Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/8/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916204546 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7916204546.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: HORNEX, a.s., Agátová 4D, 841 01 Bratislava, IČO: 35802570, proti žalovanému: Mesto Sečovce, Námestie sv. Cyrila a Metoda 43/27, 078 01 Sečovce, IČO: 00331899, zastúpený: JUDr. Vladimír Vrabeľ, advokát, Hlavná 70, 040 01 Košice, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Ing. M. U., X.. A.. O. XXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 125.709,88,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov, č.k. 12Cb/9/2016 - 757 zo dňa 9.2.2018 v znení opravného uznesenia č.k. 12Cb/9/2019 - 856 zo dňa 29.10.2018, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ si v tomto konaní uplatnil proti žalovanému ako objednávateľovi predmetnú pohľadávku 125.709,88 eur s príslušenstvom, titulom úhrady ceny prác naviac realizovaných žalobcom na diele Dom seniorov v Sečovciach, ktoré neboli obsiahnuté v realizačnej projektovej dokumentácii, ktorú žalobca obdŕžal až po uzatvorení Zmluvy o dielo č. 1468/2011 a ani vo výkaze výmer, ktorý bol prílohou Zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi stranami sporu (ďalej len práce naviac). Žalobca žalobu odôvodnil tým, že predmetné práce naviac bolo nevyhnutné vykonať z dôvodu chýb projektového riešenia diela, teda z dôvodov na strane žalovaného. Ich realizácia pritom bola nevyhnutná pre ďalší postup pri zhotovovaní celého diela. Vykonanie týchto prác bolo žalovaným vopred odsúhlasené a po ich vykonaní žalovaným aj prevzaté. Nakoľko nedošlo zo strany žalovaného k podpisu dodatku k Zmluve o dielo, ktorého by bolo vykonanie naviac týchto prác, došlo k vykonaniu diela len na základe ústnej dohody. V prípade, že si žalovaný u žalobcu žiadne vykonanie prác naviac neobjednal, uplatnil žalobca žalovanú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný na úkor žalobcu získal majetkový prospech bez právneho dôvodu, ktoré plnenie nie je možné fyzicky vrátiť. 3. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že aj keby žalobca nemal projektovú dokumentáciu pred uzatvorením Zmluvy o dielo, nič mu nebránilo, aby si túto zabezpečil osobným vyzdvihnutím na miestach, ktoré boli označené žalovaným v oznámeniach uverejnených v Obchodnom vestníku v procese verejného obstarávania. Zmeny projektovej dokumentácie v priebehu realizácie diela nevyžadovali zo strany žalobcu navýšenie nákladov oproti dohodnutej cene. Nárok, ktorý žalobca uplatňuje z obsahu Zmluvy o dielo ani z platnej právnej úpravy nevyplýva. Žalobca sa zaviazal, že žiadne iné nároky okrem dohodnutých v Zmluve o dielo a v prípadných dodatkoch k tejto zmluve uplatňovať nebude. Takéto nároky pre žalobcu nevyplývajú ani z ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich záväzkovo - právne vzťahy objednávateľa a zhotoviteľa zo zmluvy o dielo. 4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 2.1.2017 pripustil vstup Ing. M. U., autora projektovej dokumentácie, do konania ako intervenienta na strane žalovaného. Intervenient žiadal žalobu žalobcu zamietnuť z rovnakých dôvodov ako žalovaný. K tvrdeniam žalobcu intervenient uviedol, že žalobca sa musel s realizačnou projektovou dokumentáciou diela oboznámiť už pred uzavretím Zmluvy o dielo, lebo inak nemohol spracovať predloženú cenovú ponuku. Len výkazy výmer bez projektovej dokumentácie nemohli byť podkladom na vypracovanie ponuky predloženej žalobcom. Žalobca podľa intervenienta vykonal aj také práce naviac, na ktoré nemal súhlas žalovaného a išlo o nepotrebné práce. 5. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že tieto uzatvorili dňa 21.12.2011 Zmluvu o dielo, v ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal realizovať výstavbu Dumu seniorov v Sečovciach pre žalovaného ako objednávateľa za maximálnu cenu diela 3.271.082, 15 eur. V článku IV. 4.1. tejto zmluvy sa uvádza, že dohodnutá cena je maximálna a nie je možno ju prekročiť. Uzatvoreniu Zmluvy o dielo predchádzala užšia súťaž podľa § 52 zákona č. 25/2006 Z. z.. Po prihlásení sa do súťaže žalobca požiadal o zaslanie súťažných podkladov, ktoré mu žalovaný doručil dňa 3.2.2011. V uvedených súťažných podkladoch sa zároveň v časti Pokyny pre uchádzačov na vypracovanie ponúk uvádza, že kontaktným miestom pre uchádzačov je Legal tender s.r.o., Ružová dolina 8, Bratislava. Rovnako sa v časti komunikácia a vysvetľovanie v bode 12. označenom ako Obhliadka miesta uvádza, že záujemcovi sa odporúča vykonať obhliadku staveniska a jeho okolia tak, aby si sám overil a získal všetky potrebné informácie, ktoré bude potrebovať pre prípravu spracovania ponuky s tým, že záujemcom, ktorí prejavia záujem o vykonanie obhliadky budú poskytnuté podrobnejšie informácie na Mestskom úrade v Sečovciach, a obhliadka miesta realizácie stavebnej akcie bude vykonaná 4.2.2011 o 10:00 hod.. V ďalšej časti súťažnej ponuky označenej ako „Zoznam poskytnutej dokumentácie k vypracovaniu ponuky“ sa uvádza, že verejný obstarávateľ prikladá k súťažným podkladom aj projekt stavby s tým, že uchádzačom sa zakazuje vyhotovovať akékoľvek reprodukčné práce z poskytnutej dokumentácie. Túto dokumentáciu môže uchádzač použiť len ako podklad pre spracovanie ponuky. Ďalej sa v tejto časti uvádza, že predmet zákazky vymedzuje projektová dokumentácia stavby a výkaz výmer, ktorý je jej súčasťou. 6. Z výpisov z elektronickej komunikácie predložených žalobcom mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 3.2.2011 žalobca potvrdil prijatia súťažných podkladov, avšak s poznámkou (bez PD VV). Žalovaný v ten istý deň oznámil žalobcovi, že ako prílohy zasiela výkaz výmer a zároveň v uvedenej odpovedi sú presne slovne označené všetky prílohy, ktoré tento výkaz majú tvoriť. 7. V písomnosti označenej ako Pripomienky k predloženiu realizačne projektovej dokumentácie (ďalej len RPD) a žiadosť o doplnenie RPD zo dňa 6.3.2012 žalobca oznámil okrem iného žalovanému, že dňa 27.1.2012 mu bola žalovaným odovzdaná sada RPD a uviedol, ktoré konkrétne nedostatky má obsahovať RPD, aké rozdiely zistil v tejto RPD oproti výkazu výmer. 8. Z priložených záznamov z kontrolných dní vykonávaných od 21.3.2012 súd prvej inštancie zistil, že žalobca už aj za účastí generálneho projektanta, Ing. M. U., uvádzal do záznamov všetky požiadavky na doplnenie RPD. Zo záznamov zo dňa 4.4.2012 a 18.4.2012 súd prvej inštancie zistil, že prítomní zástupcovia objednávateľa, zhotoviteľa a projektant konštatujú, že projekt sa bude doplňovať tak, aby nedochádzalo k navýšeniu ceny stavby . V zázname z 18.4 2012 je síce konštatované v bode 5/3, že zmena prestupov v tlakovej izolácii si vyžaduje práce naviac a že zhotoviteľ predloží objednávateľovi na vyjadrenie cenovú ponuku, avšak v ďalšom bode 11/03 sa už uvádza, že pri doplnení detailov projektu sa bude postupovať tak, aby k navýšeniu ceny diela nedochádzalo. 9. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že hlavný projektant Ing. M. U. v mesiaci marec 2012, apríl 2012 a september 2012 projektovú dokumentáciu doplnil, čo bolo preukázané prílohami k jeho podaniu ako intervenienta zo 6.2.2017. 10. Dňa 13.2.2014 doručil žalobca žalovanému návrh dodatku č. 3 k Zmluve o dielo č. 1468/2011. V tomto Dodatku navrhol uzatvoriť dohodu o preložení termínu na odovzdanie a dokončenie diela, na zmene rozsahu diela a na zvýšenie celkovej ceny diela o sumu 133.096,99 eur. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 31.10.2014 na úhradu pohľadávky 104.758,23 eur bez DPH za vopred odsúhlasené práce naviac zo Zmluvy o dielo. 11. Dňa 30.4.2014 bol vyhotovený Protokol o odovzdaní a prevzatí diela, v ktorom sa konštatuje, že zhotoviteľ odovzdáva a objednávateľ preberá vykonané dielo podľa ustanovení Obchodného zákonníka a Zmluvy o dielo. Cena diela je v tomto protokole uvedená sumou 2.853.821,53 eur bez DPH (3.222.816,90 eur s DPH). Obsahom protokolu je aj podrobný popis výkopov a zemných prác, zakladania stavby, vodorovných nosných konštrukcií, obvodového plášťa, podlahových konštrukcií, strešných konštrukcií, nenosných konštrukcií, hydroizolácií, hydroizolácie spodnej stavby, tepelných izolácií, úprava povrchov, elektroinštalácie, plynu, kotolne, zdravotníckych inštalácií a výťahov. V protokole nie je žiadna zmienka o zmenách v projektovej dokumentácií, navýšení nákladov a ani zmienka o prípadných nárokoch jednej alebo druhej zmluvnej strany, ktoré druhá strana uplatnila alebo bude po podpise protokolu uplatňovať voči zmluvnému partnerovi. 12. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 31.10.2014 na úhradu pohľadávky 104.758,23 eur bez DPH za vopred odsúhlasené práce naviac zo Zmluvy o dielo. 13. Listom zo dňa 12.11.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že práce zazmluvnené medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom boli zaplatené v plnej výške. Zároveň oznámil žalobcovi, že žalovaný ako objednávateľ si žiadne naviac práce neobjednal. 14. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vo svojich podaniach podrobne rozvádza všetky stavebné výkony aj s popisom materiálu, ktoré podľa neho museli byť vykonané z dôvodu zmeny v projektovej dokumentácie a ako prílohy predložil súvisiacu fotodokumentáciu ako aj výpisy z elektronickej komunikácie medzi jeho zamestnancami riadiacimi realizáciu stavby a príslušnými projektantmi v súvislosti s realizáciou stavebných prác a výkonov zodpovedajúcimi zmene projektovej dokumentácie. Žalovaný a intervenient vo svojich podaniach uvádzali konkrétne protiargumenty, ktorými popisujú, ktoré práce a iné náklady žalobca vynaložil neúčelne a ktoré nebolo potrebné vynaložiť vôbec. 15. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 536 ods. 1 a 3, 537 ods. 1 a 3, 546 ods. 1, 547 ods. 1 až 6, 549 ods. 2, 551 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o dielo a cenu diela; povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo na svoje náklady a nebezpečenstvo, viazanosť zhotoviteľa pokynmi objednávateľa; záväzku objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu za dielo vo výške uvedenej v zmluve alebo vypočítanej spôsobom uvedeným v zmluve; úpravy ceny diela určenej na základe rozpočtu; zmenu záväzku vyplývajúcu zo zmluvy o dielo; povinnosť zhotoviteľa upozorniť objednávateľa na nevhodnosť vecí alebo pokynov. Ďalej podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, definujúci pojem bezdôvodného obohatenia. 16. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik právneho nároku na doplatenie zvýšenej ceny diela oproti cene dohodnutej a nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal, či z technického (odborného) hľadiska žalovaný (pozn. odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v tejto súvislosti nesprávne uvádzal žalobca) zavinil navýšenie nákladov na vykonanie diela a aká je skutočná (primeraná) výška nákladov, ktoré musel podľa svojho tvrdenia žalobca vynaložiť naviac, ktoré si podľa neho vyžiadali nutné zmeny v projektovej dokumentácií. 17. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že povinnosť žalovaného uhradiť zvýšené náklady na cenu diela podľa § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ustanovenie § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka možno aplikovať len v prípadoch, kde cena diela je určená na základe rozpočtu. Zo Zmluvy o dielo ako aj zo súťažných podkladov pre výber uchádzača ako zhotoviteľa na zhotovenie diela jednoznačne vyplýva, že cena diela bola určená dohodou, teda podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto nemôže žalobca uplatňovať nárok podľa § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa môže zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činnosti nezahrnutých do rozpočtu pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Ustanovenie § 546 nepozná takú úpravu, podľa ktorej vzniká zhotoviteľovi právo domáhať sa primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činnosti nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Preto neprichádza do úvahy ani ustanovenie § 547 ods. 4 Obchodného zákonníka podľa ktorého, ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa. 18. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemôže opierať svoj nárok ani o ustanovenie § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože podmienkou na vznik nároku na zvýšenie ceny diela je dohoda o zmene diela. Objednávateľ je povinný zaplatiť navýšenú cenu diela, len ak zhotoviteľ preukáže, že došlo k dohode na zmene diela. Z protokolu o odovzdaní diela objednávateľovi zo dňa 30.4.2014 jednoznačne vyplýva, že k žiadnej dohode o zmene diela nedošlo a dielo bolo odovzdané v súlade so Zmluvou o dielo. Pokiaľ boli uzavreté medzi stranami Dodatky č. 1 a č. 2. zmluvy o dielo (ďalej len Dodatky), tak v týchto Dodatkoch nie je ani zmienka o tom, že by sa strany dohodli na zmene diela a ani z obsahu týchto Dodatkov takáto skutočnosť nevyplýva. Vzhľadom na to, že zo strany zhotoviteľa neboli dodržané zmluvné podmienky pre dohodu o rozšírenie predmetu diela a tým aj zmenu dohodnutej pevnej ceny diela, nevznikol ani nárok na doplatenie ceny diela podľa § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka. 19. Súd prvej inštancie uviedol, že za predpokladu, že by žalobca do uzavretia zmluvy nemal vedomosť o existencií komplexnej projektovej dokumentácie a že mu bola daná k dispozícii len projektová dokumentácia vypracovaná pre účely stavebného povolenia diela, tak vzhľadom k druhu podnikateľskej činnosti žalobcu ako aj vzhľadom k povahe diela na zhotovení ktorého sa podujal, muselo byť žalobcovi zrejme známe už pred podpisom zmluvy, že bez komplexnej projektovej dokumentácie nemožno zrealizovať takú stavbu ako bol Dom seniorov v Sečovciach. Žalobca buď vstupoval do užšej súťaže iba so znalosťou základnej (neúplnej) projektovej dokumentácie, plne si túto nedostatočnosť uvedomujúc, alebo už so znalosťou vadnej komplexnej RPD (neskôr doplňovanej), avšak v obidvoch prípadoch s vedomím si vysokého rizika možnosti vykonávania diela za ním ponúkanú cenu diela. Takéto rozhodnutie muselo niesť v sebe aj vysoký podiel rizika v tom, že zo strany žalovaného nemusí byť následne akceptovaná jeho požiadavka na zvýšenie ceny diela, ktorú si projekčné opravy a doplnenia vyžiadajú. 20. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že výklad článku II. Zmluvy o dielo, ako ho podáva žalobca na preukázanie, že povinnosť uhradiť práce naviac vyplýva pre žalovaného aj z tohto článku zmluvy, je účelový a odporuje zásadám, ktorými sú zmluvné strany písomnými prejavmi viazané. Zmluvou upravená povinnosť žalobcu ako zhotoviteľa zhotoviť dielo podľa schváleného projektu stavby nemôže absolútne zasahovať do tej časti zmluvy, v ktorej sú upravené vzájomné práva a povinnosti ohľadne ceny diela. Cena diela bola dohodnutá v článku IV. bod 4.2 sumou 3.271.082,15 eur. V bode 4.2.1 zmluvy sa uvádza, že cena pokrýva všetky zmluvné záväzky a do ceny je možné premietnuť v súlade s iným § 549 Obchodného zákonníka zmeny, avšak len tie, ktoré sú uvedené v bode 4.3 zmluvy a len zmeny nariadené technickým dozorom v oblasti materiálov a znížením rozsahu prác odsúhlasené projektantom. 21. K uplatnenému nároku žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že zo stavebného hľadiska (vzhľadom na povahu a účel týchto prác) ich výkon odôvodňuje nárok na osobitnú úhradu ich ceny popri dohodnutej zmluvy o delo ako aj to, či vyčíslenie ceny týchto prác zodpovedá zásade primeranosti, teda že žalovaný získal neoprávnenú majetkovú výhodu. Za týmto účelom súd prvej inštancie poučil žalobcu o vhodnosti predložiť v spore znalecký posudok. Žalobca však od zámeru predložiť znalecký posudok upustil. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie v konkrétnom hodnotovom vyjadrení. 22. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu dohody o úhrade prác naviac, ktorá by obsahovala konkrétne vymedzenie všetkých práv a povinností oboch strán aspoň v takom rozsahu akom ich uvádzal žalobca v návrhu na uzavretie Dodatku č. 3. Ani preukázanie prípadného prísľubu žalovaného pred vykonaním prác naviac alebo počas ich výkonu nezakladá nárok žalobcu voči žalovanému uplatnený v žalobe. 23. Súd prvej inštancie zároveň nevyhovel návrhom strán na vykonanie ďalších nimi označovaných dôkazov, keďže tieto by nemohli zmeniť skutkový stav, výsledky hodnotenia dôkazov ako aj vyššie uvádzané aplikačné postupy súdu v oblasti hmotnoprávnych aj procesnoprávnych ustanovení citovaných právnych úprav. 24. Súd prvej inštancie tak zamietol žalobu žalobcu potom čo zistil, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol voči žalovanému nárok na úhradu sumy 125.709,88 eur ako zhotoviteľovi diela, ktorého objednávateľom bol žalovaný, pretože táto povinnosť žalovaného nevyplýva zo Zmluvy o dielo ani z vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka a rovnako ani z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. 25. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd napádaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností /§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. 27. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že ten odmietol vykonať navrhované dokazovanie, no v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že vykonal dokazovanie výsluchom strán a predloženými listinnými dôkazmi. Na žiadnom pojednávaní však neboli vykonané navrhované výsluchy strán, ani výsluch intervenienta. Založenie rozsudku na dôkazoch, ktoré v skutočnosti neboli vykonané a to výsluchu strán a intervenienta zakladá nezákonnosť rozhodnutia. Ďalej v odvolaní poukázal, že obsah rozsudku súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám § 220 ods. 2 C.s.p. o náležitostiach odôvodnenia rozsudku, keďže opis skutočností tvrdených stranami sporu je veľmi stručný a nedostatočný. Dokonca je v časti, kde sa uvádza, že „žalobca tvrdil, že žalovaný uhradil pre žalobcu iba cenu diela, na ktorej sa v Zmluve o dielo dohodli“ nepravdivý. Zákon pritom neumožňuje súdu vynechať podstatnú časť skutočností tvrdených žalobcom. Žalobca navrhol na vykonanie a označil množstvo dôkazov. Súd prvej inštancie však v odôvodnení rozsudku neuviedol dôkazy, ktoré žalobca označil, neuviedol prostriedky procesného útoku použité žalobcom a žalovaným. Aj keď sa súd prvej inštancie venuje niektorým vykonaným dôkazom, nenahrádza to jeho povinnosť uviesť dôkazy označené žalobcom. Súd prvej inštancie zároveň v odôvodnení rozsudku neuviedol dôkazy, ktoré vykonal. Z textu odôvodnenia nie je možné zistiť, či dôkazy, ktoré súd opisuje pri hodnotení veci, sú zároveň všetkými dôkazmi, ktoré vykonal. Súd prvej inštancie neuviedol skutočnosti, ktoré považuje za preukázané, a skutočnosti, ktoré nepovažuje za preukázané. Zároveň neuviedol dôvody, prečo nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté stranami. Žalobca poukázal, že súd prvej inštancie mal v odôvodnení rozsudku jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, pričom mal dbať, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Vzhľadom na množstvo zmätočných tvrdení súdu prvej inštancie, nemožno odôvodnenie rozsudku považovať za presvedčivé. Rozsudok súdu prvej inštancie je v dôsledku vyššie uvedených nedostatkov nepreskúmateľný, pretože neposkytuje jeho adresátovi množstvo podstatných informácií vyžadovaných § 220 C.s.p, na základe ktorých by mohol adresát rozsudku zhodnotiť, či bol postup súdu správny alebo nie. 28. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že zdôvodnenie zamietnutia návrhu strán na vykonanie výsluchu svedkov súdom prvej inštancie s odôvodnením, že ich výsluch nemohol zmeniť skutkový stav, výsledky hodnotenia dôkazov ako aj uvádzané aplikačné postupu súdu v oblasti hmotnoprávnych aj procesných ustanovení citovaných právnych predpisov je neprijateľné. Bez vykonania určitého dôkazu nemožno tvrdiť, či jeho vykonanie prispeje k objasneniu skutkových okolností veci alebo nie. Nik totiž vopred nevie, čo bude obsahom konkrétnej svedeckej výpovede. Vopred a paušálne odmietnuť všetky navrhnuté výsluchy svedkov z dôvodu, že by nemohli zmeniť skutkový stav je neprijateľné, pretože každá svedecká výpoveď môže zmeniť skutkový stav veci. Rovnako je neprijateľný aj dôvod odmietnutia vykonania výsluchu svedkov s tým, že títo nemohli zmeniť výsledky hodnotenia dôkazov, keďže súd nevie, čo by vyšlo najavo vykonaním výsluchu svedkov. Taktiež nie je zrejmé, ako môže obsah svedeckej výpovede ovplyvňovať aplikáciu procesnoprávnych predpisov súdom. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol, prečo odmietol vykonať navrhovaný výsluch strán sporu a znalecké dokazovanie. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie písomným podaním doručeným súdu dňa 21.8.2017 predložil 103 listinných dôkazov s niekoľkými stovkami strán a navrhol vykonať množstvo ďalších dôkazov. Po vyše mesiaci od doručenia tohto podania, súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 29.11.2017, kde v predvolaní na pojednávanie uviedol, že v tomto štádiu konania nenariaďuje vykonanie žiadnych ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie tak už v čase nariadenia pojednávania na deň 29.11.2017 bol rozhodnutý nevykonať navrhnuté dôkazy a žalobu zamietnuť, k čomu dospel po vyše mesiaci od doručenia 103 listinných dôkazov, s obsahom ktorých sa objektívne nemohol riadne oboznámiť, vyhodnotiť ich každý samostatne a vo vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie rozhodol nielen bez vykonania dôkazov navrhnutých žalobcom v jeho podaní zo dňa 21.8.2017, ale aj bez posúdenia listinných dôkazov predložených žalobcom spolu s týmto podaním. Toto presvedčenie žalobcu posilňuje fakt, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku pri svojich úvahách vôbec nespomína žiaden z týchto listinných dôkazov. Osoby, ktorých výsluch strany sporu navrhli, boli prítomné pri samotnej realizácii naviac prác a taktiež mohli objasniť skutočnosti týkajúce sa nevyhnutnosti potreby vykonať tieto naviac práce, nevyhnutnosti potreby dopĺňať a meniť pôvodnú projektovú dokumentáciu stavby a výkaz výmer, ktoré podľa žalovaného určovali rozsah diela - stavby, a mohli objasniť i rozsah realizovaných naviac prác. 29. Žalobca zároveň namietal, že súd prvej inštancie na prvom pojednávaní uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci v znení, že žalobcov nárok je daný a bude sa preukazovať jeho rozsah. Vzhľadom na takto prejavený predbežný právny názor sa rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci javí ako prekvapivé, keďže v tom čase už súd prvej inštancie poznal právnu argumentáciu strán sporu. Žalobcovi tak nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie zmenil právne posúdenie veci. Ak mal súd prvej inštancie už v čase konania prvého pojednávania právny názor, ktorý uviedol v odôvodnení rozsudku, nemal odporúčať žalobcovi vykonať ďalšie dôkazy a mal vo veci rozhodnúť na prvom pojednávaní. Ak súd prvej inštancie zmenil svoj právny názor na vec medzi prvým a druhým pojednávaním, na ktorom rozhodol vo veci, nie je zrejmé, čo bolo dôvodom tejto zmeny, keďže v tom čase strany neprodukovali žiadne nové dôkazy, ani žiadne nové právne vyjadrenia. 