Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sa/23/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200952 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200952.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobkyne W.. R. J.Á., L.. XX.XX.XXXX, J. W. XXXX/X, T., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Kolárikovou, advokátkou, so sídlom kancelárie v Košiciach, Stará prešovská 10, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29.augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2017 takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29.augusta 8-10, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2017 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2017 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v Bratislave Ing. Ľubomír Vážny, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“), v konaní o nároku žalobkyne na priznanie predčasného starobného dôchodku, vo veci jej odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 535 311 3440 0 zo dňa 12.12.2016 ( v ďalšom texte aj : „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. : „prvostupňové správne rozhodnutie“) rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. 2. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bol žalobkyni podľa § 67 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení priznaný od 01.09.2013 predčasný starobný dôchodok v sume 433,- eur mesačne, zvýšený od 01.01.2014 podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na sumu 441,90 eur mesačne, od 01.01.2015 na sumu 447,20 eur mesačne a od 01.01.2016 na sumu 449,10 eur mesačne. Poukázal na to, že týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie vykonala rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/57/2015 zo dňa 27.07.2016. Žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa namietala, že sociálna poisťovňa nerešpektovala rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vo svojom (opätovnom) rozhodnutí neodôvodnila nehodnotenie doby jej štúdia v Maďarsku od 01.09.1967 do 10.06.1971. Poukázala na skutočnosť, že sociálnou poisťovňou označený čl. 4 bod 2 písm. a/ vyhlášky č. 21/1960 Zb. Ministerstva zahraničných vecí o dohovore medzi Českou ľudovou republikou a Maďarskou ľudovou republikou sa vzťahuje na zamestnancov podniku so sídlom na území jednej zo zmluvných strán, avšak účastníčka konania bola študentkou strednej ekonomickej školy, nebola v zamestnaneckom pomere, nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu a nepoberala žiadne príjmy. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne ďalej v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 12.12.2016, spolu s predloženou spisovou dokumentáciou a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny. Konštatoval, že žalobkyňa žiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku počnúc dňom 01.09.2013, ku ktorému dátumu získala 14.911 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo podľa § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení predstavuje 40 rokov a 311 dní obdobia dôchodkového poistenia. Uviedol, že v súlade s § 63 ods.3 zákona o sociálnom poistení je hodnota priemerného osobného mzdového bodu u žalobkyne 1,1389 a aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.09.2013 je 10,0098 eur. Dôchodkový vek podľa § 65 ods.2 zákona o sociálnom poistení dosiahne účastníčka konania dovŕšením 62 rokov veku, t.j. dňa 11.03.2015. Od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok (od 01.09.2013) žalobkyni do dovŕšenia dôchodkového veku (11.03.2015) chýba 556 dní. Správny orgán prvého stupňa sumu predčasného starobného dôchodku určil podľa § 68 ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Za 556 dní sa tak táto suma znížila o 9,50 %, teda o 44,24344998 eur mesačne. Priemerný osobný mzdový bod 1,1389 krát 0,8521 rokov obdobia dôchodkového poistenia krát aktuálna dôchodková hodnota 10,0098 - 44,24344998 predstavuje sumu 421,50 eur mesačne, ktorá bola následne zvýšená podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení o 11,50 eur mesačne na sumu 433,- eur mesačne. Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 k 01.09.2013 je 198,09 eur mesačne, 1,2 násobok tejto sumy predstavuje 237,70 eur. Suma vypočítaného predčasného starobného dôchodku u žalobkyne je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, preto žalobkyňa splnila podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok. Suma predčasného starobného dôchodku u žalobkyne bola podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšená od 01.01.2014 o 8,90 eur mesačne na sumu 441,90 eur a podľa toho istého ustanovenia zákona od 01.01.2015 o 5,30 eur mesačne. Počnúc dňom dovŕšenia dôchodkového veku sa predčasný starobný dôchodok žalobkyne podľa § 69a ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z.z. stal starobným dôchodkom. Suma starobného dôchodku bola podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšená od 01.01.2016 o 1,90 eur mesačne na sumu 449,10 eur mesačne. 3. Z preskúmavaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že podľa § 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia inštitúcia členského štátu nemusí poskytovať dávky vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje a ktoré sa zohľadňujú v čase vzniku poistnej udalosti, ak trvanie uvedených dôb je kratšie ako jeden rok. Konštatovala, že žalobkyňa absolvovala štúdium na území Maďarska a nepreukázala, že bola vyslaná na štúdium do Maďarska štátnym orgánom bývalého Československa, preto príslušná na posúdenie, či uvedené obdobie je obdobím dôchodkového poistenia, je inštitúcia sociálneho poistenia Maďarska. Táto vydala dňa 20.11.2013 potvrdenie o dobách poistenia (doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 10.12.2013), ktoré účastníčka konania získala podľa právnych predpisov Maďarska, avšak v tomto potvrdení ako doba poistenia nie je uvedené obdobie jej štúdia od 01.09.1967 do 10.06.1971. Podľa potvrdenia nositeľa sociálneho poistenia Maďarska E 001 HU zo dňa 16.09.2014, (doručené sociálnej poisťovni dňa 02.10.2014) sa obdobie štúdia od 01.09.1967 do 10.06.1971 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, pretože išlo o stredné odborné vzdelanie, ktoré bolo ukončené maturitnou skúškou. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne zdôraznil, že podľa právnych predpisov Maďarska sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje štúdium na odbornej škole, strednom odbornom učilišti, druhostupňové štúdium na univerzite a denné štúdium na vysokej škole. Z uvedeného uzavrel, že z tohto dôvodu označené obdobie štúdia u žalobkyne v Maďarskej republike nie je možné hodnotiť na jej dôchodkové účely. 4. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že sociálna poisťovňa je povinná akceptovať potvrdenia o dobách poistenia oznámené jedným členským štátom Európskej únie bez spochybňovania ich kvality, s tým, že takýto právny názor potvrdzuje aj rozhodnutie správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H6 zo dňa 16.12.2010 o uplatňovaní určitých zásad týkajúcich sa sčítania dôb poistenia podľa čl. 6 nariadenia (ES) č. 883/2004. S poukazom na ustanovenie § 6 ods.1 bod 5 písm. a/ zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 35 a § 47 vyhl. č. 102/1964, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, čl. 2 a čl. 4 bod 2 písm. a/ vyhlášky č. 21/1960 Zb. uzavrela, že dobu štúdia žalobkyne od 01.09.1967 do 10.06.1971 v Maďarsku je možné hodnotiť podľa právnych predpisov SR len v prípade, ak žalobkyňa preukáže, že bola vyslaná na štúdium na územie Maďarska. Keďže účastníčka konania o tejto skutočnosti nepredložila žiadne dôkazy, a naviac ani príslušná inštitúcia sociálneho poistenia Maďarska nepotvrdila obdobie štúdia žalobkyne ako obdobie dôchodkového poistenia na území Maďarska, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predčasnom starobnom dôchodku u žalobkyne a neakceptoval jej námietku ohľadom nehodnotenia označenej doby štúdia na území Maďarska. 