Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 4Cob/62/2026 8825200802 26. 05. 2026 JUDr. Monika Šabľová ECLI:SK:KSKE:2026:8825200802.2
Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Šabľovej a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Mareka Kotoru v spore žalobcu: Urbariát, lesné a pasienkové pozemkové spoločenstvo Vavrinec, so sídlom Vavrinec 2/2, 094 31 Vavrinec, IČO: 42 381 568, zastúpený: JUDr. Peter Gdovin, advokát, Brestovská 2841/112, 066 01 Humenné, IČO: 42 026 938, proti žalovanému: Agrok invest s.r.o., so sídlom Jarkova 61, 075 01 Nový Ruskov, IČO: 52 650 120, zastúpený: AK NOVIKMEC s. r.o., Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo 6. februára 2026, č. k.: 21Cb/27/2025-104, takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 6. februára 2026, k.: 21Cb/27/2025-104. II. Žalovanému v rozsahu 100 %.
p r i z n á v a
proti žalobcovi
č.
náhradu trov odvolacieho konania
odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie v poradí druhým napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca návrhom sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľností: parc. C-KN č.585/4 - orná pôda o výmere 215047 m2, parc. C-KN č. 585/5 - trvalý trávny porast o výmere 92990 m2, parc. E-KN č.40/2 - trvalý trávny porast o výmere 7310 m2, parc. E-KN č. 40/3 - trvalý trávny porast o výmere 6585 m2, parc. EKN č. 40/4 - trvalý trávny porast o výmere 1527 m2, parc. E-KN č. 42/1 - orná pôda o výmere 5006 m2, parc. E-KN č. 210 - orná pôda o výmere 3801 m2, parc. E-KN č. 345 - orná pôda o výmere 525 m2, parc. E-KN č. 373/1 - orná pôda o výmere 2231 m2, parc. E-KN č. 485/4 - orná pôda o výmere 5083 m2, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres Vranov nad Topľou, obec A., kat. úz. A. na LV č.XX, parc. E-KN č.41/1 - trvalý trávny porast o výmere 3281 m2, parc. E-KN č.XX/X - trvalý trávny 2 4Cob/153/2025 porast o výmere 3522 m2, parc. E-KN č.393 - orná pôda o výmere 6020 m2, parc. E KN č.404/3 - trvalý trávny porast o výmere 12375 m2, parc. E-KN č. 486/3 - orná pôda o výmere 1507 m2, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres Vranov nad Topľou, obec A., kat. úz. A. na LV č.XXX, parc. E-KN č.374 - orná pôda o výmere 9265 m2, parc. E-KN č.400/1 - trvalý trávny porast o výmere 1652 m2, parc. EKN č.485/3 - orná pôda o výmere 13971 m2, parc. E-KN č.486/1 trvalý trávny porast o výmere 7721 m2, parc. E-KN č.486/2 - orná pôda o výmere 27922 m2, parc. CKN č.585/7 - orná pôda o výmere 1094 m2, parc. C-KN č.585/8 - orná pôda o výmere 4174 m2, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres Vranov nad Topľou, obec A., kat. úz. A. na LV č.XXX. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tak, že žalobca je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou, založeným podľa Zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej
aj „Zákon o PS“), ktoré vlastníci nehnuteľností založili s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania. Majetkovú podstatu, na ktorej žalobca na základe zakladajúcich dokumentov hospodári, tvoria aj nehnuteľnosti, a to poľnohospodárska pôda vo výmere 44,2305 ha, ktorá je spolu určená na základe listov vlastníctva č. XX, B. XXX C. B. XXX v k. ú. A., obec A., D. A. E. F. a to pozemky: parc. č. 585/4, 585/5, 40/2, 40/3, 40/4, 42/1 210, 345, 373/1 a 485/4 na LV č. XX, kat. úz. A., parc. č. 41/1, 41/2, 393, 404/3 a 486/3 na LV č.XXX, kat. úz. A., parc. č. 374, 400/1, 485/3, 486/1, 486/2, 585/7 a 585/8 na LV č. XXX, kat. úz. A.. Žalobca so spoločnosťou RAGI s.r.o., dňa 15.4.2015 uzatvoril Zmluvu o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, ktorej predmetom bol nájom poľnohospodárskej pôdy vo výmere 44,2305 ha, ktorá je spolu určená na základe listov vlastníctva č. XX, B. XXX C. B. XXX v kat. úz. A., obec A., okres Vranov nad Topľou. Ide konkrétne o pozemky vyššie uvedené. Na predmetné prenajaté pozemky vstupovala iná spoločnosť, ktorá nemala so žalobcom uzatvorené nájomné zmluvy, preto vyzval žalobca spoločnosť RAGI s.r.o., aby táto danú skutočnosť vysvetlila. Dňa 9.12.2024 bolo žalobcovi žalovaným na vysvetlenie oznámené, že dňa 25.5.2023 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o predaji časti podniku so spoločnosťou RAGI s.r.o. s účinnosťou od 29.5.2023. 