30. Žalobca ďalej poukázal, že jedným z dôvodov zamietnutia žaloby bolo nepredloženie znaleckého posudku, prípadne odborného posúdenia zo strany žalobcu, ktorým by sa podľa súdu prvej inštancie vyriešila podstata sporu, že všetky žalobcom tvrdené vykonané práce naviac a použitý materiál, ako aj ním tvrdený rozsah týchto prác bol nevyhnutný na dokončenie diela. Zároveň by sa preukázalo, či uplatnená cena prác, výkonov a materiálu je primeraná a žalovaný získal neoprávnenú majetkovú výhodu. Súd prvej inštancie tak považoval znalecký posudok za rozhodujúci dôkaz, ktorý odporúčal žalobcovi. Žalobca v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 21.8.2017 navrhol vzhľadom na už predložené listinné dôkazy vyhodnotiť ich obsah, a pokiaľ sa nebudú javiť ako dostatočné na preukázanie skutočností, ktoré chcel súd prvej inštancie objasniť znaleckým dokazovaním, navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Z ustanovení §§ 185, 206 a 207 C.s.p. vyplýva, že v prípade potreby odborného vyjadrenia alebo znaleckého dokazovania v konaní, je síce v záujme strany sporu navrhnúť takýto dôkaz, nie povinnosť takýto dôkaz aj predložiť. Súd prvej inštancie pochybil, keď znalecký posudok označil za nevyhnutný pre vyriešenie podstaty predmetu sporu, no na návrh žalobcu nenariadil v súlade so svojou zákonnou povinnosťou znalecké dokazovanie, ale vytkol žalobcovi nepredloženie znaleckého posudku, dokonca túto skutočnosť označil za jeden z dôvodov zamietnutia žaloby. Súd prvej inštancie až v rozsudku uviedol, popri dôvode posúdenia nevyhnutnosti úprav projektovej dokumentácie a z toho vyplývajúci dôsledok nevyhnutnosti vykonania naviac prác aj ďalšie dôvody, pre ktoré považoval za vhodné predložiť znalecký posudok. 31. Žalobca zároveň namietal, že si súd prvej inštancie nesplnil svoju zákonnú povinnosť uvedenú v § 181 ods. 2 C.s.p., a to na prvom pojednávaní určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd prvej inštancie tak neumožnil žalobcovi prispôsobiť svoju aktivitu v konaní tomu, čo súd prvej inštancie považoval za dôležité pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v konaní nedodržal aj ďalšiu procesnú povinnosť, keď nevyzval strany sporu na záverečné reči. 32. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie si zrejme zmýlil vyjadrenie žalovaného s domnelým vyjadrením žalobcu, pretože to bol práve žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 21.9.2016 sa vyjadroval k aplikácii ustanovenia § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka na prejednávanú vec. Súd prvej inštancie aplikujúc § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka vylúčil aplikáciu § 547 ods. 2 a 4 Obchodného zákonníka. Tento právny názor súdu prvej inštancie je však nesprávny. Ustanovenie § 546 Obchodného zákonníka je všeobecnou právnou úpravou povinnosti objednávateľa diela zaplatiť zhotoviteľovi cenu dohodnutú v zmluve, určenú spôsobom dohodnutým v zmluve alebo cenu obvyklú. Iný spôsob určenia ceny diela ako uvedený v § 546 ods. 1 neexistuje. Ustanovenie § 547 tak nevylučuje aplikáciu ustanovenia § 546, ale iba dopĺňa všeobecnú právnu úpravu ustanovenia § 546 v prípade, ak je cena diela určená na základe rozpočtu. Súd prvej inštancie uviedol, že nárok žalobcu nemožno oprieť o ustanovenie Obchodného zákonníka, z dôvodu absencie dohody strán o zmene diela, čo súd prvej inštancie odvodzoval aj od protokolu o odovzdaní diela zo dňa 30.4.2014. Žalobca pritom poukázal, že medzi stranami boli podpísané aj viaceré čiastkové protokoly o odovzdaní častí stavby. V žiadnom z protokolov sa však neuvádza nič, z čoho by súd prvej inštancie mohol odvodiť svoj záver, že medzi stranami nedošlo k dohode o zmene diela. V jednotlivých čiastkových protokoloch sú uvedené i práce, ktorých cenu si žalobca uplatňuje v konaní, s čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal. V dodatkoch č. 1 a č. 2 sa riešili iné skutočnosti ako práce naviac, ktorých cenu si žalobca v konaní uplatňuje. Zároveň poukázal, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.10.2014, sp.zn. 4Cob/1/2014, na ktorý súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení svojho rozsudku nie je na posudzovaný spor použiteľný. Zároveň žalobca predložil s odvolaním rozsudok Okresného súd v Trenčíne zo dňa 29.3.2012, sp.zn. 39Cb/266/2009 a rozsudok Krajského súd v Trenčíne zo dňa 4.3.2015, sp.zn. 18Cob/138/2013 v ktorých tieto súdy totožným spôsobom riešili aplikáciu § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka, kde priznali zhotoviteľovi nárok na práce naviac, z dôvodu, že nie je možné spravodlivo požadovať dodržanie zmluvného postupu pre dohodu o zmene ceny diela v dôsledku zmeny jeho rozsahu, keď k uzavretiu dodatku počas vykonania diela nedošlo, o to viac, že vyššie uvedené dojednanie upravuje len postup, ktorým možno dospieť k dohode o zmene ceny, neupravuje prípad, keď dohodu sa nepodarí uzavrieť. Vzhľadom k tomu je možné aplikovať na posudzovaný spor ustanovenie § 549 Obchodného zákonníka aj na prípady, keď zhotoviteľ a objednávateľ diela neuzavrú k zmene diela písomný dodatok k zmluve o dielo. 33. Z listinných dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že počas užšej súťaže žalovaný nedoručil žalobcovi realizačnú projektovú dokumentáciu, takže úvahy súdu prvej inštancie či mal žalobca počas užšej súťaže reálne k dispozícii realizačnú projektovú dokumentáciu, sú právne irelevantné a sú v rozpore so skutkovým stavom. Podľa súťažných podmienok mal žalobca ako uchádzač v predmetnom verejnom obstarávaní spracovať svoju cenovú ponuku na základe výkazu výmer, ktorý na objednávku žalovaného pre neho spracoval intervenient, ako autor projektovej dokumentácie. Vzhľadom na takto formulované pravidlá v súťažných podkladoch, ktoré uchádzačom nastavil samotný žalovaný, bolo irelevantné, či žalobca mal k dispozícii realizačnú projektovú dokumentáciu, alebo nie, pretože jej prípadné vady nezohľadnené vo výkaze výmer mu súťažné podklady nedovoľovali premietnuť do ponúkanej ceny diela. 34. Žalobca ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že mu nie je zrejmé slovné spojenie „zásady, ktorými sú zmluvné strany písomnými prejavmi viazané“, ktoré súd prvej inštancie uvádza v odôvodnení rozsudku pri výklade článku II. Zmluvy o dielo žalobcom. V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, keďže jeho adresát nemá možnosť z jeho textu pochopiť, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri právnom posudzovaní veci. Nie je možné prijať záver súdu prvej inštancie, že dohoda o rozsahu diela „absolútne nezasahuje“ do dohody o cene diela a naopak. 35. Súd prvej inštancie sa pri právnom posúdení primárneho nároku žalobcu na zaplatenie ceny naviac prác vôbec nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu a v rozsudku ju jednak vôbec nespomenul a jednak k nej vôbec nezaujal žiadne stanovisko, v ktorom by uviedol, v čom je táto argumentácia nesprávna. 36. Zo zápisov z kontrolných dní stavby, ktorých sa zúčastňoval žalobca, žalovaný i intervenient, a na ktorých na základe žiadostí žalobcu, ukladal žalovaný intervenientovi pokyny doplniť projektovú dokumentáciu a vypracovať k dopĺňaným stavebným prácam i výkaz výmer jednoznačne dokazujú, že žalovaný sa aktívne zúčastňoval na procese zmeny realizačnej projektovej dokumentácie a ukladal v tomto smere pokyny intervenientovi, pričom vo viacerých z týchto zápisov sú predmetné stavebné práce výslovne označené za naviac práce. 37. Ďalej žalobca namietal, že bod 4.2.2 Zmluvy o dielo umožňuje uhradiť zhotoviteľovi i cenu takých prác, ktoré vykoná na príkaz objednávateľa, keďže jeho znenie treba „a contrario“ vykladať tak, že práce vykonané na základe príkazu objednávateľa alebo v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami objednávateľ zhotoviteľovi zaplatí. Pri doslovnom výklade tohto ustanovenia treba dospieť k tomu, že kategória „práce vykonané na základe príkazu objednávateľa“ je kategóriou prác odlišnou od „prác vykonaných v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami“. Takýto výklad odôvodňuje vylučovacia spojka „alebo“ umiestnená v bode 4.2.2 Zmluvy o dielo medzi oboma kategóriami prác. K uvedenému výkladu treba dospieť i pri výklade účelu ustanovenie bodu 4.2.2 Zmluvy o dielo, kde je zrejmé, že na výkon prác „v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami“ nie je potrebný osobitný príkaz objednávateľa, pretože zhotoviteľ je povinný vykonať tieto práce už na základe samotnej zmluvy o dielo (ide totiž o práce zahrnuté do rozsahu diela podľa článku II. Zmluvy o dielo), a preto práce vykonané „na príkaz objednávateľa“ sú z povahy veci prácami nezahrnutými do pôvodného rozsahu diela. 38. Ak bolo v konaní zistené, že intervenient na základe pokynov žalovaného opravoval a dopĺňal realizačnú projektovú dokumentáciu, táto sa podľa bodu 5.2.1 Zmluvy o dielo stala záväzným podkladom, podľa ktorého mal žalobca dielo realizovať. To znamená, že doplnky realizačnej projektovej dokumentácie vypracované intervenientom na pokyn žalovaného sa dajú považovať za pokyn samotného žalovaného na realizáciu naviac prác podľa týchto doplnkov. Žalovaný to nepriamo potvrdil aj svojím správaním počas realizácie diela, keď na kontrolných dňoch sledoval priebeh projektovania a následnej realizácie naviac prác a v preberacích protokoloch podpísal prevzatie jednotlivých častí diela i s opisom vykonaných prác, ktorých cenu si žalobca uplatňuje ako cenu naviac prác. Dodatočná argumentácia žalovaného, že nárok na zaplatenie ceny naviac prác neexistuje, pretože so žalobcom nepodpísal písomný dodatok k Zmluve o dielo, je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k podpisu zmluvy o dielo a k opravám realizačnej projektovej dokumentácie, sa dá považovať za zneužitie práva žalovaného. Text Zmluvy o dielo navrhol žalovaný, žalobca nemal podľa súťažných podkladov užšej súťaže možnosť meniť ho. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Preto v prípade pochybností o výklade ustanovení zmluvy o dielo, najmä jej bodov 4.2.2 a 5.2.1, sa musia tieto ustanovenia vykladať v neprospech žalovaného. 39. Žalobca sa domáha v konaní zaplatenia ceny naviac prác, ktoré boli vykonané s vedomím žalovaného, s jeho konkludentným súhlasom, na základe doplnkov a zmien realizačnej projektovej dokumentácie, ktoré vykonával intervenient na pokyn a s vedomím žalovaného. Výhrada absencie písomného dodatku k Zmluve o dielo zo strany žalovaného na základe ustanovenia § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, je podľa žalobcu v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a práva, ktoré si z toho žalovaný odvodzuje, z tohto dôvodu nepožívajú právnu ochranu. K tejto výhrade žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 2/08. 40. Ďalej žalobca uviedol, že v rámci vykonaných naviac prác je množstvo takých, pri ktorých je na prvý pohľad evidentné, že ich potreba vznikla v priebehu realizácie diela a nebolo ju možné za žiadnych okolností predvídať v čase užšej súťaže alebo podpisu zmluvy o dielo, napr. výrub stromov 2. etapa a súvisiaca likvidácia koreňových systémov, výmena podložia na spevnených plochách na SO 11, práce na plynovej prípojke STL na SO 06. Tieto práce neboli navrhnuté v realizačnej projektovej dokumentácii ani vo výkaze výmer. 41. K sekundárnemu nároku žalobcu na náhradu bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie odkázal žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.07.2012, sp. zn. 41Cob/7/2012, bez toho, aby súd prvej inštancie uviedol, v čom je tento rozsudok použiteľný pre prejednávaný spor. Citovaný rozsudok sa vôbec netýka nároku na náhradu bezdôvodného obohatenia, týka sa nároku na zaplatenie ceny naviac prác podľa zmluvy o dielo. Vzhľadom na túto skutočnosť je odkaz súdu prvej inštancie na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmätočný a robí rozsudok v tejto časti nezrozumiteľný a teda nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie vytýka žalobcovi neunesenie dôkazného bremena, pričom žalobcom predložené a navrhnuté dôkazy relativizuje tým, že žalovaný a intervenient „vzniesli konkrétne závažné námietky v odbornej rovine“, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil aj bez znaleckého posudku ako „závažné a odborné“, pričom na strane žalovaného a intervenienta nejde ani o dôkazy vyvracajúce obsah dôkazov predložených žalobcom, ale iba o tvrdenia - námietky, bez priložených dôkazov. Týmto postupom súd prvej inštancie porušil procesné práva žalobcu pri hodnotení dôkazov. 42. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na to, že v žalobe uviedol, že nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia si uplatňuje ako sekundárny pre prípad, že súd prvej inštancie nedospeje k záveru, že existuje právny titul na priznanie nároku na zaplatenie ceny naviac prác žalobcovi. Z toho je zrejmé, že prípadné bezdôvodné obohatenie má spočívať v plnení bez právneho dôvodu. Prijatím plnenia z vykonania stavebných prác, ktoré žalobca označuje ako naviac práce, vznikla na strane žalovaného majetková výhoda, o ktorej oprávnenosti alebo neoprávnenosti mal súd prvej inštancie rozhodnúť. O vykonaní naviac prác nebolo v konaní pochýb, ani o tom, že boli vykonané žalobcom v prospech žalovaného. Posúdenie oprávnenosti/neoprávnenosti tejto majetkovej výhody na strane žalovaného je viac právnou ako technickou otázkou a pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti o technickej otázke, mal nariadiť v súlade s návrhom žalobcu znalecké dokazovanie, ktoré sám postrádal. K vyriešeniu právnej stránky bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie znalca nepotrebuje, avšak v rozsudku sa jej nevenuje a nárok uplatnený žalobcom zamietol s odôvodnením nepreukázania majetkovej výhody (obohatenia) na strane žalovaného, k čomu paradoxne došlo nevykonaním dôkazov, ktoré súdu prvej inštancie navrhli strany sporu. 43. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnych skutkovým zisteniam, vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci a zároveň nie je daný žiadny dôvod zakladajúci nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. 44. Žalovaný poukázal, že podľa dohodnutých zmluvných podmienok žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny naviac prác, ktoré sú predmetom konania vo veci. V posudzovanej veci k zmene diela dohodou nedošlo, preto žalovaný nebol povinný zaplatiť žalobcovi inú, než v zmluve dohodnutú cenu diela. Žalobca plnil na základe zmluvy, preto nedošlo ani k neplneniu žiadnej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa §§ 451 a 454 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhovel žalobcovi a žalobu zamietol, neoprávňuje žalobcu, aby v odvolaní zavádzajúco a nepravdivo uvádzal skutkové tvrdenia o skutočnostiach, ktoré sa buď nestali, neboli zistené (preukázané) alebo boli zistené inak, než to tvrdí žalobca alebo žalovaný a intervenient. 45. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že podal súdu návrh na znalecké dokazovanie nie je pravdivé. Na pojednávaní dňa 12.5.2017 žalobca výslovne uviedol, že je na odstránenie rozporov schopný predložiť znalecký posudok. Súd prvej inštancie za účelom obstarania znaleckého posudku žalobcom odročil pojednávanie a uznesením žalobcovi uložil, aby v primeranej lehote do 31.8.2017 predložil súdu označené dôkazy, t.j. vrátane znaleckého posudku. Žalobca teda mal dôkaznú povinnosť predložiť presvedčivý dôkaz (znalecký posudok), ktorým by preukázal dôvodnosť uplatnených nárokov v konaní. Žalobca nesplnil súdom uloženú dôkaznú povinnosť v stanovenej lehote a napriek tomu, že bol súdom poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie, z vlastnej vôle upustil od znaleckého dokazovania tak, ako to vyplýva z jeho písomného podania zo dňa 21.8.2017, kde výslovne uviedol „toto je podľa žalobcu dostatočným dôkazom o nevyhnutnosti potreby vykonania týchto naviac prác bez potreby ďalšieho znaleckého dokazovania“. Tým, že žalobca upustil od predloženia presvedčivého dôkazu (znaleckého posudku), prípadne odborného posúdenia na preukázanie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení dôležitých pre rozhodnutie vo veci samej, procesne neuniesol dôkazné bremeno o potrebe rozsahu, účelu a cene ním tvrdených vykonaných prác naviac. Žalobca nedôvodne tvrdí, že súd prvej inštancie mal povinnosť ustanoviť znalca. Súd prvej inštancie nemal povinnosť ustanoviť znalca, lebo žalobca návrh na nariadenie dokazovania nepodal a upustil od znaleckého dokazovania. Prostriedky procesného útoku, procesnej obrany a koncentrácia konania sú právnym inštitútom sporového konania. Realizuje sa nimi prejednávacia zásada, na ktorej je sporové konanie postavené. Skutkové zistenia súdu sú (v zásade) limitované tým, čo strany tvrdia (formálna pravda) a súd (až na výnimky) nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Nová právna úprava upevňuje prejednávaciu zásadu. Podľa C.s.p. je v podstate vylúčené, aby súd svojou aktivitou korigoval nedostatky procesnej diligencie strán sporu. Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov, bez predloženia znaleckého posudku zaujal predbežný názor na vec už na prvom pojednávaní dňa 12.5.2017, podľa ktorého oznámil stranám, že žalobcov nárok tu je a bude sa preukazovať iba jeho rozsah, nie je pravdivé. Skutkové tvrdenia žalobcu boli popreté závažnými protiargumentmi žalovaného, najmä argumentmi intervenienta v odbornej rovine, preto bolo povinnosťou žalobcu odstrániť rozpory v jeho tvrdeniach oproti tvrdeniam žalovaného a intervenienta nestranným odborným dôkazom a to znaleckým posudkom alebo iným odborným posúdením o dôvodnosti nároku žalobcu. 46. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že priložil nezvratné dôkazy, ktoré neskôr žalovaný a ani intervenient nevyvrátili o tom, že na základe pripomienok žalobcu, žalovaný cestou svojho projektanta upravoval a doplnil realizačnú projektovú dokumentáciu stavby, čo žalobca považoval za dostatočný dôkaz na preukázanie nevyhnutnosti vykonania naviac prác a nutnosti úprav projektovej dokumentácie je nedôvodné a zavádzajúce. Intervenient ako projektant upravoval RPD výlučne na požiadanie žalobcu a nie žalovaného a nejednalo sa o závažné nedostatky RPD. Z písomných podaní žalovaného tiež vyplýva, že nesúhlasil s tvrdením žalobcu o dôvodnosti jeho nároku a od začiatku konania vo veci žalovaný a intervenient od vstupu do konania spochybňovali dôvodnosť nároku žalobcu čo do základu a výšky. Tvrdenie žalobcu, že vykonanie predmetných naviac prác bolo so žalovaným vopred odsúhlasené je nedôvodné. Žalovaný namietal jednotlivé položky týkajúce sa objektu SO 02 tým, že sú vecou technologického postupu žalobou ako zhotoviteľa, t.j. nejedná sa ani o vady RPD. Žalovaný opätovne poukázal na súdnu prax, konkrétne rozsudok NS ČR sp.zn. 23 Cdo 17/2008, podľa ktorého po uzatvorení zmluvy s pevnou cenou diela zhotoviteľ „je povinný vykonať dielo na svoj náklad a svoje nebezpečensvo i v prípade, že náklady na zhotovenie diela by boli väčšie než predvídal“. Žalobca odovzdal dielo žalovanému bez uplatnenia nároku na cenu naviac prác a doposiaľ cena týchto naviac prác nebola žalobcom ani fakturovaná. Zo žaloby nie je zrejmé akých naviac prác sa žalobca domáha a na základe akých skutočností dospel k cene naviac prác, ktorú ani v žalobe nešpecifikuie a nie je zrejmé ani to, na základe čoho svojvoľne bez odsúhlasenia vytvoril jednotkové ceny. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 23Cdo 1146/ 2007, podľa ktorého „pokiaľ neboli splnené zmluvné podmienky pre úhradu naviac prác (v posudzovanom spore nebola dodržaná písomná forma dodatku), ktoré nie je možné považovať za samostatné dielo, nemožno tento nedostatok nahradiť uplatnením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia“. Žalovaný v priebehu konania poprel, že by žalobca mohol vykonať naviac práce aj bez príkazu žalovaného a žalovaný mal povinnosť uhradiť žalobcovi cenu týchto naviac prác. Projektant dopracoval iba výkresovú časť k objektu SO 02 a naviac práce podľa položiek objekt SO 01, SO 02, objekt SO 11 a SO 13 vykonal žalobca svojvoľne bez súhlasu žalovaného a projektanta a rozsah týchto naviac prác je tiež sporný. Žalovaný zároveň poukázal, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 9.2.2018 jasne vyplýva, že strany v konaní vo veci predniesli záverečné reči. 47. Žalovaný ďalej uviedol, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 12.5.2017 je zrejmé, že zástupcovia strán súhlasili s tým, aby sa konalo pojednávanie v neprítomnosti štatutárnych zástupcov strán. V konaní bol vypočutý intervenient, ktorý uviedol, že trvá na všetkých doterajších podaniach, ktoré boli doručené súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie nariadil ďalšie pojednávanie na deň 29.11.2017, čo žalobcovi oznámil v predvolaní zo dňa 16.10.2017,v ktorom uviedol, že v tomto štádiu konania súd nenariaďuje vykonanie žiadnych ďalších dôkazov navrhnutých stranami a intervenientom, t.j. výsluch strán a svedkov, Na pojednávaní, ktoré sa konalo až dňa 9.2.2018 po preročení pôvodného termínu pojednávania, z dôvodov na strane žalobcu, súd prvej inštancie poučil strany, že v tomto štádiu konania sa javí vykonanie dokazovania za úplné (tzn. bez nariadenia výsluchu strán a svedkov) a vzhľadom k predloženým dôkazom je procesná situácia vyhodnotená súdom prvej inštancie tak, že ďalšie dôkazy pre meritórne rozhodnutie vo veci nie je potrebné vykonať a ďalšie dôkazy by sa vykonávali len za predpokladu, že by obidve strany oznámili súdu zásadné nové skutočnosti na tomto pojednávaní, ktoré doteraz súdu prvej inštancie oznámené neboli a vyšli najavo len bezprostredne pred začatím pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na dôkaze (výsluchu strán a svedkov), pretože tento dôkaz nevykonal. Vypočutí boli iba zástupcovia sporových strán, za účasti intervenienta, takže z hľadiska zásady „rovnosti zbraní“ je nedôvodné tvrdenie žalobcu, že procesným postupom súdu prvej inštancie bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. V odôvodnení rozsudku zrejme došlo iba k chybe pri opisovacích prácach rozsudku, keď tam nedopatrením bolo uvedené, že bol vykonaný výsluch strán, hoci je zrejmé, že výsluch strán vykonaný nebol. Z celého kontextu a odôvodnenia rozhodnutia súdu jasne vyplýva, že jeho rozhodnutie nie je založené na dôkaze (výsluch strán) a ani súd z neho nevychádzal. 48. Žalovaný poukázal, že rozsudok súdu prvej inštancie má určené obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku v § 220 ods. 2 C.s.p.. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a neexistuje žiaden právny alebo logický rozpor medzi obsahom odvolaním napadnutých výrokov a obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberá tým, čoho sa žalobca domáhal a z akého dôvodu, ako sa vo veci vyjadrili sporové strany, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom odôvodnenie rozsudku je podrobné, jasné a presvedčivé. Nevykonanie dôkazov (výsluch svedkov), ktoré navrhol žalobca nie je porušením práva na spravodlivý proces z dôvodu, že tieto dôkazy neboli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť, ktorá mohla byt' preukázaná výlučne iba znaleckým posudkom, resp. odborným posúdením, od predloženia ktorého žalobca upustil. Žalobca v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 30.8.2017 navrhol ako dôkaz vypočutie svedkov, avšak nesplnil si dôkaznú povinnosť uviesť pred súdom prvej inštancie k akým skutočnostiam majú títo svedkovia vypovedať, takže súd nemal okrem iného dôvod prihliadnuť k tomuto dôkazu. Svedkovia by tak nemohli zmeniť skutkový stav, výsledky hodnotenia dôkazov ako aj vyššie uvádzané aplikačné postupy súdu v oblasti hmotnoprávnych aj procesnoprávnych ustanovení citovaných právnych úprav, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Žalobca po poučení súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.5.2017 bol uzrozumený, že na preukázanie vzniku a výšky nároku je nevyhnuté, aby vzhľadom na protiargumenty žalovaného a intervenienta podané v odbornej rovine predložil presvedčivý dôkaz (znalecký posudok). Výpovede svedkov ako dôkaz bez existencie znaleckého posudku, prípadne odborného posúdenia samé o sebe nezakladali dôvodnosť nároku žalobcu. Svedkovia mohli vypovedať iba o tom, aké vykonali práce a v akom rozsahu, ale nemohli sa odborne vyjadriť, či bez naviac prác, potom čo bola projektová dokumentácia doplňovaná, nemohol žalobca dokončiť dielo, či cena prác je primeraná, či ide o účelne vynaložené náklady a či potrebu týchto nákladov mohol žalobca predvídať a tiež, či žalovaný týmito naviac prácami mohol alebo nemohol získať majetkovú výhodu. Žalobca bol povinný vo veci aktívne konať tým, že mal dôkaznú povinnosť, ktorú mu určil súd na pojednávaní dňa 12.5.2017, kde bol súdom výslovne poučený o nutnosti predloženia presvedčivého dôkazu (znalecký posudok), ktorým by preukázal skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a ktorým by sa odstránila spornosť, tvrdení strán, ktorú súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozsudku. Ak žalobca ostal vo veci pasívny vlastným zavinením, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno, potom nemôže tvrdiť, že mu súd prvej inštancie neumožnil prispôsobiť svoju aktivitu v konaní tomu, čo súd prvej inštancie považoval za dôležité pre rozhodnutie vo veci. K argumentácii žalobcu spočívajúcej v tom, že žalobca nemal možnosť posúdiť aké zásady má na mysli súd prvej inštancie a z toho dôvodu je rozsudok nepreskúmateľný žalovaný poukázal, že žalobca je zastúpený zamestnancom s právnickým vzdelaním, preto mohol a mal vedieť, že pri zmluvách platí zásada „pacta sunt servanda“ - dohody sa majú (musia) byť dodržiavané. Žalobca bol povinný plnit' dohodnutý predmet zmluvy a žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela. Ak vykonal žalobca práce naviac, tak plnil podľa zmluvy bez nároku na zvýšenie ceny diela, ak nedošlo podľa zmluvných podmienok k dohode o zvýšení ceny diela formou písomného dodatku k zmluve. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným nepripúšťala možnosť zmeny ceny diela (zápisom v stavebnom denníku) tak, ako sa to uvádza v rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/266/2009 a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Cob/138/2013, na ktorý sa žalobca odvoláva. 49. Žalovaný ďalej poukázal, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranou sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zisťovanie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byt' v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Výsluchy svedkov ako dôkaz sám o sebe nie sú spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť, ktorú súd prvej inštancie žiadal preukázať iným presvedčivým dôkazom. Žalobca nenavrhol súdu prvej inštancie vykonať znalecké dokazovanie a súdu prvej inštancie oznámil, že si splní dôkaznú povinnosť predložením znaleckého posudku, ktorý však nepredložil a upustil od znaleckého dokazovania, takže neuniesol dôkazné bremeno na nepreukázanie dôvodnosti nároku. 50. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie na základe podstatných skutkových tvrdení žalovaného podopretých dôkazmi správne a úplne zistil skutkový stav a na základe zisteného stavu dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca nepreukázal vznik právneho nároku na doplatenie zvyšnej ceny diela oproti cene dohodnutej a nepredložil súdu také dôkazy, ktorými by preukázal, či z technického (odborného) hľadiska žalovaný zavinil navýšenie nákladov na vykonanie diela a aká je skutočná (primeraná) výška nákladov, ktoré musel podľa svojho tvrdenia vynaložiť naviac, ktoré si podľa neho vyžiadali nutné zmeny v projektovej dokumentácii. Žalobca v konaní neuniesol ani dôkazné bremeno, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia pre prípad, že súd prvej inštancie posúdi, že mu nevznikol nárok na zaplatenie ceny naviac prác na diele. Žalobca síce predložil rozsudok Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 29.03.2012 sp. zn. 39Cb/266/2009 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4.3.2015 sp. zn. 16Cob/138/2013, ktoré na danú vec nie je možné aplikovať a to minimálne z dôvodov, že v žalobcom uvádzaných rozsudkoch mali zmluvné strany uzatvorené zmluvy, v ktorých bol dohodnutý postup pre možnú úpravu zmluvy, ak by došlo k navýšeniu ceny naviac prác a to podľa dohodnutých jednotkových cien. V zmluvách vo veciach Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/266/2009 a Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/138/2013 sa pripúšťal postup zmeny zmluvy o naviac práce a navýšenie ich ceny aj dohodou v stavebnom denníku. V obidvoch prípadoch boli uznané čiastkové nároky a aj na základe čiastkových uznaní súdy dospeli k dôvodnosti celých uplatnených nárokov. V prejednávanom spore vo veci je v zmluve vylúčený postup, na ktorý sa žalobca podľa týchto rozsudkov odvoláva. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal, že v Zmluve o dielo bola dohodnutá cena maximálna, ktorú nie je možné prekročiť (čl. IV. bod 4.1), ktorá podľa bodu 4.2.1 pokrýva všetky zmluvné záväzky a zmluva nepripúšťa možnosť navýšenia ceny prác formou zápisov v stavebnom denníku (bod 8.4 zmluvy) alebo zápisov z kontrolných dní (podľa bodu 7.8 zmluvy). Zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená postupom podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, kde pre sporné strany bola záväzná iba cena, ktorú uviedol žalobca v užšej súťaži. Ide o finančné prostriedky poskytnuté z fondov Európskej únie. Žalobca pred uzatvorením zmluvy mal možnosť a nevyužil nedostatky RPD namietať revíznym postupom podľa §136 ods. 1 písm. b.) zák. č. 25/2006 Z. z., resp. podľa §138 zákona č. 25/2006 Z.z.. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že išlo o vady PD, ktoré majú dopad na predmet a cenu diela, mal postupovať podľa bodu 6.12 zmluvy (§§ 551 - 552 Obchodného zákonníka), t.j. práce prerušiť do doby, pokiaľ by nedošlo k písomnej dohode o rozsahu a cene naviac prác. Žalobca však toto tvrdenie nepreukázal a postupoval tak, že akceptoval skutočnosť, že všetky ním vykonané naviac práce boli iba takého charakteru, ktoré podľa zmluvných podmienok nemenili predmet a cenu zmluvy. 51. Intervenient na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie nie je opodstatnené. Všetky práce naviac neboli takého charakteru, bez vykonania ktorých by dielo nebolo možné dokončiť, resp. nebolo užívania schopné. Doplnky RPD intervenient vykonal výlučne na požiadanie žalobcu, avšak iba vo výkresovej časti niektorých položiek objektu SO 02, pričom sa nejednalo o závažné nedostatky, ale iba o nedostatky, aj bez ktorých žalobca mohol dokončiť dielo. Poukázal, že na diele vykonával autorský dozor a zúčastňoval sa kontrolných dní, ktorých prijaté závery boli pokynom pre žalobcu, ak sa nimi nemenil predmet a cena diela (bod 7.8. Zmluvy o dielo). Žalovaný nemal dôvod sa vyjadrovať k nepodstatným požiadavkám žalobcu na doplnenie RPD, lebo nemali žiaden vplyv na predmet a dohodnutú cenu diela. Cenu naviac prác žalobca počas realizácie diela nevyčíslil a všetky naviac práce vykonal svojvoľne skôr a to bez toho, aby sa na ich rozsahu a cene vopred dohodol so žalovaným. 52. Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní a jeho dôvodoch. Zároveň namietal, že tvrdenia žalovaného, že žalobca nenavrhol v konaní vykonanie znaleckého posudku ako dôkazu sú nepravdivé. Žalobca navrhol znalecké dokazovanie v písomnom vyjadrení zo dňa 21.8.2017. Taktiež sú nepravdivé tvrdenia, že žalobca upustil od znaleckého dokazovania, keďže v podaní zo dňa 21.8.2017 ako aj na pojednávaní dňa 12.5.2017 navrhol, z dôvodu hospodárnosti konania, zaoberať sa najprv právnou otázkou posúdenia, či žalovaný nárok vôbec existuje, a po ustálení tejto otázky pokračovať v dokazovaní, napr. znaleckým posudkom. Všetky zmeny RPD sa diali nie na žiadosť žalobcu, ale na základe upozornenia žalobcu na nezrovnalosti a chyby v RPD. Tieto úlohy mu nedával žalobca, pretože nebol s intervenientom v zmluvnom vzťahu a nemal oprávnenie zadávať mu úlohy, ktoré mu adresoval žalovaný. Žiadne tvrdenia žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu skutkovo nevyvracajú obsah listinných dôkazov , na ktoré sa odvoláva žalobca a ktoré svedčia o tom, že intervenient s vedomím žalovaného menil a dopĺňal RPD. Tvrdenia žalovaného, že sa nejednalo o závažné nedostatky RPD je účelové, pretože chyby RPD spočívajúce napr. v chýbajúcich oknách, chýbajúcom balkóne, v chýbajúcich stropných paneloch, chýbajúcich ležatých rozvodov splaškovej kanalizácie, chýbajúcom napojení elektrokáblov, nemožno v žiadnom prípade považovať za nie vážne nedostatky projektovej dokumentácie stavby. Na takýto záver netreba odborné znalosti ani znalecký posudok. Žalobca zotrval na námietke, spočívajúcej v procesnom postupe, keď súd prvej inštancie formálne podľa § 182 C.s.p. nevyzval strany sporu na záverečné reči, čím im nedal najavo, v akom procesnom štádiu sa konanie nachádza. Žalobca tak nemal zákonom predpokladanú možnosť riadne sformulovať svoju záverečnú reč. Ak by tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, že ten vykonal výsluch strán, bola iba chyba v písaní, z obsahu rozsudku táto skutočnosť nevyplýva. Ide o zámerné a vedomé konštatovanie súdu prvej inštancie. Osoby, ktoré žalobca navrhol vypočuť mohli objasniť skutočnosti týkajúce sa nevyhnutnosti potreby vykonať práce naviac, nevyhnutnosti potreby dopĺňať a meniť pôvodnú projektovú dokumentáciu stavby a výkaz výmer, ktoré podľa žalovaného určovali rozsah diela - stavby, a mohli objasniť i rozsah realizovaných prác naviac. Intervenient menil a dopĺňal projektovú dokumentáciu s cieľom umožniť riadne dokončenie stavby, preto tieto zmeny a doplnenia RPD boli potrebné pre zabezpečenie užívaniaschopnosti stavby. Žalobcovi nie je zrejmé na základe čoho sa žalovaný dopracoval k záveru, že súd prvej inštancie mal na mysli zásadu „pacta sunt servanda“, keď uviedol, že výklad článku II. Zmluvy o dielo žalobcom je účelový a odporuje zásadám, ktorými sú zmluvné strany písomnými prejavmi viazané, keďže z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie sa nič také nedá vyvodiť. Žalobca zároveň korigoval svoje vyjadrenie o znení predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie na prvom pojednávaní dňa 12.5.2017, kde súd prvej inštancie uviedol, že „v danom štádiu konania nemožno prejudikovať, že žalobcov nárok tu nie je“. Vzhľadom k tomu žalobca zotrval na svojej argumentácii o prekvapivom rozhodnutí súdu. 53. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.7.2018 poukázal na vyjadrenie intervenienta k odvolaniu žalobcu, z ktorého má vyplývať nedôvodnosť podanej žaloby. 54. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojej doterajšej argumentácii v priebehu konania. Uviedol, že z vyjadrenia žalobcu v podaní zo dňa 21.8.2017 nevyplýva, že tento podal návrh súdu prvej inštancie, aby súd nariadil znalecké dokazovanie. Z poslednej vety tohto podania jasne vyplýva, že žalobca upustil od znaleckého dokazovania. Ak teda žalobca po tom, čo ho súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.5.2017 poučil o potrebe predloženia ním nestranného odborného dôkazu a za týmto účelom sa žalobca zaviazal, že takýto dôkaz v primeranej lehote predloží, potom jeho tvrdenie, že nemal povinnosť predložiť znalecký posudok, resp. iné odborné posúdenie na odstránenie spornosti tvrdení strán je nedôvodné. Žalobca porušil zásadu koncentrácie konania podľa § 153 a 154 C.s.p.. Žalobca preukázateľne nepodal návrh súdu prvej inštancie na nariadenie znaleckého dokazovania a súd prvej inštancie bez návrhu nemá povinnosť nariadiť znalecké dokazovanie. K námietke žalobcu o prekvapivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie na prvom pojednávaní dňa 12.5.2017 poučil žalobcu o jeho procesných právach a povinnostiach medzi ktoré, ako vyplynulo na pojednávaní, nepochybne patrí povinnosť žalobcu uplatniť včas účinné prostriedky procesného útoku predložením presvedčivého dôkazu (znaleckého posudku a iného adekvátneho odborného posúdenia) na odstránenie sporností tvrdení strán. Žalobca si musel byť vedomí, že ak presvedčivý dôkaz včas nepredloží, vystaví sa dôsledkom podľa § 153 ods. 1, 2 C.s.p a § 154 C.s.p.. 55. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 56. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p.. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. 57. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 58. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnymi skutkovými zisteniami a právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05). 59. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 60. Žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie okrem iného z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného súdom prvej inštancie. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.)“. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. 61. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 62. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva: 63. Konanie vo veci sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 29.3.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Od 1.7.2016 platí nový civilný sporový predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodnom ustanovení § 470 ods. 1 C.s.p. zakotvil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 64. Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 65. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 66. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. 67. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 68. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie považuje za neúčinné. 69. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik nároku na pohľadávku uplatnenú v konaní. 70. Odvolací súd udáva, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha úhrady ceny prác realizovaných žalobcom na diele Dom seniorov v Sečovciach vo výške 125.709,88 eur, ktoré podľa žalobcu neboli obsiahnuté v realizačnej projektovej dokumentácii a ani vo výkaze výmer, ktorý bol prílohou Zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi stranami sporu (ďalej len „práce naviac“). 71. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ (víťaz verejného obstarávania) a žalovaný ako objednávateľ (verejný obstarávateľ) uzatvorili dňa 21.12.2011 Zmluvu o dielo č. 1468/2011 (ďalej len „Zmluva o dielo“), podľa Obchodného zákonníka, v súlade s postupom zadávania podlimitných zákaziek užšou súťažou podľa § 52 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. 72. Verejným obstarávaním sú pravidlá a postupy podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správa vo verejnom obstarávaní. Cieľom verejného obstarávania je úsporné nakladanie s prostriedkami zo štátneho rozpočtu, pretože na chod jednotlivých úradov a organizácií, ktoré sú napojené na štátny rozpočet, sú každoročne vynakladané nemalé finančné prostriedky. Preto je nevyhnutné, aby sa zabránilo ich zbytočnému a nadmernému odčerpávaniu a ich prípadnému zneužívaniu. Pri verejnom obstarávaní sa uplatňuje princíp hospodárnosti a efektívnosti pri vynakladaní finančných prostriedkov. 73. Podľa § 3 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, platnom v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo, zmluva musí mať písomnú formu okrem zmluvy uzavretej podľa § 102 (zákazka s nízkou hodnotou, teda pod 20.000,- eur) 74. V prípade strán sporu sa tak jedná o obchodnoprávny vzťah medzi žalovaným ako subjektom verejného práva a žalobcom ako podnikateľom podľa § 261 Obchodného zákonníka, ako aj v dôsledku voľby práva stranami sporu podľa § 262 Obchodného zákonníka v bode 11.3 Zmluvy o dielo. Obchodné záväzkové vzťahy sú v Obchodnom zákonníku upravené na zásade zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z autonómie vôle zmluvných strán. 75. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetom Zmluvy o dielo bola realizácia diela „Dom seniorov Sečovce“ podľa schváleného projektu stavby, ktorý vypracoval intervenient. Súčasťou zmluvy bol vecný, časový, finančný harmonogram postupu prác a ocenený výkaz výmer, ktorý bol súčasťou ponuky zhotoviteľa počas procesu verejného obstarávania. Strany sa v článku III. bod 3.3 zmluvy dohodli, že zhotoviteľ nie je v omeškaní s termínom dokončenia diela (do 24 mesiacov od podpísania zmluvy) po dobu, po ktorú nemohol svoju povinnosť, súvisiacu s realizáciou predmetu plnenia zmluvy plniť následkom okolností, vzniknutých na strane objednávateľa. Podľa článku IV. bod 4.1 Zmluvy o dielo bola cena diela dohodnutá spolu za jednotlivé objekty SO 01 až SO 09, SO 11 až SO 13 vo výške s DPH 3.271.082,15 eur, ktorá bola dohodnutá ako maximálna, ktorú nie je možné prekročiť. Podľa bodu 4.2.1 cena pokrýva všetky zmluvné záväzky. Do ceny bolo možné premietnuť v súlade so znením § 549 Obchodného zákonníka po obojstrannom potvrdení dodatku ku zmluve aj zmeny uvedené v bode 4.3. Podľa bodu 4.2.2 zmluvy, práce ktoré zhotoviteľ nevykoná, vykoná bez príkazu objednávateľa alebo odchylne od dojednaných zmluvných podmienok, objednávateľ neuhradí. Podľa bodu 4.3 zmluvy, odborný technický dozor objednávateľa je oprávnený nariadiť zmeny materiálov a zníženie rozsahu prác, ktoré považuje za nevyhnutné a primerané a boli odsúhlasené projektantom. Podľa článku V. bod 5.1. zmluvy sa objednávateľ zaviazal zaplatiť na základe faktúr, ktoré vystaví zhotoviteľ a odošle objednávateľovi po splnení tam uvedených podmienok. V bode 5.2 zmluvy si strany dohodli povinné náležitosti faktúry a jej prílohy (krycí list, zisťovací protokol, súpis vykonaných prác). Podľa bodu 5.2.1 zmluvy, dielo musí byť realizované výlučne v súlade so schváleným stavebným projektom a v súlade s oceneným výkazom výmer, ktorý je prílohou zmluvy. Podľa bodu 5.2.5 zmluvy, faktúru za vykonané dielo predloží zhotoviteľ ku dňu jeho odovzdania a prevzatia. Jej prijatie objednávateľom vylučuje dodatočné nároky zhotoviteľa na úpravu ceny diela. Podľa bodu 6.12 zmluvy, vady projektu stavby, zabezpečeného objednávateľom budú zmluvné strany riešiť podľa §§ 551 - 552 Obchodného zákonníka. Podľa bodu 7.8. zmluvy, vzájomné odsúhlasené a prijaté opatrenia na kontrolných dňoch sa stanú pokynom pre zhotoviteľa na vykonanie prác, pokiaľ nemenia predmet a cenu zmluvy. Podľa bodu 8.4 zmluvy, zápisy v stavebnom denníku sa nepovažujú za zmenu zmluvy, ale slúžia ako podklad pre vyhotovenie dodatkov ku zmluve. Podľa bodu 11.2 zmluva môže byť zmenená len písomnými dodatkami, podpísanými oprávnenými zástupcami zmluvných strán. 76. K Zmluve o dielo bol uzatvorený písomný Dodatky č. 1 zo dňa 29.3.2012, ktorým došlo v dôsledku chýb v písaní a počítaní k výmene časti oceneného výkazu výmer, bez vplyvu na dohodnutú cenu diela a Dodatok č. 2 zo dňa 11.4.2014, ktorým došlo k zmene termínu dokončenia a odovzdania diela do 30.4.2014. 77. Medzi stranami bolo sporné, či žalobca mal už v procese verejného obstarávania projektovú dokumentáciu/realizačnú projektovú dokumentáciu diela, na základe ktorej by bol schopný zistiť, že táto je prípadne vadná a nezhoduje sa s výkazom výmer, ktorý mu poskytol žalovaný ako obstarávateľ pri užšej súťaži a ktorý ocenený výkaz výmer sa stal neoddeliteľnou prílohou Zmluvy o dielo, definujúci jej rozsah. K tomuto odvolací súd udáva, že vymedzenie predmetu diela v zmluve je základným predpokladom predchádzania následným sporom. Z popísania vlastností budúceho diela by mal byť zhotoviteľ s ohľadom na svoje odborné schopnosti schopný určiť, aké práce a v akom rozsahu sú nutné k tomu, aby dielo malo vlastnosti objednávateľom zadané, resp. dojednané v zmluve. Zhotoviteľ je povinný si zistiť pred začatím zhotovovania diela stav veci ako aj miesta, na ktorom má byť dielo realizované a stanoviť na základe takéhoto zistenia i nutné práce a potom i cenu diela. Ospravedlniteľná je pre neho len skutočnosť, že by pred začatím diela boli práce i s prihliadnutím k jeho profesionalite nezistiteľné alebo nepredvídateľné, alebo že by sa výslovne za úplnosť ním navrhnutých prác nezaručil. Práce uskutočnené nad rámec dohodnutého alebo predpokladaného diela sa nazývajú práce naviac. Tie je oprávnený zhotoviteľ uskutočniť len vtedy, pokiaľ sa na tom s objednávateľom dohodne, napr. preto, že objednávateľ sa rozhodne zmeniť niektoré vlastnosti pôvodne v zmluve vymedzené alebo dielo rozšíriť o ďalšie práce. Potreba prác naviac môže vzniknúť i zo skutočnosti, že podobné práce boli pred začatím uskutočňovania diela nezistiteľné alebo nepredvídateľné pre profesionála a dielo ani bez ďalšieho navýšenia prác nie je možné dokončiť. I v takom prípade však treba dojednať uskutočnenie nutných prác, ktoré je povinný navrhnúť zhotoviteľ, inak môže zhotoviteľ iba od zmluvy odstúpiť a nie nutné práce uskutočniť na základe vlastnej vôle sám. 78. K dovolacej námietke žalobcu, že mu žalovaný nedodal v procese verejného obstarávania projektovú dokumentáciu/realizačnú projektovú dokumentáciu sú tak pre posúdenie sporu irelevantné. Absencia realizačne projektovej dokumentácie samo o sebe predstavuje len prekážku pre zhotoviteľa so začatím uskutočňovania diela. S projektovou dokumentáciou sa žalobca mal možnosť oboznámiť počas procesu verejného obstarávania u žalovaného alebo spoločnosti LEGAL TENDER s.r.o. so sídlom v Bratislave, čo vyplýva jednoznačne zo súťažných podmienok. Rovnako sú irelevantné tvrdenia žalobcu, že nemal v procese verejného obstarávania dostatok času na obhliadku miesta, kde sa malo dielo realizovať, keďže pri vzdialenosti od jeho sídla do miesta realizácie diela by bol schopný obhliadku absolvovať, či už sám alebo prostredníctvom iných, odborne spôsobilých subjektov. Z obhliadky by nepochybne mal dostatok informácií minimálne o množstve a veľkosti porastu na pozemku. Z projektovej dokumentácie by zároveň mohol zistiť aj to, že je nutné overiť únosnosť podložia pod objektom SO 11. Bolo tak len na uvážení žalobcu, ako si vyhodnotí svoje podnikateľské riziko pri absencii oboznámenia sa s projektovou dokumentáciou a miestom realizácie diela a zúčastní sa verejnej súťaže bez základných a nevyhnutných informácií, ktoré by mohli ovplyvniť reálnosť výšky jeho súťažnej ponuky - ceny, za ktorú bol ochotný dielo realizovať. Absencia takéhoto profesionálneho správania tak nemôže byť pripísaná na ťarchu žalovaného. Bolo len na žalobcovi, či vstúpi do zmluvného vzťahu so žalovaným a za akých dohodnutých podmienok, keďže je zjavné, že Zmluvu o dielo s ním vysúťaženou cenou uzatvoril dobrovoľne. Ak je cena diela dohodnutá pevnou sumou, je zhotoviteľ povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo aj v prípade, keď náklady na zhotovenie diela by boli väčšie, než predvídal. 79. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti bod 6.12 Zmluvy o dielo, ktorý odkazuje na ustanovenie § 552 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť. Uvedený postup bol aplikovateľný aj v prejednávanom spore, v prípade namietaných nedostatkov realizačnej projektovej dokumentácie žalobcom. 80. Žalobca však zjavne v zmysle uvedeného ustanovenia zmluvy a citovaného znenia § 552 Obchodného zákonníka nepostupoval, vykonávanie diela neprerušil a ani od Zmluvy o dielo neodstúpil. Tým sa sám vystavil riziku, že nedostane zaplatené za práce naviac, ktoré si strany zmluvne nedohodnú. 81. V posudzovanom spore je zjavné, že žalobca uplatnením námietok o konaní žalovaného v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, resp. zneužitím práva žalovaného si chce len kompenzovať vlastné riziko pri obchodovaní, prípadne svoju nepozornosť pri uzavieraní zmlúv, resp. následkov za porušenie zmluvných a zákonných povinností. V takýchto prípadoch by ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka spravidla nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale stalo by sa prostriedkom, ktorý by výrazne narušil právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. Napokon riadne a včasné plnenie záväzkov je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku. Konanie žalovaného v posudzovanom prípade nemožno hodnotiť ako také, ktoré bolo vedené priamym úmyslom spôsobiť ujmu žalobcovi. 82. Žalobca síce namietal, že strany sporu si v Zmluve o dielo nedohodli cenu diela pevnou sumou, no v bode 4.1 Zmluvy je jednoznačne uvedené, že dohodnutá cena je maximálna, ktorú nie je možné prekročiť. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že platí táto výška ceny. Zhotoviteľ tak môže účtovať len takto dohodnutú cenu a nemôže od objednávateľa požadovať vyššiu cenu, ak nedošlo k dohode o zmene predmetu diela. 