Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/8/2019 z 29. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. apríla 2019, sp. zn. 4Cob/8/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7916204546.2 Krajský súd Košice | 4Cob/8/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7916204546.2 | 2019-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 151 ods. 1 CSP, § 151 ods. 2 CSP, § 549 ods. 1 ObZ, § 549 ods. 2 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/85f58d66-419c-49cf-9337-b4a60cba6b56 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7916204546.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/8/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916204546
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7916204546.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: HORNEX, a.s., Agátová 4D, 841 01
Bratislava, IČO: 35802570, proti žalovanému: Mesto Sečovce, Námestie sv. Cyrila a Metoda 43/27, 078
01 Sečovce, IČO: 00331899, zastúpený: JUDr. Vladimír Vrabeľ, advokát, Hlavná 70, 040 01 Košice,
za účasti intervenienta na strane žalovaného: Ing. M. U., X.. A.. O. XXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie
125.709,88,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov, č.k.
12Cb/9/2016 - 757 zo dňa 9.2.2018 v znení opravného uznesenia č.k. 12Cb/9/2019 - 856 zo dňa
29.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ si v tomto konaní uplatnil
proti žalovanému ako objednávateľovi predmetnú pohľadávku 125.709,88 eur s príslušenstvom, titulom
úhrady ceny prác naviac realizovaných žalobcom na diele Dom seniorov v Sečovciach, ktoré neboli
obsiahnuté v realizačnej projektovej dokumentácii, ktorú žalobca obdŕžal až po uzatvorení Zmluvy o dielo
č. 1468/2011 a ani vo výkaze výmer, ktorý bol prílohou Zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi stranami sporu
(ďalej len práce naviac). Žalobca žalobu odôvodnil tým, že predmetné práce naviac bolo nevyhnutné
vykonať z dôvodu chýb projektového riešenia diela, teda z dôvodov na strane žalovaného. Ich realizácia
pritom bola nevyhnutná pre ďalší postup pri zhotovovaní celého diela. Vykonanie týchto prác bolo
žalovaným vopred odsúhlasené a po ich vykonaní žalovaným aj prevzaté. Nakoľko nedošlo zo strany
žalovaného k podpisu dodatku k Zmluve o dielo, ktorého by bolo vykonanie naviac týchto prác, došlo k
vykonaniu diela len na základe ústnej dohody. V prípade, že si žalovaný u žalobcu žiadne vykonanie prác
naviac neobjednal, uplatnil žalobca žalovanú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko
žalovaný na úkor žalobcu získal majetkový prospech bez právneho dôvodu, ktoré plnenie nie je možné
fyzicky vrátiť.

3. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že aj keby žalobca nemal projektovú
dokumentáciu pred uzatvorením Zmluvy o dielo, nič mu nebránilo, aby si túto zabezpečil osobným
vyzdvihnutím na miestach, ktoré boli označené žalovaným v oznámeniach uverejnených v Obchodnom
vestníku v procese verejného obstarávania. Zmeny projektovej dokumentácie v priebehu realizácie
diela nevyžadovali zo strany žalobcu navýšenie nákladov oproti dohodnutej cene. Nárok, ktorý žalobca



uplatňuje z obsahu Zmluvy o dielo ani z platnej právnej úpravy nevyplýva. Žalobca sa zaviazal, že žiadne
iné nároky okrem dohodnutých v Zmluve o dielo a v prípadných dodatkoch k tejto zmluve uplatňovať
nebude. Takéto nároky pre žalobcu nevyplývajú ani z ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich
záväzkovo - právne vzťahy objednávateľa a zhotoviteľa zo zmluvy o dielo.

4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 2.1.2017 pripustil vstup Ing. M. U., autora projektovej
dokumentácie, do konania ako intervenienta na strane žalovaného. Intervenient žiadal žalobu žalobcu
zamietnuť z rovnakých dôvodov ako žalovaný. K tvrdeniam žalobcu intervenient uviedol, že žalobca sa
musel s realizačnou projektovou dokumentáciou diela oboznámiť už pred uzavretím Zmluvy o dielo, lebo
inak nemohol spracovať predloženú cenovú ponuku. Len výkazy výmer bez projektovej dokumentácie
nemohli byť podkladom na vypracovanie ponuky predloženej žalobcom. Žalobca podľa intervenienta
vykonal aj také práce naviac, na ktoré nemal súhlas žalovaného a išlo o nepotrebné práce.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že tieto uzatvorili dňa 21.12.2011 Zmluvu
o dielo, v ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal realizovať výstavbu Dumu seniorov v Sečovciach
pre žalovaného ako objednávateľa za maximálnu cenu diela 3.271.082, 15 eur. V článku IV. 4.1. tejto
zmluvy sa uvádza, že dohodnutá cena je maximálna a nie je možno ju prekročiť. Uzatvoreniu Zmluvy
o dielo predchádzala užšia súťaž podľa § 52 zákona č. 25/2006 Z. z.. Po prihlásení sa do súťaže
žalobca požiadal o zaslanie súťažných podkladov, ktoré mu žalovaný doručil dňa 3.2.2011. V uvedených
súťažných podkladoch sa zároveň v časti Pokyny pre uchádzačov na vypracovanie ponúk uvádza,
že kontaktným miestom pre uchádzačov je Legal tender s.r.o., Ružová dolina 8, Bratislava. Rovnako
sa v časti komunikácia a vysvetľovanie v bode 12. označenom ako Obhliadka miesta uvádza, že
záujemcovi sa odporúča vykonať obhliadku staveniska a jeho okolia tak, aby si sám overil a získal všetky
potrebné informácie, ktoré bude potrebovať pre prípravu spracovania ponuky s tým, že záujemcom,
ktorí prejavia záujem o vykonanie obhliadky budú poskytnuté podrobnejšie informácie na Mestskom
úrade v Sečovciach, a obhliadka miesta realizácie stavebnej akcie bude vykonaná 4.2.2011 o 10:00
hod.. V ďalšej časti súťažnej ponuky označenej ako „Zoznam poskytnutej dokumentácie k vypracovaniu
ponuky“ sa uvádza, že verejný obstarávateľ prikladá k súťažným podkladom aj projekt stavby s tým,
že uchádzačom sa zakazuje vyhotovovať akékoľvek reprodukčné práce z poskytnutej dokumentácie.
Túto dokumentáciu môže uchádzač použiť len ako podklad pre spracovanie ponuky. Ďalej sa v tejto
časti uvádza, že predmet zákazky vymedzuje projektová dokumentácia stavby a výkaz výmer, ktorý je
jej súčasťou.

6. Z výpisov z elektronickej komunikácie predložených žalobcom mal súd prvej inštancie preukázané, že
dňa 3.2.2011 žalobca potvrdil prijatia súťažných podkladov, avšak s poznámkou (bez PD VV). Žalovaný
v ten istý deň oznámil žalobcovi, že ako prílohy zasiela výkaz výmer a zároveň v uvedenej odpovedi sú
presne slovne označené všetky prílohy, ktoré tento výkaz majú tvoriť.

7. V písomnosti označenej ako Pripomienky k predloženiu realizačne projektovej dokumentácie (ďalej
len RPD) a žiadosť o doplnenie RPD zo dňa 6.3.2012 žalobca oznámil okrem iného žalovanému, že
dňa 27.1.2012 mu bola žalovaným odovzdaná sada RPD a uviedol, ktoré konkrétne nedostatky má
obsahovať RPD, aké rozdiely zistil v tejto RPD oproti výkazu výmer.

8. Z priložených záznamov z kontrolných dní vykonávaných od 21.3.2012 súd prvej inštancie zistil, že
žalobca už aj za účastí generálneho projektanta, Ing. M. U., uvádzal do záznamov všetky požiadavky
na doplnenie RPD. Zo záznamov zo dňa 4.4.2012 a 18.4.2012 súd prvej inštancie zistil, že prítomní
zástupcovia objednávateľa, zhotoviteľa a projektant konštatujú, že projekt sa bude doplňovať tak, aby
nedochádzalo k navýšeniu ceny stavby . V zázname z 18.4 2012 je síce konštatované v bode 5/3, že
zmena prestupov v tlakovej izolácii si vyžaduje práce naviac a že zhotoviteľ predloží objednávateľovi na
vyjadrenie cenovú ponuku, avšak v ďalšom bode 11/03 sa už uvádza, že pri doplnení detailov projektu
sa bude postupovať tak, aby k navýšeniu ceny diela nedochádzalo.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že hlavný projektant Ing. M. U. v
mesiaci marec 2012, apríl 2012 a september 2012 projektovú dokumentáciu doplnil, čo bolo preukázané
prílohami k jeho podaniu ako intervenienta zo 6.2.2017.

10. Dňa 13.2.2014 doručil žalobca žalovanému návrh dodatku č. 3 k Zmluve o dielo č. 1468/2011. V tomto
Dodatku navrhol uzatvoriť dohodu o preložení termínu na odovzdanie a dokončenie diela, na zmene



rozsahu diela a na zvýšenie celkovej ceny diela o sumu 133.096,99 eur. Žalobca vyzval žalovaného
listom zo dňa 31.10.2014 na úhradu pohľadávky 104.758,23 eur bez DPH za vopred odsúhlasené práce
naviac zo Zmluvy o dielo.

11. Dňa 30.4.2014 bol vyhotovený Protokol o odovzdaní a prevzatí diela, v ktorom sa konštatuje, že
zhotoviteľ odovzdáva a objednávateľ preberá vykonané dielo podľa ustanovení Obchodného zákonníka
a Zmluvy o dielo. Cena diela je v tomto protokole uvedená sumou 2.853.821,53 eur bez DPH
(3.222.816,90 eur s DPH). Obsahom protokolu je aj podrobný popis výkopov a zemných prác, zakladania
stavby, vodorovných nosných konštrukcií, obvodového plášťa, podlahových konštrukcií, strešných
konštrukcií, nenosných konštrukcií, hydroizolácií, hydroizolácie spodnej stavby, tepelných izolácií,
úprava povrchov, elektroinštalácie, plynu, kotolne, zdravotníckych inštalácií a výťahov. V protokole nie je
žiadna zmienka o zmenách v projektovej dokumentácií, navýšení nákladov a ani zmienka o prípadných
nárokoch jednej alebo druhej zmluvnej strany, ktoré druhá strana uplatnila alebo bude po podpise
protokolu uplatňovať voči zmluvnému partnerovi.

12. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 31.10.2014 na úhradu pohľadávky 104.758,23 eur bez
DPH za vopred odsúhlasené práce naviac zo Zmluvy o dielo.

13. Listom zo dňa 12.11.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že práce zazmluvnené medzi žalobcom ako
zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom boli zaplatené v plnej výške. Zároveň oznámil žalobcovi,
že žalovaný ako objednávateľ si žiadne naviac práce neobjednal.

14. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vo svojich podaniach podrobne rozvádza všetky stavebné
výkony aj s popisom materiálu, ktoré podľa neho museli byť vykonané z dôvodu zmeny v projektovej
dokumentácie a ako prílohy predložil súvisiacu fotodokumentáciu ako aj výpisy z elektronickej
komunikácie medzi jeho zamestnancami riadiacimi realizáciu stavby a príslušnými projektantmi v
súvislosti s realizáciou stavebných prác a výkonov zodpovedajúcimi zmene projektovej dokumentácie.
Žalovaný a intervenient vo svojich podaniach uvádzali konkrétne protiargumenty, ktorými popisujú, ktoré
práce a iné náklady žalobca vynaložil neúčelne a ktoré nebolo potrebné vynaložiť vôbec.

15. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 536 ods. 1 a 3, 537 ods. 1 a 3, 546 ods.
1, 547 ods. 1 až 6, 549 ods. 2, 551 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o dielo a cenu
diela; povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo na svoje náklady a nebezpečenstvo, viazanosť zhotoviteľa
pokynmi objednávateľa; záväzku objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu za dielo vo výške uvedenej
v zmluve alebo vypočítanej spôsobom uvedeným v zmluve; úpravy ceny diela určenej na základe
rozpočtu; zmenu záväzku vyplývajúcu zo zmluvy o dielo; povinnosť zhotoviteľa upozorniť objednávateľa
na nevhodnosť vecí alebo pokynov. Ďalej podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, definujúci
pojem bezdôvodného obohatenia.

16. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik právneho nároku na doplatenie
zvýšenej ceny diela oproti cene dohodnutej a nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal, či
z technického (odborného) hľadiska žalovaný (pozn. odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v tejto
súvislosti nesprávne uvádzal žalobca) zavinil navýšenie nákladov na vykonanie diela a aká je skutočná
(primeraná) výška nákladov, ktoré musel podľa svojho tvrdenia žalobca vynaložiť naviac, ktoré si podľa
neho vyžiadali nutné zmeny v projektovej dokumentácií.

17. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že povinnosť žalovaného uhradiť zvýšené náklady na cenu diela
podľa § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ustanovenie § 547
ods. 2 Obchodného zákonníka možno aplikovať len v prípadoch, kde cena diela je určená na základe
rozpočtu. Zo Zmluvy o dielo ako aj zo súťažných podkladov pre výber uchádzača ako zhotoviteľa na
zhotovenie diela jednoznačne vyplýva, že cena diela bola určená dohodou, teda podľa § 546 ods. 1
Obchodného zákonníka, a preto nemôže žalobca uplatňovať nárok podľa § 547 ods. 2 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého sa môže zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní
diela objaví potreba činnosti nezahrnutých do rozpočtu pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase
uzavretia zmluvy. Ustanovenie § 546 nepozná takú úpravu, podľa ktorej vzniká zhotoviteľovi právo
domáhať sa primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činnosti nezahrnutých
do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Preto neprichádza do



úvahy ani ustanovenie § 547 ods. 4 Obchodného zákonníka podľa ktorého, ak objednávateľ nesúhlasí
so zvýšením ceny určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa.

18. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemôže opierať svoj nárok ani o ustanovenie § 549
ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože podmienkou na vznik nároku na zvýšenie ceny diela je dohoda o
zmene diela. Objednávateľ je povinný zaplatiť navýšenú cenu diela, len ak zhotoviteľ preukáže, že došlo
k dohode na zmene diela. Z protokolu o odovzdaní diela objednávateľovi zo dňa 30.4.2014 jednoznačne
vyplýva, že k žiadnej dohode o zmene diela nedošlo a dielo bolo odovzdané v súlade so Zmluvou o
dielo. Pokiaľ boli uzavreté medzi stranami Dodatky č. 1 a č. 2. zmluvy o dielo (ďalej len Dodatky), tak
v týchto Dodatkoch nie je ani zmienka o tom, že by sa strany dohodli na zmene diela a ani z obsahu
týchto Dodatkov takáto skutočnosť nevyplýva. Vzhľadom na to, že zo strany zhotoviteľa neboli dodržané
zmluvné podmienky pre dohodu o rozšírenie predmetu diela a tým aj zmenu dohodnutej pevnej ceny
diela, nevznikol ani nárok na doplatenie ceny diela podľa § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka.

19. Súd prvej inštancie uviedol, že za predpokladu, že by žalobca do uzavretia zmluvy nemal vedomosť
o existencií komplexnej projektovej dokumentácie a že mu bola daná k dispozícii len projektová
dokumentácia vypracovaná pre účely stavebného povolenia diela, tak vzhľadom k druhu podnikateľskej
činnosti žalobcu ako aj vzhľadom k povahe diela na zhotovení ktorého sa podujal, muselo byť žalobcovi
zrejme známe už pred podpisom zmluvy, že bez komplexnej projektovej dokumentácie nemožno
zrealizovať takú stavbu ako bol Dom seniorov v Sečovciach. Žalobca buď vstupoval do užšej súťaže iba
so znalosťou základnej (neúplnej) projektovej dokumentácie, plne si túto nedostatočnosť uvedomujúc,
alebo už so znalosťou vadnej komplexnej RPD (neskôr doplňovanej), avšak v obidvoch prípadoch s
vedomím si vysokého rizika možnosti vykonávania diela za ním ponúkanú cenu diela. Takéto rozhodnutie
muselo niesť v sebe aj vysoký podiel rizika v tom, že zo strany žalovaného nemusí byť následne
akceptovaná jeho požiadavka na zvýšenie ceny diela, ktorú si projekčné opravy a doplnenia vyžiadajú.

20. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že výklad článku II. Zmluvy o dielo, ako ho podáva žalobca
na preukázanie, že povinnosť uhradiť práce naviac vyplýva pre žalovaného aj z tohto článku zmluvy,
je účelový a odporuje zásadám, ktorými sú zmluvné strany písomnými prejavmi viazané. Zmluvou
upravená povinnosť žalobcu ako zhotoviteľa zhotoviť dielo podľa schváleného projektu stavby nemôže
absolútne zasahovať do tej časti zmluvy, v ktorej sú upravené vzájomné práva a povinnosti ohľadne ceny
diela. Cena diela bola dohodnutá v článku IV. bod 4.2 sumou 3.271.082,15 eur. V bode 4.2.1 zmluvy
sa uvádza, že cena pokrýva všetky zmluvné záväzky a do ceny je možné premietnuť v súlade s iným
§ 549 Obchodného zákonníka zmeny, avšak len tie, ktoré sú uvedené v bode 4.3 zmluvy a len zmeny
nariadené technickým dozorom v oblasti materiálov a znížením rozsahu prác odsúhlasené projektantom.

21. K uplatnenému nároku žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že zo stavebného
hľadiska (vzhľadom na povahu a účel týchto prác) ich výkon odôvodňuje nárok na osobitnú úhradu
ich ceny popri dohodnutej zmluvy o delo ako aj to, či vyčíslenie ceny týchto prác zodpovedá zásade
primeranosti, teda že žalovaný získal neoprávnenú majetkovú výhodu. Za týmto účelom súd prvej
inštancie poučil žalobcu o vhodnosti predložiť v spore znalecký posudok. Žalobca však od zámeru
predložiť znalecký posudok upustil. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal,
že by žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie v konkrétnom hodnotovom vyjadrení.

22. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu dohody o úhrade prác naviac,
ktorá by obsahovala konkrétne vymedzenie všetkých práv a povinností oboch strán aspoň v takom
rozsahu akom ich uvádzal žalobca v návrhu na uzavretie Dodatku č. 3. Ani preukázanie prípadného
prísľubu žalovaného pred vykonaním prác naviac alebo počas ich výkonu nezakladá nárok žalobcu voči
žalovanému uplatnený v žalobe.

23. Súd prvej inštancie zároveň nevyhovel návrhom strán na vykonanie ďalších nimi označovaných
dôkazov, keďže tieto by nemohli zmeniť skutkový stav, výsledky hodnotenia dôkazov ako aj
vyššie uvádzané aplikačné postupy súdu v oblasti hmotnoprávnych aj procesnoprávnych ustanovení
citovaných právnych úprav.

24. Súd prvej inštancie tak zamietol žalobu žalobcu potom čo zistil, že žalobca nepreukázal, že
mu vznikol voči žalovanému nárok na úhradu sumy 125.709,88 eur ako zhotoviteľovi diela, ktorého



objednávateľom bol žalovaný, pretože táto povinnosť žalovaného nevyplýva zo Zmluvy o dielo ani z
vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka a rovnako ani z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia.

25. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu.
Navrhol, aby odvolací súd napádaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností /§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./.

27. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že ten odmietol vykonať navrhované dokazovanie, no v
odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že vykonal dokazovanie výsluchom strán a predloženými listinnými
dôkazmi. Na žiadnom pojednávaní však neboli vykonané navrhované výsluchy strán, ani výsluch
intervenienta. Založenie rozsudku na dôkazoch, ktoré v skutočnosti neboli vykonané a to výsluchu strán
a intervenienta zakladá nezákonnosť rozhodnutia. Ďalej v odvolaní poukázal, že obsah rozsudku súdu
prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám § 220 ods. 2 C.s.p. o náležitostiach odôvodnenia rozsudku,
keďže opis skutočností tvrdených stranami sporu je veľmi stručný a nedostatočný. Dokonca je v časti,
kde sa uvádza, že „žalobca tvrdil, že žalovaný uhradil pre žalobcu iba cenu diela, na ktorej sa v Zmluve
o dielo dohodli“ nepravdivý. Zákon pritom neumožňuje súdu vynechať podstatnú časť skutočností
tvrdených žalobcom. Žalobca navrhol na vykonanie a označil množstvo dôkazov. Súd prvej inštancie
však v odôvodnení rozsudku neuviedol dôkazy, ktoré žalobca označil, neuviedol prostriedky procesného
útoku použité žalobcom a žalovaným. Aj keď sa súd prvej inštancie venuje niektorým vykonaným
dôkazom, nenahrádza to jeho povinnosť uviesť dôkazy označené žalobcom. Súd prvej inštancie zároveň
v odôvodnení rozsudku neuviedol dôkazy, ktoré vykonal. Z textu odôvodnenia nie je možné zistiť, či
dôkazy, ktoré súd opisuje pri hodnotení veci, sú zároveň všetkými dôkazmi, ktoré vykonal. Súd prvej
inštancie neuviedol skutočnosti, ktoré považuje za preukázané, a skutočnosti, ktoré nepovažuje za
preukázané. Zároveň neuviedol dôvody, prečo nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté stranami. Žalobca
poukázal, že súd prvej inštancie mal v odôvodnení rozsudku jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, pričom mal dbať, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Vzhľadom na množstvo zmätočných tvrdení súdu prvej inštancie, nemožno odôvodnenie
rozsudku považovať za presvedčivé. Rozsudok súdu prvej inštancie je v dôsledku vyššie uvedených
nedostatkov nepreskúmateľný, pretože neposkytuje jeho adresátovi množstvo podstatných informácií
vyžadovaných § 220 C.s.p, na základe ktorých by mohol adresát rozsudku zhodnotiť, či bol postup súdu
správny alebo nie.

28. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že zdôvodnenie zamietnutia návrhu strán na vykonanie výsluchu
svedkov súdom prvej inštancie s odôvodnením, že ich výsluch nemohol zmeniť skutkový stav, výsledky
hodnotenia dôkazov ako aj uvádzané aplikačné postupu súdu v oblasti hmotnoprávnych aj procesných
ustanovení citovaných právnych predpisov je neprijateľné. Bez vykonania určitého dôkazu nemožno
tvrdiť, či jeho vykonanie prispeje k objasneniu skutkových okolností veci alebo nie. Nik totiž vopred nevie,
čo bude obsahom konkrétnej svedeckej výpovede. Vopred a paušálne odmietnuť všetky navrhnuté
výsluchy svedkov z dôvodu, že by nemohli zmeniť skutkový stav je neprijateľné, pretože každá
svedecká výpoveď môže zmeniť skutkový stav veci. Rovnako je neprijateľný aj dôvod odmietnutia
vykonania výsluchu svedkov s tým, že títo nemohli zmeniť výsledky hodnotenia dôkazov, keďže súd
nevie, čo by vyšlo najavo vykonaním výsluchu svedkov. Taktiež nie je zrejmé, ako môže obsah
svedeckej výpovede ovplyvňovať aplikáciu procesnoprávnych predpisov súdom. Súd prvej inštancie
vôbec neuviedol, prečo odmietol vykonať navrhovaný výsluch strán sporu a znalecké dokazovanie.
Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie písomným podaním doručeným súdu dňa 21.8.2017 predložil 103
listinných dôkazov s niekoľkými stovkami strán a navrhol vykonať množstvo ďalších dôkazov. Po vyše
mesiaci od doručenia tohto podania, súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 29.11.2017, kde v
predvolaní na pojednávanie uviedol, že v tomto štádiu konania nenariaďuje vykonanie žiadnych ďalších
dôkazov. Súd prvej inštancie tak už v čase nariadenia pojednávania na deň 29.11.2017 bol rozhodnutý



nevykonať navrhnuté dôkazy a žalobu zamietnuť, k čomu dospel po vyše mesiaci od doručenia 103
listinných dôkazov, s obsahom ktorých sa objektívne nemohol riadne oboznámiť, vyhodnotiť ich každý
samostatne a vo vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie rozhodol nielen bez vykonania dôkazov
navrhnutých žalobcom v jeho podaní zo dňa 21.8.2017, ale aj bez posúdenia listinných dôkazov
predložených žalobcom spolu s týmto podaním. Toto presvedčenie žalobcu posilňuje fakt, že súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku pri svojich úvahách vôbec nespomína žiaden z týchto listinných
dôkazov. Osoby, ktorých výsluch strany sporu navrhli, boli prítomné pri samotnej realizácii naviac prác
a taktiež mohli objasniť skutočnosti týkajúce sa nevyhnutnosti potreby vykonať tieto naviac práce,
nevyhnutnosti potreby dopĺňať a meniť pôvodnú projektovú dokumentáciu stavby a výkaz výmer, ktoré
podľa žalovaného určovali rozsah diela - stavby, a mohli objasniť i rozsah realizovaných naviac prác.

29. Žalobca zároveň namietal, že súd prvej inštancie na prvom pojednávaní uviedol svoje predbežné
právne posúdenie veci v znení, že žalobcov nárok je daný a bude sa preukazovať jeho rozsah. Vzhľadom
na takto prejavený predbežný právny názor sa rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci javí ako
prekvapivé, keďže v tom čase už súd prvej inštancie poznal právnu argumentáciu strán sporu. Žalobcovi
tak nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie zmenil právne posúdenie veci. Ak mal súd prvej
inštancie už v čase konania prvého pojednávania právny názor, ktorý uviedol v odôvodnení rozsudku,
nemal odporúčať žalobcovi vykonať ďalšie dôkazy a mal vo veci rozhodnúť na prvom pojednávaní. Ak
súd prvej inštancie zmenil svoj právny názor na vec medzi prvým a druhým pojednávaním, na ktorom
rozhodol vo veci, nie je zrejmé, čo bolo dôvodom tejto zmeny, keďže v tom čase strany neprodukovali
žiadne nové dôkazy, ani žiadne nové právne vyjadrenia.

