Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sa/26/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200480 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200480.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobkyne O. G., bytom G., O. XX, proti žalovanému Sociálnej poisťovni Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 12.03.2018 č. XXXXXXXXXX X, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z 09.11.2017 č. XXXXXXXXXX X. Týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie, podľa § 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žalobkyni žiadosť o invalidný dôchodok, a súčasne podľa § 70 ods.2 a § 112 ods.4 zákona o sociálnom poistení zamietla jej žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Týmto rozhodnutím bol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 11.07.2017 č. 5Sd/42/2016. 2. Krajský súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo 04.05.2016 č. XXXXXXXXXX X z dôvodu, že nebolo zrejmé, z akého ustanovenia zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa vychádzala, a akou úvahou sa spravovala, keď na účely posúdenia nároku žalobkyne na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení, ktorý žalobkyňa uplatnila neformálnou žiadosťou z 15.12.2014, považovala v súvislosti s doplatením poistného na dôchodkové poistenie za rozhodujúci moment vykonania zisťovacej prehliadky, a uvedenému v odôvodnení rozhodnutia nevenovala dostatočnú pozornosť. Súd uložil Sociálnej poisťovni, ústrediu opätovne posúdiť uplatnený nárok, a po vyhodnotení všetkých dôkazov rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo možné preukázať jeho zákonnosť. 3. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení konštatoval, že posúdenie zdravotného stavu patrí do vecnej pôsobnosti posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý na základe predložených odborných lekárskych nálezov vyslovil odborný záver o tom, či vznikla invalidita, alebo nie. Poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.01.2010 sp. zn. 9So/127/2009, z ktorého vyplýva, že je potrebné, aby v lekárskom posudku bol určený deň vzniku invalidity. Ak ide o poistenca vždy, a ak ide fyzickú osobu, ktorá je nezaopatreným dieťaťom, vtedy, ak dovŕšilo vek 16 rokov, s ohľadom na skutočnosť, že aj toto nezaopatrené dieťa môže byť od dosiahnutia veku 16 rokov poistencom ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Presný deň vzniku invalidity môže určiť na základe podkladov iba posudkový lekár. 4. Posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval, že invalidita žalobkyne vznikla v čase jej nezaopatrenosti, a to pred ukončením povinnej školskej dochádzky, ktorú ukončila v školskom roku 2004/2005. Svoj záver oprel o doložené odborné lekárske nálezy, z ktorých vyplýva, že od detstva sa zdravotné ťažkosti žalobkyne stupňovali, bola sústavne v liečbe neurológov, psychiatrov a infektológov, a v rokoch 2003 - 2004 bola opakovane hospitalizovaná. V dôsledku zdravotných problémov ako 14- ročná od mája 2003 mala žalobkyňa povolené individuálne štúdium. 5. Vzhľadom na to, že invalidita žalobkyni vznikla pred 16. rokom veku a nezískala obdobie povinného dôchodkového poistenia, súčasne pred 16. rokom veku nemohla získať ani obdobie dobrovoľného poistenia, a ani obdobie dodatočne doplateného obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu menej ako jeden rok, žalobkyni nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 02.09.2006 do 04.09.2006 zaplatila 10.12.2014. Správny orgán konštatoval, že nakoľko dodatočným doplatením poistného na dôchodkové poistenie žalobkyňa získala obdobie dôchodkového poistenia až po vzniku invalidity, nemá toto obdobie dôchodkového poistenia vplyv na nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení. 6. Získanie obdobia dôchodkového poistenia dodatočným doplatením poistného nemá vplyv ani na nárok na určenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení, pretože nárok na tento druh invalidného dôchodku nie je podmienený splnením podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia a jeho vznik je viazaný najskôr na deň dovŕšenia 18 rokov veku. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31.05.2010 sp. zn. 4So/28/2009. 7. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia tiež vyplýva že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia 25.01.2011. Podľa posudku posudkového lekára z uvedeného dňa bola žalobkyňa uznaná invalidnou podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení v súlade s § 263 ods.15 v súvislosti s § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení. Invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Posudkový lekár určil mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa v opravnom prostriedku namietala stanovenú mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, a v rámci konania o opravnom prostriedku bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaná za invalidnú s 80 %-nou mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Právoplatným rozhodnutím z 30.05.2011 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods.2 a § 82 zákona o sociálnom poistení od 05.11.2007. Invalidný dôchodok bol žalobkyni priznaný v súlade s § 114 ods.1 zákona o sociálnom poistení 3 roky spätne od uplatnenia nároku na invalidný dôchodok. 