{"guid": "d5d2f874-87d0-4ec2-81ee-504bc173f9f1:ee49325e-cfa2-4bd1-acd0-4dda3951ea5e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:8720202669.5", "spisova_znacka": "4Cob/200/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/200/2024 z 26. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 26. marca 2025, sp. zn. 4Cob/200/2024, ECLI:SK:KSKE:2025:8720202669.5", "identifikacne_cislo": "8720202669", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Marek Kotora", "sudca_id": 105, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marek-kotora-105", "datum_vydania": "2025-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-1", "nazov": "§ 458 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-458"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-2", "nazov": "§ 458 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-458"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-458"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee49325e-cfa2-4bd1-acd0-4dda3951ea5e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:8720202669.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2025:8720202669.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2025:8720202669.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Košice\n4Cob/200/2024\n8720202669\n26. 03. 2025\nJUDr. Marek Kotora\nECLI:SK:KSKE:2025:8720202669.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.\nJúliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: P.H.Co, s.r.o., so sídlom Rudňany 251, 053\n23 Rudňany, IČO: 44 342 527, zastúpený JUDr. Máriou Didekovou, advokátkou so sídlom Zdravotnícka\n2, 058 01 Poprad, proti žalovanému: ABATON s.r.o., so sídlom 1. mája 4500/30, 058 01 Poprad,\nIČO: 43 940 862, zastúpený JUDr. Jánom Jenčom, advokátom so sídlom 1. mája 221/19, 058 01\nPoprad, o zaplatenie 6.900,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku\nOkresného súdu Poprad č. k. 16Cb/69/2020-218 z 25. apríla 2023 v spojení s opravným uznesením č.\nk. 16Cb/69/2020-338 z 13. novembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Mení rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/69/2020-218 z 25. apríla 2023 v spojení s opravným\nuznesením č. k. 16Cb/69/2020-338 z 13. novembra 2024 tak, že:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.532,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy\n6.532,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Konanie v časti o zaplatenie 368,- eur s príslušenstvom zastavuje.\nIII. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,34 %.\nII. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom\nI. žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 4.647,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%\nročne od 26.05.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.);\nII. konanie o zaplatenie sumy 368,- eur s príslušenstvom zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.);\nIII. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 34,70%, o ktorých\nsúd rozhodne samostatným uznesením (výrok III.).\n2. Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorý sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému vydať\nžalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 6.900,- eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil\ntým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2017 žalobca nadobudol osobné motorové vozidlo\nzn. Citroen C4 Cactus s EČV: A.. O vlastníkovi vozidla vznikol medzi stranami spor, preto v konaní\nvedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018 súd rozsudkom zo dňa 11.12.2018,\nč. k. 16Cb/11/2018-102 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.02.2020, č. k.\n1Cob/30/2019-161 určil, že vlastníkom označeného vozidla je žalobca. Medzitým v mesiaci marec\n2018 došlo k odtiahnutiu vozidla spred prevádzky žalobcu. Vozidlo podľa žalobcu používal žalovaný\nminimálne do 05.01.2019, preto žalobca tvrdil, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Výšku\nbezdôvodného obohatenia žalobca odvodil od sumy nájomného za jeden mesiac užívania vozidla, a to\n\nv hodnote 690,- eur, ktoré si žalobca uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie\nmotorového vozidla za obdobie 10 mesiacov od 17.03.2018 do konca roka 2018.\n3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, avšak svoje vyjadrenie podané elektronicky v zmysle\nust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nedoplnil v zákonnej\nlehote, z ktorého dôvodu súd na toto podanie nemohol prihliadať.\n4. Rozsudkom zo dňa 31.05.2022 súd prvej inštancie žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd\nv Prešove uznesením zo dňa 24.11.2022 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby pri rozhodovaní o merite veci\nprihliadal na nesporné skutkové tvrdenia sporových strán, predovšetkým skutkové tvrdenia uvedené\nv žalobe, ako aj vyjadrenie štatutárneho orgánu žalovaného, ktorý uviedol, že označené motorové\nvozidlo neužíval vôbec, len ho udržiaval na vlastné náklady a toto vozidlo sporadicky užíval jeho brat\nB. C., bývalý konateľ žalobcu a bývalý manžel konateľky žalobcu, a to na základe „riadnej zmluvnej\nvýpožičky“. Podľa odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie prihliadnuť predovšetkým na skutočnosť,\nkto mal v rozhodnom čase vozidlo reálne v držbe.\n5. Na pojednávaní dňa 14.04.2023 zobral žalobca žalobu čo do sumy 368,- eur s príslušenstvom\nčiastočne späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.\n6. Súd prvej inštancie z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného D. C. zistil, že od roku 2008 do roku\n2015 bol konateľom a spoločníkom žalobcu, následne sa konateľom a spoločníkom žalobcu stal jeho brat\nB. C. a nakoniec sa konateľkou a spoločníčkou stala E. C., bývalá manželka B. C.. D. C. požičal bratovi\nB. C. sumu 13.500,- eur, ktoré mal tento použiť na vybudovanie kuchyne v prevádzke Kozlovňa, finančné\nprostriedky však požičal bratovi ako fyzickej osobe. Po nezhodách medzi manželmi D. C. žiadal od brata\nzáruku za vrátenie pôžičky, predmetom ktorej sa stalo motorové vozidlo zn. Citroen C4 Cactus, EČV: A..