30. Žalobca ďalej poukázal, že jedným z dôvodov zamietnutia žaloby bolo nepredloženie znaleckého
posudku, prípadne odborného posúdenia zo strany žalobcu, ktorým by sa podľa súdu prvej inštancie
vyriešila podstata sporu, že všetky žalobcom tvrdené vykonané práce naviac a použitý materiál, ako
aj ním tvrdený rozsah týchto prác bol nevyhnutný na dokončenie diela. Zároveň by sa preukázalo,
či uplatnená cena prác, výkonov a materiálu je primeraná a žalovaný získal neoprávnenú majetkovú
výhodu. Súd prvej inštancie tak považoval znalecký posudok za rozhodujúci dôkaz, ktorý odporúčal
žalobcovi. Žalobca v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 21.8.2017 navrhol vzhľadom na už
predložené listinné dôkazy vyhodnotiť ich obsah, a pokiaľ sa nebudú javiť ako dostatočné na preukázanie
skutočností, ktoré chcel súd prvej inštancie objasniť znaleckým dokazovaním, navrhol vykonať znalecké
dokazovanie. Z ustanovení §§ 185, 206 a 207 C.s.p. vyplýva, že v prípade potreby odborného vyjadrenia
alebo znaleckého dokazovania v konaní, je síce v záujme strany sporu navrhnúť takýto dôkaz, nie
povinnosť takýto dôkaz aj predložiť. Súd prvej inštancie pochybil, keď znalecký posudok označil za
nevyhnutný pre vyriešenie podstaty predmetu sporu, no na návrh žalobcu nenariadil v súlade so svojou
zákonnou povinnosťou znalecké dokazovanie, ale vytkol žalobcovi nepredloženie znaleckého posudku,
dokonca túto skutočnosť označil za jeden z dôvodov zamietnutia žaloby. Súd prvej inštancie až v
rozsudku uviedol, popri dôvode posúdenia nevyhnutnosti úprav projektovej dokumentácie a z toho
vyplývajúci dôsledok nevyhnutnosti vykonania naviac prác aj ďalšie dôvody, pre ktoré považoval za
vhodné predložiť znalecký posudok.

31. Žalobca zároveň namietal, že si súd prvej inštancie nesplnil svoju zákonnú povinnosť uvedenú v §
181 ods. 2 C.s.p., a to na prvom pojednávaní určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné,
ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd
prvej inštancie tak neumožnil žalobcovi prispôsobiť svoju aktivitu v konaní tomu, čo súd prvej inštancie
považoval za dôležité pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v konaní nedodržal aj ďalšiu procesnú
povinnosť, keď nevyzval strany sporu na záverečné reči.

32. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie si zrejme zmýlil vyjadrenie žalovaného
s domnelým vyjadrením žalobcu, pretože to bol práve žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa
21.9.2016 sa vyjadroval k aplikácii ustanovenia § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka na prejednávanú
vec. Súd prvej inštancie aplikujúc § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka vylúčil aplikáciu § 547 ods. 2
a 4 Obchodného zákonníka. Tento právny názor súdu prvej inštancie je však nesprávny. Ustanovenie
§ 546 Obchodného zákonníka je všeobecnou právnou úpravou povinnosti objednávateľa diela zaplatiť
zhotoviteľovi cenu dohodnutú v zmluve, určenú spôsobom dohodnutým v zmluve alebo cenu obvyklú.
Iný spôsob určenia ceny diela ako uvedený v § 546 ods. 1 neexistuje. Ustanovenie § 547 tak nevylučuje
aplikáciu ustanovenia § 546, ale iba dopĺňa všeobecnú právnu úpravu ustanovenia § 546 v prípade,
ak je cena diela určená na základe rozpočtu. Súd prvej inštancie uviedol, že nárok žalobcu nemožno



oprieť o ustanovenie Obchodného zákonníka, z dôvodu absencie dohody strán o zmene diela, čo
súd prvej inštancie odvodzoval aj od protokolu o odovzdaní diela zo dňa 30.4.2014. Žalobca pritom
poukázal, že medzi stranami boli podpísané aj viaceré čiastkové protokoly o odovzdaní častí stavby. V
žiadnom z protokolov sa však neuvádza nič, z čoho by súd prvej inštancie mohol odvodiť svoj záver, že
medzi stranami nedošlo k dohode o zmene diela. V jednotlivých čiastkových protokoloch sú uvedené
i práce, ktorých cenu si žalobca uplatňuje v konaní, s čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozsudku nevysporiadal. V dodatkoch č. 1 a č. 2 sa riešili iné skutočnosti ako práce naviac, ktorých
cenu si žalobca v konaní uplatňuje. Zároveň poukázal, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
30.10.2014, sp.zn. 4Cob/1/2014, na ktorý súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení svojho rozsudku
nie je na posudzovaný spor použiteľný. Zároveň žalobca predložil s odvolaním rozsudok Okresného
súd v Trenčíne zo dňa 29.3.2012, sp.zn. 39Cb/266/2009 a rozsudok Krajského súd v Trenčíne zo dňa
4.3.2015, sp.zn. 18Cob/138/2013 v ktorých tieto súdy totožným spôsobom riešili aplikáciu § 549 ods.
1 Obchodného zákonníka, kde priznali zhotoviteľovi nárok na práce naviac, z dôvodu, že nie je možné
spravodlivo požadovať dodržanie zmluvného postupu pre dohodu o zmene ceny diela v dôsledku zmeny
jeho rozsahu, keď k uzavretiu dodatku počas vykonania diela nedošlo, o to viac, že vyššie uvedené
dojednanie upravuje len postup, ktorým možno dospieť k dohode o zmene ceny, neupravuje prípad, keď
dohodu sa nepodarí uzavrieť. Vzhľadom k tomu je možné aplikovať na posudzovaný spor ustanovenie §
549 Obchodného zákonníka aj na prípady, keď zhotoviteľ a objednávateľ diela neuzavrú k zmene diela
písomný dodatok k zmluve o dielo.

33. Z listinných dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že počas užšej súťaže žalovaný nedoručil
žalobcovi realizačnú projektovú dokumentáciu, takže úvahy súdu prvej inštancie či mal žalobca počas
užšej súťaže reálne k dispozícii realizačnú projektovú dokumentáciu, sú právne irelevantné a sú v
rozpore so skutkovým stavom. Podľa súťažných podmienok mal žalobca ako uchádzač v predmetnom
verejnom obstarávaní spracovať svoju cenovú ponuku na základe výkazu výmer, ktorý na objednávku
žalovaného pre neho spracoval intervenient, ako autor projektovej dokumentácie. Vzhľadom na takto
formulované pravidlá v súťažných podkladoch, ktoré uchádzačom nastavil samotný žalovaný, bolo
irelevantné, či žalobca mal k dispozícii realizačnú projektovú dokumentáciu, alebo nie, pretože jej
prípadné vady nezohľadnené vo výkaze výmer mu súťažné podklady nedovoľovali premietnuť do
ponúkanej ceny diela.

34. Žalobca ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že mu nie je zrejmé slovné spojenie „zásady, ktorými
sú zmluvné strany písomnými prejavmi viazané“, ktoré súd prvej inštancie uvádza v odôvodnení
rozsudku pri výklade článku II. Zmluvy o dielo žalobcom. V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie
nepreskúmateľný, keďže jeho adresát nemá možnosť z jeho textu pochopiť, akými úvahami sa súd prvej
inštancie riadil pri právnom posudzovaní veci. Nie je možné prijať záver súdu prvej inštancie, že dohoda
o rozsahu diela „absolútne nezasahuje“ do dohody o cene diela a naopak.

35. Súd prvej inštancie sa pri právnom posúdení primárneho nároku žalobcu na zaplatenie ceny naviac
prác vôbec nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu a v rozsudku ju jednak vôbec nespomenul
a jednak k nej vôbec nezaujal žiadne stanovisko, v ktorom by uviedol, v čom je táto argumentácia
nesprávna.

36. Zo zápisov z kontrolných dní stavby, ktorých sa zúčastňoval žalobca, žalovaný i intervenient, a
na ktorých na základe žiadostí žalobcu, ukladal žalovaný intervenientovi pokyny doplniť projektovú
dokumentáciu a vypracovať k dopĺňaným stavebným prácam i výkaz výmer jednoznačne dokazujú, že
žalovaný sa aktívne zúčastňoval na procese zmeny realizačnej projektovej dokumentácie a ukladal v
tomto smere pokyny intervenientovi, pričom vo viacerých z týchto zápisov sú predmetné stavebné práce
výslovne označené za naviac práce.

37. Ďalej žalobca namietal, že bod 4.2.2 Zmluvy o dielo umožňuje uhradiť zhotoviteľovi i cenu takých
prác, ktoré vykoná na príkaz objednávateľa, keďže jeho znenie treba „a contrario“ vykladať tak, že práce
vykonané na základe príkazu objednávateľa alebo v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami
objednávateľ zhotoviteľovi zaplatí. Pri doslovnom výklade tohto ustanovenia treba dospieť k tomu, že
kategória „práce vykonané na základe príkazu objednávateľa“ je kategóriou prác odlišnou od „prác
vykonaných v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami“. Takýto výklad odôvodňuje vylučovacia
spojka „alebo“ umiestnená v bode 4.2.2 Zmluvy o dielo medzi oboma kategóriami prác. K uvedenému
výkladu treba dospieť i pri výklade účelu ustanovenie bodu 4.2.2 Zmluvy o dielo, kde je zrejmé, že



na výkon prác „v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami“ nie je potrebný osobitný príkaz
objednávateľa, pretože zhotoviteľ je povinný vykonať tieto práce už na základe samotnej zmluvy o dielo
(ide totiž o práce zahrnuté do rozsahu diela podľa článku II. Zmluvy o dielo), a preto práce vykonané „na
príkaz objednávateľa“ sú z povahy veci prácami nezahrnutými do pôvodného rozsahu diela.

38. Ak bolo v konaní zistené, že intervenient na základe pokynov žalovaného opravoval a dopĺňal
realizačnú projektovú dokumentáciu, táto sa podľa bodu 5.2.1 Zmluvy o dielo stala záväzným
podkladom, podľa ktorého mal žalobca dielo realizovať. To znamená, že doplnky realizačnej projektovej
dokumentácie vypracované intervenientom na pokyn žalovaného sa dajú považovať za pokyn
samotného žalovaného na realizáciu naviac prác podľa týchto doplnkov. Žalovaný to nepriamo potvrdil
aj svojím správaním počas realizácie diela, keď na kontrolných dňoch sledoval priebeh projektovania
a následnej realizácie naviac prác a v preberacích protokoloch podpísal prevzatie jednotlivých častí
diela i s opisom vykonaných prác, ktorých cenu si žalobca uplatňuje ako cenu naviac prác. Dodatočná
argumentácia žalovaného, že nárok na zaplatenie ceny naviac prác neexistuje, pretože so žalobcom
nepodpísal písomný dodatok k Zmluve o dielo, je v rozpore so zásadou poctivého obchodného
styku a vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k podpisu zmluvy o dielo a k opravám realizačnej
projektovej dokumentácie, sa dá považovať za zneužitie práva žalovaného. Text Zmluvy o dielo navrhol
žalovaný, žalobca nemal podľa súťažných podkladov užšej súťaže možnosť meniť ho. Podľa § 266
ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Preto v prípade
pochybností o výklade ustanovení zmluvy o dielo, najmä jej bodov 4.2.2 a 5.2.1, sa musia tieto
ustanovenia vykladať v neprospech žalovaného.

39. Žalobca sa domáha v konaní zaplatenia ceny naviac prác, ktoré boli vykonané s vedomím
žalovaného, s jeho konkludentným súhlasom, na základe doplnkov a zmien realizačnej projektovej
dokumentácie, ktoré vykonával intervenient na pokyn a s vedomím žalovaného. Výhrada absencie
písomného dodatku k Zmluve o dielo zo strany žalovaného na základe ustanovenia § 272 ods. 2
Obchodného zákonníka, je podľa žalobcu v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a práva,
ktoré si z toho žalovaný odvodzuje, z tohto dôvodu nepožívajú právnu ochranu. K tejto výhrade žalobca
poukázal na nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 2/08.

40. Ďalej žalobca uviedol, že v rámci vykonaných naviac prác je množstvo takých, pri ktorých je na prvý
pohľad evidentné, že ich potreba vznikla v priebehu realizácie diela a nebolo ju možné za žiadnych
okolností predvídať v čase užšej súťaže alebo podpisu zmluvy o dielo, napr. výrub stromov 2. etapa a
súvisiaca likvidácia koreňových systémov, výmena podložia na spevnených plochách na SO 11, práce
na plynovej prípojke STL na SO 06. Tieto práce neboli navrhnuté v realizačnej projektovej dokumentácii
ani vo výkaze výmer.

41. K sekundárnemu nároku žalobcu na náhradu bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie odkázal
žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.07.2012, sp. zn. 41Cob/7/2012, bez
toho, aby súd prvej inštancie uviedol, v čom je tento rozsudok použiteľný pre prejednávaný spor. Citovaný
rozsudok sa vôbec netýka nároku na náhradu bezdôvodného obohatenia, týka sa nároku na zaplatenie
ceny naviac prác podľa zmluvy o dielo. Vzhľadom na túto skutočnosť je odkaz súdu prvej inštancie na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmätočný a robí rozsudok v tejto časti nezrozumiteľný a
teda nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie vytýka žalobcovi neunesenie dôkazného bremena, pričom
žalobcom predložené a navrhnuté dôkazy relativizuje tým, že žalovaný a intervenient „vzniesli konkrétne
závažné námietky v odbornej rovine“, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil aj bez znaleckého posudku
ako „závažné a odborné“, pričom na strane žalovaného a intervenienta nejde ani o dôkazy vyvracajúce
obsah dôkazov predložených žalobcom, ale iba o tvrdenia - námietky, bez priložených dôkazov. Týmto
postupom súd prvej inštancie porušil procesné práva žalobcu pri hodnotení dôkazov.

42. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na to, že v žalobe uviedol, že nárok na náhradu bezdôvodného
obohatenia si uplatňuje ako sekundárny pre prípad, že súd prvej inštancie nedospeje k záveru, že
existuje právny titul na priznanie nároku na zaplatenie ceny naviac prác žalobcovi. Z toho je zrejmé,
že prípadné bezdôvodné obohatenie má spočívať v plnení bez právneho dôvodu. Prijatím plnenia z
vykonania stavebných prác, ktoré žalobca označuje ako naviac práce, vznikla na strane žalovaného
majetková výhoda, o ktorej oprávnenosti alebo neoprávnenosti mal súd prvej inštancie rozhodnúť. O
vykonaní naviac prác nebolo v konaní pochýb, ani o tom, že boli vykonané žalobcom v prospech



žalovaného. Posúdenie oprávnenosti/neoprávnenosti tejto majetkovej výhody na strane žalovaného je
viac právnou ako technickou otázkou a pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti o technickej otázke,
mal nariadiť v súlade s návrhom žalobcu znalecké dokazovanie, ktoré sám postrádal. K vyriešeniu
právnej stránky bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie znalca nepotrebuje, avšak v rozsudku sa
jej nevenuje a nárok uplatnený žalobcom zamietol s odôvodnením nepreukázania majetkovej výhody
(obohatenia) na strane žalovaného, k čomu paradoxne došlo nevykonaním dôkazov, ktoré súdu prvej
inštancie navrhli strany sporu.

43. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnych skutkovým
zisteniam, vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci a zároveň nie je daný žiadny dôvod
zakladajúci nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by mohlo dôjsť k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

44. Žalovaný poukázal, že podľa dohodnutých zmluvných podmienok žalobca nemá nárok na zaplatenie
ceny naviac prác, ktoré sú predmetom konania vo veci. V posudzovanej veci k zmene diela dohodou
nedošlo, preto žalovaný nebol povinný zaplatiť žalobcovi inú, než v zmluve dohodnutú cenu diela.
Žalobca plnil na základe zmluvy, preto nedošlo ani k neplneniu žiadnej zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia podľa §§ 451 a 454 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že súd prvej
inštancie nevyhovel žalobcovi a žalobu zamietol, neoprávňuje žalobcu, aby v odvolaní zavádzajúco
a nepravdivo uvádzal skutkové tvrdenia o skutočnostiach, ktoré sa buď nestali, neboli zistené
(preukázané) alebo boli zistené inak, než to tvrdí žalobca alebo žalovaný a intervenient.

45. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že podal súdu návrh na znalecké dokazovanie nie je pravdivé. Na
pojednávaní dňa 12.5.2017 žalobca výslovne uviedol, že je na odstránenie rozporov schopný predložiť
znalecký posudok. Súd prvej inštancie za účelom obstarania znaleckého posudku žalobcom odročil
pojednávanie a uznesením žalobcovi uložil, aby v primeranej lehote do 31.8.2017 predložil súdu
označené dôkazy, t.j. vrátane znaleckého posudku. Žalobca teda mal dôkaznú povinnosť predložiť
presvedčivý dôkaz (znalecký posudok), ktorým by preukázal dôvodnosť uplatnených nárokov v konaní.
Žalobca nesplnil súdom uloženú dôkaznú povinnosť v stanovenej lehote a napriek tomu, že bol súdom
poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie, z vlastnej vôle upustil od znaleckého dokazovania tak,
ako to vyplýva z jeho písomného podania zo dňa 21.8.2017, kde výslovne uviedol „toto je podľa žalobcu
dostatočným dôkazom o nevyhnutnosti potreby vykonania týchto naviac prác bez potreby ďalšieho
znaleckého dokazovania“. Tým, že žalobca upustil od predloženia presvedčivého dôkazu (znaleckého
posudku), prípadne odborného posúdenia na preukázanie podstatných a rozhodujúcich skutkových
tvrdení dôležitých pre rozhodnutie vo veci samej, procesne neuniesol dôkazné bremeno o potrebe
rozsahu, účelu a cene ním tvrdených vykonaných prác naviac. Žalobca nedôvodne tvrdí, že súd prvej
inštancie mal povinnosť ustanoviť znalca. Súd prvej inštancie nemal povinnosť ustanoviť znalca, lebo
žalobca návrh na nariadenie dokazovania nepodal a upustil od znaleckého dokazovania. Prostriedky
procesného útoku, procesnej obrany a koncentrácia konania sú právnym inštitútom sporového konania.
Realizuje sa nimi prejednávacia zásada, na ktorej je sporové konanie postavené. Skutkové zistenia
súdu sú (v zásade) limitované tým, čo strany tvrdia (formálna pravda) a súd (až na výnimky) nie je
oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Nová právna úprava upevňuje prejednávaciu zásadu.
Podľa C.s.p. je v podstate vylúčené, aby súd svojou aktivitou korigoval nedostatky procesnej diligencie
strán sporu. Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a
podľa pokynov súdu. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov,
bez predloženia znaleckého posudku zaujal predbežný názor na vec už na prvom pojednávaní dňa
12.5.2017, podľa ktorého oznámil stranám, že žalobcov nárok tu je a bude sa preukazovať iba jeho
rozsah, nie je pravdivé. Skutkové tvrdenia žalobcu boli popreté závažnými protiargumentmi žalovaného,
najmä argumentmi intervenienta v odbornej rovine, preto bolo povinnosťou žalobcu odstrániť rozpory
v jeho tvrdeniach oproti tvrdeniam žalovaného a intervenienta nestranným odborným dôkazom a to
znaleckým posudkom alebo iným odborným posúdením o dôvodnosti nároku žalobcu.

46. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že priložil nezvratné dôkazy, ktoré neskôr žalovaný a ani intervenient
nevyvrátili o tom, že na základe pripomienok žalobcu, žalovaný cestou svojho projektanta upravoval
a doplnil realizačnú projektovú dokumentáciu stavby, čo žalobca považoval za dostatočný dôkaz



na preukázanie nevyhnutnosti vykonania naviac prác a nutnosti úprav projektovej dokumentácie je
nedôvodné a zavádzajúce. Intervenient ako projektant upravoval RPD výlučne na požiadanie žalobcu
a nie žalovaného a nejednalo sa o závažné nedostatky RPD. Z písomných podaní žalovaného tiež
vyplýva, že nesúhlasil s tvrdením žalobcu o dôvodnosti jeho nároku a od začiatku konania vo veci
žalovaný a intervenient od vstupu do konania spochybňovali dôvodnosť nároku žalobcu čo do základu a
výšky. Tvrdenie žalobcu, že vykonanie predmetných naviac prác bolo so žalovaným vopred odsúhlasené
je nedôvodné. Žalovaný namietal jednotlivé položky týkajúce sa objektu SO 02 tým, že sú vecou
technologického postupu žalobou ako zhotoviteľa, t.j. nejedná sa ani o vady RPD. Žalovaný opätovne
poukázal na súdnu prax, konkrétne rozsudok NS ČR sp.zn. 23 Cdo 17/2008, podľa ktorého po uzatvorení
zmluvy s pevnou cenou diela zhotoviteľ „je povinný vykonať dielo na svoj náklad a svoje nebezpečensvo
i v prípade, že náklady na zhotovenie diela by boli väčšie než predvídal“. Žalobca odovzdal dielo
žalovanému bez uplatnenia nároku na cenu naviac prác a doposiaľ cena týchto naviac prác nebola
žalobcom ani fakturovaná. Zo žaloby nie je zrejmé akých naviac prác sa žalobca domáha a na základe
akých skutočností dospel k cene naviac prác, ktorú ani v žalobe nešpecifikuie a nie je zrejmé ani
to, na základe čoho svojvoľne bez odsúhlasenia vytvoril jednotkové ceny. Žalovaný tiež poukázal na
rozhodnutie NS ČR sp.zn. 23Cdo 1146/ 2007, podľa ktorého „pokiaľ neboli splnené zmluvné podmienky
pre úhradu naviac prác (v posudzovanom spore nebola dodržaná písomná forma dodatku), ktoré nie
je možné považovať za samostatné dielo, nemožno tento nedostatok nahradiť uplatnením nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia“. Žalovaný v priebehu konania poprel, že by žalobca mohol vykonať
naviac práce aj bez príkazu žalovaného a žalovaný mal povinnosť uhradiť žalobcovi cenu týchto naviac
prác. Projektant dopracoval iba výkresovú časť k objektu SO 02 a naviac práce podľa položiek objekt
SO 01, SO 02, objekt SO 11 a SO 13 vykonal žalobca svojvoľne bez súhlasu žalovaného a projektanta
a rozsah týchto naviac prác je tiež sporný. Žalovaný zároveň poukázal, že zo zápisnice z pojednávania
zo dňa 9.2.2018 jasne vyplýva, že strany v konaní vo veci predniesli záverečné reči.

47. Žalovaný ďalej uviedol, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 12.5.2017 je zrejmé, že zástupcovia
strán súhlasili s tým, aby sa konalo pojednávanie v neprítomnosti štatutárnych zástupcov strán. V konaní
bol vypočutý intervenient, ktorý uviedol, že trvá na všetkých doterajších podaniach, ktoré boli doručené
súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie nariadil ďalšie pojednávanie na deň 29.11.2017, čo žalobcovi
oznámil v predvolaní zo dňa 16.10.2017,v ktorom uviedol, že v tomto štádiu konania súd nenariaďuje
vykonanie žiadnych ďalších dôkazov navrhnutých stranami a intervenientom, t.j. výsluch strán a svedkov,
Na pojednávaní, ktoré sa konalo až dňa 9.2.2018 po preročení pôvodného termínu pojednávania, z
dôvodov na strane žalobcu, súd prvej inštancie poučil strany, že v tomto štádiu konania sa javí vykonanie
dokazovania za úplné (tzn. bez nariadenia výsluchu strán a svedkov) a vzhľadom k predloženým
dôkazom je procesná situácia vyhodnotená súdom prvej inštancie tak, že ďalšie dôkazy pre meritórne
rozhodnutie vo veci nie je potrebné vykonať a ďalšie dôkazy by sa vykonávali len za predpokladu,
že by obidve strany oznámili súdu zásadné nové skutočnosti na tomto pojednávaní, ktoré doteraz
súdu prvej inštancie oznámené neboli a vyšli najavo len bezprostredne pred začatím pojednávania.
Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na dôkaze (výsluchu strán
a svedkov), pretože tento dôkaz nevykonal. Vypočutí boli iba zástupcovia sporových strán, za účasti
intervenienta, takže z hľadiska zásady „rovnosti zbraní“ je nedôvodné tvrdenie žalobcu, že procesným
postupom súdu prvej inštancie bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. V odôvodnení rozsudku
zrejme došlo iba k chybe pri opisovacích prácach rozsudku, keď tam nedopatrením bolo uvedené,
že bol vykonaný výsluch strán, hoci je zrejmé, že výsluch strán vykonaný nebol. Z celého kontextu a
odôvodnenia rozhodnutia súdu jasne vyplýva, že jeho rozhodnutie nie je založené na dôkaze (výsluch
strán) a ani súd z neho nevychádzal.

48. Žalovaný poukázal, že rozsudok súdu prvej inštancie má určené obsahové náležitosti a kvalitatívne
požiadavky na odôvodnenie rozsudku v § 220 ods. 2 C.s.p.. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
zo správneho právneho posúdenia veci a neexistuje žiaden právny alebo logický rozpor medzi obsahom
odvolaním napadnutých výrokov a obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberá tým, čoho sa žalobca domáhal
a z akého dôvodu, ako sa vo veci vyjadrili sporové strany, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, pričom odôvodnenie rozsudku je podrobné, jasné a presvedčivé. Nevykonanie dôkazov
(výsluch svedkov), ktoré navrhol žalobca nie je porušením práva na spravodlivý proces z dôvodu, že
tieto dôkazy neboli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť, ktorá mohla byt' preukázaná
výlučne iba znaleckým posudkom, resp. odborným posúdením, od predloženia ktorého žalobca upustil.



