Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sd/99/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200311 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4013200311.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: H. W., bytom W., Y. XX, zastúpený JUDr. Janou Berecovou Titkovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Dubová 2, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XX. XXXX. Navrhovateľovi súd nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XX. XXXX, bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok v sume 7.981,-Sk od 18. 01. 2008 podľa § 65 a § 293z zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa čl. 46 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatnení systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. Podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa zvyšuje suma starobného dôchodku na sumu 326,30 eur. V odôvodnení poukázala odporkyňa na to, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 7So 203/2011 zo dňa 28. 11. 2012 bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Nitre 23Sd/172/2010-51 zo dňa 14. 09. 2011, tak, že rozhodnutie sociálnej poisťovňa č. XXX XXX XXXX X dňa XX. XX. XXXX v spojení s rozhodnutím zo dňa 03. 11. 2010 bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd vytýkal správnemu orgánu, najmä že výpočet teoretickej výšky dôchodku je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Správny orgán v novom rozhodnutí, okrem iného bude povinný dostatočným spôsobom vysvetliť, ktoré z pravidiel v čl. 47 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971 použila na výpočet teoretickej výšky uvedenej v čl. 46 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971 a prečo v prípade neprichádza do úvahy použitie iného tam uvedeného pravidla. Následne by bolo potrebné obe čiastky porovnať, lebo v zmysle čl. 46 ods. 3 predmetného nariadenia má dotknutá osoba nárok na najvyššiu čiastku vypočítanú v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2 nariadenia od príslušnej inštitúcie každého členského štátu. Vo vec sporného určenia sídla zamestnávateľa navrhovateľa, aj odvolací súd potvrdil, že sídlo zamestnávateľa ku dňu 31. 12. 1992 bol na území ČR. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu bola výška starobného dôchodku určená podľa čl. 46 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971 výlučne za obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR ako aj podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971 podľa pomeru trvania obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov v SR k celkovému obdobiu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR a ČR tzv. čiastkový dôchodok. Podľa čl. 46 ods. 1, keď podmienky požadované právnymi predpismi členského štátu pre vznik nároku na dávky boli splnené bez toho, aby sa musel použiť čl. 45, alebo čl. 40 ods. 3 uplatnia sa pravidlá: a/ príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: i/ na jednej strane podľa ustanovení právnych predpisov, ktorá táto inštitúcia uplatňuje ii/ na druhej strane podľa ods. 2 b/ príslušná inštitúcia však môže upustiť od toho, aby sa výpočet vykonal v súlade s písm. a/ bodom ii/, ak výsledok tohto výpočtu okrem rozdielov, ktoré vyplývajú z použitia zaokrúhlených čísel sa rovná, alebo je nižší ako je výsledok výpočtu, ktorý sa vykonal v súlade s písm. a/ a bodom i/, pokiaľ táto inštitúcia neuplatňuje žiadne právne predpisy obsahujúce pravidlá proti prekrývaniu ako sa uvádza v čl. 46 b/ a 46 c/, alebo ak spomínaná inštitúcia uplatňuje právne predpisy, ktoré obsahuje pravidlá proti prekrývaniu v prípade, ktorý uvádza čl. 46c za predpokladu, že tieto predpisy stanovujú, že dávky rôzneho druhu sa započítajú iba na základe vzťahu dôb poistenia, alebo bydliska, ktoré sa výhradne dosiahli podľa právnych predpisov k dobám poistenia alebo bydliska, požadovaných týmito právnymi predpismi na účely získania plného oprávnenia na dávky. Podľa čl. 7 Ústavy SR, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb, ktoré boli ratifikované, alebo vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom majú prednosť pred zákonmi SR. Z čl. 4 ods. 1 písm. c/ Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971 vyplýva povinnosť použiť koordinačné nariadenie na dávky v starobe, medzi ktoré patrí aj starobný dôchodok. Uvedená dôchodková dávka nie je vymenovaná ani v prílohe IIa nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971, preto