Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sd/238/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200550 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200550.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: B. E., bytom E., A. XX, zastúpený JUDr. Janou Berecovou Titkovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Dubová 2, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 6.5.2016, podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ a vec vracia odporkyni na nové konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 223,74 eur na účet právnej zástupkyni č. XXXXXXXXXX/XXX0, IBAN: SD. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 6.5.2016, bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok v sume 7.981,-Sk od 18. 01. 2008 podľa § 65 a § 293z zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa čl. 46 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatnení systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 136/2008 Z. z. od 01. 07. 2008 sa zvyšuje suma starobného dôchodku na sumu 8.381,-Sk mesačne. Podľa § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. k 01. 01. 2009 patrí starobný dôchodok v sume 278/20 euro mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 450/2008 Z. z. od 01. 01. 2009 sa zvyšuje suma starobného dôchodku na sumu 297,60 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 413/2009 Z. z. od 01. 01. 2010 sa zvyšuje suma starobného dôchodku na sumu 306,70 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 404/2010 Z. z. od 01. 01. 2011 sa zvyšuje suma starobného dôchodku na sumu 312,30 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z. z. od 01. 01. 2012 sa zvyšuje suma starobného dôchodku na sumu 322,70 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z. od 01. 01. 2013 sa zvyšuje suma starobného dôchodku na sumu 326,30 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z. z. od 01. 01. 2014 sa zvyšuje suma starobného dôchodku na sumu 329,20 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z. od 01. 01. 2015 sa zvyšuje suma starobného dôchodku na sumu 330,90 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z. od 01. 01. 2016 sa zvyšuje suma starobného dôchodku na sumu 331,60 eur mesačne. V odôvodnení poukázala odporkyňa na to, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 1So 66/2013 zo dňa 11. 01. 2016 bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Nitre 23Sd/99/2013-81 zo dňa 05. 07. 2013, tak, že rozhodnutie sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 dňa 28. 02. 2013 bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa záveru rozsudku odvolacieho súdu bola skutočnosť, že sociálna poisťovňa - dorovnala, iným občanom SR výšku dôchodku tak, aby bol tento vyplácaný v sume, na akú by mali nárok v prípade, ak by všetky doby zamestnania boli získané podľa právnych predpisov SR. V prípade navrhovateľa sociálna poisťovňa tento postup vylúčila z dôvodu, že má priznaný a vyplácaný starobný dôchodok českou správou sociálneho zabezpečenia, neprihliadnuc na skutočnosť, že súčet oboch dávok je nižší ako dávka, na ktorý by mal nárok v prípade ak by všetky doby poistenia boli získané podľa právnych predpisov SR. Odporkyňa rozhodla o dočasnom zvýšený starobných dôchodkov, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že zvýšenie dôchodku je len dočasné a dôchodok bol zvýšený v súlade s čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup zabezpečenia aj s prihliadnutím na doby zabezpečenia získané podľa právnych predpisov ČR pred 01. 01. 1993. Zamestnávateľ navrhovateľa ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky k 31. 12. 1992 mal sídlo na území ČR, všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 01. 01. 1993 sa považujú do doby zabezpečenia získané podľa právnych predpisov v ČR a dôchodok za ne je povinná poskytnúť príslušná Česká správa sociálneho zabezpečenia, ktorá navrhovateľovi priznala rozhodnutím zo dňa 19. 06. 2008 starobný dôchodok od 18. 01. 2008 v sume 8.418,-Kč mesačne, pričom suma bola určená v zmysle čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady č. 1408/71. K 18. 01. 2008 navrhovateľ získal 16620 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR a obdobia poistenia získané podľa právnych predpisov ČR. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ získal 45 rokov a 195 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 18. 01. 2008. Suma starobného dôchodku podľa čl. 46 ods. 2 sa určí ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR a celkovým obdobím poistenia získaným aj podľa právnych predpisov ČR. Teoretická suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Týchto 22 kal. rokov od 1984-2007 navrhovateľ nezískal ani pri postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984. Preto priemerný osobný mzdový bod bol vypočítaný z nižšieho počtu kal. rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2007 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2006. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 37,4392. V rozhodujúcom období navrhovateľ získal 5294 dní dôchodkového poistenia, to znamená 14,5042 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 2,5813. Podľa § 63 ods. 3 písm. e/ zákona zsz. v znení neskorších predpisov, sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započíta v celej výške z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej 3 sa v r. 2008 započíta 72 % a na hodnotu prevyšujúcu 3 sa neprihliada. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 2,2086. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 18. 01. 2008 je 249,14,-Sk. Ku dňu nároku na starobný dôchodok, t. j. 18. 01. 2008 navrhovateľ získal, spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov v ČR 16620 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 45,5343 dôchodkového poistenia. Teoretická suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 25055,27483000,-Sk mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 2,2086 x 45,5343 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 249,14 = 25055,27483000,-Sk mesačne. Starobný dôchodok z dôchodkového poistenia SR sa v súlade s čl. 46 ods. 2 písm. b/ Nariadenia priznal len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR. Suma starobného dôchodku sa určí ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR k úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku je 7.981,-Sk mesačne, je určená ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku 25055,27483000,-Sk mesačne a koeficientu 0,31853350 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR 14,5042 rokov a úhrnu obdobia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku 45,5343 rokov. Táto suma dôchodku spolu s jednotlivými zvýšeniami v zmysle § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. sa od r. 2008 do r. 2016 zvýšila na sumu 331,60 eur. Navrhovateľ voči rozhodnutiu včas podal návrh na jeho preskúmanie, prostredníctvom právnej zástupkyne, v ktorom uviedol, že žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Pridržiaval sa dôvodov už predchádzajúcich opravných prostriedkov v tejto veci. Poukázal na to, že odporkyňa opätovne vychádzala pri vydaní svojho rozhodnutia z nesprávneho právneho posúdenia a nerešpektovala právny názor súdu, ktorý vo veci rozhodol. Poukázal na rozhodnutie NSSR č. 9So/124/2013 zo dňa 25. 02. 2015 týkajúci sa navrhovateľa Jána Hosťanského, ktorý je jeho kolegom a spolu pracovali v Kompresorovej stanici Nitra - Ivanka. Najvyšší súd SR poukázal v tomto rozhodnutí na čl. 39 ods. 1 Ústavy, z ktorého vyplýva, že občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Je potrebné si uvedomiť, že SR je jedným z dvoch nástupníckych štátov ČSFR ako jedného štátu, a teda v prípade zamestnania na území ČSFR u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území ČSFR sa nejedná o klasické zamestnanie v cudzine. Do 31. 12. 1992 sa doby zamestnania na území ČR a území SR hodnotili jednotne ako zamestnanie v tom istom štáte. Z hľadiska čl. 39 ods. 1 Ústavy, zamestnanie v ČR je možné považovať za zamestnanie v cudzine až po 31. 12. 1992. Podľa názoru, ktorý vyslovil NSSR v predmetnom rozhodnutí, odporkyňa vydala rozhodnutie dňa 18. 05. 2015, ktorým priznala Jánovi Hosťanskému dorovnanie sumy starobného dôchodku od 24. 01. 2008 vo forme vyrovnávacieho príplatku v takej výške, aby súčet jeho starobných dôchodkov z ČR a SR po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území SR. Poukazoval na tú skutočnosť, že Ján Hosťanský je jeho rovesníkom. V rovnakom roku sa narodili, obaja boli zamestnaní u toho istého zamestnávateľa, mali rovnaké miesto výkonu práce na Kompresorovej stanici č. 4, v Nitre pri Ivanke a takmer vo štvordňovom rozdiele odchádzali do starobného dôchodku. Preto je toho názoru, že odporkyňa s ním jedná diametrálne rozdielne ako rozhodovala u jeho kolegu Hosťanského. Podľa jeho názoru mala odporkyňa rozhodovať tak, aby súčet jeho starobných dôchodkov nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia, rovnaké príjmy u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území SR. Mala vychádzať priamo z čl. 12 a 39 ods. 1 Ústavy SR. Rozdiel výšky starobného dôchodku, ktoré má priznané z SR a ČR je 6.224,-Sk v jeho neprospech. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08. 07. 