Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/408/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113205198 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113205198.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpený: JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie sumy 130,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 12. marca 2015 č.k. 7C/169/2014-52, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 12.03.2015, č.k. 7C/169/2014-52 pripustil, aby na strane odporcov ako vedľajší účastník do konania vstúpilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 93 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že na Okresnom súde Nitra sa vedie konanie o zaplatenie 130,74 eura s príslušenstvom. Dňa 21.11.2014 občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV doručilo súdu podanie označené ako „Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania“, v ktorom uviedlo, že vstupuje do predmetného konania ako vedľajší účastník. Dňa 05.02.2015 doručil navrhovateľ súdu podanie, v ktorom namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka z dôvodu nepreukázania súhlasu odporcu. Poukázal na to, že na strane vedľajšieho účastníka nie sú splnení zákonné podmienky na jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Poukázal na aktuálne účinné ustanovenie § 93 ods. 3 OSP, podľa ktorého ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania právnická osoba zriadená na ochranu spotrebiteľa, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, inak sa na oznámenie neprihliada. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 151/2007, ktorý konštatoval že predpokladom vedľajšieho účastníctva v konaní je súhlas účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nesúhlas navrhovateľa je nedôvodný. Navrhovateľ neuviedol dôvody, pre ktoré by mal byť vedľajší účastník nepripustený do konania na strane odporcu. Základným predpokladom na pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania v zmysle § 93 ods. 2 OSP je splnenie podmienky, že ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Z výpisu z registra občianskych združení je preukázané, že predmetom činnosti združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava je ochrana práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, preto prípadný súhlas, resp. nesúhlas účastníkov konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nie je potrebný, nakoľko ho Občiansky súdny poriadok ani nevyžaduje. Je síce nesporné, že vedľajší účastník nemôže v konaní vystupovať proti vôli toho, koho má v konaní podporovať, čo nie je tento prípad, nakoľko odporca námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka na svojej strane nevzniesol. Dodal, že o vstúpení vedľajšieho účastníka do konania nevydáva žiadne rozhodnutie, preto, ak v zmysle 93 ods. 2 OSP vedľajší účastník vstúpi do konania či už z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov, prislúchajú mu v zmysle § 92 ods. 4 OSP rovnaké práva a povinnosti ako účastníkovi, napr. má právo na zaslanie rovnopisov podaní, nahliadnuť do spisu a pod., pokiaľ zákon výslovne neustanovuje, že procesné podanie môže vykonať len hlavný účastník osobne, či už navrhovateľ alebo odporca v závislosti od strany konania, ku ktorej vedľajší účastník vstúpil. Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa medzi účastníkmi konania jedná o spotrebiteľský vzťah a vedľajší účastník je právnická osoba, ktorá má chrániť práva spotrebiteľa, rozhodol tak, že jeho vstup pripustil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov nepripúšťa. Konštatoval, že súd vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na zákonné znenie ust. § 93 ods. 3 OSP, pričom uviedol, že toto ustanovenie stanovuje súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú súčasť oznámenia Združenia o vstupe do konania. Absenciu súhlasu nemožno nahradiť ani výzvou zo strany súdu adresovanou odporcovi na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, pretože takúto možnosť nepripúšťa ani samotné znenie OSP. Vzhľadom k tomu, že Združenie takýto súhlas do dnešného dňa nepredložilo, nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva v predmetnom konaní. Nevyhnutnosť súhlasu zaviedol do OSP zákon č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2015. Keďže ide o ustanovenie procesného charakteru bez uvedenia prechodných ustanovení, je platné odo dňa účinnosť a vzťahuje sa aj na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručené súdu pred 01.01.2015. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 62/2014. Taktiež uviedol, že v prípade námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva je úplne irelevantné, kedy Združenie vstúpilo do konania, pretože rozhodujúci je stav v čase rozhodovania o podanej námietke neprípustnosti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.02.2013, sp. zn. 3 Cdo 188/2012. Zdôraznil, že súd postupoval nesprávne, keď pripustil vedľajšieho účastníka do konania napriek absencii súhlasu ním podporovaného účastníka, čím rozhodol v rozpore s ustanoveniami OSP a judikatúrou Najvyššieho súdu SR. záverom si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 162,43 eura s DPH pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 152,36 eura s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 10,07 eura s DPH za podanie odvolania. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 92 ods. 1 OSP, na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa. Podľa § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. V § 93 OSP je upravený inštitút vedľajšieho účastníka, ktorý môže vystupovať len v sporovom konaní. Vedľajším účastníkom konania môže byť len ten, kto má spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 OSP) a má právny záujem na výsledku konania, t. j. jeho právne postavenie bude ovplyvnené výsledkom sporu. Vedľajším účastníkom sa stáva v okamihu, v ktorom dôjde súdu podanie, že vstupuje na strane niektorého z účastníkov do konania, alebo v ktorom toto podanie urobí ústne do protokolu. Vedľajší účastník môže vstúpiť do konania tak na prvom stupni, ako aj v odvolacom konaní. O prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhoduje súd len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd z vlastnej iniciatívy túto otázku neskúma, ak nebola námietka neprípustnosti vznesená, je tretia osoba vedľajším účastníkom bez ďalšieho. O námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhoduje súd uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníka do konania je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu. O právny záujem ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím vo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka. Právny záujem na výsledku sporu nie je potrebné tvrdiť ani preukazovať dovtedy, kým nebola vznesená námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníka. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 OSP). Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu. Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 1 OSP, je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho; poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch. V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov je tiež zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu "ním podporovaného" účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade združenie oznámilo, že z vlastného podnetu ako vedľajší účastník vstupuje do konania na strane spotrebiteľa. Ide o právnickú osobu, ktorej hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 OSP, § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.). So zreteľom na to nebolo procesným predpokladom vstupu ZDRUŽENIA do predmetného konania preukázanie právneho záujmu na jeho výsledku, účastníkom konania na strane odporcov sa stal automaticky doručením oznámenia o vstupe do konania, bez potreby súhlasu odporcov. V priebehu konania bolo súdu prvého stupňa dňa 24.11.2014, doručené podanie, v ktorom do konania na strane odporcov ako vedľajší účastník vstúpilo Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené vyzval odporcu, aby sa vyjadril, či súhlasí so vstupom Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do konania, ako vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane. Zároveň oznámil vstup spotrebiteľského združenia aj navrhovateľovi. Odporca sa k výzve súdu v súdom stanovenej lehote nevyjadril. Navrhovateľ podaním dourčeným prvostupňovému súdu dňa 05.02.2015 vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, o ktorej súd obsadený vyšším súdnym úradníkom rozhodol napadnutým uznesením. Námietky navrhovateľa voči vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu sú však nedôvodné, a to vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania na stranu odporcov dňa 24.11.2014, odvolací súd posudzoval uvedené na základe právnej úpravy platnej a účinnej do 31.12.2014. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že odporcovia boli súdom vyzvaní, aby písomne oznámili, či súhlasia so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na ich strane s poučením, že ak v súdom stanovenej lehote súdu neoznámia, či majú námietky proti vstupu občianskeho združenia do predmetnej právnej veci na strane odporcov, súd bude mať za to, že so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasia a nemajú voči nemu výhrady. Súd prvého stupňa na základe toho vyvodil nesprávny právny záver o tom, že vyjadrenie odporcov k predmetnej výzve súdu je nevyhnutné a zároveň ich nevyjadrenie sa považoval za súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že v danom prípade súd prvého stupňa ani nemohol postupovať podľa § 101 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky, resp. ak sa nevyjadrí, bude sa to považovať za nesúhlas účastníka. Takáto výzva súdu adresovaná účastníkom konania by sa totiž netýkala „postupu a vedenia konania“ a z tohto dôvodu by sa ani nemohla uplatniť domnienka v zmysle § 101 ods. 3 OSP. Výzva súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza totiž do úvahy vtedy, keď má viesť k vyriešeniu otázky procesného postavenia subjektov zúčastňujúcich sa konania. Novela Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 doplnila ustanovenie § 93 ods. 3 OSP o ďalšiu podmienku, ktorou je, že ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Zohľadniac základný princíp materiálneho právneho štátu, ktorým je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného zahrňuje aj princíp zákazu retroaktivity, odvolací súd bol toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne na daný prípad aplikoval ustanovenie § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom od 01.01.2015, keď si v rámci výzvy na vyjadrenie vyžadoval súhlas odporcov. Odvolací súd konštatuje, že skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne uplatnil domnienku v zmysle § 101 ods. 3 OSP však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Vzhľadom k tomu, že všeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom určuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. marca 2011 sp. zn. 5Sž/20/2010). Odvolací súd zastal k predmetnej veci rozhodné stanovisko, v rámci ktorého sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa. Má za to, že samozrejmou súčasťou pôsobenia právnických osôb, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa osobitných predpisov, je aj pomoc účastníkovi súdneho sporu z pozície vedľajšieho účastníka. Tieto subjekty nie sú povinné preukazovať naliehavý právny záujem na výsledku konania. Ich oprávnenie byť vedľajším účastníkom vyplýva priamo z rozoberaného zákonného ustanovenia v spojení s konkrétnym osobitným zákonom. Odvolací súd má ďalej za to, že združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa vstúpila do tohto sporu legitímne. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. V prípadoch sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv a záujmov je potrebné vychádzať z ustanovení zákona č. 205/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (uznesenie NS SR zo dňa 14.02.2013, sp. zn. 6Cdo/320/2012), ktoré umožňujú, aby do konania týkajúcich sa spotrebiteľských sporov vstupovali spotrebiteľské združenia. Vzhľadom k uvedenému sú splnené zákonné podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka, ktorým je právnická osoba, ktorej hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Toto právo vyplýva tak z ustanovenia § 93 OSP ako aj zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpilo spotrebiteľské združenie, ktorého úlohou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľskom spore, ako vecne správne potvrdil. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.