Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sa/23/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200784 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200784.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd"), v právnej veci žalobcu: KVN s.r.o., Karpatské námestie 10/A Bratislava - Mestská časť Rača, práv. zast. JUDR. Ing. Linda Kovandová, LL.M, advokátka, Ul. Janka Kráľa 1, Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Železničná 1, Košice, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa na súde včas podanou správnou žalobou zo dňa 28.08.2018, podanou elektronicky dňa 28.08.2018, domáhal, aby súd v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, spočívajúcom v pozastavení prevádzkovania hry DIAMOND LEVEL dňa 28.06.2018 v prevádzkach „SAD Strážske“, na adrese Mierová 777, Strážske, „Bar u Futejky“, na adrese Dubčeka 251, Strážske a „Baník“, na adrese Nám. SNP 561, Dobšiná a aby uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred zásahom, t.j. odpečatiť zapečatené zariadenia v prevádzkach „SAD Strážske“, na adrese Mierová 777, Strážske, „Bar u Futejky“, na adrese Dubčeka 251, Strážske a „Baník“, na adrese Nám. SNP 561, Dobšiná. Žalobca v úvode žaloby namietal predovšetkým, že nejde o hazardnú hru, ale o vedomostnú hru - kvíz spočívajúci v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručností, pričom výsledok hry závisí výlučne od vedomostí a zručností hráča, nie od nejakej náhody, či vopred neznámej skutočnosti, žalovaný, ako orgán dozoru zariadenia, na ktorých bol softvér nainštalovaný, zapečatil, čím znemožnil jeho ďalšie užívanie. Zásah žalovaného, ako orgánu verejnej správy, nielenže nebol opodstatnený, nakoľko sa nejedná o hazardnú hru, ale bol absolútne nezákonný. Žalobca o tomto zásahu nebol zo strany žalovaného informovaný, dozvedel sa o ňom od tretích osôb a z médií a nemal možnosť sa k zásahu nijako vyjadriť, keďže žalovaný nedodržal ani len postup, na ktorý je povinný podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“). Tento zásah žalovaného, resp. jeho následky stále trvajú. Tvrdil, že „zásahom žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a následky tohto zásahu mu spôsobujú značnú škodu, ktorá sa stále navyšuje. Vzniknutá a stále narastajúca škoda predstavuje pre žalobcu závažnú ujmu a v prípade ďalšieho trvania zásahu žalovaného môže viesť až k úpadku žalobcu, preto podľa § 258 SSP žalobca navrhuje súdu, aby uznesením priznal tejto žalobe odkladný účinok. Priznanie odkladného účinku pritom nie je v rozpore s verejným záujmom - aj vzhľadom na odôvodnenie nižšie.“ Svoju žalobu ďalej odôvodnil tým, že žalobca, ako právnická osoba, ktorá okrem iného podniká v oblasti prevádzkovania kultúrnych, spoločenských a zábavných zariadení, pričom táto živnosť podľa obsahového vymedzenia živností vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zahŕňa aj prevádzkovanie kvízov spočívajúcich v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručností, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručností. Zdôraznil, že prípade hry DIAMOND LEVEL nejde o hazardnú hru, ale práve o spomínaný kvíz spočívajúci v odpovediach na otázky, pri ktorom výsledok hry je určovaný výlučne na základe preukázania vedomostí a zručností hráča. Na základe zmlúv o nájme nebytových priestorov má žalobca zariadenia, na ktorých prevádzkuje hru DIAMOND LEVEL, umiestnené vo vyššie označených prevádzkach, v ktorých došlo k ich zapečateniu. Opakovane tvrdiac, že softvér DIAMOND LEVEL nepredstavuje hazardnú hru, ale ide o vedomostnú súťaž, pri ktorej je výsledok závislý výlučne od vedomostí a zručností hráča a nie náhody. Namietal opakovane, že o uvedenom zásahu nebol zo strany daňového úradu informovaný, dozvedel sa o ňom od tretích osôb a medializácie veci a nemal teda možnosť sa k uvedenému vyjadriť. Takýmto konaním nebol ani dodržaný postup stanovený zákonom č. 171/2005 Z. z. Zdôraznil, že nebol doposiaľ zo strany konajúceho orgánu verejnej správy informovaný o vykonaní zásahu a dôvodoch pozastavenia hry. Pri výkone dozoru nebola spísaná žiadna zápisnica alebo iný dokument, ktorý by mu bol, ako dozorovanému subjektu, doručený. Nebol ani len ústne informovaný o povahe prebiehajúcej akcie a dôvodoch, pre ktoré došlo k zapečateniu zariadení a tým k znemožneniu hrania. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.11.2018 uviedol, že „Dňa 28.06.2018 žalovaný, ako príslušný orgán dozoru, vykonal na základe ust. § 13 odsek 9 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba “zákon č 171/2005 Z. z.“), formou vyhľadávacej činnosti dozor na nasledovných prevádzkach: Prevádzka „ADMIRAL“, Mierová 777, Strážske, Prevádzka „U FUTEJKY“, Dubčeka 251, Strážske, Prevádzka „Baník“, SNP 561, Dobšiná, (ďalej iba „prevádzky“). Žalovaný konal aj na základe interného právneho aktu, IRA č. 14/2018, príkaz prezidenta FS - kontrolná akcia „DIAMANT“, ktorý je súčasťou predloženého administratívneho spisu, podľa ktorého sa jednalo o realizáciu celoslovenskej akcie, koordinovanej generálnym riaditeľom sekcie daňovej. Sekcia daňová je organizačným útvarom Finančného riaditeľstva SR. V prevádzkach, v ktorých žalovaný vykonal dozor formou vyhľadávacej činnosti, boli v predmetnom čase, dňa 28.06.2018, umiestnené hracie internetové zariadenia - kvízomaty s názvom „DIAMONT LEVE“ (ďalej len „kvízomaty“) v celkovom počte 5 ks, ktoré boli pripravené na používanie a hranie zo strany verejnosti. Prevádzkovateľom kvízomatov bol žalobca. Žalovaný svojim postupom na základe zákona č. 171/2005 Z. z. a na základe vydaného interného právneho aktu IRA č. 14/2018, zabezpečoval a dokumentoval dôkazný stav vo veci prevádzkovania kvízomatov, v rámci ktorých sa sústredil na súťaž označenú symbolom „hlava leva“ (ďalej „hra/súťaž“), a to nasledovne: Žalovaný postupoval v zmysle všeobecných zásad dozoru, konkr. podľa ust. § 13 odsek 9 zákona č. 171/2005 Z. z., t.j. v rámci dozoru formou vyhľadávacej činnosti, boli zamestnanci prevádzok požiadaní o predloženie písomných dokladov ku kvízomatom. Predmetní zamestnanci predložili nájomné zmluvy, na základe ktorých boli zistené aj údaje o prenajímateľoch priestorov prevádzok. Predmetný postup žalovaného bol v súlade so zákonom, nakoľko tak ustanovuje § 13 odsek 9 zákona č. 171/2005 Z. z., citujeme: „Vyhľadávacou činnosťou je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, inak ako dozorom na mieste a dozorom na diaľku, najmä získavaním a vyhodnocovaním informácii a podkladov miestnym zisťovaním vykonaným osobami poverenými výkonom dozoru, a to aj pod utajenou identitou; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Vyhľadávacou činnosťou nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov miestnym zisťovaním v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1. O vykonanej vyhľadávacej činnosti osoba poverená výkonom dozoru spíše zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 15 ods. 9 primerane.“ Ust. § 15 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. pojednáva o obsahových náležitostiach písomnej správy o výsledku dozoru, ktorá má obsahovať: a) názov a sídlo orgánu dozoru, meno a priezvisko osôb poverených na výkon dozoru, miesto, meno a priezvisko prizvanej osoby, ak bola súčasťou dozoru technická kontrola, b) názov alebo obchodné meno a sídlo dozorovaného subjektu, ak ide o právnickú osobu/meno, priezvisko a adresu dozorovaného subjektu, ak ide o fyzickú osobu, c) miesto, dátum začatia a dobu trvania výkonu dozoru na mieste, d) predmet vykonaného dozoru a dozorované obdobie, ak bolo určené e) opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dozore vrátane uvedenia písomných podkladov a iných skutočnosti, ktoré tieto zistenia preukazujú a právnych predpisov, ktorých porušenie bolo zistené, a to aj nedostatkov zistených počas výkonu dozoru nad rámec predmetu dozoru, f) lehotu určenú pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v správe, g) mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré vykonali dozor, meno, priezvisko a podpis fyzickej osoby, ak je dozorovaným subjektom fyzická osoba; ak je dozorovaným subjektom právnická osoba, uvádza sa meno, priezvisko a podpis jej štatutárneho zástupcu alebo jeho oprávneného zástupcu, h) miesto a dátum vyhotovenia správy. Predmetné ustanovenie o povinných náležitostiach sa primerane použije aj pri vyhľadávacej činnosti, z