\nŽalovaný vypracoval zmluvu a zmenu zaregistrovali v evidencii vozidiel. V čase prepisu mal žalovaný\nvedomosť, že jediným konateľom žalobcu je B. C.. Žalovaný vozidlo vôbec neužíval, toto nebolo nikdy\nriadne vrátené, bolo opakovane odťahované. Z výsluchu svedkyne E. E. C. súd prvej inštancie zistil, že\nprevádzku žalobcu svedkyňa riadila už od roku 2015, pričom v tom čase pracovala aj pre vydavateľstvo\nPetit press. Podľa svedkyne zariadenie nikdy nepotrebovalo žiadne pôžičky a až do októbra 2017, kedy\nsa s B. C. rozhodli rozviesť, nemal žalobca žiadne problémy. Dňa 18.10.2017 sa B. C. vzdal funkcie\nkonateľa žalobcu, avšak následne dňa 25.10.2017 previedol vlastnícke právo k vozidlu na žalovaného.\nPo vydaní neodkladného opatrenia dňa 28.02.2018 vozidlo začal užívať žalobca. Dňa 17.03.2018 bolo\nvozidlo odtiahnuté spred prevádzky Kozlovňa divoká. Svedkyňa E. E. C. veľakrát videla svojho bývalého\nmanžela B. C. používať predmetné vozidlo, používala ho tiež jeho priateľka. Dňa 13.12.2018 súd prvej\ninštancie rozhodol, že vlastníkom vozidla je žalobca, dňa 05.01.2019 svedkyňa zabezpečila odtiahnutie\nvozidla a súd druhej inštancie dňa 25.02.2020 definitívne právoplatne potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie. Uviedla, že o pôžičke 13.500,- eur nemá vedomosť, pôžička nebola v účtovníctve žalobcu a aj\nzmluva mala byť podpísaná s odstupom 6 mesiacov. Z výsluchu svedka B. C. súd prvej inštancie zistil,\nže od brata D. C. mal poskytnutú pôžičku 13.000,- eur, ktorú nevedel splatiť, preto sa dohodli na prevode\nvozidla. Podľa svedka bol v čase pôžičky aj prevodu vozidla jediným konateľom žalobcu. Pôžička bola\nposkytnutá v hotovosti, nevedel, či bola zaevidovaná v účtovníctve, avšak v tom čase potreboval do\nprevádzky nový konvektomat. V roku 2017, 2018 vozidlo zn. Citroen C4 Cactus využíval svedok. Vozil\ndeti do školy a chodil do práce. Od februára 2017 do februára 2018 vozidlo užívala E. C., následne ho\nsvedok dal odtiahnuť. Po odtiahnutí vozidlo užíval svedok až do doby, kedy E. C. dala vozidlo opätovne\nodtiahnuť. Žalovaná spoločnosť vozidlo neužívala.\n7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 16Cb/11/2018 súd prvej inštancie zistil, že\nuznesením zo dňa 28.02.2018 bolo vo veci nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanému\nuložené zdržať sa nakladania s osobným motorovým vozidlom značky Citroen C4 Cactus, EČV: A..\nUznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.05.2018. Vo veci samej súd rozsudkom zo dňa 11.12.2018,\nč. k. 16Cb/11/2018-102 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.02.2020, č. k.\n1Cob/30/2019-161 určil, že vlastníkom vozidla je žalobca. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad,\nsp. zn. 16Cb/10/2020 súd prvej inštancie zistil, že podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému\ndomáhal úhrady sumy 1.536,52 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorú mal žalovaný spôsobiť\nžalobcovi tým, že mu znemožnil užívanie motorového vozidla zn. Citroen C4 Cactus, v dôsledku čoho si\nžalobca musel požičať iné vozidlo a spolu s úhradou cestnej dane mu vznikla škoda v žalovanej výške.\n\nVo veci bol dňa 04.04.2023 vyhlásený rozsudok, ktorým súd prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy\n1.117,52 eur s 5%-ným p. a. úrokom z omeškania od 15.02.2020 do zaplatenia zastavil a v prevyšujúcej\nčasti žalobu zamietol. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Konanie vedené na Okresnom\nsúde Poprad pod sp. zn. 16Cb/47/2020, predmetom ktorého bolo vydania kľúča od motorového vozidla\nzn. Citroen C4 Cactus, bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby.\n8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 488 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\n(ďalej len „Občiansky zákonník“) charakterizujúceho záväzkový právny vzťah a podľa § 451, § 456 a §\n458 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúcich bezdôvodné obohatenie.\n9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o merite veci poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018 súd dňa 28.02.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým\nžalovanému uložil zdržať sa nakladania s osobným motorovým vozidlom zn. Citroen C4 Cactus, EČV:\nA.. Následne dňa 11.12.2018 rozsudkom určil, že vlastníkom tohto osobného motorového vozidla\nje žalobca, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.03.2020. Žalobca bol teda právoplatným\nrozhodnutím určený za vlastníka vozidla zn. Citroen C4 Cactus, EČV: A.. Zároveň však v období od\n17.03.2018 do 05.01.2019 predmetné motorové vozidlo užíval B. C., bývalý konateľ žalobcu, a to na\nzáklade dohody so žalovaným. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zistil zo zhodného tvrdenia\nstrán sporu. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že v rozhodnej dobe mal žalovaný vo svojej dispozícii\nvozidlo zn. Citroen C4 Cactus, EČV: A. patriace žalobcovi a nie je podstatné, či fyzicky toto vozidlo užíval\nštatutárny zástupca žalovaného či iná osoba, ktorej to žalovaný umožnil. Tým na strane žalovaného\ndošlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka a žalovaný bol povinný toto\nbezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi.\n10. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok vo výške 690,- eur mesačne, a to vychádzajúc z\nodborného vyjadrenia TOPMONT STOLÁR TATRY s.r.o. zo dňa 17.08.2020, z ktorého vyplýva výška\nnájomného za vozidlo v sume 690,- eur mesačne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16Cb/10/2020 žalobca tvrdil, že sám si musel prenajať iné vozidlo za sumu 490,eur mesačne, preto nárok žalobcu považoval za čiastočne dôvodný čo do sumy 490,- eur mesačne\na žalobcovi priznal nárok za obdobie od 01.04.2018 do 31.12.2018 v sume 490,- eur mesačne a za\nmesiac marec 2018 v pomernej časti 237,10 eur. Konanie o zaplatenie sumy 368,- eur po čiastočnom\nspäťvzatí žaloby zastavil a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd prvej\ninštancie rozhodol podľa § 255 CSP a s prihliadnutím na pomer úspechu žalobcu 67,35% a úspechu\nžalovaného 32,65% priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 34,70%, o výške ktorých súd\nrozhodne samostatným uznesením.\n11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaný.\n12. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 6.532,- eur\ns úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.532,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia, konanie\no zaplatenie sumy 368,- eur zastaví a žalobcovi prizná voči žalovanému právo na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu.\n13. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré je\nžalovaný povinný vydať žalobcovi, vychádzal zo sumy 490,- eur mesačne, ktorá predstavuje mesačné\nnájomné, ktoré žalobca uhradil za nájom vozidla zn. Škoda Fabia a náhradu ktorého si uplatnil v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16Cb/10/2020. Zdôraznil, že išlo o iný typ vozidla, ktoré bolo navyše aj staršie\na ojazdené. Žalobca si podanou žalobou uplatnil bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie\nvozidla v jeho vlastníctve vo výške 690,- eur mesačne, ktorú sumu odvodzoval z odborného vyjadrenia\nspoločnosti TOPMONT STOLÁR TATRY s.r.o. zo dňa 17.08.2020, ako aj z vyjadrenia subjektu F. G.\nzo dňa 15.06.2021 a vyjadrenia spoločnosti TOPP Car Rental s.r.o. Žalovaný takto stanovenú výšku\nnájomného síce rozporoval, avšak svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, preto podľa\nžalobcu sumu 690,- eur mesačne nemožno považovať za nedôvodne uplatnenú.\n14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný a namietal, že súd prvej inštancie\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že konanie\n\nmá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), že\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365\nods. 1 písm. f/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.\n15. Žalovaný v podanom odvolaní poukázal na skutkový stav veci tvrdiac, že v rozsudku súdu prvej\ninštancie, ako aj v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu boli uvedené nepresnosti,\nktoré nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Uviedol, že žalobca na základe kúpnej zmluvy zo\ndňa 20.02.2017 nadobudol osobné motorové vozidlo zn. Citroen C4 Cactus, EČV: A.. Následne\nžalobca písomnou Zmluvou o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k zmluve o úvere\nz 20.08.2017 previedol toto motorové vozidlo na žalovaného a zmenu vyznačil aj v evidencii ODI OR OZ\nv Poprade dňa 25.10.2017. Tieto úkony realizoval vtedajší konateľ žalobcu B. C.. Podľa čl. 7 predmetnej\nzmluvy žalovaný prenechal motorové vozidlo do užívania žalobcovi a tento ho aj naďalej užíval. Až\ndňa 30.10.2017 došlo k zmene konateľa žalobcu a auto užívala nová konateľka žalobcu E. C.. Keďže\ndlh zabezpečený prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva nebol dlžníkom splnený, žalovaný\ndňa 08.01.2018 oznámil žalobcovi začatie výkonu tohto práva a poveril B. C. o odtiahnutie motorového\nvozidla za účelom výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. B. C. dňa 17.03.2018 vozidlo odtiahol\nprostredníctvom odťahovej služby a naďalej s vozidlom disponoval. Keďže vozidlo bolo uzamknuté\na bez kľúča, do júna 2018 bolo odparkované v areáli autoservisu G+G v Poprade a následne v servise\nDOVE Poprad, ktorý ako autorizovaný autoservis vyhotovil duplikát kľúča. Od konca júna 2018 B. C.\ntrvale s vozidlom sám nakladal. Dňa 05.01.2019 E. C. predmetné vozidlo odtiahla spred bydliska svojho\nbývalého manžela a odvtedy ním disponovala. Žalovaný v podanom odvolaní zdôraznil, že v rozhodnom\nčase bol vlastníkom motorového vozidla len formálne, nikdy ho neužíval a celý čas ho mal v držbe B.\nC., o čom žalobca vedel.\n16. Žalovaný namietal, že vychádzajúc z takto opísaného skutkového stavu nemožno u žalovaného,\nktorý sporné motorové vozidlo vôbec neužíval, uvažovať o jeho bezdôvodnom obohatení sa. Zároveň\nvyčítal žalobcovi, súdu prvej inštancie, ako aj odvolaciemu súdu, že jasne neuviedli, o ktorú\nz viacerých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka\nide, čím u žalovaného došlo k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu a na spravodlivé\nsúdne konanie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 02.03.2016, sp zn. II. ÚS 620/2015).\nZdôraznil, že pre ustálenie záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia je potrebné naplnenie zákonných\npredpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, protiprávnosť\nzískania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma zasahujúca postihnutého a príčinná súvislosť\nmedzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej\nurčitej osoby (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.05.2012, sp. zn. 7Cdo/117/2011).\nŽalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že k naplneniu znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy\nv predmetnom spore nedošlo a žalobca dokonca ani neoznačil konkrétny titul pre vydanie bezdôvodného\nobohatenia ako to požaduje zákon. V konaní nebolo preukázané, aby na úkor žalobcu došlo\nk majetkovému prírastku na strane žalovaného. Navyše, žalovaný bol v rozhodnom čase dobromyseľný\nv tom, že motorové vozidlo mu oprávnene patrí, a to až do rozhodnutia súdov v konaní vedenom\nOkresným súdom Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018. V zmysle zaužívanej súdnej praxe užívanie\noprávneným (dobromyseľným) držiteľom nie je bezdôvodným obohatením, pričom dobromyseľnosť\nsa prezumuje a preukázanie jej nedostatku zaťažuje toho, kto sa jej dovoláva. Žalovaný tvrdil, že\npredmetom bezdôvodného obohatenia bolo motorové vozidlo, ktoré sa v čase podania žaloby už\nnachádzalo u žalobcu a preto predmet konania nebol daný. Ak žalobca podanou žalobou žiadal\naj náhradu za užívanie tohto vozidla vo výške obvyklého nájomného, ide o úžitky z bezdôvodného\nobohatenia podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na vydanie ktorých nebol splnený predpoklad\nnedobromyseľnosti žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle neodkladného opatrenia\nOkresného súdu Poprad z 28.02.2018, sp. zn. 16Cb/11/2018 žalovaný nesmel motorové vozidlo\n„scudziť, prenajať, založiť, či zaťažiť právom cudzích osôb“, čím mu súd zakázal vozidlo riadne užívať,\npreto je nelogické, aby v tejto situácii mal za neužívanie vozidla poskytnúť náhradu vo výške trhového\nnájomného. V tejto súvislosti žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Uviedol, že\nv predmetnej veci ide o osobný spor bývalých manželov C., z ktorého žalovanému vznikla len škoda.\nŽalovaný požičal žalobcovi peniaze, ktoré mu nevrátil, auto síce bolo formálne napísané na žalovaného,\nale tento ho neužíval a na základe zmluvy o výpožičke ním disponoval bývalý konateľ žalobcu, resp.