Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/22/2020 z 29. 9. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. septembra 2020, sp. zn. 6CoE/22/2020, ECLI:SK:KSKE:2020:7807208301.1 Krajský súd Košice | 6CoE/22/2020 | ECLI:SK:KSKE:2020:7807208301.1 | 2020-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ba27fe3-4bf8-453e-8578-3537ad39ab97 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7807208301.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/22/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807208301
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7807208301.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom, Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1. Y. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, C., 2. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, C., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Jantárová 30,
pod sp. zn. EX 3496/2007, o vymoženie 4.217,48 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 29.11.2019, č.k. 12Er/712/2007-30

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Návrh na prerušenie konania zamieta.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 10.01.2008 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.
Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok JUDr. Gustáva Reta, ad hoc
rozhodcu, č. k. RK-426/07/GR zo dňa 08.06.2007. Súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 243f ods. 1
až 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 17 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkového a šekového,
§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“), § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Oprávnený podaním zo dňa 15.01.2016 predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 a § 243f Exekučného poriadku. V tomto doplnení oprávnený uviedol, že dňa 11.04.2006
uzavrel ako veriteľ s povinnou v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 5694472275,
na základe ktorej poskytol povinnej úver vo výške 3.054,17 EUR. Zmenka bola vystavená povinnou ako
vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy,
pre prípad omeškania povinnej s plnením jeho splatných záväzkov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím
právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného
súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Súd prvej inštancie posúdil
zmluvu o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a
zároveň ako spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou
zmluvy o revolvingovom úvere boli zmluvné dojednania, v ktorých čl. 18 bola obsiahnutá rozhodcovská
doložka, ktorá upravovala riešenie sporov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka
je neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinnou dohodnutá individuálne a nútila povinnú riešiť



spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom
na uvedené je toto ustanovenie zmluvy o úvere zo zákona neplatné. Okrem uvedeného súd zistil,
že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj ďalšie neprijateľné podmienky ako napr. dojednania
o zmluvných sankciách (zmluvných pokutách) a dohodu o zabezpečení úveru blankozmenkou. Súd
prvej inštancie uzavrel, že nakoľko sa vo veci vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom
stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie, pričom doplnením návrhu mal preukázať, že
vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha
nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj
základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, t.j. vo veci nie je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie
mal za to, že oprávnený uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak skonštatoval, že vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to, že v konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský
rozsudok nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosť použitia
zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže jednou z neprijateľných podmienok
je aj rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodca odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov,
bol rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie a exekúcia vedená na
základe tohto rozhodcovského rozsudku je preto neprípustná. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. O trovách exekúcie si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť
samostatným uznesením.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Namietal, že exekučný súd bez akéhokoľvek odôvodnenia opätovne preskúmaval platnosť
rozhodcovskej zmluvy, hoci na základe rovnakého rozhodcovského rozsudku bolo vydané poverenie
na vykonanie exekúcie. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje exekučný súd splnenie
všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd posúdil
rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Ako argument v prospech
prípustnosti uzavretia rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol dôvodovú správu k ustanoveniu §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej
doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, nemá to za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Poukázal na čl. 18 ods. 18.1, v ktorom je obsiahnutá
rozhodcovská doložka a uviedol, že žalobca v spore, ktorým mohol byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa
mohol rozhodnúť pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie
pred rozhodcom je teda len alternatívne. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie oprávnený upriamil
pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.05.2012, sp. zn. 21CoE/24/2012.
Ďalej oprávnený nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že neprijateľnou podmienkou zmluvy je
aj dohoda o zabezpečení úveru blankozmenkou. Mal za to, že vystavená blankozmenka má všetky
zákonné náležitosti a bola vyplnená v súlade s vyplňovacím právom. Veriteľ bol v zmysle vyplňovacieho
práva oprávnený vyplniť len sumu splatných záväzkov dlžníka ku dňu splatnosti zmenky. Dlžník mal
vedomosť o tom, aké záväzky ku dňu splatnosti zmenky zo zmluvy uhradil a aké splatné záväzky
vyplývajúce mu zo zmluvy nesplatil. Preto zabezpečenie záväzku zmenkou podľa názoru oprávneného
nepredstavuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
ktorý by mohol zakladať dôvod na neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. Oprávnený tvrdil, že súd
neodôvodnil, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodnutie je z tohto dôvodu neodôvodnené a arbitrárne, pričom citoval § 220 ods. 2 CSP. Oprávnený
rovnako namietol aj posúdenie neprimeranosti zmluvných pokút. Zároveň podal podnet na prerušenie
konania a podanie návrhu na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Zastával názor,
že právna úprava umožňujúca súdu zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku je v rozpore s Ústavou SR, a preto je dôvodné konanie prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. b)
CSP a podanie návrhu na začatie konania na Ústavný súd SR. Poukázal na zmenu právnej úpravy,
konkrétne § 39 ods. 4 a § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku. Do účinnosti
zákona č. 438/2015 Z. z. nebol žiadny súd povinný ani oprávnený ex offo preskúmavať exekučné
tituly z toho hľadiska, či ide o exekučný titul, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok
zo zmenky, či tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a či v základnom konaní
bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky
alebo rozpor s dobrými mravmi. Zdôraznil, že ak by súdy za právnej úpravy platnej pred účinnosťou