8. Žalobkyňa neformálnou žiadosť z 15.12.2014 požiadala o prepočítanie sumy invalidného dôchodku, pretože 10.12.2014 dodatočne doplatila poistné na dôchodkové poistenie a dobu štúdia od 02.09.2006 do 04.09.2006 podľa § 142 ods.3 písm.d) zákona o sociálnom poistení. Správny orgán konštatoval, že keďže invalidita žalobkyni vznikla pred ukončením povinnej školskej dochádzky, pred 16. rokom veku, nemá dodatočne zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie vplyv na nárok na invalidný dôchodok, pretože ide o dobu po vzniku invalidity, a teda nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení nemôže jej vzniknúť. V dôsledku dodatočného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie nie je možné stanoviť iný dátum vzniku invalidity. 9. Dodatočné doplatenie poistného nemá vplyv ani na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení, pretože suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods.3 zákona o sociálnom poistení, a v podmienkach získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia sa považujú za splnenú - neskúma sa. 10. Prvostupňový správny orgán ďalej konštatoval, že žalobkyni nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení nevznikne ani odo dňa dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie, pretože nejde o zaplatenie dlžného poistného poistencom podľa ustanovenia § 78 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods.3 zákona o sociálnom poistení za obdobie od 02.09.2006 do 04.09.2006 žalobkyňa získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods.5 zákona o sociálnom poistení v rozsahu 3 dní, ktoré budú zohľadnené pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, resp. nárok na predčasný starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Žalobkyňa odo dňa priznania invalidného dôchodku získala aj obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods.4 zákona o sociálnom poistení, t.j. obdobie poberania invalidného dôchodku. Z uvedeného dôvodu bola žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení zamietnutá. Pretože sa nezmenili ani rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ovplyvnili nárok žalobkyne na invalidný dôchodok, alebo nárok na jeho výplatu, správny orgán zamietol aj zvýšenie invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení. 11. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietala, že sa Sociálna poisťovňa, ústredie nezaoberala v odôvodnení rozhodnutia, z akého ustanovenia zákona vychádzala, keď tvrdí, že spätné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie až po zisťovacej lekárskej prehliadke nezakladá právny nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení a namiesto toho svojvoľne a neoprávnene zmenila dátum vzniku jej invalidity, ktorá bola posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach zo dňa 06.05.2011 stanovená na účely § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení dňom 27.03.2007. 12. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 10.01.2018, ktorý zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený komplexne, žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 263 ods.15 v súvislosti s § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení. 13. Zdravotný stav žalobkyne vzhľadom na to, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zotrval na svojom posudkovom závere, posudzoval v odvolacom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove dňa 06.02.2018. Zo záveru posudku vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne naďalej spĺňa podmienky invalidity, ktorá vznikla v čase jej nezaopatrenosti. V odvolacom konaní bolo zo psychiatrických vyšetrení z obdobia od júna 2014 do 09.05.2017, z neurologických vyšetrení z obdobia od 23.06.2014 do 03.05.2017, a z infektologických vyšetrení z obdobia od 28.05.2015 do 05.05.2017 preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu - poruchy imunity, chronický únavový syndróm, ťažká forma so stratou zárobkovej schopnosti z hľadiska duševných a telesných schopností, podľa kapitoly III., oddiel C, položka 1, písm.b), prílohy č. IV., zákona o sociálnom poistení zodpovedá miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Táto miera poklesu bola zvýšený o 10 % podľa § 71 ods.8 zákona o sociálnom poistení za iné zdravotné postihnutia (obcesívno-kompulzívna porucha ťažká forma, depresívna porucha ťažká, a iné špecifické poruchy osobnosti). Obaja posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, na základe predložených odborných lekárskych nálezov, z ktorých vyplýva, že od detstva, ťažkosti, ktoré sa stupňovali, bola žalobkyňa sústavne v liečbe neurológov, psychiatrov a infektológov, a v rokoch 2003 a 2004 bola opakovane hospitalizovaná. V dôsledku zdravotných problémov mala už ako 14-ročná od mája 2003 povolené individuálne štúdium. 