2016 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pridržiavala sa dôvodov písomného rozhodnutia. Uviedla, že navrhovateľ podľa právnych predpisov SR získal obdobie dôchodkového poistenia 5294 dní, čo je 14 rokov a 184 dní. Pretože nezískal aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia SR mu nevznikol. Z vedeného dôvodu mu nie je možné určiť sumu starobného dôchodku podľa čl. 46 ods. 1 Rady č. 1408/1971. Pretože navrhovateľ nespĺňa nárok na priznanie starobného dôchodku výlučne za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR a suma starobného dôchodku nemohla byť z tohto dôvodu určená podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, v súlade s čl. 45 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 sa na účely vzniku nároku na starobný dôchodok zohľadnilo obdobie poistenia, ktoré získal v ČR a suma starobného dôchodku bola určená len podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 (tzv. čiastkový dôchodok). Vzhľadom n na uvedené neprichádza do úvahy postup podľa čl. 46 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 (porovnanie súm dôchodku). Pretože navrhovateľovi vznikol nárok len na určenie sumy starobného dôchodku podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, nemožno uplatniť čl. 46 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a sumy dôchodku porovnať. Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu, ako aj na dôvodov uvedených v podanom opravnom prostriedku. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Zástupkyňa navrhovateľa trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Poukazovala na to, že Najvyšší súd SR riešil obdobný prípad, ktorý prebiehal pred Krajským súdom v Nitre pod č. 23Sd/131/2013 a NSSR rozsudkom 9So/1204/2013 zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre tak, že zrušil rozhodnutie odporkyne a odporkyňa po prerušení rozhodnutia O. G. vyrovnala spätne vo forme vyrovnávacieho príplatku odo dňa 24. 02. 2008. Predmetné rozhodnutie doložila do spisu. Poukázala na to, že Ján Hosťanský je kolegom, zároveň aj rovesníkom navrhovateľa, spolu pracovali celý život v Tranzitnom plynovode, kompresorová stanica Nitra Ivanka a aj do starobného dôchodku išli v rozpätí 4 dní. Keďže sa jedná o totožnú vec a v prípade navrhovateľa dochádza k diskriminácii, žiadala dorovnať navrhovateľovi vyrovnávací príspevok od priznania starobného dôchodku, t.j. 18. 01. 2008, pretože tento mu bol priznaný len od 01. 01. 2016. Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že sa jedná iba o individuálny právny akt a oni realizovali iba konkrétne rozhodnutie NSSR. Krajský sú preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l ods.1 O. s. p. a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Predmetom preskúmavania je rozhodnutie odporkyne o výške dôchodku vypočítaného podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady EHS č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členom ich rodín, pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. Týmto rozhodnutím odporkyňa realizovala rozsudok NSSR 1So/66/2013 zo dňa 19. 01. 2016, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Nitre 213Sd/99/2013-81 zo dňa 15. 07. 2013. Odporkyňa i napriek tomu rozhodla rovnako a v odôvodnení vysvetlila spôsob výpočtu teoretickej sumy dôchodku podľa čl. 47, ods. 1, písm. g/ nariadenia. Spornou medzi účastníkmi konania je otázka nároku navrhovateľa na vyrovnanie rozdielu medzi takto vypočítaným starobným dôchodkom v súčte so starobným dôchodkom z ČR a výškou dôchodku, ktorý bol vypočítaný len podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ak by všetky doby poistenia boli hodnotené ako doby získané u zamestnávateľa so sídlom na území SR. Túto požiadavku navrhovateľa odporkyňa nezohľadnila a v odôvodnení preskúmavania rozhodnutia iba skonštatovala, že suma starobného dôchodku navrhovateľa bola určená podľa ustanovení právnych predpisov a medzinárodných zmlúv platných na území SR, podľa ktorých je povinná postupovať, pri v pôsobnosti SP nie je stanoviť zákonné medze primeraného hmotného zabezpečenia podľa čl. 39 Ústavy SR. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania ani to, že všetky doby poistenia navrhovateľ získal v mieste výkonu práce, ktoré sa nachádza na území SR. Nie je sporné vzhľadom na dĺžku konania tejto veci a ani tá skutočnosť, že zamestnávateľ navrhovateľa k 31. 12. 1992 mal sídlo na území ČR. V rozsudku 9So/200/2011 NSSR uviedol: „Česká republika a Slovenská republika vznikli rozdelením spoločného štátu ČSFR k 01. 01. 1993, ktorý charakterizoval jednotný systém dôchodkového zabezpečenia z hľadiska vtedajšieho práva bolo právne irelevantné, ktorej časti Československého štátu je občan zamestnaný, resp. kde má sídlo jeho zamestnávateľ. Okolnosť, že dňom 01. 01. 1993 došlo k rozdeleniu ČSFR nemôže byť navrhovateľovi ako občanovi bývalej ČSFR a teraz občanovi SR na ujmu. Slovenská republika je právnym nástupcom ČSFR. Poistenie získané do 31. 12. 1992 za existencie spoločného štátu na území ČR preto nemožno považovať len za dobu odpracovanú v cudzine na účely čl. 46 nariadenia a z toho dôvodu nie je možné s takými občanmi zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali za existencie spoločného štátu do 31. 12. 1992 sídlo na území SR. Takýto postup by podľa názoru odvolacieho súdu bol v rozpore s čl. 12 a s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. Na tom nič nemení okolnosť, že zo žiadneho právneho predpisu zatiaľ nevyplýva povinnosť odporkyne priznať a vyplácať takej osobe dorovnanie rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý by mala nárok v SR ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku a výškou dôchodku, na ktorý má k tomuto dňu nárok v ČR“. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu ako aj pri strate živiteľa. Okolnosť, že spôsob výpočtu teoretickej časti výšky starobného dôchodku v SR je v zmysle čl. 47 ods. 1 písm. g/ nariadenia a čl. 20 Zmluvy o sociálnom zabezpečení odvodený z priemerných príspevkov a dôb hodnotených iba v SR, nie je z pohľadu čl. 39, ods. 1, Ústavy SR podstatná. Z čl. 39 ods. 1 Ústavy SR vyplýva právo občana na primerané zabezpečenie v starobe. V kontexte s týmto článkom a zákazom diskriminácie uvedeným v čl. 12 Ústavy SR je potrebné si uvedomiť, že SR je jedným z dvoch nástupníckych štátov ČSFR ako jedného štátu, a teda v prípade zamestnania na území ČSFR u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území ČSFR nejde o klasické zamestnanie v cudzine (v inom členskom štáte EÚ) do 31. 12. 1992 sa do doby zamestnania na území ČSFR hodnotilo jednotne ako zamestnanie v tom istom štáte. Z hľadiska čl. 39 ods. 1 Ústavy, zamestnanie v ČR je možné považovať za zamestnanie v cudzine až po 01. 01. 1992, resp. po 30. 04. 2004 za zamestnanie v inom členskom štáte únie. Z tohto pohľadu je potrebné nazerať aj na starobný dôchodok priznaný podľa nariadenia a čl. 20 Zmluvy o sociálnom zabezpečení tak že v intenciách uplatnených ustanovení nariadenia a zmluvy ide iba o nárok na základnú výšku starobného dôchodku v každom z uvedených dvoch nástupníckych štátov ČSFR. V prípade, že takto určená základná výška dôchodkov ku dňu vzniku nároku na dôchodok v ich súčte po prepočítaní kurzu mien oboch štátov nedosahuje výšku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by sa pre výšku jeho starobného dôchodku započítali nielen všetky doby dôchodkového poistenia získané tak na území SR ako aj na území ČR ale aj všetky priemerné príspevky od 01. 01. 1984 do 31. 12. 1992 (resp. pri použití § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení aj pred 01. 01. 1984), potom tento dôchodok musí byť priznaný v sume rovnajúcemu sa rozdielu medzi výškou starobného dôchodku priznaného českou správou sociálneho zabezpečenia a takou výškou dôchodku, ktorý by navrhovateľovi patrila ak by mu všetky doby poistenia a príspevky hodnotené do 31. 12. 1992 boli hodnotené podľa slovenských právnych predpisov. Okolnosť, že zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis takýto postup doteraz priamo neupravujú je z hľadiska nároku navrhovateľa na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ak taká úprava chýba, resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady na výpočet dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy, treba vychádzať priamo z čl. 12 a 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona SR. Dôchodkové poistenie, teda aj starobné poistenie vykonáva sociáolna poisťovňa, ktorá je povinná vypočítať starobný dôchodok poistencovi aj podľa zýákona č. 461/2003 Z.z. samostatne a priznať mu ho v takej výške aby súčet jeho starobných dôchodkov z ČR a SR po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca´, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľom, ktorí mali sídlo na území SR. Takýto postup je v súlade s ústavne konformným výkladom právnych predpisov upravujúcich sociálne poistenie v rámci a v súlade s Ústavou SR. V čase rozdelenia ČSFR a prijatia zmluvy o sociálnom zabezpečení platila na území ČSFR jednotná právna úprava zákon č. 100/1988 Zb., takže v prípade výpočtu dôchodkov v ich súčte z oboch republík sa v prvopočiatkoch nepredpokladalo, že by došlo k mínusovým rozdielom na strane slovenských občanov s bydliskom na území SR. Výrazná zmena nastala v dôsledku zmien predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie v ČR a sociálne poistenie v SR v neskoršom období. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho výšku rozhodnúť a priznať mu ho v takej výške aby súčet jeho starobných dôchodkov z ČR a SR po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktoré mali sídlo na území SR. Odporkyňa je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom súdu podľa § 250r O. s. p. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie je správne. Správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a v konaní bola zistená taká vada, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto súd rozhodnutie zo dňa 6.5.2016 podľa § 250j ods. 2, písm. a/ a e/ zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania podľa § 250k O. s. p., a to trovy právneho zastúpenia za tri právne úkony - jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 66 euro x 3 = 198 eur + trikrát režijný paušál po 8,58 = 25,74, spolu 223,74 eur. Priznanú náhradu trov konania z titulu poskytnutej právnej služby v celkovej výške 223,74 eur je odporkyňa povinná podľa § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Jany Berecovej Titkovej, vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. pobočka Nitra, číslo účtu, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.