\njeho bývalá manželka.\n\n17. Vo vzťahu k predchádzajúcemu zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu žalovaný namietal, že\nodvolací súd pri rozhodovaní o merite veci vychádzal z neúplného skutkového stavu veci, keď nemal\nk dispozícii súdne spisy zo súvisiacich konaní. Zároveň vyčítal odvolaciemu súdu, že skutkový stav ustálil\nna základe zhodného tvrdenia strán sporu majúci základ vo vyjadrení žalovaného zo dňa 29.10.2012,\nna ktoré však v zmysle § 125 ods. 2 CSP nemožno prihliadať, keďže ako elektronické podanie nebolo\ndoplnené v zákonom stanovenej lehote. Podľa žalovaného v konaní pred odvolacím súdom neboli\nsplnené podmienky na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a navyše,\nprávny názor vyslovený odvolacím súdom je tak neurčitý a nezrozumiteľný a vychádzajúci z iného\nskutkového stavu veci, že ním súd prvej inštancie ani nemôže byť viazaný.\n18. Žalovaný tiež namietal stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia na základe odborných vyjadrení\nspoločností Topmont Stolár Tatry, s.r.o., ToPP Car Rental s.r.o. a podnikateľa F. G.. Žalovaný považoval\nich odborné vyjadrenia za nulitné, keďže sa vyjadrovali k cene nájmu motorového vozidla za obdobie,\nkedy sami ešte nevykonávali svoju činnosť, resp. na činnosť, ktorá mala byť predmetom ich odborného\nposúdenia, sami nemali oprávnenie. Zároveň vyčítal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o výške\nbezdôvodného obohatenia nakoniec vychádzal z listín obsiahnutých v súdnom spise z konania sp. zn.\n16Cb/10/2020, ktoré boli falzifikátmi a s ktorými strany sporu v rámci dokazovania ani neoboznámil.\nŽalovaný pritom v konaní predložil súdu prvej inštancie výstupy z webových stránok autopožičovní AVIS\na Mototechna, podľa ktorých bežný nájom obdobného auta na obdobie približne pol roka predstavoval\nsumu cca 300,- eur mesačne. V rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku\nžalovaný považoval správanie žalobcu, ktorý si sám požičal obdobné auto za cenu 490,- eur na mesiac,\navšak od žalovaného požadoval 690,- eur za mesiac. Záverom žalovaný považoval rozsudok súdu prvej\ninštancie za nepreskúmateľný.\n19. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 24.05.2023 a k posúdeniu práva žalobcu\nna vydanie bezdôvodného obohatenia poukázal na odôvodnenie predchádzajúceho zrušujúceho\nuznesenia odvolacieho súdu, pričom rozsudok súdu prvej inštancie považoval v tejto časti za správny.\n20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 05.06.2023 a vo vzťahu k žalovanému\nnároku z bezdôvodného obohatenia a jeho výške, ktorú žalobca namietal vo svojom odvolaní, poukázal\nna svoje vlastné odvolanie. Zdôraznil, že predmetom vydania bezdôvodného obohatenia mohlo byť\nlen auto samotné a vydanie úžitkov z neoprávneného užívania veci vo vlastníctve žalobcu v podobe\nnájomného vyžadovalo nedobromyseľnosť žalovaného, ktorú žalobca v konaní nepreukázal.\n21. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo tomuto doručené dňa 16.06.2023. Žalovaný repliku\nsvojho odvolania vo veci nepodal.\n22. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 16.06.2023. Žalobca\nrovnako dupliku svojho odvolania vo veci nepodal.\n23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolania žalobcu a\nžalovaného, ktoré boli podané v zákonnej lehote oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na\nprejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a napadnutý\nrozsudok podľa § 388 CSP zmenil.\n24. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne\nvyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.\n25. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalovaný\npodanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Odvolací\nsúd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody boli čiastočne\nnaplnené.\n26. K uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.\nb) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní\nrealizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva\nna spravodlivý proces.\n\n27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je naplnený, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia\nv procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za\npredpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n28. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom\npostupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie\ndo úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne\nneprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne\nskutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom\nna závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.\n29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.\nPrávne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav\nnedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný\nskutkový stav nesprávne aplikoval.\n30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či\nv konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či konanie má\ninú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či nesprávne vec právne posúdil, to\nvšetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku\nalebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie\no odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené odvolacie\ndôvody boli čiastočne naplnené.\n31. Odvolací súd z podanej žaloby zistil, že žalobcom uplatnený nárok na peňažné plnenie je nárokom\nna vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca domáhal z dôvodu neoprávneného užívania\nmotorového vozidla v jeho vlastníctve žalovaným.\n32. V posudzovanej veci už súd prvej inštancie meritórne rozhodol, a to rozsudkom zo dňa 31. mája 2022,\nč. k. 16Cb/69/2020-81, ktorým žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením\nzo dňa 24. novembra 2022, sp. zn. 5Cob/55/2022 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že pri rozhodovaní\no merite veci je potrebné prihliadať predovšetkým na nesporné tvrdenia strán ohľadom skutočnosti,\nkto mal označené motorové vozidlo v rozhodnom čase v reálnej držbe. V novom rozhodnutí súd prvej\ninštancie žalobe žalobcu vyhovel čo do právneho základu osvedčujúceho existenciu bezdôvodného\nobohatenia na strane žalovaného, jeho nárok čo do výšky získaného bezdôvodného obohatenia posúdil\nako čiastočne dôvodný.