v konaní o nároku na starobný dôchodok je SP povinná uplatniť uvedené nariadenie. Podľa čl. 7 ods. 2 písm. c/ Rady (EHS) č. 1408/1971 bez ohľadu na čl. 3, naďalej sa budú uplatňovať určité ustanovenia o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty do dátumu uplatňovania tohto nariadenia za predpokladu, že sú výhodnejšie pre príjemcov dávok, alebo ak vyplývajú z osobitných historických okolnosti a majú obmedzený časový účinok, ak sú tieto ustanovenia uvedené v prílohe III. Podľa prílohy III., bez ohľadu na čl. 6, sa naďalej uplatňujú ustanovenia čl. 12, 20 a 33 zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení z 29. 10. 1992. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú za doby zabezpečenia tohto štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR, alebo naposledy pred týmto dňom. V odôvodnení odporkyňa poukázala na to, že pri určení sumy starobného dôchodku navrhovateľa nie je možné postupovať podľa záveru odvolacieho súdu a určiť sumu starobného dôchodku podľa § 46 ods. 1 nariadenia výlučne na základe dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov SR. Takýto postup by bol možný len vtedy, ak by navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov SR bez prihliadnutia na doby poistenia získané podľa právnych predpisov ČR. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Ku dňu 18. 01.2008 navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov. K 18. 01. 2008 získal 5294 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 14 rokov a 184 dní. Pretože nezískal aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia SR mu nevznikol. Preto navrhovateľovi nie je možné určiť sumu starobného dôchodku podľa čl. 46 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971. V súlade s čl. 45 ods. 1 sa na účely vzniku nároku na starobný dôchodok zohľadnilo obdobie poistenia, ktoré získal navrhovateľ v ČR a suma starobného dôchodku bola určená len podľa čl. 46 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS), a preto neprichádza do úvahy v danom prípade ani postup podľa čl. 46 ods. 3 Nariadenia Rady (EHS). Preto nie je možné ani sumy dôchodkov podľa jednotlivých článkov porovnať. Suma starobného dôchodku navrhovateľa bola určená podľa čl. 46 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS): Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, t.j. 18. 01. 2008. V súlade s čl. 7 Ústavy SR, č. 7 ods. 2 písm. c/ a prílohou III. Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971 a podľa čl. 20 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení, sa doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal pred dňom rozdelenia ČSFR považujú za doby zabezpečenia ČR z dôvodu, že sídlo zamestnávateľa Český plynárenský podnik š.p. tranzitní plynovod Praha OZ ku dňu rozdelenia ČSFR bol na území ČR. Pretože zamestnávateľ navrhovateľa ku dňu rozdelenia ČSFR, t.j. k 31. 12. 1992 mal sídlo na území ČR, všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 01. 01. 1993 sa považujú za doby zabezpečenia získané podľa právnych predpisov ČR a dôchodok za ne je povinná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Tento názor zastáva I. stupňový aj odvolací súd. Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe rozhodnutí č. XXX XXX XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX priznala navrhovateľovi od 18. 01. 2008 starobný dôchodok v sume 8.418,-Kčs mesačne, pričom suma starobného dôchodok bola určená v zmysle čl. 46 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971. Pretože na základe obdobia dôchodkového poistenia v počte 5294 dní navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia v SR nevznikol v súlade s čl. 45 ods. 1 nariadenia sa na účely vzniku nároku na starobný dôchodok zohľadnilo obdobie poistenia v počte 11326 dní, ktoré získal navrhovateľ podľa právnych predpisov ČR. K 18. 01. 2008 navrhovateľ podľa právnych predpisov ČR získal 16620 dní obdobia dôchodkového postenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určenie jeho sumy mu boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR a obdobia poistenia podľa právnych predpisov ČR. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ získal 45 rokov a 195 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku nároku na starobný dôchodok 18. 01. 