Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/83/2016 z 20. 10. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. októbra 2020, sp. zn. 7S/83/2016, ECLI:SK:KSKE:2020:7016200945.2 Krajský súd Košice | 7S/83/2016 | ECLI:SK:KSKE:2020:7016200945.2 | 2020-10-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/95dfcba8-0015-4722-aab6-c2092e91943b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7016200945.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/83/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200945
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7016200945.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: G.. P.. U. Q., W. F.,
Š. XXXX/XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, AK so sídlom Košice, Štúrova 20, proti
žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Bratislava, Jeséniova 17/
D, za účasti: 1. Schüle Slovakia, s.r.o., so sídlom Poprad, Teplická 3860/34A, zastúpenej PUCHALLA,
SLÁVIK & partners, s. r. o., so sídlom Košice, Kmeťova 24 a 2. Mesto Poprad, so sídlom Poprad,
Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.
06. 2016 č.: 5435-18202/27/2016/Hru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Účastníkom Schüle Slovakia, s. r. o., Poprad a Mesto Poprad náhradu trov
konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 08. 06. 2016 č.: 5435-18202/27/2016/Hru žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu životného prostredia (ďalej iba IŽP) Košice zo dňa 30. 08.
2010 č.: 6510-25706/2010/Kov/571450108/Z1, ktorým bolo podľa § 8 od. 1, ods. 2 písm. a) bod 1, 7 a
8 zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o IPKZ) zmenené
integrované povolenie vydané rozhodnutím IŽP Košice č. 3289-24353/2009/Hut/571450108 zo dňa 27.
07. 2009, ktorým bolo povolené vykonávanie činnosti v prevádzke Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad,
Teplická 34 prevádzkovateľovi Schüle Slovakia, s.r.o., so sídlom Poprad, Teplická 34, pričom predmetom
zmeny integrovaného povolenia bolo podľa § 8 ods. 2 zákona o IPKZ
- udelenie súhlasu na vydanie rozhodnutia na trvalé užívanie časti veľkého zdroja znečisťovania
ovzdušia (šachtová pec č. 2) podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod. 1 cit. zákona
- určenie emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod
7 cit. zákona a
- udelenie súhlasu na zmenu súboru technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných
opatrení podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 8 cit. zákona.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vydaniu povolenia predchádzalo konanie na
základe žiadosti účastníka v 1. rade ako prevádzkovateľa zo dňa 27. 05. 2010, doplnenej dňa 28. 06.
2010. Doručením žiadosti bolo začaté správne konanie podľa § 18 Správneho poriadku. Po posúdení



žiadosti podľa § 12 ods. 2 zákona o IPKZ bolo začatie správneho konania spolu so žiadosťou oznámené
účastníkom konania a dotknutému orgánu, ktorí boli vyzvaní na písomné vyjadrenie v lehote 30 dní.
Správny orgán prvého stupňa v súlade s § 22 ods. 5 zákona o IPKZ upustil od zverejnenia žiadosti a
ústneho pojednávania, keďže predmetná zmena integrovaného povolenia nepredstavovala podstatnú
zmenu činnosti, ani sa ňou nevnášal do prevádzky nový druh činnosti. Účastník v 2. rade ani dotknutý
orgán -Obvodný úrad životného prostredia (ďalej iba OÚŽP), orgán ŠSOO nemali k vydaniu zmeny
integrovaného povolenia námietky. Súčasťou žiadosti bolo prehodnotenie emisných limitov CO a NOx
pre časť zdroja kelímkové pece 3, 4, 5 a 6, pričom emisných limitov CO boli po posúdení žiadosti
zrušené a hodnoty emisných limitov NOx boli ponechané nezmenené. Správny orgán prvého stupňa
po zistení rozdielnych údajov u niektorých technologických zdrojov nariadil účastníkovi v 1. rade tieto
údaje zosúladiť, čo bolo zrealizované do dňa 28. 06. 2010. Súbor po spresnení obsahoval požadované
náležitosti v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany ovzdušia, preto
správny orgán prvého stupňa udelil súhlas na jeho vydanie.

3. Žalovaný poukázal na to, že predmetné povolenie bolo žalobou žalobcu zo dňa 30. 08. 2013
napadnuté, pričom Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 03. 03. 2014 č. k. 7S/195/2013-115
konanie zastavil z dôvodu, že žalobcu nepovažoval za osobu oprávnenú na podanie žaloby.
Citované uznesenie krajského súdu bolo uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 24. 09. 2015 č. k.
7Sžo/31/2014-145 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd uznesením zo
dňa 24. 11. 2015 č. k. 7S/195/2013-157 uložil správnemu orgánu povinnosť doručiť žalobcovi predmetné
povolenie. Po jeho doručení žalobca podal proti nemu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal o
sprístupnenie spisového materiálu, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia a na jeho
základe doplnil odvolanie listom zo dňa 24. 02. 2016.

4. Po preskúmaní podkladov a zhodnotení odvolacích námietok žalovaný konštatoval, že predmetom
napadnutého rozhodnutia bolo udelenie súhlasu na vydanie rozhodnutia na trvalé užívanie časti veľkého
zdroja znečisťovania ovzdušia (šachtová pec č. 2) podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod. 1 cit. zákona; určenie
emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 7 cit. zákona
a udelenie súhlasu na zmenu súboru technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných
opatrení podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 8 cit. zákona. Predmetom konania bolo posúdenie, či znečistenie
spôsobené šachtovou pecou č. 2 - jej uvedením do trvalej prevádzky - nespôsobí prekročenie normy
kvality životného prostredia, ak sú súčasne splnené aj ostatné podmienky podľa zákona o IPKZ a
osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré sú súčasťou integrovaného povoľovania. Osobitným
právnym predpisom bol v danom prípade zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a jeho vykonávacie
predpisy. Citujúc ustanovenie § 1 ods. 1 uvedeného zákona žalovaný uviedol, že vzhľadom na to,
že predmetom napadnutého rozhodnutia boli konania výlučne upravené týmto zákonom, prevádzka
šachtovej pece č. 2 bola posudzovaná v rozsahu pôsobnosti zákona o ovzduší a jeho vykonávacích
predpisov, ktorými boli pre túto pec určené emisné limity tak, ako to vyplýva z časti II. bodu B tabuľky
č. 5 napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia zo dňa 27. 07. 2009. Žalovaný zároveň uviedol,
že v súlade s vyhláškou č. 408/2003 Z. z. bolo dodržiavanie uvedených emisných limitov preukázané
diskontinuálnym oprávneným meraním emisií, vykonaným akreditovanou meracou skupinou v súlade s
právnymi predpismi na úseku ochrany ovzdušia a premietnuté v správe z merania zo dňa 25. 01. 2010,
ktorá bola súčasťou predmetnej žiadosti. Na základe uvedeného a na základe splnených podmienok,
vyplývajúcich z rozhodnutia zo dňa 27. 07. 2009 mal správy orgán prvého stupňa za preukázané,
že predmetná šachtová pec neznečisťuje životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom a spĺňa
požiadavky a kritériá stanovené v predpisoch na ochranu ovzdušia, ktoré sú nevyhnutné pre jej uvedenie
do prevádzky. Žalovaný k ďalším bodom odvolania uviedol, že správny orgán prvého stupňa v súlade
s § 22 ods. 2 zákona IPKZ upustil od zverejnenia žiadosti a ústneho pojednávania, pretože predmetná
zmena integrovaného povolenia nepredstavovala podstatnú zmenu činnosti zo dňa 03. 03. 2015 došlo
z dôvodu, že ani sa touto zmenou nevnášal do prevádzky nový druh činnosti. Podľa jeho názoru ani zo
zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu zo dňa 24. 09. 2015 nevyplýva, že by konanie prvostupňového
správneho orgánu bolo protiprávne, pričom k zrušeniu rozhodnutia krajského súdu došlo z dôvodu, že
sa tento náležite nevysporiadal so zásadnými žalobnými dôvodmi podanej žaloby a z jeho postupu
nevyplývalo, z akých skutkových zistení vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu vychádzal a na základe
akých skutkových podkladov dospel k záveru, že žalobca nie je osobou oprávnenou na podanie
predmetnej žaloby. Protiprávnosť konania správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva ani z následného
rozhodnutia súdu, ktorým mu bolo iba uložené doručiť svoje napadnuté rozhodnutie žalobcovi, ktorému
tým bolo priznané postavenie účastníka konania. Zdôraznil, že predmetom napadnutého rozhodnutia



boli konania upravené osobitným právnym predpisom - zákonom o ovzduší, ktorých predmetom nebolo
posudzovanie hluku z prevádzky. Predmetom nebolo ani stavebné konanie, t. j. ani posudzovanie
súladu umiestnenia šachtovej pece č. 2 s príslušným územným plánom a túto námietku mohol žalobca
uplatniť v predchádzajúcich konaniach. Mesto Poprad malo v predmetnom konaní postavenie účastníka
konania a nie dotknutého orgánu na úseku územného plánovania a stavebného poriadku, vzhľadom
na ktorú skutočnosť na uvedené nie je možné aplikovať ustanovenia príslušných zákonov o riešení
rozporov dotknutých orgánov. Poukázal na to, že schválený súbor je súčasťou dokumentácie zdroja
a jeho úlohou je v stručnej a prehľadnej forme poskytnúť súhrn údajov o stacionárnom zdroji, jeho
prevádzkovateľovi, o dokumentoch a o sledovaných technicko-prevádzkových parametroch ( ďalej iba
TPP) na zabezpečenie ochrany ovzdušia, technicko-organizačných opatreniach (ďalej iba TOO) na
zabezpečenie ochrany ovzdušia, podmienkach a požiadavkách na prevádzku stacionárneho zdroja,
stanovených osobitnými predpismi a súhlasmi, rozhodnutiami alebo inými povoleniami orgánov štátnej
správy, ktorými sa zabezpečuje ochrana ovzdušia a údajov o nebezpečných stavoch počas prevádzky
stacionárneho zdroja s cieľom rýchlej orientácie v prevádzke. Žalovaný tiež poukázal na to, že v rámci
odvolacieho konania je možné posudzovať iba dokumenty relevantné v čase konania, prebiehajúceho
v r. 2010 a nie údaje z r. 2012. I napriek uvedenému žalovaný preskúmal RÚVZ Poprad predložené
výsledky analýzy vzorky prášku zo dňa 31. 07. 2012 a v tejto súvislosti konštatoval, že vzorka nebola
odobratá akreditovaným spôsobom, keďže odber robil žalobca, nie je jasný jej pôvod (povrch pôdy,
príp. hĺbka), že chemickou analýzou bola zistená prítomnosť kremičitanu horečnatého (mastenca),
ktorý je silikátovým materiálom a je bežnou súčasťou polietavého prachu, pričom používa sa ako
plnidlo a prísada do náterov, keramiky, gumy, insekticídov, strešných krytín, papiera, je súčasťou
medicínskych prípravkov a kozmetických prípravkov a poukázal aj na rozpor medzi vzorcom uvádzaným
vo výsledku a názvom tejto zlúčeniny, ktorá bola označená ako síran amónnoželezitý, pričom vzorcu
zodpovedá síran amónnoželeznatý - Mohrova soľ, ktorá sa používa ako moridlo a v analytickej chémii
ako činidlo. Podľa jeho názoru teda nebolo preukázané, že ide o spád prachu z fy Schüle Slovakia,
s.r.o., Poprad. K námietke žalobcu, žeby emisný limit pre prašné emisie mal byť vyjadrený ako PM10,
resp. PM2,5 miesto uvádzaného TZL uviedol, že aktuálne platná legislatívna na úseku ochrany ovzdušia
v SR i EÚ prikazuje stanoviť emisný limit pre prašné prostredie vyjadrený ako TZL. K námietke
smerujúcej k nastaveniu monitoringu (interval vykonávania meraní v závislosti na použitej technológii
a na nameranom hmotnostnom toku znečisťujúcej látky) uviedol, že pre šachtovú pec č. 2 je tento
interval vzhľadom na namerané hmotnostné toky 6 rokov. Ďalej uviedol, že v zmysle platnej legislatívy
na úseku ochrany ovzdušia v oblasti hodnotenia kvality ovzdušia vzhľadom na emitované ročné emisie
TZL z prevádzok v meste Poprad, po zhodnotení požadovaných kritérií, nie je naplnená požiadavka
na stále meracie miesto. Žiadať vypracovanie odborného posudku, či už emisno-technologického alebo
imisno-prenosového (rozptylová štúdia) je podľa zákona o ovzduší plne v kompetencii príslušného
okresného úradu. V jeho kompetencii je aj výzva na vypracovanie programu na znižovanie emisií.
Preto ak tieto dokumenty v konaní nepožaduje, inšpekcia nie je oprávnená účastníkovi túto požiadavku
predpísať. Program znižovania emisií ani nie je podkladom, potrebným pre vydanie súhlasu na uvedenie
časti zdroja znečisťovania ovzdušia do prevádzky, ani pre schválenie súboru. V danom prípade by
sa vychádzajúc z predmetu konania týkal iba šachtovej pece č. 2, pričom na základe predložených
výsledkov merania sú zo šachtovej pece č. 2 emitované znečisťujúce látky v množstvách, ktoré prispejú
k znečisteniu ovzdušia v danej lokalite iba minimálne. Preto žalovaný nepovažoval za potrebné vyžiadať
si nové písomné vyjadrenie OÚŽP Poprad ako dotknutého orgánu štátnej správy. V danom prípade
nebolo predmetom ani žiadne konanie, v ktorom by aj RÚVZ v Poprade bol dotknutým orgánom štátnej
správy. Žalovaný poukázal tiež na to, že pieskovanie a odhrotovanie neboli novými činnosťami, ktoré
sa na prevádzke vykonávajú, čomu zodpovedá aj zoznam používaných strojov a zariadení, pričom v
rámci zmeny technologických zariadení došlo prevádzkovateľom uvedeným spôsobom iba k spresneniu
činností, ktoré sa v prevádzke už vykonávajú. Podľa referenčného dokumentu o BAT nie je pre činnosť
výroby hliníkových odliatkov ustanovená požiadavka čistenia odpadových plynov z taviacich pecí, ani
lisov. Zhodnotenie súladu prevádzky s dokumentáciou je obsiahnuté v bode 7.5 (str. 7) namietanej správy
o diskontinuálnom meraní zo dňa 25. 01. 2010 (meranie zo dňa 22. 12. 2009). V súvislosti s interpretáciou
údajov o TZL uviedol, že boli realizované 3 odbery za účelom zistenia údajov o hmotnostnom toku pre
výpočet množstva emisií, v čase od 11:27 hod. do 14:14 hod. neboli realizované odbery vzorky za účelom
zistenia údajov o TZL. Meranie bolo realizované v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe č. 2
vyhl. č. 408/2003 Z. z. tak, aby poskytovalo reprezentatívne údaje o prevádzke zariadení. Meranie sa
vykonáva v čase ustálenej prevádzky, nie počas prechodových stavov, akými sú odstávky pecí a lisov
z dôvodu čistenia, resp. údržby a ich nábeh po odstávke. Každá meracia skupina je akreditovaným
subjektom a oprávnené a zodpovedné osoby sú opakovane povinné preukazovať odbornú spôsobilosť



