Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/84/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212226836 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7212226836.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne U. S., narodenej XX.X.XXXX, bytom J.U., J. P. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, proti žalovaným 1. B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom S., Ž. XX, 2. Q. O., narodenému XX.X.XXXX, bytom S., S. XX, prechodne bytom S., K. Z. XX, zastúpenému Advokátska kancelária Taragel a Počubayová, s.r.o., Spišská Nová Ves, Starosaská 11, IČO : 50 413 091, za účasti intervenienta na strane žalovaného v 2. rade Wüstenrot poisťovňa, a.s., Bratislava, Karadžičova 17, IČO : 31 383 408, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, Košice, Floriánska 19, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu 9C/7/2013-345 z 22.1.2018 Okresného súdu Rožňava r o z h o d o l : M e n í uznesenie o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2.rade tak, že priznáva žalobkyni proti neúspešnému žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie rozsudkom 9C/7/2013-252 zo 16.12.,2015 zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu 10.000 € a žalovaného v 2. rade zaplatiť jej sumu 15.000 €, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.. 2. Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalovaného v 2. rade rozsudkom 2Co/351/2016-337 z 29.11.2016 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovaný v 2. rade bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 9.000 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v 2. rade v plnej výške. 3. Súd prvej inštancie uznesením 9C/7/2013-345 z 22.1.2018, (t.j. teraz preskúmavaným rozhodnutím) priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. 4. Poukázal na doterajší priebeh konania, citoval § 255 ods. 1 CSP a s poukazom na to, že žalobkyňa v konaní, čo do základu uplatneného nároku mala plnú úspech a výška plnenia závisela od úvahy súdu, priznal jej plnú náhradu trov konania, avšak nie zo žalovanej, ale iba z prisúdenej sumy. 5. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 2. rade. Navrhol ho zmeniť a žalobkyni voči nemu priznať nárok na náhradu trov konania len v rozsahu 50 % uplatniac si aj náhradu trov odvolacieho konania. Namietal postup prvoinštančného súdu, ktorý vo výroku uznesenia uviedol, z akej sumy majú byť trovy konania priznané, čo bude predmetom rozhodovania o samotnej výške trov. Bol toho názoru, že žalobkyni nemôže patriť náhrada trov konania z prisúdenej sumy, a to s poukazom na § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Tarifnou hodnotou sporu pre účely vyčíslenia trov konania v konaniach o ochranu osobnosti, kde sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy, je tak suma 2.000 € bez ohľadu na výšku požadovanej alebo priznanej sumy náhrady nemajetkovej ujmy, čo má oporu aj v ustálenej súdnej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej aj citoval. Nesúhlasil ani s priznaním náhrady trov konania žalobkyni vo výške 100 %, čo vôbec nezohľadňuje jej veľký neúspech v konaní, keď sa voči nemu domáhala zaplatenia sumy 60.000 € a priznaná jej bola náhrada len vo výške 15.000 €. Bolo by nespravodlivé, aby s prihliadnutím na okolnosti sporu mal znášať trovy konania žalobkyne v rozsahu 100 %. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade navrhla preskúmavané uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Súd prvej inštancie sa podľa nej správne riadil jej plným úspechom v konaní a správne jej priznal 100 % náhradu vychádzajúcu z prisúdenej sumy. 7. S prihliadnutím na uvedené a výsledky konania vo veci samej, predmetom odvolacieho prieskumu boli len trovy konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade, nakoľko zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade bola posudzovaná samostatne, berúc do úvahy ich podiel na vzniku škodlivého následku. 8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, preskúmal uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo vo vzťahu k dotknutým stranám sporu, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade je dôvodné iba sčasti. 9. Súd prvej inštancii žalobkyni voči žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, ktorá u tohto žalovaného predstavovala 15.000 €. Predmetom konania vo veci samej pritom bol nárok žalobkyne na úhradu nemajetkovej ujmy, ktorá jej bola priznaná v súlade s § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka upravujúcimi nároky na ochranu osobnosti. 10. Podľa § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (účinného od 1.6.2009) vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1.000 €, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy a 2.000 €, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. 11. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, teda vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka je tarifnou hodnotou pre určenie hodnoty úkonu právnej služby suma 2.000 €, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Odvolateľ teda dôvodne argumentoval, že súd prvej inštancie žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, čo ide nad rámec zákonnej úpravy a takáto formulácia výroku nezodpovedá citovanému ustanoveniu § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (k uvedenému viď uznesenie I. ÚS 204/2017 Ústavného súdu Slovenskej republiky). 12. V prevyšujúcej časti však odvolanie žalovaného v 2. rade požadujúceho priznanie náhrady trov konania žalobkyni len v rozsahu 50 % nemožno pokladať za opodstatnené. V posudzovanej veci nie je sporná otázka, že výška plnenia (nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v príčinnej súvislosti s porušením osobnostných práv žalobkyne) bola závislá od úvahy súdu a boli splnené podmienky pre osobitný režim posudzovania úspechu žalobkyne, ako aj pre priznanie jej nároku na náhradu trov konania v plnej výške (100 %), a to vychádzajúc z § 255 ods. 1 CSP napriek skutočnosti, že žalobkyni nebola priznaná celá uplatnená suma náhrady nemajetkovej ujmy, ale u žalovaného v 2. rade len suma 15.000 €. 13. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP, keďže obe strany v odvolacom konaní mali čiastočný úspech. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).