Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/23/2017 z 18. 12. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 18. decembra 2018, sp. zn. 10Sa/23/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200952.2 Krajský súd Košice | 10Sa/23/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017200952.2 | 2018-12-18 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ab02462-ed6f-4cd0-a655-015cb740f66b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200952.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sa/23/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200952
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200952.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobkyne W.. R. J.Á., L.. XX.XX.XXXX,
J. W. XXXX/X, T., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Kolárikovou, advokátkou, so sídlom kancelárie
v Košiciach, Stará prešovská 10, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29.augusta 8-10,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 24.08.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29.augusta 8-10, Bratislava č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2017 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2017 generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne v Bratislave Ing. Ľubomír Vážny, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (v ďalšom texte aj: „zákon o
sociálnom poistení“), v konaní o nároku žalobkyne na priznanie predčasného starobného dôchodku, vo
veci jej odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 535 311 3440 0 zo dňa 12.12.2016
( v ďalšom texte aj : „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. : „prvostupňové správne
rozhodnutie“) rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie v
celom rozsahu potvrdil.

2. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutím správneho orgánu
prvého stupňa bol žalobkyni podľa § 67 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení priznaný
od 01.09.2013 predčasný starobný dôchodok v sume 433,- eur mesačne, zvýšený od 01.01.2014
podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
SR na sumu 441,90 eur mesačne, od 01.01.2015 na sumu 447,20 eur mesačne a od 01.01.2016
na sumu 449,10 eur mesačne. Poukázal na to, že týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie
vykonala rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/57/2015 zo dňa 27.07.2016.
Žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa namietala, že sociálna
poisťovňa nerešpektovala rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vo svojom (opätovnom)
rozhodnutí neodôvodnila nehodnotenie doby jej štúdia v Maďarsku od 01.09.1967 do 10.06.1971.
Poukázala na skutočnosť, že sociálnou poisťovňou označený čl. 4 bod 2 písm. a/ vyhlášky č. 21/1960
Zb. Ministerstva zahraničných vecí o dohovore medzi Českou ľudovou republikou a Maďarskou ľudovou
republikou sa vzťahuje na zamestnancov podniku so sídlom na území jednej zo zmluvných strán, avšak
účastníčka konania bola študentkou strednej ekonomickej školy, nebola v zamestnaneckom pomere,
nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu a nepoberala žiadne príjmy. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne
ďalej v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie zo



dňa 12.12.2016, spolu s predloženou spisovou dokumentáciou a dospel k záveru, že postup Sociálnej
poisťovne, ústredie bol správny. Konštatoval, že žalobkyňa žiadala o priznanie predčasného starobného
dôchodku počnúc dňom 01.09.2013, ku ktorému dátumu získala 14.911 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čo podľa § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení predstavuje 40 rokov a 311 dní obdobia
dôchodkového poistenia. Uviedol, že v súlade s § 63 ods.3 zákona o sociálnom poistení je hodnota
priemerného osobného mzdového bodu u žalobkyne 1,1389 a aktuálna dôchodková hodnota platná k
01.09.2013 je 10,0098 eur. Dôchodkový vek podľa § 65 ods.2 zákona o sociálnom poistení dosiahne
účastníčka konania dovŕšením 62 rokov veku, t.j. dňa 11.03.2015. Od vzniku nároku na predčasný
starobný dôchodok (od 01.09.2013) žalobkyni do dovŕšenia dôchodkového veku (11.03.2015) chýba
556 dní. Správny orgán prvého stupňa sumu predčasného starobného dôchodku určil podľa § 68
ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný
starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní
od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Za 556 dní sa
tak táto suma znížila o 9,50 %, teda o 44,24344998 eur mesačne. Priemerný osobný mzdový bod
1,1389 krát 0,8521 rokov obdobia dôchodkového poistenia krát aktuálna dôchodková hodnota 10,0098
- 44,24344998 predstavuje sumu 421,50 eur mesačne, ktorá bola následne zvýšená podľa § 82 a §
293ce zákona o sociálnom poistení o 11,50 eur mesačne na sumu 433,- eur mesačne. Suma životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 k 01.09.2013 je 198,09 eur mesačne, 1,2 násobok
tejto sumy predstavuje 237,70 eur. Suma vypočítaného predčasného starobného dôchodku u žalobkyne
je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, preto žalobkyňa
splnila podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok. Suma predčasného starobného dôchodku
u žalobkyne bola podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšená od 01.01.2014 o 8,90 eur mesačne
na sumu 441,90 eur a podľa toho istého ustanovenia zákona od 01.01.2015 o 5,30 eur mesačne.
Počnúc dňom dovŕšenia dôchodkového veku sa predčasný starobný dôchodok žalobkyne podľa § 69a
ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z.z. stal starobným dôchodkom. Suma
starobného dôchodku bola podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšená od 01.01.2016 o 1,90 eur
mesačne na sumu 449,10 eur mesačne.