a sú zodpovedné za správnosť a presnosť nameraných hodnôt. Žalovaný tiež v súvislosti s námietkami
žalobcu uviedol, že pre kelímkové pece nie je určený emisný limit pre TZL z dôvodu, že ide o
nepriamy procesný ohrev. Množstvo fungicídnych emisií sa vyčísľuje technickým výpočtom. V konaní
neboli uplatnené žiadne podmienky na obmedzenie prevádzky a nepovolenie zmennosti a samostatné
rozhodovanie o tom nepatrí do kompetencie inšpekcie ani inšpektorátu. Kontrola TPP sa vykonáva v
rámci enviromentálnej kontroly, ktorá nie je súčasťou povoľovacieho procesu. Rok výroby technického
zariadenia podľa názoru žalovaného nie je limitujúcim faktorom pre jeho použitie ako najlepšej dostupnej
techniky.

5. Na základe splnených podmienok pre skúšobnú prevádzku a pre uvedenie do prevádzky šachtovej
pece č. 2, vyplývajúcich z rozhodnutia zo dňa 27. 07. 2009 č. 3289-24353/2009/Hut/571450108, ako aj
zákona o ovzduší považoval žalovaný za preukázané, že predmetná šachtová pec neznečisťuje životné
prostredie nad mieru stanovenú zákonom a spĺňa požiadavky a kritériá stanovené v predpisoch na
ochranu ovzdušia, nevyhnutné na jej uvedenie do prevádzky. Podľa vyhlášky č. 338/2009 Z. z. boli
pre prevádzku určené emisné limity tak, ako sú uvedené v časti II, bode B, tabuľke č. 5 napadnutého
rozhodnutia. Súčasťou žiadosti bolo prehodnotenie emisných limitov CO a NOx pre časť zdroja
kelímkové pece 3, 4, 5 a 6, pričom na základe predložených nameraných údajov s ohľadom na
konštrukciu horákov a to, že ide o nepriamy procesný ohrev, emisné limity pre CO určené neboli a
žiadosti o zmenu emisných limitov NOx vyhovené nebolo. Žalovaný konštatoval, že námietky žalobcu sú
vo vzťahu k predmetu konania neopodstatnené a nezakladajú dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ani jeho
zmenu. Správny orgán prvého stupňa vydal napadnuté rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou
a užívaním šachtovej pece č. 2 nebudú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené, či
ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.

6. Žalobou zo dňa 15. 08. 2016, doručenou súdu dňa 15. 08. 2016, sa žalobca domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne
zisteného skutkového stavu a porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Poukázal na to, že vydaniu napadnutého rozhodnutia
predchádzalo konanie na Krajskom súde v Košiciach, v ktorom mu uznesením zo dňa 05. 08. 2016, sp.
zn. 7S/195/2013 bolo priznané postavenie účastníka administratívneho konania, na základe čoho bola
správnemu orgánu uložená povinnosť doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi podľa § 250b
ods. 2 O. s. p., rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30. 08. 2010 č.: 6510-25706/2010/
Kov/571450108/Z1. Napadnuté rozhodnutie je teda rozhodnutím, vydaným na základe odvolania,
podaného proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, doručeného mu na základe citovaného
rozhodnutia krajského súdu.

7. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že právo byť účastníkom konania mu vzniklo od okamihu
právnej účinnosti - záväznosti rozhodnutia krajského súdu, ktorým mu bolo priznané právo byť
účastníkom administratívneho konania, pretože týmto rozhodnutím bolo toto jeho právo iba deklarované
a patrilo mu aj v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa. Poukázal na to, že správny orgán
prvého stupňa vo svojom rozhodnutí výslovne uviedol, že v súlade s § 22 ods. 5 zákona o IPKZ upustil
od zverejnenia žiadosti a ústneho pojednávania, keďže predmetná zmena integrovaného povolenia sa
netýka zmeny činnosti v povoľovanej prevádzke, pričom z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že
sa vzťahuje na opatrenia, ktoré vyplynú zo záverov kontroly vykonanej orgánom štátneho dozoru v
povolenej prevádzke, že sa výslovne vzťahuje na konania začaté na základe výzvy podľa ods. 1 písm.
d), ako aj to, že správny orgán môže v takomto konaní upustiť od niektorých úkonov, čo neplatí pre
konanie o zmene povolenia pri podstatnej zmene činnosti prevádzky. Toto ustanovenie nedefinuje úkony,
od ktorých by mohol v konaní začatom na výzvu správneho orgánu prvostupňový správny orgán upustiť,
pričom rozhodnutie správneho orgánu v tejto súvislosti nemožno vykladať oddelene od ostatných
ustanovení zákona, najmä nie od tých, ktorých obsahom je a zmyslom je zabezpečiť účasť verejnosti a
účasť zainteresovanej verejnosti v konaní o vydanie integračného povolenia. Poukázal aj na to, že už
v konaní zavŕšenom rozhodnutím zo dňa 27. 07. 2009 boli porušené práva zainteresovanej verejnosti
na zverejnenie žiadosti o vydanie integrovaného povolenia na internetovej stránke prvostupňového
správneho orgánu, ako aj v tom, že verejnosť nebola vyzvaná spôsobom predpísaným v § 12 ods. 2
písm. d) na podanie prihlášky a o lehote, v ktorej môže podať prihlášku, aby sa stala účastníčkou
konania. Citujúc ustanovenie § 10 zákona o IPKZ zdôraznil, že člen zainteresovanej verejnosti má právo
zúčastniť sa na konaní ako účastník a disponuje všetkými právami účastníka konania vrátane práva



podať proti rozhodnutiu prvého stupňa opravný prostriedok. Navyše pokiaľ v predchádzajúcom konaní
bola zmarená účasť zainteresovanej verejnosti, táto vada ovplyvnila aj zákonnosť rozhodnutia zo dňa
30. 08. 2010. Z ustanovenia § 12 ods. 2, ods. 5 zákona o IPKZ vyplýva nielen to, že žalobca mal byť
účastníkom konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie zo dňa 30. 08. 2010, ale aj to, akým spôsobom
bol správny orgán prvého stupňa postupovať, aby žalobca ako účastník konania mohol svoje účastnícke
práva realizovať a svoje záujmy účinne obhajovať. Žalobca zároveň uviedol, že z ustanovení § 13 ods.
1,ods. 6, § 16 ods. 1 a 2 citovaného zákona zároveň vyplýva, že pripomienky účastníkov konania sú
predmetom prerokovania na ústnom pojednávaní a sú podkladom rozhodnutia, pričom z ustanovenia
§ 18 ods. 1 citovaného zákona zároveň vyplýva, aké náležitosti má rozhodnutie správneho orgánu
obsahovať, vrátane vysporiadania sa s námietkami účastníkov konania. V napadnutom rozhodnutí
v dôsledku nesprávneho právneho názoru žalovaného absentuje vyhodnotenie vplyvu uvedeného
nezákonného postupu prvostupňového správneho orgánu na zákonnosť rozhodnutia. Žalobca v danom
prípade nemal možnosť svojimi úkonmi brániť svoje práva a prednášať pripomienky a predkladať svoje
návrhy. Urobil tak až v odvolacom konaní. Za nesprávne považoval aj to, že žalovaný v dôsledku už
uvedených skutočností nebral do úvahy listiny, predkladané žalobcom v rámci odvolacieho konania,
keďže sa nevzťahovali k roku 2010, kedy bolo vydané prvostupňové rozhodnutie a kedy ich žalobca
predložiť nemohol, keďže o prebiehajúcom konaní nemal vedomosti.

8. V žalobe zároveň poukázal na to, že povoľovanou činnosťou dochádza k zásahu do jeho práva na
súkromie, vrátane práva na pokojné bývanie, preto je potrebné posúdiť zásahu do jeho práv povolením
navrhovanej prevádzky, a to bez ohľadu na to, či ako vlastník nehnuteľnosti predmet svojho vlastníctva
užíva nepretržite sedem dní v týždni, keďže ide o nepretržitú 24 hodinovú prevádzku sedem dní
v týždni, ktorá nepochybne ovplyvňuje bývanie žalobcu. Irelevantnou je podľa jeho názoru námietka
prevádzkovateľa, týkajúca sa smerovania vetrov, keďže nie je rozhodujúcim, v prípade znečisťovania
ovzdušia, ako často fúkajú vetry z južnej strany, najmä však v súvislosti s obťažovaním hlukom. S
poukazom na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu SR, ESĽP, ESD žalobca konštatoval, že žalovaný
na predmetnú argumentáciu žalobcu reagoval iba tým, že predmetom konania bolo posúdenie, či
znečistenie spôsobené šachtovou pecou č. 2 jej uvedením do trvalej prevádzky, nespôsobí prekročenie
normy kvality životného prostredia, ak sú súčasne splnené podmienky podľa zákona o IPKZ a osobitných
predpisov upravujúcich konania, ktoré sú súčasťou integrovaného povoľovania a následne zúžil rozsah
skutočností, ktoré by mali byť predmetom posudzovania na úpravu podľa zákona o ovzduší. V tejto
súvislosti žalobca citujúc § 2 zákona o IPKZ uviedol, že ods. 1 tohto ustanovenia jednoznačne identifikuje
integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania ako súbor opatrení, zameraných okrem iného na
prevenciu znečisťovania, ods. 2 identifikuje, na ktoré činnosti sa vzťahuje integrovaná prevencia a
kontrola znečisťovania, pričom týmito činnosťami sú priemyselné činnosti uvedené v prílohe č. 1 k
zákonu a uvádza, na ktoré činnosti sa nevzťahuje a medzi týmito činnosťami nie je činnosť, ktorej sa
integrované povolenie týka a ods. 3 explicitne vymenúva hluk spôsobovaný ľudskou činnosťou ako
súčasť znečisťovania a znečisťovanie vrátane toho, ktoré je spôsobované hlukom je také zavádzanie
tohto vplyvu, ktoré negatívne ovplyvňuje činnosti a hodnoty priamo v tomto ustanovení vymenované.
Právo na užívanie predmetu vlastníctva, v tomto prípade rodinného domu, je právom, ktoré môže byť
negatívne ovplyvnené hlukom. Preto žalovaný pochybil, keď v uvedenej súvislosti dostatočne nezistil
skutkový stav veci a nezaoberal sa ani žalobcom predloženými dôkazmi (list RÚVZ Poprad zo dňa 05. 02.
2008, protokol o skúškach zo dňa 17. 07. 2014), preukazujúcimi jeho tvrdenia o zásahu do jeho záujmov
chránených uvedenou právnou úpravou nad prípustnú mieru, t. j. prekročením najvyšších prípustných
hodnôt, stanovených vo vyhláške č. 549/2007 Z. z. Zdôraznil, že tieto merania boli realizované
na základe opakovaných sťažností obyvateľov Širokej ulice na hluk, šírený prevádzkou spoločnosti
Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad. Opakovane poukázal na rozhodnutie MŽP SR zo dňa 18. 10. 2014, z
ktorého vyplýva, že v procese konania o povolení činností podľa osobitných predpisov bude potrebné
meraním preveriť dodržanie predpísaných a garantovaných hladín hluku, vrátane stacionárnych zdrojov,
prístupových komunikácií a v prípade nepriaznivých výsledkov vykonať dodatočné opatrenia.