Žalobca v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 30.8.2017 navrhol ako dôkaz vypočutie svedkov,
avšak nesplnil si dôkaznú povinnosť uviesť pred súdom prvej inštancie k akým skutočnostiam majú
títo svedkovia vypovedať, takže súd nemal okrem iného dôvod prihliadnuť k tomuto dôkazu. Svedkovia
by tak nemohli zmeniť skutkový stav, výsledky hodnotenia dôkazov ako aj vyššie uvádzané aplikačné
postupy súdu v oblasti hmotnoprávnych aj procesnoprávnych ustanovení citovaných právnych úprav, tak
ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Žalobca po poučení súdom prvej inštancie na
pojednávaní dňa 12.5.2017 bol uzrozumený, že na preukázanie vzniku a výšky nároku je nevyhnuté, aby
vzhľadom na protiargumenty žalovaného a intervenienta podané v odbornej rovine predložil presvedčivý
dôkaz (znalecký posudok). Výpovede svedkov ako dôkaz bez existencie znaleckého posudku, prípadne
odborného posúdenia samé o sebe nezakladali dôvodnosť nároku žalobcu. Svedkovia mohli vypovedať
iba o tom, aké vykonali práce a v akom rozsahu, ale nemohli sa odborne vyjadriť, či bez naviac prác,
potom čo bola projektová dokumentácia doplňovaná, nemohol žalobca dokončiť dielo, či cena prác je
primeraná, či ide o účelne vynaložené náklady a či potrebu týchto nákladov mohol žalobca predvídať
a tiež, či žalovaný týmito naviac prácami mohol alebo nemohol získať majetkovú výhodu. Žalobca bol
povinný vo veci aktívne konať tým, že mal dôkaznú povinnosť, ktorú mu určil súd na pojednávaní dňa
12.5.2017, kde bol súdom výslovne poučený o nutnosti predloženia presvedčivého dôkazu (znalecký
posudok), ktorým by preukázal skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a ktorým by sa
odstránila spornosť, tvrdení strán, ktorú súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozsudku. Ak žalobca
ostal vo veci pasívny vlastným zavinením, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno, potom nemôže
tvrdiť, že mu súd prvej inštancie neumožnil prispôsobiť svoju aktivitu v konaní tomu, čo súd prvej
inštancie považoval za dôležité pre rozhodnutie vo veci. K argumentácii žalobcu spočívajúcej v tom, že
žalobca nemal možnosť posúdiť aké zásady má na mysli súd prvej inštancie a z toho dôvodu je rozsudok
nepreskúmateľný žalovaný poukázal, že žalobca je zastúpený zamestnancom s právnickým vzdelaním,
preto mohol a mal vedieť, že pri zmluvách platí zásada „pacta sunt servanda“ - dohody sa majú (musia)
byť dodržiavané. Žalobca bol povinný plnit' dohodnutý predmet zmluvy a žalovaný bol povinný zaplatiť
žalobcovi dohodnutú cenu diela. Ak vykonal žalobca práce naviac, tak plnil podľa zmluvy bez nároku
na zvýšenie ceny diela, ak nedošlo podľa zmluvných podmienok k dohode o zvýšení ceny diela formou
písomného dodatku k zmluve. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným nepripúšťala možnosť zmeny ceny
diela (zápisom v stavebnom denníku) tak, ako sa to uvádza v rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 39Cb/266/2009 a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Cob/138/2013, na ktorý sa žalobca
odvoláva.

49. Žalovaný ďalej poukázal, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranou sporu.
Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné
a dôkazy, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán.
Neúplné zisťovanie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou
neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý
dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byt' v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Výsluchy
svedkov ako dôkaz sám o sebe nie sú spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť, ktorú
súd prvej inštancie žiadal preukázať iným presvedčivým dôkazom. Žalobca nenavrhol súdu prvej
inštancie vykonať znalecké dokazovanie a súdu prvej inštancie oznámil, že si splní dôkaznú povinnosť
predložením znaleckého posudku, ktorý však nepredložil a upustil od znaleckého dokazovania, takže
neuniesol dôkazné bremeno na nepreukázanie dôvodnosti nároku.

50. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej
inštancie na základe podstatných skutkových tvrdení žalovaného podopretých dôkazmi správne a
úplne zistil skutkový stav a na základe zisteného stavu dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Žalobca nepreukázal vznik právneho nároku na doplatenie zvyšnej ceny diela oproti cene dohodnutej
a nepredložil súdu také dôkazy, ktorými by preukázal, či z technického (odborného) hľadiska žalovaný
zavinil navýšenie nákladov na vykonanie diela a aká je skutočná (primeraná) výška nákladov, ktoré
musel podľa svojho tvrdenia vynaložiť naviac, ktoré si podľa neho vyžiadali nutné zmeny v projektovej
dokumentácii. Žalobca v konaní neuniesol ani dôkazné bremeno, že má nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia pre prípad, že súd prvej inštancie posúdi, že mu nevznikol nárok na zaplatenie ceny naviac
prác na diele. Žalobca síce predložil rozsudok Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 29.03.2012 sp. zn.
39Cb/266/2009 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4.3.2015 sp. zn. 16Cob/138/2013, ktoré
na danú vec nie je možné aplikovať a to minimálne z dôvodov, že v žalobcom uvádzaných rozsudkoch



mali zmluvné strany uzatvorené zmluvy, v ktorých bol dohodnutý postup pre možnú úpravu zmluvy, ak by
došlo k navýšeniu ceny naviac prác a to podľa dohodnutých jednotkových cien. V zmluvách vo veciach
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/266/2009 a Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/138/2013
sa pripúšťal postup zmeny zmluvy o naviac práce a navýšenie ich ceny aj dohodou v stavebnom
denníku. V obidvoch prípadoch boli uznané čiastkové nároky a aj na základe čiastkových uznaní súdy
dospeli k dôvodnosti celých uplatnených nárokov. V prejednávanom spore vo veci je v zmluve vylúčený
postup, na ktorý sa žalobca podľa týchto rozsudkov odvoláva. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal, že
v Zmluve o dielo bola dohodnutá cena maximálna, ktorú nie je možné prekročiť (čl. IV. bod 4.1), ktorá
podľa bodu 4.2.1 pokrýva všetky zmluvné záväzky a zmluva nepripúšťa možnosť navýšenia ceny prác
formou zápisov v stavebnom denníku (bod 8.4 zmluvy) alebo zápisov z kontrolných dní (podľa bodu 7.8
zmluvy). Zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená postupom podľa zákona č. 25/2006 Z.z.
o verejnom obstarávaní, kde pre sporné strany bola záväzná iba cena, ktorú uviedol žalobca v užšej
súťaži. Ide o finančné prostriedky poskytnuté z fondov Európskej únie. Žalobca pred uzatvorením zmluvy
mal možnosť a nevyužil nedostatky RPD namietať revíznym postupom podľa §136 ods. 1 písm. b.) zák.
č. 25/2006 Z. z., resp. podľa §138 zákona č. 25/2006 Z.z.. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že išlo o vady
PD, ktoré majú dopad na predmet a cenu diela, mal postupovať podľa bodu 6.12 zmluvy (§§ 551 - 552
Obchodného zákonníka), t.j. práce prerušiť do doby, pokiaľ by nedošlo k písomnej dohode o rozsahu a
cene naviac prác. Žalobca však toto tvrdenie nepreukázal a postupoval tak, že akceptoval skutočnosť,
že všetky ním vykonané naviac práce boli iba takého charakteru, ktoré podľa zmluvných podmienok
nemenili predmet a cenu zmluvy.

51. Intervenient na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie nie
je opodstatnené. Všetky práce naviac neboli takého charakteru, bez vykonania ktorých by dielo
nebolo možné dokončiť, resp. nebolo užívania schopné. Doplnky RPD intervenient vykonal výlučne
na požiadanie žalobcu, avšak iba vo výkresovej časti niektorých položiek objektu SO 02, pričom sa
nejednalo o závažné nedostatky, ale iba o nedostatky, aj bez ktorých žalobca mohol dokončiť dielo.
Poukázal, že na diele vykonával autorský dozor a zúčastňoval sa kontrolných dní, ktorých prijaté závery
boli pokynom pre žalobcu, ak sa nimi nemenil predmet a cena diela (bod 7.8. Zmluvy o dielo). Žalovaný
nemal dôvod sa vyjadrovať k nepodstatným požiadavkám žalobcu na doplnenie RPD, lebo nemali žiaden
vplyv na predmet a dohodnutú cenu diela. Cenu naviac prác žalobca počas realizácie diela nevyčíslil a
všetky naviac práce vykonal svojvoľne skôr a to bez toho, aby sa na ich rozsahu a cene vopred dohodol
so žalovaným.

52. Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní a jeho dôvodoch. Zároveň namietal, že
tvrdenia žalovaného, že žalobca nenavrhol v konaní vykonanie znaleckého posudku ako dôkazu sú
nepravdivé. Žalobca navrhol znalecké dokazovanie v písomnom vyjadrení zo dňa 21.8.2017. Taktiež
sú nepravdivé tvrdenia, že žalobca upustil od znaleckého dokazovania, keďže v podaní zo dňa
21.8.2017 ako aj na pojednávaní dňa 12.5.2017 navrhol, z dôvodu hospodárnosti konania, zaoberať
sa najprv právnou otázkou posúdenia, či žalovaný nárok vôbec existuje, a po ustálení tejto otázky
pokračovať v dokazovaní, napr. znaleckým posudkom. Všetky zmeny RPD sa diali nie na žiadosť
žalobcu, ale na základe upozornenia žalobcu na nezrovnalosti a chyby v RPD. Tieto úlohy mu nedával
žalobca, pretože nebol s intervenientom v zmluvnom vzťahu a nemal oprávnenie zadávať mu úlohy,
ktoré mu adresoval žalovaný. Žiadne tvrdenia žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu skutkovo
nevyvracajú obsah listinných dôkazov , na ktoré sa odvoláva žalobca a ktoré svedčia o tom, že
intervenient s vedomím žalovaného menil a dopĺňal RPD. Tvrdenia žalovaného, že sa nejednalo o
závažné nedostatky RPD je účelové, pretože chyby RPD spočívajúce napr. v chýbajúcich oknách,
chýbajúcom balkóne, v chýbajúcich stropných paneloch, chýbajúcich ležatých rozvodov splaškovej
kanalizácie, chýbajúcom napojení elektrokáblov, nemožno v žiadnom prípade považovať za nie vážne
nedostatky projektovej dokumentácie stavby. Na takýto záver netreba odborné znalosti ani znalecký
posudok. Žalobca zotrval na námietke, spočívajúcej v procesnom postupe, keď súd prvej inštancie
formálne podľa § 182 C.s.p. nevyzval strany sporu na záverečné reči, čím im nedal najavo, v akom
procesnom štádiu sa konanie nachádza. Žalobca tak nemal zákonom predpokladanú možnosť riadne
sformulovať svoju záverečnú reč. Ak by tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, že ten
vykonal výsluch strán, bola iba chyba v písaní, z obsahu rozsudku táto skutočnosť nevyplýva. Ide o
zámerné a vedomé konštatovanie súdu prvej inštancie. Osoby, ktoré žalobca navrhol vypočuť mohli
objasniť skutočnosti týkajúce sa nevyhnutnosti potreby vykonať práce naviac, nevyhnutnosti potreby
dopĺňať a meniť pôvodnú projektovú dokumentáciu stavby a výkaz výmer, ktoré podľa žalovaného
určovali rozsah diela - stavby, a mohli objasniť i rozsah realizovaných prác naviac. Intervenient menil



a dopĺňal projektovú dokumentáciu s cieľom umožniť riadne dokončenie stavby, preto tieto zmeny a
doplnenia RPD boli potrebné pre zabezpečenie užívaniaschopnosti stavby. Žalobcovi nie je zrejmé na
základe čoho sa žalovaný dopracoval k záveru, že súd prvej inštancie mal na mysli zásadu „pacta sunt
servanda“, keď uviedol, že výklad článku II. Zmluvy o dielo žalobcom je účelový a odporuje zásadám,
ktorými sú zmluvné strany písomnými prejavmi viazané, keďže z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie
sa nič také nedá vyvodiť. Žalobca zároveň korigoval svoje vyjadrenie o znení predbežného právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie na prvom pojednávaní dňa 12.5.2017, kde súd prvej inštancie
uviedol, že „v danom štádiu konania nemožno prejudikovať, že žalobcov nárok tu nie je“. Vzhľadom k
tomu žalobca zotrval na svojej argumentácii o prekvapivom rozhodnutí súdu.

53. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.7.2018 poukázal na vyjadrenie intervenienta k odvolaniu žalobcu,
z ktorého má vyplývať nedôvodnosť podanej žaloby.

54. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojej doterajšej argumentácii v priebehu konania. Uviedol,
že z vyjadrenia žalobcu v podaní zo dňa 21.8.2017 nevyplýva, že tento podal návrh súdu prvej
inštancie, aby súd nariadil znalecké dokazovanie. Z poslednej vety tohto podania jasne vyplýva, že
žalobca upustil od znaleckého dokazovania. Ak teda žalobca po tom, čo ho súd prvej inštancie na
pojednávaní dňa 12.5.2017 poučil o potrebe predloženia ním nestranného odborného dôkazu a za týmto
účelom sa žalobca zaviazal, že takýto dôkaz v primeranej lehote predloží, potom jeho tvrdenie, že
nemal povinnosť predložiť znalecký posudok, resp. iné odborné posúdenie na odstránenie spornosti
tvrdení strán je nedôvodné. Žalobca porušil zásadu koncentrácie konania podľa § 153 a 154 C.s.p..
Žalobca preukázateľne nepodal návrh súdu prvej inštancie na nariadenie znaleckého dokazovania a
súd prvej inštancie bez návrhu nemá povinnosť nariadiť znalecké dokazovanie. K námietke žalobcu
o prekvapivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie na prvom
pojednávaní dňa 12.5.2017 poučil žalobcu o jeho procesných právach a povinnostiach medzi ktoré,
ako vyplynulo na pojednávaní, nepochybne patrí povinnosť žalobcu uplatniť včas účinné prostriedky
procesného útoku predložením presvedčivého dôkazu (znaleckého posudku a iného adekvátneho
odborného posúdenia) na odstránenie sporností tvrdení strán. Žalobca si musel byť vedomí, že ak
presvedčivý dôkaz včas nepredloží, vystaví sa dôsledkom podľa § 153 ods. 1, 2 C.s.p a § 154 C.s.p..

55. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

56. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p.. Odvolací
súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

57. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

58. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, nevykonaním navrhnutých
dôkazov, nesprávnymi skutkovými zisteniami a právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na
zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,
to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

59. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej
inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie
spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil
záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj
to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen
právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne
závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté



rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl.6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

60. Žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie okrem iného z dôvodu nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného súdom prvej inštancie.
Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie
uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho
námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu
prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.)“. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri
hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v
súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného
práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.
ÚS 97/97). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo
vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...
„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu
cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a
zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých)
dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy
účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací
súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného
hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o nesporné tvrdenia a relevantné
dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a
interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

61. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

62. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

63. Konanie vo veci sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 29.3.2016, teda za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Od 1.7.2016 platí nový civilný sporový predpis
- zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodnom ustanovení § 470 ods. 1 C.s.p.
zakotvil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

64. Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

65. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.



66. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné
pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je
povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo
právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu
vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

67. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

68. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné,
ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom
ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec
alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako
pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany,
ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na
preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie považuje za neúčinné.

69. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik nároku na
pohľadávku uplatnenú v konaní.

70. Odvolací súd udáva, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha úhrady ceny prác
realizovaných žalobcom na diele Dom seniorov v Sečovciach vo výške 125.709,88 eur, ktoré podľa
žalobcu neboli obsiahnuté v realizačnej projektovej dokumentácii a ani vo výkaze výmer, ktorý bol
prílohou Zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi stranami sporu (ďalej len „práce naviac“).

71. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ (víťaz verejného obstarávania) a žalovaný
ako objednávateľ (verejný obstarávateľ) uzatvorili dňa 21.12.2011 Zmluvu o dielo č. 1468/2011 (ďalej len
„Zmluva o dielo“), podľa Obchodného zákonníka, v súlade s postupom zadávania podlimitných zákaziek
užšou súťažou podľa § 52 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní.

72. Verejným obstarávaním sú pravidlá a postupy podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinného v čase
uzatvorenia Zmluvy o dielo, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie
stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správa vo verejnom obstarávaní.
Cieľom verejného obstarávania je úsporné nakladanie s prostriedkami zo štátneho rozpočtu, pretože
na chod jednotlivých úradov a organizácií, ktoré sú napojené na štátny rozpočet, sú každoročne
vynakladané nemalé finančné prostriedky. Preto je nevyhnutné, aby sa zabránilo ich zbytočnému a
nadmernému odčerpávaniu a ich prípadnému zneužívaniu. Pri verejnom obstarávaní sa uplatňuje
princíp hospodárnosti a efektívnosti pri vynakladaní finančných prostriedkov.

73. Podľa § 3 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, platnom v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo, zmluva
musí mať písomnú formu okrem zmluvy uzavretej podľa § 102 (zákazka s nízkou hodnotou, teda pod
20.000,- eur)

74. V prípade strán sporu sa tak jedná o obchodnoprávny vzťah medzi žalovaným ako subjektom
verejného práva a žalobcom ako podnikateľom podľa § 261 Obchodného zákonníka, ako aj v dôsledku
voľby práva stranami sporu podľa § 262 Obchodného zákonníka v bode 11.3 Zmluvy o dielo. Obchodné
záväzkové vzťahy sú v Obchodnom zákonníku upravené na zásade zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z
autonómie vôle zmluvných strán.

75. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetom Zmluvy o dielo bola realizácia diela „Dom seniorov
Sečovce“ podľa schváleného projektu stavby, ktorý vypracoval intervenient. Súčasťou zmluvy bol vecný,
časový, finančný harmonogram postupu prác a ocenený výkaz výmer, ktorý bol súčasťou ponuky
zhotoviteľa počas procesu verejného obstarávania. Strany sa v článku III. bod 3.3 zmluvy dohodli, že
zhotoviteľ nie je v omeškaní s termínom dokončenia diela (do 24 mesiacov od podpísania zmluvy)
po dobu, po ktorú nemohol svoju povinnosť, súvisiacu s realizáciou predmetu plnenia zmluvy plniť
následkom okolností, vzniknutých na strane objednávateľa. Podľa článku IV. bod 4.1 Zmluvy o dielo



bola cena diela dohodnutá spolu za jednotlivé objekty SO 01 až SO 09, SO 11 až SO 13 vo výške s
DPH 3.271.082,15 eur, ktorá bola dohodnutá ako maximálna, ktorú nie je možné prekročiť. Podľa bodu
4.2.1 cena pokrýva všetky zmluvné záväzky. Do ceny bolo možné premietnuť v súlade so znením §
549 Obchodného zákonníka po obojstrannom potvrdení dodatku ku zmluve aj zmeny uvedené v bode
4.3. Podľa bodu 4.2.2 zmluvy, práce ktoré zhotoviteľ nevykoná, vykoná bez príkazu objednávateľa
alebo odchylne od dojednaných zmluvných podmienok, objednávateľ neuhradí. Podľa bodu 4.3 zmluvy,
odborný technický dozor objednávateľa je oprávnený nariadiť zmeny materiálov a zníženie rozsahu
prác, ktoré považuje za nevyhnutné a primerané a boli odsúhlasené projektantom. Podľa článku V.
bod 5.1. zmluvy sa objednávateľ zaviazal zaplatiť na základe faktúr, ktoré vystaví zhotoviteľ a odošle
objednávateľovi po splnení tam uvedených podmienok. V bode 5.2 zmluvy si strany dohodli povinné
náležitosti faktúry a jej prílohy (krycí list, zisťovací protokol, súpis vykonaných prác). Podľa bodu 5.2.1
zmluvy, dielo musí byť realizované výlučne v súlade so schváleným stavebným projektom a v súlade
s oceneným výkazom výmer, ktorý je prílohou zmluvy. Podľa bodu 5.2.5 zmluvy, faktúru za vykonané
dielo predloží zhotoviteľ ku dňu jeho odovzdania a prevzatia. Jej prijatie objednávateľom vylučuje
dodatočné nároky zhotoviteľa na úpravu ceny diela. Podľa bodu 6.12 zmluvy, vady projektu stavby,
zabezpečeného objednávateľom budú zmluvné strany riešiť podľa §§ 551 - 552 Obchodného zákonníka.
Podľa bodu 7.8. zmluvy, vzájomné odsúhlasené a prijaté opatrenia na kontrolných dňoch sa stanú
pokynom pre zhotoviteľa na vykonanie prác, pokiaľ nemenia predmet a cenu zmluvy. Podľa bodu 8.4
zmluvy, zápisy v stavebnom denníku sa nepovažujú za zmenu zmluvy, ale slúžia ako podklad pre
vyhotovenie dodatkov ku zmluve. Podľa bodu 11.2 zmluva môže byť zmenená len písomnými dodatkami,
podpísanými oprávnenými zástupcami zmluvných strán.

76. K Zmluve o dielo bol uzatvorený písomný Dodatky č. 1 zo dňa 29.3.2012, ktorým došlo v dôsledku
chýb v písaní a počítaní k výmene časti oceneného výkazu výmer, bez vplyvu na dohodnutú cenu diela
a Dodatok č. 2 zo dňa 11.4.2014, ktorým došlo k zmene termínu dokončenia a odovzdania diela do
30.4.2014.

77. Medzi stranami bolo sporné, či žalobca mal už v procese verejného obstarávania projektovú
dokumentáciu/realizačnú projektovú dokumentáciu diela, na základe ktorej by bol schopný zistiť, že táto
je prípadne vadná a nezhoduje sa s výkazom výmer, ktorý mu poskytol žalovaný ako obstarávateľ pri
užšej súťaži a ktorý ocenený výkaz výmer sa stal neoddeliteľnou prílohou Zmluvy o dielo, definujúci
jej rozsah. K tomuto odvolací súd udáva, že vymedzenie predmetu diela v zmluve je základným
predpokladom predchádzania následným sporom. Z popísania vlastností budúceho diela by mal byť
zhotoviteľ s ohľadom na svoje odborné schopnosti schopný určiť, aké práce a v akom rozsahu sú
nutné k tomu, aby dielo malo vlastnosti objednávateľom zadané, resp. dojednané v zmluve. Zhotoviteľ
je povinný si zistiť pred začatím zhotovovania diela stav veci ako aj miesta, na ktorom má byť dielo
realizované a stanoviť na základe takéhoto zistenia i nutné práce a potom i cenu diela. Ospravedlniteľná
je pre neho len skutočnosť, že by pred začatím diela boli práce i s prihliadnutím k jeho profesionalite
nezistiteľné alebo nepredvídateľné, alebo že by sa výslovne za úplnosť ním navrhnutých prác nezaručil.
Práce uskutočnené nad rámec dohodnutého alebo predpokladaného diela sa nazývajú práce naviac.
Tie je oprávnený zhotoviteľ uskutočniť len vtedy, pokiaľ sa na tom s objednávateľom dohodne, napr.
preto, že objednávateľ sa rozhodne zmeniť niektoré vlastnosti pôvodne v zmluve vymedzené alebo dielo
rozšíriť o ďalšie práce. Potreba prác naviac môže vzniknúť i zo skutočnosti, že podobné práce boli
pred začatím uskutočňovania diela nezistiteľné alebo nepredvídateľné pre profesionála a dielo ani bez
ďalšieho navýšenia prác nie je možné dokončiť. I v takom prípade však treba dojednať uskutočnenie
nutných prác, ktoré je povinný navrhnúť zhotoviteľ, inak môže zhotoviteľ iba od zmluvy odstúpiť a nie
nutné práce uskutočniť na základe vlastnej vôle sám.

78. K dovolacej námietke žalobcu, že mu žalovaný nedodal v procese verejného obstarávania projektovú
dokumentáciu/realizačnú projektovú dokumentáciu sú tak pre posúdenie sporu irelevantné. Absencia
realizačne projektovej dokumentácie samo o sebe predstavuje len prekážku pre zhotoviteľa so začatím
uskutočňovania diela. S projektovou dokumentáciou sa žalobca mal možnosť oboznámiť počas procesu
verejného obstarávania u žalovaného alebo spoločnosti LEGAL TENDER s.r.o. so sídlom v Bratislave,
čo vyplýva jednoznačne zo súťažných podmienok. Rovnako sú irelevantné tvrdenia žalobcu, že nemal
v procese verejného obstarávania dostatok času na obhliadku miesta, kde sa malo dielo realizovať,
keďže pri vzdialenosti od jeho sídla do miesta realizácie diela by bol schopný obhliadku absolvovať, či
už sám alebo prostredníctvom iných, odborne spôsobilých subjektov. Z obhliadky by nepochybne mal
dostatok informácií minimálne o množstve a veľkosti porastu na pozemku. Z projektovej dokumentácie



by zároveň mohol zistiť aj to, že je nutné overiť únosnosť podložia pod objektom SO 11. Bolo tak len na
uvážení žalobcu, ako si vyhodnotí svoje podnikateľské riziko pri absencii oboznámenia sa s projektovou
dokumentáciou a miestom realizácie diela a zúčastní sa verejnej súťaže bez základných a nevyhnutných
informácií, ktoré by mohli ovplyvniť reálnosť výšky jeho súťažnej ponuky - ceny, za ktorú bol ochotný
dielo realizovať. Absencia takéhoto profesionálneho správania tak nemôže byť pripísaná na ťarchu
žalovaného. Bolo len na žalobcovi, či vstúpi do zmluvného vzťahu so žalovaným a za akých dohodnutých
podmienok, keďže je zjavné, že Zmluvu o dielo s ním vysúťaženou cenou uzatvoril dobrovoľne. Ak je
cena diela dohodnutá pevnou sumou, je zhotoviteľ povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo aj v prípade, keď náklady na zhotovenie diela by boli väčšie, než predvídal.

79. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti bod 6.12 Zmluvy o dielo, ktorý odkazuje na ustanovenie
§ 552 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky
týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať,
a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to
bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene
diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú
na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť. Uvedený postup bol aplikovateľný
aj v prejednávanom spore, v prípade namietaných nedostatkov realizačnej projektovej dokumentácie
žalobcom.

80. Žalobca však zjavne v zmysle uvedeného ustanovenia zmluvy a citovaného znenia § 552
Obchodného zákonníka nepostupoval, vykonávanie diela neprerušil a ani od Zmluvy o dielo neodstúpil.
Tým sa sám vystavil riziku, že nedostane zaplatené za práce naviac, ktoré si strany zmluvne nedohodnú.

