Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sp/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200028 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200028.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľa C. E.Q.K., bytom L. XX, L., zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, so sídlom Hlavná 108, Košice, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 3430-49/2015-BA zo dňa 29. decembra 2015, takto r o z h o d o l : Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. 3430-49/2015-BA zo dňa 29.12.2015 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 268,49 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Dušana Antola, advokáta, Hlavná 108, Košice. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. 3430-49/2015-BA zo dňa 29. decembra 2015 rozhodol, že pán C. E., nar. XX. C. XXXX, bytom XXX XX L., L. XX, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 31. júla 2009, podľa § 88 ods. 3, § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval § 88 ods. 1, 3, § 89 ods. 4, § 112 ods. 4, § 195, § 196 ods. 1, 4, 6, 7, § 153 ods. 4 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) a uviedol, že percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania zákon neurčuje. Pracovné postupy posudkových lekárov sociálneho poistenia sú v tomto smere upravené metodickými predpismi Sociálnej poisťovne a je na odbornom zhodnotení konajúceho posudkového lekára, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí v rámci zákonom stanoveného rozmedzia 0 % až 100 %. Odporca ďalej poukázal na to, z čoho vychádzal posudkový lekár pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti, ako aj na to, čo pri tomto posudzovaní zohľadnil. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala pánovi C. E. (ďalej len „poškodený“), dňa 29. marca 2010 rozhodnutie č. BA-15176/2010, (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 29. marca 2010“) o priznaní nároku na úrazovú rentu podľa § 88 zákona od 25. augusta 2009 do 31. augusta 2009 v sume 32,80 eur a od 01. septembra 2009 v sume 145 eur mesačne, ktorá bola týmto rozhodnutím od 01. januára 2010 zvýšená na sumu 149,50 eur mesačne. Úrazová renta bola naďalej zvyšovaná podľa zákona. Miera poklesu pracovnej schopnosti poškodeného bola určená v rozsahu 45 %. Odporca poukázal na to, že v zákonom stanovenej lehote podal poškodený opravný prostriedok proti rozhodnutiu zo dňa 29. marca 2010, ktorým poškodený namieta denný vymeriavací základ, ktorý bol použitý na výpočet úrazovej renty. Uviedol, že rozhodnutie zo dňa 29. marca 2010 potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. 1So/40/2010 zo dňa 16. októbra 2012, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 5Sp/8/2010-42 zo dňa 14. februára 2012, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 16. novembra 2012. Dňa 13. marca 2013 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, doručená žiadosť poškodeného o priznanie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Na základe doručenej žiadosti bol dňa 22. mája 2013 posúdený zdravotný stav poškodeného pre účely úrazovej renty. Dňa 30. mája 2013 Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala rozhodnutie č. 3367-22/2013-BA (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 30. mája 2013“), na základe ktorého nemá poškodený nárok na zmenu sumy úrazovej renty, nakoľko miera poklesu pracovnej schopnosti bola posudkovým lekárom určená naďalej v rozsahu 45 %, nakoľko nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Dňa 24. júna 2013 bol listom č. 3367-24/2013-BA, požiadaný odbor lekárskej posudkovej činnosti, Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, o prehodnotenie správnosti lekárskej správy zo dňa 22. mája 2013, ktorá bola podkladom k vyhotoveniu rozhodnutia zo dňa 30. mája 2013. Nakoľko posudkový lekár tak Sociálnej poisťovne, pobočky, ako aj Sociálnej poisťovne, ústredia, nevyhovel opravnému prostriedku poškodeného, bola spisová dokumentácia odstúpená Krajskému súdu v Košiciach, ktorý svojim rozsudkom č. 3Sp/25/2013-46 zo dňa 25. septembra 2013 rozhodnutie zo dňa 30. mája 2013 potvrdil ako správne. V zákonom stanovenej lehote podal poškodený odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. 