\n33. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na odvolanie žalobcu a žalovaného,\nodôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom\nspisu bolo posúdiť, či v danej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, a to aj\ns prihliadnutím na jeho tvrdenú dobromyseľnosť pri držbe motorového vozidla a aká bola výška tohto\nbezdôvodného obohatenia.\n34. K skutkovému stavu tak ako ho zistil súd prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žalobca na základe\nkúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2017 nadobudol osobné motorové vozidlo zn. Citroen C4 Cactus, EČV:\nA.. V tom čase bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti žalobcu B. C., bytom H. XXX. Dňa\n20.08.2017 žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli Zmluvu o zriadení zabezpečovacieho\nprevodu vlastníckeho práva k zmluve o úvere. Podľa čl. I., bod 1 tejto zmluvy zmluvné strany uzavreli\ntoho istého dňa zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi bezodplatný úver vo výške\n13.500,- eur. Na zabezpečenie tohto záväzku sa zmluvné strany dohodli na zriadení zabezpečovacieho\nprevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci – motorovému vozidlu Citroen C4 Cactus, EČV: A. (čl. I, bod\n2 a 3). Zmluvné strany sa dohodli, že žalobca na základe tejto zmluvy dočasne prevádza na žalovaného\n\nvlastníckeho právo k vozidlu s účinnosťou, kedy žalobca prevezme peniaze na základe úverovej zmluvy\n(čl. I., bod 4). Podľa čl. III., bod 1 sa zmluvné strany zároveň dohodli, že predmet zabezpečovacieho\nprevodu zostane aj po podpise tejto zmluvy a počas jej trvania v držbe dlžníka, teda žalobcu. Zmena\nvlastníka motorového vozidla bola vyznačená v evidencii ODI OR OZ v Poprade dňa 25.10.2017. Podľa\ntvrdenia žalobcu jej konateľ B. C. bol dňa 18.10.2017 odvolaný zo svojej funkcie štatutárneho orgánu\nspoločnosti žalobcu, zmena bola v obchodnom registri vyznačená dňa 30.10.2017.\n35. Následne v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018 súd uznesením\nzo dňa 28.02.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil zdržať sa nakladania\ns osobným motorovým vozidlom Citroen C4 Cactus. Vo veci samej súd rozsudkom zo dňa 11.12.2018,\nč. k. 16Cb/11/2018-102 určil, že vlastníkom predmetného motorového vozidla je žalobca. Označený\nrozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.02.2020, sp. zn. 1Cob/30/2019\na nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2020.\n36. Ako už konštatoval odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, medzi\nstranami nebolo sporné, že dňa 17.03.2018 bolo motorové vozidlo Citroen C4 Cactus odtiahnuté spred\nprevádzky žalobcu a od tohto dňa do 05.01.2019 sa nachádzalo v dispozičnej sfére žalovaného. Aj\nkeď žalovaný v podanom odvolaní namietal, že odvolací súd pri ustálení tohto záveru nesprávne\nvychádzal z jeho podania zo dňa 30.10.2020, na ktoré sa v zmysle § 125 ods. 2 CSP pre jeho\nnedoplnenie neprihliada, odvolací súd uvádza, že aj bez prihliadnutia na toto elektronické podanie,\noznačené skutkové závery v ňom uvedené, t. j. že motorové vozidlo mal v rozhodnom čase v dispozičnej\nsfére žalovaný a toto na základe jeho súhlasu osobne užíval B. C., vyplývajú z výpovede D. C.,\nkonateľa žalovaného a z výpovede B. C., bývalého konateľa žalobcu na pojednávaní, aj z podaného\nodvolania žalovaného, kde tento v rámci chronológie skutkového stavu veci rovnako potvrdil, že B. C. dňa\n17.03.2018 vozidlo odtiahol prostredníctvom odťahovej služby a naďalej s vozidlom disponoval. Keďže\nvozidlo bolo uzamknuté a bez kľúča, do júna 2018 bolo odparkované v areáli autoservisu G+G v Poprade\na následne v servise DOVE Poprad, ktorý ako autorizovaný autoservis vyhotovil duplikát kľúča. Od konca\njúna 2018 B. C. trvale s vozidlom sám nakladal, a to až do 05.01.2019, kedy E. C. predmetné vozidlo\nodtiahla spred bydliska svojho bývalého manžela a ďalej ním disponovala. Žalovaný v podanom odvolaní\nuviedol, že na základe Zmluvy o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva sa považoval\nza vlastníka motorového vozidla, že sám poveril B. C. odtiahnutím tohto motorového vozidla a že toto\nnásledne na základe zmluvy o výpožičke prenechal B. C. do užívania. Žalovaný sa teda považoval za\noprávneného držiteľa motorového vozidla, ktorý podľa vlastného vyjadrenia bol dobromyseľný v tom, že\nmu toto motorové vozidlo aj patrí a v rozhodnom čase sa toto nachádzalo v jeho dispozičnej sfére, keď\ns ním ako domnelý vlastník aj disponoval (§ 123 Občianskeho zákonníka) a prenechal ho do užívania\nB. C..\n37. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí\nobohatenie vydať.\n38. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech\nzískaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho\ndôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n39. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným\nobohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa\nposkytnúť peňažná náhrada.\n40. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať\naj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.\n41. Úprava zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech vychádza zo zásady\nobčianskoprávnych vzťahov, podľa ktorej sa nikto nesmie na úkor spoločnosti alebo spoluobčanov\nobohacovať (R 20/1974). Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy,\nku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych\nvzťahov. Pri bezdôvodnom obohatení ide o záväzkovoprávny vzťah, kde reparačný následok vo forme\npovinnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia nie je viazaný na predpoklad porušenia akejkoľvek\nprávnej povinnosti. Vznik bezdôvodného obohatenia je objektívnou právnou skutočnosťou, ktorá vzniká\n\nbez akéhokoľvek psychického stavu konajúceho subjektu, preto vnútorný psychický vzťah obohateného\nsubjektu k príčinám obohatenia sa je bez akejkoľvek právnej relevancie.\n42. Na vznik osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje\nkumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým je existencia objektívnej skutočnosti vzniku\nmajetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Následne toto obohatenie musí ísť\n„na úkor“ iného subjektu práva, t j. majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi\nvyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Pritom platí, že musí existovať určitá\nkauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou)\nv majetkovej sfére iného subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na\njeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.