Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/83/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200945 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7016200945.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: G.. P.. U. Q., W. F., Š. XXXX/XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, AK so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Bratislava, Jeséniova 17/ D, za účasti: 1. Schüle Slovakia, s.r.o., so sídlom Poprad, Teplická 3860/34A, zastúpenej PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s. r. o., so sídlom Košice, Kmeťova 24 a 2. Mesto Poprad, so sídlom Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 06. 2016 č.: 5435-18202/27/2016/Hru, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Účastníkom Schüle Slovakia, s. r. o., Poprad a Mesto Poprad náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 08. 06. 2016 č.: 5435-18202/27/2016/Hru žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu životného prostredia (ďalej iba IŽP) Košice zo dňa 30. 08. 2010 č.: 6510-25706/2010/Kov/571450108/Z1, ktorým bolo podľa § 8 od. 1, ods. 2 písm. a) bod 1, 7 a 8 zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o IPKZ) zmenené integrované povolenie vydané rozhodnutím IŽP Košice č. 3289-24353/2009/Hut/571450108 zo dňa 27. 07. 2009, ktorým bolo povolené vykonávanie činnosti v prevádzke Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad, Teplická 34 prevádzkovateľovi Schüle Slovakia, s.r.o., so sídlom Poprad, Teplická 34, pričom predmetom zmeny integrovaného povolenia bolo podľa § 8 ods. 2 zákona o IPKZ - udelenie súhlasu na vydanie rozhodnutia na trvalé užívanie časti veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia (šachtová pec č. 2) podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod. 1 cit. zákona - určenie emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 7 cit. zákona a - udelenie súhlasu na zmenu súboru technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 8 cit. zákona. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vydaniu povolenia predchádzalo konanie na základe žiadosti účastníka v 1. rade ako prevádzkovateľa zo dňa 27. 05. 2010, doplnenej dňa 28. 06. 2010. Doručením žiadosti bolo začaté správne konanie podľa § 18 Správneho poriadku. Po posúdení žiadosti podľa § 12 ods. 2 zákona o IPKZ bolo začatie správneho konania spolu so žiadosťou oznámené účastníkom konania a dotknutému orgánu, ktorí boli vyzvaní na písomné vyjadrenie v lehote 30 dní. Správny orgán prvého stupňa v súlade s § 22 ods. 5 zákona o IPKZ upustil od zverejnenia žiadosti a ústneho pojednávania, keďže predmetná zmena integrovaného povolenia nepredstavovala podstatnú zmenu činnosti, ani sa ňou nevnášal do prevádzky nový druh činnosti. Účastník v 2. rade ani dotknutý orgán -Obvodný úrad životného prostredia (ďalej iba OÚŽP), orgán ŠSOO nemali k vydaniu zmeny integrovaného povolenia námietky. Súčasťou žiadosti bolo prehodnotenie emisných limitov CO a NOx pre časť zdroja kelímkové pece 3, 4, 5 a 6, pričom emisných limitov CO boli po posúdení žiadosti zrušené a hodnoty emisných limitov NOx boli ponechané nezmenené. Správny orgán prvého stupňa po zistení rozdielnych údajov u niektorých technologických zdrojov nariadil účastníkovi v 1. rade tieto údaje zosúladiť, čo bolo zrealizované do dňa 28. 06. 2010. Súbor po spresnení obsahoval požadované náležitosti v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany ovzdušia, preto správny orgán prvého stupňa udelil súhlas na jeho vydanie. 3. Žalovaný poukázal na to, že predmetné povolenie bolo žalobou žalobcu zo dňa 30. 08. 2013 napadnuté, pričom Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 03. 03. 2014 č. k. 7S/195/2013-115 konanie zastavil z dôvodu, že žalobcu nepovažoval za osobu oprávnenú na podanie žaloby. Citované uznesenie krajského súdu bolo uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 24. 09. 2015 č. k. 7Sžo/31/2014-145 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd uznesením zo dňa 24. 11. 2015 č. k. 7S/195/2013-157 uložil správnemu orgánu povinnosť doručiť žalobcovi predmetné povolenie. Po jeho doručení žalobca podal proti nemu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal o sprístupnenie spisového materiálu, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia a na jeho základe doplnil odvolanie listom zo dňa 24. 02. 2016. 4. Po preskúmaní podkladov a zhodnotení odvolacích námietok žalovaný konštatoval, že predmetom napadnutého rozhodnutia bolo udelenie súhlasu na vydanie rozhodnutia na trvalé užívanie časti veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia (šachtová pec č. 2) podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod. 1 cit. zákona; určenie emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 7 cit. zákona a udelenie súhlasu na zmenu súboru technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 8 cit. zákona. Predmetom konania bolo posúdenie, či znečistenie spôsobené šachtovou pecou č. 2 - jej uvedením do trvalej prevádzky - nespôsobí prekročenie normy kvality životného prostredia, ak sú súčasne splnené aj ostatné podmienky podľa zákona o IPKZ a osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré sú súčasťou integrovaného povoľovania. Osobitným právnym predpisom bol v danom prípade zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a jeho vykonávacie predpisy. Citujúc ustanovenie § 1 ods. 1 uvedeného zákona žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že predmetom napadnutého rozhodnutia boli konania výlučne upravené týmto zákonom, prevádzka šachtovej pece č. 2 bola posudzovaná v rozsahu pôsobnosti zákona o ovzduší a jeho vykonávacích predpisov, ktorými boli pre túto pec určené emisné limity tak, ako to vyplýva z časti II. bodu B tabuľky č. 5 napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia zo dňa 27. 07. 2009. Žalovaný zároveň uviedol, že v súlade s vyhláškou č. 408/2003 Z. z. bolo dodržiavanie uvedených emisných limitov preukázané diskontinuálnym oprávneným meraním emisií, vykonaným akreditovanou meracou skupinou v súlade s právnymi predpismi na úseku ochrany ovzdušia a premietnuté v správe z merania zo dňa 25. 01. 2010, ktorá bola súčasťou predmetnej žiadosti. Na základe uvedeného a na základe splnených podmienok, vyplývajúcich z rozhodnutia zo dňa 27. 07. 2009 mal správy orgán prvého stupňa za preukázané, že predmetná šachtová pec neznečisťuje životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom a spĺňa požiadavky a kritériá stanovené v predpisoch na ochranu ovzdušia, ktoré sú nevyhnutné pre jej uvedenie do prevádzky. Žalovaný k ďalším bodom odvolania uviedol, že správny orgán prvého stupňa v súlade s § 22 ods. 2 zákona IPKZ upustil od zverejnenia žiadosti a ústneho pojednávania, pretože predmetná zmena integrovaného povolenia nepredstavovala podstatnú zmenu činnosti zo dňa 03. 03. 2015 došlo z dôvodu, že ani sa touto zmenou nevnášal do prevádzky nový druh činnosti. Podľa jeho názoru ani zo zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu zo dňa 24. 09. 2015 nevyplýva, že by konanie prvostupňového správneho orgánu bolo protiprávne, pričom k zrušeniu rozhodnutia krajského súdu došlo z dôvodu, že sa tento náležite nevysporiadal so zásadnými žalobnými dôvodmi podanej žaloby a z jeho postupu nevyplývalo, z akých skutkových zistení vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu vychádzal a na základe akých skutkových podkladov dospel k záveru, že žalobca nie je osobou oprávnenou na podanie predmetnej žaloby. Protiprávnosť konania správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva ani z následného rozhodnutia súdu, ktorým mu bolo iba uložené doručiť svoje napadnuté rozhodnutie žalobcovi, ktorému tým bolo priznané postavenie účastníka konania. Zdôraznil, že predmetom napadnutého rozhodnutia boli konania upravené osobitným právnym predpisom - zákonom o ovzduší, ktorých predmetom nebolo posudzovanie hluku z prevádzky. Predmetom nebolo ani stavebné konanie, t. j. ani posudzovanie súladu umiestnenia šachtovej pece č. 2 s príslušným územným plánom a túto námietku mohol žalobca uplatniť v predchádzajúcich konaniach. Mesto Poprad malo v predmetnom konaní postavenie účastníka konania a nie dotknutého orgánu na úseku územného plánovania a stavebného poriadku, vzhľadom na ktorú skutočnosť na uvedené nie je možné aplikovať ustanovenia príslušných zákonov o riešení rozporov dotknutých orgánov. Poukázal na to, že schválený súbor je súčasťou dokumentácie zdroja a jeho úlohou je v stručnej a prehľadnej forme poskytnúť súhrn údajov o stacionárnom zdroji, jeho prevádzkovateľovi, o dokumentoch a o sledovaných technicko-prevádzkových parametroch ( ďalej iba TPP) na zabezpečenie ochrany ovzdušia, technicko-organizačných opatreniach (ďalej iba TOO) na zabezpečenie ochrany ovzdušia, podmienkach a požiadavkách na prevádzku stacionárneho zdroja, stanovených osobitnými predpismi a súhlasmi, rozhodnutiami alebo inými povoleniami orgánov štátnej správy, ktorými sa zabezpečuje ochrana ovzdušia a údajov o nebezpečných stavoch počas prevádzky stacionárneho zdroja s cieľom rýchlej orientácie v prevádzke. Žalovaný tiež poukázal na to, že v rámci odvolacieho konania je možné posudzovať iba dokumenty relevantné v čase konania, prebiehajúceho v r. 2010 a nie údaje z r. 2012. I napriek uvedenému žalovaný preskúmal RÚVZ Poprad predložené výsledky analýzy vzorky prášku zo dňa 31. 07. 2012 a v tejto súvislosti konštatoval, že vzorka nebola odobratá akreditovaným spôsobom, keďže odber robil žalobca, nie je jasný jej pôvod (povrch pôdy, príp. hĺbka), že chemickou analýzou bola zistená prítomnosť kremičitanu horečnatého (mastenca), ktorý je silikátovým materiálom a je bežnou súčasťou polietavého prachu, pričom používa sa ako plnidlo a prísada do náterov, keramiky, gumy, insekticídov, strešných krytín, papiera, je súčasťou medicínskych prípravkov a kozmetických prípravkov a poukázal aj na rozpor medzi vzorcom uvádzaným vo výsledku a názvom tejto zlúčeniny, ktorá bola označená ako síran amónnoželezitý, pričom vzorcu zodpovedá síran amónnoželeznatý - Mohrova soľ, ktorá sa používa ako moridlo a v analytickej chémii ako činidlo. Podľa jeho názoru teda nebolo preukázané, že ide o spád prachu z fy Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad. K námietke žalobcu, žeby emisný limit pre prašné emisie mal byť vyjadrený ako PM10, resp. PM2,5 miesto uvádzaného TZL uviedol, že aktuálne platná legislatívna na úseku ochrany ovzdušia v SR i EÚ prikazuje stanoviť emisný limit pre prašné prostredie vyjadrený ako TZL. K námietke smerujúcej k nastaveniu monitoringu (interval vykonávania meraní v závislosti na použitej technológii a na nameranom hmotnostnom toku znečisťujúcej látky) uviedol, že pre šachtovú pec č. 2 je tento interval vzhľadom na namerané hmotnostné toky 6 rokov. Ďalej uviedol, že v zmysle platnej legislatívy na úseku ochrany ovzdušia v oblasti hodnotenia kvality ovzdušia vzhľadom na emitované ročné emisie TZL z prevádzok v meste Poprad, po zhodnotení požadovaných kritérií, nie je naplnená požiadavka na stále meracie miesto. Žiadať vypracovanie odborného posudku, či už emisno-technologického alebo imisno-prenosového (rozptylová štúdia) je podľa zákona o ovzduší plne v kompetencii príslušného okresného úradu. V jeho kompetencii je aj výzva na vypracovanie programu na znižovanie emisií. Preto ak tieto dokumenty v konaní nepožaduje, inšpekcia nie je oprávnená účastníkovi túto požiadavku predpísať. Program znižovania emisií ani nie je podkladom, potrebným pre vydanie súhlasu na uvedenie časti zdroja znečisťovania ovzdušia do prevádzky, ani pre schválenie súboru. V danom prípade by sa vychádzajúc z predmetu konania týkal iba šachtovej pece č. 2, pričom na základe predložených výsledkov merania sú zo šachtovej pece č. 2 emitované znečisťujúce látky v množstvách, ktoré prispejú k znečisteniu ovzdušia v danej lokalite iba minimálne. Preto žalovaný nepovažoval za potrebné vyžiadať si nové písomné vyjadrenie OÚŽP Poprad ako dotknutého orgánu štátnej správy. V danom prípade nebolo predmetom ani žiadne konanie, v ktorom by aj RÚVZ v Poprade bol dotknutým orgánom štátnej správy. Žalovaný poukázal tiež na to, že pieskovanie a odhrotovanie neboli novými činnosťami, ktoré sa na prevádzke vykonávajú, čomu zodpovedá aj zoznam používaných strojov a zariadení, pričom v rámci zmeny technologických zariadení došlo prevádzkovateľom uvedeným spôsobom iba k spresneniu činností, ktoré sa v prevádzke už vykonávajú. Podľa referenčného dokumentu o BAT nie je pre činnosť výroby hliníkových odliatkov ustanovená požiadavka čistenia odpadových plynov z taviacich pecí, ani lisov. Zhodnotenie súladu prevádzky s dokumentáciou je obsiahnuté v bode 7.5 (str. 7) namietanej správy o diskontinuálnom meraní zo dňa 25. 