Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/195/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108207925 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7108207925.4 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne : L. I., nar. X.X.XXXX, bytom v D. č. XX, P., zastúpená AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovanej: U.. R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom v M., L. XX, o zaplatenie 10.162,65 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 25C 161/2008 zo dňa 16. februára 2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom sp.zn. 25C 161/2008 zo dňa 13. marca 2018 r o z h o d o l : M e n í rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyňa má nárok proti žalovanej na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa má nárok proti žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 16. februára 2018 č.k. 25C 161/2008-760 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.209,25 € od 2.7.2008 do zaplatenia a zo sumy 3.793,75 € vo výške 8,25% ročne od 30.5.2014 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 84%. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 13. marca 2018 č.k. 25C 161/2008-771 v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol. 2. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jej celkového úspechu v konaní, t.j. 84%, vychádzajúc zo žalobou uplatneného nároku po zmene žaloby 7.623 € a súdom priznanej sumy 7.003 €. 3. Proti výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP a navrhla rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd jej prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Poukázala na to, že v prejednávanej veci výsledok sporu závisel od znaleckých posudkov, pričom bola úspešná čo do základu uplatneného nároku, a preto je nevyhnutné ju považovať aj podľa Civilného sporového poriadku za plne procesne úspešnú, napriek tomu, že CSP neobsahuje vyslovené ustanovenie, ktoré obsahoval Občiansky súdny poriadok v § 142 ods. 3. V zmysle odbornej literatúry podľa ust. § 255 CSP bude posudzovaná aj náhrada trov konania v prípade čiastočného procesného (ne)úspechu, procesného neúspechu v pomerne nepatrnej časti, ako aj v prípade rozhodnutí na plnenie, pri ktorých výrok súdneho rozhodnutia v časti výšky plnenia závisel od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Nemožno totiž ad absurdum zaťažiť stranu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Princíp vyjadrený v § 142 ods. 3 O.s.p. bude teda uplatňovaný aj naďalej, a to na základe interpretácie všeobecného ustanovenia § 255 CSP v súlade s článkom 2 ods. 1, článkom 3 ods. 1 a článkom 4 CSP s poukazom na dôvodovú správu k CSP. V tomto prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Zdôraznila, že v predmetnom konaní boli podané viaceré znalecké posudky - znalecký posudok vypracovaný C.. Y. Š., C.. P. Y. a C.. F. F., ktorými bola vypočítaná výška bezdôvodného obohatenia a záviselo len od úvahy súdu, ktorý znalecký posudok bude podkladom pre rozhodnutie vo veci samej, keďže v jednotlivých posudkoch bola výška bezdôvodného obohatenia stanovená rôzne. Zároveň posledná úprava petitu vychádzala z rôznych posudkov pri jednotlivých rokoch, ktorá skutočnosť nemôže ísť na vrub žalobkyne. Žalobkyňa pritom sama nevedela určiť výšku bezdôvodného obohatenia a keďže išlo o odbornú otázku, jej objektívne zodpovedanie prináležalo znalcovi z príslušného odboru. Nemôže byť preto sankcionovaná za to, že nesprávne určí výšku istiny, ktorú následne vypočíta znalec. Pri priznávaní náhrady trov konania žalobcovi v plnej výške, ak rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku, postupoval súd aj v iných konaniach v skutkovo a právne obdobnej veci, napr. v konaní vedenom pod sp.zn. 40C 67/2008 alebo 20C 161/2008, pričom v ostatne uvedenej veci Krajský súd v Košiciach v uznesení zo dňa 27. júna 2017 sp.zn. 6Co 66/2017 vyslovil svoj právny názor, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže rozhodnutie záviselo od znaleckého dokazovania. 4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 6. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok rozsudku, ktorým žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 84%. 7. Ostatné výroky rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom nadobudli právoplatnosť, pretože proti nim nebolo podané odvolanie a neboli preto predmetom odvolacieho prieskumu. 8. V napadnutom výroku o trovách konania neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil napadnutý výrok rozsudku tak, ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia. 9. Súd prvej inštancie správne aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 255 ods. 1 CSP, avšak toto ustanovenie nesprávne vyložil, v dôsledku čoho je rozhodnutie v napadnutom výroku vecne nesprávne. 10. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 11. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 12. Zásada úspechu vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. 13. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešnú žalobkyňu, ak jej bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ju totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba riešiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobkyne bolo zasiahnuté. Otázka výšky bezdôvodného obohatenia je potom druhoradá a nadväzujúca. 14. V prejednávanom spore rozsah úspechu žalobkyne závisel od znaleckého dokazovania, nakoľko výška bezdôvodného obohatenia žalovanej bola ustálená až znaleckým posudkom C.. Y. Š.. Odvolací súd poukazuje aj na to, že tento znalecký posudok nebol jediný, ktorého výsledky boli v konaní použité a v priebehu sporu bola výška bezdôvodného obohatenia ustálená viacerými znaleckými posudkami rozdielne (znalecké posudky C.. P. Y. a C.. F. F.). 15. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania v zmysle ustanovenia § 388 CSP tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP. 16. Pri vyčíslení výšky náhrady trov konania bude súd vychádzať iba z prisúdenej sumy. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“, keďže ten sa skúma čo do právneho základu, a nie do výšky priznaného nároku. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu. 18. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).