Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 4Cob/200/2024 8720202669 26. 03. 2025 JUDr. Marek Kotora ECLI:SK:KSKE:2025:8720202669.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: P.H.Co, s.r.o., so sídlom Rudňany 251, 053 23 Rudňany, IČO: 44 342 527, zastúpený JUDr. Máriou Didekovou, advokátkou so sídlom Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, proti žalovanému: ABATON s.r.o., so sídlom 1. mája 4500/30, 058 01 Poprad, IČO: 43 940 862, zastúpený JUDr. Jánom Jenčom, advokátom so sídlom 1. mája 221/19, 058 01 Poprad, o zaplatenie 6.900,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/69/2020-218 z 25. apríla 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 16Cb/69/2020-338 z 13. novembra 2024, takto rozhodol: I. Mení rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/69/2020-218 z 25. apríla 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 16Cb/69/2020-338 z 13. novembra 2024 tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.532,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.532,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Konanie v časti o zaplatenie 368,- eur s príslušenstvom zastavuje. III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,34 %. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 4.647,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 26.05.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); II. konanie o zaplatenie sumy 368,- eur s príslušenstvom zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.); III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 34,70%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením (výrok III.). 2. Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorý sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 6.900,- eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2017 žalobca nadobudol osobné motorové vozidlo zn. Citroen C4 Cactus s EČV: A.. O vlastníkovi vozidla vznikol medzi stranami spor, preto v konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018 súd rozsudkom zo dňa 11.12.2018, č. k. 16Cb/11/2018-102 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.02.2020, č. k. 1Cob/30/2019-161 určil, že vlastníkom označeného vozidla je žalobca. Medzitým v mesiaci marec 2018 došlo k odtiahnutiu vozidla spred prevádzky žalobcu. Vozidlo podľa žalobcu používal žalovaný minimálne do 05.01.2019, preto žalobca tvrdil, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca odvodil od sumy nájomného za jeden mesiac užívania vozidla, a to
v hodnote 690,- eur, ktoré si žalobca uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie motorového vozidla za obdobie 10 mesiacov od 17.03.2018 do konca roka 2018. 3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, avšak svoje vyjadrenie podané elektronicky v zmysle ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nedoplnil v zákonnej lehote, z ktorého dôvodu súd na toto podanie nemohol prihliadať. 4. Rozsudkom zo dňa 31.05.2022 súd prvej inštancie žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24.11.2022 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby pri rozhodovaní o merite veci prihliadal na nesporné skutkové tvrdenia sporových strán, predovšetkým skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, ako aj vyjadrenie štatutárneho orgánu žalovaného, ktorý uviedol, že označené motorové vozidlo neužíval vôbec, len ho udržiaval na vlastné náklady a toto vozidlo sporadicky užíval jeho brat B. C., bývalý konateľ žalobcu a bývalý manžel konateľky žalobcu, a to na základe „riadnej zmluvnej výpožičky“. Podľa odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie prihliadnuť predovšetkým na skutočnosť, kto mal v rozhodnom čase vozidlo reálne v držbe. 5. Na pojednávaní dňa 14.04.2023 zobral žalobca žalobu čo do sumy 368,- eur s príslušenstvom čiastočne späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. 6. Súd prvej inštancie z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného D. C. zistil, že od roku 2008 do roku 2015 bol konateľom a spoločníkom žalobcu, následne sa konateľom a spoločníkom žalobcu stal jeho brat B. C. a nakoniec sa konateľkou a spoločníčkou stala E. C., bývalá manželka B. C.. D. C. požičal bratovi B. C. sumu 13.500,- eur, ktoré mal tento použiť na vybudovanie kuchyne v prevádzke Kozlovňa, finančné prostriedky však požičal bratovi ako fyzickej osobe. Po nezhodách medzi manželmi D. C. žiadal od brata záruku za vrátenie pôžičky, predmetom ktorej sa stalo motorové vozidlo zn. Citroen C4 Cactus, EČV: A.. Žalovaný vypracoval zmluvu a zmenu zaregistrovali v evidencii vozidiel. V čase prepisu mal žalovaný vedomosť, že jediným konateľom žalobcu je B. C.. Žalovaný vozidlo vôbec neužíval, toto nebolo nikdy riadne vrátené, bolo opakovane odťahované. Z výsluchu svedkyne E. E. C. súd prvej inštancie zistil, že prevádzku žalobcu svedkyňa riadila už od roku 2015, pričom v tom čase pracovala aj pre vydavateľstvo Petit press. Podľa svedkyne zariadenie nikdy nepotrebovalo žiadne pôžičky a až do októbra 2017, kedy sa s B. C. rozhodli rozviesť, nemal žalobca žiadne problémy. Dňa 18.10.2017 sa B. C. vzdal funkcie konateľa žalobcu, avšak následne dňa 25.10.2017 previedol vlastnícke právo k vozidlu na žalovaného. Po vydaní neodkladného opatrenia dňa 28.02.2018 vozidlo začal užívať žalobca. Dňa 17.03.2018 bolo vozidlo odtiahnuté spred prevádzky Kozlovňa divoká. Svedkyňa E. E. C. veľakrát videla svojho bývalého