\n43. V posudzovanom prípade sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu tým, že\nbez právneho dôvodu disponoval motorovým vozidlom Citroen C4 Cactus, ktoré patrilo žalobcovi.\nSkutočnosť, že vlastníkom označeného motorového vozidla bol žalobca, vyplýva z rozsudku Okresného\nsúdu Poprad zo dňa 11.12.2018, č. k. 16Cb/11/2018-102 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove zo dňa 25.02.2020, sp. zn. 1Cob/30/2019. Zároveň podľa Zmluvy o zriadení\nzabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k Zmluve o úvere zo dňa 20.08.2017 mal byť predmet\nzabezpečenia, teda sporné motorové vozidlo, aj po uzatvorení tejto zmluvy v držbe žalobcu (čl. III.,\nbod 1 zmluvy). Následne v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018\nsúd uznesením zo dňa 28.02.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil zdržať sa\nnakladania s osobným motorovým vozidlom Citroen C4 Cactus. Zo všetkých týchto listín je zrejmé,\nže v rozhodnom čase bol vlastníkom a oprávneným držiteľom motorového vozidla žalobca, resp. že\nžalovaný nebol oprávnený s týmto motorovým vozidlom nakladať. Napriek tomu, ako už bolo uvedené\nvyššie, v konaní nebolo sporné, že v čase rozhodnom pre posúdenie veci s týmto vozidlom disponoval\nžalovaný, hoc ho priamo neužíval.\n44. Súdna prax už vo svojich skorších rozhodnutiach dospela k záveru, že disponovanie s hnuteľnou\nvecou vo vlastníctve inej osoby bez právneho dôvodu je bezdôvodným obohatením, ktorého vydanie\nmá vlastník veci právo požadovať. V prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy spočíva\nbezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci (obdobne rozhodnutie\nNS ČR sp. zn. 30Cdo/1789/2002). Výška náhrady sa v takomto prípade odvodzuje od prospechu,\nktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý mal povinnosť majetkový prospech vydať. Za\nbezdôvodné obohatenie nemožno považovať akýkoľvek prospech, ktorý by mohol teoreticky dosiahnuť\nvlastník neoprávnene užívanej veci, ale iba ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zväčšil\nsvoj majetkový stav alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, čo by sa za bežných okolností stalo\n(rozsudok NS ČR zo dňa 20.03.2001, sp. zn. 25Cdo/845/1999).\n45. Bezdôvodné obohatenie vzniká aj tomu, kto svojím konaním dosiahol postavenie držiteľa veci tým, že\ntúto mal po celý čas vo svojej dispozičnej sfére, a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ju aj skutočne\nvyužíval. V takomto prípade sa výška nájomného musí odvíjať od výšky nájomného zodpovedajúceho\nnájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase vo vzťahu k spornej hnuteľnej veci.\n46. Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456\nObčianskeho zákonníka) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Kto je v rámci\nzodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným vyplýva potom z ust. § 451 ods. 1\nObčianskeho zákonníka; je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho\nnedošlo k zmenšeniu majetku, napriek tomu, že k tomu v súlade s právom malo dôjsť, teda obohatený\n(rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/2457/2013).\n47. Aplikujúc uvedené závery na posudzovaný prípad odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie,\ndospel k záveru, že žalovaný sa v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil na\núkor žalobcu, ak motorové vozidlo Citroen C4 Cactus, ktoré patrilo žalobcovi, mal v období od 17.03.2018\ndo 05.01.2019 vo svojej dispozičnej sfére, aj keď ho priamo neužíval.\n48. Uvedené konanie možno charakterizovať ako plnenie bez právneho dôvodu (disponovanie s cudzou\nvecou bez platne uzavretej nájomnej zmluvy), resp. plnenie z neplatného právneho úkonu (ako prípadná\nneplatnosť Zmluvy o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva) podľa § 451 ods. 2\n\nObčianskeho zákonníka ako jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd pri\nustálení tohto záveru vychádzal zo skutočnosti, že aj keď žalovaný odvodzoval svoje postavenie vo\nvzťahu k motorovému vozidlu od Zmluvy o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva,\nplatnosť tejto zmluvy ostala medzi stranami sporná. Prihliadnuc na rozsudok Okresného súdu Poprad\nzo dňa 11.12.2018, č. k. 16Cb/11/2018-102 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa\n25.02.2020, sp. zn. 1Cob/30/2019, ktorý za vlastníka sporného motorového vozidla označil žalobcu, je\nnutné konštatovať, že žalovaný sa mylne domnieval, že je oprávneným vlastníkom tohto motorového\nvozidla a preto jeho disponovanie s touto hnuteľnou vecou možno považovať za konanie bez právneho\ndôvodu. Ako už bolo uvedené vyššie, jeho prípadná dobromyseľnosť ohľadom jeho vlastníckeho práva je\nvo vzťahu k posudzovaniu vzniku bezdôvodného obohatenia ako objektívnej skutočnosti bez právneho\nvýznamu.\n49. Aj v prípade, ak by konanie žalovaného nebolo možné podriadiť pod žiadnu zo skutkových\npodstát bezdôvodného obohatenia tak, ako sú vymedzené v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,\njeho konanie vykazuje znaky generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, v zmysle ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie\nvydať. Ustanovenie § 451 ods. 1 predstavuje generálnu klauzulu inštitútu bezdôvodného obohatenia,\nktorá prikazuje reparovať škodlivý následok bezprávneho obohacovania sa a takéto konanie zakazuje.\nV zmysle záverov odbornej literatúry je výpočet jednotlivých skutkových podstát obsiahnutý v § 451 ods.\n2 Občianskeho zákonníka len príkladný a platí, že ak určité konanie osôb nie je možné subsumovať\npod konkrétnu zákonodarcom normovanú skutkovú podstatu bezdôvodného obohacovania sa, postačí,\nak takéto konanie vykazuje také znaky, ktoré sú kogentnou právnou normou ustanovenia § 451 ods. 1\nzakázané (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky\nzákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, komentár k § 451). Ako už bolo\nuvedené vyššie, súdna prax je jednotná v závere, že v prípade užívania cudzej veci bez platne uzavretej\nnájomnej zmluvy ide o bezdôvodné obohatenie, ktorého vydanie má vlastník veci právo požadovať.