KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava13. 11. 2019plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/30/2019 z 13. 11. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. novembra 2019, sp. zn. 1Cob/30/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1215227534.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/30/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215227534
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215227534.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: VIAM - dražobná
spoločnosť s. r. o., Trieda SNP 39, Košice - mestská časť Západ, IČO: 44 166 591, zast.: JUDr. Marián
Jusko, advokát, Račí potok 3, Košice proti žalovanému: REKODOM, s. r. o., Hattalova 12/A, Bratislava
- mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 336 530, zast.: BAJO LEGAL, s.r.o., Landererova 8, Bratislava -
Staré Mesto, IČO: 36 860 581 o zaplatenie sumy 3.945,03 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 26Cb/513/2015-216 zo dňa 17.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 26Cb/513/2015-216 zo dňa
17.10.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.945,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.893,63 eur od 13.1.2018
do zaplatenia a zo sumy 2.051,42 eur od 26.10.2015 do zaplatenia. Súčasne priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu dňa 23.12.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny 3.945,03 eur s príslušenstvom titulom úhrady provízie zo zmluvy o sprostredkovaní.
Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 5.9.2014 a jej dodatku
č. 1/2015 zo dňa 20.4.2015 sprostredkoval žalovanému možnosť uzatvoriť so zmluvu, ktorej predmetom
bola obnova bytového domu. V tejto zmluve sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi províziu vo výške 2
% z ceny diela bez DPH, dojednanej v sprostredkovanej zmluve. Provízia mala byť žalobcovi v zmysle
uzatvorenej zmluvy podpísaná v dvoch splátkach to vo výške 50 % po uzatvorení polovice z celkovej
hodnoty diela a 50 % po úhrade celej sumy hodnoty diela bez DPH. Žalobca vystavil žalovanému dve
faktúry, a to faktúru č. 20150160 so splatnosťou 12.8.2015 na sumu 1.893,61 eur a faktúru č. 20150225
so splatnosťou 25.10.2015 na sumu 2.051,42 eur. Žalovaný žalobcom uplatnené nároky neuznáva,
pretože má za to, že zmluva o dielo bola medzi žalovaným a Spoločenstvom vlastníkov bytov domu R..
K. XXX, Kráľovský Chlmec uzatvorená bez pričinenia žalobcu.

2. Prvoinštančný súd v rámci právneho posúdenia záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
uviedol, že zmluvu zo dňa 5.9.2014, nazvanú ako zmluva o sprostredkovaní, posudzoval v súlade s
jej obsahom podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o obchodnom zastúpení, keďže touto
zmluvou sa žalobca zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzatvárať
s tretími osobami - objednávateľmi zmluvy o dielo, ktorých predmetom bude obnova bytových domov.



3. Konajúci súd ďalej konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že k uzatvoreniu
zmluvy dňa 5.9.2014 došlo. Sporným nebolo ani uzatvorenie dodatku k zmluve o dielo dňa 20.4.2015,
ktoré obsahovalo popis konkrétne sprostredkovanej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným
a Spoločenstvom vlastníkov bytov domu súpisné číslo XXX v Kráľovskom Chlmci. Žalovaný teda
nerozporoval, že zmluvu, od ktorej žalobca odvodzoval ním uplatnený nárok uzatvoril, nerozporoval ani
skutočnosť, že uzatvoril aj zmluvu o dielo so Spoločenstvom vlastníkov bytov domu súpisné číslo XXX
v Kráľovskom Chlmci a nerozporoval ani samotnú cenu diela. Sporným zostalo tvrdenie žalovaného, že
zmluva o dielo bola uzatvorená bez pričinenia žalobcu.

4. Súd prvej inštancie v súvislosti s fázou dokazovania uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že zmluva o dielo
medzi žalovaným a spoločenstvom bola uzatvorená v dôsledku jeho činnosti, bol povinný túto skutočnosť
preukázať. To iste však platí aj v prípade žalovanej strany. Pokiaľ tvrdila, že žalobca pri uzatvorení
zmluvy žiadnu činnosť nevyvinul, bol povinný súdu nielen poskytnúť náležité skutkové tvrdenia, ale
bol povinný predložiť také dôkazy, ktoré by preukazovali jeho skutkové tvrdenia o tom, že zmluva bola
sprostredkovaná J.. V. H., bez pričinenia žalobcu.

5. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca
spolupracoval so spoločenstvom už predtým ako s ním prišiel do kontaktu žalovaný. Žalobca ako
spoločnosť zaoberajúca sa výkonom dobrovoľných dražieb poskytovala spoločenstvu služby spojené
s výkonom dobrovoľných dražieb, čo je preukázané aj listinným dôkazom - zmluvou o poskytovaní
administratívnych služieb. O skutočnosti, že žalobcovi patrí provízia za sprostredkovanie obchodu v
Kráľovskom Chlmci vďaka pôsobeniu žalobcu svedčí aj čestné prehlásenie štatutára spoločenstva p.
B., v ktorom jednoznačne uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy medzi žalovaným a spoločenstvom došlo
a že prvé stretnutie medzi zástupcami spoločenstva a zástupcami žalovaného sprostredkoval práve
žalobca. Z vykonaného dokazovania podľa názoru konajúceho súdu jednoznačne vyplýva, že to bol
žalobca, kto mal vedomosť o úmysle spoločenstva vykonať rekonštrukciu bytového domu, žalovaného
o tejto obchodnej príležitosti informoval a zabezpečil aj stretnutie medzi zástupcami žalovaného a
zástupcami spoločenstva. Práve vďaka činnosti žalobcu žalovaný získal kontakt na spoločenstvo, získal
možnosť rokovať s jeho zástupcami a prezentovať svoju ponuku pred samotnými vlastníkmi bytov
a tým aj možnosť získať zákazku. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca skontaktoval zástupcov
spoločenstva vlastníkov bytov aj s p. H., ktorá im pomohla zabezpečiť získanie prostriedkov na
financovanie rekonštrukcie bytového domu. Bez zabezpečenia financovania, by taktiež k uzatvoreniu
zmluvy medzi žalovaným a spoločenstvom nemohlo dôjsť. Okrem toho tak, ako vyplýva aj z výpovede
svedkyne H., žalovaný zabezpečoval aj projektovú dokumentáciu k rekonštruovanému domu, bez ktorej
by nemohol byť poskytnutý ani úver a nemohli byť vykonané ani rekonštrukčné práce.

6. O skutočnosti, že činnosť vyvíjaná žalobcom mala pri získaní obchodu spočívajúceho v rekonštrukcii
bytového domu v Kráľovskom Chlmci pre žalovaného podstatný význam, svedčí podľa mienky súdu
prvej inštancie aj uzatvorenie dodatku č. 1/2015 k zmluve o sprostredkovaní uzatvorenej dňa 5.9.2014.
V tomto dodatku bola jednoznačne špecifikovaná konkrétna zmluva sprostredkovaná žalobcom pre
žalovaného. Ak sa žalovaný domnieval, že predmetný obchod získal bez pričinenia žalobcu (a to
dokonca ešte pred uzatvorením samotnej zmluvy o obchodnom zastúpení), nie je zrejmé prečo by
následne k uzatvoreniu zmluvy a dodatku k zmluve so žalovaným pristúpil. Súd argumentáciu žalovanej
strany, v zmysle ktorej žalovaný pristúpil k uzatvoreniu zmluvy so žalobcom iba s úmyslom motivovať
žalobcu na získanie ďalších zákaziek na rekonštrukcie bytových domov, vyhodnotil ako nelogickú a
účelovú. Takáto argumentácia vôbec nevysvetľuje, prečo žalovaný uzatvorením dodatku č. 1/2015
žalobcovi v podstate potvrdil sprostredkovanie zákazky v Kráľovskom Chlmci, a teda aj jeho nárok na
províziu, ak sa domnieval, že žalobcovi nárok na províziu nepatrí. Pokiaľ žalovaný uzatváral zmluvu
so žalobcom s úmyslom vyplatiť mu províziu za sprostredkovanie zákazky v Kráľovskom Chlmci iba v
takom prípade, ak sprostredkuje žalovanému aj ďalšie obchody, takýto úmysel nie je možné označiť
inak ako vnútornú mentálnu rezerváciu, ktorá je však vo vzťahu k platnosti a účinkom samotnej zmluvy
irelevantná.