manžela B. C. používať predmetné vozidlo, používala ho tiež jeho priateľka. Dňa 13.12.2018 súd prvej inštancie rozhodol, že vlastníkom vozidla je žalobca, dňa 05.01.2019 svedkyňa zabezpečila odtiahnutie vozidla a súd druhej inštancie dňa 25.02.2020 definitívne právoplatne potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Uviedla, že o pôžičke 13.500,- eur nemá vedomosť, pôžička nebola v účtovníctve žalobcu a aj zmluva mala byť podpísaná s odstupom 6 mesiacov. Z výsluchu svedka B. C. súd prvej inštancie zistil, že od brata D. C. mal poskytnutú pôžičku 13.000,- eur, ktorú nevedel splatiť, preto sa dohodli na prevode vozidla. Podľa svedka bol v čase pôžičky aj prevodu vozidla jediným konateľom žalobcu. Pôžička bola poskytnutá v hotovosti, nevedel, či bola zaevidovaná v účtovníctve, avšak v tom čase potreboval do prevádzky nový konvektomat. V roku 2017, 2018 vozidlo zn. Citroen C4 Cactus využíval svedok. Vozil deti do školy a chodil do práce. Od februára 2017 do februára 2018 vozidlo užívala E. C., následne ho svedok dal odtiahnuť. Po odtiahnutí vozidlo užíval svedok až do doby, kedy E. C. dala vozidlo opätovne odtiahnuť. Žalovaná spoločnosť vozidlo neužívala. 7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 16Cb/11/2018 súd prvej inštancie zistil, že uznesením zo dňa 28.02.2018 bolo vo veci nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené zdržať sa nakladania s osobným motorovým vozidlom značky Citroen C4 Cactus, EČV: A.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.05.2018. Vo veci samej súd rozsudkom zo dňa 11.12.2018, č. k. 16Cb/11/2018-102 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.02.2020, č. k. 1Cob/30/2019-161 určil, že vlastníkom vozidla je žalobca. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 16Cb/10/2020 súd prvej inštancie zistil, že podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal úhrady sumy 1.536,52 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorú mal žalovaný spôsobiť žalobcovi tým, že mu znemožnil užívanie motorového vozidla zn. Citroen C4 Cactus, v dôsledku čoho si žalobca musel požičať iné vozidlo a spolu s úhradou cestnej dane mu vznikla škoda v žalovanej výške.
Vo veci bol dňa 04.04.2023 vyhlásený rozsudok, ktorým súd prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy 1.117,52 eur s 5%-ným p. a. úrokom z omeškania od 15.02.2020 do zaplatenia zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/47/2020, predmetom ktorého bolo vydania kľúča od motorového vozidla zn. Citroen C4 Cactus, bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby. 8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 488 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) charakterizujúceho záväzkový právny vzťah a podľa § 451, § 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúcich bezdôvodné obohatenie. 9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o merite veci poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018 súd dňa 28.02.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil zdržať sa nakladania s osobným motorovým vozidlom zn. Citroen C4 Cactus, EČV: A.. Následne dňa 11.12.2018 rozsudkom určil, že vlastníkom tohto osobného motorového vozidla je žalobca, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.03.2020. Žalobca bol teda právoplatným rozhodnutím určený za vlastníka vozidla zn. Citroen C4 Cactus, EČV: A.. Zároveň však v období od 17.03.2018 do 05.01.2019 predmetné motorové vozidlo užíval B. C., bývalý konateľ žalobcu, a to na základe dohody so žalovaným. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zistil zo zhodného tvrdenia strán sporu. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že v rozhodnej dobe mal žalovaný vo svojej dispozícii vozidlo zn. Citroen C4 Cactus, EČV: A. patriace žalobcovi a nie je podstatné, či fyzicky toto vozidlo užíval štatutárny zástupca žalovaného či iná osoba, ktorej to žalovaný umožnil. Tým na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka a žalovaný bol povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi. 10. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok vo výške 690,- eur mesačne, a to vychádzajúc z odborného vyjadrenia TOPMONT STOLÁR TATRY s.r.o. zo dňa 17.08.2020, z ktorého vyplýva výška nájomného za vozidlo v sume 690,- eur mesačne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 16Cb/10/2020 žalobca tvrdil, že sám si musel prenajať iné vozidlo za sumu 490,eur mesačne, preto nárok žalobcu považoval za čiastočne dôvodný čo do sumy 490,- eur mesačne a žalobcovi priznal nárok za obdobie od 01.04.2018 do 31.12.2018 v sume 490,- eur mesačne a za mesiac marec 2018 v pomernej časti 237,10 eur. Konanie o zaplatenie sumy 368,- eur po čiastočnom späťvzatí žaloby zastavil a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP a s prihliadnutím na pomer úspechu žalobcu 67,35% a úspechu žalovaného 32,65% priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 34,70%, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaný. 12. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 6.532,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.532,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia, konanie o zaplatenie sumy 368,- eur zastaví a žalobcovi prizná voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 13. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcovi, vychádzal zo sumy 490,- eur mesačne, ktorá predstavuje mesačné nájomné, ktoré žalobca uhradil za nájom vozidla zn. Škoda Fabia a náhradu ktorého si uplatnil v konaní vedenom pod sp. zn. 16Cb/10/2020. Zdôraznil, že išlo o iný typ vozidla, ktoré bolo navyše aj staršie a ojazdené. Žalobca si podanou žalobou uplatnil bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie vozidla v jeho vlastníctve vo výške 690,- eur mesačne, ktorú sumu odvodzoval z odborného vyjadrenia spoločnosti TOPMONT STOLÁR TATRY s.r.o. zo dňa 17.08.2020, ako aj z vyjadrenia subjektu F. G. zo dňa 15.06.2021 a vyjadrenia spoločnosti TOPP Car Rental s.r.o. Žalovaný takto stanovenú výšku nájomného síce rozporoval, avšak svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, preto podľa žalobcu sumu 690,- eur mesačne nemožno považovať za nedôvodne uplatnenú. 14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný a namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. 15. Žalovaný v podanom odvolaní poukázal na skutkový stav veci tvrdiac, že v rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu boli uvedené nepresnosti, ktoré nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Uviedol, že žalobca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2017 nadobudol osobné motorové vozidlo zn. Citroen C4 Cactus, EČV: A.. Následne žalobca písomnou Zmluvou o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k zmluve o úvere z 20.08.2017 previedol toto motorové vozidlo na žalovaného a zmenu vyznačil aj v evidencii ODI OR OZ v Poprade dňa 25.10.2017. Tieto úkony realizoval vtedajší konateľ žalobcu B. C.. Podľa čl. 7 predmetnej zmluvy žalovaný prenechal motorové vozidlo do užívania žalobcovi a tento ho aj naďalej užíval. Až dňa 30.10.2017 došlo k zmene konateľa žalobcu a auto užívala nová konateľka žalobcu E. C.. Keďže dlh zabezpečený prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva nebol dlžníkom splnený, žalovaný dňa 08.01.2018 oznámil žalobcovi začatie výkonu tohto práva a poveril B. C. o odtiahnutie motorového vozidla za účelom výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. B. C. dňa 17.03.2018 vozidlo odtiahol prostredníctvom odťahovej služby a naďalej s vozidlom disponoval. Keďže vozidlo bolo uzamknuté a bez kľúča, do júna 2018 bolo odparkované v areáli autoservisu G+G v Poprade a následne v servise DOVE Poprad, ktorý ako autorizovaný autoservis vyhotovil duplikát kľúča. Od konca júna 2018 B. C. trvale s vozidlom sám nakladal. Dňa 05.01.2019 E. C. predmetné vozidlo odtiahla spred bydliska svojho bývalého manžela a odvtedy ním disponovala. Žalovaný v podanom odvolaní zdôraznil, že v rozhodnom čase bol vlastníkom motorového vozidla len formálne, nikdy ho neužíval a celý čas ho mal v držbe B. C., o čom žalobca vedel. 16. Žalovaný namietal, že vychádzajúc z takto opísaného skutkového stavu nemožno u žalovaného, ktorý sporné motorové vozidlo vôbec neužíval, uvažovať o jeho bezdôvodnom obohatení sa. Zároveň vyčítal žalobcovi, súdu prvej inštancie, ako aj odvolaciemu súdu, že jasne neuviedli, o ktorú z viacerých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka ide, čím u žalovaného došlo k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 02.03.2016, sp zn. II. ÚS 620/2015). Zdôraznil, že pre ustálenie záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia je potrebné naplnenie zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma zasahujúca postihnutého a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.05.2012, sp. zn. 7Cdo/117/2011). Žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že k naplneniu znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy v predmetnom spore nedošlo a žalobca dokonca ani neoznačil konkrétny titul pre vydanie bezdôvodného obohatenia ako to požaduje zákon. V konaní nebolo preukázané, aby na úkor žalobcu došlo k majetkovému prírastku na strane žalovaného. Navyše, žalovaný bol v rozhodnom čase dobromyseľný v tom, že motorové vozidlo mu oprávnene patrí, a to až do rozhodnutia súdov v konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018. V zmysle zaužívanej súdnej praxe užívanie oprávneným (dobromyseľným) držiteľom nie je bezdôvodným obohatením, pričom dobromyseľnosť sa prezumuje a preukázanie jej nedostatku zaťažuje toho, kto sa jej dovoláva. Žalovaný tvrdil, že predmetom bezdôvodného obohatenia bolo motorové vozidlo, ktoré sa v čase podania žaloby už nachádzalo u žalobcu a preto predmet konania nebol daný. Ak žalobca podanou žalobou žiadal aj náhradu za užívanie tohto vozidla vo výške obvyklého nájomného, ide o úžitky z bezdôvodného obohatenia podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na vydanie ktorých nebol splnený predpoklad nedobromyseľnosti žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle neodkladného opatrenia Okresného súdu Poprad z 28.02.2018, sp. zn. 16Cb/11/2018 žalovaný nesmel motorové vozidlo „scudziť, prenajať, založiť, či zaťažiť právom cudzích osôb“, čím mu súd zakázal vozidlo riadne užívať, preto je nelogické, aby v tejto situácii mal za neužívanie vozidla poskytnúť náhradu vo výške trhového nájomného. V tejto súvislosti žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Uviedol, že v predmetnej veci ide o osobný spor bývalých manželov C., z ktorého žalovanému vznikla len škoda. Žalovaný požičal žalobcovi peniaze, ktoré mu nevrátil, auto síce bolo formálne napísané na žalovaného, ale tento ho neužíval a na základe zmluvy o výpožičke ním disponoval bývalý konateľ žalobcu, resp. jeho bývalá manželka.