\nZ uvedeného potom vyplýva aj pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní, u ktorého nedošlo\nk zmenšeniu jeho majetku o cenu nájomného, ktoré by v prípade platne dojednaného záväzku bol\npovinný za nájom motorového vozidla platiť.\n50. Je pravdou, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia len všeobecne vymenoval\njednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia a konkrétne neuviedol, pod ktorú z nich\nsubsumoval správanie žalovaného, uvedená okolnosť však sama o sebe podľa odvolacieho súdu nie je\ndôvodom na zrušenie jeho rozsudku. Zvlášť je tomu v prípade, ak prvotný rozsudok súdu prvej inštancie\nv prejednávanej veci už bol zrušený odvolacím súdom, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie\n(§ 390 CSP). Vtedy je odvolací súd povinný vo veci rozhodnúť, t. j. potvrdiť alebo zmeniť napadnuté\nrozhodnutie, a to aj vtedy, ak by ináč vykazovalo vady odôvodňujúce jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP).\n51. Žalobca a žalovaný v podaných odvolaniach ďalej namietali výšku bezdôvodného obohatenia\nžalovaného určenú súdom prvej inštancie v jeho rozsudku. Ako už bolo uvedené vyššie, pri vzniku\nbezdôvodného obohatenia majúceho základ v užívaní cudzej veci bez právneho dôvodu sa výška\nbezdôvodného obohatenia odvíja od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej\nv danom mieste a čase vo vzťahu k spornej hnuteľnej veci. Správne preto súd prvej inštancie a žalobca\npri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzali zo sumy mesačného nájomného za užívanie\nobdobného motorového vozidla.\n52. Spornými medzi stranami ostala výška tohto nájomného, ktorú tak žalobca, žalovaný, ako aj súd prvej\ninštancie určili rozdielne. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal\nzo sumy 490,- eur mesačne, za ktorú si žalobca v čase, keď nedisponoval sporným motorovým\nvozidlom, prenajal iné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia a takto vynaložené náklady si neskôr uplatnil\nvoči žalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/10/2020. Odvolací\nsúd k tomu uvádza, že základom pre určenie sumy bezdôvodného obohatenia by mala byť cena\nnájomného za užívanie obdobného, ak nie rovnakého motorového vozidla, v porovnateľnej výbave,\nveku, najazdených kilometroch a pod. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by\nmotorové vozidlo zn. Škoda Fabia, o ktorom navyše žalobca tvrdil, že je staršie (rok výroby 2003 –\nč. l. 139) a ojazdené, tieto atribúty spĺňalo. Odvodzovanie výšky bezdôvodného obohatenia od ceny\nnájomného za užívanie iného motorového vozidla tým, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu\n\ndošlo a ktorý mal možnosť prenajať si akékoľvek motorové vozidlo, nevyjadruje ekvivalent toho, čo bol\nžalovaný povinný za užívanie cudzieho motorového vozidla platiť a o čo sa obohatil.\n53. Úvaha súdu o výške bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní cudzej veci musí vychádzať\nz finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto\nprospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynaloženým obvykle v danom mieste a čase\nna užívanie veci s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci\nvzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kde sa výška náhrady\nurčuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný platiť,\nak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy (obdobne rozhodnutie NS ČR 53/2000).\n54. Z uvedeného výkladu vychádzal aj žalobca pri podaní žaloby, keď výšku bezdôvodného obohatenia,\no ktoré bol ukrátený, preukazoval odborným vyjadrením spoločnosti TOPMONT STOLÁR TATRY s.r.o.,\nso sídlom Hradné námestie 10, Kežmarok, IČO: 52 264 319. Táto v odbornom vyjadrení zo dňa\n17.08.2020 (č. l. 8) uviedla, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje aj prenájom motorových\nvozidiel a potvrdila, že bežné mesačné nájomné pri dlhodobom nájme vozidla kategórie Citroen C4\nCactus predstavuje priemerne 690,- eur. Odborné vyjadrenie zo dňa 15.06.2021 (č. l. 74) s totožným\nznením žalobca predložil aj od podnikateľa F. G., s miestom podnikania Tatranská Lomnica 262, IČO:\n53 512 324 a od spoločnosti ToPP Car Rental s.r.o., so sídlom Uherova 31, Poprad, IČO: 52 884 228\n– odborné vyjadrenie zo dňa 14.02.2023 (č. l. 123).\n55. Žalovaný v podanom odvolaní spochybnil označené odborné vyjadrenia tvrdiac, že osoby ich\npodávajúce v čase, kedy bolo motorové vozidlo u žalovaného, ako podnikateľské subjekty neexistovali,\nresp. v rámci svojej podnikateľskej činnosti nerealizovali prenájom motorových vozidiel. Odvolací súd\nz výpisov z obchodného a živnostenského registra označených subjektov založených v súdnom spise\nzistil, že podnikateľ F. G. a spoločnosť ToPP Car Rental s.r.o. majú v predmete svojej činnosti zapísaný\nprenájom hnuteľných vecí. Aj keď vznik tohto oprávnenia sa viaže k obdobiu po vydaní sporného\nmotorového vozidla žalobcovi, uvedené bez ďalšieho neznamená, že tieto subjekty neboli odborne\nspôsobilé vyjadriť sa k cene nájmu aj za obdobie, kedy svoju podnikateľskú činnosť nevykonávali.\n56. Uvedené platí predovšetkým v situácii, kedy žalovaný svojimi tvrdeniami síce spochybnil odborné\nvyjadrenia týchto subjektov, na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia však predložil súdu len\nvýpisy z neznámych internetových stránok z bližšie neurčeného obdobia týkajúce sa prenájmu rôznych\nmotorových vozidiel a mesačných splátok ich nájmu. Vzhľadom na všeobecný charakter informácii v nich\nuvedených tieto nemožno považovať za spôsobilé vyvrátiť žalobcom preukázanú výšku nájomného\nz vyššie označených listín.\n57. Spoločnosť TOPMONT STOLÁR TATRY s.r.o. v predmete svojej činnosti nikdy nemala zapísaný\nprenájom hnuteľných vecí, resp. inú obdobnú činnosť, z ktorej by vyplývalo, že je odborne spôsobilá\nvyjadriť sa k nastolenej otázke, preto odvolací súd na jej vyjadrenie neprihliadal.\n58. Vzhľadom na uvedené tak odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutom\nrozsudku správne konštatoval, že užívaním motorového vozidla Citroen C4 Cactus žalovaným v období\nod 17.03.2018 do 31.12.2018 bez právneho dôvodu došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu, nesprávne\nvšak určil výšku tohto obohatenia, keď vychádzal z ceny nájomného, za ktoré si žalobca v uvedenom\nobdobí prenajal iné motorové vozidlo. Vychádzajúc z predložených dôkazov a prihliadnuc na pravidlá\ndokazovania v civilnom sporovom konaní odvolací súd za preukázanú považoval výšku nájmu, teda\nbezdôvodného obohatenia v sume 690,- eur mesačne.