2008. Suma starobného dôchodku podľa čl. 46 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) sa určí ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR a celkovým obdobím postenia získaným aj podľa právnych predpisov ČR. Teoretická suma starobného dôchodku je pritom suma starobného dôchodku, ktorá by patrila ak by sa aj obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov ČR považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR. Teoretická suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kal. rokov 1984 - 2007 navrhovateľ nezískal aspoň 22 kal. rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Týchto 22 kal. rokov nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984. Priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa II. vety § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s čl. 47 ods. 1 písm. g/ Nariadenia Rady (EHS) navrhovateľ nezískal aspoň 22 kal. rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body vypočítaný z tohto nižšieho počtu kal. rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Týchto 22 kal. mesiacov nezískal navrhovateľ ani pri postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984, priemerný osobný mzdový bol preto podľa II. vety § 63 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vypočítaný z tohto nižšieho počtu kal. rokov, za ktoré mopžno určiť osobné mzdové body. Osobné mzdové body sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2007 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2006. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 37,4392. V rozhodujúcom období navrhovateľ získal 5294 dní dôchodkového poistenia, to znamená 14,5042 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 2,5813. Podľa § 63 ods. 3 písm. e/ zákona zsz. v znení neskorších predpisov, sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započíta v celej výške z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej 3 sa v r. 2008 započíta 72 % a na hodnotu prevyšujúcu 3 sa neprihliada. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 2,2086. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 18. 01. 2008 je 249,14,-Sk. Ku dňu nároku na starobný dôchodok, t.j. 18. 01. 2008 navrhovateľ získal, spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov v ČR 16620 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 45,5343 dôchodkového poistenia. Teoretická suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 25055,27483000,-Sk mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 2,2086 x 45,5343 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 249,14 = 25055,27483000,-Sk mesačne. Starobný dôchodok z dôchodkového poistenia SR sa v súlade s čl. 46 ods. 2 písm. b/ Nariadenia priznal len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR. Suma starobného dôchodku sa určí ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR k úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku je 7.981,-Sk mesačne, je určená ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku 25055,27483000,-Sk mesačne a koeficientu 0,31853350 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR 14,5042 rokov a úhrnu obdobia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku 45,5343 rokov. Táto suma dôchodku spolu s jednotlivými zvýšeniami v zmysle § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. sa od r. 2008 do r. 2013 zvýšila na sumu 326,30 eur. Suma starobného dôchodku podľa čl. 46 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971 bola určená podľa pravidiel: a/ príslušná inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú by si mohla dotknutá osoba uplatniť nárok za predpokladu, že všetky doby poistenia, alebo bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov členských štátov, ktorým zamestnanec, alebo samostatne zárobkovo činná osoba podliehali sa dosiahli v tomto štáte podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška dávky nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku uvedenú v tomto pododseku, b/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky uvedenej v predchádzajúcom pododseku a podľa trvania dôb poistenia alebo bydliska dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia k celkovému trvaniu dôb poistenia a dôb bydliska dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých dotknutých členských štátov. Podľa čl. 46 ods. 3 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971, dotknutá osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítanú v súlade s ods. 1 a 2 príslušnej inštitúcie každého