podať na príslušnom súde. 33. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.