\n59. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 6.900,- eur s príslušenstvom. Po čiastočnom\nspäťvzatí žaloby žalobca žiadal priznať nárok v sume 6.532,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne\nzo sumy 6.532,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia, ktorý nárok je v plnom rozsahu dôvodný. Výšku\núroku z omeškania odvolací súd určil podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2\nNariadenia vlády Slovenskej republiky č. 303/2014 Z. z., keďže sa jedná o bezdôvodné obohatenie\nmedzi podnikateľmi.\n\n60. Na pojednávaní konanom dňa 14.04.2023 zobral žalobca žalobu v časti zaplatenia sumy 368,- eur\nspäť z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia. To znamená, že v tejto časti\nžalobca zavinil zastavenie konania.\n61. Podľa § 388 CSP odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku týkajúceho sa trov\nkonania na súde prvej inštancie a priznal žalobcovi za použitia ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení\ns § 256 CSP náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 89,34 %.\n62. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 8Sžo/215/2010, v zmysle ktorého „úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu)\na výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok\nmeritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.\nÚčastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti\núčastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný\núspech vo veci, t. j. každý účastník (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo\nvšeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne\nrozdelí.“\n63. Odborná verejnosť a súdna prax pri rozhodovaní o trovách konania v prípade čiastočného úspechu\nvo veci dospela k záveru, že pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany\nvo veci samej zníženého o pomernú časť jej neúspechu, pričom pomer úspechu sa určuje k celému\npredmetu konania. Preto ak žalobca bol v predmetnej veci úspešný vo výške 94,67 % (6.532,- eur), od\ntohto úspechu je potrebné odrátať jeho neúspech vo výške 5,33 % (368,- eur), teda pomer náhrady trov\nkonania žalobcu predstavuje 89,34 %.\n64. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak ako\nje uvedené vo výroku tohto rozsudku, t. j. uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 6.532,- eur s 9\n% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.532,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), konanie v časti o zaplatenie 368,- eur s príslušenstvom zastavil\n(výrok II.) a to vzhľadom na späťvzatie žalobcu v tejto časti a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 89,34 % (výrok III.).\n65. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom\nkonaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný\nžalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatným uznesením.\n66. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná\nveta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení\n§ 419 CSP.\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na\nsúde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto\nrozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,\ntvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie\nznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia\nbyť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo\n\njeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd\ndovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.\nV dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Cb/69/2020", "guid": "8196f411-f1f4-433a-99bf-8084bdedf2a0:0a2e9ae1-0840-44d7-96dc-13cf7f01bb23", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:306a4a64-7205-4e59-8504-1a4711505821", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.620.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 620/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 620/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.620.2015.1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "c8d604a6-ac25-41d8-89c7-ca99d2650ed5:cbbd66d6-3cf1-4433-b988-38dbdec14849", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1215227534.1", "spisova_znacka": "1Cob/30/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/30/2019 z 13. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1215227534.1"}, {"guid": "8196f411-f1f4-433a-99bf-8084bdedf2a0:0a2e9ae1-0840-44d7-96dc-13cf7f01bb23", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cb/69/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 16Cb/69/2020 z 17. 10. 2023", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2023-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8196f411-f1f4-433a-99bf-8084bdedf2a0:0a2e9ae1-0840-44d7-96dc-13cf7f01bb23"}, {"guid": "b975626a-85ab-480b-81f4-79cbde76d0d2:9e0cbd5a-46c1-4efa-8c37-c4f7ca342464", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cb/10/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 16Cb/10/2020 z 4. 4. 2023", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2023-04-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b975626a-85ab-480b-81f4-79cbde76d0d2:9e0cbd5a-46c1-4efa-8c37-c4f7ca342464"}, {"guid": "87b175d6-94d4-403c-a51e-d2a802cc2d4b:cfd4a447-0eae-4403-a284-bda7514de6a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cb/47/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 16Cb/47/2020 z 21. 4. 2022", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2022-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/87b175d6-94d4-403c-a51e-d2a802cc2d4b:cfd4a447-0eae-4403-a284-bda7514de6a0"}, {"guid": "ad085ec3-54d9-4bb9-a299-ddec69cc2bd4:01c4ffe1-7aec-4949-8303-0c61435cb25f", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cb/11/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 16Cb/11/2018 z 22. 2. 2018", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2018-02-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ad085ec3-54d9-4bb9-a299-ddec69cc2bd4:01c4ffe1-7aec-4949-8303-0c61435cb25f"}], "citovane_v": []}