3. Z preskúmavaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že podľa § 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia inštitúcia členského štátu nemusí
poskytovať dávky vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje a ktoré
sa zohľadňujú v čase vzniku poistnej udalosti, ak trvanie uvedených dôb je kratšie ako jeden rok.
Konštatovala, že žalobkyňa absolvovala štúdium na území Maďarska a nepreukázala, že bola vyslaná
na štúdium do Maďarska štátnym orgánom bývalého Československa, preto príslušná na posúdenie,
či uvedené obdobie je obdobím dôchodkového poistenia, je inštitúcia sociálneho poistenia Maďarska.
Táto vydala dňa 20.11.2013 potvrdenie o dobách poistenia (doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa
10.12.2013), ktoré účastníčka konania získala podľa právnych predpisov Maďarska, avšak v tomto
potvrdení ako doba poistenia nie je uvedené obdobie jej štúdia od 01.09.1967 do 10.06.1971. Podľa
potvrdenia nositeľa sociálneho poistenia Maďarska E 001 HU zo dňa 16.09.2014, (doručené sociálnej
poisťovni dňa 02.10.2014) sa obdobie štúdia od 01.09.1967 do 10.06.1971 nepovažuje za obdobie
dôchodkového poistenia, pretože išlo o stredné odborné vzdelanie, ktoré bolo ukončené maturitnou
skúškou. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne zdôraznil, že podľa právnych predpisov Maďarska sa
za obdobie dôchodkového poistenia považuje štúdium na odbornej škole, strednom odbornom učilišti,
druhostupňové štúdium na univerzite a denné štúdium na vysokej škole. Z uvedeného uzavrel, že z
tohto dôvodu označené obdobie štúdia u žalobkyne v Maďarskej republike nie je možné hodnotiť na
jej dôchodkové účely.

4. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že sociálna poisťovňa je povinná
akceptovať potvrdenia o dobách poistenia oznámené jedným členským štátom Európskej únie bez
spochybňovania ich kvality, s tým, že takýto právny názor potvrdzuje aj rozhodnutie správnej komisie
pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H6 zo dňa 16.12.2010 o uplatňovaní určitých
zásad týkajúcich sa sčítania dôb poistenia podľa čl. 6 nariadenia (ES) č. 883/2004. S poukazom
na ustanovenie § 6 ods.1 bod 5 písm. a/ zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 35 a
§ 47 vyhl. č. 102/1964, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, čl. 2 a čl. 4 bod 2
písm. a/ vyhlášky č. 21/1960 Zb. uzavrela, že dobu štúdia žalobkyne od 01.09.1967 do 10.06.1971 v



Maďarsku je možné hodnotiť podľa právnych predpisov SR len v prípade, ak žalobkyňa preukáže, že bola
vyslaná na štúdium na územie Maďarska. Keďže účastníčka konania o tejto skutočnosti nepredložila
žiadne dôkazy, a naviac ani príslušná inštitúcia sociálneho poistenia Maďarska nepotvrdila obdobie
štúdia žalobkyne ako obdobie dôchodkového poistenia na území Maďarska, generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predčasnom starobnom dôchodku
u žalobkyne a neakceptoval jej námietku ohľadom nehodnotenia označenej doby štúdia na území
Maďarska.