ktorej sa spisuje zápisnica, nie písomná správa, a ktorej povinné náležitosti majú a musia korešpondovať so spôsobom výkonu dozornej činnosti, pričom logicky sa prítomnosť štatutárneho zástupcu, resp. oprávnenej osoby dozorovaného subjektu nevyžaduje a zákon to z uvedeného dôvodu ani neustanovuje. Tento záver žalovaného je rovnako aj argumentáciou voči námietkam žaloby pod bodmi 1.,9., 12., 14., 15., 16., 18., 19., 20. a 21. jej odôvodnenia. Vykonaným dozorom bolo preverené, že hra/súťaž vykazovala znaky hazardnej hry s odkazom na ust. § 3 odsek 1 zákona č. 171/2005 Z. z. Bolo zistené, že hru/súťaž nie je možné v plnej miere subsumovať pod ustanoveniami § 3 odsek 4 a nasledujúce zákona č. 171/2005 Z. z., ktoré pojednávajú o tom, čo sa za hazardné hry nepovažuje. Hra/súťaž v čiastočnej miere vykazovala aj znaky kvízu podľa ust. § 3 odsek 4 zákona č. 171/2005 Z. z., avšak táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na to, že hra/súťaž napĺňa znaky hazardnej hry. Uvedené skutočnosti sú zaznamenané v predkladanom administratívnom spise žalovaného. Na základe vyššie uvedených zistení, žalovaný v zmysle ust. § 54 odseky 3 a 4 zákona č. 171/2005 Z. z, pozastavil prevádzkovanie kvízomatov a vykonal ich zapečatenie. Žalovaný pred zapečatením kvízomatov v prevádzkach odovzdal všetky finančné prostriedky, ktoré sa v nich nachádzali, prítomným zamestnancom prevádzok, ktorí tieto finančné prostriedky prevzali. Dňa 02.07.2018 žalovaný vydal z výkonu dozoru formou vyhľadávacej činnosti zápisnice č. 101265441/2018 a č. 101265886/2018 a následne dňa 03.07.2018 vydal záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry, ktoré tvoria súčasť predmetných zápisníc zo dňa 02.07.2018. Záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry boli na základe zaužívaných postupov žalovaného doručované bez samotných zápisníc, vzhľadom na to, že zápisnice sú zväčša spisované bez prítomnosti dozorovaných subjektov. Záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry boli žalovanému doručované so sprievodným listom č. 380315/2018, avšak k ich reálnemu doručeniu nedošlo. Predmetné záznamy neboli doručené z dôvodu, že ako poštové zásielky neboli aj napriek dvom pokusom o ich doručenie a uložením na pošte odo dňa 10.07.2018, žalobcom prevzaté v odbernej lehote a dňa 03.08.2018 boli vrátené žalovanému. Žalovaný vo veci doručovania predmetných písomností nepostupoval v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ale na základe ust. § 57 odsek 2 písmena d/ zákona č. 171/2005 Z. z., podľa ktorého sa zákon o správnom konaní na pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry nevzťahuje.“ Žalovaný ďalej po popísaní svojho postupu, zisteného skutkového stavu, reagujúc na niektoré žalobné námietky s poukazom na právny stav vo veci kompetencii žalovaného a súvisiacej úpravy hazardných hier a dozoru nad nimi, v nadväznosti na ust. § 98 odsek 1 písmena g/ Správneho súdneho poriadku, krajskému súdu navrhol, aby správnu žalobu zo dňa 28.08.2018 odmietol, resp., aby ju v nadväznosti na ust. § 261 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. Súčasne súdu osobne doručil originál žurnalizovaného administratívneho spisu, vrátane zoznamu predkladaných dokumentov. 3. Žalobca v replike zo dňa 10.12.2018 k vyjadreniu žalovaného v celom rozsahu zotrval na dôvodoch svojej žaloby. V rozsiahlej časti repliky polemizoval so žalovaným v časti posudzovania toho, či ide o hazardnú hru, alebo nejde o hazardnú hru. 4. K replike žalobcu sa duplikou zo dňa 02.01.2019 vyjadril žalovaný, ktorý oponoval replike žalobcu a opakovane navrhol, aby správna žaloba zo dňa 28.08.2018 bola krajským súdom odmietnutá, resp., aby bola ako nedôvodná zamietnutá. 5. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c/ SSP,(1) na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa ust. § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ust. § 26 ods. 1 SSP, správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa ust § 98 ods. 1. písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak zistí, že je neprípustná. Podľa ust. § 180 ods.1 druhá veta SSP, ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa ust. § 252 ods.1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa ust. § 254 SSP, v ktorom ustanovení je upravená žalobná legitimácia, Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. Podľa ust § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. Podľa ust § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 6. Úvodom súd považuje za potrebné uviesť, že novelizácia zákona o hazardných hrách, vykonaná zákonom č. 386/2016 Z. z., sledovala ochranu spotrebiteľa, prevenciu kriminality, skvalitnenie výkonu dozoru a ochranu prevádzkovateľov s udelenou licenciou a hráčov pred nelegálnymi prevádzkovateľmi prenikajúcimi na slovenský trh, ktorí nerešpektujú platnú slovenskú právnu úpravu pre oblasť podnikania vo sfére hazardných hier, čo vedie k ich nerovnakému postaveniu na trhu (majú konkurenčnú výhodu voči licencovaným subjektom). Regulácia podnikania v oblasti hazardných hier v podstate nie je doteraz v rámci EÚ harmonizovaná. Judikatúra Súdneho dvora EÚ, pripúšťa také nastavenie obmedzení v oblasti hazardných hier, ktoré je odôvodniteľné existenciou dostatočne silných dôvodov verejného záujmu, a to najmä ochrana verejného poriadku, ochrana spotrebiteľa, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, individuálny prístup k stanoveniu požiadaviek na ochranu hráčov a spoločenského poriadku. Novelou boli prijaté opatrenia na reguláciu nelegálneho prevádzkovania hazardných hier v on- line prostredí zlučiteľné s právom Európskej únie. Je zrejmé, že inštitút zákazu cezhraničného hrania, princípy vydávania a udeľovania licencií, štátneho dozoru, štátneho monopolu, princípy ochrany hráča a predchádzania podvodom pri prevádzkovaní hazardných hier boli v právnej úprave zakotvené aj pred prijatím zákona č. 386/2016 Z. z. 7. Podľa ust.§ 1 ods. 2 zákona č.171/2005 Z. z. o hazardných hrách, je účelom tohto zákona vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z prevádzkovania hazardných hier a účasti na nich. Štátny dozor nad prevádzkovaním hazardných hier, nad ich propagovaním a nad súvisiacimi činnosťami je osobitne upravený v zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. V súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č.171/2005 Z. z. o hazardných hrách orgánom dozoru je aj Daňový úrad, ktorého pôsobnosť je vymedzená v ods. 3 citovaného ustanovenia. Je zrejmé, že žalovaný vykonáva dozor nad 1. dodržiavaním ustanovení tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, podmienok prevádzkovania hazardných hier ustanovených v tomto zákone a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry, ktoré sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v ust. § 12 písm. a/ až c/ alebo na ich činnosti, a to formou dozoru na mieste, dozoru na diaľku a vyhľadávacej činnosti, 2. dodržiavaním ustanovení tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v ust.§ 12 písm. d/ až j/ alebo na ich činnosti, a to formou dozoru na mieste, dozoru na diaľku a vyhľadávacej činnosti okrem dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk. 8. Konanie o ochranu pred iným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti a vyžadujú súdnu pomoc vo forme nápravy pre žalobcu neúnosného stavu. Právna úprava obsiahnutá v SSP definuje pojem zásahu vo vyššie citovanom ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný zásah orgánu verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Pri inom zásahu sa vyžaduje dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Uvedené zákonné ustanovenie, teda obsahuje veľmi všeobecné a široko koncipované vymedzenie tohto pojmu. Presná definícia objektívne nie je možná, pretože pod pojem zásah spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým sú oprávnené a sú upravené rôznymi zákonmi. Z ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP je však zrejmé, že ide o úkony neformálne, faktické, pre ktoré môžu, ale nemusia byť stanovené pravidlá. V zásade ide o úkony, ktoré nie sú učinené formou rozhodnutia alebo opatrenia, ale aj napriek tomu, sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť. Vyššie citované ust. § 3 ods. 1 písm. c/ SSP obsahuje aj vymedzenie pojmu opatrenie orgánu verejnej správy, keď ide o správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy, a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb dotknuté. 9. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáha ochrany pred nezákonným zásahom, ktorý má podľa žalobcu spočívať v pozastavení prevádzkovania hry DIAMOND LEVEL. Súčasne žiadal, aby súd uložil žalovanému odstrániť stav pred zásahom, teda nariadil odpečatenie zapečateného zariadenia umiestneného v prevádzkach žalobcu „ADMIRAL“, Mierová 777, Strážske, „U Futejky“, Dubčeka 251, Strážske a „Baník“, SNP S61, Dobšiná. Súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že v zmysle záznamu o pozastavení hry zo dňa 28.06.2018, ktorý bol žalobcovi doručený náhradným doručením, žalovaný postupoval podľa ust. § 54 zákona č. 171/2005 Z. z. Pozastavenie prevádzkovania hry je v zákone o hazardných hrách upravené v časti nazvanej sankcie. Podľa ust. § 54 ods. 1 písm. d/ tohto zákona ide o jednu zo sankcii, ktorú je možné uložiť v prípade, ak orgán dozoru pri jeho výkone zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia zákona o hazardných hrách, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovených v licenciách. Následne ustanovenie ust. § 54 v odseku 3 zákona stanovuje porušenia, pri ktorých môže byť uložená práve táto sankcia. Súd zdôrazňuje skutočnosť, že v preskúmavanom prípade ide o sankciu vyplýva zo systematického zaradenia tohto inštitútu do časti zákona označenej „Sankcie“. Taktiež z dikcie ust.§ 54 ods. 1 zákona vyplýva, že za porušenie zákona je možné uložiť sankcie uvedené pod písmenami a/ až f/ zákona. Pod písmenom d/ je stanovená práve sankcia predstavujúca pozastavenie prevádzkovania hry. V zmysle uvedeného došlo v predmetnej právnej veci k uloženiu sankcie, a to opatrením orgánu verejnej moci. K uvedenému pritom došlo potom, čo orgán dozoru zistil porušenie zákona o hazardných hrách. Netypicky zákon v takomto prípade nestanovuje povinnosť vydať o uložení takejto sankcie formalizované rozhodnutie, ale sám v ust. § 54 ods. 4 ustanovuje, že sa o pozastavení vyhotovení len záznam. Takýto záznam je možné podľa názoru súdu považovať za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré sa priamo dotýka práv osoby, v tomto prípade žalobcu. Vydanie tohto opatrenia je dôvodom, prečo nemôže žalobca hru ďalej prevádzkovať a prečo bolo následne zariadenie zapečatené. Zapečatenie zariadenia je úkonom, ktorý je priamo naviazaný na vydanie záznamu o pozastavení hry a nie je možné ho vnímať oddelene, ako samostatnú faktickú činnosť. Ide vo svojej podstate o zákonom predpokladanú realizáciu opatrenia orgánu verejnej správy. Súd je preto toho názoru, že uloženie sankcie nemôže byť za žiadnych okolností iným zásahom orgánu verejnej správy, a to ani v situácii, keď zákon nestanovuje pre orgán verejnej správy povinnosť vydať o uložení sankcie formalizované rozhodnutie, a jej uloženie je realizované „len“ záznamom, ktorý je možné považovať, podľa názoru súdu za opatrenie podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c/ SSP. Prostriedkom ochrany osoby, ktorá tvrdí, že bola uložením sankcie dotknutá na svojich právach, teda nie je žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ale všeobecná správna žaloba podľa ust. § 177 SSP, resp. žaloba vo veci správneho trestania. Zo samotného znenia ust. § 177 SSP vyplýva, že sa ňou žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu a aj opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Súd zdôrazňuje, že stav ktorý zasiahol do práv žalobcu môže byť nastolený uložením sankcie podľa ust. § 54 ods. 1 písm. d/ zákona o hazardných hrách. Uvedené vo svojej podstate nespochybňoval ani samotný žalobca, ktorý v podanom písomnom vyjadrení poukázal na to, že pozastavenie prevádzkovania hry je sankciou. Nespochybňoval, že išlo o postup podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, pričom však namietal nedostatočne zistený stav, neprebehnutie riadneho administratívneho konania, nespísanie zápisnice, nemožnosť sa k veci vyjadriť a podobne. Súd zastáva názor, že uvedené je možné skúmať len v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia alebo opatrenia v konaní začatom na základe správnej žaloby podľa ust.