Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7To/109/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516010100 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Tomčovčík ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7516010100.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. marca 2019, v trestnej veci proti obžalovanej T. Z.T., pre zločin únosu podľa § 209 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 26.6.2018 sp.zn. 6T/23/2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. zamieta odvolanie obžalovanej T. Z.T.. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 26.6.2018 sp.zn. 6T/23/2016 bola obžalovaná T. Z. uznaná vinnou zo zločinu únosu podľa § 209 ods.1 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že dňa 25.8.2014 v poobedňajších hodinách v obci M. Č.. X, X. E. - X., v E. Z. K. prikázala Z. Ž., H.. X.X.XXXX, ktorá bola v E. na týždennom pobyte od 20.8.2014, aby si zbalila svoje veci, lebo pôjde do Z. a následne bez vedomia a súhlasu pestúnov Z. F. B. E. F., ktorý bola zverená do pestúnskej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. Nc 407/00 zo dňa 16.11.2000, odviezla Z. Ž. do E. na nezistené miesto v Z. a odtiaľ v ten istý deň iným motorovým vozidlom ju previezla do U. M. Z. K..A.. Za to bol obžalovanej podľa § 209 ods.1, § 36 písm. j/, § 38 ods.2, ods.3 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák., § 51 ods.1, ods.2 Tr.zák. súd výkon trestu obžalovanej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov, počas ktorej súd uložil probačný dohľad nad správaním sa obžalovanej. Podľa § 51 ods.4 písm.i/ Tr.zák. bola obžalovanej uložená povinnosť počas skúšobnej doby zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení, poučení o opravnom prostriedku podala obžalovaná odvolanie proti výroku o vine a výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaná prostredníctvom svojej obhajkyne uviedla, že nemala motív, ani úmysel konať trestný čin, nakoľko konala v záujme dieťaťa -Z. Ž. v krajnej núdzi. Z dokazovania vyplynulo, že menovaná nebola odňatá, ale slobodne odišla vykonať výpoveď o sexuálnom zneužívaní na neutrálnej pôde v členskom štáte EÚ, kde sa nemusela obávať pomsty pestúnov Z. F. B. E. F.. Obžalovaná verila, že polícia členských štátov EÚ spolupracuje, ako to bolo v prípade D. Z.. V pondelok 25.8.2017 sa mala Z. Ž. vrátiť domov a nebolo by jej možné už poskytnúť pomoc. Z minulosti mala obžalovaná skúsenosť, že Z. Ž. nemá odvahu vypovedať na sociálke, ani na polícii zo strachu pred pestúnmi. Z. Ž. podľa názoru obžalovanej nebola povinná znášať sexuálne zneužívanie, a preto ak bola odňatá osobe, ktorá na nej násilie páchala, nejednalo sa o trestný čin. V závere sa obhajkyňa pridržiavala záverečnej reči, kde poukázala aj na Chartu základných práv Európskej únie. Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovanej T. Z. nie je dôvodné. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie skutkového stavu veci a pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Prvostupňový súd vykonané dôkazy vecne vyhodnotil riadiac sa pritom ustanovením § 12 ods.12 Tr.por. jednotlivo, i vo vzájomných súvislostiach a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonne odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že sa obžalovaná dopustila konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje. Okresný súd pri uznaní viny vychádzal aj z výpovede obžalovanej, ktorá sa v podstate ku skutku priznala tým, keď uviedla, že Z. Ž.