5. Proti označenému rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne
včas správnu žalobu v sociálnych veciach (podľa § 199 a nasl. Správneho súdneho poriadku), v ktorej
žiadala, aby správny súd po preskúmaní zákonnosti postupu ako aj rozhodnutia žalovanej rozhodnutie
zo dňa 24.08.2017 č. XXXXXXXXXXX zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať
náhradu trov konania. V žalobe uviedla, že rozhodnutie žalovanej považuje za nezákonné, trvala na
svojich prednesoch zo správneho konania v celom rozsahu a žiadala, aby súd rozhodol o tom, že
doba jej stredoškolského štúdia na území Maďarska sa započítava pre účely výpočtu predčasného
starobného dôchodku. Rozhodnutie žalovanej považovala za nezákonné a zmätočné, pretože pre
účely predčasného dôchodku žalovaná odmieta uznať štúdium, ktoré je jednoznačne stredoškolským
odborným vzdelaním, pričom takéto uznanie podmieňuje preukázaním, že žalobkyňa bola vyslaná na
štúdium do Maďarska štátnym orgánom bývalého Československa. Požiadavku žalovanej považovala
za neoprávnenú, pretože vtedy a aj teraz platný zákon o sociálnom zabezpečení č. 101/1964 Zb. takúto
požiadavku pre účely zápočtu spornej doby pre účely dôchodkového poistenia neupravuje. Tvrdila,
že v zmysle platných predpisov SR sa doba štúdia na školách, vrátane vysokých škôl potrebná na
prípravu povolania po skončení povinnej školskej dochádzky započítava do dôb zamestnania pre účely
výpočtu dôchodku. V prípade žalobkyne išlo jednoznačne o odborné štúdium na strednej škole, ktorým
sa pripravovala na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky a žiadne iné podmienky
ako vyslanie na štúdium alebo poberanie štipendia nie je zákonnou podmienkou zápočtu tejto doby pre
účely dôchodkového poistenia.

6. Ďalej tvrdila, že žalovaná nikdy nespochybnila absolvovanie stredného odborného vzdelania s
maturitou, ktorú skutočnosť preukázala aj relevantnými listinami (maturitným vysvedčením s úradným
prekladom), pričom podľa žalobkyne podstatným nie je to, ako hodnotia túto dobu orgány Maďarskej
republiky, ale ako je hodnotená na Slovensku. Zaujala stanovisko, že žalovaná svojim postojom
úplne obchádza skutočnosť, že pred správnym orgánom preukázala absolvovanie stredoškolského
vzdelania, ktoré malo byť jednoznačne započítané pre dôchodkové účely. Žalobkyňa nesúhlasila ani
s odkazmi žalovanej na právne predpisy vzťahujúce sa na postavenie pracovníkov v zahraničí, ktorí
sú československými občanmi. Tvrdenie žalovanej je zavádzajúce, pretože v období od 01.09.1967 do
10.07.1971 nebola v Maďarsku v zamestnaneckom pomere, nemala pracovnú zmluvu ani nepoberala
z Maďarska žiadne príjmy, teda nebola pracovníkom v zahraničí v zmysle § 35 vyhl. č. 102/1964 Zb.
Žalobkyňa nebola ani zamestnancom podniku so sídlom na území Maďarska. Ako rozporné hodnotila
aj tvrdenie žalovanej o tom, že v zmysle § 47 vyhl. č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o
sociálnom zabezpečení sa dobou štúdia okrem dôb uvedených v § 6 ods.1 č. 4 rozumie aj doba
štúdia československých občanov v cudzine, táto doba sa započítava za rovnakých podmienok, za
akých sa započítava doba zamestnania v cudzine. Na jednej strane tak žalovaná tvrdí, že doba štúdia
žalobkyne by sa mala započítať pre účely dôchodkového poistenia za rovnakých podmienok ako
sa započítava doba zamestnania v cudzine, na druhej strane túto dobu odmieta započítať bez toho,
aby zdôvodnila, prečo pre zápočet tejto doby žiada preukázať, že žalobkyňa bola vyslaná na štúdium
na územie Maďarska. Aj napriek usmerneniu Najvyššieho súdu SR v predchádzajúcom zrušujúcom
rozhodnutí žalovaná nevyhodnotila dôkaz predložený žalobkyňou, a to maturitné vysvedčenie s úradným
prekladom ako aj iné listiny preukazujúce dobu jej štúdia v zahraničí a zavádzajúcim spôsobom stále
interpretuje požiadavku predložiť potvrdenie o tom, že na uvedenú školu bola vyslaná štátnym orgánom
bývalej ČSSR. Práve z týchto dôvodov hodnotila preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako nezákonné.
Žalovaná v tomto rozhodnutí síce v zmysle pokynov Najvyššieho súdu SR interpretuje ustanovenia
zákonov o sociálnom zabezpečení, ale takým rozporuplným spôsobom, z ktorého nie je zrejmé, akými
úvahami bola vedená pri hodnotí dôkazov a pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodla. Takéto zdôvodnenie podľa žalobkyne je nedostatočné a vo svojej podstate aj nezrozumiteľné.
Mala za to, že žalovaná neurobila nič pre odstránenie rozporov, ktoré mohla odstrániť jediným dotazom
na správne orgány v Maďarsku, preto vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domnieva, že žaloba bola
podaná podľa práva.



7. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 05.12.2017 k správnej žalobe žiadala, aby správny
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení v podstate zopakovala svoju argumentáciu z
preskúmavaného rozhodnutia vo vzťahu k priznaniu predčasného starobného dôchodku žalobkyni a
k námietke ohľadom nezapočítania doby štúdia od 01.09.1967 do 10.06.1971 odkázala na článok
57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia, podľa ktorého inštitúcia členského štátu nemusí poskytovať dávky vo vzťahu k dobám
dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje a ktoré sa zohľadňujú v čase vzniku poistnej
udalosti, ak trvanie uvedených dôb je kratšia ako jeden rok. Tvrdil, že žalobkyňa síce absolvovala
štúdium na území Maďarska, ale nepreukázala, že bola vyslaná na toto štúdium štátnym orgánom
bývalého Československa, preto príslušná na posúdenie skutočností, či uvedené obdobie je obdobím
dôchodkového poistenia, je inštitúcia sociálneho poistenia Maďarska. Táto dňa 20.11.2013 vydala
potvrdenie (doručené žalovanej dňa 10.10.2013) o dobách poistenia, ktoré žalobkyňa získala podľa
právnych predpisov Maďarska, v ktorom však ako doba poistenia obdobie štúdia od 01.09.1967 do
10.06.1971 uvedené nie je. Podľa potvrdenia nositeľa sociálneho poistenia Maďarska E001HU zo dňa
16.09.2014 (doručené žalovanej dňa 02.10.2014) za obdobie štúdia od 01.09.1967 do 10.06.1971
nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, pretože išlo o stredné odborné vzdelanie, ktoré bolo
ukončené maturitnou skúškou. Žalovaná tak prijala záver, že uvedené obdobie nie je možné žalobkyni
hodnotiť na dôchodkové účely, a to práve z dôvodu, že nositeľ sociálneho poistenia Maďarska dobu
poistenia v období od 01.09.1967 do 10.06.1971 nepotvrdil. Žalovaná sa odvolala aj na právny názor
vyplývajúci z rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systému sociálneho zabezpečenia č. H6
zo dňa 16.12.2010 o uplatňovaní určitých zásad týkajúcich sa sčítania dôb poistenia podľa článku 6
nariadenia (ES) č. 883/2004, z ktorého vyplýva, že doby poistenia oznámené jedným členským štátom
EÚ majú byť akceptované prijímajúcim členským štátom EÚ bez spochybňovania ich kvality. Ďalej sa
žalovaná vo vyjadrení opätovne odvolala na ustanovenie § 6 ods.1 bod 5 písm. a/ zákona č. 101/1964
Zb. o sociálnom zabezpečení, § 35 a 47 vyhlášky č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom
zabezpečení, ako aj článok 2, článok 4 bod 2 písm. a/ vyhlášky č. 21/1960 Zb. Ministerstva zahraničných
vecí zo dňa 29.12.1959 o dohovore medzi Československou ľudovou republikou a Maďarskou ľudovou
republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky, z ktorých podľa žalovanej vyplýva, že dobu štúdia od
01.09.1967 do 10.06.1971 v Maďarsku je možné hodnotiť podľa právnych predpisov SR iba v prípade,
ak by žalobkyňa preukázala, že bola vyslaná na štúdium na územie Maďarska. Práve z týchto dôvodov
považovala žalovaná postup správneho orgánu prvého stupňa ako aj právne závery vyplývajúce z
preskúmavaného rozhodnutia za vecne správne.

8. Žalobkyňa v replike zo dňa 07.08.2018 trvala v celom rozsahu na dôvodoch uvedených v správnej
žalobe a tvrdenia žalovanej o neopodstatnenosti jej nároku na započítanie uvedeného obdobia do doby
dôchodkového poistenia za neopodstatnené. Tvrdila, že zo strany žalovanej nebolo predložené ani
súdu a ani žalobkyni relevantné stanovisko orgánu sociálneho poistenia Maďarska, na ktoré žalovaná
odkazuje s jeho úradným prekladom tak ako to nariadil Najvyšší súd SR v predchádzajúcom zrušujúcom
rozhodnutí. Požiadavku preukázania vyslania žalobkyne na štúdium do zahraničia považovala
za vykonštruovanú a nedôvodnú, pretože žiaden právny predpis takúto požiadavku pre študentov
študujúcich v zahraničí neupravuje. Z týchto dôvodov opätovne žiadala, aby súd rozhodol o tom, že doba
jej stredoškolského štúdia na území Maďarska sa započítava pre účely výpočtu predčasného dôchodku.

9. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správneho súdneho poriadku (v ďalšom
texte aj: „SSP“) posudzujúc správnu žalobu v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s
obsahom žaloby, písomnými podaniami účastníkov konania ako aj pripojeným administratívnym spisom
žalovanej a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, preto rozhodnutie žalovanej zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie.

10. Na pojednávaní pred správnym súdom, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.12.2018 zástupkyňa žalobkyne
na podanej žalobe trvala a opätovne žiadala, aby doba štúdia žalobkyne na území Maďarskej
republiky bola započítaná do obdobia jej dôchodkového poistenia a pri výpočte dôchodku žalobkyne
sa vychádzalo aj z tejto doby. Zdôraznila, že žalobkyňa predložila relevantný dôkaz, a to potvrdenie o
štúdiu, ako aj maturitné vysvedčenie, ktoré doklady sú obsiahnuté v administratívnom spise žalovanej.
Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní trvala na stanoviskách vo veci, z ktorých vyplýva, že podľa ich



názoru žaloba bola podaná nedôvodne. Zdôraznila, že ich rozhodnutie je podrobne odôvodnené aj s
uvedením príslušnej právnej argumentácie. Z týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť.

11. Správny súd poukazuje na to, že v procese súdneho prieskumu v zmysle príslušných ustanovení
SSP upravujúcich správne súdnictvo nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými
žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo
procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

12. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správe alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods.1 SSP).

13. Podľa § 202 ods.2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach správny súd posudzuje
neformálne.

14. Podľa § 203 ods.1 SSP rozsahu správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Podľa ods.2 označeného ustanovenia zákona pri správnej
žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

15. Možnosť žalobcu fyzickej osoby meniť rozsah a dôvody správnej žaloby tak vychádza najmä z
potrieb súdnej praxe z dôvodu zabezpečenia ochrany žalobcu, ktorý je fyzickou osobou a umožňuje
tomuto žalobcovi rozsah správnej žaloby v sociálnych veciach a jej dôvody meniť alebo dopĺňať až do
rozhodnutia správneho súdu, t.j. nielen do uplynutia lehoty na jej podanie. Princíp koncentrácie sa teda
v tomto prípade neuplatňuje. Sociálne veci, ak je žalobcom fyzická osoba tvoria zároveň aj výnimku
z viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby, čo v praxi znamená, že správny súd môže
správnu žalobu fyzickej osoby posúdiť aj v inom (spravidla väčšom) rozsahu a z iných dôvodov, ako
žalobca fyzická osoba namieta v správnej žalobe. Správny súd tak môže prihliadnuť aj na iné skutkové
a právne dôvody (§ 182 ods.1 písm. e/ SSP) než boli uvedené v správnej žalobe.

16. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych
záverov žalovanej, ktoré viedli k jej stanovisku o tom, že do doby dôchodkového poistenia u žalobkyne
nie je možné započítať obdobie od 01.09.1967 do 10.06.1971 (okrem doby od 09.06.1970 do
08.07.1970, ktorá jej už bola zhodnotená- táto skutočnosť vyplýva aj z osobného listu dôchodkového
poistenia tvoriaceho prílohu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa), kedy žalobkyňa absolvovala
stredné odborné vzdelanie s maturitou. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa preukázala relevantnými
listinami, a to maturitným vysvedčením s úradným prekladom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom
spise žalovanej a administratívne orgány konajúce v tejto veci túto skutočnosť žiadnym spôsobom
nespochybnili. Skutočnosť, že žalobkyňa študovala na území Maďarska tak má priame dôsledky na
dôchodkové nároky na území jej domovského štátu. Sporným v tomto konaní teda bolo, či toto obdobie
štúdia žalobkyne na území cudzieho štátu (členského štátu Európskej únie) je možné započítať ako
dobu dôchodkového poistenia na území SR, ak táto doba podľa právnych predpisov Maďarskej republiky
na jej území za dobu dôchodkového poistenia nemožno považovať.

