Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoE/22/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807208301 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7807208301.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom, Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, C., 2. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, pod sp. zn. EX 3496/2007, o vymoženie 4.217,48 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 29.11.2019, č.k. 12Er/712/2007-30 r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. Návrh na prerušenie konania zamieta. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. 2. V odôvodnení uviedol, že dňa 10.01.2008 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok JUDr. Gustáva Reta, ad hoc rozhodcu, č. k. RK-426/07/GR zo dňa 08.06.2007. Súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 243f ods. 1 až 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 17 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkového a šekového, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený podaním zo dňa 15.01.2016 predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 a § 243f Exekučného poriadku. V tomto doplnení oprávnený uviedol, že dňa 11.04.2006 uzavrel ako veriteľ s povinnou v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 5694472275, na základe ktorej poskytol povinnej úver vo výške 3.054,17 EUR. Zmenka bola vystavená povinnou ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinnej s plnením jeho splatných záväzkov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a zároveň ako spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli zmluvné dojednania, v ktorých čl. 18 bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá upravovala riešenie sporov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinnou dohodnutá individuálne a nútila povinnú riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie zmluvy o úvere zo zákona neplatné. Okrem uvedeného súd zistil, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj ďalšie neprijateľné podmienky ako napr. dojednania o zmluvných sankciách (zmluvných pokutách) a dohodu o zabezpečení úveru blankozmenkou. Súd prvej inštancie uzavrel, že nakoľko sa vo veci vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie, pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, t.j. vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie mal za to, že oprávnený uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak skonštatoval, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to, že v konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže jednou z neprijateľných podmienok je aj rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodca odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, bol rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie a exekúcia vedená na základe tohto rozhodcovského rozsudku je preto neprípustná. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. O trovách exekúcie si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť samostatným uznesením. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Namietal, že exekučný súd bez akéhokoľvek odôvodnenia opätovne preskúmaval platnosť rozhodcovskej zmluvy, hoci na základe rovnakého rozhodcovského rozsudku bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Ako argument v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, nemá to za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Poukázal na čl. 18 ods. 18.1, v ktorom je obsiahnutá rozhodcovská doložka a uviedol, že žalobca v spore, ktorým mohol byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa mohol rozhodnúť pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie pred rozhodcom je teda len alternatívne. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie oprávnený upriamil pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.05.2012, sp. zn. 21CoE/24/2012. Ďalej oprávnený nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že neprijateľnou podmienkou zmluvy je aj dohoda o zabezpečení úveru blankozmenkou. Mal za to, že vystavená blankozmenka má všetky zákonné náležitosti a bola vyplnená v súlade s vyplňovacím právom. Veriteľ bol v zmysle vyplňovacieho práva oprávnený vyplniť len sumu splatných záväzkov dlžníka ku dňu splatnosti zmenky. Dlžník mal vedomosť o tom, aké záväzky ku dňu splatnosti zmenky zo zmluvy uhradil a aké splatné záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy nesplatil. Preto zabezpečenie záväzku zmenkou podľa názoru oprávneného nepredstavuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý by mohol zakladať dôvod na neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. Oprávnený tvrdil, že súd neodôvodnil, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodnutie je z tohto dôvodu neodôvodnené a arbitrárne, pričom citoval § 220 ods. 2 CSP. Oprávnený rovnako namietol aj posúdenie neprimeranosti zmluvných pokút. Zároveň podal podnet na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Zastával názor, že právna úprava umožňujúca súdu zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je v rozpore s Ústavou SR, a preto je dôvodné konanie prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podanie návrhu na začatie konania na Ústavný súd SR. Poukázal na zmenu právnej úpravy, konkrétne § 39 ods. 4 a § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku. Do účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. nebol žiadny súd povinný ani oprávnený ex offo preskúmavať exekučné tituly z toho hľadiska, či ide o exekučný titul, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, či tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a či v základnom konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Zdôraznil, že ak by súdy za právnej úpravy platnej pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. v zmenkových konaniach ex offo preskúmavali vlastný kauzálny vzťah medzi zmenkovým veriteľom a zmenkovým dlžníkom, konali by v príkrom rozpore s touto právnou úpravou a zasiahli by do práv oprávnených subjektov garantovaných v 7. oddiele Ústavy SR. Zastával názor, že § 243f Exekučného poriadku, ktorý umožnil zásah exekučného súdu do právneho stavu nastoleného rozhodnutím vydaným v základom konaní v súlade s právnou úpravou platnou v čase tohto vydania, má retroaktívny charakter. Jedná sa o pravú retroaktivitu, ktorá je v právnom štáte neprípustná. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 98/2010 zo dňa 29.06.2010 a nález Ústavného súdu Českej republiky, PL. ÚS 21/96. Uviedol, že § 243f Exekučného poriadku je v rozpore s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR a tiež s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR z dôvodu, že zmeniť alebo zrušiť možno právoplatné rozhodnutie len z presne daných zákonných dôvodov, ktoré sú stanovené reštriktívne a sú obmedzené na zákonom dané prípady a situácie. Právoplatnosť rozhodnutia je jedným zo základných prvkov právneho štátu a právnu istotu vytvorenú nezmeniteľnosťou rozhodnutia treba považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ustanovenie § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku, ktoré nadobudli účinnosť 23.12.2015 umožňujú popretie a faktické odstránenie záväznosti súdneho rozhodnutia dokonca za podmienok, ktoré nie je možné ani pri mimoriadnych opravných prostriedkoch. Je preto dôvodné, aby odvolací súd prerušil konanie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR t.j. konanie o súlade § 243f Exekučného poriadku v článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasne je dôvodné podanie návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení Exekučného poriadku. 5. Povinní ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 10. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia z hľadísk oprávneným uplatnených odvolacích dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu v súlade s § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Odvolanie oprávneného nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy, a vec správne právne posúdil. 11. Skutočnosti a námietky, ktoré oprávnený uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a neumožňujú ani záver o vadách konania, v dôsledku ktorých by stranám bola odňatá možnosť konať pred súdom. 12. Oprávnený a povinní uzavreli dňa 04.04.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000013638, na základe ktorej oprávnený poskytol povinným úver, ktorý sa povinní zaviazali vrátiť. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Gustávom Retom, rozhodcom, zo dňa 08.06.2007, č. RK-426/07/GR, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2007 a vykonateľnosť dňa 02.07.2007. Oprávnený a povinní zabezpečili zmluvu o úvere zmenkou vystavenou dňa 04.04.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 10.01.2008. 13. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z.. 14. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Za neprijateľné podmienky považoval predovšetkým rozhodcovskú doložku. 15. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, hoci bola dohodnutá ako nevýhradná rozhodcovská doložka. 16. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 18 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Zmluvné dojednania“), ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Túto rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej doložky je vydaný v rozpore so zákonom. 17. Podľa bodu 18 - Riešenie sporov - rozhodcovská doložka Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s. r. o., 18.1. Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi. 18.2. Rozhodcovská doložka 18.2.1 Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Marianna Mochnáčová, Mgr. Michal Krnáč. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ. 18.3. Rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto zmluvy o RÚ nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Rozhodcovské konanie sa popri pravidlách stanovených touto rozhodcovskou doložkou bude primerane riadiť ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. 17. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Totiž rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinných to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného. Keďže aj odvolací súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, táto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. 18. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide o alternatívnu (nevýhradnú) rozhodcovskú doložku, ktorá bola/je právne prípustná, pretože ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. 19. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil. 20. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015 Z. z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť. 17. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodcovská doložka je okrem vyššie uvedených dôvodov neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Zmluvné dojednania, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli totiž podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú. Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011). 21. V podanom odvolaní oprávnený zároveň navrhol, aby súd postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 243f Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, pretože tieto ustanovenia majú retroaktívny účinok a porušujú princíp právnej istoty vyplývajúci z právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia. 22. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. 23. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. 24. V zmysle § 9a ods. 1 CSP v exekučnom konaní sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 však výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Preto § 162 ods. 1 písm. b) CSP na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda z tohto dôvodu nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013). 25. Okrem uvedeného však odvolací súd dodáva, že citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, kedy podá návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný. 26. Z dôvodovej správy k zákonu č. 438/2015 Z. z., ktorý zaviedol novelu Exekučného poriadku (§ 243f), účelom ustanovenia § 243f Exekučného poriadku je umožniť súdu zistiť, či je potrebné uplatniť osobitnú ochranu povinnému, ktorý je spotrebiteľom. Princíp ochrany spotrebiteľa v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový do 23.12.2015 (od. 23.12.2015 zák. č. 438/2015 Z. z. zmenil a doplnil aj zák. č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení zák. č. 659/2007 Z. z. a č. 492/2009 Z. z. § 17 ods. 2) totiž výslovne upravený nebol, hoci vyplýva z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z.z.). V dôsledku toho mali súdy na uvedenú vec rôzne právne názory, a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k priznaniu nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. 27. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia, ako aj následného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie postupoval v súlade so zákonom. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie, keď zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 438/2015 Z. z. sa vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 23.12.2015 preto vzťahuje aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z. z.. 28. Preto okrem záveru odvolacieho súdu, že exekučné konanie nie je možné prerušiť, má odvolací súd za to, že zároveň nie je dôvod predložiť oprávneným navrhovanú otázku na posúdenie Ústavnému súdu Slovenskej republiky. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania 29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinným preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).