9. Žalobca zastáva názor, že žalovaný sa nevysporiadal ani s ďalšími jeho námietkami, obsiahnutými
v doplnení odvolania, v rámci ktorých namietal, že v žiadosti žiadateľa absentuje kvalitatívna i
kvantitatívna identifikácia strojov, ktoré bude vo svojich výrobných zariadeniach používať, že opätovná
expozícia zápachov obmedzuje obyvateľov Širokej ulice v užívaní nehnuteľností, že technológia
odvádzania odpadových plynov z tavenia bez čistenia nezodpovedá BAT, t. j. najlepšej dostupnej
technike podľa § 5 ods. 1 zákona o IPKZ, na ktorých naďalej zotrváva, považujúc ich za zásadné
pre posúdenie správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa



i žalovaného. Žalovaný nemôže odkazovať na priebeh iných konaní, ktoré sa týkali nie zariadení,
uvádzaných napadnutým rozhodnutím do prevádzky. Práve v predmetnom konaní schvaľoval súbor
TPP a TOO, preto bolo potrebné vyhodnotiť aj BAT. Namietal aj poškodzovanie majetku obyvateľov
danej lokality sivým práškom, ktorý nie je zrejmé či vzniká pri prevádzke v peciach alebo pri následných
výrobných operáciách. Zdôraznil, že v zmysle platného územného plánu malo dôjsť v predmetnom
území k znižovaniu zaťaženia tohto územia v prospech obchodno-prevádzkových aktivít a služieb a
že priemyselná intenzifikácia prevádzkovateľov je v rozpore s týmto územným plánom. Žalovaný
tieto námietky nevzal do úvahy. K tvrdeniu žalovaného, že námietky týkajúce sa umiestnenia stavby
mali byť vznesené a uplatnené v predchádzajúcich konaniach, žalobca uviedol, že existencia hál
ako takých nie je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom hluku. Negatívny vplyv nastal povolením
nepretržitej prevádzky šachtovej pece č. 2, spôsobujúcej hluk a nadmerné znečisťovanie ovzdušia
obťažujúcimi pachmi. Tieto negatívne dôsledky sa prejavili počas skúšobnej prevádzky a pred jej trvalým
povolením mali byť detailne zistené a posúdené tak, aby mohli byť prijaté opatrenia na ich odstránenie.
Podľa jeho názoru k meraniu emisií znečisťujúcich látok a hluku v skúšobnej prevádzke nedochádzalo,
keďže posledné meranie hluku pred obytnými domami sa uskutočnilo v r. 2007 a na základe sťažnosti
obyvateľov až v r. 2011 (RÚVZ). Podmienka dodržiavať limity hluku počas celej doby prevádzky vyplýva
z integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009. Posledné meranie nie je možné považovať za meranie
uskutočnené po konaní, keďže bolo súčasťou jeho námietok v odvolaní, s ktorými bol žalovaný povinný
sa vysporiadať. Jeho povinnosťou bolo zároveň vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by vylúčilo, že ide
o dôsledok činnosti prevádzky prevádzkovateľa a že takýto dôsledok nemá negatívny vplyv na zdravie
obyvateľov blízkej obytnej zóny. Z podania žalobcu zo dňa 23. 02. 2016 vyplýva, že šírenie zápachu i
nadmerné znečistenie ovzdušia a možno spájať s čistením komínov pred ďalšou zmenou, ktorý proces
sa opakuje 2-3-krát denne a pravidelné merania by mali zachytiť aj tieto horšie varianty. Nie je zrejmé, v
akom režime bola prevádzka tesne pred Vianocami, kedy bolo vykonané meranie a či práve uvedený čas
merania neviedol k manipulácii s realizovaným diskontinuálnym meraním. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva
na to, že meranie zodpovedá požiadavkám vyhlášky č. 408/2003 Z. z., táto vyhláška bola zrušená
zákonom č. 137/2010 Z. z. s účinnosťou od 01. 06. 2010, t. j. v čase vydania rozhodnutia správnym
orgánom prvého stupňa už neplatila. Prechodné ustanovenia zákona o ovzduší nemožno vzťahovať na
merania uskutočnené podľa označenej vyhlášky, keďže meranie nie je správnym konaním, ktoré by sa
malo dokončiť podľa doterajších predpisov. S námietkou, že navrhované technológie a používané stroje
a zariadenia nespĺňajú štandardy BAT žalovaný nebol oprávnený polemizovať, ale mal zistiť skutkový
stav tak, aby bolo možné tieto námietky vyhodnotiť ako nedôvodné.

10. V písomnom vyjadrení zo dňa 21. 12. 2016 žalovaný navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že
integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú podmienky vykonávania činností
v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu
zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného
prostredia. Jeho výsledkom je integrované povolenie, oprávňujúce prevádzkovateľa vykonávať činnosť
v prevádzke alebo jej časti a ktorým sa určujú podmienky na ich vykonávanie, pričom toto sa vydáva
namiesto rozhodnutí a súhlasov vydávaných podľa osobitných predpisov v oblasti životného prostredia,
ochrany verejného zdravia, v oblasti poľnohospodárstva a stavebného povoľovania. Rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa v zmysle uvedeného nahrádzalo súhlasy podľa § 22 ods. 1 zákona
o ochrane ovzdušia. Vzhľadom na to, že predmetom napadnutého rozhodnutia boli konania výlučne
upravené zákonom o ovzduší, prevádzka šachtovej pece č. 2 bola posudzovaná v rozsahu pôsobnosti
tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov, ktorými boli pre túto pec určené limity uvedené v časti II
bod B tabuľka 5 napadnutého povolenia i povolenia zo dňa 27. 07. 2009. Dodržiavanie emisných limitov
bolo preukázané diskontinuálnym oprávneným meraním emisií, ktoré uskutočnila akreditovaná meracia
skupina v súlade s predpismi na úseku ochrany ovzdušia. Výsledky merania boli vyhodnotené v správe
zo dňa 25. 01. 2010. Na základe uvedeného i splnených podmienok vyplývajúcich z rozhodnutia zo
dňa 27. 07. 2009 bolo preukázané, že predmetná šachtová pec neznečisťuje životné prostredie nad
mieru stanovenú zákonom a spĺňa požiadavky a kritériá stanovené v predpisoch na ochranu ovzdušia.
Zotrval na tom, že uvedená zmena nebola podstatnou zmenou činnosti podľa § 8 ods. zákona o IPKZ
ani sa ňou nevnášal do prevádzky nový druh činnosti, preto postup správneho orgánu prvého stupňa
nepovažoval za odporujúci § 22 ods. 5 cit. zákona, ani čl. 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
č. 2008/1/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania a životného prostredia, implementovanej
do zákona o IPKZ. Citovaná smernica bola následne zmenená Smernicou Európskeho parlamentu
a Rady č. 2010/75/EÚ zo dňa 24. 11. 2010 o priemyselných emisiách, implementovanou do národnej



legislatívy zákonom č. 39/2015 Z. z., kde je definovaná podstatná zmena aj procesný postup pre
tento prípad s tým, že tento postup je v súlade aj s čl. 6 bodu 10 Dohovoru o prístupe k informáciám,
účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného
prostredia zo dňa 25. 06. 1998 (Aarhuský dohovor) . Konštatoval, že žalobca ako zainteresovaná
verejnosť v konaní zatupuje výlučne sám seba a svoje práva, nie práva ďalšej verejnosti v zmysle
§ 10 ods. 3 zákona o IPKZ. Základnou myšlienkou a premisou Aarhuského dohovoru je záujem na
konaní, ktorý musí byť aktívny a ktorú podmienku splnil iba žalobca s tým, žiadna iná zainteresovaná
verejnosť neexistuje. Poukázal na to, že všetky rozhodnutia sú verejne prístupné a každý má možnosť
s nimi sa oboznámiť, aj keď nebol účastníkom konania. Pokiaľ ide o námietku, že konanie bolo
ukončené až vydaním a doručením rozhodnutia všetkým účastníkom konania, žalovaný konštatuje,
že správne orgány nemohli vziať do úvahy údaje z roku 2012, keď rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa bolo vydané v r. 2010, pretože do úvahy by bolo možné vziať len také skutočnosti,
ktoré existovali už v čase vydania rozhodnutia a vyšli najavo až v odvolacom konaní. Aj keby
bol žalobca účastníkom konania pred správnym orgánom prvého stupňa, tieto dôkazy by nemohol
predložiť, pretože v tom čase ešte neexistovali. Keďže predmetom rozhodnutia boli konania upravené
zákonom o ovzduší, ich predmetom nebolo posudzovanie hluku z prevádzky, navyše vzhľadom na
povahu technologického procesu ani nebolo možné vykonať meranie hluku zo samotnej šachtovej
pece č. 2. V prvom integrovanom povolení bola určená limitná hodnota hluku na hraniciach areálu
so susednými pozemkami priemyselných areálov a s verejnosti dostupnými pozemkami, tieto neboli
napadnutým rozhodnutím upravované, preto tieto limity naďalej zostali v platnosti. Z dôvodov uvedených
v rozhodnutí zotrval na správnosti predloženého diskontinuálneho merania, ktoré bolo uskutočnené
v čase platnosti vyhlášky č. 408/2003 Z. z., preto námietku žalobcu v tejto súvislosti považoval za
irelevantnú. Zotrval aj sa svojej argumentácii v súvislosti s námietkou žalobcu o nesúlade umiestnenia
predmetu rozhodnutia s územným plánom mesta Poprad. Keďže predmetom napadnutého povolenia
boli výlučne konania upravené zákonom o ovzduší, prevádzka šachtovej pece č. 2 bola posudzovaná
v rozsahu pôsobnosti tohto zákona, pričom k žiadosti boli predložené doklady podľa požiadaviek
uvedených v podmienke č. A 1.9 časti II rozhodnutia zo dňa 27. 07. 2009. Žiadne ďalšie podmienky
tohto rozhodnutia neurčovali, aké ďalšie dokumenty k vydaniu zmeny integrovaného povolenia má
žiadateľ predložiť. Prevádzkovateľa v žiadosti o vydanie integrovaného povolenia vyhodnotil skúšobnú
prevádzku, preukázal dodržanie emisných limitov v súlade s určenými podmienkami a predložil potrebné
doklady. Na základe splnených podmienok pre skúšobnú prevádzku a pre uvedenie do prevádzky
šachtovej pece č. 2 bolo preukázané, že predmetná šachtová pec neznečisťuje životné prostredie
nad mieru stanovenú zákonom a spĺňa všetky citovanou právnou úpravou požadované a stanovené
podmienky a kritériá. Zopakoval aj svoju argumentáciu v súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou
sa emisných limitov. Keďže pri posúdení žiadosti prevádzkovateľa o schválenie súboru pre zdroj
znečisťovania ovzdušia „Výroba presných odliatkov z hliníkových zliatin“ boli v uvedenom súbore
zistené rozdielne údaje u niektorých technologických zdrojov, bola prevádzkovateľovi uložená povinnosť
jednotlivé údaje zosúladiť, čo bolo zrealizované a preto správny orgán prvého stupňa vydal napadnuté
rozhodnutie, ktoré vychádzalo zo správneho právneho posúdenia, dostatočne zisteného skutkového
stavu a v súlade s obsahom spisov a bolo dostatočne odôvodnené. K žalobcom k žalobe predloženým
dôkazom žalovaný uviedol, že pokiaľ ide protokol Úradu verejného zdravotníctva (ďalej iba ÚVZ) SR o
skúškach zo dňa 17. 07. 2014, predpokladá, že na základe jeho výsledkov, dokumentujúcich prekročenie
prípustného limitu hluku, boli vo vzťahu k prevádzke prijaté potrebné opatrenia, pričom toto meranie
považoval vo vzťahu k predmetu konania za irelevantné a merací protokol spoločnosti VALERON Enviro
Consulting, s. r. o., zo dňa 17. 06. 2016, považoval za nepoužiteľný s poukazom na stanovisko ÚVZ SR
zo dňa 24. 08. 2016, ktoré pripojil.

11. V písomnom vyjadrení zo dňa 22. 12. 2016 účastník Mesto Poprad zotrval na svojom stanovisku
zo dňa 26. 07. 2010, v zmysle ktorého k žiadosti o vydanie zmeny integrovaného povolenia prevádzky
„Výroba presných odliatkov z hliníkových zliatin spôsobom tlakového odlievania“ podľa zákona o IPKZ
nemal žiadne námietky. Opakovane konštatoval, že navrhované zmeny nie sú v rozpore so schváleným
Územným plánom sídelného útvaru mesta Poprad. Areál spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad
sa nachádza v zmysle platného územného plánu, schváleného dňa 02. 07. 1998 v znení jeho zmien v
ploche, označenej ako „súčasné plochy priemyselnej výroby, skladov s potrebou funkčnej a priestorovej
prestavby, preferovania obchodu a služieb“. Funkčná a priestorová prestavba nie je časovo, koordinačne
ani inak stanovená a upravená, preto jestvujúce obchodné spoločnosti na danom území z pohľadu mesta
môžu naďalej podnikať a prevádzkovať svoje zariadenia. V prípade ich odchodu bude mesto smerovať
územie na navrhovanú funkčnú a priestorovú prestavbu s preferovaním prevádzok na obchod a služby.



