Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/435/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210200537 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7210200537.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej v právnej veci žalobcu: P. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v A.D., U. XX, proti žalovanej: B. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., R. X, zastúpenej JUDr.Máriou Šuvadovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 20.6.2017 č.k. 45C 5/2010-620 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 240,04 eura na účet Okresného súdu Košice II do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Súd prvej inštancie na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že rozsudkom zo dňa 18.6.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.6.2014 č.k. 5Co 455/2013 rozhodol vo veci tak, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k bytu, nachádzajúcemu sa v A. Z. R. Č.. X, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušnom pozemku zrušil a vyporiadal tak, že nehnuteľnosť v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovanej uložil vyplatiť žalobcovi náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 20.725,-eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu a vzájomnú žalobu zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 8.9.2014. 3. Týmto uznesením súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania a aplikáciou ust. § 255 ods. 1 a § 257 C.s.p. dospel k záveru, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. 4. Vzhľadom na výsledok konania, keď možno konštatovať, že žalobca bol úspešný, nakoľko súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu jedným z alternatívne navrhnutých spôsobov žalobcom, t.j. prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej za finančnú náhradu je podľa názoru súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.. 5. Po aplikácii ust. § 257 C.s.p. súd prvej inštancie ustálil, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovanej, preto uzavrel, že úspešnému žalobcovi náhrada trov konania voči neúspešnej žalovanej nepatrí. 6. V tej súvislosti prihliadol na celkovú sociálnu a majetkovú situáciu žalobcu ako úspešnej strany a mal za to, že nepriznaním náhrady trov konania majetková sféra žalobcu nebude žiadnym spôsobom dotknutá. Žalobca má pravidelný príjem takmer 3-násobne vyšší oproti žalovanej, je zamestnaný v spoločnosti U.S.Steel Košice od roku 1990 na pozícii odlievač s čistým priemerným mesačným príjmom cca 950,-eur; býva v byte na U. XX V. A., za ktorý uhrádza 200,-eur a ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, je vlastníkom motorového vozidla rok výroby 2017 V. U.; spláca spotrebný úver vo výške 16.000,-eur, mesačne v splátkach po 250,-eur; má vyživovaciu povinnosť voči dcére vo výške 200,-eur mesačne a iné vyživovacie povinnosti nemá. Pri posudzovaní majetkovej situácie na strane žalobcu prihliadol na to, že jeho majetková sféra bude zväčšená o náhradu zo spoluvlastníckeho podielu, z ktorého môže uhrádzať svoje výdavky a prípadné dlhy. 7. Pokiaľ ide o žalovanú, táto je samoživiteľkou s pravidelným príjmom, je zamestnaná v spoločnosti BPMK na dobu určitú na pozícii vrátnička - informátorka s čistým mesačným príjmom cca 347,-eur, zabezpečuje starostlivosť o dcéru študujúcu na dennom štúdiu Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach, jej bežné výdavky činia mesačne okolo 205,-eur za inkaso; 251,-eur za splácanie pôžičky dcéry na byt, v ktorom žijú, pričom na zabezpečenie základných životných potrieb jej zostáva 100,-eur mesačne. Tiež bol zistený nepriaznivý zdravotný stav žalovanej, vyžadujúci si užívanie liekov a s tým spojené zvýšené náklady. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou bytu, nachádzajúcom sa na R. X V. A., ktorý nadobudla do výlučného vlastníctva v tomto konaní za finančnú náhradu. Žalovanej bolo uznesením zo dňa 25.9.2013 č.k. 45C 5/2010-406 priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z dôvodu, že sa stala nezamestnanou a jej jediným príjmom bola od júla 2013 dávka vo výške 300,-eur a od júla 2013 vo výške 60,-eur. 8. Na základe zhodnotenia osobných, majetkových a zárobkových pomerov tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovanej, súd prvej inštancie dospel k záveru, že by bolo zjavne nespravodlivé zaviazať žalovanú k náhrade trov konania žalobcu. 9. O trovách štátu, ktoré vznikli za vypracovaný znalecký posudok č. 2/2012 zo dňa 24.11.2014, celkovo vo výške 480,08 eur a ktoré neboli kryté zo zálohy zloženej žalobcom vo výške 70,-eur a zo zálohy zloženej žalovanou vo výške 70,-eur, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcu zaviazal na náhradu polovice trov štátu v celkovej výške 240,04 eur. Žalovaná bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, preto ju nezaviazal na náhradu trov vzniknutých štátu, zodpovedajúcich náhrade polovice týchto trov vo výške 240,04 eur. 10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že mu prizná plnú náhradu trov konania a neuloží mu nahradiť štátu trovy konania. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 257 C.s.p. na daný prípad, pričom nezohľadnil ani ustálenú judikatúru. Uviedol, že sociálna a majetková situácia žalobcu je porovnateľná so situáciou žalovanej. Pokiaľ žalobca je vlastníkom 1,5-izbového bytu v Košiciach, žalovaná je vlastníčkou 3-izbového bytu v Košiciach v porovnateľnej lokalite. Žalovaná mala záujem o predmetný byt napriek tomu, že žalobca alternatívne navrhoval aj predaj spoločného bytu a rozdelenie výťažku. Pokiaľ žalobca má 3-násobne vyšší príjem ako žalovaná, tento mu zaručuje ústava. Žalobca vykonáva ťažkú prácu zlievača v spoločnosti U.S.Steel Košice a pravidelne plní svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorá ukončí 5-ročná vysokoškolské štúdium zrejme v roku 2017. Dcéra bude teda samostatne zárobkovo činná, schopná významne prispievať do spoločnej domácnosti. Žalobca utrpel pracovný úraz, v