členského štátu bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o znížení, pozastavení, alebo odňatí dávky , ktoré umožňujú právne predpisy, podľa ktorých je táto dávka splatná. Keď nastane takýto prípade, porovnanie, ktoré sa má vykonať, sa bude vzťahovať na čiastku, ktorá sa určí až po jej uplatnení týchto ustanovení. Podľa čl. 47 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971, na výpočet teoretickej výšky uvedenej v čl. 46 ods. 2 písm. a/ sa vzťahujú tieto pravidlá: a/ ak celková dĺžka dôb poistenia bydliska dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých dotknutých členských štátov je dlhšia ako maximálna doba požadovaná právnymi predpismi jedného z týchto členských štátov pre poberanie úplnej dávky, príslušná inštitúcia tohto štátu započíta túto maximálnu dobu namiesto celkovej dĺžky dosiahnutých dôb; táto metóda výpočtu nesmie mať za následok uloženie povinnosti tejto inštitúcii uhradiť náklady na dávku vyššie ako je výška úplnej dávky stanovená právnymi predpismi, ktoré táto inštitúcia uplatňuje. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na dávky, ktorých výška nie je závislá na dĺžke poistenia, b/ postup pre započítavanie prekrývajúcich dôb je stanovený vo vykonávacom nariadení uvedenom v čl. 98, c/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu dávky počítajú na základe priemerného zárobku, priemerného príspevku, priemerného zvýšenia, alebo na základe pomeru, ktorý počas dôb poistenia existoval medzi žiadateľovými nezdanenými zárobkami a priemernými nezdanenými zárobkami všetkých poistených osôb, okrem učňov, takú to priemernú výšku alebo pomer určí príslušná inštitúcia tohto štátu výlučne na základe dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych predpisov uvedeného štátu alebo len na základe nezdanených zárobkov, ktoré dotknutá osoba poberala len počas týchto dôb, d/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu dávky počítajú na základe výšky zárobku príspevkov, alebo zvýšení, príslušná inštitúcia daného štátu určí výšku zárobku, príspevky alebo zvýšenie, ktoré sa majú brať do úvahy v súvislosti s dobami poistenia, alebo bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov na základe priemerného zárobku, príspevkov, alebo zvýšení, ktoré boli zaznamenané v súvislosti s dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, e/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu dávky počítajú na základe paušálneho zárobku alebo pevne určenej čiastky, príslušná inštitúcia daného štátu považuje paušálny zárobok, alebo pevne určenú čiastku, ktorá s berie do úvahy v súvislosti s dobami poistenia, alebo bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov za rovné paušálnemu zárobku a pevne určenej čiastke alebo ak je to vhodné, priemerný paušálnych zárobkov, alebo pevnej určenej čiastky, ktoré zodpovedajú dobám poistenia dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, f/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu počítajú dávky za niektoré doby na základe výšky zárobku a za iné doby na základe paušálneho zárobku alebo pevne určenej čiastky, príslušnú inštitúcia daného štátu v súvislosti s dobami poistenia alebo bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov zohľadní zárobky, alebo pevne určené čiastky v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami podľa písm. d/ alebo e/ alebo prípadne priemer týchto zárobkov alebo pevne určených čiastok; ak sa dávky počítajú na základe paušálneho zárobku alebo pevne určenej čiastky za všetky doby dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje príslušná inštitúcia považuje zárobok, ktorý sa má brať do úvahy v súvislosti s dobami poistenia, alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov za rovné fiktívnym zárobkom v tomto štáte, ktoré zodpovedajú paušálnym zárobkom, alebo pevne určených čiastkam, g/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu počítajú dávky na základe priemerných príspevkov, príslušná inštitúcia určí tento priemer s odvolávaním sa iba na tie doby, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov tohto štátu. Teoretická suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR, spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov ČR hodnotiteľným na výpočet dôchodku ku dňu nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Na určenie teoretickej sumy dôchodku podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia, bolo použité pravidlo