83. Práce naviac pritom predstavujú práve zmenu rozsahu predmetu diela, konkrétne jeho rozšírenie v zmysle § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda zmenu Zmluvy o dielo, keďže ide o práce zhotoviteľa nad rámec toho, čo si zmluvné strany pôvodne dohodli. Aby zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie prác naviac, muselo by dôjsť k zmene Zmluvy o dielo. V pojednávanom prípade, vo forme písomného dodatku, tak ako to vyplýva zo znenia bodu 11.2 Zmluvy o dielo. Ani prípadné potvrdenie prác naviac v stavebnom denníku, zápisoch z kontrolných dní, resp. ich zachytenie v čiastkových odovzdávacích protokoloch neznamená to, že by pre dohodnutie prác naviac, teda pre zmenu rozsahu diela predmetu diela, pre ktorú zmluva vyžaduje formu písomného dodatku, postačovalo ich púhe uvedenie v týchto podkladoch. Z vyššie uvedeného totiž vyplýva, že dohodnutie prác naviac predstavuje zmenu zmluvy, ktorú je nevyhnuté dohodnúť vo forme, aká je pre zmenu zmluvy vyžadovaná. 84. Ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka o výklade prejavu vôle formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby v prípade pochybností odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne, podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú strany vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje strán priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom však nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. Ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho prípadne jedna zo strán domáha. 85. Ak žalobca tvrdil, že bod 4.2.2 Zmluvy o dielo umožňuje uhradiť zhotoviteľovi i cenu takých prác, ktoré vykoná na príkaz objednávateľa, keďže jeho znenie treba „a contrario“ vykladať tak, že práce vykonané na základe príkazu objednávateľa alebo v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami objednávateľ zhotoviteľovi zaplatí, odvolací súd udáva, že takýto výklad Zmluvy o dielo je nesprávny a zjavne účelový, keďže je v rozpore so samotnou Zmluvou o dielo, konkrétne bodom 4.1 o o maximálnej cene, ktorú nemožno prekročiť; ďalej bodom 4.3, kde technický dozor je oprávnený nariadiť iba zmenu materiálov a zníženie rozsahu prác; bodom 7.8, podľa ktorého vzájomne odsúhlasené a prijaté opatrenia na kontrolných dňoch sa stanú pokynom pre zhotoviteľa na vykonanie prác, pokiaľ nemenia predmet a cenu zmluvy a napokon aj podľa bodu 8.4, kde zápisy v stavebnom denníku sa nepovažujú za zmenu zmluvy, ale slúžia ako podklad pre vyhotovenie dodatkov ku zmluve. Z týchto citovaných ustanovení zmluvy je zjavné, že prípadné pokyny pre zhotoviteľa ohľadom rozšírenia predmetu plnenia, mali slúžiť iba ako podklad k uzatvoreniu dodatku k zmluve a účinky zmeny zmluvy mohli nastať iba na základe písomného dodatku. 86. Ak žalovaný v súvislosti s platnou zmenou Zmluvy o dielo poukazoval na to, že rozsah prác naviac je zachytený v čiastkových preberacích protokoloch, tieto nemajú povahu dodatku ku Zmluve o dielo, ktorým by boli odsúhlasené práce naviac, s týmito čiastkovými protokolmi strany sporu takéto účinky nespájali, keďže z konečného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 30.4.2014 jednoznačne vyplýva, že nedošlo k dohode o zvýšení ceny diela, ktorá je v ňom uvedená sumou 3.222.816,90 eur. 87. Podľa § 47a Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia (ods. 1). Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo (ods. 4). 88. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že okrem ustanovení Občianskeho a Obchodného zákonníka sú pre uzatváranie zmlúv, teda aj ich dodatkov, relevantné aj osobitné právne predpisy, napríklad ustanovenia zákona č. 546/2010 Z.z. účinného od 1.1.2011, ktorým boli novelizované ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovenie § 47a Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje zásadu, že zmluvy, na ktoré sa podľa osobitných predpisov vzťahuje povinnosť zverejnenia, nadobudnú účinnosť až dňom nasledujúcom po dni ich zverejnenia. Pojem „povinne zverejňovaná zmluva“ je obsiahnutý v ustanovení § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), podľa ktorého povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Povinnými osobami v zmysle ustanovenia § 5a vyššie označeného zákona sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. K základným znakom povinne zverejňovaných zmlúv je znak písomnej formy zmluvy a vecný znak, ktorý je splnený vtedy, keď zmluva sa týka plnenia viažuceho sa na verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, obce, vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. 89. V posudzovanom spore je zrejmé a strany sporu to ani netvrdili, že by došlo k zverejneniu týchto čiastkových protokolov, prípadne iných písomných listín podľa § 47a Občianskeho zákonníka, tak ako je to uvedené aj v texte samotných dodatkov č. 1 a 2 Zmluvy o dielo. Teda v prípade týchto protokolov, ak by ich bolo možné vôbec považovať za dodatok k Zmluve o dielo, tieto v dôsledku ich nezverejnenia podľa § 47a Občianskeho zákonníka, na čo by bola oprávnená ktorákoľvek zo zmluvných strán, by platila nevyvrátiteľná domnienka, že k ich uzavretiu nedošlo. 90. Odvolací súd dáva do pozornosti, že zmluvné dojednania upravujúce spôsob vykonávania zmien uzatvorenej zmluvy je pre žalovaného zásadný, keďže žalovaný je subjekt verejného práva, ktorý hospodári s verejnými prostriedkami. Prostriedky na predmetnú investíciu boli zaistené z verejných zdrojov, čo bolo žalobcovi zrejmé aj z ustanovenia bodu 11.3 Zmluvy o dielo. 91. Konštantná judikatúra k vzniku nároku zhotoviteľa na zvýšenú cenu diela v prípade jeho rozšírenia alebo zmeny (zvýšenie jeho kvality) podľa § 549 Obchodného zákonníka vyžaduje existenciu predchádzajúcej dohody objednávateľa a zhotoviteľa na vlastnom rozšírení diela alebo jeho kvalitatívnej zmene, teda dohodu o zmene zmluvy o dielo. Plnením prác naviac bez zmeny uzatvorenej zmluvy nie je ani bezdôvodným obohatením objednávateľa na úkor zhotoviteľa, pretože v takomto prípade sa nenaplní žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ustanovená v § 451 a nasl. Občianskeho zákonník, keďže v takomto prípade nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe zmluvy o dielo, u ktorého neboli splnené podmienky pre úhradu týchto prác naviac. 92. Ak obsahuje písomne uzatvorená zmluva (v režimu Obchodného zákonníka) ustanovenie, že môže byť menená iba dohodu strán v písomnej forme, môže byť menená iba písomne. Prípadná konkludentná dohoda by teda nemala formu dohodnutú jej účastníkmi. Vzhľadom k tomu, že nedostatok písomnej formy právneho úkonu je dôvodom neplatnosti určeným na ochranu všetkých jej účastníkov, neuplatní sa § 267 Obchodného zákonníka vymedzujúci tzv. relatívnu neplatnosť v sfére obchodno-právnych vzťahov, ak je dôvod neplatnosti určený iba na ochranu niektorého z nich. Je preto potrebné použiť všeobecné pravidlá o relatívnej neplatnosti právnych úkonov podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Tento záver však platí iba v prípade nedodržania písomnej formy, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, nie však v prípade nedodržania písomnej formy, ktorú vyžaduje zákon podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto neobstojí ani názor, že písomne uzatvorenú zmluvu s dohodnutou výhradou zmeny v písomnej podobe možno meniť aj inou formou (napr. ústne, konkludentne), ak nie je včas namietaná jej relatívna neplatnosť, keďže sa netýka zmlúv, u ktorých písomnú formu stanovuje zákon. Tieto je totiž možné meniť iba v písomnej forme a to s poukazom na všeobecné pravidlo uvedené v § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, aby eventuálne nebola takto obchádzaná kogentná úprava vyžadujúca u niektorých zmlúv písomnú formu. Jedným z účelov právnej úpravy týkajúci sa verejných zákaziek je zaistenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami, založené mimo iného na princípu transparentnosti, teda prehľadnosti procesu verejného investovania. Požiadavka písomnej formy zmluvy je uvedená v § 3 ods. 5 Zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorej sa verejná zákazka realizuje, je jedným z prejavov tohto princípu. Zákon o verejnom obstarávaní sa totiž neuplatní iba do okamžiku uzatvorenia zmluvy o dielo, keďže by to bolo v rozpore s vyššie uvedeným princípom. Dohoda o zmene zmluvy o dielo uzatvorenej medzi verejným obstarávateľom a víťazom verejného obstarávania, pre uzavretie verejnej zákazky, ktorej zákon vyžaduje písomnú formu, teda musí byť podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka uzatvorená taktiež v písomnej forme a to pod sankciou absolútnej neplatnosti. 93. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, ani z tvrdení strán sporu pritom nevyšlo najavo, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu platnej písomnej dohody o rozšírení predmetu diela. K zmene zmluvy inou formou pritom nemohlo dôjsť tam, kde zákon povinnosť písomnej formy stanovuje. Žalobcovi ako zhotoviteľovi tak nárok na zvýšenú cenu diela zodpovedajúcu prípadnému výsledku vykonaných prác naviac nevznikol. 94. Bez významu nie je ani tvrdenie žalovaného, že žalobca cenu naviac prác, ktorú si uplatnil titulom Zmluvy o dielo žalovanému nefakturoval. Z ustanovenia článku V. Zmluvy o dielo pritom vyplýva povinnosť žalovaného ako objednávateľa zaplatiť cenu diela na základe faktúr, ktoré sú tak hmotnoprávnou podmienkou pre úhradu ceny diela, čo vyplýva z článku V. Zmluvy o dielo. Podľa bodu 5.2.5 bolo dohodnuté, že faktúru za vykonané dielo bol žalobca povinný predložiť ku dňu jeho odovzdania a prevzatia, teda 30.4.2014. Jej prijatie objednávateľom pritom vylučovalo dodatočné nároky zhotoviteľa na úpravu ceny diela. Zo zoznamu dodávateľských faktúr, ktoré predložil žalovaný je zrejmé, že žalobca fakturoval žalovanému spolu cenu diela vo výške 3.222.816,90 eur, ktorú sumu žalovaný uhradil pre žalobcu, čo žalovaný ani nerozporoval. Posledná faktúra bola žalovanému doručená dňa 15.5.2014. 95. Odvolací súd sa ďalej zaoberal či práce realizované žalobcom nad rámec dojednaného predmetu diela nemohli byť tzv. novým dielom a to z dôvodu, že v prípade, že by poskytnuté plnenie titulom prác naviac bez zmeny uzatvorenej Zmluvy o dielo nebolo späté s pôvodným plnením (nebola by daná vzájomná súvislosť týchto plnení), bolo by možné aplikovať ustanovenie § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Stavebno-technický charakter a účel prác naviac, ktorých úhrady sa žalobca domáhal v konaní však vzhľadom k pôvodnému plneniu zo Zmluvy o dielo svedčia o tom, že s pôvodným plnením súvisia, keďže tieto práce mali zjavnú časovú, miestnu a vecnú súvislosť s pôvodným dielom. Napokon sám žalobca uvádzal, že ide o práce, ktoré vyplynuli z nedostatkov realizačnej projektovej dokumentácie, teda nešlo o práce mimo rámec prác dohodnutých v predmete diela. Nejde tak o práce, ktoré by neboli späté s pôvodným plnením, teda sa nejedná o iné (nové) dielo. Iba v prípade, že poskytnuté plnenie nebolo späté s pôvodným plnením (nebola by daná vzájomná súvislosť týchto plnení), bolo by možné aplikovať ustanovenie § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. 96. Odvolateľ podstatnú časť argumentácie, ktorou dôvodil zásah do svojho práva na spravodlivý súdny proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./ videl v porušení procesných povinností súdu prvej inštancie vyplývajúcich z ustanovenia § 181 ods. 2 C.s.p., keď ten na prvom pojednávaní neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Za odopretie práva na spravodlivý proces považoval odvolateľ aj arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj to, že toto rozhodnutie je „prekvapivým rozhodnutím“. 97. Odvolací súd udáva, že postup v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 C.s.p predstavuje dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti konania. Súd svoju právnu argumentáciu stručne zhodnotí. Strany sporu tak majú možnosť reagovať na právny názor súdu tak, že sa pokúsia tento predbežný právny názor súdu vyvrátiť alebo naopak svojimi tvrdeniami podporiť. Účelom tohto ustanovenia bolo aj to, že má zabrániť tzv. prekvapivým súdnym rozhodnutiam, keď strany sporu majú pocit, že rozhodnutie vo veci samej a jeho právne odôvodnenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. 