9So/145/2013 zo dňa 25. marca 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. apríla 2015 (ďalej len „rozsudok NS SR“), zmenil rozsudok KS KE zo dňa 25. septembra 2013 tak, že rozhodnutie zo dňa 30. mája 2013 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie, na ďalšie konanie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že dňa 18. novembra 2015, bola Sociálnej poisťovni, ústredie, doručená lekárska správa zo dňa 21. októbra 2015, po doplnení doručená dňa 23. decembra 2015, z posúdenia zdravotného stavu poškodeného. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, vystavenej dňa 21. októbra 2015, doplnenej a doručenej dňa 23. decembra 2015, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia, poškodený, ktorý je vyučený čašník, od roku 1971 pracoval u rôznych zamestnávateľov ako čašník a pomocný robotník. Odporca poukázal aj na iné zamestnania, ktoré navrhovateľ vykonával, ako aj na to, že dňa 31. júla 2009 mu bola pre dlhodobú prácu v riziku vibrácií, zistená choroba z povolania - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín - syndróm bolestivého ramena III. stupňa. Odporca ďalej poukázal na liečby, ktoré navrhovateľ absolvoval, ako aj ambulantné nálezy a prepúšťacie správy z hospitalizácií. Uviedol, že v doložených ambulantných nálezoch a prepúšťacích správach z hospitalizácií, ktoré absolvoval v dňoch 14. - 21. marca 2012, 23. - 31. októbra 2013, 29. septembra - 07. októbra 2014 a 16. - 25. septembra 2015, nebola dokumentovaná progresia ochorenia, stav je naďalej hodnotený ako impigement syndróm pravého ramena III. stupňa. Poškodený je dlhodobo liečený aj na iné ochorenia, ktoré zásadne ovplyvňovali a aj naďalej ovplyvňujú jeho pracovnú schopnosť, nemajú však súvis s chorobou z povolania. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že poškodený môže vykonávať ľahké manuálne práce, bez zvýšenej fyzickej záťaže, dvíhania a nosenia ťažkých bremien, nie v chlade, vlhku, bez vibrácií a dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín. Na pôvodnom pracovisku môže vykonávať práce bez rizika jednostranného, nadmerného a dlhodobého zaťaženia končatín a bez vibrácií, zváračské práce za pomoci poloautomatov a automatov, s vylúčením ručných prác. Vzhľadom na uvedené, nie je odôvodnené zvýšenie poklesu pracovnej schopnosti. Pokles pracovnej schopnosti je naďalej 45 % a kontrolná lekárska prehliadka nie je potrebná. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Uviedol, že dôvody na podanie žaloby sú dané nepristúpením žalovanej k zmene výšky úrazovej dávky z dôvodu 1) nepriznaného zvýšenia poklesu pracovnej schopnosti (ďalej len „PPS“) a 2) nesprávne priznaného denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“), 3) z dôvodu nesprávne určeného odškodniteľného stupňa z choroby z povolania (ďalej len „CHzP“). Navrhovateľ poukázal na to, že všeobecne vymedzený predmet žaloby obsahovo „nadväzuje“ na konanie, ktoré bolo vedené na Krajskom súde Košice v konaní pod sp. zn.: 3Sp/25/2013 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 9So/145/2013 z 25.03.2015 bolo vrátené na nové konanie. Navrhovateľ uviedol, že stručný obsah rozhodnutia žalovanej číslo: 3430-49/2015-BA z 29.12.2015 preukazuje, že žalovaná len cituje zákonné ustanovenia bez toho, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci. Poukázal na to, že u žalobcu sa neberie do úvahy, že ide o závažné a trvalé poškodenie funkčnej zdatnosti kĺbov a obmedzenie jeho dynamickej záťaže. Tento stav sa považuje za trvalý - s možnou progresiou. Poukázal na to, že lekársky posudok žalovanej neobsahuje žiadne skutkové zdôvodnenie práve je (len) 45 percentný PPS žalobcu vykonávať doterajšiu prácu, najmä akými úvahami sa posudkový lekár pri stanovení percentuálneho vyjadrenia tejto miery riadil. V konaní o výšku úrazovej renty ide pritom o posudzovanie takej otázky, u ktorej je nevyhnutné v posudku vyjadriť a kvantifikovať všetky relevantné medicínske východiská pre posúdenie schopností vykonávať doterajšiu prácu, zohľadniť zdravotný stav i charakter pôvodného pracoviska žalobcu, ktorý je u jeho zamestnávateľa štandardne nevyhovujúci a rizikový, všetko z pohľadu špecifického charakteru výrobu. Okrem toho lekársky posudok a vydané rozhodnutie musí pre konkrétnu prácu