2.1. V zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov bol nájomca povinný podľa § 12 ods. 6 citovaného zákona danú skutočnosť oznámiť zverejnením počas 15 dní na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom území sa pozemok nachádza. Nájomca nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z. z. a neoznámil predaj časti podniku zverejnením na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom území sa pozemok nachádza, konal tak v rozpore so zákonom č. 504/2003 Z. z. Prenajímateľ, t. j. žalobca mal v zmysle § 12 ods. 6 do 6 mesiacov, odkedy sa dozvedel o predaji podniku, v prípade, ak si nájomca povinnosť nesplnil, možnosť ukončiť nájomný vzťah. Žalobca tvrdil, že sa o skutočnostiach svedčiacich o predaji podniku dozvedel až dňa 9.12.2024 a vzhľadom na porušené povinnosti zo strany nájomcu nemal naďalej záujem zotrvať v nájomnom vzťahu so žalovaným. Dňa 18.12.2024 zaslal žalovanému ukončenie Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.4.2015. V prípade, ak dôjde k ukončeniu nájomného vzťahu v zmysle § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z.z., nájomný vzťah zaniká po zbere úrody, avšak ukončenie nájomného vzťahu bolo žalovanému zaslané 18.12.2024, kedy dané ustanovenie nemalo význam. Nájomný vzťah sa skončil doručením predmetného ukončenia, t. j. dňa 19.12.2024. Žalovaný ako právny nástupca spoločnosti RAGI s.r.o. neakceptoval ukončenie nájomného vzťahu a tvrdil, že sa žalobca o predaji časti podniku medzi žalovaným a spoločnosťou RAGI s.r.o. dozvedel už skôr, čo sa podľa žalobcu nezakladá na pravde a žalovaný to doposiaľ nepreukázal. Žalovaný uvedené tvrdenia podopieral skutočnosťou, že v čase kedy ešte naďalej existoval nájomný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou RAGI s.r.o. k predmetným pozemkom, zaslal žalobcovi návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Z uvedeného návrhu však nebolo zrejmé, že by skutočne došlo k predaju časti podniku medzi žalovaným a spoločnosťou RAGI s.r.o. a uvedené považoval žalobca len za účelovú obranu žalovaného. Žalovaný taktiež namietal tým, že nedošlo k predaju podniku, ale len jeho časti, a teda nebol povinný si splniť povinnosť v zmysle § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z. z. Podľa žalobcu z predmetného ustanovenia je zrejmé, že táto povinnosť zverejnenia na úradnej tabuli sa vzťahuje nie len na predaj podniku ako celku, ale rovnako tak aj na predaj väčšinového podielu, pričom žalobca má za to, že v prípade zmluvy o predaji časti podniku medzi žalovaným a spoločnosťou RAGI s.r.o. išlo jednoznačne o prevod väčšinového podielu, pričom tento predaj sa týkal najmä poľnohospodárskej výroby, na ktorú sa predmetný zákon vzťahuje. Zákonodarca upravil povinnosť zverejňovania daných skutočností týkajúcich sa predaja podniku v nadväznosti na nájom pozemku na poľnohospodárske účely a ochranu prenajímateľov, resp. vlastníkov pozemkov. Žalobca tvrdí, že nájomný vzťah platne ukončil a vyzval žalovaného, aby sa zdržal akéhokoľvek zásahu do predmetných nehnuteľností, vrátane vstupu na dané pozemky a obhospodarovania daných pozemkov, naopak žalovaný trval na tom, že výzva na vypratanie predmetných nehnuteľností, ukončenie prác a zdržanie sa zásahov a vstupu na pozemky je nedôvodná a je zrejmé, že túto výzvu nebude rešpektovať a pozemky bude využívať na škodu žalobcu, ktorý má v pláne tieto pozemky využívať iným spôsobom. 2.2. Žalovaný podľa žalobcu zasahuje do práva obhospodarovania a užívania žalobcu k predmetným pozemkom tak, že tieto svojvoľne bez akéhokoľvek právneho titulu užíva, aj napriek tomu, že bol zo strany žalobcu na zdržanie sa užívania niekoľkokrát vyzvaný, avšak bezúspešne. Žalovaný nemá k užívaniu predmetných nehnuteľností žiadny právny dôvod, pričom dobrovoľne neupustil od zdržania sa zásahov do užívacieho práva žalobcu, žalobca bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Žalobca má za to, že v danom prípade osvedčil všetky dôvody potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z predložených listinných dôkazov tvrdil, že je dostatočne osvedčené, že žalovaný sa
pokúša predmetné nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu užívať a brať z nich plody, a tak hrubým spôsobom zasahuje do práv žalobcu, a to aj napriek predchádzajúcim výzvam na zdržanie sa takéhoto konania a už týmto konaním je osvedčená naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným neodkladným opatrením. V danom prípade sa domáha priznania ochrany jeho právam voči žalovanému, ktorý neoprávnene bez právneho titulu zasahuje do jeho užívacích práv a ktorý nerešpektuje výzvy na zdržanie sa takéhoto konania. 