98. Je pravdou, že zo spisu súdu prvej inštancie nevyplýva, že by súd prvej inštancie v konaní oboznámil strany so všetkými okolnosťami uvedenými v § 181 ods. 2 C.s.p. (až na predbežné právne posúdenie sporu, čo uviedol sám žalobca), zároveň zo spisu nevyplýva ani žiadna výhrada žalobcu voči jej nesplneniu, hoci ten bol na pojednávaniach prítomný. Nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 C.s.p. zo strany súdu, prípadne eventuálne opomenutie súdu prvej inštancie postupovať podľa tohto zákonného ustanovenia (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia strán je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné), v prejednávanej veci neviedlo k takej ujme na strane žalobcu, kedy by bolo možné konštatovať existenciu vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.. Ak totiž samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jeho procesných práv. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod.. 99. Konštatovanie zhodnosti skutkových tvrdení strán sporu alebo konštatovanie ich spornosti neodníma strane (teda ani žalobcovi) možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení a na unesenie dôkazného bremena. Ako to vyplýva už aj zo samotného odvolania žalobcu, ten síce vytýka porušenie ustanovenia § 181 ods. 2 C.s.p., ale na druhej strane neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré nemohol v priebehu prvoinštančného konania uviesť, resp. ku ktorým sa nemohol vyjadriť. Z povahy tejto procesnej povinnosti je zrejmé, že k zhojeniu jej prípadného nesplnenia dochádza samotným rozhodnutím súdu, v dôvodoch ktorého súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Odvolací súd preto námietku žalobcu ohľadom nedodržania procesného postupu v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p., ktorou malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, považuje v tejto veci za neopodstatnenú. 100. K námietke žalobcu o prekvapivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k súdom prvej inštancie vyslovenému predbežnému právnemu názoru, odvolací súd udáva, že v prípade predbežného právneho posúdenia veci nie je súd svojim formulovaným záverom striktne viazaný. Opak by nevyhnutne viedol k absurdným dôsledkom a k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Z podstaty výkonu spravodlivosti prostredníctvom súdnej moci vyplýva, že súd musí byť pri svojich právnych záveroch nezávislý a jeho slobodný myšlienkový postup je limitovaný iba obsahom objektívneho práva, ktoré v konkrétnej veci interpretuje a aplikuje. Priamo obmedzený teda nemôže byť ani vlastným predbežným právnym posúdením veci. Vzhľadom k tomu, je námietka žalobcu v tomto smere nedôvodná. 101. Ďalej žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré videl v arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa nevysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu. Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené, tiež vytýkal, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uvádza zjavne protichodné, nezrozumiteľné a nedôvodné právne závery, čoho výsledkom je prekvapivé rozhodnutie. 102. Odvolací súd uvádza, že za porušenie práva na spravodlivý proces sa považuje v zmysle rozhodovacej činnosti ústavného súdu situácia, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodní a nevysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými sporovými stranami, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. V takom prípade všeobecný súd svojim postupom založí nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a spravidla tak aj jeho protiústavnosť. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho - ktorého rozhodnutia, svedčí to o ľubovôli v súdnom rozhodovaní, pričom zásada právneho štátu ľubovôľu v rozhodovaní orgánov verejnej moci zakazuje; len vecne správne rozhodnutie a náležité, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritéria vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy. Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. 103. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, aby rozhodol v súlade s jej požiadavkami, ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (IV. ÚS 252/04,1. ÚS 50/04,1. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97). K namietanej arbitrárnosti rozhodnutia odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/95 zo dňa 16. marca 2005 z ktorého vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie a zostali sporné. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 C.s.p.. 104. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06). K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd odkazuje aj na závery zjednocujúceho stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 3.12.2015 pod R 2/2016, podľa ktorého: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. 105. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). 106. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí. Rozhodnutie obsahuje zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, pričom súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom zaoberal aj odvolacou argumentáciou žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil a nevybočil nimi z rámca relevantnej právnej úpravy a jej ústavno - konformnej interpretácie. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nebol povinný v odôvodnení rozsudku podrobne a jednotlivo uvádzať všetky dôkazy, konkrétne listiny, ktoré produkoval žalobca v priebehu konania (vzhľadom na ich značné množstvo) a ktoré buď priamo neboli spôsobilé preukázať rozhodné tvrdenia strán sporu, resp. mali preukazovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli sporné. 107. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa nemohol s obsahom 103 listinných dôkazov doručených žalobcom dňa 31.8.2017 riadne oboznámiť, keďže po vyše mesiaci od ich doručenia, súd prvej inštancie nariadil termín pojednávania na deň 29.11.2017, odvolací súd udáva, že ide o nepodložené úvahy žalobcu, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom procesnom postupe súdu prvej inštancie. 108. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie neboli odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.. 109. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu. 110. Namietanú vadu rozhodnutia, ktorou bolo porušené žalobcovo právo na spravodlivý proces videl žalobca ďalej v tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení, neprijateľných záveroch svojho rozsudku, kde právne závery sú v nesúlade so skutkovými zisteniami a v niektorých prípadoch úplne absentujú. Odvolací súd preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatuje, že nedospel k záveru, že by sa na spor vzťahovalo ustanovenie právneho predpisu, ktoré dovtedy pri rozhodovaní súdom prvej inštancie nebolo použité. 111. K ďalšej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že vykonal výsluch strán sporu odvolací súd udáva, že ide o zrejmú nesprávnosť, ktorá však sama o sebe nezakladá nezákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie totiž nezaložil svoje rozhodnutie na týchto skutočnostiach (výpovedi strán sporu), keďže tieto ani nevyplynuli z vykonaného dokazovania, čo je zrejmé aj z obsahu odôvodnenia rozsudku. Napokon žalobca ani neuviedol, aké rozhodné skutočnosti sa mali ozrejmiť ich výsluchom. Odvolací súd udáva, že v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie § 195 ods. 1 C.s.p., podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. Preto aj podľa odvolacieho súdu výsluch strán sporu nebol relevantný vzhľadom k obsahu ďalších dôkazov. Postup súdu prvej inštancie tak nemohol vo svojich dôsledkoch predstavovať reálne a objektívne porušenie rovnosti strán ako aj práva žalobcu na súdnu ochranu, keďže súd prvej inštancie postupoval podľa procesných noriem a v medziach zákona. 112. Žalobca v podanom odvolaní namietal aj nevykonanie navrhnutých dôkazov a to výsluch svedkov a podľa tvrdení žalobcu aj ním navrhované znalecké dokazovanie. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný dôkaz navrhnutý stranou sporu, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Strany sporu sú totiž povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch svedkov. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov, ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli, budú vykonané, rozhoduje však súd. Právo strany sporu navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, nebol týmto postupom žalovaný vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu patrí. 113. Súd prvej inštancie nevykonanie navrhovaného dokazovania riadne a logicky odôvodnil tým, že výsledky dokazovania postačujú na konečné rozhodnutie vo veci samej. S týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje. Súd totiž nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Napokon aj sám žalobca v priebehu konania uvádzal, že základ sporu, teda vznik nároku na úhradu prác naviac je právnou a nie skutkovou otázkou. 114. K namietanému nenariadeniu znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd udáva, že to bol žalobca, ktorý súdu prvej inštancie v priebehu konania uviedol, že zabezpečí znalecký posudok, prípadne odborné vyjadrenie na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Súd prvej inštancie aj za týmto účelom poskytol žalobcovi lehotu do 31.8.2017. Do uplynutia tejto lehoty si žalobca povinnosť predložiť znalecký posudok/odborné vyjadrenie nesplnil, ani nepožiadal o jej predĺženie. Preto správne súd prvej inštancie podľa § 181 ods. 4 C.s.p., teda po uplatnení osobitného pravidla pre sudcovskú koncentráciu konania, ktorá sa aplikuje na pojednávaní, po márnom uplynutí tejto lehoty nemusel na takýto prípadný dôkazný návrh prihliadať. Napokon to bol sám žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 31.8.2017 uviedol, že ním predložené listiny sú dostatočným dôkazom o nevyhnutnosti potreby vykonania prác naviac, bez potreby ďalšieho znaleckého dokazovania. V súlade s článkom 17 C.s.p. je totiž súd povinný postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať pri tom zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Ani prípadné znalecké dokazovanie by nebolo spôsobilé riešiť právnu otázku základu sporu, teda či žalobcovi vznikol nárok na úhradu prác naviac, ktorá patrí do výlučnej kompetencie súdu, ale iba prípadná výška tohto nároku (ak by súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že základ nároku žalobcu je daný) a to titulom prípadného bezdôvodného obohatenia. 115. Z obsahu zápisnice súdu prvej inštancie zo dňa 9.2.2018 vyplýva, že súd prvej inštancie, po tom, čo vyhlásil dokazovanie za skončené, umožnil stranám sporu podľa § 182 C.s.p. predniesť záverečné reči, keďže z obsahu následného prednesu žalobcu je zrejmé, že ten na záver pojednávania zhrnul svoje skutkové tvrdenia a vyjadroval sa k právnej stránke veci. 116. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu, že žalobcovi nevznikol nároku na doplatenie zvýšenej ceny diela oproti cene dohodnutej v Zmluve o dielo, keďže podmienkou na vznik nároku na zvýšenie ceny diela podľa Zmluvy o dielo uzatvorenej stranami sporu ako aj podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka je dohoda o zmene diela, ktorú žalobca nepreukázal. Žalobcovi zároveň nevznikol ani nárok na úhradu prác naviac titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže v prípade uplatnených prác naviac nešlo o ďalšie dielo a žalobca zároveň nepreukázal výšku takéhoto obohatenia. 117. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny. 118. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 119. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).