14. Podľa odborných lekárskych nálezov z roku 2010 posudkoví lekári sociálneho poistenia zistili, že u žalobkyne došlo k vystupňovaniu existujúcich zdravotných problémov, ktoré boli závažné už v čase pred ukončením povinnej školskej dochádzky, a podmieňovali vznik invalidity. Na základe uvedeného je zrejmé, že invalidita u žalobkyne vznikla pred ukončením povinnej školskej dochádzky, t.j. pred dovŕšením veku 16 rokov. Posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval, že s určitosťou je možné povedať, že invalidita vznikla už v roku 2004, kedy už išlo o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 15. Žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods.2 a § 82 zákona o sociálnom poistení právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie z 30.05.2011 č. XXXXXXXXXX X, a to od 05.11.2007, t.j. 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku dňa 05.11.2010. Neformálnou žiadosťou zo dňa 15.12.2014 žalobkyňa požiadala o prepočítanie sumy invalidného dôchodku, pretože dňa 10.12.2014 dodatočne doplatila poistné na dôchodkové poistenie za dobu štúdia od 02.09.2006 do 04.09.2006 podľa § 142 ods.3 písm.d) zákona o sociálnom poistení. Pretože invalidita žalobkyne vznikla pred ukončením povinnej školskej dochádzky, pred 16. rokom veku, dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení, pretože ide o obdobie dôchodkového poistenia po vzniku invalidity. Žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán, konštatoval, že zákon o sociálnom poistení neumožňuje, aby sa v dôsledku dodatočného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie stanovil iný dátum vzniku invalidity. Podľa žalovaného dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie žalobkyňa získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods.5 zákona o sociálnom poistení v rozsahu 3 dní, ktoré jej bude zohľadnené pri posudzovaní nároku na starobný, resp. predčasný starobný dôchodok a určení jeho sumy. Žalovaný námietku žalobkyne, že Sociálna poisťovňa svojvoľne mení dátum vzniku jej invalidity, považoval za nedôvodnú, pretože posudkoví lekári sociálneho poistenia v preskúmavacích konaniach, ako aj v odvolacom konaní, dospeli k zhodnému záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení v súlade s § 263 ods.5 v súvislosti s § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení, a invalidita žalobkyne vznikla v čase nezaopatrenosti, pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. 16. Žalovaný nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobkyne, že v odvolacom konaní nežiadala o posudzovanie jej zdravotného stavu, pretože k záveru posudkového lekára sociálneho poistenia pri kontrolnom posúdení jej zdravotného stavu dňa 22.08.2017 nemala žiadne námietky, pretože žalobkyňa odvolaním napadla správnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, po zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok a zvýšeniu sumy invalidného dôchodku, preto pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia bolo potrebné posúdiť správnosť dátumu vzniku invalidity. Posudzovanie zdravotného stavu na účely dôchodkového poistenia je medicínskou záležitosťou, právomoc určovať percentuálnu mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť a dátum vzniku invalidity bola podľa § 153 ods.5 zákona o sociálnom poistení zverená výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, prvostupňový správny orgán postupoval zákonným spôsobom. 17. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne v odborných posudkoch o invalidite zo dňa 10.01.2018, 06.02.2018, stanoviskách odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 18.10.2017, a zo dňa 27.02.2018, sa zhodli na tom, že invalidita žalobkyne vznikla v čase nezaopatrenosti, a to pred ukončením povinnej školskej dochádzky, t.j. pred dovŕšením 16. roku veku. Vzhľadom na to žalobkyni nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení, ani v dôsledku dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie. Z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Pretože sa nezmenili ani rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ovplyvnili nárok žalobkyne na invalidný dôchodok priznaný podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení, alebo nárok na jeho výplatu, podľa žalovaného bolo správne rozhodnuté aj o zamietnutí zvýšenia invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení. 18. V zákonnej lehote podala žalobkyňa žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie z 09.11.2017. V žalobe navrhla, aby súd obe tieto rozhodnutia zrušil ako nezákonné a arbitrárne, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 19. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 06.05.2011 bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredie, Košice stanovená miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 80 % s dátumom vzniku invalidity od 27.03.2007. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podala odvolanie z dôvodu, že sa vo svojom rozhodnutí nezaoberala právnym názorom vysloveným v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 09.11.2017. Sociálna poisťovňa, ústredie jej však oznámila, že odvolanie bolo zaslané posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ktorý opätovne posúdi správnosť, úplnosť a presvedčivosť svojho odborného posudku. Žalobkyňa zdôraznila, že odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne nepodala z dôvodu nesprávnosti stanovenia dátumu vzniku invalidity, ani miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, ale z dôvodu, že prvostupňový správny orgán nesprávne posúdil, že jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení. 20. Dňa 22.08.2017 žalobkyňa absolvovala kontrolnú lekársku prehliadku so záverom, ktorý jej bol oznámený listom zo 16.10.2017. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že jej zdravotný stav bol posúdený dňa 10.01.2018 posudkovým lekárom sociálneho poistenia SP, pobočky Košice, ktorý zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený komplexne, je naďalej invalidná, a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach. Dňa 06.02.2018 bol jej zdravotný stav údajne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredie, so sídlom v Prešove. Toto rozhodnutie považuje žalobkyňa za nezákonné a nedôvodné, keďže voči rozhodnutiu posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 10.01.2018 nepodala odvolanie, a o ďalšom posudzovaní svojho zdravotného stavu nebola informovaná, a nemohla sa k nemu vyjadriť. Opätovné posúdenie svojho zdravotného stavu považuje žalobkyňa za nezákonné, svojvoľné, bez zákonného podkladu. S poukazom na ustanovenia § 153 ods.6 a § 153 ods.7 zákona o sociálnom poistení uviedla, že v jej prípade neboli splnené podmienky pre opätovné posúdenie zdravotného stavu, pretože predchádzajúce posúdenia boli vykonané len prednedávnom (22.08.2017) a neexistoval ani podnet fyzickej alebo právnickej osoby na takéto posúdenie. Týmto postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 21. Žalobkyňa v žalobe namietala, že zo stanoviska odboru lekárskej posudkovej činnosti SP, ústredie, zo dňa 18.10.2017 a 27.02.2018, podľa ktorých jej invalidita vznikla pred dovŕšením 16. roku veku, konštatovanie Sociálnej poisťovne je nepodložené, pretože tieto stanoviská jej neboli doručené, a neuvádza ich vo svojom rozhodnutí ani prvostupňový orgán, ani žalovaný. 22. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí sa vôbec nezaoberal odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 11.07.2017, ktorý zrušil predchádzajúce jeho rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť, pre nedostatok dôvodov, a neuviedol, z akého ustanovenia zákona vychádzal, keď tvrdil, že spätné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie až po zisťovacej prehliadke nezakladá právny nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Namiesto toho svojvoľne a neoprávnene sa snažil zmeniť dátum vzniku jej invalidity, ktorá bola posudkom posudkového lekára SP, ústredie so sídlom v Košiciach O.. M. G. zo dňa 06.05.2011 stanovená pre účely § 70 ods.2 aj § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení dňom 27.03.2007. Tento dátum bol akceptovaný aj pri následných posúdeniach jej zdravotného stavu v rokoch 2013 a 2017, pričom aj tento dátum považoval za nepochybný. Žalobkyňa pripustila, že zdravotné problémy sa u nej vyskytli už v roku 2003, kedy mala 14 rokov, ale neboli takého charakteru a nedosahovali takú intenzitu, ktorá by podmieňovala vznik invalidity. Je tiež pravdou, že v roku 2003 požiadala o individuálny študijný plán z dôvodu, že po absolvovaní operačného zákroku sa musela zotaviť. Vývoj jej ochorenia mal progresívny charakter, a preto o invalidný dôchodok požiadala až v novembri 2010. Tvrdenie, že sa invalidnou stala pred 16. rokom veku, je nepodložené, nepravdivé, pretože v tomto období jej zdravotný stav nebol dlhodobo nepriaznivý, nebol stabilizovaný, ani ďalšou liečbou neovplyvniteľný. 23. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že snahu žalovaného o zmenu dátumu vzniku jej invalidity považuje za účelovú, nezákonnú a šikanóznu, pričom žalovaný nepravdivo uvádza, že k zmene tohto dátumu došlo v štyroch posudkoch z rokov 2017 a 2018. 24. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 12.06.2018 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení zopakovala dôvody uvedené vo svojom rozhodnutí, a k opätovnej námietke žalobkyne, že žalovaná svojvoľne mení dátum vzniku jej invalidity, uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v preskúmavacích konaniach, ako aj v odvolacom konaní, dospeli k zhodnému záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení v súlade s § 263 ods.15, v súvislosti s § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení. A invalidita žalobkyne vznikla v čase nezaopatrenosti pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. 25. K opätovnej námietke žalobkyne, že v odvolacom konaní nežiadala o posudzovanie jej zdravotného stavu, žalovaný uviedol, že žalobkyňa odvolaním napadla správnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, a zvýšenie sumy invalidného dôchodku, a pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia bolo potrebné posúdiť správnosť dátumu vzniku invalidity. Posudzovanie zdravotného stavu pre účely dôchodkového poistenia je medicínskou záležitosťou, a zákon o sociálnom poistení zveruje toto posudzovanie výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovaného. 26. K námietke žalobkyne, že sa proti odbornému posudku zo dňa 10.01.2018 neodvolala, žalovaný uviedol, že odborný posudok o invalidite vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia nie je rozhodnutím o dôchodkovej dávke, proti ktorému správne predpisy umožňujú podať odvolanie. Odborný posudok o invalidite je podkladom pre rozhodnutie o dôchodkovej dávke, invalidnom dôchodku. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa z odborných posudkoch o invalidite zo dňa 10.01.2018 a 06.02.2018, ako aj stanoviska k odbornej lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 18.10.2017 a 27.02.2018 zhodli v tom, že invalidita žalobkyne vznikla v čase nezaopatrenosti, a to pred ukončením povinnej školskej dochádzky, t.j. pred dovŕšením 16. roku veku. Vzhľadom na to žalobkyni nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení, a to ani v dôsledku dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods.3 písm.d) zákona o sociálnom poistení. 27. Žalovaný konštatoval, že z právneho a skutkového stavu veci vyplynulo, že nebolo možné žiadosti žalobkyne zo dňa 15.12.2014 o priznaní invalidného dôchodku podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení vyhovieť, a pretože sa nezmenili ani rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ovplyvnili nárok žalobkyne na invalidný dôchodok priznaný podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení, alebo nárok na jeho výplatu, Sociálna poisťovňa, ústredie žiadosť žalobkyne správne zamietla podľa § 70 ods.1, a súčasne správne rozhodla o zamietnutí zvýšenia invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení. 28. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že tvrdenie žalovaného, že sa stala invalidnou pred 16. rokom veku, je nepodložené a nepravdivé. V tomto období jej zdravotný stav nebol dlhodobo nepriaznivý, nebol stabilizovaný, ani ďalšou liečbou neovplyvniteľný. Rovnako považuje za nepravdivé aj tvrdenie žalovaného, že viacerí posudkoví lekári v stanoviskách odboru lekárskej posudkovej činnosti sa zhodli na tom, že jej invalidita vznikla pred 16. rokom veku. Pripojila list z 10.01.2018, v ktorom je invalidita stanovená dňom 27.03.2007. 29. Žalobkyňa na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach zotrvala na svojej žalobe a konštatovala, že žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení neupravuje možnosť zmeny dátumu vzniku invalidity po tom, ako rozhodnutie Sociálnej poisťovne nadobudne právoplatnosť. Právoplatné rozhodnutie správneho orgánu je záväzné pre správny orgán. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržal obsahu vyjadrenia z 12.06.2018 a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 30. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s pripojenými spismi, a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. 31. Súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa žiadosťou spísanou 25.01.2011 požiadala o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 27.03.2007. Zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 25.01.2011. V posudku posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení pre účely § 70 ods.2 a § 263 ods.15 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár v posudku konštatoval, že invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa. Uvedený posudok bol podkladom pre vydanie rozhodnutia zo 16.02.2011, ktorým bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods.2 a § 82 ods.2 zákona o sociálnom poistení od 05.11.2007. Žalobkyňa podala opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, v ktorom žiadala o opätovné prehodnotenie v zmysle ťažkého postihnutia. Zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný 06.05.2011 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice (O.. M. G.), ktorý v posudku z uvedeného dňa konštatoval, že v súlade s § 263 ods.15 v súvislosti s § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 80 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pre účely § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení vznik invalidity je dňom 27.03.2007. V dôsledku uvedeného posudku Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím z 30.05.2011 priznala žalobkyni podľa § 70 ods.2 a § 82 ods.2 zákona o sociálnom poistení od 05.11.2007 invalidný dôchodok. 