17. Vo vzťahu k predchádzajúcemu zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu žalovaný namietal, že odvolací súd pri rozhodovaní o merite veci vychádzal z neúplného skutkového stavu veci, keď nemal k dispozícii súdne spisy zo súvisiacich konaní. Zároveň vyčítal odvolaciemu súdu, že skutkový stav ustálil na základe zhodného tvrdenia strán sporu majúci základ vo vyjadrení žalovaného zo dňa 29.10.2012, na ktoré však v zmysle § 125 ods. 2 CSP nemožno prihliadať, keďže ako elektronické podanie nebolo doplnené v zákonom stanovenej lehote. Podľa žalovaného v konaní pred odvolacím súdom neboli splnené podmienky na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a navyše, právny názor vyslovený odvolacím súdom je tak neurčitý a nezrozumiteľný a vychádzajúci z iného skutkového stavu veci, že ním súd prvej inštancie ani nemôže byť viazaný. 18. Žalovaný tiež namietal stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia na základe odborných vyjadrení spoločností Topmont Stolár Tatry, s.r.o., ToPP Car Rental s.r.o. a podnikateľa F. G.. Žalovaný považoval ich odborné vyjadrenia za nulitné, keďže sa vyjadrovali k cene nájmu motorového vozidla za obdobie, kedy sami ešte nevykonávali svoju činnosť, resp. na činnosť, ktorá mala byť predmetom ich odborného posúdenia, sami nemali oprávnenie. Zároveň vyčítal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia nakoniec vychádzal z listín obsiahnutých v súdnom spise z konania sp. zn. 16Cb/10/2020, ktoré boli falzifikátmi a s ktorými strany sporu v rámci dokazovania ani neoboznámil. Žalovaný pritom v konaní predložil súdu prvej inštancie výstupy z webových stránok autopožičovní AVIS a Mototechna, podľa ktorých bežný nájom obdobného auta na obdobie približne pol roka predstavoval sumu cca 300,- eur mesačne. V rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku žalovaný považoval správanie žalobcu, ktorý si sám požičal obdobné auto za cenu 490,- eur na mesiac, avšak od žalovaného požadoval 690,- eur za mesiac. Záverom žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný. 19. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 24.05.2023 a k posúdeniu práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia poukázal na odôvodnenie predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, pričom rozsudok súdu prvej inštancie považoval v tejto časti za správny. 20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 05.06.2023 a vo vzťahu k žalovanému nároku z bezdôvodného obohatenia a jeho výške, ktorú žalobca namietal vo svojom odvolaní, poukázal na svoje vlastné odvolanie. Zdôraznil, že predmetom vydania bezdôvodného obohatenia mohlo byť len auto samotné a vydanie úžitkov z neoprávneného užívania veci vo vlastníctve žalobcu v podobe nájomného vyžadovalo nedobromyseľnosť žalovaného, ktorú žalobca v konaní nepreukázal. 21. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo tomuto doručené dňa 16.06.2023. Žalovaný repliku svojho odvolania vo veci nepodal. 22. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 16.06.2023. Žalobca rovnako dupliku svojho odvolania vo veci nepodal. 23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolania žalobcu a žalovaného, ktoré boli podané v zákonnej lehote oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil. 24. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 25. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody boli čiastočne naplnené. 26. K uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je naplnený, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 28. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. 29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či nesprávne vec právne posúdil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody boli čiastočne naplnené. 31. Odvolací súd z podanej žaloby zistil, že žalobcom uplatnený nárok na peňažné plnenie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca domáhal z dôvodu neoprávneného užívania motorového vozidla v jeho vlastníctve žalovaným. 32. V posudzovanej veci už súd prvej inštancie meritórne rozhodol, a to rozsudkom zo dňa 31. mája 2022, č. k. 16Cb/69/2020-81, ktorým žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24. novembra 2022, sp. zn. 5Cob/55/2022 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že pri rozhodovaní o merite veci je potrebné prihliadať predovšetkým na nesporné tvrdenia strán ohľadom skutočnosti, kto mal označené motorové vozidlo v rozhodnom čase v reálnej držbe. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel čo do právneho základu osvedčujúceho existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, jeho nárok čo do výšky získaného bezdôvodného obohatenia posúdil ako čiastočne dôvodný. 33. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na odvolanie žalobcu a žalovaného, odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť, či v danej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, a to aj s prihliadnutím na jeho tvrdenú dobromyseľnosť pri držbe motorového vozidla a aká bola výška tohto bezdôvodného obohatenia. 