2.3. Vzhľadom na absenciu zákonného i zmluvného právneho dôvodu na užívanie predmetných pozemkov na strane žalovaného, vníma žalobca toto konanie ako protiprávne. Nariadenie neodkladného opatrenia má za cieľ, aby zo strany žalovaného nedochádzalo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, nakoľko žalovaný svojim doterajším konaním preukázal, že nerešpektuje platné ukončenie nájomného vzťahu ako aj výzvy na zdržanie sa zásahu do vlastníckych práv žalobcu a zdržanie sa užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa užívania predmetných nehnuteľností sa zabezpečí ochrana práv žalobcu, ktorý je oprávnený sám sa rozhodnúť, akým spôsobom budú predmetné pozemky využívané a zároveň sa zamedzí neoprávnenému užívaniu žalovanému, ktorý takýmto zásahom do užívacích práv žalobcu predmetné nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu užíva a berie z nich plody. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil LV č. XX, LV č. XXX, LV č. XXX, Nájomnú zmluvu zo dňa 15.4.2015, ukončenie nájomného vzťahu, odpoveď žalovaného zo dňa 14.2.2025 na ukončenie nájomného vzťahu, odpoveď žalobcu zo dňa 26.2.2025 na list zo dňa 14.2.2025, odpoveď žalovaného zo dňa 11.3.2025 na list zo dňa 26.2.2025, odpoveď žalobcu zo dňa 1.4.2025 na list zo dňa 11.3.2025, odpoveď žalovaného zo dňa 8.4.2025 na list zo dňa 1.4.2025. 4. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1 CSP, ktoré upravujú nariadenie neodkladného opatrenia a § 373 ods. 1 Obchodného zákonníka o povinnosti nahradiť škodu. 5. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 21.7.2025, č. k. 21Cb/27/2025-46, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľností tak ako boli vymedzené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %. 6. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Žalovaný v súvislosti s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu predložil s odvolaním e-mailovú správu zo dňa 11.7.2023, návrh Zmluvy o prenájme poľnohospodárskych pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku spolu s prílohou, čestné vyhlásenie C. E., výpisy z účtu žalovaného, výpis z Obchodného registra ohľadne spoločnosti RAGI, s.r.o. v likvidácii. Krajský súd v Košiciach, na základe tohto odvolania, svojím uznesením zo dňa 15.10.2025 č.k. 4Cob/153/2025-94 zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 21.7. 2025, č. k. 21Cb/27/2025-46 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd pri prvom rozhodnutí súdu prvej inštancie zo spisu zistil, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primerane nevysvetlil, z akých úvah a dôkazov vychádzal pri závere o osvedčení splnenia podmienok pre trvalú (dočasnú) úpravu pomerov sporových strán navrhovaným neodkladným opatrením a nemohol konštatovať správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, čo bolo spôsobené tým, že súd prvej inštancie nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil rozhodnutie. 8. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bolo opätovne posúdiť splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, každú jednotlivo a následne aj vo vzájomných súvislostiach, osobitne sa zaoberať aj tým, či žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a či osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán, zohľadniť pritom princíp opodstatnenosti, efektivity, proporcionality, pričom bude vychádzať zo všetkých tvrdení a listinných dôkazov, predložených tak žalobcom ako aj žalovaným, a teda nie je viazaný iba obsahom listín, predložených do vydania napadnutého uznesenia o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej
inštancie mal následne svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby malo náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP a aby bolo preskúmateľné tak stranami sporu, ako aj odvolacím súdom. 9. Po vrátení veci súd prvej inštancie z predložených listín mal za osvedčené, že žalobca so spoločnosťou RAGI s.r.o., dňa 15.4.2015 uzatvoril Zmluvu o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, ktorej predmetom bol nájom poľnohospodárskej pôdy vo výmere 44,2305 ha, ktorá je spolu určená na základe listov vlastníctva č. XX, B. XXX C. B. XXX v kat. úz. - A., obec A., okres Vranov nad Topľou. Súd zistil, že spoločnosť RAGI s.r.o., bola dňa 15.11.2024 vymazaná z obchodného registra (ako dôvod výmazu sa v obchodnom registri uvádza dobrovoľný výmaz). Žalobca uviedol, že na prenajaté pozemky vstupovala iná spoločnosť, ktorá so žalobcom nemala uzavreté nájomné zmluvy, a preto vyzval spoločnosť RAGI s.r.o., aby túto skutočnosť vysvetlila. Žalobca takúto výzvu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia však nepredložil. Reagoval však žalovaný a dňa 9.12.2024 oznámil žalobcovi, že dňa 25.5.2023 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o predaji časti podniku so spoločnosťou RAGI s.r.o. s účinnosťou od 29.5.2023. Žalobca v podaní označenom ako Ukončenie