žalobcu uviesť logické závery a kvantifikovať aj všetky relevantné medicínske východiská pre posúdenie rozsahu zostatku 55 % PPS vykonávať doterajšiu prácu. Žalobcovi žalovaná pre účely priznania invalidného dôchodku určila 60 %-tnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ale podľa pravidiel žalovanej posúdenie a určenie PPS sa má vykonať vypracovaním lekárskej správy u poškodenej osoby vždy tak, že PPS bude v zásade vyšší, ako je určená MPSVZČ v percentách pre účely invalidného dôchodku. Navrhovateľ v tomto smere poukázal aj na právny názor Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Sp/7/2011 zo dňa 09.11.2011. Navrhovateľ ďalej uviedol, že určený PPS je v rozpore s § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože posudkový lekár sa musí podľa tohto ustanovenia vyrovnať s celým rozsahom pracovného potenciálu poškodeného a nie iba s jeho časťou. Okrem toho musí vychádzať iba zo skutočne vykonávaných činností a nie z neexistujúcich činností. Uvádzané a posudkovým lekárom navrhované činnosti sú nad rámec § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom neberú v úvahu šírku posúdení a rozhodnutí Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (ďalej len „RUVZ“) o zaradení prác a pracovísk do nebezpečných alebo rizikových tried. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na úrazovú rentu nie je pre záver o poklese pracovnej schopnosti rozhodujúce len posúdenie zhoršenia zdravotného stavu, ale treba posúdiť aj vplyv takéhoto zhoršenia na pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. februára 2010, sp. zn. 4Sžso/44/2009) R 107/2011. Preto rozhodnutie žalovanej nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. Navrhovateľ ďalej uviedol, že žalovaná mala objektívnejšie zhodnotiť existujúcu právnu úpravu uvedenú v § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a prihliadnuť predovšetkým k tomu, že toto ustanovenie spolu s § 89 nahradilo pôvodnú stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Navrhovateľ zdôraznil, že žalovaná si nesplnila svoju vlastnú procesnú povinnosť na zistenie skutočného stavu veci podľa § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení na odstránenie nedostatkov, ale aj vyporiadanie sa s platným právnym úkonom Kolektívna zmluva, ako aj obsahom § 118 ods. 3 Zákonníka práce o prípustnosti rôznych foriem mzdy. Porušenie zákona, ani iné porušenie pri plnení povinnosti zamestnávateľom nebolo zistené, preto nemôže žalovaná tvrdiť niečo, čo nebolo preukázané. Toto mohol preukázať iba „protokol Sociálnej poisťovne o vykonaní kontroly odvodu poisteného na sociálne poistenie“ vypracovaný podľa § 242 a § 245 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení, ale nie v dávkovom konaní pri rozhodovaní o úrazovej dávke, ale iba v nedávkovom konaní vo vzťahu k zamestnávateľovi. Navrhovateľ ďalej uviedol, že žalovaná svoje rozhodnutie založila na iných právnych záveroch ako vyplývajú z platného právneho poriadku. Aj napriek tomu, že medzi zamestnávateľom a žalovanou nebolo zistené porušenie zákona, po vzniku poistnej udalosti malo nasledovať adekvátne poistné plnenie. Navrhovateľ bol toho názoru, že postup a konanie žalovanej nie je zákonné predovšetkým preto, že do dávkového konania žalobcu včlenila neprípustný obsah okruhu vecí, ktoré patria do nedávkového konania, a v ktorom ani neboli zistené, tvrdené, či preukázané skutočnosti, aké žalovaná tvrdí a neprípustným spôsobom uplatňuje voči žalobcovi v dávkovom konaní. Z dôvodu vzniknutej situácie navrhovateľ zdôraznil, že žalovaná nesprávne uplatňuje svoje kompetencie a narúša časovú pôsobnosť citovaných právnych predpisov, ale aj zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v platnom znení ,konkrétne vo vzťahu k uplatnenej retroaktivite. Navrhovateľ tvrdil, že žalovaná nie je oprávnená rozširovať svoju pôsobnosť do iných sfér, než aké jej zveril zákon. Navrhovateľ konštatoval, že v posudzovanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky: Došlo k poistnej udalosti Nárok na úrazovú dávku bol uplatnený Zamestnávateľ ohlásil poistnú udalosť Zamestnávateľ z podielu súčtu vymeriavacích základov určil DVZ Zamestnávateľ z vymeriavacieho základu, ktorým je vymeriavací základ jeho zamestnanca zaplatil poistný odvod