34. K skutkovému stavu tak ako ho zistil súd prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žalobca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2017 nadobudol osobné motorové vozidlo zn. Citroen C4 Cactus, EČV: A.. V tom čase bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti žalobcu B. C., bytom H. XXX. Dňa 20.08.2017 žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli Zmluvu o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k zmluve o úvere. Podľa čl. I., bod 1 tejto zmluvy zmluvné strany uzavreli toho istého dňa zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi bezodplatný úver vo výške 13.500,- eur. Na zabezpečenie tohto záväzku sa zmluvné strany dohodli na zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci – motorovému vozidlu Citroen C4 Cactus, EČV: A. (čl. I, bod 2 a 3). Zmluvné strany sa dohodli, že žalobca na základe tejto zmluvy dočasne prevádza na žalovaného
vlastníckeho právo k vozidlu s účinnosťou, kedy žalobca prevezme peniaze na základe úverovej zmluvy (čl. I., bod 4). Podľa čl. III., bod 1 sa zmluvné strany zároveň dohodli, že predmet zabezpečovacieho prevodu zostane aj po podpise tejto zmluvy a počas jej trvania v držbe dlžníka, teda žalobcu. Zmena vlastníka motorového vozidla bola vyznačená v evidencii ODI OR OZ v Poprade dňa 25.10.2017. Podľa tvrdenia žalobcu jej konateľ B. C. bol dňa 18.10.2017 odvolaný zo svojej funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti žalobcu, zmena bola v obchodnom registri vyznačená dňa 30.10.2017. 35. Následne v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018 súd uznesením zo dňa 28.02.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil zdržať sa nakladania s osobným motorovým vozidlom Citroen C4 Cactus. Vo veci samej súd rozsudkom zo dňa 11.12.2018, č. k. 16Cb/11/2018-102 určil, že vlastníkom predmetného motorového vozidla je žalobca. Označený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.02.2020, sp. zn. 1Cob/30/2019 a nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2020. 36. Ako už konštatoval odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, medzi stranami nebolo sporné, že dňa 17.03.2018 bolo motorové vozidlo Citroen C4 Cactus odtiahnuté spred prevádzky žalobcu a od tohto dňa do 05.01.2019 sa nachádzalo v dispozičnej sfére žalovaného. Aj keď žalovaný v podanom odvolaní namietal, že odvolací súd pri ustálení tohto záveru nesprávne vychádzal z jeho podania zo dňa 30.10.2020, na ktoré sa v zmysle § 125 ods. 2 CSP pre jeho nedoplnenie neprihliada, odvolací súd uvádza, že aj bez prihliadnutia na toto elektronické podanie, označené skutkové závery v ňom uvedené, t. j. že motorové vozidlo mal v rozhodnom čase v dispozičnej sfére žalovaný a toto na základe jeho súhlasu osobne užíval B. C., vyplývajú z výpovede D. C., konateľa žalovaného a z výpovede B. C., bývalého konateľa žalobcu na pojednávaní, aj z podaného odvolania žalovaného, kde tento v rámci chronológie skutkového stavu veci rovnako potvrdil, že B. C. dňa 17.03.2018 vozidlo odtiahol prostredníctvom odťahovej služby a naďalej s vozidlom disponoval. Keďže vozidlo bolo uzamknuté a bez kľúča, do júna 2018 bolo odparkované v areáli autoservisu G+G v Poprade a následne v servise DOVE Poprad, ktorý ako autorizovaný autoservis vyhotovil duplikát kľúča. Od konca júna 2018 B. C. trvale s vozidlom sám nakladal, a to až do 05.01.2019, kedy E. C. predmetné vozidlo odtiahla spred bydliska svojho bývalého manžela a ďalej ním disponovala. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že na základe Zmluvy o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva sa považoval za vlastníka motorového vozidla, že sám poveril B. C. odtiahnutím tohto motorového vozidla a že toto následne na základe zmluvy o výpožičke prenechal B. C. do užívania. Žalovaný sa teda považoval za oprávneného držiteľa motorového vozidla, ktorý podľa vlastného vyjadrenia bol dobromyseľný v tom, že mu toto motorové vozidlo aj patrí a v rozhodnom čase sa toto nachádzalo v jeho dispozičnej sfére, keď s ním ako domnelý vlastník aj disponoval (§ 123 Občianskeho zákonníka) a prenechal ho do užívania B. C.. 37. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 38. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 39. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 40. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. 41. Úprava zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech vychádza zo zásady občianskoprávnych vzťahov, podľa ktorej sa nikto nesmie na úkor spoločnosti alebo spoluobčanov obohacovať (R 20/1974). Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. Pri bezdôvodnom obohatení ide o záväzkovoprávny vzťah, kde reparačný následok vo forme povinnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia nie je viazaný na predpoklad porušenia akejkoľvek právnej povinnosti. Vznik bezdôvodného obohatenia je objektívnou právnou skutočnosťou, ktorá vzniká