Ú. s jej súhlasom spolu s ďalšou mariánskou sestrou odniesli cez Z. M. U.. Konala tak z dôvodu kresťanskej lásky k maloletej, ktorú chcela ochrániť pred negatívnym prostredím, v ktorom sa nachádzala a najmä od vplyvu pestúna Z. F., ktorý ju podľa vyjadrenia Z. Ž. mal sexuálne obťažovať. Dôvod, prečo ju odviedla do U. bol ten, aby bola príslušnými policajnými orgánmi vypočutá bez toho, aby mali pestúni na ňu nejaký vplyv. V tomto smere je výpoveď obžalovanej zhodná s výpoveďou svedkyne A. M., od ktorej sa obžalovaná dozvedela, že aj jej sa Z. Ž. zdôverila s tým, že za ňou chodí do izby jej otec pestún, kde ju obchytáva, čo bolo pre ňu veľmi nepríjemné. Ďalej svedkyňa A. M. uviedla, že spolu s obžalovanou a sestrou predstavenou si chceli overiť, či Z. Ž. hovorí pravdu a spísali v bodoch skutočnosti, o ktorých im Z. hovorila a tento papier dali kňazovi Z.. S. D.. Táto výpoveď je však v rozpore s výpoveďou kňaza Z.. S. D., ktorý následne po oznámení Z. K. vyspovedal Z. Ž., pričom skutočnosti, ktoré sa dozvedel počas spovede nepovedal nikomu, nakoľko podliehajú spovednému tajomstvu. Sestrám v E. povedal len to, čo sa dozvedel mimo spovede Z. Ž. pri osobnom rozhovore a tieto skutočnosti sa týkali len toho, ako Z. žila v E.. Skutočnosť, že Z. Ž. mala byť pestúnom Z. F. obchytkávaná, bozkávaná na ústa, bola potvrdená aj výpoveďou mariánskej sestry, svedkyne T. C., ktorá sa o týchto skutočnostiach dozvedela pri rozhovore s poškodenou Z. Ž.. Obdobne vypovedala aj svedkyňa E. Z., ktorá prišla do osobného kontaktu s Z. Ž. v auguste 2014 v E. N. U.Ú.. Celá obrana spočívajúca v tom, že obžalovaná odniesla poškodenú Z. Ž. do E. N. U. z dôvodu, aby zabránila jej ďalšiemu sexuálnemu zneužívaniu pestúnom a aby tieto skutočnosti vyšetrovala U. polícia je v celom rozsahu vyvrátená výpoveďou nasledujúcich svedkov. Svedkyňa E. F. pestúnka Z. Ž., vo svojej výpovedi uviedla, ako sa s Z. dohodla, že kedy príde domov, zisťovala jej aj odchody vlakov. Keď jej chcela oznámiť, ktorým vlakom má pricestovať, tak už sa jej nevedela dovolať ani na jej mobilný telefón, ani do E. na pevnú linku, kde sa Z. Ž. mala nachádzať. Do E. sa dovolala až na druhý deň, kedy sa dozvedela, že maloletá Z. Ž. domov neodišla a ani sa nevráti, a že ju odviezli do iného E., do ktorého jej však K. F. nepovedala. Čakala 3 dni a potom podala trestné oznámenie. Asi po mesiaci čakania im oznámili, že Z. je vo U., kde pre ňu s právnym zástupcom išli. Z. Ž. na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď oznámila obžalovanej, že ide domov, tak jej obžalovaná povedala, že nikam nepôjde, lebo jej rodina je pre ňu nebezpečná. V čase, keď mala ísť domov, tak išla dobrovoľne s Z. K. s tým, že idú do Z. a že jej rodičia o tom vedia. Neskôr odišla so K. M. U., kde jej zakázali telefonovať domov a kázali jej písať listy, ktorý obsah jej sami diktovali a následne tieto listy po nej čítali. Vo U. bola aj na polícii, kde hovorili za ňu väčšinou sestry. O svojom pestúnovi Z. F. sa rozprávala len s jednou sestrou, ktorá jej povedala, že jej pestún si myslí, že Z. má vzťah s nejakým chlapcom, čo nemala. Z výpovede svedkyne Z.. Ľ. M. vyplynulo, že ako samostatný radca na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny riešili návrat Z. Ž. na územie K. a taktiež v roku 2014 anonymné oznámenie pre podozrenie zo sexuálneho obťažovania, ktoré sa nepotvrdilo. Uvedené vyplýva z uznesenia OR PZ OKP zo dňa 11.2.2015, kde bolo trestné stíhanie zastavené, pretože sa skutok nestal. V neprospech obžalovanej svedčia aj prečítané výpovede svedkýň, a to predstavenej v E. Z. K. N. M.Q. B. K., ktorá uviedla, že celá cesta obžalovanej do U. bola bez jej vedomia a bola to iniciatíva obžalovanej. Pokiaľ obžalovaná odišla z E. preč s Z. Ž., tak to bolo z dôvodu, že mali ísť do Č. v rámci misie. Svedkyňa Z. Z. B. K. M. S. vypovedala, že dňa 25.8.2014 za ňou prišla obžalovaná s tým, že potrebuje ísť do Č., kde vykonávala misiu. Spolu s nimi išla aj poškodená. V Č. nezastavili, obžalovaná jej povedala, že idú ďalej a navigovala ju do Z., kde zastavili pri nejakom dome. Obžalovaná s poškodenou vystúpili z auta, kedy