Sociálna poisťovňa poistný odvod prijala Kontrolný systém Sociálnej poisťovne nezaznamenal porušenie povinnosti alebo nesprávne postupy zamestnávateľa pri plnení jeho povinností, Sociálna poisťovňa to ani nikdy netvrdila Štát z určenej odmeny - mzdy prijal odvody (preddavky na daň) Na základe toho navrhovateľ opakovane konštatoval a zdôraznil, že ak žalovaná prijala odvody, de facto i de iure potvrdila existujúci skutkový i právny stav bez závad. Uviedol, že platný právny úkon kolektívna zmluva nebol nikdy nikým spochybnený a na takúto zmenu nie je oprávnená ani žalovaná. Okrem toho žalovaná tak znevažuje kritériá zamestnávateľa pre ocenenie práce. Navrhovateľ ďalej poukázal na vymeriavací základ zamestnanca podľa § 138 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 účinného k času vzniku poistnej udalosti dňa 21.10.2009 (a nie ako to tvrdí žalovaná k 31.07.2009). Navrhovateľ konštatoval, že napadnuté rozhodnutie nezodpovedá ustanoveniu § 209 zákona o sociálnom poistení, pokiaľ ide o jeho obsahové náležitosti, ale ani § 195 a § 196 na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Dôvody rozhodnutia obsahujú len konštatáciu PPS vykonávať doterajšie zamestnanie. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ako žalovaná dospela k určenej miere PPS žalobcu vykonávať doterajšie zamestnanie, ktoré v skutočnosti v tejto súvislosti vzala do úvahy. Z rozhodnutia je zrejmý rozpor medzi posudkom ordinariátu pracovného lekárstva, ktorý žalobcu vylúčil natrvalo z pracovného procesu a odborným posudkom posudkového lekára žalovanej, ktorý okrem iného vôbec nerešpektuje pracovné podmienky a predovšetkým charakter rizikového pracoviska u zamestnávateľa žalovanej. Navrhovateľ ďalej uviedol, že o rozhodnutí žalovanej k časti DVZ je možné zaujať názor, že z jej strany ide o alibistický postoj. Uvedenou vecou sa žalovaná nezaoberala vôbec, čím si nesplnila vlastnú procesnú povinnosť na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Popri všetkých žalobcom vznesených námietkach z vydaného rozhodnutia totiž musí byť zrejmé aj to, prečo jednoznačné skutkové otázky tvoriace predmet nedávkového konania včleňuje do konania o úrazovú dávku, napr. aj napriek tomu, že vôbec netvrdí, že zamestnávateľ v uvedenej veci pochybil. Navrhovateľ bol toho názoru, že z uvádzaných dôvodov je rozhodnutie nezákonné aj v časti, v ktorej žalovaná v rozhodnutí uvádza, že „v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 31. júla 2009“ nemá nárok na zmenu sumy úrazovej dávky. Podmienky a kritériá pre priznanie choroby z povolania boli u žalobcu splnené až k 21.10.2009 priznaním choroby z povolania a súčasne zaslaním hlásenia o priznanej chorobe z povolania do registračných fondov. To znamená, že rovnaká vec nemôže byť súčasne v súlade s právom a zároveň aj v rozpore s právom. V závere podaného opravného prostriedku navrhovateľ uviedol, že všetky ostatné skutočnosti sú obsiahnuté v spise poistnej udalosti a podaniach žalobcu, na ktoré sa žalobca odvoláva. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal zrušiť vydané rozhodnutie žalovanej č. 3430-49/2015- BA z 29.12.2015 a vec vrátiť na nové konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si navrhovateľ uplatnil trovy konania a trovy právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 06. júna 2016 poukázal na konanie na základe žiadosti navrhovateľa o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti, ako aj na konanie o nároku navrhovateľa po vrátení veci rozsudkom zo dňa 25. marca 2015. Odporca uviedol, že rozhodnutím zo dňa 29. decembra 2015, ktoré právny zástupca napadá podaným opravným prostriedkom, bolo rozhodnuté len o tom, že navrhovateľ nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. Napadnutým rozhodnutím nebolo rozhodnuté o výške úrazovej renty, resp. spôsobe jej výpočtu. O výške úrazovej renty a o spôsobe jej určenia bolo právoplatne rozhodnuté už rozhodnutím zo dňa 29. marca 2010, ktoré bolo na základe opravného prostriedku navrhovateľa potvrdené rozsudkom zo dňa 14. februára 2012 a na základe odvolania navrhovateľa voči rozsudku zo dňa 14. februára 2012 aj rozsudkom NS SR zo dňa 16. októbra 2012. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu považoval odporca predmetnú námietku, ktorou právny zástupca opakovane napadá rozhodnutia ústredia vydané v predmetom konaní o úrazovej rente, za irelevantnú a zbytočnú. Odporca v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že pre priznanie úrazových dávok v dôsledku choroby z povolania je rozhodujúcou skutočnosťou deň, kedy bola choroba z povolania, ktorá je zaradená do zoznamu chorôb z povolania podľa prílohy č. 1 k zákonu, zistená príslušným zdravotníckym zariadením, v takýchto prípadoch, Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie. Navrhovateľovi bola choroba z povolania ako je uvedené aj v tlačive „Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania“ zistená dňa 31. júla 2009. Poukázal na to, že k otázke dátumu zistenia choroby z povolania sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. 1Sžso/13/2010 zo dňa 11. januára 2011 a to tak, že rozhodujúcim dátumom v súvislosti s chorobou z povolania je dátum jej zistenia. Vzhľadom na uvedené považoval odporca námietky právneho zástupcu o retroaktívnom uplatňovaní zákona za irelevantné a nelogické, nakoľko právne vzťahy založené za účinnosti starých právnych predpisov sa podľa týchto aj posudzujú. Odporca ďalej uviedol, že v konaní o opravnom prostriedku posudková lekárka pobočky pri opätovnom posúdení poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa, vzhľadom na zhoršenie choroby z povolania dokumentované v lekárskej správe z vyšetrenia zo dňa 16. decembra 2015, lekárskou správou zo dňa 02. marca 2016 zmenila svoju pôvodnú lekársku správu zo dňa 21. októbra 2015 a zvýšila mieru poklesu pracovnej schopnosti z pôvodných 45 % na 65 %, a to od 16. decembra 2015 a rovnakú mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa vo výške 65 % určila aj posudková lekárka ústredia. Odporca poukázal na § 89 ods. 4 zákona a uviedol, že v dôsledku zvýšenia miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na 65 % v konaní o opravnom prostriedku došlo u navrhovateľa aj k zmene sumy úrazovej renty určenej podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona. Vzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby Krajský súd v Košiciach bez nariadenia pojednávania zrušil napadnuté rozhodnutie zo dňa 29. decembra 2015 a vec vrátil ústrediu, na vydanie nového rozhodnutia o nároku navrhovateľa na zmenu sumy úrazovej renty, na základe lekárskej správy zo dňa 25. apríla 2016. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s posudkovým spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 28. októbra 2016 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že zotrváva na dôvodoch podaného opravného prostriedku a v jeho intenciách navrhuje už aj vzhľadom na stanovisko odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 06.06.2016, napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Zástupkyňa odporcu uviedla, že zotrváva na písomnom vyjadrení odporcu zo dňa 06.06.2016 v celom rozsahu. Poukázala na to, že v priebehu konania bolo na základe posudkov posudkových lekárov preukázané, že došlo k progresu, pokiaľ ide o stanovenie poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa, kde bola stanovená 65 % miera poklesu a z týchto dôvodov navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil. Zároveň uviedla, že odporcovi v konaní nevznikli žiadne trovy konania. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 3 zákona, pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2) Podľa § 89 ods. 4 zákona, ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Podľa § 195 ods. 1 zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 196 ods. 1 zákona, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 7 zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 153 ods. 4 písm. a/ zákona, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. Podľa § 153 ods. 5 zákona, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. V predmetnej preskúmavanej veci odporca napadnutým rozhodnutím rozhodol, že navrhovateľ podľa § 88 ods. 3, § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. Odporca pri posudzovaní nároku navrhovateľa na zmenu sumy úrazovej renty vychádzal z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 21. októbra 2015, z ktorej vyplýva, že u navrhovateľa nie je odôvodnené zvýšenie miery poklesu pracovnej schopnosti, pričom pokles pracovnej schopnosti je naďalej 45 %. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľa bol opätovne posúdený pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty, a to posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 02. marca 2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice dňa 25. apríla 2016. Zo záverov posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 02. marca 2016 vyplýva, že pri vyšetrení dňa 16.12.2015 na pracovnom lekárstve bolo dokumentované zhoršenie choroby z povolania, súčasne vypracované nové bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Vzhľadom k uvedenému mení posudkový lekár svoj pôvodný posudok zo dňa 21. októbra 2015 a zvyšuje mieru poklesu pracovnej schopnosti zo 45 % na 65 % od 16.12.2015, dňom uvedeného vyšetrenia. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach zo dňa 25. apríla 2016 vyplýva, že pre zhoršenie funkčnej poruchy profesionálneho ochorenia určuje posudkový lekár MPPS na účely úrazovej renty 65 % naďalej. Z výroku posudku posudkového lekára vyplýva, že navrhovateľ je naďalej poškodený na účely podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti, miera poklesu pracovnej schopnosti nie je už 45 % ale je 65 %. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ odporca v napadnutom rozhodnutí rozhodol, že navrhovateľ nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty, pričom z posudkov posudkových lekárov zo dňa 02. marca 2016 a 25. apríla 2016 vyplýva, že navrhovateľ má stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti od 16.12.2015 65 %, v dôsledku čoho došlo u navrhovateľa aj k zmene sumy úrazovej renty, preto dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň je potrebné uviesť, že sám odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 06. júna 2016 k opravnému prostriedku navrhovateľa žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie zo dňa 29. decembra 2015 a vec mu vrátil na vydanie nového rozhodnutia o nároku navrhovateľa na zmenu sumy úrazovej renty, na základe lekárskej správy zo dňa 25. apríla 2016. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude vydať nové rozhodnutie o nároku navrhovateľa na zmenu sumy úrazovej renty v súlade s lekárskou správou zo dňa 25. apríla 2016. V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že priznal úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v sume 268,49 eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby: - prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 12.01.2016 ..........................................66 eur (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.) - písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej - odvolanie zo dňa 12.01.2016 .......................................................................................66 eur (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.) - účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 28.10.2016 .....................................66 eur (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.) - režijný paušál 3 x 8,58 (§16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) - DPH 20 % - 44,75 eur celkové trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu ...............................................268,49 eur Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia tak, ako si ich vvyčíslil v písomnom podaní zo dňa 30.10.2016, keď si za jeden úkon účtoval 143 eur s poukazom na § 11 vyhl. č. 655/2004 Z. z., kde odmena za jeden úkon predstavuje z vyššie uvedenej tarifnej hodnoty 1/6 výpočtového základu, ktorý je v roku 2016 143 eur. K trovám právneho zastúpenia tak, ako si ich vyčíslil právny zástupca navrhovateľa súd uvádza, že podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu. Vyčíslené trovy právneho zastúpenia právnym zástupcom navrhovateľa nezodpovedajú platnej právnej úprave, najmä pokiaľ ide o vyčíslenie tarifnej odmeny, pretože jej výška vzhľadom na predmet konania (dávkové veci sociálneho poistenia) sa určuje podľa § 11 ods. 4 posledná veta vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Z uvedených dôvodov boli súdom trovy právneho zastúpenia priznané vo výške 268,49 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.