Prevádzka uvedenej spoločnosti je jestvujúca, predmetom povolenia bolo zníženie už povolených
technologických zariadení, preto Mesto Poprad nemalo k nemu výhrady. Konštatoval, že navrhované
zmeny sú v súlade s územným plánom Mesta Poprad.

12. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 23. 08. 2017 účastník Schüle Slovakia, s.r.o.,
Poprad navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a účastníkom nepriznať nárok na náhradu trov
konania. Za nepravdivé považoval tvrdenia žalobcu o zásahu do jeho vlastníckeho práva hlukom,
znečistením ovzdušia i sivým práškom. Uviedol, že všetky merania hluku v danom prostredí,
uskutočnené za posledných päť rokov rôznymi oprávnenými osobami, preukázali, že úroveň hluku celej
prevádzky spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad ako prevádzkovateľa sa znižuje a v žiadnom
prípade nepresahuje maximálne prípustné limity hluku. Merací protokol spoločnosti VALERON Enviro
Consulting, s.r.o., nepovažoval za spôsobilý preukázať prekročenie hladiny hluku, pretože tento bol
príslušnými orgánmi verejnej moci vyhodnotený ako nesprávny a nespôsobilý zakladať zistenia o
úrovni hluku ako dôsledku činnosti prevádzkovateľa, ako to vyplýva zo stanoviska RÚVZ so sídlom v
Poprade, Národného referenčného centra pre hluk a vibrácie zo dňa 07. 09. 2016, v závere ktorého sa
uvádza, že uvedená spoločnosť sa dopustila závažných chýb pri vyhodnocovaní merania hluku, ktoré
viedli k nesprávnym záverom. Poukázal na to, že posledné merania hluku produkovaného prevádzkou
boli uskutočnené Technickou univerzitou Košice, úsekom objektivizácie faktorov prostredia, Katedrou
procesného a enviromentálneho inžinierstva dňa 21. 11. 2016, kedy nebolo zistené prekročenie hladín
hluku, spôsobeného prevádzkou kompresorov prevádzkovateľa, pričom zohľadnený bol hluk celej
prevádzky. Prekročenie prípustných hodnôt nameraného hluku smerom k vonkajšiemu chránenému
prostrediu rodinných domov na Širokej ulici nebolo zistené ani RÚVZ so sídlom v Poprade (protokol
č. 6361/2016), pri ktorom meraní bol zohľadnený aj hluk šachtovej pece č. 2, ktorej trvalé užívanie
bolo napadnutým rozhodnutím povolené. Poukázal aj na to, že v rokoch 2015- 2016 boli uskutočnené
detailné opakované merania znečistenia spoločnosťou ENVITECH, s.r.o., na ich základe bol spracovaný
imisnoprenosový posudok a tzv. HIA posudok (posudok o dopadoch činnosti prevádzky na zdravie
obyvateľov), z obsahu ktorých vyplýva, že znečistenie ovzdušia činnosťou prevádzky je minimálne a
prevádzka nemá žiaden negatívny dopad na zdravie vlastníkov susedných nehnuteľností. K žalobcom
tvrdenému porušeniu práva na spravodlivé konanie uviedol, že žalovaný so vo svojom rozhodnutí
zaoberal všetkými žalobcom v odvolaní a jeho doplnení vznesenými námietkami a za relevantný
nepovažoval ani argument žalobcu, že nemal možnosť vznášať pripomienky k žiadosti o vydanie
integrovaného povolenia v dôsledku chýbajúceho zverejnenia, pretože z obsahu administratívneho spisu
je zrejmé, že postavenie účastníka konania bolo žalobcovi priznané, tento mal možnosť nahliadnuť
do administratívneho spisu a oboznámiť sa s jeho obsahom, ktorú aj využil. Neexistuje preto príčinná
súvislosť medzi nezverejnením žiadosti o vydanie integrovaného povolenia a ujmou na verejných
subjektívnych právach žalobcu. Žalovaný v danej veci postupoval v súlade so zásadou jednotnosti
konania, v zmysle ktorej v odvolacom konaní je možné odstrániť vady vyvolané správnym orgánom
prvého stupňa. Podľa jeho názoru dôvodom pre zrušenie rozhodnutia sú iba také okolnosti, ktoré by
odôvodňovali rýchlejšie a hospodárnejšie správne konanie, najmä ak dokazovanie je potrebné doplniť
v značnom rozsahu. Žalobcom podané odvolanie však žiadne doplnenie dokazovania nevyžadovalo
predovšetkým vzhľadom na to, že väčšina námietok bola vznesená oneskorene, t. j. v štádiu konania,
v ktorom už vzhľadom na koncentráciu konania tieto nebolo možné uplatniť. Zdôraznil, že predmetom
konania bolo udelenie súhlasu na trvalé užívanie časti veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia, ktorému
predchádzalo jednak vydanie územného rozhodnutia, rozhodnutia o zmene integrovaného povolenia,
ktorým bol povolený zdroj znečisťovania ovzdušia a aj zmena integrovaného povolenia, ktorým bola
povolená skúšobná prevádzka časti zdroja znečisťovania ovzdušia, v ktorých konaniach mal žalobca
možnosť včas namietať zásah do jeho práva na pokojné užívanie majetku, práva na pokojné bývanie,
prekračovanie hladín hluku, porušovanie emisných limitov a podmienok prevádzkovania, ako aj rozpor
činnosti s územným plánom mesta a pod. Konštatoval, že odvolacie námietky žalobcu nesmerovali
k predmetu žiadosti, preto správny orgán nebol povinný na ne prihliadať a vo vzťahu k nim dopĺňať
dokazovanie. Za neopodstatnenú považoval aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatočne zisteného
skutkového stavu v súvislosti so zásahom do jeho vlastníckeho práva a práva na pokojné bývanie,
jeho obťažovaním hlukom, znečistením ovzdušia a sivým práškom, pretože túto námietku bol žalobca
oprávnený vzniesť v územnom konaní, ktorým bola umiestnená stavba jeho prevádzky, čo však neučinil
a neučinil tak ani v konaní, v ktorom bola povolená činnosť zdroja znečisťovania ovzdušia, ani v konaní o
zmene integrovaného povolenia, ktorým bola povolená skúšobná prevádzka časti zdroja znečisťovania
ovzdušia. I napriek uvedenému žalovanú na túto námietku prihliadol a dôvodmi odvolania sa zaoberal.
Z obsahu námietky žalobcu je zrejmé, že tento sa cíti byť obťažovaný charakterom prevádzky ako



celku, nie konkrétne šachtovej pece č. 2. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého
vyplýva, že meranie znečistenia ovzdušia bolo uskutočnené v súlade s vyhláškou č. 408/2003 Z.
z. a vyhodnotené v správe z merania emisií zo dňa 25. 01. 2010, pripojenej k žiadosti o zmenu
integrovaného povolenia, z ktorej vyplýva, že príspevok predmetnej prevádzky k znečisteniu ovzdušia
v danej lokalite bude minimálny. V tejto súvislosti opakovane poukázal aj na protokol spoločnosti
ENVITECH, s.r.o., zo dňa 23. 06. 2016. So zohľadnením uvedeného konštatoval, že príspevok trvalej
prevádzky šachtovej pece č. 2 na znečisťovaní ovzdušia bude iba minimálny, nespôsobilý zasiahnuť
do žalobcom tvrdených práv. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé narušiť
hodnovernosť nameraných hodnôt znečistenia ovzdušia a tieto spochybniť. V súvislosti s námietkou,
poukazujúcou na neprimeraný hluk uviedol, že RÚVZ v Poprade v predmetnom konaní nemal postavenie
dotknutého orgánu, keďže predmetom konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia
nebolo podľa zákona o ochrane ovzdušia posudzovanie hladiny hluku vyvolaného prevádzkou šachtovej
pece č. 2, keďže z tohto predpisu žiadna takáto požiadavka nevyplýva. Žalovaný aj k uvedenému
zaujal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stanovisko. Účastník Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad
ďalej uviedol, že ako prevádzkovateľ v zmysle zákona o IPKZ je povinný dodržiavať emisné limity
hluku, určené mu rozhodnutím zo dňa 27. 07. 2009 a táto povinnosť ho zaväzuje aj po vydaní žalobou
napadnutého rozhodnutia. Inšpektorát životného prostredia je oprávnený kedykoľvek uskutočniť kontrolu
plnenia tejto povinnosti. Tvrdenie žalobcu o tom, že nadmerný hluk a znečistenie ovzdušia vzniklo
po povolení skúšobnej prevádzky šachtovej pece č. 2 považoval za nepravdivé, pretože preukázané
merania hluku preukázali, že príspevok produkovaný činnosťou šachtovej pece č. 2 je zanedbateľný,
ľudským sluchom nerozoznateľný a to isté sa vzťahuje aj na znečistenie ovzdušia, ktoré je minimálne.

13. V replike zo dňa 23. 01. 2017 k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na svojej argumentácii,
obsiahnutej v podanej žalobe, a to aj pokiaľ ide námietky v súvislosti porušením jeho práva na
spravodlivé konanie ako účastníka administratívneho konania, ktorému bolo priznané postavenie
účastníka konania ako opomenutému účastníkovi rozhodnutím súdu, majúc za to, že žalovaný vykonal
iba formálne odvolacie konanie a o odvolaní žalobcu rozhodol bez tohto, aby zohľadnil to, že rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu predchádzalo konanie, v ktorom bol ukrátený na svojich právach.
Zdôraznil, že predloženými dôkazmi, i keď boli z obdobia po vydaní prvostupňového rozhodnutia, chcel
preukázať, že skutkový stav správnym orgánom prvého stupňa nebol dostatočne zistený. Opakovane
zdôraznil, že vplyv hluku povoľovanej prevádzky na obyvateľov ulice Široká v Poprade je výslovne
zdôraznený v rozhodnutí MŽP SR zo dňa 18. 10. 2004, ktorým bolo upustené od navrhovanej činnosti.
Napriek tomu sa správne orgány vplyvom hluku v tomto konaní nezaoberali a meranie hluku sa
napriek tomu, že táto povinnosť bola prevádzkovateľovi uložená v rozhodnutí o uvedení prevádzky do
skúšobnej prevádzky, nerealizovalo. V súvislosti s namietanou znečisťujúcou látkou - sivým práškom
žalovaný nevyvrátil, žeby jeho pôvodcom bol prevádzkovateľ, keďže v tomto smere nevykonal žiadne
dokazovanie.

14. V replike zo dňa 23. 01. 2017 k vyjadreniu účastníka Mesta Poprad žalobca uviedol, že s týmto s
poukazom na ustanovenie § 8 ods. 1 a § 13 ods. 1 a ods. 3 písm. b) Stavebného zákona nesúhlasí,
pretože záväzná časť územného plánu mesta Poprad označuje predmetnú časť územia ako súčasné
plochy priemyselnej výroby, skladov, pričom opomína skutočnosť, že umiestnenie šachtovej pece č. 2 v
predmetnom území nie je súčasnou plochou priemyselnej výroby, ale plochou, na ktorú bola priemyselná
výroba rozšírená, čo je v rozpore s uvedenou časťou územného plánu.

15. V replike zo dňa 20. 06. 2019 k vyjadreniu účastníka Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad žalobca zotrval
na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej žalobe s tým, že nesúhlasné stanovisko tohto účastníka
je dané tým, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v jeho prospech.

16. V duplike zo dňa 14. 02. 2017 účastník Mesto Poprad nesúhlasil s názorom žalobcu, uvedeným v
replike, pretože v danom prípade nejde o novú prevádzku, nevytvára sa nový areál v danej lokalite, tento
už existuje a predmetným povolením nedochádza ani k jeho rozširovaniu.