jej obžalovaná povedala, že sa môže vrátiť. To, že obžalovaná chce ísť do U. nevedela. Pokiaľ obhajoba predložila listy poškodenej zo dňa 27.8.2014 a 30.8.2014, ktorých obsahom je to, že vo U. sa má dobre a že pestún za ňou mal chodiť do izby, ľahať si ku nej, priťahovať ju k sebe a bozkávať, tak tieto skutočnosti sú v rozpore s trestným oznámením poškodenej Z. Ž., ktoré podala dňa 27.10.2014 (sp.zn. ČVS:ORP-2214/1-VYS-KE-2014). Z obsahu trestného oznámenia vyplynulo, že pestún Z. F. mal Z. Ž. obchytávať na rukách, prsiach, na bruchu, asi 2-krát pred troma rokmi. Listy z U. písala Z. Ž. nútene, lebo to po nej chceli Z. sestry a vo U. nikdy nehovorila, že je doma sexuálne zneužívaná. V uvedenej trestnej veci bola Z. Ž. vypočutá ako svedkyňa, kedy uviedla, že ju pestún hladkal po líci, rukách, po bruchu a neľahal si ku nej, lebo spala na poschodovej posteli hore. Podľa § 209 ods.1 Tr.zák., kto dieťa alebo osobu postihnutú duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutú odníme z opatrovania toho, kto má podľa zákona alebo podľa úradného rozhodnutia povinnosť starať sa o nich, potrestá sa odňatím slobody na 3 až 8 rokov. Odňatím z opatrovania sa rozumie zásah, ktorý znemožní ďalšiu starostlivosť o osobu tomu, kto má povinnosť sa o ňu starať. Ide o aktívne konanie páchateľa, napríklad odvedenie, odvezenie, na navedenie na útek z ústavnej výchovy a podobne. Z hľadiska naplnenia tohto zákonného znaku nie je rozhodujúce to, či bola osoba odňatá natrvalo alebo na prechodnú dobu; je však potrebné, aby išlo o takú dobu, ktorá by bola pociťovaná zo strany osoby, ktorá má povinnosť sa starať o osobu uvedenú v ods.1 ako porušenie mocenských práv. Únos sa môže uskutočniť i zo súhlasom unesenej osoby, pričom nie je podstatné, aký cieľ páchateľ odňatím osoby z opatrovania sledoval. V predmetnej trestnej veci aj krajský súd konštatuje, že obžalovaná T. Z. svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu únosu podľa § 209 ods.1 Tr.zák., a to po objektívnej stránke v tom, že bez vedomia a súhlasu pestúnov Z. F. B. E. F., ktorým bola Z. Ž. zverená do pestúnskej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. Nc/407/00 zo dňa 16.11.2000, túto obžalovaná T. Z. dňa 25.8.2014 odviezla do E. na nezistené miesto v Z. a odtiaľ v ten istý deň ju previezla do E. v meste K.. A. N. U.. Tam Z. Ž. zotrvala bez súhlasu svojich pestúnov, ktorí potom, ako sa Z. Ž. 25.8.2014 nevrátila domov, požiadali políciu o jej vypátranie. Konanie obžalovanej neospravedlňuje a predovšetkým nezbavuje ju trestnej zodpovednosti tá skutočnosť, že tak konala v mene kresťanskej lásky a že neverila orgánom polície Slovenskej republiky. Na území Slovenskej republiky je viacero inštitúcií a orgánov, ktorým mohla obžalovaná údajné sexuálne obťažovanie Z. Ž. pestúnom Z. F. oznámiť. Z týchto dôvodov aj krajský súd potvrdil, že obžalovaná po subjektívnej stránke konala v úmysle nepriamom podľa § 15 ods.1 písm.b/ Tr.zák. Krajský súd preskúmal aj výrok o treste napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že tento možno považovať za správny a zákonný. Výrok o treste zodpovedá kritériám uvedeným v § 34 Tr.zák. Správne postupoval súd, keď u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.zák. - viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Trestná sadzba pre zločin únosu podľa § 209 ods.1 Tr.zák. je v rozmedzí od 3 do 8 rokov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má aj krajský súd za to, že trest uložený obžalovanej na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovanej je dostatočný a zodpovedá nielen závažnosti trestnej činnosti, ale aj jej rozsahu a taktiež aj osobe obžalovanej. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, prípadne zmenu napadnutého rozsudku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.