81. V posudzovanom spore je zjavné, že žalobca uplatnením námietok o konaní žalovaného v rozpore
so zásadou poctivého obchodného styku, resp. zneužitím práva žalovaného si chce len kompenzovať
vlastné riziko pri obchodovaní, prípadne svoju nepozornosť pri uzavieraní zmlúv, resp. následkov za
porušenie zmluvných a zákonných povinností. V takýchto prípadoch by ustanovenie § 265 Obchodného
zákonníka spravidla nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale stalo by sa prostriedkom, ktorý by
výrazne narušil právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. Napokon riadne a včasné
plnenie záväzkov je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku. Konanie žalovaného
v posudzovanom prípade nemožno hodnotiť ako také, ktoré bolo vedené priamym úmyslom spôsobiť
ujmu žalobcovi.

82. Žalobca síce namietal, že strany sporu si v Zmluve o dielo nedohodli cenu diela pevnou sumou,
no v bode 4.1 Zmluvy je jednoznačne uvedené, že dohodnutá cena je maximálna, ktorú nie je možné
prekročiť. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že platí táto výška ceny. Zhotoviteľ tak môže účtovať len
takto dohodnutú cenu a nemôže od objednávateľa požadovať vyššiu cenu, ak nedošlo k dohode o zmene
predmetu diela.

83. Práce naviac pritom predstavujú práve zmenu rozsahu predmetu diela, konkrétne jeho rozšírenie v
zmysle § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda zmenu Zmluvy o dielo, keďže ide o práce zhotoviteľa
nad rámec toho, čo si zmluvné strany pôvodne dohodli. Aby zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie
prác naviac, muselo by dôjsť k zmene Zmluvy o dielo. V pojednávanom prípade, vo forme písomného
dodatku, tak ako to vyplýva zo znenia bodu 11.2 Zmluvy o dielo. Ani prípadné potvrdenie prác naviac
v stavebnom denníku, zápisoch z kontrolných dní, resp. ich zachytenie v čiastkových odovzdávacích
protokoloch neznamená to, že by pre dohodnutie prác naviac, teda pre zmenu rozsahu diela predmetu
diela, pre ktorú zmluva vyžaduje formu písomného dodatku, postačovalo ich púhe uvedenie v týchto
podkladoch. Z vyššie uvedeného totiž vyplýva, že dohodnutie prác naviac predstavuje zmenu zmluvy,
ktorú je nevyhnuté dohodnúť vo forme, aká je pre zmenu zmluvy vyžadovaná.

84. Ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka o výklade prejavu vôle formuluje výkladové pravidlá,
ktoré ukladajú súdu, aby v prípade pochybností odstránil výkladom založeným na tom, že okrem
jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne, podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel)
konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv
vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov),
logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov
v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi,



aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k
vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom
tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd
postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú strany vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu
konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť
nemožno, lebo záujmy a postoje strán priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej
vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom však nemôže byť
považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných
výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili
účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného
dojednania. Ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad,
nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho
prípadne jedna zo strán domáha.

85. Ak žalobca tvrdil, že bod 4.2.2 Zmluvy o dielo umožňuje uhradiť zhotoviteľovi i cenu takých prác,
ktoré vykoná na príkaz objednávateľa, keďže jeho znenie treba „a contrario“ vykladať tak, že práce
vykonané na základe príkazu objednávateľa alebo v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami
objednávateľ zhotoviteľovi zaplatí, odvolací súd udáva, že takýto výklad Zmluvy o dielo je nesprávny a
zjavne účelový, keďže je v rozpore so samotnou Zmluvou o dielo, konkrétne bodom 4.1 o o maximálnej
cene, ktorú nemožno prekročiť; ďalej bodom 4.3, kde technický dozor je oprávnený nariadiť iba zmenu
materiálov a zníženie rozsahu prác; bodom 7.8, podľa ktorého vzájomne odsúhlasené a prijaté opatrenia
na kontrolných dňoch sa stanú pokynom pre zhotoviteľa na vykonanie prác, pokiaľ nemenia predmet a
cenu zmluvy a napokon aj podľa bodu 8.4, kde zápisy v stavebnom denníku sa nepovažujú za zmenu
zmluvy, ale slúžia ako podklad pre vyhotovenie dodatkov ku zmluve. Z týchto citovaných ustanovení
zmluvy je zjavné, že prípadné pokyny pre zhotoviteľa ohľadom rozšírenia predmetu plnenia, mali slúžiť
iba ako podklad k uzatvoreniu dodatku k zmluve a účinky zmeny zmluvy mohli nastať iba na základe
písomného dodatku.

86. Ak žalovaný v súvislosti s platnou zmenou Zmluvy o dielo poukazoval na to, že rozsah prác naviac
je zachytený v čiastkových preberacích protokoloch, tieto nemajú povahu dodatku ku Zmluve o dielo,
ktorým by boli odsúhlasené práce naviac, s týmito čiastkovými protokolmi strany sporu takéto účinky
nespájali, keďže z konečného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 30.4.2014 jednoznačne
vyplýva, že nedošlo k dohode o zvýšení ceny diela, ktorá je v ňom uvedená sumou 3.222.816,90 eur.

87. Podľa § 47a Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva
je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia (ods. 1). Ak sa do troch mesiacov od uzavretia
zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva
nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo (ods. 4).

88. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že okrem ustanovení Občianskeho a Obchodného zákonníka
sú pre uzatváranie zmlúv, teda aj ich dodatkov, relevantné aj osobitné právne predpisy, napríklad
ustanovenia zákona č. 546/2010 Z.z. účinného od 1.1.2011, ktorým boli novelizované ustanovenia
Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovenie § 47a Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje zásadu,
že zmluvy, na ktoré sa podľa osobitných predpisov vzťahuje povinnosť zverejnenia, nadobudnú účinnosť
až dňom nasledujúcom po dni ich zverejnenia. Pojem „povinne zverejňovaná zmluva“ je obsiahnutý
v ustanovení § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), podľa ktorého povinne zverejňovaná
zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala
za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych
účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu,
majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených
zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.
Povinnými osobami v zmysle ustanovenia § 5a vyššie označeného zákona sú štátne orgány, obce,
vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a
to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. K základným znakom povinne zverejňovaných zmlúv je
znak písomnej formy zmluvy a vecný znak, ktorý je splnený vtedy, keď zmluva sa týka plnenia viažuceho
sa na verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu,



obce, vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom na základe
zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

89. V posudzovanom spore je zrejmé a strany sporu to ani netvrdili, že by došlo k zverejneniu týchto
čiastkových protokolov, prípadne iných písomných listín podľa § 47a Občianskeho zákonníka, tak ako
je to uvedené aj v texte samotných dodatkov č. 1 a 2 Zmluvy o dielo. Teda v prípade týchto protokolov,
ak by ich bolo možné vôbec považovať za dodatok k Zmluve o dielo, tieto v dôsledku ich nezverejnenia
podľa § 47a Občianskeho zákonníka, na čo by bola oprávnená ktorákoľvek zo zmluvných strán, by platila
nevyvrátiteľná domnienka, že k ich uzavretiu nedošlo.

90. Odvolací súd dáva do pozornosti, že zmluvné dojednania upravujúce spôsob vykonávania zmien
uzatvorenej zmluvy je pre žalovaného zásadný, keďže žalovaný je subjekt verejného práva, ktorý
hospodári s verejnými prostriedkami. Prostriedky na predmetnú investíciu boli zaistené z verejných
zdrojov, čo bolo žalobcovi zrejmé aj z ustanovenia bodu 11.3 Zmluvy o dielo.

91. Konštantná judikatúra k vzniku nároku zhotoviteľa na zvýšenú cenu diela v prípade jeho
rozšírenia alebo zmeny (zvýšenie jeho kvality) podľa § 549 Obchodného zákonníka vyžaduje existenciu
predchádzajúcej dohody objednávateľa a zhotoviteľa na vlastnom rozšírení diela alebo jeho kvalitatívnej
zmene, teda dohodu o zmene zmluvy o dielo. Plnením prác naviac bez zmeny uzatvorenej zmluvy nie je
ani bezdôvodným obohatením objednávateľa na úkor zhotoviteľa, pretože v takomto prípade sa nenaplní
žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ustanovená v § 451 a nasl. Občianskeho
zákonník, keďže v takomto prípade nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe
zmluvy o dielo, u ktorého neboli splnené podmienky pre úhradu týchto prác naviac.

92. Ak obsahuje písomne uzatvorená zmluva (v režimu Obchodného zákonníka) ustanovenie, že môže
byť menená iba dohodu strán v písomnej forme, môže byť menená iba písomne. Prípadná konkludentná
dohoda by teda nemala formu dohodnutú jej účastníkmi. Vzhľadom k tomu, že nedostatok písomnej
formy právneho úkonu je dôvodom neplatnosti určeným na ochranu všetkých jej účastníkov, neuplatní
sa § 267 Obchodného zákonníka vymedzujúci tzv. relatívnu neplatnosť v sfére obchodno-právnych
vzťahov, ak je dôvod neplatnosti určený iba na ochranu niektorého z nich. Je preto potrebné použiť
všeobecné pravidlá o relatívnej neplatnosti právnych úkonov podľa § 40a Občianskeho zákonníka.
Tento záver však platí iba v prípade nedodržania písomnej formy, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, nie však v prípade nedodržania písomnej formy, ktorú
vyžaduje zákon podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto neobstojí ani názor, že písomne
uzatvorenú zmluvu s dohodnutou výhradou zmeny v písomnej podobe možno meniť aj inou formou
(napr. ústne, konkludentne), ak nie je včas namietaná jej relatívna neplatnosť, keďže sa netýka zmlúv,
u ktorých písomnú formu stanovuje zákon. Tieto je totiž možné meniť iba v písomnej forme a to s
poukazom na všeobecné pravidlo uvedené v § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, aby
eventuálne nebola takto obchádzaná kogentná úprava vyžadujúca u niektorých zmlúv písomnú formu.
Jedným z účelov právnej úpravy týkajúci sa verejných zákaziek je zaistenie hospodárnosti, efektívnosti
a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami, založené mimo iného na princípu transparentnosti,
teda prehľadnosti procesu verejného investovania. Požiadavka písomnej formy zmluvy je uvedená v § 3
ods. 5 Zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorej sa verejná zákazka realizuje, je jedným z prejavov
tohto princípu. Zákon o verejnom obstarávaní sa totiž neuplatní iba do okamžiku uzatvorenia zmluvy
o dielo, keďže by to bolo v rozpore s vyššie uvedeným princípom. Dohoda o zmene zmluvy o dielo
uzatvorenej medzi verejným obstarávateľom a víťazom verejného obstarávania, pre uzavretie verejnej
zákazky, ktorej zákon vyžaduje písomnú formu, teda musí byť podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka
uzatvorená taktiež v písomnej forme a to pod sankciou absolútnej neplatnosti.

93. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, ani z tvrdení strán
sporu pritom nevyšlo najavo, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu platnej písomnej dohody o
rozšírení predmetu diela. K zmene zmluvy inou formou pritom nemohlo dôjsť tam, kde zákon povinnosť
písomnej formy stanovuje. Žalobcovi ako zhotoviteľovi tak nárok na zvýšenú cenu diela zodpovedajúcu
prípadnému výsledku vykonaných prác naviac nevznikol.



94. Bez významu nie je ani tvrdenie žalovaného, že žalobca cenu naviac prác, ktorú si uplatnil
titulom Zmluvy o dielo žalovanému nefakturoval. Z ustanovenia článku V. Zmluvy o dielo pritom
vyplýva povinnosť žalovaného ako objednávateľa zaplatiť cenu diela na základe faktúr, ktoré sú tak
hmotnoprávnou podmienkou pre úhradu ceny diela, čo vyplýva z článku V. Zmluvy o dielo. Podľa bodu
5.2.5 bolo dohodnuté, že faktúru za vykonané dielo bol žalobca povinný predložiť ku dňu jeho odovzdania
a prevzatia, teda 30.4.2014. Jej prijatie objednávateľom pritom vylučovalo dodatočné nároky zhotoviteľa
na úpravu ceny diela. Zo zoznamu dodávateľských faktúr, ktoré predložil žalovaný je zrejmé, že žalobca
fakturoval žalovanému spolu cenu diela vo výške 3.222.816,90 eur, ktorú sumu žalovaný uhradil pre
žalobcu, čo žalovaný ani nerozporoval. Posledná faktúra bola žalovanému doručená dňa 15.5.2014.

95. Odvolací súd sa ďalej zaoberal či práce realizované žalobcom nad rámec dojednaného predmetu
diela nemohli byť tzv. novým dielom a to z dôvodu, že v prípade, že by poskytnuté plnenie titulom
prác naviac bez zmeny uzatvorenej Zmluvy o dielo nebolo späté s pôvodným plnením (nebola by daná
vzájomná súvislosť týchto plnení), bolo by možné aplikovať ustanovenie § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Stavebno-technický charakter a účel prác naviac, ktorých úhrady
sa žalobca domáhal v konaní však vzhľadom k pôvodnému plneniu zo Zmluvy o dielo svedčia o tom,
že s pôvodným plnením súvisia, keďže tieto práce mali zjavnú časovú, miestnu a vecnú súvislosť
s pôvodným dielom. Napokon sám žalobca uvádzal, že ide o práce, ktoré vyplynuli z nedostatkov
realizačnej projektovej dokumentácie, teda nešlo o práce mimo rámec prác dohodnutých v predmete
diela. Nejde tak o práce, ktoré by neboli späté s pôvodným plnením, teda sa nejedná o iné (nové) dielo.
Iba v prípade, že poskytnuté plnenie nebolo späté s pôvodným plnením (nebola by daná vzájomná
súvislosť týchto plnení), bolo by možné aplikovať ustanovenie § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení.