17. V duplike zo dňa 07. 09. 2020 účastník Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad opísal doterajší priebeh
konania a v podstate zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v písomnom vyjadrení zo dňa 23.
08. 2017. Postup žalovaného, ktorý nezrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu
namietaného porušenia práva žalobcu na spravodlivé konanie z hľadiska, že žalobcovi bolo postavenie
účastníka priznané rozhodnutím súdu po vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v



dôsledku čoho nemohol v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa realizovať svoje základné
práva ako účastník konania, čo považoval za vadu, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia,
považoval za správny a súladný so zákonom, keďže odvolanie žalobcu bolo prvým procesným úkonom,
ktoré žalobca ako zainteresovaná verejnosť v administratívnom konaní, predchádzajúcom vydaniu
napadnutého rozhodnutia žalovaným, uskutočnil. V predmetnej veci považuje za rozhodujúce posúdenie
toho, či mohol prvostupňový správny orgán upustiť od zverejnenia žiadosti a jej príloh zainteresovanej
verejnosti - žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal na to, že výklad zákona o IPKZ je nevyhnutné
vykonať eurokonformným spôsobom, teda v súlade s textom a účelom smernice Rady č. 96/61/ES o
integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (ďalej iba Smernica o IP), čo je
povinnosťou nielen súdu ale aj žalovaného ako správneho orgánu. Pre posúdenie povahy a významu
zmeny integrovaného povolenia, ktorá bola predmetom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
je potrebné posúdiť jeho predmet, ktorým v konaní o povolení zmeny integrovaného povolenia bolo
udelenie súhlasu na trvalé užívanie šachtovej pece č. 2, ktorej inštalácia a skúšobná prevádzka bola
predtým povolená už právoplatným integrovaným povolením zo dňa 27. 07. 2009. Okrem toho bolo
predmetom rozhodnutia určenie emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania a udelenie
súhlasu na vydanie súboru TPP a TOO. Zdôraznil, že emisný limit pre uvedenú šachtovú pec bol
stanovený už predchádzajúcim právoplatným integrovaným povolením zo dňa 27. 07. 2009 a je totožný
s emisným limitom, špecifikovaným v prvostupňovom rozhodnutí, vydanom v tomto konaní. Predmetom
konania pred vydaním napadnutého rozhodnutia bolo iba zosúladiť emisné limity s požiadavkami,
vyplývajúcimi zo zmien zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon č.
401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia (ďalej iba zákon o ovzduší). Limit emisií bol
nepochybne stanovený už predchádzajúcim integrovaným povolením, ktoré žalobca odvolaním ani
žalobou nenapadol. Preto jeho tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie je významné z hľadiska zásahov do
jeho práv, keďže sa ním stanovuje emisný limit, je nepravdivé. V danom prípade nielen inštalácia, ale aj
skúšobná prevádzka šachtovej pece č. 2 bola preukázateľne povolená už právoplatným integrovaným
povolením zo dňa 27. 07. 2009, ktorému predchádzalo rozhodnutie o umiestnení časti veľkého
zdroja znečisťovania ovzdušia a následne aj povolenie inštalácie technologických celkov patriacich do
kategórie veľkých zdrojov. Proti týmto rozhodnutiam, ktoré boli svojimi účinkami spôsobilé zasiahnuť do
verejných subjektívnych práv žalobca nepodal ani len odvolanie. Účastník definoval „podstatnú zmenu“ v
zmysle Smernice o IP, z hľadiska ktorej povolenie užívania už povolenej šachtovej pece č. 2 nemá žiaden
a už vôbec nie významný negatívny vplyv na človeka alebo životné prostredie. S poukazom aj na čl. 15
ods. 1 cit. Smernice o IP konštatoval, že jeho zmyslom bolo vo v ňom uvedených konaniach umožniť
prevádzkovateľovi zjednodušené uskutočňovanie zmien prevádzky bez účasti dotknutej verejnosti. Preto
nebolo povinnosťou vo veci konajúcich správnych orgánov zverejňovať predmetnú žiadosť o povolenie
zmeny integrovaného povolenia. Na dané konanie sa nevzťahovalo ani ustanovenie ods. 3 prílohy č.
V Smernice o IP, t. j. oprávnenie dotknutej verejnosti vyjadriť pred správnym orgánom pripomienky
a stanoviská pred vydaním rozhodnutia. Z uvedených dôvodov nebolo povinnosťou žalovaného ani
zrušiť prvostupňové rozhodnutie, ale jeho povinnosťou za súčasného rešpektovania rozhodnutia súdu
zo dňa 24. 11. 2015 č. k. 7S/195/2013-157 bolo výlučne posúdiť dôvodnosť podaného odvolania.
Nad rámec pôvodného vyjadrenia za nepravdivé považoval tvrdenie žalobcu, že aj v predchádzajúcich
konaniach mu bolo postupom správneho orgánu odopreté právo byť účastníkom konania, pretože
z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že jeho žiadosť o vydanie integrovaného povolenia zo
dňa 29. 12. 2008, doplnená dňa 10. 03. 2009, bola náležitým spôsobom zverejnená spolu s výzvou
verejnosti a zúčastneným osobám. Žalobca teda mal možnosť o obsahu predmetnej žiadosti sa
dozvedieť, nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k nej. Zverejnenie na stránke sizp.sk je nepochybne
zverejnením v súlade s § 12 zákona o IPKZ. V súvislosti s námietkou nezrozumiteľnosti rozhodnutia,
keďže žalovaný podľa žalobcu nedal odpoveď na jeho námietku, poukazujúcu na zastaranosť strojov
a technologických zariadení , t. j. ich nesúlad s BAT účastník uviedol, že táto námietka je neurčitá,
nepravdivá a vo vzťahu k predmetu rozhodnutia irelevantná, keďže posúdenie súladu šachtovej pece č. 2
a ostatných technologických zariadení s požiadavkami BAT bolo predmetom právoplatného rozhodnutia
o vydaní integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia na str.
28. Za nerelevantnú je podľa jeho názoru potrebné považovať aj námietku rozporu šachtovej pece č.
2 s územným plánom mesta Poprad, pretože táto mala byť uplatnená najneskôr v konaní o vydaní
integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009. Namietať uvedené v konaní, predmetom ktorého je len
posúdenie kontrolných meraní znečistenia ovzdušia pred uvedením časti veľkého zdroja znečistenia
ovzdušia do trvalého užívania, nemožno, pretože účastníkovi konania bolo užívanie takého zariadenia
právoplatne povolené.



18. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, po oboznámení sa s obsahom administratívneho
spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného dospel k záveru, že žalobca žalobcu dôvodná nie je.

19. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou zo dňa 21. 05. 2010, doručenou SIŽP,
IŽP Košice dňa 27. 05. 2010, doplnenou dňa 28. 06. 2010, účastník Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad
požiadal o zmenu integrovaného povolenia prevádzky „Výroba presných odliatkov z hliníkových zliatin
spôsobom tlakového odlievania“, v rámci ktorej žiadal v zmysle § 8 ods. 2 písm. a) zákona o IPKZ v
oblasti ochrany ovzdušia

- udelenie súhlasu s trvalou prevádzkou veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia: 2.8.1. Tavenie
neželezných kovov vrátane zlievania zliatin, pretavovania a rafinácie kovového šrotu s projektovanou
taviacou kapacitou pre ostatné neželezné kovy väčšou ako 20 t za deň
- súhlas na vydanie súboru TPP a TOO
- súhlas so zmenou technologických zariadení - odstránenie 1 dvojice kelímkových pecí a 1 tlakového
lisu typu IDRA a
- určenie nových emisných limitov pre technologické zariadenia veľkého zdroja - kelímkové pece.

Žiadosť bola podaná v zmysle vydaného platného integrovaného povolenia a podmienok tohto
povolenia: časť II. Podmienky povolenia, písm. A, 1.9 , v zmysle ktorého ustanovenia je prevádzkovateľ
povinný najneskôr 3 mesiace pred podaním návrhu na trvalé užívanie (kolaudáciu) šachtovej pece č.
2 na príslušný stavebný úrad požiadať IŽP Košice o zmenu tohto integrovaného povolenia, za účelom
udelenia súhlasu na vydanie rozhodnutia o užívaní veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia podľa §
8 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o IPKZ a udelenie súhlasu na vydanie súboru TPP a TOO podľa
§ 8 ods. 2 písm. a) bod 8 cit. zákona a ako súčasť žiadosti predložiť výsledky prvého oprávneného
merania a vypracovaný súbor TPP a TOO. Z bodu 3.1.1. žiadosti vyplýva, že integrovaným povolením
bola stanovená skúšobná prevádzka predmetnej šachtovej pece, požiadavky na skúšobnú prevádzku
ktorej sú uvedené v integrovanom povolení. Konštatuje sa v nej splnenie uvedených podmienok, čo
dokumentujú prílohy žiadosti, ktorými sú vyhodnotenie skúšobnej prevádzky (správy o diskontinuálnom
oprávnenom meraní č. 02/432/2009 - šachtová pec č. 2 zo dňa 25. 01. 2010, jej oprava zo dňa 25. 02.
2010 a č. 02/405/2008 - kelímkové pece zo dňa 20. 01. 2009, rozhodnutie Obvodného úradu životného
prostredia v Porade zo dňa 17. 02. 2010 o schválení postupu výpočtu množstva emisií zo šachtových
pecí, súbor TPP a TOO na zabezpečenie ochrany ovzdušia, aktuálny zoznam strojov a zariadení, ktoré
sú v prevádzke a návrh nových emisných limitov pre kelímkové pece.

20. Listom zo dňa 02. 07. 2010 bolo Mestu Poprad a spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad
ako účastníkom predmetného konania a Obvodnému úradu životného prostredia Poprad ŠSOO ako
dotknutému orgánu oznámené začatie tohto konania a bola im doručená v predchádzajúcom bode
špecifikovaná žiadosť ako aj výzva na podanie vyjadrenia k nej v lehote 30 dní.

21. Mesto Poprad sa k uvedenej žiadosti vyjadrilo podaním zo dňa 26. 07. 2010, z obsahu ktorého okrem
charakteristiky navrhovaných zmien oproti vydanému integrovanému povoleniu zo dňa 27. 07. 2009
vyplýva, že navrhované zmeny nie sú v rozpore so schváleným ÚPN SÚ Poprad a že Mesto Poprad k
predloženej žiadosti nemá žiadne námietky.

22. Rovnako dotknutý orgán Obvodný úrad životného prostredia Poprad vo svojom vyjadrení zo dňa
05. 08. 2010 uviedol, že nemá námietky k vypracovaným častiam žiadosti podľa vecnej príslušnosti v
zmysle legislatívy v ochrane ovzdušia, ani pripomienky ku konaniam podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 7,
bod 1 zákona o IPKZ pre šachtovú pec.

23. Dňa 30. 08. 2010 správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 6510-25706/2010/Kov/571450108/
Z1, vydaným podľa § 8 od. 1, ods. 2 písm. a) bod 1, 7 a 8 zákona č. 245/2003 Z. z. o IPKZ zmenil
integrované povolenie vydané rozhodnutím IŽP Košice č. 3289-24353/2009/Hut/571450108 zo dňa 27.
07. 2009, ktorým bolo povolené vykonávanie činnosti v prevádzke Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad,
Teplická 34 prevádzkovateľovi Schüle Slovakia, s.r.o., so sídlom Poprad, Teplická 34, pričom predmetom
zmeny integrovaného povolenia bolo podľa § 8 ods. 2 zákona o IPKZ



- udelenie súhlasu na vydanie rozhodnutia na trvalé užívanie časti veľkého zdroja znečisťovania
ovzdušia (šachtová pec č. 2) podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod. 1 cit. zákona
- určenie emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod
7 cit. zákona a
- udelenie súhlasu na zmenu súboru technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných
opatrení podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 8 cit. zákona.
Integrované povolenie bolo zmenené v rozsahu vyplývajúcom z jeho výrokovej časti.

24. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že právoplatným uznesením zo dňa 24. 11. 2015, č. k.
7S/195/2013-157, Krajský súd v Košiciach uložil žalovanému IŽP Košice v zmysle § 250 ods. 2 O. s. p.
povinnosť doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi administratívneho konania rozhodnutie zo
dňa 30. 08. 2010 č. 6510-25706/2010/Kov/571450108/Z1 v lehote 30 dní od doručenia cit. uznesenia s
poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR, vyplývajúci z jeho uznesenia zo dňa 24. 09. 2015 č.
k. 7Sžo/31/2014-145, ktorým bolo zrušené uznesenie Krajského súd v Košiciach zo dňa 03. 03. 2014,
č. k. 7S/195/2013-115, ktorým bolo konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia IŽP Košice zo dňa
30. 08. 2010 č. 6510-25706/2010/Kov/571450108/Z1 zastavené z dôvodu, že žalobca nebol osobou
oprávnenou na podanie žaloby.

25. Správny orgán viazaný právnym názorom súdu, obsiahnutým v predchádzajúcom bode citovanom
uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 11. 2015, doručil žalobcovi citované rozhodnutie,
proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie datované dňom 11. 01. 2016, ktoré doplnil
podaním zo dňa 23. 2. 2016, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby. K odvolaniu ako
prílohy pripojil Objektivizáciu škodlivín - vyhodnotenie výsledkov merania fyzikálnych faktorov zo dňa
15. 10. 2007, vypracované RÚVZ so sídlom v Poprade dňa 05. 02. 2008, zo záveru ktorého vyplýva,
že prípustné hladiny hluku pre územie kategórie II. - obytné územie sú preukázateľne prekročené vo
všetkých meracích miestach; Protokol ÚVZ SR o skúškach merania hluku č. 2721//2014 až 2724/2014,
vykonaných v čase od 14. - 15. 07. 2014 zo dňa 17. 07. 2014, zo záveru ktorého vyplýva, že hluk
na meraných miestach spôsobovaný prevádzkou Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad prekračuje najvyššie
prípustné hodnoty pre denný, večerný a nočný čas; VZN č. 05/1998 z 02. 07. 1998, ktorým sa vyhlasuje
záväzná časť Územného plánu sídelného útvaru Poprad.

26. K odvolaniu sa písomne vyjadril účastník Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad podaním zo dňa 18. 03.
2016, obsah ktorého korešponduje s jeho vyjadreniami, doručenými súdu v tomto konaní.

27. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

28. Zo záveru meracieho protokolu 15oe00132 MP, vypracovaného dňa 17. 06. 2016 spoločnosťou
VALERON, s.r.o., Bratislava, predloženého žalobcom ako príloha žaloby vyplýva, že posudzovaná
hodnota zo zdroja hluku prevádzka zlievarne PP prekračuje na meracom mieste M1- Široká 84 najvyššie
prípustné hodnoty pre vonkajšie prostredie pre referenčný interval deň, večer a noc a na meracom mieste
M2 - Široká 98 najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie prostredie pre referenčný interval noc.