§ 177, resp. ust. § 194 SSP. Len v tomto konaní je možné preskúmať zákonnosť takéhoto opatrenia, vrátane splnenia podmienok pre jeho vydanie, podkladov, na základe ktorých bol vydaný, resp. postupu, ktorý mu predchádzal. Samotné zapečatenie zariadení nie je možné chápať oddelene od vydaného opatrenia orgánu verejnej správy. Nejde o samostatný akt, ale o realizáciu opatrenia orgánu verejnej správy. Toto konanie má základ v tomto neformalizovanom rozhodnutí, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a nie je možné ho posudzovať samostatne bez ohľadu na právoplatnosť a záväznosť tohto opatrenia. 11. Ak žalobca v žalobe tvrdí, že o žiadnom opatrení nemal vedomosť, nič mu nebolo doručené, tak súd konštatuje, že opatrenie žalovaného, ktorý vo veci konal v rámci uplatnenia jeho právomoci orgánu verejnej správy bolo riadne vydané dňa 28.06.2018 a súčasne bolo doručované žalobcovi poštou na adresu jeho sídla. Skutočnosť, že si žalobca túto zásielku v odbernej lehote neprevzal, nemá vplyv na fikciu doručenia, ktorá zo zákona nastala. Žalobca sa neprevzatím zásielky dostal sám do situácie, že nepoznal obsah záznamu - opatrenia. Uvedené nemôže byť dané na ťarchu žalovaného, ktorý mu predmetný záznam riadne doručoval. 12. Procesný inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemôže byť vykladaný ako určitá náhrada všeobecnej žaloby podľa § 177 SSP. A nie je ani v dispozícii účastníka, aby si volil, ktorú z týchto žalôb použije, a ktoré konanie bude iniciovať. Určujúcim kritériom pre podanie žaloby vždy musí byť povaha napadnutého úkonu. V preskúmavanom prípade žalobca vo svojej podstate napáda pozastavenie prevádzkovania hry, ktoré bolo vykonané orgánom verejnej správy vo forme záznamu, ktorý mu bol v súlade so zákonom písomne oznámený. Uvedený záznam predstavuje v zmysle vyššie citovaného ust. § 3 ods. 1 písm. c/ SSP opatrenie orgánu verejnej správy, na ktorý nedopadá procesný inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 13. Záverom súd poukazuje na to, že nie je povinný a ani oprávnený poučovať právne zastúpeného žalobcu, ako si má uplatniť svoje práva a rovnako je žalobca oprávnený voliť si podľa vlastného uváženia, ktorý z procesných inštitútov použije. Ak je z povahy úkonu, ktorý vo svojej podstate napáda zrejmé, že ide o opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým bola uložená sankcia nie je možné, aby použil na svoju ochranu procesný inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy ako osobitný druh žaloby. Taktiež platí, že ak nebolo rozhodnutie, ako tomu je v preskúmavanej veci, predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva podľa ust. § 177 SSP, hoci z neho nie je zákonom vylúčené, nie je možné zrušiť jeho účinky v rámci konania o žalobe proti inému zásahu. Žalobcom navrhnutý postup, by bol v rozpore s princípom právneho štátu a predvídateľnosti práva. Pokiaľ, by nebolo opatrenie žalovaného zrušené v rámci konania, ktoré začalo na základe včas podanej všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 SSP, nie je možné jeho účinky prelomiť v rámci jeho posudzovania v intenciách žaloby proti inému zásahu. 14. Súd poznamenáva, že okrajovo čerpal z právnych názorov vyplývajúcich z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR ohľadom posúdenia, že ten istý orgán v niektorých prípadoch koná, ako orgán verejnej správy (správny orgán) a v niektorých prípadoch nie, čo je dôvodom záveru o vylúčení preskúmavania zákonnosti jeho rozhodnutí a postupu, vrátane posudzovania iného zásahu zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (napr. rozhodnutia sp. zn. 6Sžo/53/2011 z 20.03.2012, sp. zn. 3Sžo/140/ 2015 z 25.05.2016, sp. zn. 4Sžo/7/2016 zo 17.01.2017, sp. zn. I.ÚS 226/2017 a z 03.05.2017 3ÚS 256/ 2017 z 11.04.2017. 15. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov vyhovel návrhu žalovaného uvedeného vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.11.2018, resp. v duplike zo dňa 02.01.2019 a žalobu žalobcu, ako neprípustnú podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, odmietol. 16. Výrok o trovách konania súd oprel o ust. § 170 písm. a/ SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.