01. 2010 (meranie zo dňa 22. 12. 2009). V súvislosti s interpretáciou údajov o TZL uviedol, že boli realizované 3 odbery za účelom zistenia údajov o hmotnostnom toku pre výpočet množstva emisií, v čase od 11:27 hod. do 14:14 hod. neboli realizované odbery vzorky za účelom zistenia údajov o TZL. Meranie bolo realizované v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe č. 2 vyhl. č. 408/2003 Z. z. tak, aby poskytovalo reprezentatívne údaje o prevádzke zariadení. Meranie sa vykonáva v čase ustálenej prevádzky, nie počas prechodových stavov, akými sú odstávky pecí a lisov z dôvodu čistenia, resp. údržby a ich nábeh po odstávke. Každá meracia skupina je akreditovaným subjektom a oprávnené a zodpovedné osoby sú opakovane povinné preukazovať odbornú spôsobilosť a sú zodpovedné za správnosť a presnosť nameraných hodnôt. Žalovaný tiež v súvislosti s námietkami žalobcu uviedol, že pre kelímkové pece nie je určený emisný limit pre TZL z dôvodu, že ide o nepriamy procesný ohrev. Množstvo fungicídnych emisií sa vyčísľuje technickým výpočtom. V konaní neboli uplatnené žiadne podmienky na obmedzenie prevádzky a nepovolenie zmennosti a samostatné rozhodovanie o tom nepatrí do kompetencie inšpekcie ani inšpektorátu. Kontrola TPP sa vykonáva v rámci enviromentálnej kontroly, ktorá nie je súčasťou povoľovacieho procesu. Rok výroby technického zariadenia podľa názoru žalovaného nie je limitujúcim faktorom pre jeho použitie ako najlepšej dostupnej techniky. 5. Na základe splnených podmienok pre skúšobnú prevádzku a pre uvedenie do prevádzky šachtovej pece č. 2, vyplývajúcich z rozhodnutia zo dňa 27. 07. 2009 č. 3289-24353/2009/Hut/571450108, ako aj zákona o ovzduší považoval žalovaný za preukázané, že predmetná šachtová pec neznečisťuje životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom a spĺňa požiadavky a kritériá stanovené v predpisoch na ochranu ovzdušia, nevyhnutné na jej uvedenie do prevádzky. Podľa vyhlášky č. 338/2009 Z. z. boli pre prevádzku určené emisné limity tak, ako sú uvedené v časti II, bode B, tabuľke č. 5 napadnutého rozhodnutia. Súčasťou žiadosti bolo prehodnotenie emisných limitov CO a NOx pre časť zdroja kelímkové pece 3, 4, 5 a 6, pričom na základe predložených nameraných údajov s ohľadom na konštrukciu horákov a to, že ide o nepriamy procesný ohrev, emisné limity pre CO určené neboli a žiadosti o zmenu emisných limitov NOx vyhovené nebolo. Žalovaný konštatoval, že námietky žalobcu sú vo vzťahu k predmetu konania neopodstatnené a nezakladajú dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ani jeho zmenu. Správny orgán prvého stupňa vydal napadnuté rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou a užívaním šachtovej pece č. 2 nebudú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené, či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. 6. Žalobou zo dňa 15. 08. 2016, doručenou súdu dňa 15. 08. 2016, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Poukázal na to, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo konanie na Krajskom súde v Košiciach, v ktorom mu uznesením zo dňa 05. 08. 2016, sp. zn. 7S/195/2013 bolo priznané postavenie účastníka administratívneho konania, na základe čoho bola správnemu orgánu uložená povinnosť doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi podľa § 250b ods. 2 O. s. p., rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30. 08. 2010 č.: 6510-25706/2010/ Kov/571450108/Z1. Napadnuté rozhodnutie je teda rozhodnutím, vydaným na základe odvolania, podaného proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, doručeného mu na základe citovaného rozhodnutia krajského súdu. 7. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že právo byť účastníkom konania mu vzniklo od okamihu právnej účinnosti - záväznosti rozhodnutia krajského súdu, ktorým mu bolo priznané právo byť účastníkom administratívneho konania, pretože týmto rozhodnutím bolo toto jeho právo iba deklarované a patrilo mu aj v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa. Poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí výslovne uviedol, že v súlade s § 22 ods. 5 zákona o IPKZ upustil od zverejnenia žiadosti a ústneho pojednávania, keďže predmetná zmena integrovaného povolenia sa netýka zmeny činnosti v povoľovanej prevádzke, pričom z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že sa vzťahuje na opatrenia, ktoré vyplynú zo záverov kontroly vykonanej orgánom štátneho dozoru v povolenej prevádzke, že sa výslovne vzťahuje na konania začaté na základe výzvy podľa ods. 1 písm. d), ako aj to, že správny orgán môže v takomto konaní upustiť od niektorých úkonov, čo neplatí pre konanie o zmene povolenia pri podstatnej zmene činnosti prevádzky. Toto ustanovenie nedefinuje úkony, od ktorých by mohol v konaní začatom na výzvu správneho orgánu prvostupňový správny orgán upustiť, pričom rozhodnutie správneho orgánu v tejto súvislosti nemožno vykladať oddelene od ostatných ustanovení zákona, najmä nie od tých, ktorých obsahom je a zmyslom je zabezpečiť účasť verejnosti a účasť zainteresovanej verejnosti v konaní o vydanie integračného povolenia. Poukázal aj na to, že už v konaní zavŕšenom rozhodnutím zo dňa 27. 07. 2009 boli porušené práva zainteresovanej verejnosti na zverejnenie žiadosti o vydanie integrovaného povolenia na internetovej stránke prvostupňového správneho orgánu, ako aj v tom, že verejnosť nebola vyzvaná spôsobom predpísaným v § 12 ods. 2 písm. d) na podanie prihlášky a o lehote, v ktorej môže podať prihlášku, aby sa stala účastníčkou konania. Citujúc ustanovenie § 10 zákona o IPKZ zdôraznil, že člen zainteresovanej verejnosti má právo zúčastniť sa na konaní ako účastník a disponuje všetkými právami účastníka konania vrátane práva podať proti rozhodnutiu prvého stupňa opravný prostriedok. Navyše pokiaľ v predchádzajúcom konaní bola zmarená účasť zainteresovanej verejnosti, táto vada ovplyvnila aj zákonnosť rozhodnutia zo dňa 30. 08. 2010. Z ustanovenia § 12 ods. 2, ods. 5 zákona o IPKZ vyplýva nielen to, že žalobca mal byť účastníkom konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie zo dňa 30. 08. 2010, ale aj to, akým spôsobom bol správny orgán prvého stupňa postupovať, aby žalobca ako účastník konania mohol svoje účastnícke práva realizovať a svoje záujmy účinne obhajovať. Žalobca zároveň uviedol, že z ustanovení § 13 ods. 1,ods. 6, § 16 ods. 1 a 2 citovaného zákona zároveň vyplýva, že pripomienky účastníkov konania sú predmetom prerokovania na ústnom pojednávaní a sú podkladom rozhodnutia, pričom z ustanovenia § 18 ods. 1 citovaného zákona zároveň vyplýva, aké náležitosti má rozhodnutie správneho orgánu obsahovať, vrátane vysporiadania sa s námietkami účastníkov konania. V napadnutom rozhodnutí v dôsledku nesprávneho právneho názoru žalovaného absentuje vyhodnotenie vplyvu uvedeného nezákonného postupu prvostupňového správneho orgánu na zákonnosť rozhodnutia. Žalobca v danom prípade nemal možnosť svojimi úkonmi brániť svoje práva a prednášať pripomienky a predkladať svoje návrhy. Urobil tak až v odvolacom konaní. Za nesprávne považoval aj to, že žalovaný v dôsledku už uvedených skutočností nebral do úvahy listiny, predkladané žalobcom v rámci odvolacieho konania, keďže sa nevzťahovali k roku 2010, kedy bolo vydané prvostupňové rozhodnutie a kedy ich žalobca predložiť nemohol, keďže o prebiehajúcom konaní nemal vedomosti. 8. V žalobe zároveň poukázal na to, že povoľovanou činnosťou dochádza k zásahu do jeho práva na súkromie, vrátane práva na pokojné bývanie, preto je potrebné posúdiť zásahu do jeho práv povolením navrhovanej prevádzky, a to bez ohľadu na to, či ako vlastník nehnuteľnosti predmet svojho vlastníctva užíva nepretržite sedem dní v týždni, keďže ide o nepretržitú 24 hodinovú prevádzku sedem dní v týždni, ktorá nepochybne ovplyvňuje bývanie žalobcu. Irelevantnou je podľa jeho názoru námietka prevádzkovateľa, týkajúca sa smerovania vetrov, keďže nie je rozhodujúcim, v prípade znečisťovania ovzdušia, ako často fúkajú vetry z južnej strany, najmä však v súvislosti s obťažovaním hlukom. S poukazom na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu SR, ESĽP, ESD žalobca konštatoval, že žalovaný na predmetnú argumentáciu žalobcu reagoval iba tým, že predmetom konania bolo posúdenie, či znečistenie spôsobené šachtovou pecou č. 2 jej uvedením do trvalej prevádzky, nespôsobí prekročenie normy kvality životného prostredia, ak sú súčasne splnené podmienky podľa zákona o IPKZ a osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré sú súčasťou integrovaného povoľovania a následne zúžil rozsah skutočností, ktoré by mali byť predmetom posudzovania na úpravu podľa zákona o ovzduší. V tejto súvislosti žalobca citujúc § 2 zákona o IPKZ uviedol, že ods. 1 tohto ustanovenia jednoznačne identifikuje integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania ako súbor opatrení, zameraných okrem iného na prevenciu znečisťovania, ods. 2 identifikuje, na ktoré činnosti sa vzťahuje integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania, pričom týmito činnosťami sú priemyselné činnosti uvedené v prílohe č. 1 k zákonu a uvádza, na ktoré činnosti sa nevzťahuje a medzi týmito činnosťami nie je činnosť, ktorej sa integrované povolenie týka a ods. 3 explicitne vymenúva hluk spôsobovaný ľudskou činnosťou ako súčasť znečisťovania a znečisťovanie vrátane toho, ktoré je spôsobované hlukom je také zavádzanie tohto vplyvu, ktoré negatívne ovplyvňuje činnosti a hodnoty priamo v tomto ustanovení vymenované. Právo na užívanie predmetu vlastníctva, v tomto prípade rodinného domu, je právom, ktoré môže byť negatívne ovplyvnené hlukom. Preto žalovaný pochybil, keď v uvedenej súvislosti dostatočne nezistil skutkový stav veci a nezaoberal sa ani žalobcom predloženými dôkazmi (list RÚVZ Poprad zo dňa 05. 02. 2008, protokol o skúškach zo dňa 17. 07. 2014), preukazujúcimi jeho tvrdenia o zásahu do jeho záujmov chránených uvedenou právnou úpravou nad prípustnú mieru, t. j. prekročením najvyšších prípustných hodnôt, stanovených vo vyhláške č. 549/2007 Z. z. Zdôraznil, že tieto merania boli realizované na základe opakovaných sťažností obyvateľov Širokej ulice na hluk, šírený prevádzkou spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad. Opakovane poukázal na rozhodnutie MŽP SR zo dňa 18. 10. 2014, z ktorého vyplýva, že v procese konania o povolení činností podľa osobitných predpisov bude potrebné meraním preveriť dodržanie predpísaných a garantovaných hladín hluku, vrátane stacionárnych zdrojov, prístupových komunikácií a v prípade nepriaznivých výsledkov vykonať dodatočné opatrenia. 