zákona č. 438/2015 Z. z. v zmenkových konaniach ex offo preskúmavali vlastný kauzálny vzťah medzi
zmenkovým veriteľom a zmenkovým dlžníkom, konali by v príkrom rozpore s touto právnou úpravou a
zasiahli by do práv oprávnených subjektov garantovaných v 7. oddiele Ústavy SR. Zastával názor, že
§ 243f Exekučného poriadku, ktorý umožnil zásah exekučného súdu do právneho stavu nastoleného
rozhodnutím vydaným v základom konaní v súlade s právnou úpravou platnou v čase tohto vydania, má
retroaktívny charakter. Jedná sa o pravú retroaktivitu, ktorá je v právnom štáte neprípustná. Poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 98/2010 zo dňa 29.06.2010 a nález
Ústavného súdu Českej republiky, PL. ÚS 21/96. Uviedol, že § 243f Exekučného poriadku je v rozpore
s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR a tiež s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR z dôvodu, že zmeniť alebo
zrušiť možno právoplatné rozhodnutie len z presne daných zákonných dôvodov, ktoré sú stanovené
reštriktívne a sú obmedzené na zákonom dané prípady a situácie. Právoplatnosť rozhodnutia je jedným
zo základných prvkov právneho štátu a právnu istotu vytvorenú nezmeniteľnosťou rozhodnutia treba
považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ustanovenie § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného
poriadku, ktoré nadobudli účinnosť 23.12.2015 umožňujú popretie a faktické odstránenie záväznosti
súdneho rozhodnutia dokonca za podmienok, ktoré nie je možné ani pri mimoriadnych opravných
prostriedkoch. Je preto dôvodné, aby odvolací súd prerušil konanie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP a
podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR t.j. konanie o súlade § 243f Exekučného
poriadku v článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasne je dôvodné podanie návrhu na pozastavenie účinnosti
napadnutých ustanovení Exekučného poriadku.

5. Povinní ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP veta prvá právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia z hľadísk oprávneným uplatnených odvolacích
dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením
prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu v súlade s §
387 ods. 2 CSP poukazuje. Odvolanie oprávneného nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd
prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, na zistený
skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy, a vec správne právne posúdil.

11. Skutočnosti a námietky, ktoré oprávnený uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým
dospel súd prvej inštancie, a neumožňujú ani záver o vadách konania, v dôsledku ktorých by stranám
bola odňatá možnosť konať pred súdom.

12. Oprávnený a povinní uzavreli dňa 04.04.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000013638, na
základe ktorej oprávnený poskytol povinným úver, ktorý sa povinní zaviazali vrátiť. Exekučným titulom v
tomto konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Gustávom Retom, rozhodcom, zo dňa 08.06.2007,
č. RK-426/07/GR, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2007 a vykonateľnosť dňa 02.07.2007.



Oprávnený a povinní zabezpečili zmluvu o úvere zmenkou vystavenou dňa 04.04.2006. Poverenie na
vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 10.01.2008.

13. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1
Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §
39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie
v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z..

14. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol
zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Za
neprijateľné podmienky považoval predovšetkým rozhodcovskú doložku.

15. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, hoci bola dohodnutá ako nevýhradná rozhodcovská doložka.

16. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 18 Zmluvných dojednaní
zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Zmluvné dojednania“), ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere.
Túto rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú
nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a
nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná a exekučný
titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej doložky je vydaný v rozpore so zákonom.

17. Podľa bodu 18 - Riešenie sporov - rozhodcovská doložka Zmluvných dojednaní zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s. r. o.,

18.1. Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ
budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní
podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia
sporov podľa tejto zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.

18.2. Rozhodcovská doložka
18.2.1 Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ
budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z
nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Marianna Mochnáčová, Mgr.
Michal Krnáč. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov
nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného
rozhodcu veriteľ.

18.3. Rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto zmluvy o RÚ nebudú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Rozhodcovské konanie sa popri pravidlách stanovených
touto rozhodcovskou doložkou bude primerane riadiť ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v platnom znení.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky podľa
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Totiž rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinných to znamenalo povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval
v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je
dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa
nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného. Keďže aj odvolací



súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, táto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná.

18. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide o alternatívnu
(nevýhradnú) rozhodcovskú doložku, ktorá bola/je právne prípustná, pretože ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž nie je o možnosti výberu
medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či
zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

19. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených
v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

20. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa
v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015
Z. z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a
v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

17. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodcovská doložka je okrem vyššie uvedených dôvodov
neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní. Zmluvné dojednania, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli
totiž podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť
ako platne dohodnutú. Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať
rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011
zo dňa 13.10.2011).

21. V podanom odvolaní oprávnený zároveň navrhol, aby súd postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP
prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 243f
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, pretože tieto ustanovenia majú retroaktívny
účinok a porušujú princíp právnej istoty vyplývajúci z právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia.

22. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

23. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

24. V zmysle § 9a ods. 1 CSP v exekučnom konaní sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 však výslovne
vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov (napr. podľa
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Preto § 162 ods. 1 písm. b) CSP na exekučné konanie
nemožno aplikovať, a teda z tohto dôvodu nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal
oprávnený (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS
218/2013).

25. Okrem uvedeného však odvolací súd dodáva, že citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť
prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka
veci, je v rozpore s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná, kedy podá návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Prerušenie konania z
tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného
právneho predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný.



26. Z dôvodovej správy k zákonu č. 438/2015 Z. z., ktorý zaviedol novelu Exekučného poriadku (§
243f), účelom ustanovenia § 243f Exekučného poriadku je umožniť súdu zistiť, či je potrebné uplatniť
osobitnú ochranu povinnému, ktorý je spotrebiteľom. Princíp ochrany spotrebiteľa v zákone č. 191/1950
Zb. zmenkový a šekový do 23.12.2015 (od. 23.12.2015 zák. č. 438/2015 Z. z. zmenil a doplnil aj zák. č.
191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení zák. č. 659/2007 Z. z. a č. 492/2009 Z. z. § 17 ods. 2) totiž
výslovne upravený nebol, hoci vyplýva z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z.z.). V dôsledku
toho mali súdy na uvedenú vec rôzne právne názory, a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k
priznaniu nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv.

27. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní exekučného titulu, návrhu na
vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia, ako aj následného doplnenia návrhu na vykonanie
exekúcie postupoval v súlade so zákonom. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti
pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie, keď zákonodarca nestanovil osobitný
(intertemporálny) režim. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 438/2015 Z. z. sa vzhľadom
na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 23.12.2015 preto vzťahuje aj na konania
začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z. z..

28. Preto okrem záveru odvolacieho súdu, že exekučné konanie nie je možné prerušiť, má odvolací súd
za to, že zároveň nie je dôvod predložiť oprávneným navrhovanú otázku na posúdenie Ústavnému súdu
Slovenskej republiky. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zamietol návrh
oprávneného na prerušenie konania

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinným preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).