bez akéhokoľvek psychického stavu konajúceho subjektu, preto vnútorný psychický vzťah obohateného subjektu k príčinám obohatenia sa je bez akejkoľvek právnej relevancie. 42. Na vznik osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým je existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Následne toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva, t j. majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Pritom platí, že musí existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. 43. V posudzovanom prípade sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu tým, že bez právneho dôvodu disponoval motorovým vozidlom Citroen C4 Cactus, ktoré patrilo žalobcovi. Skutočnosť, že vlastníkom označeného motorového vozidla bol žalobca, vyplýva z rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 11.12.2018, č. k. 16Cb/11/2018-102 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.02.2020, sp. zn. 1Cob/30/2019. Zároveň podľa Zmluvy o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k Zmluve o úvere zo dňa 20.08.2017 mal byť predmet zabezpečenia, teda sporné motorové vozidlo, aj po uzatvorení tejto zmluvy v držbe žalobcu (čl. III., bod 1 zmluvy). Následne v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018 súd uznesením zo dňa 28.02.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil zdržať sa nakladania s osobným motorovým vozidlom Citroen C4 Cactus. Zo všetkých týchto listín je zrejmé, že v rozhodnom čase bol vlastníkom a oprávneným držiteľom motorového vozidla žalobca, resp. že žalovaný nebol oprávnený s týmto motorovým vozidlom nakladať. Napriek tomu, ako už bolo uvedené vyššie, v konaní nebolo sporné, že v čase rozhodnom pre posúdenie veci s týmto vozidlom disponoval žalovaný, hoc ho priamo neužíval. 44. Súdna prax už vo svojich skorších rozhodnutiach dospela k záveru, že disponovanie s hnuteľnou vecou vo vlastníctve inej osoby bez právneho dôvodu je bezdôvodným obohatením, ktorého vydanie má vlastník veci právo požadovať. V prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci (obdobne rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/1789/2002). Výška náhrady sa v takomto prípade odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý mal povinnosť majetkový prospech vydať. Za bezdôvodné obohatenie nemožno považovať akýkoľvek prospech, ktorý by mohol teoreticky dosiahnuť vlastník neoprávnene užívanej veci, ale iba ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zväčšil svoj majetkový stav alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, čo by sa za bežných okolností stalo (rozsudok NS ČR zo dňa 20.03.2001, sp. zn. 25Cdo/845/1999). 45. Bezdôvodné obohatenie vzniká aj tomu, kto svojím konaním dosiahol postavenie držiteľa veci tým, že túto mal po celý čas vo svojej dispozičnej sfére, a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ju aj skutočne využíval. V takomto prípade sa výška nájomného musí odvíjať od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase vo vzťahu k spornej hnuteľnej veci. 46. Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 Občianskeho zákonníka) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným vyplýva potom z ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, napriek tomu, že k tomu v súlade s právom malo dôjsť, teda obohatený (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/2457/2013). 47. Aplikujúc uvedené závery na posudzovaný prípad odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že žalovaný sa v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, ak motorové vozidlo Citroen C4 Cactus, ktoré patrilo žalobcovi, mal v období od 17.03.2018 do 05.01.2019 vo svojej dispozičnej sfére, aj keď ho priamo neužíval. 48. Uvedené konanie možno charakterizovať ako plnenie bez právneho dôvodu (disponovanie s cudzou vecou bez platne uzavretej nájomnej zmluvy), resp. plnenie z neplatného právneho úkonu (ako prípadná neplatnosť Zmluvy o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva) podľa § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka ako jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd pri ustálení tohto záveru vychádzal zo skutočnosti, že aj keď žalovaný odvodzoval svoje postavenie vo vzťahu k motorovému vozidlu od Zmluvy o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, platnosť tejto zmluvy ostala medzi stranami sporná. Prihliadnuc na rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 11.12.2018, č. k. 16Cb/11/2018-102 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.02.2020, sp. zn. 1Cob/30/2019, ktorý za vlastníka sporného motorového vozidla označil žalobcu, je nutné konštatovať, že žalovaný sa mylne domnieval, že je oprávneným vlastníkom tohto motorového vozidla a preto jeho disponovanie s touto hnuteľnou vecou možno považovať za konanie bez právneho dôvodu. Ako už bolo uvedené vyššie, jeho prípadná dobromyseľnosť ohľadom jeho vlastníckeho práva je vo vzťahu k posudzovaniu vzniku bezdôvodného obohatenia ako objektívnej skutočnosti bez právneho významu. 