9. Žalobca zastáva názor, že žalovaný sa nevysporiadal ani s ďalšími jeho námietkami, obsiahnutými v doplnení odvolania, v rámci ktorých namietal, že v žiadosti žiadateľa absentuje kvalitatívna i kvantitatívna identifikácia strojov, ktoré bude vo svojich výrobných zariadeniach používať, že opätovná expozícia zápachov obmedzuje obyvateľov Širokej ulice v užívaní nehnuteľností, že technológia odvádzania odpadových plynov z tavenia bez čistenia nezodpovedá BAT, t. j. najlepšej dostupnej technike podľa § 5 ods. 1 zákona o IPKZ, na ktorých naďalej zotrváva, považujúc ich za zásadné pre posúdenie správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného. Žalovaný nemôže odkazovať na priebeh iných konaní, ktoré sa týkali nie zariadení, uvádzaných napadnutým rozhodnutím do prevádzky. Práve v predmetnom konaní schvaľoval súbor TPP a TOO, preto bolo potrebné vyhodnotiť aj BAT. Namietal aj poškodzovanie majetku obyvateľov danej lokality sivým práškom, ktorý nie je zrejmé či vzniká pri prevádzke v peciach alebo pri následných výrobných operáciách. Zdôraznil, že v zmysle platného územného plánu malo dôjsť v predmetnom území k znižovaniu zaťaženia tohto územia v prospech obchodno-prevádzkových aktivít a služieb a že priemyselná intenzifikácia prevádzkovateľov je v rozpore s týmto územným plánom. Žalovaný tieto námietky nevzal do úvahy. K tvrdeniu žalovaného, že námietky týkajúce sa umiestnenia stavby mali byť vznesené a uplatnené v predchádzajúcich konaniach, žalobca uviedol, že existencia hál ako takých nie je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom hluku. Negatívny vplyv nastal povolením nepretržitej prevádzky šachtovej pece č. 2, spôsobujúcej hluk a nadmerné znečisťovanie ovzdušia obťažujúcimi pachmi. Tieto negatívne dôsledky sa prejavili počas skúšobnej prevádzky a pred jej trvalým povolením mali byť detailne zistené a posúdené tak, aby mohli byť prijaté opatrenia na ich odstránenie. Podľa jeho názoru k meraniu emisií znečisťujúcich látok a hluku v skúšobnej prevádzke nedochádzalo, keďže posledné meranie hluku pred obytnými domami sa uskutočnilo v r. 2007 a na základe sťažnosti obyvateľov až v r. 2011 (RÚVZ). Podmienka dodržiavať limity hluku počas celej doby prevádzky vyplýva z integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009. Posledné meranie nie je možné považovať za meranie uskutočnené po konaní, keďže bolo súčasťou jeho námietok v odvolaní, s ktorými bol žalovaný povinný sa vysporiadať. Jeho povinnosťou bolo zároveň vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by vylúčilo, že ide o dôsledok činnosti prevádzky prevádzkovateľa a že takýto dôsledok nemá negatívny vplyv na zdravie obyvateľov blízkej obytnej zóny. Z podania žalobcu zo dňa 23. 02. 2016 vyplýva, že šírenie zápachu i nadmerné znečistenie ovzdušia a možno spájať s čistením komínov pred ďalšou zmenou, ktorý proces sa opakuje 2-3-krát denne a pravidelné merania by mali zachytiť aj tieto horšie varianty. Nie je zrejmé, v akom režime bola prevádzka tesne pred Vianocami, kedy bolo vykonané meranie a či práve uvedený čas merania neviedol k manipulácii s realizovaným diskontinuálnym meraním. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na to, že meranie zodpovedá požiadavkám vyhlášky č. 408/2003 Z. z., táto vyhláška bola zrušená zákonom č. 137/2010 Z. z. s účinnosťou od 01. 06. 2010, t. j. v čase vydania rozhodnutia správnym orgánom prvého stupňa už neplatila. Prechodné ustanovenia zákona o ovzduší nemožno vzťahovať na merania uskutočnené podľa označenej vyhlášky, keďže meranie nie je správnym konaním, ktoré by sa malo dokončiť podľa doterajších predpisov. S námietkou, že navrhované technológie a používané stroje a zariadenia nespĺňajú štandardy BAT žalovaný nebol oprávnený polemizovať, ale mal zistiť skutkový stav tak, aby bolo možné tieto námietky vyhodnotiť ako nedôvodné. 10. V písomnom vyjadrení zo dňa 21. 12. 2016 žalovaný navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú podmienky vykonávania činností v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia. Jeho výsledkom je integrované povolenie, oprávňujúce prevádzkovateľa vykonávať činnosť v prevádzke alebo jej časti a ktorým sa určujú podmienky na ich vykonávanie, pričom toto sa vydáva namiesto rozhodnutí a súhlasov vydávaných podľa osobitných predpisov v oblasti životného prostredia, ochrany verejného zdravia, v oblasti poľnohospodárstva a stavebného povoľovania. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v zmysle uvedeného nahrádzalo súhlasy podľa § 22 ods. 1 zákona o ochrane ovzdušia. Vzhľadom na to, že predmetom napadnutého rozhodnutia boli konania výlučne upravené zákonom o ovzduší, prevádzka šachtovej pece č. 2 bola posudzovaná v rozsahu pôsobnosti tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov, ktorými boli pre túto pec určené limity uvedené v časti II bod B tabuľka 5 napadnutého povolenia i povolenia zo dňa 27. 07. 2009. Dodržiavanie emisných limitov bolo preukázané diskontinuálnym oprávneným meraním emisií, ktoré uskutočnila akreditovaná meracia skupina v súlade s predpismi na úseku ochrany ovzdušia. Výsledky merania boli vyhodnotené v správe zo dňa 25. 01. 2010. Na základe uvedeného i splnených podmienok vyplývajúcich z rozhodnutia zo dňa 27. 07. 2009 bolo preukázané, že predmetná šachtová pec neznečisťuje životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom a spĺňa požiadavky a kritériá stanovené v predpisoch na ochranu ovzdušia. Zotrval na tom, že uvedená zmena nebola podstatnou zmenou činnosti podľa § 8 ods. zákona o IPKZ ani sa ňou nevnášal do prevádzky nový druh činnosti, preto postup správneho orgánu prvého stupňa nepovažoval za odporujúci § 22 ods. 5 cit. zákona, ani čl. 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/1/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania a životného prostredia, implementovanej do zákona o IPKZ. Citovaná smernica bola následne zmenená Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2010/75/EÚ zo dňa 24. 11. 2010 o priemyselných emisiách, implementovanou do národnej legislatívy zákonom č. 39/2015 Z. z., kde je definovaná podstatná zmena aj procesný postup pre tento prípad s tým, že tento postup je v súlade aj s čl. 6 bodu 10 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zo dňa 25. 06. 1998 (Aarhuský dohovor) . Konštatoval, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť v konaní zatupuje výlučne sám seba a svoje práva, nie práva ďalšej verejnosti v zmysle § 10 ods. 3 zákona o IPKZ. Základnou myšlienkou a premisou Aarhuského dohovoru je záujem na konaní, ktorý musí byť aktívny a ktorú podmienku splnil iba žalobca s tým, žiadna iná zainteresovaná verejnosť neexistuje. Poukázal na to, že všetky rozhodnutia sú verejne prístupné a každý má možnosť s nimi sa oboznámiť, aj keď nebol účastníkom konania. Pokiaľ ide o námietku, že konanie bolo ukončené až vydaním a doručením rozhodnutia všetkým účastníkom konania, žalovaný konštatuje, že správne orgány nemohli vziať do úvahy údaje z roku 2012, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané v r. 2010, pretože do úvahy by bolo možné vziať len také skutočnosti, ktoré existovali už v čase vydania rozhodnutia a vyšli najavo až v odvolacom konaní. Aj keby bol žalobca účastníkom konania pred správnym orgánom prvého stupňa, tieto dôkazy by nemohol predložiť, pretože v tom čase ešte neexistovali. Keďže predmetom rozhodnutia boli konania upravené zákonom o ovzduší, ich predmetom nebolo posudzovanie hluku z prevádzky, navyše vzhľadom na povahu technologického procesu ani nebolo možné vykonať meranie hluku zo samotnej šachtovej pece č. 2. V prvom integrovanom povolení bola určená limitná hodnota hluku na hraniciach areálu so susednými pozemkami priemyselných areálov a s verejnosti dostupnými pozemkami, tieto neboli napadnutým rozhodnutím upravované, preto tieto limity naďalej zostali v platnosti. Z dôvodov uvedených v rozhodnutí zotrval na správnosti predloženého diskontinuálneho merania, ktoré bolo uskutočnené v čase platnosti vyhlášky č. 408/2003 Z. z., preto námietku žalobcu v tejto súvislosti považoval za irelevantnú. Zotrval aj sa svojej argumentácii v súvislosti s námietkou žalobcu o nesúlade umiestnenia predmetu rozhodnutia s územným plánom mesta Poprad. Keďže predmetom napadnutého povolenia boli výlučne konania upravené zákonom o ovzduší, prevádzka šachtovej pece č. 2 bola posudzovaná v rozsahu pôsobnosti tohto zákona, pričom k žiadosti boli predložené doklady podľa požiadaviek uvedených v podmienke č. A 1.9 časti II rozhodnutia zo dňa 27. 07. 2009. Žiadne ďalšie podmienky tohto rozhodnutia neurčovali, aké ďalšie dokumenty k vydaniu zmeny integrovaného povolenia má žiadateľ predložiť. Prevádzkovateľa v žiadosti o vydanie integrovaného povolenia vyhodnotil skúšobnú prevádzku, preukázal dodržanie emisných limitov v súlade s určenými podmienkami a predložil potrebné doklady. Na základe splnených podmienok pre skúšobnú prevádzku a pre uvedenie do prevádzky šachtovej pece č. 2 bolo preukázané, že predmetná šachtová pec neznečisťuje životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom a spĺňa všetky citovanou právnou úpravou požadované a stanovené podmienky a kritériá. Zopakoval aj svoju argumentáciu v súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa emisných limitov. Keďže pri posúdení žiadosti prevádzkovateľa o schválenie súboru pre zdroj znečisťovania ovzdušia „Výroba presných odliatkov z hliníkových zliatin“ boli v uvedenom súbore zistené rozdielne údaje u niektorých technologických zdrojov, bola prevádzkovateľovi uložená povinnosť jednotlivé údaje zosúladiť, čo bolo zrealizované a preto správny orgán prvého stupňa vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré vychádzalo zo správneho právneho posúdenia, dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade s obsahom spisov a bolo dostatočne odôvodnené. K žalobcom k žalobe predloženým dôkazom žalovaný uviedol, že pokiaľ ide protokol Úradu verejného zdravotníctva (ďalej iba ÚVZ) SR o skúškach zo dňa 17. 07. 2014, predpokladá, že na základe jeho výsledkov, dokumentujúcich prekročenie prípustného limitu hluku, boli vo vzťahu k prevádzke prijaté potrebné opatrenia, pričom toto meranie považoval vo vzťahu k predmetu konania za irelevantné a merací protokol spoločnosti VALERON Enviro Consulting, s. r. o., zo dňa 17. 06. 2016, považoval za nepoužiteľný s poukazom na stanovisko ÚVZ SR zo dňa 24. 08. 2016, ktoré pripojil. 11. V písomnom vyjadrení zo dňa 22. 12. 2016 účastník Mesto Poprad zotrval na svojom stanovisku zo dňa 26. 07. 2010, v zmysle ktorého k žiadosti o vydanie zmeny integrovaného povolenia prevádzky „Výroba presných odliatkov z hliníkových zliatin spôsobom tlakového odlievania“ podľa zákona o IPKZ nemal žiadne námietky. Opakovane konštatoval, že navrhované zmeny nie sú v rozpore so schváleným Územným plánom sídelného útvaru mesta Poprad. Areál spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad sa nachádza v zmysle platného územného plánu, schváleného dňa 02. 07. 1998 v znení jeho zmien v ploche, označenej ako „súčasné plochy priemyselnej výroby, skladov s potrebou funkčnej a priestorovej prestavby, preferovania obchodu a služieb“. Funkčná a priestorová prestavba nie je časovo, koordinačne ani inak stanovená a upravená, preto jestvujúce obchodné spoločnosti na danom území z pohľadu mesta môžu naďalej podnikať a prevádzkovať svoje zariadenia. V prípade ich odchodu bude mesto smerovať územie na navrhovanú funkčnú a priestorovú prestavbu s preferovaním prevádzok na obchod a služby. Prevádzka uvedenej spoločnosti je jestvujúca, predmetom povolenia bolo zníženie už povolených technologických zariadení, preto Mesto Poprad nemalo k nemu výhrady. Konštatoval, že navrhované zmeny sú v súlade s územným plánom Mesta Poprad. 12. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 23. 08. 2017 účastník Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a účastníkom nepriznať nárok na náhradu trov konania. Za nepravdivé považoval tvrdenia žalobcu o zásahu do jeho vlastníckeho práva hlukom, znečistením ovzdušia i sivým práškom. Uviedol, že všetky merania hluku v danom prostredí, uskutočnené za posledných päť rokov rôznymi oprávnenými osobami, preukázali, že úroveň hluku celej prevádzky spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad ako prevádzkovateľa sa znižuje a v žiadnom prípade nepresahuje maximálne prípustné limity hluku. Merací protokol spoločnosti VALERON Enviro Consulting, s.r.o., nepovažoval za spôsobilý preukázať prekročenie hladiny hluku, pretože tento bol príslušnými orgánmi verejnej moci vyhodnotený ako nesprávny a nespôsobilý zakladať zistenia o úrovni hluku ako dôsledku činnosti prevádzkovateľa, ako to vyplýva zo stanoviska RÚVZ so sídlom v Poprade, Národného referenčného centra pre hluk a vibrácie zo dňa 07. 