32. Žalobkyňa neformálnou žiadosťou z 15.12.2014 požiadala Sociálnu poisťovňu, ústredie o prepočítanie invalidného dôchodku, pretože dňa 10.12.2014 dodatočne doplatila poistné za dobu štúdia od 02.09.2006 do 04.09.2006 podľa § 142 ods.3 písm.d) zákona o sociálnom poistení. Z potvrdenia B. S. G.Š. na H. XX, o návšteve školy zo dňa 28.11.2014 vyplýva, že žalobkyňa bola študentkou tejto školy od 01.09.2003 do 22.05.2007. 33. Žalovaný žiadosti žalobkyne nevyhovel a jeho rozhodnutia boli predmetom súdneho preskúmavania Krajským súdom v Košiciach v konaní sp. zn. 6Sd/56/2015 a 5Sd/42/2016. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 11.07.2017 sp. zn. 5Sd/42/2016 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo 04.05.2016 a vec jej vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, z akého ustanovenia zákona o sociálnom poistení vychádzala, a akou úvahou sa Sociálna poisťovňa spravovala, keď pre posúdenie nároku žalobkyne (v tom čase navrhovateľky), považovala za rozhodujúci moment vykonania zisťovacej prehliadky. Podľa názoru krajského súdu v ďalšom konaní a rozhodnutie je potrebné presvedčivo odôvodnené, tak aby ho bolo možné preskúmať, s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie obsah administratívneho spisu. Z uvedeného dôvodu súd zrušil rozhodnutie pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. 34. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa opätovne zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok a podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení, a súčasne zamietla aj žiadosť podľa § 70 ods.2 a § 112 ods.4 zákona o sociálnom poistení o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Dôvody rozhodnutia žalovaného a Sociálnej poisťovne, ústredie sú uvedené v bodoch 3. - 17. tohto rozsudku. 35. Pred vydaním rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie si zabezpečila opätovné odborné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredie so sídlom v Prešove. V posudku zo 06.02.2018 posudkový lekár konštatoval, že žalobkyňa už počas štúdia na X-F. B. S. G. mala v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu individuálny študijný plán vyučovania (od mája 2003, kedy mala 14 rokov), keď v popredí klinického obrazu pretrvávali ťažkosti psychického charakteru, najmä neurastenicko-depresívne stavy, výrazné pocity unavenosti a celkovej nevýkonnosti. Dá sa predpokladať, že už pred ukončením povinnej školskej dochádzky, t.j. pred 16. rokom veku vznikla u žalobkyne invalidita, a určenie presného dátumu vzniku invalidity nie je možné v dôsledku postupného vývoja ochorenia a stupňovania jeho závažnosti. V čase uznania za invalidnú v roku 2011 dokumentovala Infekčná klinika FN L. Pasteura v Košiciach diagnostický záver únavového syndrómu v ťažkej forme so splnenými malými aj hlavnými kritériami tohto ochorenia. Posudkovými lekármi bola uznaná za invalidnú, pretože už existujúce zdravotné ťažkosti od roku 2003 sa vystupňovali - invalidita žalobkyne vznikla v čase nezaopatrenosti. V roku 2012 a 2013 bola žalobkyňa opakovane hospitalizovaná na Psychiatrickej klinike v Košiciach, Psychiatrickom oddelení v Michalovciach, Psychiatrickom oddelení v Rožňave, a v Psychiatrickej nemocnici v Pezinku. Do popredia psychického stavu bola supsumovaná obcesívna-kompulzívna porucha, epizódy ťažkej depresie a emočne nestabilná osobnosť. Zdravotný stav po preštudovaní všetkých predložených odborných vyšetrení podľa posudkového lekára naďalej spĺňa podmienky invalidity, ktorá vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa. 36. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú uvedené v § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr od dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 37. Podľa posudkov posudkových lekárov, ktorí posudzovali zdravotný stav žalobkyne, invalidita vznikla v čase, keď bola nezaopatreným dieťaťom, preto jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení, ktorý jej bol aj priznaný a vyplácaný. Pretože invalidita vznikla u žalobkyne v čase, keď bola nezaopatreným dieťaťom, t.j. nebola poistencom, ale bola fyzickou osobou, nie je možné jej nárok na invalidný dôchodok posudzovať podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa dňa 10.12.2014 dodatočne zaplatila poistné za obdobie od 02.09.2006 do 04.09.2006. Podľa § 142 ods.3 písm.d) poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole, alebo na vysokej škole, po dovŕšení 16 rokov veku. Žalobkyni vznikla invalidita pred dovŕšením 16. roku veku, v rokoch 2003 - 2004, nebola v čase vzniku invalidity