49. Aj v prípade, ak by konanie žalovaného nebolo možné podriadiť pod žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia tak, ako sú vymedzené v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, jeho konanie vykazuje znaky generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Ustanovenie § 451 ods. 1 predstavuje generálnu klauzulu inštitútu bezdôvodného obohatenia, ktorá prikazuje reparovať škodlivý následok bezprávneho obohacovania sa a takéto konanie zakazuje. V zmysle záverov odbornej literatúry je výpočet jednotlivých skutkových podstát obsiahnutý v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka len príkladný a platí, že ak určité konanie osôb nie je možné subsumovať pod konkrétnu zákonodarcom normovanú skutkovú podstatu bezdôvodného obohacovania sa, postačí, ak takéto konanie vykazuje také znaky, ktoré sú kogentnou právnou normou ustanovenia § 451 ods. 1 zakázané (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, komentár k § 451). Ako už bolo uvedené vyššie, súdna prax je jednotná v závere, že v prípade užívania cudzej veci bez platne uzavretej nájomnej zmluvy ide o bezdôvodné obohatenie, ktorého vydanie má vlastník veci právo požadovať. Z uvedeného potom vyplýva aj pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní, u ktorého nedošlo k zmenšeniu jeho majetku o cenu nájomného, ktoré by v prípade platne dojednaného záväzku bol povinný za nájom motorového vozidla platiť. 50. Je pravdou, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia len všeobecne vymenoval jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia a konkrétne neuviedol, pod ktorú z nich subsumoval správanie žalovaného, uvedená okolnosť však sama o sebe podľa odvolacieho súdu nie je dôvodom na zrušenie jeho rozsudku. Zvlášť je tomu v prípade, ak prvotný rozsudok súdu prvej inštancie v prejednávanej veci už bol zrušený odvolacím súdom, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie (§ 390 CSP). Vtedy je odvolací súd povinný vo veci rozhodnúť, t. j. potvrdiť alebo zmeniť napadnuté rozhodnutie, a to aj vtedy, ak by ináč vykazovalo vady odôvodňujúce jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP). 51. Žalobca a žalovaný v podaných odvolaniach ďalej namietali výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného určenú súdom prvej inštancie v jeho rozsudku. Ako už bolo uvedené vyššie, pri vzniku bezdôvodného obohatenia majúceho základ v užívaní cudzej veci bez právneho dôvodu sa výška bezdôvodného obohatenia odvíja od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase vo vzťahu k spornej hnuteľnej veci. Správne preto súd prvej inštancie a žalobca pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzali zo sumy mesačného nájomného za užívanie obdobného motorového vozidla. 52. Spornými medzi stranami ostala výška tohto nájomného, ktorú tak žalobca, žalovaný, ako aj súd prvej inštancie určili rozdielne. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo sumy 490,- eur mesačne, za ktorú si žalobca v čase, keď nedisponoval sporným motorovým vozidlom, prenajal iné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia a takto vynaložené náklady si neskôr uplatnil voči žalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/10/2020. Odvolací súd k tomu uvádza, že základom pre určenie sumy bezdôvodného obohatenia by mala byť cena nájomného za užívanie obdobného, ak nie rovnakého motorového vozidla, v porovnateľnej výbave, veku, najazdených kilometroch a pod. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, o ktorom navyše žalobca tvrdil, že je staršie (rok výroby 2003 – č. l. 139) a ojazdené, tieto atribúty spĺňalo. Odvodzovanie výšky bezdôvodného obohatenia od ceny nájomného za užívanie iného motorového vozidla tým, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu
došlo a ktorý mal možnosť prenajať si akékoľvek motorové vozidlo, nevyjadruje ekvivalent toho, čo bol žalovaný povinný za užívanie cudzieho motorového vozidla platiť a o čo sa obohatil. 53. Úvaha súdu o výške bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní cudzej veci musí vychádzať z finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynaloženým obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kde sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný platiť, ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy (obdobne rozhodnutie NS ČR 53/2000). 