09. 2016, v závere ktorého sa uvádza, že uvedená spoločnosť sa dopustila závažných chýb pri vyhodnocovaní merania hluku, ktoré viedli k nesprávnym záverom. Poukázal na to, že posledné merania hluku produkovaného prevádzkou boli uskutočnené Technickou univerzitou Košice, úsekom objektivizácie faktorov prostredia, Katedrou procesného a enviromentálneho inžinierstva dňa 21. 11. 2016, kedy nebolo zistené prekročenie hladín hluku, spôsobeného prevádzkou kompresorov prevádzkovateľa, pričom zohľadnený bol hluk celej prevádzky. Prekročenie prípustných hodnôt nameraného hluku smerom k vonkajšiemu chránenému prostrediu rodinných domov na Širokej ulici nebolo zistené ani RÚVZ so sídlom v Poprade (protokol č. 6361/2016), pri ktorom meraní bol zohľadnený aj hluk šachtovej pece č. 2, ktorej trvalé užívanie bolo napadnutým rozhodnutím povolené. Poukázal aj na to, že v rokoch 2015- 2016 boli uskutočnené detailné opakované merania znečistenia spoločnosťou ENVITECH, s.r.o., na ich základe bol spracovaný imisnoprenosový posudok a tzv. HIA posudok (posudok o dopadoch činnosti prevádzky na zdravie obyvateľov), z obsahu ktorých vyplýva, že znečistenie ovzdušia činnosťou prevádzky je minimálne a prevádzka nemá žiaden negatívny dopad na zdravie vlastníkov susedných nehnuteľností. K žalobcom tvrdenému porušeniu práva na spravodlivé konanie uviedol, že žalovaný so vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými žalobcom v odvolaní a jeho doplnení vznesenými námietkami a za relevantný nepovažoval ani argument žalobcu, že nemal možnosť vznášať pripomienky k žiadosti o vydanie integrovaného povolenia v dôsledku chýbajúceho zverejnenia, pretože z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že postavenie účastníka konania bolo žalobcovi priznané, tento mal možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu a oboznámiť sa s jeho obsahom, ktorú aj využil. Neexistuje preto príčinná súvislosť medzi nezverejnením žiadosti o vydanie integrovaného povolenia a ujmou na verejných subjektívnych právach žalobcu. Žalovaný v danej veci postupoval v súlade so zásadou jednotnosti konania, v zmysle ktorej v odvolacom konaní je možné odstrániť vady vyvolané správnym orgánom prvého stupňa. Podľa jeho názoru dôvodom pre zrušenie rozhodnutia sú iba také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rýchlejšie a hospodárnejšie správne konanie, najmä ak dokazovanie je potrebné doplniť v značnom rozsahu. Žalobcom podané odvolanie však žiadne doplnenie dokazovania nevyžadovalo predovšetkým vzhľadom na to, že väčšina námietok bola vznesená oneskorene, t. j. v štádiu konania, v ktorom už vzhľadom na koncentráciu konania tieto nebolo možné uplatniť. Zdôraznil, že predmetom konania bolo udelenie súhlasu na trvalé užívanie časti veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia, ktorému predchádzalo jednak vydanie územného rozhodnutia, rozhodnutia o zmene integrovaného povolenia, ktorým bol povolený zdroj znečisťovania ovzdušia a aj zmena integrovaného povolenia, ktorým bola povolená skúšobná prevádzka časti zdroja znečisťovania ovzdušia, v ktorých konaniach mal žalobca možnosť včas namietať zásah do jeho práva na pokojné užívanie majetku, práva na pokojné bývanie, prekračovanie hladín hluku, porušovanie emisných limitov a podmienok prevádzkovania, ako aj rozpor činnosti s územným plánom mesta a pod. Konštatoval, že odvolacie námietky žalobcu nesmerovali k predmetu žiadosti, preto správny orgán nebol povinný na ne prihliadať a vo vzťahu k nim dopĺňať dokazovanie. Za neopodstatnenú považoval aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu v súvislosti so zásahom do jeho vlastníckeho práva a práva na pokojné bývanie, jeho obťažovaním hlukom, znečistením ovzdušia a sivým práškom, pretože túto námietku bol žalobca oprávnený vzniesť v územnom konaní, ktorým bola umiestnená stavba jeho prevádzky, čo však neučinil a neučinil tak ani v konaní, v ktorom bola povolená činnosť zdroja znečisťovania ovzdušia, ani v konaní o zmene integrovaného povolenia, ktorým bola povolená skúšobná prevádzka časti zdroja znečisťovania ovzdušia. I napriek uvedenému žalovanú na túto námietku prihliadol a dôvodmi odvolania sa zaoberal. Z obsahu námietky žalobcu je zrejmé, že tento sa cíti byť obťažovaný charakterom prevádzky ako celku, nie konkrétne šachtovej pece č. 2. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že meranie znečistenia ovzdušia bolo uskutočnené v súlade s vyhláškou č. 408/2003 Z. z. a vyhodnotené v správe z merania emisií zo dňa 25. 01. 2010, pripojenej k žiadosti o zmenu integrovaného povolenia, z ktorej vyplýva, že príspevok predmetnej prevádzky k znečisteniu ovzdušia v danej lokalite bude minimálny. V tejto súvislosti opakovane poukázal aj na protokol spoločnosti ENVITECH, s.r.o., zo dňa 23. 06. 2016. So zohľadnením uvedeného konštatoval, že príspevok trvalej prevádzky šachtovej pece č. 2 na znečisťovaní ovzdušia bude iba minimálny, nespôsobilý zasiahnuť do žalobcom tvrdených práv. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé narušiť hodnovernosť nameraných hodnôt znečistenia ovzdušia a tieto spochybniť. V súvislosti s námietkou, poukazujúcou na neprimeraný hluk uviedol, že RÚVZ v Poprade v predmetnom konaní nemal postavenie dotknutého orgánu, keďže predmetom konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia nebolo podľa zákona o ochrane ovzdušia posudzovanie hladiny hluku vyvolaného prevádzkou šachtovej pece č. 2, keďže z tohto predpisu žiadna takáto požiadavka nevyplýva. Žalovaný aj k uvedenému zaujal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stanovisko. Účastník Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad ďalej uviedol, že ako prevádzkovateľ v zmysle zákona o IPKZ je povinný dodržiavať emisné limity hluku, určené mu rozhodnutím zo dňa 27. 07. 2009 a táto povinnosť ho zaväzuje aj po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia. Inšpektorát životného prostredia je oprávnený kedykoľvek uskutočniť kontrolu plnenia tejto povinnosti. Tvrdenie žalobcu o tom, že nadmerný hluk a znečistenie ovzdušia vzniklo po povolení skúšobnej prevádzky šachtovej pece č. 2 považoval za nepravdivé, pretože preukázané merania hluku preukázali, že príspevok produkovaný činnosťou šachtovej pece č. 2 je zanedbateľný, ľudským sluchom nerozoznateľný a to isté sa vzťahuje aj na znečistenie ovzdušia, ktoré je minimálne. 13. V replike zo dňa 23. 01. 2017 k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v podanej žalobe, a to aj pokiaľ ide námietky v súvislosti porušením jeho práva na spravodlivé konanie ako účastníka administratívneho konania, ktorému bolo priznané postavenie účastníka konania ako opomenutému účastníkovi rozhodnutím súdu, majúc za to, že žalovaný vykonal iba formálne odvolacie konanie a o odvolaní žalobcu rozhodol bez tohto, aby zohľadnil to, že rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu predchádzalo konanie, v ktorom bol ukrátený na svojich právach. Zdôraznil, že predloženými dôkazmi, i keď boli z obdobia po vydaní prvostupňového rozhodnutia, chcel preukázať, že skutkový stav správnym orgánom prvého stupňa nebol dostatočne zistený. Opakovane zdôraznil, že vplyv hluku povoľovanej prevádzky na obyvateľov ulice Široká v Poprade je výslovne zdôraznený v rozhodnutí MŽP SR zo dňa 18. 10. 2004, ktorým bolo upustené od navrhovanej činnosti. Napriek tomu sa správne orgány vplyvom hluku v tomto konaní nezaoberali a meranie hluku sa napriek tomu, že táto povinnosť bola prevádzkovateľovi uložená v rozhodnutí o uvedení prevádzky do skúšobnej prevádzky, nerealizovalo. V súvislosti s namietanou znečisťujúcou látkou - sivým práškom žalovaný nevyvrátil, žeby jeho pôvodcom bol prevádzkovateľ, keďže v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. 14. V replike zo dňa 23. 01. 2017 k vyjadreniu účastníka Mesta Poprad žalobca uviedol, že s týmto s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 1 a § 13 ods. 1 a ods. 3 písm. b) Stavebného zákona nesúhlasí, pretože záväzná časť územného plánu mesta Poprad označuje predmetnú časť územia ako súčasné plochy priemyselnej výroby, skladov, pričom opomína skutočnosť, že umiestnenie šachtovej pece č. 2 v predmetnom území nie je súčasnou plochou priemyselnej výroby, ale plochou, na ktorú bola priemyselná výroba rozšírená, čo je v rozpore s uvedenou časťou územného plánu. 15. V replike zo dňa 20. 06. 2019 k vyjadreniu účastníka Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad žalobca zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej žalobe s tým, že nesúhlasné stanovisko tohto účastníka je dané tým, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v jeho prospech. 16. V duplike zo dňa 14. 02. 2017 účastník Mesto Poprad nesúhlasil s názorom žalobcu, uvedeným v replike, pretože v danom prípade nejde o novú prevádzku, nevytvára sa nový areál v danej lokalite, tento už existuje a predmetným povolením nedochádza ani k jeho rozširovaniu. 17. V duplike zo dňa 07. 09. 2020 účastník Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad opísal doterajší priebeh konania a v podstate zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v písomnom vyjadrení zo dňa 23. 08. 2017. Postup žalovaného, ktorý nezrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu namietaného porušenia práva žalobcu na spravodlivé konanie z hľadiska, že žalobcovi bolo postavenie účastníka priznané rozhodnutím súdu po vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v dôsledku čoho nemohol v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa realizovať svoje základné práva ako účastník konania, čo považoval za vadu, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia, považoval za správny a súladný so zákonom, keďže odvolanie žalobcu bolo prvým procesným úkonom, ktoré žalobca ako zainteresovaná verejnosť v administratívnom konaní, predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaným, uskutočnil. V predmetnej veci považuje za rozhodujúce posúdenie toho, či mohol prvostupňový správny orgán upustiť od zverejnenia žiadosti a jej príloh zainteresovanej verejnosti - žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal na to, že výklad zákona o IPKZ je nevyhnutné vykonať eurokonformným spôsobom, teda v súlade s textom a účelom smernice Rady č. 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (ďalej iba Smernica o IP), čo je povinnosťou nielen súdu ale aj žalovaného ako správneho orgánu. Pre posúdenie povahy a významu zmeny integrovaného povolenia, ktorá bola predmetom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je potrebné posúdiť jeho predmet, ktorým v konaní o povolení zmeny integrovaného povolenia bolo udelenie súhlasu na trvalé užívanie šachtovej pece č. 2, ktorej inštalácia a skúšobná prevádzka bola predtým povolená už právoplatným integrovaným povolením zo dňa 27. 07. 2009. Okrem toho bolo predmetom rozhodnutia určenie emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania a udelenie súhlasu na vydanie súboru TPP a TOO. Zdôraznil, že emisný limit pre uvedenú šachtovú pec bol stanovený už predchádzajúcim právoplatným integrovaným povolením zo dňa 27. 07. 2009 a je totožný s emisným limitom, špecifikovaným v prvostupňovom rozhodnutí, vydanom v tomto konaní. Predmetom konania pred vydaním napadnutého rozhodnutia bolo iba zosúladiť emisné limity s požiadavkami, vyplývajúcimi zo zmien zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia (ďalej iba zákon o ovzduší). Limit emisií bol nepochybne stanovený už predchádzajúcim integrovaným povolením, ktoré žalobca odvolaním ani žalobou nenapadol. Preto jeho tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie je významné z hľadiska zásahov do jeho práv, keďže sa ním stanovuje emisný limit, je nepravdivé. V danom prípade nielen inštalácia, ale aj skúšobná prevádzka šachtovej pece č. 2 bola preukázateľne povolená už právoplatným integrovaným povolením zo dňa 27. 