29. Zo stanoviska ÚVZ SR zo dňa 24. 08. 2016, predloženého žalovaným ako príloha vyjadrenia
vyplýva, že toto bolo vypracované na základe požiadavky RÚVZ so sídlom v Poprade k meraciemu
protokolu 15oe00132 MP, vypracovaného dňa 17. 06. 2016 spoločnosťou VALERON Enviro Consulting,
s.r.o., Bratislava a z jeho obsahu vyplýva, že uvedený merací protokol obsahuje viaceré pochybenia
a protirečivé údaje, ktoré vedú k nesprávnej interpretácii výsledkov s následnými vážnymi dôsledkami
pre všetkých účastníkov konania. Pri kontrole protokolu bolo zistené, že spoločnosť VALERON Enviro
Consulting, s.r.o., Bratislava v tomto konkrétnom prípade preukázala vážne chyby pri vyhodnocovaní
merania hluku, ktoré špecifikoval, a ktoré viedli k nesprávnym záverom s tým, že v prípade opakovaných
porušení povinností pri meraní hluku v životnom a pracovnom prostredí orgán verejného zdravotníctva
zváži prijať opatrenie v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. - odobratie osvedčenia o odbornej spôsobilosti.
Vychádzajúc z uvedeného považoval predmetný protokol za nepoužiteľný.

30. Súčasťou súdneho spisu sú aj doklady, predložené účastníkom Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad ako
príloha k duplike zo dňa 07. 09. 2020, a to:



a) Protokol o meraní, objektivizácii a posúdení imisií hluku v životnom prostredí, vypracovaný dňa 21. 11.
2016 Úsekom objektivizácie faktorov prostredia Katedry procesného a enviromentálneho inžinierstva
Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, z obsahu ktorého vyplýva, že čelom merania
je objektivizácia imisií hluku, spôsobených stacionárnymi zdrojmi hluku - kompresormi, určenými na
výrobu pneumatického média - stlačeného vzduchu v spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad,
určenie vplyvu ich prevádzky na chránený vonkajší priestor v okolí prevádzky a stanovenie súladu, resp.
nesúladu s prípustnými hodnotami určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí v zmysle vyhl. č.
549/2007 Z. z., z ktorého vyplýva, že merania boli uskutočnené na vybraných miestach (M1, M2, M3)
tak, ako je to špecifikované v bode 6.2 protokolu, v pracovný deň v stredu 28. 09. 2016 v čase od
03:00 hod. do 04:00 hod., keď boli rušivé vplyvy minimalizované a výsledky merania sú zaznamenané
v bode 8 citovaného protokolu. Z bodu 11 protokolu vyplýva, že z nameraných a vypočítaných hodnôt,
uvedených v tabuľke 11 je možné konštatovať neprekročenie určujúcich veličín hluku spôsobovaného
prevádzkou kompresorov spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad v chránenom vonkajšom priestore
v okolí prevádzky. V bode 12 uvedeného protokolu sa konštatuje, že ak v meracích miestach M2 a M3
hluk generovaný prevádzkou kompresorov charakterizujúci hlukovú záťaž z činnosti Schüle Slovakia,
s.r.o., Poprad nespôsobuje prekročenie prípustnej hodnoty posudzovanej hodnoty určujúcej veličiny v
zmysle vyhl. č- 549/2007 Z. z., potom je zrejmé, že v najbližšom chránenom priestore práca kompresorov
tiež nebude spôsobovať , že posudzovaná hodnota určujúcej veličiny charakterizujúca hlukovú záťaž z
predmetnej činnosti nebude prekračovať prípustné hodnoty dané v legislatíve pre hluk z iných zdrojov.

b) Protokol RÚVZ so sídlom v Poprade o meraní hluku č. 6361/2016 dňa 09. 08. 2016 v spornej lokalite, z
ktorého vyplýva, že hluk z prevádzky spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad neprekračuje prípustné
hodnoty určujúcej veličiny hluku smerom k vonkajšiemu chránenému prostrediu rodinných domov na
Širokej ul. v Poprade. Zo správ o meraní úrovne znečistenia ovzdušia - druhá meracia kampaň v r. 2015
a prvá meracia kampaň v r. 2016 v areáli spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad, vypracovaných
Laboratóriom monitorovania kvality ovzdušia Trenčín dňa 17. 12. 2015 a dňa 23. 06. 2016 vyplýva,
že časovo obmedzeným prieskumným meraním kvality ovzdušia v okolí zdroja Schüle Slovakia, s.r.o.,
Poprad v nich špecifikovanom období bolo zistené dodržiavanie limitných hodnôt na ochranu zdravia
ľudí počas merania pre všetky uvedené plynné znečisťujúce látky - 8-hodinovej (CO), hodinovej (NO2,
SO2)limitnej hodnoty podľa vyhl. č. 360/2010 Z. z. a dodržiavanie 24-hodinovej limitnej hodnoty PM10
na ochranu zdravia ľudí počas merania.

c) Imisno-prenosové posúdenie stavby pre účely súhlasu orgánu ochrany ovzdušia na vydanie
rozhodnutia o umiestnení a povolení stavby „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu Schüle
Slovakia, s.r.o., vypracované dňa 24. 06. 2016 H.. U. W., oprávnenou osobou pre imisno-prenosové
posudzovanie podľa výnosu MŽP SR k zákonu č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, z ktorého vyplýva, že
hlavným cieľom posúdenia bolo zhodnotiť príspevok jestvujúcich a navrhovaných zdrojov znečisťovania
ovzdušia priemyselného areálu Schüle Slovakia, s.r.o., k znečisteniu ovzdušia v blízkom okolí. Z
výsledkov posúdenia vyplýva, že príspevky maximálnych krátkodobých koncentrácií, ako aj priemerných
ročných koncentrácií hodnotených znečisťujúcich látok od navrhovaného projektu „Revitalizácia a
dostavba priemyselného areálu Schüle Slovakia, s.r.o.,“ vo výpočtovej oblasti neprekročia imisné
limity a v referenčnej oblasti budú výrazne pod limitnými hodnotami. Predmet posudzovania pri
dodržaní deklarovaných parametrov jestvujúcich a navrhovaných prevádzok a všeobecných podmienok
prevádzkovania spĺňa požiadavky a podmienky, stanovené právnymi predpismi vo veci ochrany
ovzdušia pre zdroje znečisťovania ovzdušia.

d) Zverejnenie podstatných údajov o podanej žiadosti, o prevádzkovateľovi a o prevádzke podľa
zákona o IPKZ, z ktorého vyplýva, že dňa 07. 05. 2009 boli IŽP Košice zverejnené podstatné údaje o
podanej žiadosti, o prevádzkovateľovi a o prevádzke podľa zákona o IPKZ, konkrétne údaje o žiadosti
prevádzkovateľa Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad o vydanie integrovaného povolenia, doručenej na
správny orgán dňa 29. 12. 2008, doplnenej dňa 10. 03. 2009, prevádzky - Výroba presných odliatkov
z hliníkových zliatin spôsobom tlakového odlievania, ako aj výzva verejnosti a zúčastneným osobám
podľa zákona o IPKZ.

31. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 21. 10. 2020 zotrvala na podanej žalobe a
argumentácii v nej uvedenej v celom rozsahu a v jej zmysle navrhla napadnuté rozhodnutie žalovaného
i správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zdôraznila, že
kľúčovou otázkou v tejto veci je posúdenie skutočnosti, či konanie pred orgánmi verejnej správy prebehlo



takým spôsobom, ktorý robí žalobnú námietku, týkajúcu sa podstatného porušenia ustanovenia o konaní
pred orgánom verejnej správy, nedôvodnou. Konštatovala, že to, či žalobca mal alebo nemal byť
účastníkom administratívneho konanie právoplatne posúdil Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení
7S/195/2013 zo dňa 24. 11. 2015, z čoho vyplýva, že správny súd jednoznačne a nespochybniteľne
dospel k záveru, že žalobca bol opomenutým účastníkom konania. Táto otázka nemôže byť nanovo
posudzovaná v tomto konaní. Vychádzajúc z uvedeného sa nemožno stotožniť s právnym názorom
žalovaného, že nie zo zákona vzniklo žalobcovi právo byť účastníkom predmetného konania, ale že
toto právo mu určil krajský súd, ktorý podľa názoru žalobcu mohol len posúdiť, či toto právo mu
vyplýva z právnych predpisov. To, že žalobcovi bolo súdom priznané postavenie účastníka konania,
ktorý bol opomenutý znamená, že žalobca mal byť účastníkom konania od samého počiatku a žalovaný,
resp. správny orgán prvého stupňa takýmto spôsobom s ním konať mal. To že s nim nekonal malo
zásadné dôsledky pre možnosť uplatnenia práv účastníka konania o integrovanom povoľovaní, kde platí
zásada koncentrácie konania. V tejto súvislosti uviedla, že výsledok konania, či už rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa alebo žalovaného, je výsledkom konania, v ktorom žalobca nemohol
uplatňovať svoje námietky, ktoré ako konštatuje žalovaný v odvolaní už neboli relevantné, vzhľadom na
koncentračnú zásadu konania o integrovanom povoľovaní. Tým, že žalobcovi bolo doručené vyjadrenie
správneho orgánu prvého stupňa a tým, že proti nemu mohol podať odvolanie nie je možné zhojiť
to, že so žalobcom nebolo v tých štádiách konania, kedy námietky mohol predkladať, konané. Preto
je neakceptovateľnou argumentácia, že žalobca námietky, ktoré bolo potrebné vzniesť na určitých
štádiách konania nevzniesol a preto nie je možné na ne prizerať. Reagujúc na prílohy podania účastníka
Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad zo dňa 07. 09. 2020 predložila súdu Protokol o meraní emisií hluku vo
vonkajšom prostredí z iných zdrojov č. 316/2017/De, vypracovaný laboratóriom fyzikálno-chemických
faktorov Inžinierskych stavieb, s.r.o., Košice dňa 06. 06. 2017, z ktorého vyplýva, že merania boli
vykonané v nočnom čase dňa 18. 05. - 19. 05. 2017 vo vybraných meracích bodoch na Širokej ul. č. 84 v
Poprade a pri vylúčení náhodných identifikovateľných zvukov nesúvisiacich s meraním bola prekročená
prípustná hodnota ekvivalentnej hladiny zvuku v noci o 0,8 dB.

32. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 21. 10. 2020 zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 21. 12.
2016 považujúc postup správneho orgánu za zákonný. Odvolával sa na napadnuté rozhodnutie, kde
sa uvádza, že inšpektorát postupoval v súlade so zákonom o IPKZ, keď v súlade s ustanovením § 22
ods. 5 zákona IPKZ upustil od zverejnenia žiadosti a ústneho pojednávania, keďže predmetná zmena
integrovaného povolenia nepredstavovala podstatnú zmenu činnosti, ani sa touto zmenou nevnáša do
prevádzky nový druh činnosti a v tejto súvislosti poukázal na § 8 ods. 7 cit. zákona, kde sa hovorí, čo
je podstatnou zmenou. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny súd žalobu žalobcu v súlade s § 190
Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov zamietol v plnom rozsahu ako nedôvodnú,
nakoľko žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci,
zistenie skutkového stavu žalovaným bol dostačujúce na riadne posúdenie veci a nedošlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia.

33. Zástupca účastníka Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad na pojednávaní dňa 21. 10. 2020 uviedol, že
zotrváva na obsahu svojich doterajších vyjadrení a prednesov. K argumentácii žalobcu na dnešnom
pojednávaní uviedol, že nespochybňuje postavenie žalobcu ako účastníka konania, ani z obsahu jeho
podania takáto skutočnosť nevyplýva. Žalobca mal právo byť účastníkom konania, ale od momentu,
keď sa správny orgán o tom, že zainteresovaná verejnosť pôsobí v danom území alebo v danom
konaní hodlá uplatňovať práva, t. j. až keď sa správny orgán od zainteresovanej verejnosti o tejto
skutočnosti dozvie, možno mu priznať procesné práva a povinnosti, čo sa v danom prípade stalo, pretože
prvým úkonom zainteresovanej verejnosti bolo až podanie odvolania. V kontexte porušenia procesných
práv, ktorých sa žalobca dovoláva, teda že správne malo byť zrušené prvostupňové rozhodnutie a
vrátené späť vzhľadom k aplikácii koncentračnej zásady poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo198/2015, kde sa Najvyšší súd zaoberal úplne totožnou, identickou
námietkou, v úplne identickom skutkovom stave, kedy odvolací orgán nezrušil aj vzhľadom na aplikáciu
koncentračnej zásady prvostupňové rozhodnutie, ale priamo potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako
vecne správne. Na základe obsahovo úplne zhodnej námietky s námietkou žalobkyne najvyšší súd
uviedol, že žalobca vstúpil do konania až v procese odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a
preto nie je možné v tomto štádiu konania aplikovať koncentračnú zásadu bezvýhradne, pričom práve
samotným rozhodnutím o dodatočnom vstupe žalobcu do odvolacieho správneho konania bolo žalobcovi
umožnené, aby všetky relevantné a rozhodujúce námietky uplatnil v tomto štádiu konania. Pozornosť



súdu upriamil na aktuálne znenie zákona č. 39/2013 Z. z., z obsahu ktorého je zrejmé, že konanie, v
ktorom účasti sa žalobca domáha, dnes podľa všeobecne záväzných predpisov už nie je ani predmetom
integrovaného povolenia, pretože konanie o povolení užívania stavby bolo zo zákona č. 39/2013 Z. z.
a z procesu integrovaného povoľovania, v ktorom si uplatňuje postavenie účastníka konania vyňaté. Vo
vzťahu k protokolu, ktorý žalobca predložil uviedol, že jeho obsah je mu známy, avšak tento protokol
netvorí základ skutkového stavu správneho orgánu a teda nie je relevantný pre súdny prieskum. Z
jeho je zrejmé, že samotným meraním nebolo zistené prekročenie hodnôt hladiny hluku, pretože bola
zistená úroveň hluku na úrovni 43,8 dB a k prezentovanému výsledku o prekročení hranice hluku dospel
oprávnený subjekt len na základe zvýšenia hodnoty s ohľadom na koeficient, ktorý bol použitý navyše
negatívne v neprospech Schüle, a to koeficient nepresnosti. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol
žiadnu skutočnosť, keďže išlo o štádium už kolaudačného konania, pretože ide o povolenie užívania
stavby, ktorá by bola relevantná a ktorá by odôvodňovala zrušenie a vrátenie veci. Zastáva názor, že
všetky námietky boli uplatnené oneskorene, pretože tieto svojou povahou patrili do štádií konania, kedy
mali byť uplatnené omnoho skôr.