7. Prvoinštančný súd neakceptoval ani obranu žalovaného, v zmysle ktorej žalobcovi nárok nemal
vzniknúť aj z toho dôvodu, že obchod - rekonštrukcia, resp. zateplenie bytového domu v Kráľovskom
Chlmci bol sprostredkovaný p. H., ktorá so žalovaným uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní a za toto
sprostredkovanie jej bola vyplatená provízia. Samotné vyplatenie provízie ďalšiemu sprostredkovateľovi,
resp. obchodnému zástupcovi neznamená zánik nároku žalobcu na vyplatenie provízie. Tento nárok



by zanikol, resp. by ani vôbec nevznikol iba v takom prípade, ak by obchod bol celkom a výlučne
sprostredkovaný iba touto treťou osobou. Tvrdenia žalovaného o tom, že k sprostredkovaniu obchodu v
Kráľovskom Chlmci boli sprostredkované práve a výlučne v dôsledku činnosti p. H. nenachádzajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, keďže tak z výpovede svedkov H. a W. vyplýva, že to bol práve žalobca,
resp. jeho konatelia, kto o obchodnej príležitosti v Kráľovskom Chlmci vedel a sprostredkoval kontakt
tak p. H., ako aj žalovanému. Nakoľko konatelia žalobcu V.. J. S. a V.. T. A. a najmä svedkovia H.Á., W. a
C. vo svojich svedeckých výpovediach dostatočne popísali priebeh schôdze vlastníkov bytov, súd prvej
inštancie výsluch svedka A. súd považoval za nadbytočný, nakoľko k jeho výpovedi žalovaná strana
uviedla iba, že tento sa zúčastnil zákazky a vie preukázať, že žalobca pri získaní zákazky v Kráľovskom
Chlmci žiadnu činnosť nevyvinul, pričom žiadne bližšie skutočnosti, ktoré týmto výsluchom mali byť
preukázané neuviedol.

8. Zánik nároku na vyplatenie provízie nespôsobila ani skutočnosť, že o zákazku sa okrem žalobcu
uchádzala aj spoločnosť Izola a žalovaný musel v dôsledku tejto skutočnosti svoju ponuku upraviť
tak, aby bola pre spoločenstvo výhodnejšia. Zmluva o obchodnom zastúpení zaväzovala žalobcu
vyvíjať činnosť, aby mal žalovaný možnosť uzatvoriť v tejto zmluve špecifikované obchody. Žalobca sa
nezaviazal žalovanému zabezpečiť také príležitosti, pri ktorých nebude musieť čeliť konkurencii a tretie
osoby s ním budú uzatvárať zmluvy s akýmikoľvek podmienkami. Skutkové tvrdenie žalovaného, že k
uzavretiu obchodu došlo na základe toho, že ponúkol spoločenstvu ďalšie plnenia v rámci diela (dvere)
tak, vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku nemajú žiadnu relevanciu.

9. Na základe uvedených skutočností dospel prvoinštančný súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), e), f) a h) CSP. Vytýkal súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že uzavretú zmluvu
o sprostredkovaní posúdil z hľadiska obsahu ako zmluvu o obchodnom zastúpení, pri posudzovaní
skutkového stavu nezohľadnil relevantnú právnu úpravu inštitútu zmluvy o obchodnom zastúpení.

11. Poukázal na § 659 ods. 3 Obchodného zákonníka a uviedol, že dané ustanovenie predstavuje
„sankciu“ pre obchodného zástupcu v prípade, ak zo skutkových okolností vyplynie, že konal v rozpore
so záujmami zastúpeného, na ktoré je povinný dbať. Zo svedeckej výpovede p. S., p. A. a p. C. je
podľa názoru žalovaného zrejmé, že v čase, keď sa riešila zákazka v Kráľovskom Chlmci, konateľ
žalobcu povedal pánovi C., ktorý bol obchodný zástupca žalovaného na danej zákazke, že sa tam
„tlačia“ ďalšie spoločnosti, avšak už opomenul uviesť, že to bol práve žalobca, kto tieto spoločnosti
oslovil. To vyplynulo až z výpovedí konateľov žalobcu v súdnom konaní, že zaobstarali cenové ponuky
od iných spoločností (menovite bola spomenutá spoločnosť IZOLA z Košíc) pre Spoločenstvo, aby si ich
vedelo porovnať. Dôsledkom tohto konania žalobcu bolo, že žalovaný musel „bojovať“ o túto zákazku
s inými spoločnosťami a ponúknuť Spoločenstvu rôzne benefity (preplatenie projektovej dokumentácie,
vchodové dvere v hodnote 5.000 až 7.000 eur a iné), aby túto zákazku získali, čím sa žalovanému
samozrejme znížil zisk na danej zákazke práve v prospech Spoločenstva, a to činnosťou žalobcu. Takéto
konanie považuje žalovaný za rozporné nielen s dobrými mravmi a záujmami žalovaného, na ktoré bol
povinný žalobca dbať podľa § 655 ods. l Obchodného zákonníka, ale je ním naplnený aj § 659 ods. 3
Obchodného zákonníka, pretože je zrejmé, že žalobca bol pri uvedenej zákazke v Kráľovskom Chlmci
činný aj pre Spoločenstvo (vyžiadaním ponúk od iných subjektov), a teda podľa § 659 ods. 3 Obchodného
zákonníka nemá žalobca nárok na províziu v zmysle zmluvy o sprostredkovaní.

12. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nemá nárok na odmenu, pretože dotknutá zmluva o dielo
nebola uzavretá v príčinnej súvislosti s činnosťou žalobcu. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný
informoval žalobcu o obchodnej príležitosti a že mu dal kontakt na Spoločenstvo, považuje žalovaný
za nesprávny. Poukázal pritom na svedeckú výpoveď p. C. a p. W., z ktorých vyplýva, že sa žalovaný
dozvedel o potenciálnej zákazke v Kráľovskom Chlmci od iných osôb, než je žalobca. Jediný dôkaz
z ktorého má vyplývať, že žalobca „zabezpečil“ prvé obchodné medzi žalovaným a Spoločenstvom je
čestné prehlásenie pána V. B. ako predsedu Spoločenstva zo dňa 20.7.2016. Žiaden iný z vypočutých
svedkov výslovne nepotvrdil, že by žalobca zorganizoval toto stretnutie a táto skutočnosť nevyplýva ani
z iného dôkazu. Naopak, z výpovede p. C. vôbec nevyplýva, že by sa na tomto stretnutí riešila zmluva
o dielo na obnovu bytového domu. Došlo tam len k prezentovaniu žalovaného.



13. Rovnako podstatné podľa názoru žalovaného je to, že nie je preukázané, že by priamym
následkom tohto stretnutia bolo uzavretie zmluvy o dielo na obnovu bytového domu v Kráľovskom
Chlmci medzi žalovaným a Spoločenstvom. K uzavretiu tejto zmluvy došlo až v roku 2015, t.j. medzi
stretnutím v júni 2014 a uzavretím zmluvy o dielo je značný časový odstup. Priamym následkom tohto
stretnutia ani nemohlo byť uzavretie zmluvy o dielo pretože medzitým sa udiali ďalšie skutočnosti ako
vstup konkurenčných spoločností do zákazky, ktorých cenové ponuky zabezpečil práve žalobca, „boj“
žalovaného o zákazku v podobe ponúknutia benefitov Spoločenstvu, aby túto zákazku získali a viaceré
schôdze vlastníkov bytov, pričom z konania vyplynulo, že uzavretie zmluvy o dielo so žalovaným (teda
zadanie zákazky) muselo byť schválené na schôdzi vlastníkov bytov najprv, pričom na ani jednej schôdzi
sa žalobca nezúčastnil.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že ani uzavretie zmluvy o sprostredkovaní a ani dodatku, ešte nepreukazuje
výkon činnosti zo strany žalobcu na zákazke v Kráľovskom Chlmci a neznamená automaticky nárok na
vyplatenie provízie v zmysle zmluvy o sprostredkovaní. Nárok vzniká až výkonom činnosti, ktorá bola
dohodnutá a dosiahnutie výsledku v príčinnej súvislosti s touto činnosťou, čo v prejednávanej veci nebolo
vôbec naplnené a preukázané. Žalovaný nepopiera a ani nikdy nepopieral v tomto konaní, že mal reálny
záujem spolupracovať so žalobcom, a to nielen na zákazke v Kráľovskom Chlmci, ale aj na iných. Tomu
nasvedčuje aj podpísanie zmluvy o sprostredkovaní a vyjadrenia svedkov v konaní. Avšak je zrejmé z
priebehu tejto zákazky, že žalobca okrem účasti na prvom stretnutí nepreukázal vykonanie žiadnej inej
činnosti pre žalovaného a navyše konal proti záujmom žalovaného tým, že zabezpečil cenové ponuky
od iných spoločností, aby si ich mohlo Spoločenstvo porovnať, pričom následne musel žalovaný súperiť
o získanie zákazky. To, že bol žalovaný ochotný vyplatiť províziu žalobcovi, hoc na ňu nemal žalobca
žiadny právny nárok a podmienil to ďalšou spoluprácou považujeme zo strany žalovaného za ústretové
konanie v prospech žalobcu. Dodatok neobsahuje žiadne ustanovenie, v ktorom by žalovaný prehlásil
alebo potvrdil, že by zákazka v Kráľovskom Chlmci na obnovu bytového domu bola sprostredkovaná
žalobcom, a teda záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný týmto dodatkom v podstate potvrdil
sprostredkovanie tejto zákazky, je nesprávny a nevyplýva z neho. Žalovaný tiež namietal nevykonanie
výsluchu navrhnutého svedka p. A..

15. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

16. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 4.1.2019 uviedol, že žalovaný argumentuje
skutočnosťami, ktoré vytrháva z kontextu zápisníc, pretože ani jeden zo svedkov, dokonca ani zo
svedkov žalovaného, nepotvrdil skutočnosti, ktoré žalovaný uvádzal.
Podľa názoru žalobcu žalovaný opakovane uvádza, že neexistuje príčinná súvislosť medzi činnosťou
žalobcu a uzavretím zmluvy o dielo, avšak bez akéhokoľvek dôkazu. Súdu boli predložené faktúry, ktoré
boli zaslané žalovanému a ktoré nikdy nerozporoval, čestné vyhlásenie predsedu SVB, o ktorom má
žalovaný bezdôvodne pochybnosti, dokonca bolo predložené odsúhlasenie zostatku, ktorým žalovaný
uznal pohľadávku v plnej výške, ako i mail od žalovaného. Každý jeden dôkaz preukazuje príčinnú
súvislosť. Skutočnosť, že dodatočne žalovaný popiera žalobcom preukázané skutočnosti, sú účelovou
obranou.

17. Žalobca ďalej uviedol, že zmluva a dodatok, ktoré boli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté, boli
jednoznačné a konkrétne, nie je preto možné pripustiť akúkoľvek pochybnosť, či sa zmluva vzťahovala
k sprostredkovanému obchodu alebo nie. Navyše zmluvy, ktoré boli podpísané, zaslal žalovaný mailom,
prostredníctvom svedka W..

18. Žalobca upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že svedok C., ktorý mal svojou výpoveďou potvrdiť
skutočnosti uvádzané žalovaným, jednoznačne uviedol, že bez sprostredkovateľskej činnosti žalobcu
by nedošlo k uzavretiu zmluvy medzi žalovaným a SVB. Zároveň potvrdil, že práve svedok W. uviedol,
že žalobcovi patrí odmena, o ktorej vedel od začiatku. Je absolútne logické, že žalobca vykonával
činnosť z dôvodu dosiahnutia zisku v rámci podnikateľskej činnosti a nebol dôvod, aby táto činnosť bola
realizovaná v prospech žalovaného grátis. Za účelom spolupráce a sprostredkovania obchodov bolo
založené aj združenie, čo uviedla svedkyňa H. a potvrdil aj svedok W.. Uvedená svedkyňa zároveň
potvrdila, že iná ponuka od konkurencie žalovaného sa neriešila, pretože už celý obchod bol v takom
štádiu, že doň nemohol nikto vstúpiť. Uvedené potvrdzuje i vyjadrenie svedka W., že na domovej schôdzi,
podľa jeho vedomostí, nebola predmetom rokovania iná cenová ponuka.



19. K návrhu žalovaného na výsluch svedka A. žalobca uviedol, že tento svedok nemôže uviesť žiadne
relevantné skutočnosti, pretože sa rokovaní ani žiadnej inej činnosti zo začiatku vôbec nezúčastnil a
nemôže mať ani vedomosť o tom, kto akú činnosť vyvíjal pre úspešné uzavretie obchodu. K spoločnosti
IZOLA je potrebné uviesť, že zabezpečenie ponuky bolo vyžiadané zo strany SVB pre porovnanie.

20. Je takisto nepopierateľné, že žalobca vykonával činnosť pre SVB na základe zmluvy skôr, ako
došlo k stretnutiu predstaviteľov SVB a žalovaného. K samotnému stretnutiu, čo je predpokladom
pre uskutočnenie rokovaní, došlo na základe činnosti žalobcu, ktorý zároveň zabezpečoval technické
podklady.

21. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

22. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v
rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací
súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto
postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

23. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
posúdil správne aj po právnej stránke.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne.

25. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neaplikoval na daný prípad § 659
ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nárok na províziu a na dohodnutú úhradu nákladov
nevzniká v prípadoch, keď obchodný zástupca bol pri uzavieraní obchodu činný ako obchodný zástupca
alebo sprostredkovateľ pre osobu, s ktorou zastúpený uzavrel obchod. Žalovaný odvodzoval konanie
žalobcu ako obchodného zástupcu Spoločenstva vlastníkov bytov zo skutočnosti, že žalobca mal pre
Spoločenstvo zabezpečiť okrem ponuky žalovaného aj ďalšie cenové ponuky na obnovu dotknutého
bytového domu od iných dodávateľov.

26. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že takéto abstrahovanie jednej činnosti bez uvedenia ďalších
skutočností je zavádzajúce. Z výpovede p. S. a p. A. vyplýva, že okrem zabezpečenia porovnateľných
ponúk pre vlastníkov bytov (na vyžiadanie Spoločenstva vlastníkov bytov), vyvíjal žalobca činnosť, ktorá
spočívala v organizovaní schôdze vlastníkov, vypočítaní navýšených platieb do fondu opráv tak, aby z
neho bolo možné zabezpečiť realizáciu zateplenia, v komunikácii a v presvedčení p. B. o výhodnosti
práve ponuky žalovaného.

27. Žalovaný ďalej namietal, že žalobcovi nevznikol nárok na odmenu, pretože dotknutá zmluva o dielo
nebola uzatvorená v príčinnej súvislosti s činnosťou žalobcu, pričom poukázal na výpoveď p. W..

28. Pokiaľ ide o výpoveď p. W., tento v rámci svojej výpovede pred súdom uviedol, že „k zákazke sme sa
dostali nie cez žalobcu, ale cez p. H.“ a tiež, že „p. B. povedal, že zásluhu na uzatvorení obchodu má p.
C., p. H. a ja tým, ako som prezentoval firmu žalovaného“. Je potrebné uviesť, že táto výpoveď odporuje
čestnému prehláseniu p. B. (č.l. 47) zo dňa 20.7.2016, ako ja samotným úkonom p. W., keďže tento sám
zaslal dňa 20.4.2015 žalobcovi ním podpísanú zmluvu o sprostredkovaní, ako aj dodatok č. 1/2015. V
uvedenom čestnom prehlásení Spoločenstvo vlastníkov bytov potvrdilo, že uzavrelo zmluvu o dielo so
žalovaným a že prvé obchodné stretnutie zabezpečil žalobca s p. C. a s p. H.. Z dodatku č. 1/2015 vyplýva
prehlásenie žalobcu, že tretia osoba (Spoločenstvo vlastníkov bytov) má záujem uzavrieť so žalovaným



zmluvu o dielo a zároveň prehlásenie žalovaného, že má záujem dané dielo realizovať. Ak žalovaný
popieral činnosť žalobcu v súvislosti s uzavretím dotknutej zmluvy o dielo na obnovu bytového domu,
nie je zrejmý úmysel podpísania uvedeného dodatku č. 1/2015 k zmluve o sprostredkovaní. Dokonca
svedok p. C. vo svojej výpovedi uviedol, že „p. W. od začiatku tvrdil, že za tip patrí žalobcovi odmena“.
Vzhľadom na uvedené možno považovať obranu žalovaného spočívajúcu v popieraní skutočnosti, že
zmluva o dielo bola uzatvorená pričinením žalobcu, za účelovú.

29. Na základe vykonaného dokazovania tak nemožno dospieť k záveru prezentovanému žalovaným,
naopak, je možné vyjadriť súhlas ohľadom záverov súdu prvej inštancie v súvislosti s preukázaním
vzniku nároku žalobcu na dohodnutú províziu v zmysle uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní a dodatku
č. 1/2015. Tieto závery boli osvedčené vykonaným dokazovaním, z ktorého vyplynulo, že to bol žalobca,
kto mal vedomosť o úmysle spoločenstva vlastníkov bytov vykonať rekonštrukciu bytového domu,
kto žalovaného o tejto obchodnej príležitosti informoval a zabezpečil aj stretnutie medzi zástupcami
žalovaného a spoločenstva.

30. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní za vecne správne, a preto
ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1215227534

  1. 17. 10. 2018Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb/513/2015 z 17. 10. 2018potvrdené
  2. 13. 11. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/30/2019 z 13. 11. 2019 (toto rozhodnutie)