uvedené v čl. 47 ods. 1 písm. g/ nariadenia, z ktorého vyplýva, že na výpočet teoretickej výšky sumy dávky podľa § 46 ods. 2 tohto nariadenia v prípade, že sa podľa právnych predpisov členského štátu dávky počítajú na základe priemerných príspevkov, príslušná inštitúcia určí tento priemer s odvolávaním sa iba na tie doby, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov tohto štátu. Podľa právnych predpisov SR sa výška sumy starobného dôchodku počíta na základe priemerného osobného mzdového bodu ak jedného z činiteľov pri výpočte sumy starobného dôchodku, t.j. dávka sa počíta na základe priemerných príspevkov v rozhodujúcom období, preto čl. 47 ods. 1 písm. g/ nariadenia, je aplikovateľný aj pri výpočte teoretickej výšky sumy starobného dôchodku. Odporkyňa určuje priemerný osobný mzdový bod výlučne na základe vymeriavacích základov dosiahnutých poistencom počas obdobia dôchodkového poistenia dosiahnutého podľa právnych predpisov SR. Z týchto dôvodov na určenie teoretickej sumy dôchodku navrhovateľa boli zhodnotené len tie doby, ktoré získal podľa právnych predpisov SR v kal. rokoch 1993-2007. Priemerný osobný mzdový bol je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kal. rokov 1984-2007 určenom podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v súlade s čl. 47 ods. 1 písm. g/ Nariadenia Rady (EHS) navrhovateľ nezískal aspoň 22 kal. rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Týchto 22 rokov nezískal ani pri postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984. Preto bol priemerný osobný mzdový bod vypočítaný z nižšieho počtu kal. rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Navrhovateľ voči rozhodnutiu včas podal návrh na jeho preskúmanie, prostredníctvom právnej zástupkyne, v ktorom uviedol, že žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Pridržiaval sa dôvodov už predchádzajúcich opravných prostriedkov v tejto veci. Poukázal na to, že už v predchádzajúcich konaniach uvádzal, že odporkyňa voči nemu a jeho kolegom postupuje diskriminačne v porovnaní s inými občanmi, ktorí počas svojho produktívneho veku mali zamestnávateľa výlučne na území SR. Odporkyňa po vydaní nového rozhodnutia nerešpektovala právny názor odvolacieho súdu a bez zohľadnenia ústavných princípov zakotvených v čl. 12 a 39 Ústavy SR, aplikovala na jeho osobu čl. 20 Zmluvy medzi ČR a SR. Na doby sociálneho poistenia dosiahnuté do 31. 12. 1992 sa hľadí výlučne ako na doby dosiahnuté v cudzine. Odporkyňa síce v napadnutom rozhodnutí rozsiahlym spôsobom zdôvodnila výpočet dôchodku, avšak opomenula alebo iba reagovala jednou vetou, že pôsobnosti SP nie je stanoviť zákonné medze primeraného hmotného zabezpečenia podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR, ktorý sa týka obdobného prípadu č. III. ÚS 939/10 zo dňa 03. 08. 2010 a č. II. ÚS 405/02 zo dňa 03. 06. 2003, ktoré sa zaoberajú aplikáciou zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení. Poukázal aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 22. 06. 2011 č. C-399/09 vo veci Y. N. c/a Česká správa sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého ustanovenia časti III. nariadenia nebránia takému vnútroštátnemu pravidlu, akým je pravidlo, podľa ktorého sa vypláca vyrovnávací príspevok v dávke v starobne v prípade, že výška tejto dávky priznaná podľa čl. 20 dvojstrannej zmluvy medzi ČR a SR uzavretej dňa 29. 10. 1992 v rámci opatrení určených na vyriešenie situácie po rozdelení ČSFR je nižšia než dávka, ktorá by bola priznaná, ak by bol starobný dôchodok vypočítaný podľa právnych noriem ČR. Ďalej navrhovateľ poukazoval na to, že rozdiel výšky starobného dôchodku, na ktorý by mal nárok v SR ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku je 6.224,-Sk.Je toho názoru, že tento rozdiel by sa mal dorovnať a priznať mu teda starobný dôchodok vo výške 14.205,-Sk mesačne. Nesúhlasí s tým, že by mal niesť nepriaznivé dôsledky rozdelenia ČSFR tým, že za 40 odpracovaných rokov na území SR by mal len priznaný dôchodok 80 % z dôchodku, aký poberajú jeho rovesníci. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10. 06. 2013 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pridržiavala sa dôvodov písomného rozhodnutia. Námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť, pretože právne predpisy SR v oblasti sociálneho poistenia neupravujú možnosť poskytnutia vyrovnávacieho príspevku. Dorovnanie starobného dôchodku, ktorý navrhuje navrhovateľ nemá oporu v zákone. Sociálna poisťovňa pri určení a úprave výšky starobného dôchodku je povinná postupovať podľa ustanovení právnych predpisov a medzinárodných platných zmlúv na území SR. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na nerovnosť občanov v hmotnom zabezpečení v starobe, aj odvolací súd poznamenáva, že nie je v pôsobnosti súdov stanoviť zákonné medze primeraného hmotného zabezpečenia v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na rozhodnutie NS SR v obdobnej veci pod č. 7So 36/12 zo dňa 27. 03. 2013, v ktorom nezistil nezákonnosť rozhodnutia odporkyne a nekonštatoval ani diskrimináciu postupom odporkyne. Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu, ako aj na dôvodov uvedených v podanom opravnom prostriedku. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Zástupkyňa navrhovateľa trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu, ako aj na písomnom vyjadrení k vyjadreniu odporkyne. Jedná sa vlastne už o 4. rozhodnutie vo veci navrhovateľa. Odporkyňa nerešpektovala právny názor odvolacieho súdu. V danom prípade mala odporkyňa vypočítať dôchodok navrhovateľa za celé obdobie jeho zamestnania od r. 1961 a mala mu správne vypočítať dôchodok tak ako by mu patril, a to 25.055,-Sk. Poukázala na vyjadrenie v článku hovorcu odporkyne, ktorý zaujal stanovisko, že odporkyňa v obdobných veciach týkajúcich sa pracovníkov SPP bude priznávať dôchodky za celé obdobie dôchodkového poistenia, čo aj v mnohých prípadoch kolegov navrhovateľa aplikovala. Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Odporkyňa postupovala v zmysle rozsudku NS SR, ktorý vlastne vyhodnotil správny postup odporkyne. Navrhovateľ poberá starobný dôchodok aj z ČR, teda sa nejedná o taký prípad, na aký poukazuje zástupkyňa navrhovateľa, pretože týmto zamestnancom Česká správa sociálneho zabezpečenia nepriznala starobný dôchodok. Jediným dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia v danom prípade navrhovateľa bola skutočnosť, že sociálna poisťovňa nevypočítala starobný dôchodok podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia č. 1408/1971 a podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia č. 1408/1971 nevznikol, pretože nezískal aspoň 15 rokov doby poistenia v SR. Navrhovateľ má preto nárok len na starobný dôchodok podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia č. 1408/1971. Odporkyni nedovoľuje žiaden právny predpis priznať dorovnanie starobného dôchodku a nemôže odporkyňa svojvoľne aplikovať a upravovať zákony, ale používať len tie predpisy, ktoré sú platné. Krajský sú preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l ods.1 O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 18. 01. 2008 v sume 7.981,-Sk mesačne. Suma starobného dôchodku navrhovateľa bola určená podľa čl. 46 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971 podľa pomeru trvania obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR k celkovému obdobiu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR a ČR. Navrhovateľ nesplnil nárok na priznanie dôchodku výlučne z obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR a preto suma starobného dôchodku nemohla byť určená podľa čl. 46 ods. 1 v súlade s čl. 45 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971 sa na účely vzniku nároku na starobný dôchodok zohľadnilo aj obdobie poistenia, ktoré navrhovateľ získal v ČR, tým splnil podmienku obdobia 15 rokov, pretože získal 16620 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 45 rokov a 195 dní, avšak podľa právnych predpisov SR získal len 5294 dní, čo je 14 rokov a 184 dní, pretože obdobie dôchodkového poistenia do 31. 12. 1992 získal podľa platných predpisov v ČR. Odporkyňa po zrušení rozhodnutia NS SR č. 7So 203/2011 zo dňa 28. 11. 2012, ktoré bolo zrušené z dôvodu, že z rozhodnutia odporkyne nevyplýva ako postupovala v zmysle čl. 46 ods. 1, 2, 3 nariadenia, lebo okrem toho mala v zmysle čl. 46 ods. 1 stanoviť výšku dôchodku výlučne na základe dôb poistenia získaných v SR a taktiež vypočítať výšku podľa pravidiel stanovených v čl. 46 ods. 2 a následne obe čiastky porovnať, pretože v zmysle čl. 46 ods. 3 nariadenia dotknutá osoba má nárok na vyššiu čiastku vypočítanú v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2 od príslušnej inštitúcie každého členského štátu. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím podrobne v odôvodnení zdôvodnila akým spôsobom dospela k výpočtu teoretickej časti dôchodku. Krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu odporkyne dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Predmetom tohto konania bolo preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne, ktorá rozhodla o výške starobného dôchodku navrhovateľa podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 46 ods. 2 Nariadenia Rady EHS č. 1408/71. Podľa čl. 6 písm. a/ Nariadenia rady EHS č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, v rámci spoločenstva, pokiaľ ustanovenia čl. 7, 8 a 46 ods. 4 neustanovujú inak, pokiaľ ide o osoby a prípady, ktorých sa nariadenie týka nahrádza toto nariadenie ustanovenia každého dohovoru o sociálnom zabezpečení záväzného výlučne pre dva, alebo viac členských štátov. Podľa prílohy č. III. časť A v spojení s čl. 7 ods. 2 písm. c/ Nariadenia bez ohľadu na čl. 6 Nariadenia, naďalej sa uplatňujú články 12, 20 a 32 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení z 29. 10. 1992. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú do doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. Z obsahu dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku odo dňa 18. 01. 2008. K 31. 12. 1992 zamestnávateľ navrhovateľa Tranzitný plynovod Praha mal sídlo na území ČR i keď navrhovateľ vykonával prácu na území SR Kompresorová stanica č. 4 Ivanka pri Nitre. Pri rozhodovaní o výške starobného dôchodku odporkyňa postupovala podľa predpisov SR čl. 7 ods. 2 písm. c/ nariadenia, podľa čl. 20 Zmluvy, ktorý zostal v platnosti aj po vstupe SR do európskej únie. Právoplatným rozhodnutím Českej správny sociálneho zabezpečenia v Prahe bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok od 18. 01. 2008 v sume 8.418,-Kč, pričom suma starobného dôchodku mu bola určená v zmysle čl. 46 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971. Navrhovateľ v konaní namietal nesprávnosť spôsobu výpočtu starobného dôchodku. Uvádzal, že ak by mu bol dôchodok priznaný za celú dobu poistenia len podľa právnych predpisov SR, bol by dôchodok vyšší. Uvádzal i sumu o 6.224,-Sk. Námietku navrhovateľa, že v dôsledku rozdelenia ČSFR ako aj v dôsledku uplatňovania zmluvy medzi ČR a SR je ako dôchodca diskriminovaný, túto považoval súd za nedôvodnú, pretože odporkyňa nezaobchádzala odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobne situácii. Rozdelenie spoločného štátu a vznik dvoch samostatných nástupníckych štátov je historickou okolnosťou s obmedzeným časovým účinkom na právne vzťahy, ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu. Pokiaľ namietal, že výška dôchodku podľa výpočtu predpisov SR by bola vyššia o 6.224,-Sk, nie je ničím podložené. Judikáty súdov ČR ani Nález ÚS ČR, na ktoré navrhovateľ odkazuje nie sú pre odporkyňu ani pre súdy SR relevantným záväzným podkladom na základe, ktorého by mohli konať nad rámec zákona. Navrhovateľ opätovne namietal, že doby poistenia získané do 31. 12. 1992 by mali byť zhodnotené ako doby poistenia SR. Túto námietku považuje súd za nedôvodnú, pretože už aj NS SR v poslednom rozhodnutí 7So 203/2011-89 zo dňa 28. 11. 2012 konštatoval, že sídlo zamestnávateľa navrhovateľa k 31. 12. 1992 bolo na území ČR a odporkyňa nepochybila, keď doby poistenia do 31. 12. 1992 považovala na účely výpočtu teoretickej časti dôchodku za doby zamestnania v ČR. Správny orgán dostatočným spôsobom zdôvodnil ako postupoval pri výpočte teoretickej výške dôchodku, podľa čl. 46 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971, pretože nemohol vypočítať starobný dôchodok podľa čl. 46 ods. 1 a následne ho porovnať so sumou dôchodku vypočítaného podľa čl. 46 ods. 1, pretože navrhovateľ nezískal aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia SR, pretože získal len 5294 dní, čo je 14 rokov a 184 dní. Podmienku nároku splnil až s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov ČR. Suma starobného dôchodku navrhovateľa bola určená len podľa čl. 46 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971, a preto nepripadá do úvahy postup porovnávania súm dôchodku tak ako na to poukazuje odvolací súd. Postup výpočtu dôchodku odporcu súd I. stupňa považuje za správny. Odporkyňa pri určení a výšky starobného dôchodku je povinná postupovať podľa ustanovení právnych predpisov a medzinárodných zmlúv platných na území SR. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a preto ich podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.