54. Z uvedeného výkladu vychádzal aj žalobca pri podaní žaloby, keď výšku bezdôvodného obohatenia, o ktoré bol ukrátený, preukazoval odborným vyjadrením spoločnosti TOPMONT STOLÁR TATRY s.r.o., so sídlom Hradné námestie 10, Kežmarok, IČO: 52 264 319. Táto v odbornom vyjadrení zo dňa 17.08.2020 (č. l. 8) uviedla, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje aj prenájom motorových vozidiel a potvrdila, že bežné mesačné nájomné pri dlhodobom nájme vozidla kategórie Citroen C4 Cactus predstavuje priemerne 690,- eur. Odborné vyjadrenie zo dňa 15.06.2021 (č. l. 74) s totožným znením žalobca predložil aj od podnikateľa F. G., s miestom podnikania Tatranská Lomnica 262, IČO: 53 512 324 a od spoločnosti ToPP Car Rental s.r.o., so sídlom Uherova 31, Poprad, IČO: 52 884 228 – odborné vyjadrenie zo dňa 14.02.2023 (č. l. 123). 55. Žalovaný v podanom odvolaní spochybnil označené odborné vyjadrenia tvrdiac, že osoby ich podávajúce v čase, kedy bolo motorové vozidlo u žalovaného, ako podnikateľské subjekty neexistovali, resp. v rámci svojej podnikateľskej činnosti nerealizovali prenájom motorových vozidiel. Odvolací súd z výpisov z obchodného a živnostenského registra označených subjektov založených v súdnom spise zistil, že podnikateľ F. G. a spoločnosť ToPP Car Rental s.r.o. majú v predmete svojej činnosti zapísaný prenájom hnuteľných vecí. Aj keď vznik tohto oprávnenia sa viaže k obdobiu po vydaní sporného motorového vozidla žalobcovi, uvedené bez ďalšieho neznamená, že tieto subjekty neboli odborne spôsobilé vyjadriť sa k cene nájmu aj za obdobie, kedy svoju podnikateľskú činnosť nevykonávali. 56. Uvedené platí predovšetkým v situácii, kedy žalovaný svojimi tvrdeniami síce spochybnil odborné vyjadrenia týchto subjektov, na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia však predložil súdu len výpisy z neznámych internetových stránok z bližšie neurčeného obdobia týkajúce sa prenájmu rôznych motorových vozidiel a mesačných splátok ich nájmu. Vzhľadom na všeobecný charakter informácii v nich uvedených tieto nemožno považovať za spôsobilé vyvrátiť žalobcom preukázanú výšku nájomného z vyššie označených listín. 57. Spoločnosť TOPMONT STOLÁR TATRY s.r.o. v predmete svojej činnosti nikdy nemala zapísaný prenájom hnuteľných vecí, resp. inú obdobnú činnosť, z ktorej by vyplývalo, že je odborne spôsobilá vyjadriť sa k nastolenej otázke, preto odvolací súd na jej vyjadrenie neprihliadal. 58. Vzhľadom na uvedené tak odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne konštatoval, že užívaním motorového vozidla Citroen C4 Cactus žalovaným v období od 17.03.2018 do 31.12.2018 bez právneho dôvodu došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu, nesprávne však určil výšku tohto obohatenia, keď vychádzal z ceny nájomného, za ktoré si žalobca v uvedenom období prenajal iné motorové vozidlo. Vychádzajúc z predložených dôkazov a prihliadnuc na pravidlá dokazovania v civilnom sporovom konaní odvolací súd za preukázanú považoval výšku nájmu, teda bezdôvodného obohatenia v sume 690,- eur mesačne. 59. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 6.900,- eur s príslušenstvom. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca žiadal priznať nárok v sume 6.532,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.532,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia, ktorý nárok je v plnom rozsahu dôvodný. Výšku úroku z omeškania odvolací súd určil podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 303/2014 Z. z., keďže sa jedná o bezdôvodné obohatenie medzi podnikateľmi.
60. Na pojednávaní konanom dňa 14.04.2023 zobral žalobca žalobu v časti zaplatenia sumy 368,- eur späť z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia. To znamená, že v tejto časti žalobca zavinil zastavenie konania. 61. Podľa § 388 CSP odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku týkajúceho sa trov konania na súde prvej inštancie a priznal žalobcovi za použitia ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 CSP náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 89,34 %. 62. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/215/2010, v zmysle ktorého „úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každý účastník (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí.“ 63. Odborná verejnosť a súdna prax pri rozhodovaní o trovách konania v prípade čiastočného úspechu vo veci dospela k záveru, že pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej zníženého o pomernú časť jej neúspechu, pričom pomer úspechu sa určuje k celému predmetu konania. Preto ak žalobca bol v predmetnej veci úspešný vo výške 94,67 % (6.532,- eur), od tohto úspechu je potrebné odrátať jeho neúspech vo výške 5,33 % (368,- eur), teda pomer náhrady trov konania žalobcu predstavuje 89,34 %. 64. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t. j. uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 6.532,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.532,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), konanie v časti o zaplatenie 368,- eur s príslušenstvom zastavil (výrok II.) a to vzhľadom na späťvzatie žalobcu v tejto časti a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,34 % (výrok III.). 65. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 66. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).