07. 2009, ktorému predchádzalo rozhodnutie o umiestnení časti veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia a následne aj povolenie inštalácie technologických celkov patriacich do kategórie veľkých zdrojov. Proti týmto rozhodnutiam, ktoré boli svojimi účinkami spôsobilé zasiahnuť do verejných subjektívnych práv žalobca nepodal ani len odvolanie. Účastník definoval „podstatnú zmenu“ v zmysle Smernice o IP, z hľadiska ktorej povolenie užívania už povolenej šachtovej pece č. 2 nemá žiaden a už vôbec nie významný negatívny vplyv na človeka alebo životné prostredie. S poukazom aj na čl. 15 ods. 1 cit. Smernice o IP konštatoval, že jeho zmyslom bolo vo v ňom uvedených konaniach umožniť prevádzkovateľovi zjednodušené uskutočňovanie zmien prevádzky bez účasti dotknutej verejnosti. Preto nebolo povinnosťou vo veci konajúcich správnych orgánov zverejňovať predmetnú žiadosť o povolenie zmeny integrovaného povolenia. Na dané konanie sa nevzťahovalo ani ustanovenie ods. 3 prílohy č. V Smernice o IP, t. j. oprávnenie dotknutej verejnosti vyjadriť pred správnym orgánom pripomienky a stanoviská pred vydaním rozhodnutia. Z uvedených dôvodov nebolo povinnosťou žalovaného ani zrušiť prvostupňové rozhodnutie, ale jeho povinnosťou za súčasného rešpektovania rozhodnutia súdu zo dňa 24. 11. 2015 č. k. 7S/195/2013-157 bolo výlučne posúdiť dôvodnosť podaného odvolania. Nad rámec pôvodného vyjadrenia za nepravdivé považoval tvrdenie žalobcu, že aj v predchádzajúcich konaniach mu bolo postupom správneho orgánu odopreté právo byť účastníkom konania, pretože z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že jeho žiadosť o vydanie integrovaného povolenia zo dňa 29. 12. 2008, doplnená dňa 10. 03. 2009, bola náležitým spôsobom zverejnená spolu s výzvou verejnosti a zúčastneným osobám. Žalobca teda mal možnosť o obsahu predmetnej žiadosti sa dozvedieť, nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k nej. Zverejnenie na stránke sizp.sk je nepochybne zverejnením v súlade s § 12 zákona o IPKZ. V súvislosti s námietkou nezrozumiteľnosti rozhodnutia, keďže žalovaný podľa žalobcu nedal odpoveď na jeho námietku, poukazujúcu na zastaranosť strojov a technologických zariadení , t. j. ich nesúlad s BAT účastník uviedol, že táto námietka je neurčitá, nepravdivá a vo vzťahu k predmetu rozhodnutia irelevantná, keďže posúdenie súladu šachtovej pece č. 2 a ostatných technologických zariadení s požiadavkami BAT bolo predmetom právoplatného rozhodnutia o vydaní integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia na str. 28. Za nerelevantnú je podľa jeho názoru potrebné považovať aj námietku rozporu šachtovej pece č. 2 s územným plánom mesta Poprad, pretože táto mala byť uplatnená najneskôr v konaní o vydaní integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009. Namietať uvedené v konaní, predmetom ktorého je len posúdenie kontrolných meraní znečistenia ovzdušia pred uvedením časti veľkého zdroja znečistenia ovzdušia do trvalého užívania, nemožno, pretože účastníkovi konania bolo užívanie takého zariadenia právoplatne povolené. 18. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalobca žalobcu dôvodná nie je. 19. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou zo dňa 21. 05. 2010, doručenou SIŽP, IŽP Košice dňa 27. 05. 2010, doplnenou dňa 28. 06. 2010, účastník Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad požiadal o zmenu integrovaného povolenia prevádzky „Výroba presných odliatkov z hliníkových zliatin spôsobom tlakového odlievania“, v rámci ktorej žiadal v zmysle § 8 ods. 2 písm. a) zákona o IPKZ v oblasti ochrany ovzdušia - udelenie súhlasu s trvalou prevádzkou veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia: 2.8.1. Tavenie neželezných kovov vrátane zlievania zliatin, pretavovania a rafinácie kovového šrotu s projektovanou taviacou kapacitou pre ostatné neželezné kovy väčšou ako 20 t za deň - súhlas na vydanie súboru TPP a TOO - súhlas so zmenou technologických zariadení - odstránenie 1 dvojice kelímkových pecí a 1 tlakového lisu typu IDRA a - určenie nových emisných limitov pre technologické zariadenia veľkého zdroja - kelímkové pece. Žiadosť bola podaná v zmysle vydaného platného integrovaného povolenia a podmienok tohto povolenia: časť II. Podmienky povolenia, písm. A, 1.9 , v zmysle ktorého ustanovenia je prevádzkovateľ povinný najneskôr 3 mesiace pred podaním návrhu na trvalé užívanie (kolaudáciu) šachtovej pece č. 2 na príslušný stavebný úrad požiadať IŽP Košice o zmenu tohto integrovaného povolenia, za účelom udelenia súhlasu na vydanie rozhodnutia o užívaní veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o IPKZ a udelenie súhlasu na vydanie súboru TPP a TOO podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 8 cit. zákona a ako súčasť žiadosti predložiť výsledky prvého oprávneného merania a vypracovaný súbor TPP a TOO. Z bodu 3.1.1. žiadosti vyplýva, že integrovaným povolením bola stanovená skúšobná prevádzka predmetnej šachtovej pece, požiadavky na skúšobnú prevádzku ktorej sú uvedené v integrovanom povolení. Konštatuje sa v nej splnenie uvedených podmienok, čo dokumentujú prílohy žiadosti, ktorými sú vyhodnotenie skúšobnej prevádzky (správy o diskontinuálnom oprávnenom meraní č. 02/432/2009 - šachtová pec č. 2 zo dňa 25. 01. 2010, jej oprava zo dňa 25. 02. 2010 a č. 02/405/2008 - kelímkové pece zo dňa 20. 01. 2009, rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Porade zo dňa 17. 02. 2010 o schválení postupu výpočtu množstva emisií zo šachtových pecí, súbor TPP a TOO na zabezpečenie ochrany ovzdušia, aktuálny zoznam strojov a zariadení, ktoré sú v prevádzke a návrh nových emisných limitov pre kelímkové pece. 20. Listom zo dňa 02. 07. 2010 bolo Mestu Poprad a spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad ako účastníkom predmetného konania a Obvodnému úradu životného prostredia Poprad ŠSOO ako dotknutému orgánu oznámené začatie tohto konania a bola im doručená v predchádzajúcom bode špecifikovaná žiadosť ako aj výzva na podanie vyjadrenia k nej v lehote 30 dní. 21. Mesto Poprad sa k uvedenej žiadosti vyjadrilo podaním zo dňa 26. 07. 2010, z obsahu ktorého okrem charakteristiky navrhovaných zmien oproti vydanému integrovanému povoleniu zo dňa 27. 07. 2009 vyplýva, že navrhované zmeny nie sú v rozpore so schváleným ÚPN SÚ Poprad a že Mesto Poprad k predloženej žiadosti nemá žiadne námietky. 22. Rovnako dotknutý orgán Obvodný úrad životného prostredia Poprad vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 08. 2010 uviedol, že nemá námietky k vypracovaným častiam žiadosti podľa vecnej príslušnosti v zmysle legislatívy v ochrane ovzdušia, ani pripomienky ku konaniam podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 7, bod 1 zákona o IPKZ pre šachtovú pec. 23. Dňa 30. 08. 2010 správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 6510-25706/2010/Kov/571450108/ Z1, vydaným podľa § 8 od. 1, ods. 2 písm. a) bod 1, 7 a 8 zákona č. 245/2003 Z. z. o IPKZ zmenil integrované povolenie vydané rozhodnutím IŽP Košice č. 3289-24353/2009/Hut/571450108 zo dňa 27. 07. 2009, ktorým bolo povolené vykonávanie činnosti v prevádzke Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad, Teplická 34 prevádzkovateľovi Schüle Slovakia, s.r.o., so sídlom Poprad, Teplická 34, pričom predmetom zmeny integrovaného povolenia bolo podľa § 8 ods. 2 zákona o IPKZ - udelenie súhlasu na vydanie rozhodnutia na trvalé užívanie časti veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia (šachtová pec č. 2) podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod. 1 cit. zákona - určenie emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 7 cit. zákona a - udelenie súhlasu na zmenu súboru technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 8 cit. zákona. Integrované povolenie bolo zmenené v rozsahu vyplývajúcom z jeho výrokovej časti. 24. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že právoplatným uznesením zo dňa 24. 11. 2015, č. k. 7S/195/2013-157, Krajský súd v Košiciach uložil žalovanému IŽP Košice v zmysle § 250 ods. 2 O. s. p. povinnosť doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi administratívneho konania rozhodnutie zo dňa 30. 08. 2010 č. 6510-25706/2010/Kov/571450108/Z1 v lehote 30 dní od doručenia cit. uznesenia s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR, vyplývajúci z jeho uznesenia zo dňa 24. 09. 2015 č. k. 7Sžo/31/2014-145, ktorým bolo zrušené uznesenie Krajského súd v Košiciach zo dňa 03. 03. 2014, č. k. 7S/195/2013-115, ktorým bolo konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia IŽP Košice zo dňa 30. 08. 2010 č. 6510-25706/2010/Kov/571450108/Z1 zastavené z dôvodu, že žalobca nebol osobou oprávnenou na podanie žaloby. 25. Správny orgán viazaný právnym názorom súdu, obsiahnutým v predchádzajúcom bode citovanom uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 11. 2015, doručil žalobcovi citované rozhodnutie, proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie datované dňom 11. 01. 2016, ktoré doplnil podaním zo dňa 23. 2. 2016, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby. K odvolaniu ako prílohy pripojil Objektivizáciu škodlivín - vyhodnotenie výsledkov merania fyzikálnych faktorov zo dňa 15. 10. 2007, vypracované RÚVZ so sídlom v Poprade dňa 05. 02. 2008, zo záveru ktorého vyplýva, že prípustné hladiny hluku pre územie kategórie II. - obytné územie sú preukázateľne prekročené vo všetkých meracích miestach; Protokol ÚVZ SR o skúškach merania hluku č. 2721//2014 až 2724/2014, vykonaných v čase od 14. - 15. 07. 2014 zo dňa 17. 07. 2014, zo záveru ktorého vyplýva, že hluk na meraných miestach spôsobovaný prevádzkou Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad prekračuje najvyššie prípustné hodnoty pre denný, večerný a nočný čas; VZN č. 05/1998 z 02. 07. 1998, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu sídelného útvaru Poprad. 26. K odvolaniu sa písomne vyjadril účastník Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad podaním zo dňa 18. 03. 2016, obsah ktorého korešponduje s jeho vyjadreniami, doručenými súdu v tomto konaní. 27. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 28. Zo záveru meracieho protokolu 15oe00132 MP, vypracovaného dňa 17. 06. 2016 spoločnosťou VALERON, s.r.o., Bratislava, predloženého žalobcom ako príloha žaloby vyplýva, že posudzovaná hodnota zo zdroja hluku prevádzka zlievarne PP prekračuje na meracom mieste M1- Široká 84 najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie prostredie pre referenčný interval deň, večer a noc a na meracom mieste M2 - Široká 98 najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie prostredie pre referenčný interval noc. 29. Zo stanoviska ÚVZ SR zo dňa 24. 08. 2016, predloženého žalovaným ako príloha vyjadrenia vyplýva, že toto bolo vypracované na základe požiadavky RÚVZ so sídlom v Poprade k meraciemu protokolu 15oe00132 MP, vypracovaného dňa 17. 06. 2016 spoločnosťou VALERON Enviro Consulting, s.r.o., Bratislava a z jeho obsahu vyplýva, že uvedený merací protokol obsahuje viaceré pochybenia a protirečivé údaje, ktoré vedú k nesprávnej interpretácii výsledkov s následnými vážnymi dôsledkami pre všetkých účastníkov konania. Pri kontrole protokolu bolo zistené, že spoločnosť VALERON Enviro Consulting, s.r.o., Bratislava v tomto konkrétnom prípade preukázala vážne chyby pri vyhodnocovaní merania hluku, ktoré špecifikoval, a ktoré viedli k nesprávnym záverom s tým, že v prípade opakovaných porušení povinností pri meraní hluku v životnom a pracovnom prostredí orgán verejného zdravotníctva zváži prijať opatrenie v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. - odobratie osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Vychádzajúc z uvedeného považoval predmetný protokol za nepoužiteľný. 