poistencom, preto nemohla získať obdobie povinného dôchodkového poistenia, a ani obdobie dobrovoľného poistenia, alebo dodatočne doplateného obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu menej ako jeden rok. 38. Z citovaného ustanovenia § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok podľa tohto ustanovenia môže vzniknúť iba osobe, ktorá je poistencom už v čase zisťovania lekárskej prehliadky. Dodatočné zaplatenie poistného fyzickou osobou podľa § 142 ods.3 písm.b) zákona o sociálnom poistení, ktorá nebola v čase zisťovacej lekárskej prehliadky poistencom, nezakladá nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Dodatočné doplatenie poistného fyzickou osobou, nie ešte poistencom podľa § 142 ods.3 zákona o sociálnom poistení nezakladá nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení. 39. Krajský súd považuje za správny záver žalovaného, že v čase vzniku invalidity žalobkyne táto nebola poistencom. Aj posudkoví lekári, ktorí posudzovali zdravotný stav žalobkyne, od podania žiadosti, uvádzali, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods.1 na účely § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení ako fyzická osoba. Žalobkyňa sa teda stala invalidnou nie ako poistenec, ako ako fyzická osoba, a preto jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Takýto nárok môže vzniknúť iba poistencovi, ale nie fyzickej osobe, ktorá nie je poistencom. Fyzickej osobe môže vzniknúť nárok len podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení. V týchto prípadoch sa suma invalidného dôchodku určuje podľa § 73 ods.3 alebo 4 zákona o sociálnom poistení. Doplatenie poistného nemá vplyv na výšku invalidného dôchodku. Aj podľa názoru súdu napriek dodatočnému zaplateniu poistného žalobkyňa nezískala spätne status poistenca na účely posúdenia invalidity, aj podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení. 40. Súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2018 sp. zn. 7So/72/2016, z ktorého vyplýva, že „rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení je tá skutočnosť, či v čase vzniku invalidity podľa lekárskeho posudku žiadateľ o dôchodok splnil podmienku poistenca. Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že ku dňu vzniku invalidity 09.06.2012 navrhovateľ ako žiadateľ o dôchodok nespĺňal podmienku poistenca, a preto súd prvého stupňa, ako aj odporkyňa, správne konštatovali, že dodatočné zaplatenie poistného navrhovateľovi ku dňu vzniku invalidity status poistenca nenavrátil. Takýto postup nie je možné považovať voči navrhovateľovi za diskriminačný, práve opačný postup by bol diskriminačný voči poistencom“. 41. K námietke žalobkyne, že žalovaný neoprávnene dať posudzovať jej zdravotný stav pred vydaním rozhodnutia napriek tomu, že ona posudok posudkového lekára sociálneho poistenia nenapadla, ale bola s ním spokojná, je nedôvodné, pretože žalovaný pred vydaním rozhodnutia je povinný postupovať tak, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci, a je za tým účelom oprávnený zaobstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 195 ods.1 zákona o sociálnom poistení). Rovnako ako žalovaný, aj súd poukazuje na to, že odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia nie je rozhodnutím, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok, ale je jedným z podkladov pre rozhodnutie. Pre ozrejmenie dátumu vzniku invalidity bol preto správny orgán prvého stupňa oprávnený požiadať príslušného posudkového lekára sociálneho poistenia, aby zdravotný stav žalobkyne z tohto pohľadu opätovne posúdil a vyhodnotil. Súd nepovažuje za opodstatnenú námietku žalobkyne, že žalovaný svojvoľne zmenil dátum vzniku invalidity, keď posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Košice (O.. M. G.) so svojom posudku z 27.03.2007 uviedol vznik invalidity pre účely § 70 ods.1 deň 27.03.2007. Uvedeného dňa žalobkyňa dovŕšila 18 rokov svojho veku a od uvedeného dňa jej vznikol nárok na invalidný dôchodok, tak ako je to uvedené v § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení. Vo výroku svojho posudku menovaný posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval, že žalobkyňa je invalidná podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 80 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej konštatoval, že invalidita vznikla u žalobkyne v čase nezaopatrenosti. Z uvedeného posudku teda nevyplýva, že by posudkový lekár určil vznik invalidity u žalobkyne dňom dovŕšenia 18. roku jej veku, ale uvedený dátum bol uvedený za účelom určenia dátumu vzniku nároku na invalidný dôchodok. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval žalobu žalobkyne za opodstatnenú a dôvodnú, preto ju podľa § 190 ods.1 Správneho súdneho poriadku zamietol. 42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého súd priznal právo na náhradu trov konania iba tomu žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.