34. Zástupkyňa žalobcu reagujúc na prednes zástupcu účastníka konania uviedla, že pokiaľ právny
zástupca ďalšieho účastníka poukazuje na ním označené rozhodnutie najvyššieho súdu, je opäť
potrebné zohľadniť špecifiká zákona č. 245/2003 Z. z a konania, kde sa osobitne upravuje účasť
zainteresovanej verejnosti ako spôsob, ktorým sa verejnosť môže zúčastňovať tohto konania, keďže
ide o konanie s osobitným dopadom na životné prostredie. Priamo to aj vyplýva z účelu a dokonca
z názvu tejto normy, keďže ide o zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného
prostredia. Už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení, ktorým zrušil pôvodné uznesenie
Krajského súdu v Košiciach, ktorý nevyhovel žalobe žalobcu ako opomenutého účastníka, poukázal na
to, že ustanovenia správneho predpisu, teda zákona č. 245/2003 Z. z. je potrebné vykladať aj v súlade s
Aarhuským dohovorom, ktorý zabezpečuje širokú účasť verejnosti na konaniach, týkajúcich sa životného
prostredia. Z tohto dôvodu a na zaručenie tejto účasti v zákone č. 245/2003 bol osobitne upravený inštitút
zainteresovanej verejnosti, ktorá sa mohla stať účastníkom konania na základe písomnej prihlášky. Táto
písomná prihláška však mohla byť podaná po zverejnení žiadosti zákonom ustanoveným spôsobom a
ak nedošlo k takémuto postupu zo strany správneho orgánu, tak žalobca nemal možnosť uplatniť práva,
ktoré mu prislúchajú a vyplývajú z tohto zákona.

35. Účastník konania Mesto Poprad sa na pojednávanie dňa 21. 10. 2020, na ktoré bol riadne a včas
predvolaný, pričom tento svoju neúčasť na ňom vopred elektronickým podaním zo dňa 12. 10. 2020
ospravedlnil a zároveň vyslovil svoj súhlas s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Preto
súd postupoval v súlade s § 114 SSP a pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.

36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného
prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o IPKZ) integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania je súbor opatrení zameraných na prevenciu
znečisťovania, na znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzovanie vzniku odpadu a na
zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného
prostredia.

37. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania sa
vzťahuje na znečisťovanie spôsobované priemyselnými činnosťami uvedenými v prílohe č. 1; nevzťahuje
sa na znečisťovanie spôsobované

a) vnikaním rádioaktívnych látok a ionizujúceho žiarenia do životného prostredia,
b) zavádzaním geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia,
c) prevádzkami slúžiacimi na výskum, vývoj a skúšanie nových výrobkov a výrobných postupov,
d) mobilnými zdrojmi znečisťovania.

38. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia znečisťovanie podľa odseku 2 je priame i nepriame
zavádzanie látok, vibrácií, tepla alebo hluku ľudskou činnosťou do ovzdušia, vody alebo pôdy, ktoré
môžu byť škodlivé ľudskému zdraviu, môžu negatívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia alebo
hmotný majetok, môžu znehodnocovať priaznivý stav životného prostredia alebo môžu zasahovať do
oprávneného využívania životného prostredia. Látka je chemický prvok, ako aj jeho zlúčeniny okrem
rádioaktívnych látok a geneticky modifikovaných organizmov.



39. Podľa § 8 ods.1 citovaného zákona integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa určujú podmienky
vykonávania činností v prevádzkach a povoľujú nové prevádzky s cieľom dosiahnuť integrovanú ochranu
životného prostredia a jeho zložiek a udržať mieru znečistenia v normách kvality životného prostredia.

40. Podľa ods. 2 písm. a) bod 1, 7 a 8 citovaného zákonného ustanovenia súčasťou konania podľa
odseku 1 je v oblasti ochrany ovzdušia konanie

bod 1. o udelenie súhlasu na vydanie rozhodnutí o povolení stavieb veľkých zdrojov znečisťovania,
stredných zdrojov znečisťovania a malých zdrojov znečisťovania a ich zmien a rozhodnutí o ich užívaní,

bod 7. o určenie emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania,

bod 8. o udelenie súhlasu na vydanie a zmeny súboru technicko-prevádzkových parametrov a technicko-
organizačných opatrení.

41. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia súčasťou integrovaného povoľovania nie je územné
konanie, posudzovanie vplyvu prevádzky na životné prostredie ani ustanovovanie podmienok na
prevenciu závažných priemyselných havárií.

42. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia integrované povolenie (ďalej len „povolenie“)
je časť alebo celé písomné rozhodnutie alebo niekoľko takýchto rozhodnutí udeľujúcich súhlas s
činnosťou prevádzky alebo jej časti pri splnení podmienok zaručujúcich, že prevádzka bude v súlade s
požiadavkami integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania. Povolenie sa môže vzťahovať na jednu
prevádzku alebo na viacero prevádzok v tom istom mieste riadených jedným prevádzkovateľom.

43. Podľa ods. 7 citovaného zákonného ustanovenia integrovanému povoľovaniu podlieha aj
povoľovanie zmien v činnosti prevádzky. Zmena v činnosti je zmena charakteru alebo fungovania
prevádzky alebo jej rozšírenie, ktoré môže mať dôsledky na životné prostredie. Podstatná zmena v
činnosti je taká zmena vo fungovaní prevádzky, ktorá podľa orgánu štátneho dozoru môže mať významný
negatívny vplyv na človeka alebo na životné prostredie; za podstatnú zmenu sa vždy považuje zmena
alebo rozšírenie prevádzky, ktoré dosahuje prahové hodnoty ustanovené v prílohe č. 1.

44. Podľa ods. 8 citovaného zákonného ustanovenia na konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci v
rozsahu podanej žiadosti. Na preverenie údajov, informácií a listín, ktoré sú súčasťou žiadosti, si obstará
potrebné podklady.

46. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia podkladom rozhodovania je najmä žiadosť,
pripomienky a námety ostatných účastníkov konania, dotknutých orgánov, zúčastnených osôb, cudzieho
dotknutého orgánu, obsah zápisnice z verejného zhromaždenia občanov a skutočnosti všeobecne
známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.

47. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia na žiadosť správneho orgánu sú orgány verejnej
správy a právnické osoby hospodáriace s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu, obce alebo
vyššieho územného celku povinné oznámiť správnemu orgánu skutočnosti, ktoré majú význam pre
konanie a rozhodnutie.

48. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia správny orgán nie je viazaný právoplatnými
rozhodnutiami orgánov, ktoré v integrovanom povoľovaní majú postavenie dotknutých orgánov, ak boli
vydané pred podaním žiadosti a týkajú sa povoľovanej prevádzky. Tieto rozhodnutia hodnotí rovnako
ako iné dôkazy.

49. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona správny orgán vydá povolenie na činnosť v prevádzke, ak znečisťovanie
z nej nespôsobí prekročenie normy kvality životného prostredia a ak sú súčasne splnené aj ostatné



podmienky podľa tohto zákona a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou integrovaného
povoľovania.

50. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak znečisťovanie z prevádzky prekračuje normu
kvality životného prostredia alebo povoľovaná prevádzka môže spôsobiť prekročenie tejto normy a
prekročenie nemožno odstrániť alebo ak nie sú splnené ostatné podmienky podľa tohto zákona a
osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou integrovaného povoľovania, správny
orgán vydá rozhodnutie, ktorým sa nepovolí činnosť v prevádzke, a ak ide o fungujúcu prevádzku, môže
nariadiť činnosť v nej obmedziť alebo zastaviť.

51. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. 2 Sžo32/2014).

52. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého
stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu prechádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru,
že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané
rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav
veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Rozhodnutia
zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom
vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to
vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich
logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V zmysle ustálenej judikatúry nie
je povinnosťou správneho orgánu a ani súdu dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).

53. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že
argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho
odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

54. V danom prípade zásadnou námietkou, vznesenou žalobcom v podanej žalobe bola námietka,
týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, ktorý nezrušil odvolaním žalobcu
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré žalobca považoval za nezákonné najmä
z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, spočívajúceho
v tom, že správny orgán prvého stupňa nezverejnil žiadosť účastníka konania Schüle Slovakia, s.r.o.,
Poprad o vydanie integrovaného povolenia zákonom stanoveným spôsobom a nevyzval verejnosť na
podanie prihlášky do konania s určením lehoty, v ktorej je potrebné tak učiniť (§ 12 ods. 2 písm. d/ zákona
o IPKZ), čím mu bolo ako zainteresovanej verejnosti odňaté právo zúčastniť sa konania a realizovať
v ňom všetky práva účastníka konania v zmysle platnej právnej úpravy s prihliadnutím aj na aplikáciu
koncentračnej zásady v predmetnom správnom konaní.

55. Nesporným je, že správny orgán prvého stupňa so žalobcom ako s účastníkom konania -
zainteresovanou verejnosťou nekonal majúc za to, že v danom prípade, keďže predmetná zmena
integrovaného povolenia nepredstavovala podľa jeho názoru podstatnú zmenu činnosti, ani sa ňou
nevnášal do prevádzky nový druh činnosti, tento v súlade s § 22 ods. 5 zákona o IPKZ upustil od
zverejnenia predmetnej žiadosti a ústneho pojednávania. Sporným nie je ani to, že po vydaní rozhodnutia
správnym orgánom prvého stupňa, bolo žalobcovi ako opomenutému účastníkovi konania právoplatným
rozhodnutím súdu priznané postavenie účastníka konania a správnemu orgánu bola uložená povinnosť
doručiť mu svoje rozhodnutie ako účastníkovi konania. Práve vzhľadom na uvedenú skutočnosť a



následný postup vo veci konajúcich orgánov verejnej správy je právne bezvýznamné a súd ani nie
je oprávnený zaoberať sa charakterom zmeny integrovaného povolenia z pohľadu jeho predmetu v
nadväznosti na posúdenie opodstatnenosti uvedeného postupu správnym orgánom prvého stupňa.
Podstatným však je posúdenie správnosti a zákonnosti postupu žalovaného, ktorý i napriek uvedenému
procesnému pochybeniu správneho orgánu prvého stupňa jeho rozhodnutie na základe žalobcom
podaného odvolania nezrušil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca vstúpil do konania
až po doručení mu rozhodnutia správnym orgánom prvého stupňa podaním odvolania, t. j. v štádiu
odvolacieho konania, vzhľadom na ktorú skutočnosť, aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu
SR, obsiahnutým v jeho rozsudku zo dňa 08. 11. 2016, sp. zn. 4Sžo/198/2015, na ktorý poukazoval aj
účastník Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad, vydanom síce v stavebnom konaní, ale pri posudzovaní totožnej
žalobnej námietky a pri identickom skutkovom stave pokiaľ ide o účastníctvo v konaní, nie je možné v
tomto štádiu konania aplikovať predmetnú koncentračnú zásadu bezvýhradne. Tým, že bolo žalobcovi
rozhodnutím súdu priznané postavenie účastníka administratívneho konania, bolo mu umožnené v
tomto štádiu konania uplatniť aj všetky vecné námietky, ktoré by si vzhľadom na skutkové okolnosti
mohol uplatniť v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa, ak by sa s ním v tomto štádiu konania
ako s účastníkom konalo, aby ich odvolací správny orgán mohol následne vyhodnotiť a rozhodnúť o
nich v zmysle platnej právnej úpravy, čo sa aj stalo. Je potrebné poukázať aj na princíp jednotnosti
správneho konania, ktorý sa uplatní aj v prípade, ak má prvostupňové konanie a rozhodnutie vady, ktoré
odstráni druhostupňový orgán. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je nevyhnutné
zrušiť iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,
či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania, pretože platí, že prvostupňové správne konanie tvorí
s odvolacím konaním jeden celok, z čoho vyplýva povinnosť orgánov verejnej správy zaoberať sa v
ktoromkoľvek štádiu konania každou námietkou účastníka, či inou skutočnosťou podstatnou pre predmet
konania, čo žalovaný aj urobil. Preto nemožno konštatovať, že vec nesprávne právne posúdil, keď
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z uvedeného dôvodu nezrušil. Vychádzajúc z uvedeného
považoval správny súd túto námietku žalobcu za neopodstatnenú.

56. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný primeraným spôsobom vysporiadal aj s vecnými
námietkami žalobcu, vznesenými v podanom odvolaní i jeho doplnení a jeho argumentácia má oporu
v administratívnom spise.

57. K námietke žalobcu, že mu rovnakým spôsobom bolo odňaté právo na spravodlivý proces pred
orgánom verejnej správy aj v konaní, ktoré predchádzalo tomuto konania, t. j. v konaní, ktoré bolo
zavŕšené vydaním integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009, čo malo vplyv aj na zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30. 08. 2010 je potrebné uviesť, že ako to
vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 24. 09. 2015 č. k. 7Sžo/31/2014-145, žalobca v
žalobe, ktorú podal ako opomenutý účastník predmetného správneho konania namietal aj nesprávny
procesný postup, predchádzajúci vydaniu integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009, zmeneného
rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30. 08. 2010, avšak v uvedenej žalobe nežiadal
preskúmať aj toto rozhodnutie a na výzvu súdu výslovne oznámil, že svoju žalobu nerozširuje. Uvedené
rozhodnutie podľa názoru najvyššieho súdu nemalo ani charakter tzv. podkladového rozhodnutia, ktoré
by zakladalo postup súdu podľa § 245 ods. 1 vo vzťahu k žalobcom napadnutému rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 30 08. 2010. Navyše z dôkazu, predloženého účastníkom konania Schüle
Slovakia, s.r.o., Poprad špecifikovanom v bode písm. d).... odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podstatné
údaje o podanej žiadosti, o prevádzkovateľovi a o prevádzke podľa zákona o IPKZ, ako aj výzva
verejnosti a zúčastneným osobám podľa zákona o IPKZ boli dňa 07. 05. 2009 boli IŽP Košice zverejnené
podľa zákona o IPKZ na úradnej tabuli inšpektorátu a podľa vyjadrenia uvedeného účastníka konania v
duplike, ktoré následne nebolo žalobcom rozporované i na webovej stránke www.szip.sk. Žalobca však
toto svoje právo nevyužil.

58. Predmet administratívneho konania bol vymedzený žiadosťou prevádzkovateľa Schüle Slovakia,
s.r.o., so sídlom Poprad zo dňa 21. 05. 2010 , doplnenou dňa 28. 06. 2010 o zmenu, integrovaného
povolenia vydaného rozhodnutím IŽP Košice č. 3289-24353/2009/Hut/571450108 zo dňa 27. 07. 2009,
predmetom ktorej bolo udelenie súhlasu na vydanie rozhodnutia na trvalé užívanie časti veľkého zdroja
znečisťovania ovzdušia (šachtová pec č. 2) podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod. 1 zákona o IPKZ, určenie
emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 7 cit. zákona
a udelenie súhlasu na zmenu súboru technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných
opatrení podľa § 8 ods. 2 písm. a) bod 8 cit. zákona. Predmetom konania teda bolo posúdenie, či



znečistenie spôsobené uvedením šachtovej pece č. 2 do trvalej prevádzky nespôsobí prekročenie normy
kvality životného prostredia za súčasného splnenia aj ostatných podmienok podľa zákona i IPKZ a
osobitných predpisov. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že táto zmena integrovaného povolenia sa
týkala konania v oblasti ochrany ovzdušia, vzhľadom na ktorú skutočnosť je osobitným predpisom v
danom prípade zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998
Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší). Preto
bola žiadosť prevádzkovateľa správne posudzovaná v rozsahu a pôsobnosti tohto zákona a jeho
vykonávacích predpisov z hľadiska splnenia nimi stanovených emisných limitov, ktorých dodržanie bolo
preukázané správou o diskontinuálnom oprávnenom meraní č. 02/432/2009 - šachtová pec č. 2 zo dňa
25. 01. 2010 v znení jej opravy zo dňa 25. 02. 2010. Predmetná žiadosť po jej doplnení obsahovala
všetky náležitosti a potrebné prílohy v zmysle § 11 zákona o IPKZ i integrovaného povolenia vydaného
rozhodnutím IŽP Košice č. 3289-24353/2009/Hut/571450108 zo dňa 27. 07. 2009. Predmetom tejto
zmeny nebolo povoľovanie veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia - šachtovej pece č. 2, ani povoľovanie
užívania tohto zdroja na skúšobnú prevádzku. Po posúdení predmetnej žiadosti a vyhodnotení jej príloh,
keďže Mesto Poprad ani OÚŽP Poprad, orgán ŠSOO nemali k vydaniu zmeny integrovaného povolenia
námietky, správnym orgánom prvého stupňa bolo vydané rozhodnutie, ktorým bolo žiadosti vyhovené a v
ktorom boli zmeny integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009 vo výrokovej časti špecifikované a týkali
sa zmeny v časti I. bod B.2. uvedeného integrovaného povolenia - opisu opatrení a technických zariadení
na ochranu ovzdušia, vody a pôdy v prevádzke pokiaľ ide výrobné zariadenia prevádzky, ich popis a
umiestnenie a v časti II. a) bod 4.2 - TPP a II. b) bod 1. - stanovenie emisných limitov znečisťujúcich
látok do ovzdušia. Správny orgán prvého stupňa konštatoval splnenie podmienok skúšobnej prevádzky
prevádzkovateľom, ktorý ju vyhodnotil, predložil požadované doklady a preukázal dodržanie emisných
limitov v súlade s podmienkami, určenými rozhodnutím zo dňa 27. 07. 2009.

59. Vychádzajúc z v predchádzajúcom bode vymedzeného predmetu konania predmetom posudzovania
v ňom nebolo posudzovanie hluku z prevádzky (šachtovej pece č. 2), keďže táto požiadavka
nevyplýva zo zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia, aj keď v zmysle § 2 ods. 3 zákona o
IPKZ za znečisťovanie sa považuje aj zavádzanie hluku do ovzdušia, negatívne ovplyvňujúce kvalitu
životného prostredia. Predložiť výsledky merania hluku v uvedenej súvislosti nebolo ani povinnosťou
prevádzkovateľa, vyplývajúcou mu z integrovaného povolenia vydaného rozhodnutím IŽP Košice
dňa 27. 07. 2009, v ktorom boli stanovené aj emisné limity hluku, ktoré je prevádzkovateľ povinný
dodržiavať sústavne od jeho účinnosti, ktorá povinnosť je kontrolovateľná príslušným orgánom štátneho
dozoru v zmysle § 21 ods. 1 zákona o IPKZ. Vzhľadom na uvedené sa správny súd v tejto súvislosti
stotožňuje s názorom žalovaného i účastníka Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad, že uplatnenie tejto
námietky bolo relevantné v predchádzajúcich konaniach, týkajúcich napr. územného konania, povolenia
činnosti veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia a pod., nie však v konaní v ktorom sa rozhodovalo o
udelení súhlasu na trvalé užívanie časti veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia (šachtovej pece č. 2)
po ukončení jej skúšobnej prevádzky, ktorá rovnako nemala negatívny vplyv na životné prostredie, pri
povoľovaní ktorej boli stanovené aj v tomto smere limity. Z uvedeného hľadiska nebolo potrebné zo
strany vo veci konajúcich správnych orgánov doplniť dokazovanie v tomto smere ani pri predložení
dôkazov účastníkmi konania, ktoré neobsahovali zhodné závery. V tejto súvislosti správny súd považuje
za potrebné poukázať aj na to, že podľa § 6 ods. 3 písm. j) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a
rozvoji verejného zdravia v znení neskorších zmien a doplnkov štátny zdravotný dozor, epidemiologické
vyšetrovanie, vydávanie pokynov a ukladanie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone
štátneho zdravotného dozoru podľa § 54 a 55 patrí do kompetencie Regionálnych úradov verejného
zdravotníctva, ktoré sú oprávnené aj prejednávať priestupky a iné správne delikty, ukladať pokuty a iné
opatrenia v zmysle citovanej právnej úpravy a pokiaľ podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo
prevádzkujú zdroje hluku, nezabezpečia, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a
neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom, takéto ich
konanie zakladá vznik zodpovednosti za správny delikt podľa § 57 ods. 20 predmetného zákona. V
predmetnom konaní RÚVZ nebol dotknutým orgánom.

60. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa znečistenia ovzdušia,
pretože zo správy o diskontinuálnom oprávnenom meraní č. 02/432/2009 - šachtová pec č. 2 zo dňa
25. 01. 2010 a jej opravy zo dňa 25. 02. 2010 (viď bod 19), ktorá bola prílohou žiadosti prevádzkovateľa
vyplýva, že predmetná šachtová pec neznečisťuje životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom
a spĺňa všetky požiadavky a kritériá, vyplývajúce z platnej právnej úpravy v oblasti znečisťovania
ovzdušia. Aj s touto námietkou sa žalovaný náležite vysporiadal na str. 7 posledný odsek a str. 10 bod



(k bodu 5), kde zaujal stanovisko aj k spôsobu merania, korešpondujúce s obsahom tejto správy a k
intervalom merania (monitoringu), vyplývajúcim z integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009 (časť
II bod I) - určeným so zohľadnením použitej technológie a nameraných hmotnostných tokov. Merania
boli realizované v súlade s v tom čase platnou vyhláškou č. 408/2003 Z. z., preto tvrdenie žalobcu, že
v tejto súvislosti, s poukazom na dátum vydania prvostupňového rozhodnutia, kedy už táto vyhláška
neplatila, bol aplikovaný nesprávny právny predpis je nesprávne. Žalovaný dal relevantné odpovede aj
na námietky žalobcu, týkajúce sa jeho požiadavky na vypracovanie odborného posudku - rozptylovej
štúdie, programu na znižovanie emisií. Uvedené patrí do kompetencie príslušného okresného úradu a
podľa platnej právnej úpravy nie je podkladom potrebným pre vydanie predmetného súhlasu vzhľadom
na predmet konania. Žalovaný podal náležité vysvetlenie aj k pripomienkam žalobcu k súboru TPP a
TOO na zabezpečenie ochrany ovzdušia pri prevádzke zdroja, pričom žalobca v žalobe iba všeobecne
konštatoval, že tieto odpovede nezodpovedajú princípom spravodlivého konania bez toho, aby svoje
výhrady k nim špecifikoval.

61. Neopodstatnenou je aj námietka žalobcu v súvislosti so znečisťovaním ovzdušia sivým práškom,
čo dokumentoval RÚVZ Poprad predloženými výsledkami analýzy vzorky prášku zo dňa 31. 07. 2012, s
ktorou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 9) dostatočným spôsobom vysporiadal,
keď relevantne odôvodnil, prečo dôkaz žalobcu predložený v tejto súvislosti neakceptuje.

62. Rovnako neobstojí jeho námietka, že technológia odvádzania odpadových plynov z tavenia bez
čistenia nezodpovedá BAT štandardom, t. j. najlepšej dostupnej technike podľa § 5 ods. 1 zákona o
IPKZ, keďže je zastaraná, pretože táto má iba všeobecný charakter a nebola podložená relevantnými
dôkazmi. Otázka súladu šachtovej pece č. 2 a ostatných technologických zariadení s požiadavkami BAT
bola predmetom rozhodnutia o vydaní integrovaného povolenia zo dňa 27. 07. 2009, v ktorom konaní
bol žalobca oprávnený túto námietku si uplatniť, ako na to poukazuje aj účastník Schüle Slovakia, s.r.o.,
Poprad v duplike.

63. Keďže predmetom napadnutého rozhodnutia nebolo konanie podľa Stavebného zákona, námietka
žalobcu o nesúlade umiestnenia šachtovej pece č. 2 s príslušným územným plánom je irelevantná,
pretože táto mala byť uplatnená v tomuto rozhodnutiu predchádzajúcich konaniach (povolenie užívania
tohto zariadenia, skúšobnej prevádzky) v ktorých bolo zrejmé, aká činnosť a v akom rozsahu sa v
uvedenej prevádzke bude vykonávať. Navyše, ako to vyplýva z vyjadrenia Mesta Poprad, navrhované
zmeny integrovaného povolenia nie sú v rozpore s platným Územným plánom sídelného útvaru mesta
Poprad z dôvodov, ako sú uvedené v bode 11 odôvodnenia rozsudku, preto Mesto Poprad k predloženej
žiadosti nemalo žiadne námietky. Nesúhlas žalobcu s uvedeným stanoviskom nie je dôkazom jeho
nesprávnosti.

64. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti so zohľadnením charakteru tohto konania má správny
súd za to, že napadnutým rozhodnutím nedošlo k zásahu do práva žalobcu na užívanie predmetu jeho
vlastníctva, jeho práva na pokojné bývanie ani práva na súkromie, prezentovaného v podanej žalobe,
ani k porušeniu zásady proporcionality.

65. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú
zamietol.

66. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167, §168 a § 169 SSP, v zmysle ktorého žalobcovi a
žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom
ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať a trovy konania nepriznal ani účastníkom v 1. a 2. rade, pretože
spoločnosť Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad, náhradu trov konania nežiadala a Mestu Poprad žiadne trovy
konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach.



V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).