17. Správny súd v tej súvislosti uvádza, že aj keď správny orgán vo svojom rozhodnutí poukázal
na príslušnú právnu úpravu a tiež uviedol aj úvahu, na základe ktorej dospel k právnemu záveru o
neuznaní označeného obdobia stredoškolského štúdia v Maďarsku do doby dôchodkového poistenia
žalobkyne, čím splnil pokyny vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/57/2015 zo
dňa 27.06.2016, správny súd sa s právnymi závermi žalovaného nestotožnil.

18. Podľa článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v
právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.



Podľa ods. 2 citovaného článku, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky
všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,
národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné
postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

19. V súvislosti so spornou otázkou v tomto konaní správny súd poukazuje na obsah stanoviska
Sociálnej poisťovne, ústredie č. BA-452293-1/2016 zo dňa 16.11.2016, týkajúceho sa síce iného
skutkového stavu, ktorý má však spoločný znak s touto vecou v tom, že v opísanej veci inštitúcia
sociálneho poistenia Poľskej republiky oznámila, že podľa právnych predpisov Poľskej republiky štátna
občianka SR s bydliskom na území SR nezískala žiadne obdobie poistenia podľa právnych predpisov
Poľskej republiky (a to aj napriek preukázanému vysokoškolskému štúdiu). Sociálna poisťovňa, ústredie
zaujala stanovisko, že aj vzhľadom na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Case
807/79 Gravina a vo veci Case 24/75 Petroni je potrebné zohľadniť dobu štúdia v Poľskej republike,
na nárok na dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, a určenie jeho sumy v prípade,
ak sú splnené podmienky podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky.

20. Správny súd zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že žalobkyňa tak v správnej žalobe ako aj v Čestnom
vyhlásení zo dňa 22.10.2017, ktoré jej jeho prílohou uviedla, že v Maďarsku v čase štúdií nebola
v zamestnaneckom pomere, nemala žiadnu pracovnú zmluvu a nepoberala ani žiadnu mzdu, nebola
ani pracovníkom vyslaným na prácu do zahraničia a ani zamestnancom podniku so sídlom na území
Maďarskej republiky ale ako študentka absolvovala štvorročné stredné odborné vzdelanie s maturitou.
Túto skutočnosť preukázala príslušnými dokladmi a uvedené tvrdenie žalobkyne medzi účastníkmi
nebolo sporné.

21. Správny súd poukazuje aj na antidiskriminačnú legislatívu na úrovni Európskej únie, ktorú
tvorí značné množstvo právnych aktov a to tak primárnych, ako aj sekundárnych, ktoré boli
premietnuté do slovenského právneho poriadku v zákone č. 365/2004 Zb. o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých predpisov
( antidiskriminačný zákon).

22. Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania
spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti.

23. V systéme sociálneho poistenia občanov platnom v Slovenskej republike sa uplatňuje zásada
zachovania získaných nárokov, ktorá znamená, že doby zamestnania, náhradné doby a hrubé zárobky
sa hodnotia podľa právnych predpisov účinných v čase, keď sa získali a nie je rozhodujúce, podľa
akých právnych predpisov sociálneho poistenia nárok na dôchodok vznikol. Význam tejto zásady
je v zabezpečovaní právnej istoty poistencov. Táto zásada je vyjadrená aj v zákone o sociálnom
poistení, ktorý nadobudol účinnosť od 01. 01. 2004, a to v § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
v znení zákona č. 310/2006 Z. z., podľa ktorého sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje
aj zamestnanie a náhradné doby získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Dobou
zamestnania získaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je aj doba štúdia na strednej
a vysokej škole vykonávaného v období od 1. januára 1965 do 31. decembra 2003.

24. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalobkyňa uvedené štúdium absolvovala na území Slovenskej
republiky, v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona obdobie štúdia by jej bolo započítané do
doby dôchodkového poistenia.

25. Za takéhoto skutkového a právneho stavu, sa prístup žalovanej k posudzovaniu nároku žalobkyne
na započítanie doby jej štúdia na území Maďarska do obdobia dôchodkového poistenia v sociálnom
systéme Slovenskej republiky, oproti ostatným poistencom, ktorí absolvovali stredoškolské štúdium na
území Slovenskej republiky javí správnemu súdu ako nespravodlivý a naviac aj diskriminačný.



26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne v Bratislave z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou správneho orgánu vec opätovne posúdiť,
rešpektujúc právny názor vyslovený správnym súdom v tomto rozhodnutí ( § 191 ods. 6 SSP).

27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 SSP tak, že priznal
žalobkyni voči žalovanej právo na plnú náhradu trov konania, pretože žalobkyňa mala vo veci celkom
úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.