nájomného vzťahu z dôvodov porušenia ustanovení zákona č. 504/2003 Z. z., zo dňa 18.12.2024, uviedol, že aj napriek tomu, že ukončenie nájomného vzťahu bolo zaslané spoločnosti RAGI s.r.o., z dôvodu predaja časti podniku spoločnosti Agrok invest s.r.o. (žalovaný), ktorého predmetom bola aj predmetná nájomná zmluva, ukončuje týmto listom Nájomnú zmluvu zo dňa 15.4.2015, vzhľadom na to, že si nájomca nesplnil povinnosti v zmysle § 12 ods. 6 Zákona č. 504/2003 Z.z. a neoznámil predaj časti podniku zverejnením na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom území sa pozemok nachádza. Žalobca uviedol, že ako prenajímateľ ukončuje nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe Nájomnej zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku zo dňa 15.4.2015 so žalovaným ako právnym nástupcom nájomcu. 10. V súvislosti s oznamovacou povinnosťou spoločnosti RAGI s.r.o. v zmysle § 12 ods. 6 Zákona č. 504/2003 Z. z. súd prvej inštancie uzavrel, že spoločnosť RAGI s.r.o. mala o predaji časti podniku zverejniť oznámenie na úradnej tabuli obci Vavrinec. Túto povinnosť si nesplnila. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sa o skutočnostiach svedčiacich o predaji časti podniku spoločnosti RAGI s.r.o. dozvedel dňa 9.12.2024, tak uvedené z vyjadrení a listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným v konaní na súde prvej inštancie a odvolacom konaní nevyplýva. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca mal vedomosť o týchto skutočnostiach už skôr. Žalovaný ešte dňa 11.7.2023 zaslal pánovi G. (bývalý predseda žalobcu) e-mail, v ktorom uviedol, že na základe telefonického rozhovoru zasiela návrh nájomnej zmluvy pre Urbariát, lesné a pasienkové pozemkové spoločenstvo Vavrinec. Prílohou e-mailu bol návrh Zmluvy o prenájme poľnohospodárskych pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, pričom ako prenajímateľ je uvedený žalobca a ako nájomca spoločnosť žalovaného. Predmetom tejto zmluvy sú poľnohospodárske pozemky vedené v k.ú. A., okres Vranov nad Topľou o celkovej výmere 44,2305 ha, teda rovnaké pozemky, ktoré sú špecifikované v Nájomnej zmluve zo dňa 15.4.2015, v ktorej sa uvádza, že prenajímateľ je oprávnený na prenájom poľnohospodárskej pôdy o výmere 44,2305 ha a ktorá ako predmet nájmu sa nachádza v katastrálnom území A.. V oboch prípadoch sa jedná o pozemky zapísané na LV č. XX, XXX C. XXX, čo vyplýva zo Zmluvy o nájme zo dňa 15.4.2015 a z prílohy k návrhu nájomnej zmluvy zaslanej 11.7.2023. Z uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca sa mohol dozvedieť o predaji časti podniku spoločnosti RAGI s.r.o. už dňa 11.7.2023, nakoľko žalovaný navrhol žalobcovi uzavrieť Zmluvu o nájme, ktorá sa týka pozemkov, ktoré boli predmetom nájmu na základe zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou RAGI s.r.o. 11. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný s bývalým vedením žalobcu viedol rokovania o uzavretí nájomnej zmluvy na poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve žalobcu. Žalobca uvedené popieral, no v odpovedi na list žalovaného zo dňa 14.2.2025 uviedol, že zo strany žalobcu došlo k zaslaniu návrhu nájomnej zmluvy, avšak k zaslaniu návrhu nájomnej zmluvy došlo z dôvodu likvidácie spoločnosti RAGI s.r.o. od viacerých spoločností, ktoré mali záujem dané pozemky obhospodarovať. Tu súd prvej inštancie poukázal na to, že informácia o tom, že spoločnosť RAGI s.r.o. je v likvidácii bola verejne dostupná na stránke D.. Spoločnosť RAGI s.r.o. však vstúpila do likvidácie až dňa 30.1.2024, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra, ale návrh nájomnej zmluvy bol zaslaný ešte dňa 11.7.2023. Nemohlo teda dôjsť k zaslaniu zmluvy z dôvodu likvidácie spoločnosti RAGI s.r.o. od viacerých spoločností, nakoľko k likvidácii došlo neskôr. Žalovaný dňa 25.5.2023 uzatvoril so spoločnosťou RAGI s.r.o. Zmluvu o predaji časti podniku, na základe ktorej prevzal od bývalého nájomcu - spoločnosti RAGI s.r.o. obhospodarovanie pozemkov, v užívaní ktorých ďalej pokračoval a tieto v období od uzatvorenia zmluvy o predaji časti podniku riadne v zmysle nájomnej zmluvy obhospodaroval a užíval v súlade