posledných rokoch bol niekoľkokrát hospitalizovaný a liečený. V súčasnosti užíva lieky. Tiež poukázal na to, že ešte pred podaním žaloby vyzýval žalovanú na mimosúdne usporiadanie sporu. Táto na výzvu nereagovala. Ani jedného stretnutia sa žalovaná nezúčastnila, teda nemala záujem usporiadať spor. Žalovaná tak zavinila existenciu súdneho konania. Je zrejmé, že žalovaná disponuje sumou 20.750,-eur, ktorú bola zaviazaná vyplatiť žalobcovi, preto nemôže spravodlivo tvrdiť, že je osobou sociálne odkázanou. Pokiaľ ide o náhradu trov štátu, poukázal na to, že bol v konaní úspešný. Tiež uviedol, že podľa jeho názoru znalecký posudok znalkyne Ing. Hasikovej nebol použiteľný, preto nemožno náhradu týchto trov prenášať na účastníka konania. Navyše znalecký posudok bol vypracovaný v záujme oboch strán sporu a znaleckým posudkom bola stanovená cena nehnuteľnosti v rovnakej výške, ako uviedol žalobca v mimosúdnom konaní. 11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Žalovaná nemala záujem súdiť sa so žalobcom, dodnes má kvôli tomu psychické problémy. Na mimosúdnu dohodu navrhnutú žalobcom nepristúpila, keďže táto obsahovala neprijateľné podmienky a nechcela, aby sa spolu s dcérou ocitli na ulici. Poukázala na návrh žalobcu na uzavretie mimosúdnej dohody, nachádzajúci sa v spise, ktorým požadoval od nej neadekvátne sumy a mal neadekvátne požiadavky ako napr. vyplatenie podielu vo výške 28.214,-eur, zadováženie 1-izbového bytu a navýšenie jeho podielu a pod. Tiež poukázala na násilné správanie sa žalobcu, z ktorého dôvodu sa nezúčastňovala mimosúdnych jednaní. To však neznamená, že by nemala záujem dohodnúť sa so žalobcom mimosúdnou cestou. Žalovaná nezavinila existenciu súdneho konania. Opätovne poukázala na svoje nepriaznivé finančné a majetkové pomery. 12. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej zotrval na svojej odvolacej argumentácii a opätovne poukázal na to, že žalovaná sa od roku 2007 vyhýbala mimosúdnej dohode a zapríčinila vedenie sporu. 13. Žalovaná v svojom písomnom stanovisku ako reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrvala na doterajšej argumentácii. 14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 15. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým výrokom o trovách konania strán sporu vecne správne, preto odvolací súd tento výrok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 16. Predmetom konania o veci samej bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom súd rozhodol jedným z alternatívnych spôsobov navrhnutých žalobcom, preto správny je záver súdu prvej inštancie, že žalobca bol v konaní úspešným. V súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. tak vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, ktorá v podaní úspech nemala. 17. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade sú v zmysle § 257 C.s.p. dané dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. 18. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 19. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. 20. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa vychádza z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery na strane strany sporu, ktorej patrí náhrada trov konania, a či táto strana v prípade nepriznania trov konania nebude pociťovať takú ujmu, ktorá by výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej strane. 21. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý dannosť dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi vzhliadol v nepriaznivej sociálnej, majetkovej a finančnej situácie na strane žalovanej. Žalovaná je dočasne zamestnaná na dobu určitú s minimálnym mesačným príjmom a prihliadnuc na mesačné výdavky, ako aj na tú skutočnosť, že zabezpečuje starostlivosť o dcéru, ktorá síce je plnoletá a ukončila vysokoškolské štúdium, avšak sa stala nezamestnanou možno uzavrieť, že nepriaznivá finančná situácia na strane žalovanej, je rozhodujúcou skutočnosťou pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Odvolací súd považuje za správne aj úvahy súdu prvej inštancie, že nepriznanie náhrady trov konania žalovanému vzhľadom na výšku jeho príjmu, sociálne a majetkové pomery nespôsobí vážny zásah do jeho majetkovej sféry. 22. Zhodnotiac tieto majetkové, finančné a sociálne pomery na strane oboch strán sporu, odvolací súd považuje za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania. 23. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na postoj žalovanej, ktorá podľa jeho názoru mala zapríčiniť vedenie tohto konania, odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Žalovaná tvrdenia žalobcu v tomto smere poprela, pritom poukázala na písomnú komunikáciu, ktorá prebehla medzi stranami sporu pred začatím konania. Z obsahu týchto listín nemožno dospieť k záveru, že by úmyslom žalovanej nebolo uzavrieť mimosúdnu dohodu a už vôbec nemožno vyvodiť, že by žalovaná zapríčinila vedenie tohto konania. 24. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, ktorý pri skúmaní majetkových pomerov poukázal na to, že obe strany sporu sú vlastníkmi porovnateľných bytov, odvolací súd udáva, že samotná táto skutočnosť nemôže ovplyvniť rozhodnutie o trovách konania v prospech žalobcu. Zistené majetkové pomery totiž nesvedčia o tom, že by majetkové pomery na strane žalovanej boli vo výraznom nepomere v jej prospech oproti žalobcovi. 25. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na svoj zdravotný stav a zvýšené výdavky s tým spojené, nejde o také skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie v prospech žalobcu pri zohľadnení ostatných zistených pomerov na strane oboch účastníkov konania. 26. Odvolací súd sa zhoduje aj s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalobcu nahradiť polovicu vzniknutých trov štátu, keďže neboli zistené žiadne dôvody na strane žalobcu, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov štátu. 27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne. 28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).