5. Proti označenému rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne včas správnu žalobu v sociálnych veciach (podľa § 199 a nasl. Správneho súdneho poriadku), v ktorej žiadala, aby správny súd po preskúmaní zákonnosti postupu ako aj rozhodnutia žalovanej rozhodnutie zo dňa 24.08.2017 č. XXXXXXXXXXX zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. V žalobe uviedla, že rozhodnutie žalovanej považuje za nezákonné, trvala na svojich prednesoch zo správneho konania v celom rozsahu a žiadala, aby súd rozhodol o tom, že doba jej stredoškolského štúdia na území Maďarska sa započítava pre účely výpočtu predčasného starobného dôchodku. Rozhodnutie žalovanej považovala za nezákonné a zmätočné, pretože pre účely predčasného dôchodku žalovaná odmieta uznať štúdium, ktoré je jednoznačne stredoškolským odborným vzdelaním, pričom takéto uznanie podmieňuje preukázaním, že žalobkyňa bola vyslaná na štúdium do Maďarska štátnym orgánom bývalého Československa. Požiadavku žalovanej považovala za neoprávnenú, pretože vtedy a aj teraz platný zákon o sociálnom zabezpečení č. 101/1964 Zb. takúto požiadavku pre účely zápočtu spornej doby pre účely dôchodkového poistenia neupravuje. Tvrdila, že v zmysle platných predpisov SR sa doba štúdia na školách, vrátane vysokých škôl potrebná na prípravu povolania po skončení povinnej školskej dochádzky započítava do dôb zamestnania pre účely výpočtu dôchodku. V prípade žalobkyne išlo jednoznačne o odborné štúdium na strednej škole, ktorým sa pripravovala na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky a žiadne iné podmienky ako vyslanie na štúdium alebo poberanie štipendia nie je zákonnou podmienkou zápočtu tejto doby pre účely dôchodkového poistenia. 6. Ďalej tvrdila, že žalovaná nikdy nespochybnila absolvovanie stredného odborného vzdelania s maturitou, ktorú skutočnosť preukázala aj relevantnými listinami (maturitným vysvedčením s úradným prekladom), pričom podľa žalobkyne podstatným nie je to, ako hodnotia túto dobu orgány Maďarskej republiky, ale ako je hodnotená na Slovensku. Zaujala stanovisko, že žalovaná svojim postojom úplne obchádza skutočnosť, že pred správnym orgánom preukázala absolvovanie stredoškolského vzdelania, ktoré malo byť jednoznačne započítané pre dôchodkové účely. Žalobkyňa nesúhlasila ani s odkazmi žalovanej na právne predpisy vzťahujúce sa na postavenie pracovníkov v zahraničí, ktorí sú československými občanmi. Tvrdenie žalovanej je zavádzajúce, pretože v období od 01.09.1967 do 10.07.1971 nebola v Maďarsku v zamestnaneckom pomere, nemala pracovnú zmluvu ani nepoberala z Maďarska žiadne príjmy, teda nebola pracovníkom v zahraničí v zmysle § 35 vyhl. č. 102/1964 Zb. Žalobkyňa nebola ani zamestnancom podniku so sídlom na území Maďarska. Ako rozporné hodnotila aj tvrdenie žalovanej o tom, že v zmysle § 47 vyhl. č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení sa dobou štúdia okrem dôb uvedených v § 6 ods.1 č. 4 rozumie aj doba štúdia československých občanov v cudzine, táto doba sa započítava za rovnakých podmienok, za akých sa započítava doba zamestnania v cudzine. Na jednej strane tak žalovaná tvrdí, že doba štúdia žalobkyne by sa mala započítať pre účely dôchodkového poistenia za rovnakých podmienok ako sa započítava doba zamestnania v cudzine, na druhej strane túto dobu odmieta započítať bez toho, aby zdôvodnila, prečo pre zápočet tejto doby žiada preukázať, že žalobkyňa bola vyslaná na štúdium na územie Maďarska. Aj napriek usmerneniu Najvyššieho súdu SR v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí žalovaná nevyhodnotila dôkaz predložený žalobkyňou, a to maturitné vysvedčenie s úradným prekladom ako aj iné listiny preukazujúce dobu jej štúdia v zahraničí a zavádzajúcim spôsobom stále interpretuje požiadavku predložiť potvrdenie o tom, že na uvedenú školu bola vyslaná štátnym orgánom bývalej ČSSR. Práve z týchto dôvodov hodnotila preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako nezákonné. Žalovaná v tomto rozhodnutí síce v zmysle pokynov Najvyššieho súdu SR interpretuje ustanovenia zákonov o sociálnom zabezpečení, ale takým rozporuplným spôsobom, z ktorého nie je zrejmé, akými úvahami bola vedená pri hodnotí dôkazov a pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla. Takéto zdôvodnenie podľa žalobkyne je nedostatočné a vo svojej podstate aj nezrozumiteľné. Mala za to, že žalovaná neurobila nič pre odstránenie rozporov, ktoré mohla odstrániť jediným dotazom na správne orgány v Maďarsku, preto vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domnieva, že žaloba bola podaná podľa práva. 7. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 05.12.2017 k správnej žalobe žiadala, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení v podstate zopakovala svoju argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia vo vzťahu k priznaniu predčasného starobného dôchodku žalobkyni a k námietke ohľadom nezapočítania doby štúdia od 01.09.1967 do 10.06.1971 odkázala na článok 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého inštitúcia členského štátu nemusí poskytovať dávky vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje a ktoré sa zohľadňujú v čase vzniku poistnej udalosti, ak trvanie uvedených dôb je kratšia ako jeden rok. Tvrdil, že žalobkyňa síce absolvovala štúdium na území Maďarska, ale nepreukázala, že bola vyslaná na toto štúdium štátnym orgánom bývalého Československa, preto príslušná na posúdenie skutočností, či uvedené obdobie je obdobím dôchodkového poistenia, je inštitúcia sociálneho poistenia Maďarska. Táto dňa 20.11.2013 vydala potvrdenie (doručené žalovanej dňa 10.10.2013) o dobách poistenia, ktoré žalobkyňa získala podľa právnych predpisov Maďarska, v ktorom však ako doba poistenia obdobie štúdia od 01.09.1967 do 10.06.1971 uvedené nie je. Podľa potvrdenia nositeľa sociálneho poistenia Maďarska E001HU zo dňa 16.09.2014 (doručené žalovanej dňa 02.10.2014) za obdobie štúdia od 01.09.1967 do 10.06.1971 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, pretože išlo o stredné odborné vzdelanie, ktoré bolo ukončené maturitnou skúškou. Žalovaná tak prijala záver, že uvedené obdobie nie je možné žalobkyni hodnotiť na dôchodkové účely, a to práve z dôvodu, že nositeľ sociálneho poistenia Maďarska dobu poistenia v období od 01.09.1967 do 10.06.1971 nepotvrdil. Žalovaná sa odvolala aj na právny názor vyplývajúci z rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systému sociálneho zabezpečenia č. H6 zo dňa 16.12.2010 o uplatňovaní určitých zásad týkajúcich sa sčítania dôb poistenia podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 883/2004, z ktorého vyplýva, že doby poistenia oznámené jedným členským štátom EÚ majú byť akceptované prijímajúcim členským štátom EÚ bez spochybňovania ich kvality. Ďalej sa žalovaná vo vyjadrení opätovne odvolala na ustanovenie § 6 ods.1 bod 5 písm. a/ zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 35 a 47 vyhlášky č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, ako aj článok 2, článok 4 bod 2 písm. a/ vyhlášky č. 21/1960 Zb. Ministerstva zahraničných vecí zo dňa 29.12.1959 o dohovore medzi Československou ľudovou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky, z ktorých podľa žalovanej vyplýva, že dobu štúdia od 01.09.1967 do 10.06.1971 v Maďarsku je možné hodnotiť podľa právnych predpisov SR iba v prípade, ak by žalobkyňa preukázala, že bola vyslaná na štúdium na územie Maďarska. Práve z týchto dôvodov považovala žalovaná postup správneho orgánu prvého stupňa ako aj právne závery vyplývajúce z preskúmavaného rozhodnutia za vecne správne. 8. Žalobkyňa v replike zo dňa 07.08.2018 trvala v celom rozsahu na dôvodoch uvedených v správnej žalobe a tvrdenia žalovanej o neopodstatnenosti jej nároku na započítanie uvedeného obdobia do doby dôchodkového poistenia za neopodstatnené. Tvrdila, že zo strany žalovanej nebolo predložené ani súdu a ani žalobkyni relevantné stanovisko orgánu sociálneho poistenia Maďarska, na ktoré žalovaná odkazuje s jeho úradným prekladom tak ako to nariadil Najvyšší súd SR v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Požiadavku preukázania vyslania žalobkyne na štúdium do zahraničia považovala za vykonštruovanú a nedôvodnú, pretože žiaden právny predpis takúto požiadavku pre študentov študujúcich v zahraničí neupravuje. Z týchto dôvodov opätovne žiadala, aby súd rozhodol o tom, že doba jej stredoškolského štúdia na území Maďarska sa započítava pre účely výpočtu predčasného dôchodku. 9. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správneho súdneho poriadku (v ďalšom texte aj: „SSP“) posudzujúc správnu žalobu v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomnými podaniami účastníkov konania ako aj pripojeným administratívnym spisom žalovanej a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, preto rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 10. Na pojednávaní pred správnym súdom, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.12.2018 zástupkyňa žalobkyne na podanej žalobe trvala a opätovne žiadala, aby doba štúdia žalobkyne na území Maďarskej republiky bola započítaná do obdobia jej dôchodkového poistenia a pri výpočte dôchodku žalobkyne sa vychádzalo aj z tejto doby. Zdôraznila, že žalobkyňa predložila relevantný dôkaz, a to potvrdenie o štúdiu, ako aj maturitné vysvedčenie, ktoré doklady sú obsiahnuté v administratívnom spise žalovanej. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní trvala na stanoviskách vo veci, z ktorých vyplýva, že podľa ich názoru žaloba bola podaná nedôvodne. Zdôraznila, že ich rozhodnutie je podrobne odôvodnené aj s uvedením príslušnej právnej argumentácie. Z týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť. 11. Správny súd poukazuje na to, že v procese súdneho prieskumu v zmysle príslušných ustanovení SSP upravujúcich správne súdnictvo nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 12. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správe alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods.1 SSP). 13. Podľa § 202 ods.2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach správny súd posudzuje neformálne. 14. Podľa § 203 ods.1 SSP rozsahu správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Podľa ods.2 označeného ustanovenia zákona pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 15. Možnosť žalobcu fyzickej osoby meniť rozsah a dôvody správnej žaloby tak vychádza najmä z potrieb súdnej praxe z dôvodu zabezpečenia ochrany žalobcu, ktorý je fyzickou osobou a umožňuje tomuto žalobcovi rozsah správnej žaloby v sociálnych veciach a jej dôvody meniť alebo dopĺňať až do rozhodnutia správneho súdu, t.j. nielen do uplynutia lehoty na jej podanie. Princíp koncentrácie sa teda v tomto prípade neuplatňuje. Sociálne veci, ak je žalobcom fyzická osoba tvoria zároveň aj výnimku z viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby, čo v praxi znamená, že správny súd môže správnu žalobu fyzickej osoby posúdiť aj v inom (spravidla väčšom) rozsahu a z iných dôvodov, ako žalobca fyzická osoba namieta v správnej žalobe. Správny súd tak môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody (§ 182 ods.1 písm. e/ SSP) než boli uvedené v správnej žalobe. 16. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovanej, ktoré viedli k jej stanovisku o tom, že do doby dôchodkového poistenia u žalobkyne nie je možné započítať obdobie od 01.09.1967 do 10.06.1971 (okrem doby od 09.06.1970 do 08.07.1970, ktorá jej už bola zhodnotená- táto skutočnosť vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia tvoriaceho prílohu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa), kedy žalobkyňa absolvovala stredné odborné vzdelanie s maturitou. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa preukázala relevantnými listinami, a to maturitným vysvedčením s úradným prekladom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise žalovanej a administratívne orgány konajúce v tejto veci túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnili. Skutočnosť, že žalobkyňa študovala na území Maďarska tak má priame dôsledky na dôchodkové nároky na území jej domovského štátu. Sporným v tomto konaní teda bolo, či toto obdobie štúdia žalobkyne na území cudzieho štátu (členského štátu Európskej únie) je možné započítať ako dobu dôchodkového poistenia na území SR, ak táto doba podľa právnych predpisov Maďarskej republiky na jej území za dobu dôchodkového poistenia nemožno považovať. 17. Správny súd v tej súvislosti uvádza, že aj keď správny orgán vo svojom rozhodnutí poukázal na príslušnú právnu úpravu a tiež uviedol aj úvahu, na základe ktorej dospel k právnemu záveru o neuznaní označeného obdobia stredoškolského štúdia v Maďarsku do doby dôchodkového poistenia žalobkyne, čím splnil pokyny vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/57/2015 zo dňa 27.06.2016, správny súd sa s právnymi závermi žalovaného nestotožnil. 