30. Súčasťou súdneho spisu sú aj doklady, predložené účastníkom Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad ako príloha k duplike zo dňa 07. 09. 2020, a to: a) Protokol o meraní, objektivizácii a posúdení imisií hluku v životnom prostredí, vypracovaný dňa 21. 11. 2016 Úsekom objektivizácie faktorov prostredia Katedry procesného a enviromentálneho inžinierstva Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, z obsahu ktorého vyplýva, že čelom merania je objektivizácia imisií hluku, spôsobených stacionárnymi zdrojmi hluku - kompresormi, určenými na výrobu pneumatického média - stlačeného vzduchu v spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad, určenie vplyvu ich prevádzky na chránený vonkajší priestor v okolí prevádzky a stanovenie súladu, resp. nesúladu s prípustnými hodnotami určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí v zmysle vyhl. č. 549/2007 Z. z., z ktorého vyplýva, že merania boli uskutočnené na vybraných miestach (M1, M2, M3) tak, ako je to špecifikované v bode 6.2 protokolu, v pracovný deň v stredu 28. 09. 2016 v čase od 03:00 hod. do 04:00 hod., keď boli rušivé vplyvy minimalizované a výsledky merania sú zaznamenané v bode 8 citovaného protokolu. Z bodu 11 protokolu vyplýva, že z nameraných a vypočítaných hodnôt, uvedených v tabuľke 11 je možné konštatovať neprekročenie určujúcich veličín hluku spôsobovaného prevádzkou kompresorov spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad v chránenom vonkajšom priestore v okolí prevádzky. V bode 12 uvedeného protokolu sa konštatuje, že ak v meracích miestach M2 a M3 hluk generovaný prevádzkou kompresorov charakterizujúci hlukovú záťaž z činnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad nespôsobuje prekročenie prípustnej hodnoty posudzovanej hodnoty určujúcej veličiny v zmysle vyhl. č- 549/2007 Z. z., potom je zrejmé, že v najbližšom chránenom priestore práca kompresorov tiež nebude spôsobovať , že posudzovaná hodnota určujúcej veličiny charakterizujúca hlukovú záťaž z predmetnej činnosti nebude prekračovať prípustné hodnoty dané v legislatíve pre hluk z iných zdrojov. b) Protokol RÚVZ so sídlom v Poprade o meraní hluku č. 6361/2016 dňa 09. 08. 2016 v spornej lokalite, z ktorého vyplýva, že hluk z prevádzky spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad neprekračuje prípustné hodnoty určujúcej veličiny hluku smerom k vonkajšiemu chránenému prostrediu rodinných domov na Širokej ul. v Poprade. Zo správ o meraní úrovne znečistenia ovzdušia - druhá meracia kampaň v r. 2015 a prvá meracia kampaň v r. 2016 v areáli spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad, vypracovaných Laboratóriom monitorovania kvality ovzdušia Trenčín dňa 17. 12. 2015 a dňa 23. 06. 2016 vyplýva, že časovo obmedzeným prieskumným meraním kvality ovzdušia v okolí zdroja Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad v nich špecifikovanom období bolo zistené dodržiavanie limitných hodnôt na ochranu zdravia ľudí počas merania pre všetky uvedené plynné znečisťujúce látky - 8-hodinovej (CO), hodinovej (NO2, SO2)limitnej hodnoty podľa vyhl. č. 360/2010 Z. z. a dodržiavanie 24-hodinovej limitnej hodnoty PM10 na ochranu zdravia ľudí počas merania. c) Imisno-prenosové posúdenie stavby pre účely súhlasu orgánu ochrany ovzdušia na vydanie rozhodnutia o umiestnení a povolení stavby „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu Schüle Slovakia, s.r.o., vypracované dňa 24. 06. 2016 H.. U. W., oprávnenou osobou pre imisno-prenosové posudzovanie podľa výnosu MŽP SR k zákonu č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, z ktorého vyplýva, že hlavným cieľom posúdenia bolo zhodnotiť príspevok jestvujúcich a navrhovaných zdrojov znečisťovania ovzdušia priemyselného areálu Schüle Slovakia, s.r.o., k znečisteniu ovzdušia v blízkom okolí. Z výsledkov posúdenia vyplýva, že príspevky maximálnych krátkodobých koncentrácií, ako aj priemerných ročných koncentrácií hodnotených znečisťujúcich látok od navrhovaného projektu „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu Schüle Slovakia, s.r.o.,“ vo výpočtovej oblasti neprekročia imisné limity a v referenčnej oblasti budú výrazne pod limitnými hodnotami. Predmet posudzovania pri dodržaní deklarovaných parametrov jestvujúcich a navrhovaných prevádzok a všeobecných podmienok prevádzkovania spĺňa požiadavky a podmienky, stanovené právnymi predpismi vo veci ochrany ovzdušia pre zdroje znečisťovania ovzdušia. d) Zverejnenie podstatných údajov o podanej žiadosti, o prevádzkovateľovi a o prevádzke podľa zákona o IPKZ, z ktorého vyplýva, že dňa 07. 05. 2009 boli IŽP Košice zverejnené podstatné údaje o podanej žiadosti, o prevádzkovateľovi a o prevádzke podľa zákona o IPKZ, konkrétne údaje o žiadosti prevádzkovateľa Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad o vydanie integrovaného povolenia, doručenej na správny orgán dňa 29. 12. 2008, doplnenej dňa 10. 03. 2009, prevádzky - Výroba presných odliatkov z hliníkových zliatin spôsobom tlakového odlievania, ako aj výzva verejnosti a zúčastneným osobám podľa zákona o IPKZ. 31. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 21. 10. 2020 zotrvala na podanej žalobe a argumentácii v nej uvedenej v celom rozsahu a v jej zmysle navrhla napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zdôraznila, že kľúčovou otázkou v tejto veci je posúdenie skutočnosti, či konanie pred orgánmi verejnej správy prebehlo takým spôsobom, ktorý robí žalobnú námietku, týkajúcu sa podstatného porušenia ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, nedôvodnou. Konštatovala, že to, či žalobca mal alebo nemal byť účastníkom administratívneho konanie právoplatne posúdil Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení 7S/195/2013 zo dňa 24. 11. 2015, z čoho vyplýva, že správny súd jednoznačne a nespochybniteľne dospel k záveru, že žalobca bol opomenutým účastníkom konania. Táto otázka nemôže byť nanovo posudzovaná v tomto konaní. Vychádzajúc z uvedeného sa nemožno stotožniť s právnym názorom žalovaného, že nie zo zákona vzniklo žalobcovi právo byť účastníkom predmetného konania, ale že toto právo mu určil krajský súd, ktorý podľa názoru žalobcu mohol len posúdiť, či toto právo mu vyplýva z právnych predpisov. To, že žalobcovi bolo súdom priznané postavenie účastníka konania, ktorý bol opomenutý znamená, že žalobca mal byť účastníkom konania od samého počiatku a žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa takýmto spôsobom s ním konať mal. To že s nim nekonal malo zásadné dôsledky pre možnosť uplatnenia práv účastníka konania o integrovanom povoľovaní, kde platí zásada koncentrácie konania. V tejto súvislosti uviedla, že výsledok konania, či už rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa alebo žalovaného, je výsledkom konania, v ktorom žalobca nemohol uplatňovať svoje námietky, ktoré ako konštatuje žalovaný v odvolaní už neboli relevantné, vzhľadom na koncentračnú zásadu konania o integrovanom povoľovaní. Tým, že žalobcovi bolo doručené vyjadrenie správneho orgánu prvého stupňa a tým, že proti nemu mohol podať odvolanie nie je možné zhojiť to, že so žalobcom nebolo v tých štádiách konania, kedy námietky mohol predkladať, konané. Preto je neakceptovateľnou argumentácia, že žalobca námietky, ktoré bolo potrebné vzniesť na určitých štádiách konania nevzniesol a preto nie je možné na ne prizerať. Reagujúc na prílohy podania účastníka Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad zo dňa 07. 09. 2020 predložila súdu Protokol o meraní emisií hluku vo vonkajšom prostredí z iných zdrojov č. 316/2017/De, vypracovaný laboratóriom fyzikálno-chemických faktorov Inžinierskych stavieb, s.r.o., Košice dňa 06. 06. 2017, z ktorého vyplýva, že merania boli vykonané v nočnom čase dňa 18. 05. - 19. 05. 2017 vo vybraných meracích bodoch na Širokej ul. č. 84 v Poprade a pri vylúčení náhodných identifikovateľných zvukov nesúvisiacich s meraním bola prekročená prípustná hodnota ekvivalentnej hladiny zvuku v noci o 0,8 dB. 32. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 21. 10. 2020 zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 21. 12. 2016 považujúc postup správneho orgánu za zákonný. Odvolával sa na napadnuté rozhodnutie, kde sa uvádza, že inšpektorát postupoval v súlade so zákonom o IPKZ, keď v súlade s ustanovením § 22 ods. 5 zákona IPKZ upustil od zverejnenia žiadosti a ústneho pojednávania, keďže predmetná zmena integrovaného povolenia nepredstavovala podstatnú zmenu činnosti, ani sa touto zmenou nevnáša do prevádzky nový druh činnosti a v tejto súvislosti poukázal na § 8 ods. 7 cit. zákona, kde sa hovorí, čo je podstatnou zmenou. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny súd žalobu žalobcu v súlade s § 190 Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov zamietol v plnom rozsahu ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu žalovaným bol dostačujúce na riadne posúdenie veci a nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 33. Zástupca účastníka Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad na pojednávaní dňa 21. 10. 2020 uviedol, že zotrváva na obsahu svojich doterajších vyjadrení a prednesov. K argumentácii žalobcu na dnešnom pojednávaní uviedol, že nespochybňuje postavenie žalobcu ako účastníka konania, ani z obsahu jeho podania takáto skutočnosť nevyplýva. Žalobca mal právo byť účastníkom konania, ale od momentu, keď sa správny orgán o tom, že zainteresovaná verejnosť pôsobí v danom území alebo v danom konaní hodlá uplatňovať práva, t. j. až keď sa správny orgán od zainteresovanej verejnosti o tejto skutočnosti dozvie, možno mu priznať procesné práva a povinnosti, čo sa v danom prípade stalo, pretože prvým úkonom zainteresovanej verejnosti bolo až podanie odvolania. V kontexte porušenia procesných práv, ktorých sa žalobca dovoláva, teda že správne malo byť zrušené prvostupňové rozhodnutie a vrátené späť vzhľadom k aplikácii koncentračnej zásady poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo198/2015, kde sa Najvyšší súd zaoberal úplne totožnou, identickou námietkou, v úplne identickom skutkovom stave, kedy odvolací orgán nezrušil aj vzhľadom na aplikáciu koncentračnej zásady prvostupňové rozhodnutie, ale priamo potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne. Na základe obsahovo úplne zhodnej námietky s námietkou žalobkyne najvyšší súd uviedol, že žalobca vstúpil do konania až v procese odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a preto nie je možné v tomto štádiu konania aplikovať koncentračnú zásadu bezvýhradne, pričom práve samotným rozhodnutím o dodatočnom vstupe žalobcu do odvolacieho správneho konania bolo žalobcovi umožnené, aby všetky relevantné a rozhodujúce námietky uplatnil v tomto štádiu konania. Pozornosť súdu upriamil na aktuálne znenie zákona č. 39/2013 Z. z., z obsahu ktorého je zrejmé, že konanie, v ktorom účasti sa žalobca domáha, dnes podľa všeobecne záväzných predpisov už nie je ani predmetom integrovaného povolenia, pretože konanie o povolení užívania stavby bolo zo zákona č. 39/2013 Z. z. a z procesu integrovaného povoľovania, v ktorom si uplatňuje postavenie účastníka konania vyňaté. Vo vzťahu k protokolu, ktorý žalobca predložil uviedol, že jeho obsah je mu známy, avšak tento protokol netvorí základ skutkového stavu správneho orgánu a teda nie je relevantný pre súdny prieskum. Z jeho je zrejmé, že samotným meraním nebolo zistené prekročenie hodnôt hladiny hluku, pretože bola zistená úroveň hluku na úrovni 43,8 dB a k prezentovanému výsledku o prekročení hranice hluku dospel oprávnený subjekt len na základe zvýšenia hodnoty s ohľadom na koeficient, ktorý bol použitý navyše negatívne v neprospech Schüle, a to koeficient nepresnosti. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadnu skutočnosť, keďže išlo o štádium už kolaudačného konania, pretože ide o povolenie užívania stavby, ktorá by bola relevantná a ktorá by odôvodňovala zrušenie a vrátenie veci. Zastáva názor, že všetky námietky boli uplatnené oneskorene, pretože tieto svojou povahou patrili do štádií konania, kedy mali byť uplatnené omnoho skôr. 34. Zástupkyňa žalobcu reagujúc na prednes zástupcu účastníka konania uviedla, že pokiaľ právny zástupca ďalšieho účastníka poukazuje na ním označené rozhodnutie najvyššieho súdu, je opäť potrebné zohľadniť špecifiká zákona č. 245/2003 Z. z a konania, kde sa osobitne upravuje účasť zainteresovanej verejnosti ako spôsob, ktorým sa verejnosť môže zúčastňovať tohto konania, keďže ide o konanie s osobitným dopadom na životné prostredie. Priamo to aj vyplýva z účelu a dokonca z názvu tejto normy, keďže ide o zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení, ktorým zrušil pôvodné uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorý nevyhovel žalobe žalobcu ako opomenutého účastníka, poukázal na to, že ustanovenia správneho predpisu, teda zákona č. 245/2003 Z. z. je potrebné vykladať aj v súlade s Aarhuským dohovorom, ktorý zabezpečuje širokú účasť verejnosti na konaniach, týkajúcich sa životného prostredia. Z tohto dôvodu a na zaručenie tejto účasti v zákone č. 245/2003 bol osobitne upravený inštitút zainteresovanej verejnosti, ktorá sa mohla stať účastníkom konania na základe písomnej prihlášky. Táto písomná prihláška však mohla byť podaná po zverejnení žiadosti zákonom ustanoveným spôsobom a ak nedošlo k takémuto postupu zo strany správneho orgánu, tak žalobca nemal možnosť uplatniť práva, ktoré mu prislúchajú a vyplývajú z tohto zákona. 35. Účastník konania Mesto Poprad sa na pojednávanie dňa 21. 10. 2020, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, pričom tento svoju neúčasť na ňom vopred elektronickým podaním zo dňa 12. 10. 2020 ospravedlnil a zároveň vyslovil svoj súhlas s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Preto súd postupoval v súlade s § 114 SSP a pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti. 36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o IPKZ) integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania je súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania, na znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzovanie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia. 37. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania sa vzťahuje na znečisťovanie spôsobované priemyselnými činnosťami uvedenými v prílohe č. 1; nevzťahuje sa na znečisťovanie spôsobované a) vnikaním rádioaktívnych látok a ionizujúceho žiarenia do životného prostredia, b) zavádzaním geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia, c) prevádzkami slúžiacimi na výskum, vývoj a skúšanie nových výrobkov a výrobných postupov, d) mobilnými zdrojmi znečisťovania. 38. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia znečisťovanie podľa odseku 2 je priame i nepriame zavádzanie látok, vibrácií, tepla alebo hluku ľudskou činnosťou do ovzdušia, vody alebo pôdy, ktoré môžu byť škodlivé ľudskému zdraviu, môžu negatívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia alebo hmotný majetok, môžu znehodnocovať priaznivý stav životného prostredia alebo môžu zasahovať do oprávneného využívania životného prostredia. Látka je chemický prvok, ako aj jeho zlúčeniny okrem rádioaktívnych látok a geneticky modifikovaných organizmov. 39. Podľa § 8 ods.1 citovaného zákona integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa určujú podmienky vykonávania činností v prevádzkach a povoľujú nové prevádzky s cieľom dosiahnuť integrovanú ochranu životného prostredia a jeho zložiek a udržať mieru znečistenia v normách kvality životného prostredia. 40. Podľa ods. 2 písm. a) bod 1, 7 a 8 citovaného zákonného ustanovenia súčasťou konania podľa odseku 1 je v oblasti ochrany ovzdušia konanie bod 1. o udelenie súhlasu na vydanie rozhodnutí o povolení stavieb veľkých zdrojov znečisťovania, stredných zdrojov znečisťovania a malých zdrojov znečisťovania a ich zmien a rozhodnutí o ich užívaní, bod 7. o určenie emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania, bod 8. o udelenie súhlasu na vydanie a zmeny súboru technicko-prevádzkových parametrov a technicko- organizačných opatrení. 41. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia súčasťou integrovaného povoľovania nie je územné konanie, posudzovanie vplyvu prevádzky na životné prostredie ani ustanovovanie podmienok na prevenciu závažných priemyselných havárií. 42. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia integrované povolenie (ďalej len „povolenie“) je časť alebo celé písomné rozhodnutie alebo niekoľko takýchto rozhodnutí udeľujúcich súhlas s činnosťou prevádzky alebo jej časti pri splnení podmienok zaručujúcich, že prevádzka bude v súlade s požiadavkami integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania. Povolenie sa môže vzťahovať na jednu prevádzku alebo na viacero prevádzok v tom istom mieste riadených jedným prevádzkovateľom. 43. Podľa ods. 7 citovaného zákonného ustanovenia integrovanému povoľovaniu podlieha aj povoľovanie zmien v činnosti prevádzky. Zmena v činnosti je zmena charakteru alebo fungovania prevádzky alebo jej rozšírenie, ktoré môže mať dôsledky na životné prostredie. Podstatná zmena v činnosti je taká zmena vo fungovaní prevádzky, ktorá podľa orgánu štátneho dozoru môže mať významný negatívny vplyv na človeka alebo na životné prostredie; za podstatnú zmenu sa vždy považuje zmena alebo rozšírenie prevádzky, ktoré dosahuje prahové hodnoty ustanovené v prílohe č. 1. 44. Podľa ods. 8 citovaného zákonného ustanovenia na konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 45. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci v rozsahu podanej žiadosti. Na preverenie údajov, informácií a listín, ktoré sú súčasťou žiadosti, si obstará potrebné podklady. 46. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia podkladom rozhodovania je najmä žiadosť, pripomienky a námety ostatných účastníkov konania, dotknutých orgánov, zúčastnených osôb, cudzieho dotknutého orgánu, obsah zápisnice z verejného zhromaždenia občanov a skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. 47. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia na žiadosť správneho orgánu sú orgány verejnej správy a právnické osoby hospodáriace s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu, obce alebo vyššieho územného celku povinné oznámiť správnemu orgánu skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 48. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia správny orgán nie je viazaný právoplatnými rozhodnutiami orgánov, ktoré v integrovanom povoľovaní majú postavenie dotknutých orgánov, ak boli vydané pred podaním žiadosti a týkajú sa povoľovanej prevádzky. Tieto rozhodnutia hodnotí rovnako ako iné dôkazy. 49. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona správny orgán vydá povolenie na činnosť v prevádzke, ak znečisťovanie z nej nespôsobí prekročenie normy kvality životného prostredia a ak sú súčasne splnené aj ostatné podmienky podľa tohto zákona a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou integrovaného povoľovania. 50. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak znečisťovanie z prevádzky prekračuje normu kvality životného prostredia alebo povoľovaná prevádzka môže spôsobiť prekročenie tejto normy a prekročenie nemožno odstrániť alebo ak nie sú splnené ostatné podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou integrovaného povoľovania, správny orgán vydá rozhodnutie, ktorým sa nepovolí činnosť v prevádzke, a ak ide o fungujúcu prevádzku, môže nariadiť činnosť v nej obmedziť alebo zastaviť. 51. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. 2 Sžo32/2014). 52. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu prechádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V zmysle ustálenej judikatúry nie je povinnosťou správneho orgánu a ani súdu dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). 53. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. 54. V danom prípade zásadnou námietkou, vznesenou žalobcom v podanej žalobe bola námietka, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, ktorý nezrušil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré žalobca považoval za nezákonné najmä z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, spočívajúceho v tom, že správny orgán prvého stupňa nezverejnil žiadosť účastníka konania Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad o vydanie integrovaného povolenia zákonom stanoveným spôsobom a nevyzval verejnosť na podanie prihlášky do konania s určením lehoty, v ktorej je potrebné tak učiniť (§ 12 ods. 2 písm. d/ zákona o IPKZ), čím mu bolo ako zainteresovanej verejnosti odňaté právo zúčastniť sa konania a realizovať v ňom všetky práva účastníka konania v zmysle platnej právnej úpravy s prihliadnutím aj na aplikáciu koncentračnej zásady v predmetnom správnom konaní. 55. Nesporným je, že správny orgán prvého stupňa so žalobcom ako s účastníkom konania - zainteresovanou verejnosťou nekonal majúc za to, že v danom prípade, keďže predmetná zmena integrovaného povolenia nepredstavovala podľa jeho názoru podstatnú zmenu činnosti, ani sa ňou nevnášal do prevádzky nový druh činnosti, tento v súlade s § 22 ods. 5 zákona o IPKZ upustil od zverejnenia predmetnej žiadosti a ústneho pojednávania. Sporným nie je ani to, že po vydaní rozhodnutia správnym orgánom prvého stupňa, bolo žalobcovi ako opomenutému účastníkovi konania právoplatným rozhodnutím súdu priznané postavenie účastníka konania a správnemu orgánu bola uložená povinnosť doručiť mu svoje rozhodnutie ako účastníkovi konania. Práve vzhľadom na uvedenú skutočnosť a následný postup vo veci konajúcich orgánov verejnej správy je právne bezvýznamné a súd ani nie je oprávnený zaoberať sa charakterom zmeny integrovaného povolenia z pohľadu jeho predmetu v nadväznosti na posúdenie opodstatnenosti uvedeného postupu správnym orgánom prvého stupňa. Podstatným však je posúdenie správnosti a zákonnosti postupu žalovaného, ktorý i napriek uvedenému procesnému pochybeniu správneho orgánu prvého stupňa jeho rozhodnutie na základe žalobcom podaného odvolania nezrušil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca vstúpil do konania až po doručení mu rozhodnutia správnym orgánom prvého stupňa podaním odvolania, t. j. v štádiu odvolacieho konania, vzhľadom na ktorú skutočnosť, aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, obsiahnutým v jeho rozsudku zo dňa 08. 11. 2016, sp. zn. 4Sžo/198/2015, na ktorý poukazoval aj účastník Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad, vydanom síce v stavebnom konaní, ale pri posudzovaní totožnej žalobnej námietky a pri identickom skutkovom stave pokiaľ ide o účastníctvo v konaní, nie je možné v tomto štádiu konania aplikovať predmetnú koncentračnú zásadu bezvýhradne. Tým, že bolo žalobcovi rozhodnutím súdu priznané postavenie účastníka administratívneho konania, bolo mu umožnené v tomto štádiu konania uplatniť aj všetky vecné námietky, ktoré by si vzhľadom na skutkové okolnosti mohol uplatniť v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa, ak by sa s ním v tomto štádiu konania ako s účastníkom konalo, aby ich odvolací správny orgán mohol následne vyhodnotiť a rozhodnúť o nich v zmysle platnej právnej úpravy, čo sa aj stalo. Je potrebné poukázať aj na princíp jednotnosti správneho konania, ktorý sa uplatní aj v prípade, ak má prvostupňové konanie a rozhodnutie vady, ktoré odstráni druhostupňový orgán. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je nevyhnutné zrušiť iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania, pretože platí, že prvostupňové správne konanie tvorí s odvolacím konaním jeden celok, z čoho vyplýva povinnosť orgánov verejnej správy zaoberať sa v ktoromkoľvek štádiu konania každou námietkou účastníka, či inou skutočnosťou podstatnou pre predmet konania, čo žalovaný aj urobil. Preto nemožno konštatovať, že vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z uvedeného dôvodu nezrušil. Vychádzajúc z uvedeného považoval správny súd túto námietku žalobcu za neopodstatnenú. 56. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný primeraným spôsobom vysporiadal aj s vecnými námietkami žalobcu, vznesenými v podanom odvolaní i jeho doplnení a jeho argumentácia má oporu v administratívnom spise. 57. K námietke žalobcu, že mu rovnakým spôsobom bolo odňaté právo na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy aj v konaní, ktoré predchádzalo tomuto konania, t. j. v konaní, ktoré bolo zavŕšené vydaním integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009, čo malo vplyv aj na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30. 08. 2010 je potrebné uviesť, že ako to vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 24. 09. 2015 č. k. 7Sžo/31/2014-145, žalobca v žalobe, ktorú podal ako opomenutý účastník predmetného správneho konania namietal aj nesprávny procesný postup, predchádzajúci vydaniu integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009, zmeneného rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30. 08. 2010, avšak v uvedenej žalobe nežiadal preskúmať aj toto rozhodnutie a na výzvu súdu výslovne oznámil, že svoju žalobu nerozširuje. Uvedené rozhodnutie podľa názoru najvyššieho súdu nemalo ani charakter tzv. podkladového rozhodnutia, ktoré by zakladalo postup súdu podľa § 245 ods. 1 vo vzťahu k žalobcom napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30 08. 2010. Navyše z dôkazu, predloženého účastníkom konania Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad špecifikovanom v bode písm. d).... odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podstatné údaje o podanej žiadosti, o prevádzkovateľovi a o prevádzke podľa zákona o IPKZ, ako aj výzva verejnosti a zúčastneným osobám podľa zákona o IPKZ boli dňa 07. 05. 2009 boli IŽP Košice zverejnené podľa zákona o IPKZ na úradnej tabuli inšpektorátu a podľa vyjadrenia uvedeného účastníka konania v duplike, ktoré následne nebolo žalobcom rozporované i na webovej stránke www.szip.sk. Žalobca však toto svoje právo nevyužil. 58. Predmet administratívneho konania bol vymedzený žiadosťou prevádzkovateľa Schüle Slovakia, s.r.o., so sídlom Poprad zo dňa 21. 05. 2010 , doplnenou dňa 28. 06. 2010 o zmenu, integrovaného povolenia vydaného rozhodnutím IŽP Košice č. 3289-24353/2009/Hut/571450108 zo dňa 27. 07. 2009, predmetom ktorej bolo udelenie súhlasu na vydanie rozhodnutia na trvalé užívanie časti veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia (šachtová pec č. 2) podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod. 1 zákona o IPKZ, určenie emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 7 cit. zákona a udelenie súhlasu na zmenu súboru technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 8 cit. zákona. Predmetom konania teda bolo posúdenie, či znečistenie spôsobené uvedením šachtovej pece č. 2 do trvalej prevádzky nespôsobí prekročenie normy kvality životného prostredia za súčasného splnenia aj ostatných podmienok podľa zákona i IPKZ a osobitných predpisov. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že táto zmena integrovaného povolenia sa týkala konania v oblasti ochrany ovzdušia, vzhľadom na ktorú skutočnosť je osobitným predpisom v danom prípade zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší). Preto bola žiadosť prevádzkovateľa správne posudzovaná v rozsahu a pôsobnosti tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov z hľadiska splnenia nimi stanovených emisných limitov, ktorých dodržanie bolo preukázané správou o diskontinuálnom oprávnenom meraní č. 02/432/2009 - šachtová pec č. 2 zo dňa 25. 01. 2010 v znení jej opravy zo dňa 25. 02. 2010. Predmetná žiadosť po jej doplnení obsahovala všetky náležitosti a potrebné prílohy v zmysle § 11 zákona o IPKZ i integrovaného povolenia vydaného rozhodnutím IŽP Košice č. 3289-24353/2009/Hut/571450108 zo dňa 27. 07. 2009. Predmetom tejto zmeny nebolo povoľovanie veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia - šachtovej pece č. 2, ani povoľovanie užívania tohto zdroja na skúšobnú prevádzku. Po posúdení predmetnej žiadosti a vyhodnotení jej príloh, keďže Mesto Poprad ani OÚŽP Poprad, orgán ŠSOO nemali k vydaniu zmeny integrovaného povolenia námietky, správnym orgánom prvého stupňa bolo vydané rozhodnutie, ktorým bolo žiadosti vyhovené a v ktorom boli zmeny integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009 vo výrokovej časti špecifikované a týkali sa zmeny v časti I. bod B.2. uvedeného integrovaného povolenia - opisu opatrení a technických zariadení na ochranu ovzdušia, vody a pôdy v prevádzke pokiaľ ide výrobné zariadenia prevádzky, ich popis a umiestnenie a v časti II. a) bod 4.2 - TPP a II. b) bod 1. - stanovenie emisných limitov znečisťujúcich látok do ovzdušia. Správny orgán prvého stupňa konštatoval splnenie podmienok skúšobnej prevádzky prevádzkovateľom, ktorý ju vyhodnotil, predložil požadované doklady a preukázal dodržanie emisných limitov v súlade s podmienkami, určenými rozhodnutím zo dňa 27. 07. 2009. 59. Vychádzajúc z v predchádzajúcom bode vymedzeného predmetu konania predmetom posudzovania v ňom nebolo posudzovanie hluku z prevádzky (šachtovej pece č. 2), keďže táto požiadavka nevyplýva zo zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia, aj keď v zmysle § 2 ods. 3 zákona o IPKZ za znečisťovanie sa považuje aj zavádzanie hluku do ovzdušia, negatívne ovplyvňujúce kvalitu životného prostredia. Predložiť výsledky merania hluku v uvedenej súvislosti nebolo ani povinnosťou prevádzkovateľa, vyplývajúcou mu z integrovaného povolenia vydaného rozhodnutím IŽP Košice dňa 27. 07. 2009, v ktorom boli stanovené aj emisné limity hluku, ktoré je prevádzkovateľ povinný dodržiavať sústavne od jeho účinnosti, ktorá povinnosť je kontrolovateľná príslušným orgánom štátneho dozoru v zmysle § 21 ods. 1 zákona o IPKZ. Vzhľadom na uvedené sa správny súd v tejto súvislosti stotožňuje s názorom žalovaného i účastníka Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad, že uplatnenie tejto námietky bolo relevantné v predchádzajúcich konaniach, týkajúcich napr. územného konania, povolenia činnosti veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia a pod., nie však v konaní v ktorom sa rozhodovalo o udelení súhlasu na trvalé užívanie časti veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia (šachtovej pece č. 2) po ukončení jej skúšobnej prevádzky, ktorá rovnako nemala negatívny vplyv na životné prostredie, pri povoľovaní ktorej boli stanovené aj v tomto smere limity. Z uvedeného hľadiska nebolo potrebné zo strany vo veci konajúcich správnych orgánov doplniť dokazovanie v tomto smere ani pri predložení dôkazov účastníkmi konania, ktoré neobsahovali zhodné závery. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že podľa § 6 ods. 3 písm. j) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších zmien a doplnkov štátny zdravotný dozor, epidemiologické vyšetrovanie, vydávanie pokynov a ukladanie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone štátneho zdravotného dozoru podľa § 54 a 55 patrí do kompetencie Regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré sú oprávnené aj prejednávať priestupky a iné správne delikty, ukladať pokuty a iné opatrenia v zmysle citovanej právnej úpravy a pokiaľ podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, nezabezpečia, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom, takéto ich konanie zakladá vznik zodpovednosti za správny delikt podľa § 57 ods. 20 predmetného zákona. V predmetnom konaní RÚVZ nebol dotknutým orgánom. 60. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa znečistenia ovzdušia, pretože zo správy o diskontinuálnom oprávnenom meraní č. 02/432/2009 - šachtová pec č. 2 zo dňa 25. 01. 2010 a jej opravy zo dňa 25. 02. 2010 (viď bod 19), ktorá bola prílohou žiadosti prevádzkovateľa vyplýva, že predmetná šachtová pec neznečisťuje životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom a spĺňa všetky požiadavky a kritériá, vyplývajúce z platnej právnej úpravy v oblasti znečisťovania ovzdušia. Aj s touto námietkou sa žalovaný náležite vysporiadal na str. 7 posledný odsek a str. 10 bod (k bodu 5), kde zaujal stanovisko aj k spôsobu merania, korešpondujúce s obsahom tejto správy a k intervalom merania (monitoringu), vyplývajúcim z integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009 (časť II bod I) - určeným so zohľadnením použitej technológie a nameraných hmotnostných tokov. Merania boli realizované v súlade s v tom čase platnou vyhláškou č. 408/2003 Z. z., preto tvrdenie žalobcu, že v tejto súvislosti, s poukazom na dátum vydania prvostupňového rozhodnutia, kedy už táto vyhláška neplatila, bol aplikovaný nesprávny právny predpis je nesprávne. Žalovaný dal relevantné odpovede aj na námietky žalobcu, týkajúce sa jeho požiadavky na vypracovanie odborného posudku - rozptylovej štúdie, programu na znižovanie emisií. Uvedené patrí do kompetencie príslušného okresného úradu a podľa platnej právnej úpravy nie je podkladom potrebným pre vydanie predmetného súhlasu vzhľadom na predmet konania. Žalovaný podal náležité vysvetlenie aj k pripomienkam žalobcu k súboru TPP a TOO na zabezpečenie ochrany ovzdušia pri prevádzke zdroja, pričom žalobca v žalobe iba všeobecne konštatoval, že tieto odpovede nezodpovedajú princípom spravodlivého konania bez toho, aby svoje výhrady k nim špecifikoval. 61. Neopodstatnenou je aj námietka žalobcu v súvislosti so znečisťovaním ovzdušia sivým práškom, čo dokumentoval RÚVZ Poprad predloženými výsledkami analýzy vzorky prášku zo dňa 31. 07. 2012, s ktorou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 9) dostatočným spôsobom vysporiadal, keď relevantne odôvodnil, prečo dôkaz žalobcu predložený v tejto súvislosti neakceptuje. 62. Rovnako neobstojí jeho námietka, že technológia odvádzania odpadových plynov z tavenia bez čistenia nezodpovedá BAT štandardom, t. j. najlepšej dostupnej technike podľa § 5 ods. 1 zákona o IPKZ, keďže je zastaraná, pretože táto má iba všeobecný charakter a nebola podložená relevantnými dôkazmi. Otázka súladu šachtovej pece č. 2 a ostatných technologických zariadení s požiadavkami BAT bola predmetom rozhodnutia o vydaní integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009, v ktorom konaní bol žalobca oprávnený túto námietku si uplatniť, ako na to poukazuje aj účastník Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad v duplike. 63. Keďže predmetom napadnutého rozhodnutia nebolo konanie podľa Stavebného zákona, námietka žalobcu o nesúlade umiestnenia šachtovej pece č. 2 s príslušným územným plánom je irelevantná, pretože táto mala byť uplatnená v tomuto rozhodnutiu predchádzajúcich konaniach (povolenie užívania tohto zariadenia, skúšobnej prevádzky) v ktorých bolo zrejmé, aká činnosť a v akom rozsahu sa v uvedenej prevádzke bude vykonávať. Navyše, ako to vyplýva z vyjadrenia Mesta Poprad, navrhované zmeny integrovaného povolenia nie sú v rozpore s platným Územným plánom sídelného útvaru mesta Poprad z dôvodov, ako sú uvedené v bode 11 odôvodnenia rozsudku, preto Mesto Poprad k predloženej žiadosti nemalo žiadne námietky. Nesúhlas žalobcu s uvedeným stanoviskom nie je dôkazom jeho nesprávnosti. 64. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti so zohľadnením charakteru tohto konania má správny súd za to, že napadnutým rozhodnutím nedošlo k zásahu do práva žalobcu na užívanie predmetu jeho vlastníctva, jeho práva na pokojné bývanie ani práva na súkromie, prezentovaného v podanej žalobe, ani k porušeniu zásady proporcionality. 65. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol. 66. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167, §168 a § 169 SSP, v zmysle ktorého žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a trovy konania nepriznal ani účastníkom v 1. a 2. rade, pretože spoločnosť Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad, náhradu trov konania nežiadala a Mestu Poprad žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).