s dohodnutým účelom nájmu. Za užívanie predmetných pozemkov žalovaný žalobcovi za jednotlivé roky užívania od uzatvorenia zmluvy o predaji časti podniku vyplatil ročné nájomné v zmysle nájomnej zmluvy, konkrétne za rok 2022 a za rok 2023. Túto skutočnosť mal súd prvej inštancie osvedčenú z predložených výpisov z účtu žalovaného. Z výpisov bolo preukázané, že žalovaný vyplatil žalobcovi ročné nájomné vo výške 1.459,60 eura za rok 2022 a 1.459,60 eura za rok 2023. Vyplatenie tohto nájomného potvrdil samotný žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Pokiaľ žalobca prijímal platby od žalovaného, musel si byť vedomý, že došlo k prevzatiu obhospodarovania pozemkov, nakoľko platby nájomného do tohto času uhrádzala spoločnosť RAGI s.r.o. a následne došlo k zmene platiteľa. Tvrdenie žalobcu o tom, že nie je podstatné, kto uhrádza platby za nájomné a toto nijakým spôsobom neskúmal neobstojí ako tiež neobstojí argument žalobcu v jeho liste zo dňa 26.2.2025, že zaslanie návrhu nájomnej zmluvy znamenalo jedine záujem žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré chcel obhospodarovať. Ak by žalovaný mal len záujem uzatvoriť nájomnú zmluvu, neuhrádzal by žalobcovi nájomné podľa nájomnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou RAGI s.r.o. Úhrada nájomného zo strany žalovaného namiesto spoločnosti RAGI s.r.o. a to aj v čase keď už bola predmetná spoločnosť vymazaná z obchodného registra, osvedčuje skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o tom, že došlo k predaju časti podniku spoločnosti RAGI s.r.o. 12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 6. februára 2026 podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo rozhodnutie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie. 13. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t. j. z dôvodu, zˇe nespra´vnym procesny´m postupom su´du prvej insˇtancie bolo porusˇené pra´vo navrhovateľa na spravodlivy´ proces, zˇe su´d prvej insˇtancie dospel na za´klade vykonany´ch dôkazov k nespra´vnym skutkovy´m zisteniam a z dôvodu, zˇe uznesenie su´du prvej insˇtancie vycha´dza z nespra´vneho pra ´vneho posu´denia veci. Odvolací su´d v odvolacom konaní posu´dil relevantnosť ty´chto odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na to, zˇe v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť dana´ odpoveď na kazˇdu ´ na´mietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré maju´ rozhoduju´ci vy´znam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavny´ su´d Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a zasta´va na´zor, zˇe ani jeden z ty´chto odvolacích dôvodov nie je naplneny´. 14. V odvolaní žalobca napáda predmetné uznesenie s odôvodnením, že toto považuje za nesprávne, nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalobca mal vedomosť o predaji časti podniku spoločnosťou RAGI s.r.o. spoločnosti Agrok invest s.r.o. Zaslaním návrhu nájomnej zmluvy žalobca nenadobudol vedomosť o predaji časti podniku a tiež to nemôže byť chápané ako splnenie si povinnosti podľa § 12 ods. 6 zák. č. 504/2003 Z.z. ani za oznámenie prechodu práv a povinností z existujúcej nájomnej zmluvy. Skutočnosť, že nájomné bolo uhrádzané z účtu iného subjektu - Agrok invest s.r.o. nezakladá bez ďalšieho vedomosť žalobcu o prevode časti podniku. Žalovaný nepreukázal splnenie oznamovacej povinnosti ani vedomosť žalobcu o predaji časti podniku v skoršej dobe, tak ako to vyhodnotil súd prvej inštancie. Žalobca sa považuje za subjekt, ktorému svedčí právny titul užívania nehnuteľností a rozhoduje o tom ako budú užívané. Konanie žalovaného považuje za protiprávne a nariadenie neodkladného opatrenia umožní, aby zo strany žalovaného nedochádzalo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu. Navrhol odvolaciemu súdu vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, resp. zmeniť uznesenie a nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Žalovaný, ktorému súd prvej inštancie doručil odvolanie na vyjadrenie k odvolaniu reagoval tak, že rozhodnutie je zákonné a vecne správne. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Prešov potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 15.1. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že kľúčovým a rozhodujúcim záverom súdu prvej inštancie je, že nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou zo dňa 15.4.2015 naďalej trvá. Tento záver je jasne formulovaný v odseku 32. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Tento záver predstavuje základný pilier rozhodnutia, ktorý žalobca vo svojom odvolaní nijako relevantne nevyvracia. Zaslaniu návrhu nájomnej zmluvy predchádzali rokovania, na ktorých sa žalobca, ešte za bývalého vedenia spolu so žalovaným dohodli na postupe, podľa ktorého mal žalovaný zaslať žalobcovi návrh nájomnej zmluvy. V zmysle predchádzajúcich rokovaní a záverov z nich vyplývajúcich žalovaný následne postupoval. Súd prvej inštancie sa zároveň veľmi podrobne zaoberal otázkou vedomosti žalobcu o predaji časti podniku spoločnosti RAGI s.r.o. na žalovaného. V odseku 30. odôvodnenia jednoznačne konštatoval, že žalobca