18. Podľa článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa ods. 2 citovaného článku, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. 19. V súvislosti so spornou otázkou v tomto konaní správny súd poukazuje na obsah stanoviska Sociálnej poisťovne, ústredie č. BA-452293-1/2016 zo dňa 16.11.2016, týkajúceho sa síce iného skutkového stavu, ktorý má však spoločný znak s touto vecou v tom, že v opísanej veci inštitúcia sociálneho poistenia Poľskej republiky oznámila, že podľa právnych predpisov Poľskej republiky štátna občianka SR s bydliskom na území SR nezískala žiadne obdobie poistenia podľa právnych predpisov Poľskej republiky (a to aj napriek preukázanému vysokoškolskému štúdiu). Sociálna poisťovňa, ústredie zaujala stanovisko, že aj vzhľadom na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Case 807/79 Gravina a vo veci Case 24/75 Petroni je potrebné zohľadniť dobu štúdia v Poľskej republike, na nárok na dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, a určenie jeho sumy v prípade, ak sú splnené podmienky podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. 20. Správny súd zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že žalobkyňa tak v správnej žalobe ako aj v Čestnom vyhlásení zo dňa 22.10.2017, ktoré jej jeho prílohou uviedla, že v Maďarsku v čase štúdií nebola v zamestnaneckom pomere, nemala žiadnu pracovnú zmluvu a nepoberala ani žiadnu mzdu, nebola ani pracovníkom vyslaným na prácu do zahraničia a ani zamestnancom podniku so sídlom na území Maďarskej republiky ale ako študentka absolvovala štvorročné stredné odborné vzdelanie s maturitou. Túto skutočnosť preukázala príslušnými dokladmi a uvedené tvrdenie žalobkyne medzi účastníkmi nebolo sporné. 21. Správny súd poukazuje aj na antidiskriminačnú legislatívu na úrovni Európskej únie, ktorú tvorí značné množstvo právnych aktov a to tak primárnych, ako aj sekundárnych, ktoré boli premietnuté do slovenského právneho poriadku v zákone č. 365/2004 Zb. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých predpisov ( antidiskriminačný zákon). 22. Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 23. V systéme sociálneho poistenia občanov platnom v Slovenskej republike sa uplatňuje zásada zachovania získaných nárokov, ktorá znamená, že doby zamestnania, náhradné doby a hrubé zárobky sa hodnotia podľa právnych predpisov účinných v čase, keď sa získali a nie je rozhodujúce, podľa akých právnych predpisov sociálneho poistenia nárok na dôchodok vznikol. Význam tejto zásady je v zabezpečovaní právnej istoty poistencov. Táto zásada je vyjadrená aj v zákone o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť od 01. 01. 2004, a to v § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., podľa ktorého sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradné doby získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Dobou zamestnania získaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je aj doba štúdia na strednej a vysokej škole vykonávaného v období od 1. januára 1965 do 31. decembra 2003. 24. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalobkyňa uvedené štúdium absolvovala na území Slovenskej republiky, v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona obdobie štúdia by jej bolo započítané do doby dôchodkového poistenia. 25. Za takéhoto skutkového a právneho stavu, sa prístup žalovanej k posudzovaniu nároku žalobkyne na započítanie doby jej štúdia na území Maďarska do obdobia dôchodkového poistenia v sociálnom systéme Slovenskej republiky, oproti ostatným poistencom, ktorí absolvovali stredoškolské štúdium na území Slovenskej republiky javí správnemu súdu ako nespravodlivý a naviac aj diskriminačný. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v Bratislave z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou správneho orgánu vec opätovne posúdiť, rešpektujúc právny názor vyslovený správnym súdom v tomto rozhodnutí ( § 191 ods. 6 SSP). 27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 SSP tak, že priznal žalobkyni voči žalovanej právo na plnú náhradu trov konania, pretože žalobkyňa mala vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.