96. Odvolateľ podstatnú časť argumentácie, ktorou dôvodil zásah do svojho práva na spravodlivý súdny
proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./ videl v porušení procesných povinností súdu prvej inštancie
vyplývajúcich z ustanovenia § 181 ods. 2 C.s.p., keď ten na prvom pojednávaní neurčil, ktoré skutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná
a ktoré dôkazy nevykoná. Za odopretie práva na spravodlivý proces považoval odvolateľ aj arbitrárnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj to, že toto rozhodnutie je „prekvapivým rozhodnutím“.

97. Odvolací súd udáva, že postup v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 C.s.p predstavuje dôsledné
uplatňovanie zásady hospodárnosti konania. Súd svoju právnu argumentáciu stručne zhodnotí. Strany
sporu tak majú možnosť reagovať na právny názor súdu tak, že sa pokúsia tento predbežný právny
názor súdu vyvrátiť alebo naopak svojimi tvrdeniami podporiť. Účelom tohto ustanovenia bolo aj to, že
má zabrániť tzv. prekvapivým súdnym rozhodnutiam, keď strany sporu majú pocit, že rozhodnutie vo
veci samej a jeho právne odôvodnenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

98. Je pravdou, že zo spisu súdu prvej inštancie nevyplýva, že by súd prvej inštancie v konaní
oboznámil strany so všetkými okolnosťami uvedenými v § 181 ods. 2 C.s.p. (až na predbežné právne
posúdenie sporu, čo uviedol sám žalobca), zároveň zo spisu nevyplýva ani žiadna výhrada žalobcu
voči jej nesplneniu, hoci ten bol na pojednávaniach prítomný. Nedodržanie postupu podľa § 181 ods.
2 C.s.p. zo strany súdu, prípadne eventuálne opomenutie súdu prvej inštancie postupovať podľa tohto
zákonného ustanovenia (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia strán je
možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné), v prejednávanej veci neviedlo k takej ujme na strane
žalobcu, kedy by bolo možné konštatovať existenciu vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.. Ak totiž
samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia
strany sporu z jeho procesných práv. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia žiadnym spôsobom
nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod..



99. Konštatovanie zhodnosti skutkových tvrdení strán sporu alebo konštatovanie ich spornosti neodníma
strane (teda ani žalobcovi) možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení a na unesenie
dôkazného bremena. Ako to vyplýva už aj zo samotného odvolania žalobcu, ten síce vytýka porušenie
ustanovenia § 181 ods. 2 C.s.p., ale na druhej strane neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré nemohol v
priebehu prvoinštančného konania uviesť, resp. ku ktorým sa nemohol vyjadriť. Z povahy tejto procesnej
povinnosti je zrejmé, že k zhojeniu jej prípadného nesplnenia dochádza samotným rozhodnutím súdu,
v dôvodoch ktorého súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Odvolací súd preto námietku žalobcu ohľadom
nedodržania procesného postupu v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p., ktorou malo dôjsť k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý proces, považuje v tejto veci za neopodstatnenú.

100. K námietke žalobcu o prekvapivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k súdom prvej
inštancie vyslovenému predbežnému právnemu názoru, odvolací súd udáva, že v prípade predbežného
právneho posúdenia veci nie je súd svojim formulovaným záverom striktne viazaný. Opak by nevyhnutne
viedol k absurdným dôsledkom a k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Z podstaty výkonu
spravodlivosti prostredníctvom súdnej moci vyplýva, že súd musí byť pri svojich právnych záveroch
nezávislý a jeho slobodný myšlienkový postup je limitovaný iba obsahom objektívneho práva, ktoré v
konkrétnej veci interpretuje a aplikuje. Priamo obmedzený teda nemôže byť ani vlastným predbežným
právnym posúdením veci. Vzhľadom k tomu, je námietka žalobcu v tomto smere nedôvodná.

101. Ďalej žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré videl v arbitrárnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa nevysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu. Žalobca mal
za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené, tiež vytýkal,
že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uvádza zjavne protichodné, nezrozumiteľné a nedôvodné
právne závery, čoho výsledkom je prekvapivé rozhodnutie.

102. Odvolací súd uvádza, že za porušenie práva na spravodlivý proces sa považuje v zmysle
rozhodovacej činnosti ústavného súdu situácia, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodní
a nevysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými sporovými stranami, a to
spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. V takom prípade všeobecný súd svojim postupom
založí nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a spravidla tak aj jeho protiústavnosť. Ak nie
sú totiž zrejmé dôvody toho - ktorého rozhodnutia, svedčí to o ľubovôli v súdnom rozhodovaní,
pričom zásada právneho štátu ľubovôľu v rozhodovaní orgánov verejnej moci zakazuje; len vecne
správne rozhodnutie a náležité, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie,
napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritéria vyplývajúce z čl. 46
ods. 1 ústavy. Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej
právnej argumentácie nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti
rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so
zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

103. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa
svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, aby
rozhodol v súlade s jej požiadavkami, ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (IV. ÚS 252/04,1. ÚS 50/04,1.
ÚS 97/97, II. ÚS 3/97). K namietanej arbitrárnosti rozhodnutia odvolací súd poukazuje na Nález
Ústavného súdu SR II. ÚS 78/95 zo dňa 16. marca 2005 z ktorého vyplýva, že odôvodnenie súdneho
rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba len na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie a zostali sporné. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v
občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie,
ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 C.s.p..



104. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym
názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06). K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolací súd odkazuje aj na závery zjednocujúceho stanoviska, ktoré prijalo
občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 3.12.2015 pod R 2/2016, podľa
ktorého: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.
b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá
prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej
úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu
tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.

105. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska
R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých
(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ (pozri Sutyazhnik
proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný
omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

106. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie
rozhodnutí. Rozhodnutie obsahuje zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych
otázok, pričom súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom zaoberal aj odvolacou argumentáciou
žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil a nevybočil nimi z rámca
relevantnej právnej úpravy a jej ústavno - konformnej interpretácie. Odvolací súd má za to, že súd prvej
inštancie nebol povinný v odôvodnení rozsudku podrobne a jednotlivo uvádzať všetky dôkazy, konkrétne
listiny, ktoré produkoval žalobca v priebehu konania (vzhľadom na ich značné množstvo) a ktoré buď
priamo neboli spôsobilé preukázať rozhodné tvrdenia strán sporu, resp. mali preukazovať skutkové
tvrdenia, ktoré neboli sporné.

107. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa nemohol s obsahom 103 listinných dôkazov
doručených žalobcom dňa 31.8.2017 riadne oboznámiť, keďže po vyše mesiaci od ich doručenia,
súd prvej inštancie nariadil termín pojednávania na deň 29.11.2017, odvolací súd udáva, že ide o
nepodložené úvahy žalobcu, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom procesnom postupe súdu prvej
inštancie.

108. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu
prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
neboli odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti
napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p..

109. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie
podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť
odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu.

110. Namietanú vadu rozhodnutia, ktorou bolo porušené žalobcovo právo na spravodlivý proces
videl žalobca ďalej v tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v
nedostatočnom odôvodnení, neprijateľných záveroch svojho rozsudku, kde právne závery sú v nesúlade
so skutkovými zisteniami a v niektorých prípadoch úplne absentujú. Odvolací súd preskúmaním



odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatuje, že nedospel k záveru, že by sa na spor vzťahovalo
ustanovenie právneho predpisu, ktoré dovtedy pri rozhodovaní súdom prvej inštancie nebolo použité.

111. K ďalšej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol v odôvodnení rozhodnutia,
že vykonal výsluch strán sporu odvolací súd udáva, že ide o zrejmú nesprávnosť, ktorá však sama o
sebe nezakladá nezákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie totiž nezaložil svoje
rozhodnutie na týchto skutočnostiach (výpovedi strán sporu), keďže tieto ani nevyplynuli z vykonaného
dokazovania, čo je zrejmé aj z obsahu odôvodnenia rozsudku. Napokon žalobca ani neuviedol, aké
rozhodné skutočnosti sa mali ozrejmiť ich výsluchom. Odvolací súd udáva, že v civilnom sporovom
konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie § 195 ods. 1 C.s.p., podľa ktorej
výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. Preto aj podľa
odvolacieho súdu výsluch strán sporu nebol relevantný vzhľadom k obsahu ďalších dôkazov. Postup
súdu prvej inštancie tak nemohol vo svojich dôsledkoch predstavovať reálne a objektívne porušenie
rovnosti strán ako aj práva žalobcu na súdnu ochranu, keďže súd prvej inštancie postupoval podľa
procesných noriem a v medziach zákona.

112. Žalobca v podanom odvolaní namietal aj nevykonanie navrhnutých dôkazov a to výsluch svedkov a
podľa tvrdení žalobcu aj ním navrhované znalecké dokazovanie. K tejto námietke odvolací súd uvádza,
že podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný dôkaz navrhnutý stranou
sporu, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Strany sporu sú totiž
povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch svedkov. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov, ale aj z
tých, ktoré navrhnuté neboli, budú vykonané, rozhoduje však súd. Právo strany sporu navrhovať dôkazy,
resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je
postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy
budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej
inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, nebol týmto postupom žalovaný vylúčený z realizácie
žiadneho procesného práva, ktoré mu patrí.

113. Súd prvej inštancie nevykonanie navrhovaného dokazovania riadne a logicky odôvodnil tým, že
výsledky dokazovania postačujú na konečné rozhodnutie vo veci samej. S týmito závermi sa odvolací
súd plne stotožňuje. Súd totiž nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu
smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú
vec aplikovať. Napokon aj sám žalobca v priebehu konania uvádzal, že základ sporu, teda vznik nároku
na úhradu prác naviac je právnou a nie skutkovou otázkou.

114. K namietanému nenariadeniu znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd udáva,
že to bol žalobca, ktorý súdu prvej inštancie v priebehu konania uviedol, že zabezpečí znalecký posudok,
prípadne odborné vyjadrenie na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Súd prvej inštancie aj za týmto
účelom poskytol žalobcovi lehotu do 31.8.2017. Do uplynutia tejto lehoty si žalobca povinnosť predložiť
znalecký posudok/odborné vyjadrenie nesplnil, ani nepožiadal o jej predĺženie. Preto správne súd prvej
inštancie podľa § 181 ods. 4 C.s.p., teda po uplatnení osobitného pravidla pre sudcovskú koncentráciu
konania, ktorá sa aplikuje na pojednávaní, po márnom uplynutí tejto lehoty nemusel na takýto prípadný
dôkazný návrh prihliadať. Napokon to bol sám žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení doručenom súdu prvej
inštancie dňa 31.8.2017 uviedol, že ním predložené listiny sú dostatočným dôkazom o nevyhnutnosti
potreby vykonania prác naviac, bez potreby ďalšieho znaleckého dokazovania. V súlade s článkom
17 C.s.p. je totiž súd povinný postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádzať pri tom zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb. Ani prípadné znalecké dokazovanie by nebolo spôsobilé riešiť
právnu otázku základu sporu, teda či žalobcovi vznikol nárok na úhradu prác naviac, ktorá patrí do
výlučnej kompetencie súdu, ale iba prípadná výška tohto nároku (ak by súd prvej inštancie dospel k
právnemu záveru, že základ nároku žalobcu je daný) a to titulom prípadného bezdôvodného obohatenia.



115. Z obsahu zápisnice súdu prvej inštancie zo dňa 9.2.2018 vyplýva, že súd prvej inštancie, po tom,
čo vyhlásil dokazovanie za skončené, umožnil stranám sporu podľa § 182 C.s.p. predniesť záverečné
reči, keďže z obsahu následného prednesu žalobcu je zrejmé, že ten na záver pojednávania zhrnul svoje
skutkové tvrdenia a vyjadroval sa k právnej stránke veci.

116. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu, že žalobcovi nevznikol
nároku na doplatenie zvýšenej ceny diela oproti cene dohodnutej v Zmluve o dielo, keďže podmienkou
na vznik nároku na zvýšenie ceny diela podľa Zmluvy o dielo uzatvorenej stranami sporu ako aj podľa
§ 549 ods. 2 Obchodného zákonníka je dohoda o zmene diela, ktorú žalobca nepreukázal. Žalobcovi
zároveň nevznikol ani nárok na úhradu prác naviac titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka, keďže v prípade uplatnených prác naviac nešlo o ďalšie dielo a žalobca
zároveň nepreukázal výšku takéhoto obohatenia.

117. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne
správny.

118. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

119. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).