mal vedomosť o tejto skutočnosti už skôr, konkrétne najneskôr dňa 11.7.2023, keď mu žalovaný zaslal návrh nájomnej zmluvy. Tento skutkový záver súd oprel o vykonané dôkazy a logické vyhodnotenie konania žalobcu, pričom zdôraznil, že žalobca zároveň prijímal platby nájomného od žalovaného. 16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 17. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daná vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. 18. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. 19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie žalobcu, je odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu, či v danej veci bolo správne rozhodnuté pokiaľ bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. 21. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 22. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 23. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 24. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 25. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 26. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný spolu so žalobou vo veci samej. 27. Odvolací súd zo spisu zistil, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav - zistenia podľa obsahu spisu, primeraným spôsobom opísal dôvody navrhovaného neodkladného opatrenia, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na danú vec a z ktorých vyvodzoval svoje právne závery. Súd prvej inštancie v uznesení primerane vysvetlil, z akých úvah a
dôkazov vychádzal pri závere o neosvedčení splnenia podmienok pre trvalú (dočasnú) úpravu pomerov sporových strán navrhovaným neodkladným opatrením. 28. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. 29. K odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam v tomto odvolacom konaní odvolací súd udáva: 29.1. V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená (osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu). 29.2. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah primeraný). 30. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zistil, že navrhovateľ žiada vydať neodkladné opatrenie z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery strán. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil v podstate tým, že žalovaný porušuje jeho právo užívať nehnuteľnosti, pričom žalovaný nemá k užívaniu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu žiaden právny titul. 31. Odvolací súd zdôrazňuje, že podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia na návrh je vecná súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a právnym vzťahom strán. Zároveň sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí rovnako v návrhu preukázať, že na neodkladnom opatrení má právny záujem, t. j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej alebo trvalej úpravy pomerov strán. 32. Súd prvej inštancie skúmal predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ (žalobca) je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva, preto mohol vychádzať iba z opisu skutočností uvedených v návrhu a z doposiaľ predložených listinných dôkazov. 33. Súd prvej inštancie vo svojom v poradí druhom rozhodnutí správne poukázal na podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo byť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené a splnenie týchto podmienok v danom prípade dôsledne skúmal jednotlivo a aj v ich súvislostiach. Závery súdu o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú presvedčivo formulované, s uvedením konkrétnych dôvodov. 34. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v uznesení zákonom stanoveným spôsobom ozrejmil svoje úvahy, ktoré ho viedli k záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že súd prvej inštancie prihliadal pri rozhodovaní na všetky žalobcom predložené listinné dôkazy a vysporiadal sa s nimi a vzal do úvahy tvrdenia žalovaného uvádzané v písomných odpovediach adresovaných žalobcovi ako aj ním predložené listinné dôkazy. 35. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmý zistený skutkový stav, t. j. súd uviedol, z akých dôkazov vychádzal a prečo nemal osvedčené splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané týmito dôkazmi a ktoré nie, a vyplýva z neho, aký právny záver z tohto skutkového stavu súd vyvodil aj s uvedením konkrétnych úvah, vedúcich k jednotlivým záverom a ako vec právne posúdil. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty oboch sporových strán, teda ako sa vysporiadal aj s konkrétnou obranou žalovaného a jej vplyvom na rozhodnutie vo veci. V konkrétnom prípade súd prvej inštancie poznal stanovisko žalovaného v súvislosti s trvaním nájomnej zmluvy, neuznaním ukončenia nájomného vzťahu zo strany žalovaného a dôvody neuznania ukončenia trvania nájomnej zmluvy. Nesporne bolo preukázané: - uzatvorenie Nájomnej zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dňa 15.4.2015 medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou RAGI s.r.o., podľa Zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov; - spoločnosť RAGI s.r.o. dňa 25.5.2023 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o predaji časti podniku, na základe ktorej prevzal žalovaný od bývalého nájomcu RAGI s.r.o. obhospodarovanie pozemkov, v užívaní ktorých ďalej pokračoval a tieto v období od uzatvorenia zmluvy o predaji časti podniku riadne v zmysle nájomnej zmluvy obhospodaroval a užíval v súlade s dohodnutým účelom nájmu a za užívanie predmetných pozemkov žalovaný žalobcovi za jednotlivé roky užívania od uzatvorenia zmluvy o predaji časti podniku vyplatil ročné nájomné v zmysle nájomnej zmluvy, konkrétne za rok 2022 a za rok 2023 (preukázal výpisom z účtu - nájomné za rok 2022, 2023); - dňa 30.1.2024 vstúpila spoločnosť RAGI s.r.o. do likvidácie (v tejto súvislosti vyznieva argumentačne správne úvaha súdu prvej inštancie uvedená v odseku 29. napádaného uznesenia); - dňa 15.11.2024 bola spoločnosť RAGI s.r.o. vymazaná z obchodného registra Slovenskej republiky; - dňa 16.12.2024 prevzal bývalý spoločník a konateľ spoločnosti RAGI s.r.o - H. I., list od právneho zástupcu žalobcu - Ukončenie nájomného vzťahu z dôvodu porušenia zákona č. 504/2003 Z.z.; - dňa 18.12.2024 bol žalovanému odoslaný list - Ukončenie nájomného vzťahu z dôvodu porušenia zákona č. 504/2003 Z.z., na uvedený list reagoval žalovaný Odpoveďou na ukončenie nájomného vzťahu zo dňa 14.2.2025, ktorým napádal ukončenie nájomného vzťahu a oznámil žalobcovi, že nájomný vzťah stále trvá a má záujem predmetné pozemky obhospodarovať aj naďalej. 36. Z obsahu ďalšej komunikácie žalovaného so žalobcom, predloženej súdu žalobcom je zrejmé, že žalovaný sa bránil voči neplatnému ukončeniu nájomnej zmluvy, pričom žalobcovi neplatnosť ukončenia nájomnej zmluvy odôvodnil viacerými dôvodmi. Okrem iného tým, že žalovaný prevzal obhospodarovanie pozemkov Zmluvou o predaji časti podniku a žalobcovi platil ročné nájomné za jednotlivé roky užívania pozemkov, pričom toto užívanie pozemkov žalovaným a vyplatenie nájmov žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval, ani nevrátil platbu nájomného za jednotlivé roky späť žalovanému. Poukázal aj na to, že prebehli rokovania medzi žalovaným a žalobcom, ešte za bývalého vedenia žalobcu, v súvislosti s uzatvorením novej nájomnej zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely, nakoľko obhospodarovanie predmetných pozemkov prevzal. V uvedenej veci prebehla so žalobcom, zastúpeným ešte bývalým predsedom žalobcu telefonická komunikácia, v rámci ktorej bol žalobca oboznámený s uzatvorením zmluvy o predaji časti podniku, čo bolo dôvodom rokovaní o uzatvorení novej nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Uvedené potvrdila v Čestnom vyhlásení z 1.8.2025 p. C. E. (čl. 66 spisu), ktorý listinný dôkaz žalobcom nebol popretý a spochybnený. Návrh nájomnej zmluvy bol na vyžiadanie žalobcu zasielaný v rámci e-mailovej komunikácie dňa 11.7.2023 (čl.61-65 spisu). V nadväznosti na uvedenú skutočnosť možno konštatovať, že s uzatvorením predmetnej Zmluvy o predaji časti podniku medzi žalovaným a spoločnosťou RAGI s.r.o. bol žalobca oboznámený, a to najneskôr dňa 11.7.2023. Platby nájomného za užívanie pozemkov žalobca žalovanému nevrátil, a ani iným spôsobom užívanie pozemkov žalovaným po úhradách nájomného nenapádal. Žalobca v odvolaní vytýkal, že sa súd prvej inštancie nezaoberal skutočnosťou, že si žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť čo malo viesť k ukončeniu vzájomného zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom. S uvedeným tvrdením odvolací súd nesúhlasí keď správne bolo konštatovanie súdu prvej inštancie, že spoločnosť RAGI s.r.o. bola povinná zverejniť skutočnosť, že došlo k predaju časti podniku na úradnej tabuli obce a spoločnosť RAGI s.r.o. si túto povinnosť nesplnila. Pravdou je, že povinnosť oznámiť prevod podniku zaťažovala nájomcu. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za osvedčené, že sa žalobca dozvedel o predaji časti podniku skôr ako 9.12.2024 a teda malo sa tak stať najneskôr 11.7.2023, v takom prípade žalobca bol oprávnený ukončiť nájomný vzťah do šiestich mesiacov odkedy sa o tejto skutočnosti dozvedel. Lehota na ukončenie nájomného vzťahu by tak žalobcovi začala plynúť najneskôr odo dňa 11.7.2023, kedy už žalobca o skutočnosti, že došlo k predaju časti podniku žalovanému vedel a skončila by uplynutím 6. mesiacov t.j. 11.1.2024. Bolo preukázané, že komunikácia
medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s nájmom pozemkov z dôvodu predaja časti podniku spoločnosti RAGI s.r.o. žalovanému bola realizovaná v priebehu mesiacov jún - júl 2023, výsledkom čoho bolo zaslanie návrhu nájomnej zmluvy žalovaným žalobcovi na jeho vyžiadanie dňa 11.7.2023. Žalobca tak v zákonnej lehote nájomný vzťah neukončil. V nájomnom vzťahu pokračoval, a platby ročného nájomného za rok 2022 a 2023 prijal a užívanie a obhospodarovanie predmetných pozemkov žalovaným akceptoval, žiadnym spôsobom nenapádal a nájomný vzťah neukončil. Záver súdu prvej inštancie, že žalobcom namietané nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z.z., a teda, že ani prípadné porušenie tejto povinnosti nemá za následok automatický zánik nájomného vzťahu, je správny z hľadiska právneho posúdenia keď dospel k záveru, že žalobcom deklarované ukončenie nájomného vzťahu nespĺňalo zákonné predpoklady, a preto nemohlo vyvolať právne účinky. Žalobca v návrhu dôvodil, že na predmetné prenajaté pozemky vstupovala iná spoločnosť, ktorá nemala so žalobcom uzatvorené nájomné zmluvy, preto vyzval žalobca v decembri 2024 (výzvu žalobca nepredložil) spoločnosť RAGI s.r.o., aby túto skutočnosť vysvetlila. Je nepravdepodobné, aby sa žalobca od júna 2023 do decembra 2024, resp. do jej zániku k 15.11.2024, nedopytoval spoločnosti RAGI s.r.o., prečo na pozemky vstupuje niekto iný ako RAGI s.r.o., pokiaľ by nemal vedomosť o tom, že spoločnosť RAGI s.r.o. dňa 25.5.2023 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o predaji časti podniku, na základe ktorej prevzal žalovaný od bývalého nájomcu RAGI s.r.o. obhospodarovanie pozemkov, v užívaní ktorých ďalej pokračoval a tieto v období od uzatvorenia zmluvy o predaji časti podniku riadne podľa nájomnej zmluvy obhospodaroval a užíval v súlade s dohodnutým účelom nájmu a za užívanie predmetných pozemkov žalovaný žalobcovi za jednotlivé roky užívania od uzatvorenia zmluvy o predaji časti podniku vyplatil ročné nájomné. 36.1. Spolu s odvolaním predložil žalobca Zápisnicu zo zasadnutia Urbariátu z 23.6.2024 (čl.115-117), ktorá má preukázať, že na predmetnom zasadnutí žalobcu bol schválený návrh na zmenu nájomcu, ktorý mal byť schválený z dôvodu vstupu spoločnosti RAGI s.r.o. do likvidácie. Uvedený listinný dôkaz predložil žalobca oneskorene a preto ho súd prvej inštancie nemohol vyhodnotiť a vyjadriť sa k nemu. Odvolací súd konštatuje, že tento dôkaz nespochybňuje zistenie súdu prvej inštancie o vedomosti žalobcu o predaji časti podniku spoločnosti RAGI s.r.o. na žalovaného, tak ako je konštatované vyššie v odseku 36. tohto uznesenia. 37. Odvolací súd zdôrazňuje, že posúdiť bolo potrebné aj splnenie ďalšej podmienky, a to je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. v danom prípade osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené tam kde žalobcovi hrozí vznik a rozšírenie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv alebo oprávnených záujmov, hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalobca nepreukázal existenciu neoprávneného zásahu do jeho práv a je to žalobca, ktorý znáša dôkazné bremeno a musí osvedčiť existenciu práva, ohrozenie alebo porušenie práva a súčasne preukázať potrebu ochrany práva neodkladným opatrením a nutnosť neodkladnej úpravy. 38. Odvolací súd z obsahu odvolania zároveň zistil, že žalobca v odvolaní opäť zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu odôvodňujúcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a v zásade nesúhlasil so skutkovým a právnym posúdením nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany súdu prvej inštancie. Odvolací súd dodáva, že to, že žalobca mal na vec odlišný názor, nie je dostačujúcou bázou preto, aby odvolací súd dospel k záveru o existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. 39. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd udáva, že v rámci práva na spravodlivé súdne konanie je možné zdôrazniť právo na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbal na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Súd sa teda vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery boli dostatočne vysvetlené.
40. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne, vrátane závislých výrokov o trovách konania. 41. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).