Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/110/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201242 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201242.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Judity Jurákovej v právnej veci žalobcu D.H.S. TRADE, s.r.o., so sídlom Biela 1, Košice, IČO: 36 753 858, zastúpeného JUDr. Jurajom Birošom, advokátom, so sídlom ul. Rázusova 1, Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2014/033551/HLU zo dňa 03.10.2014, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 13. októbra 2014 v znení jej doplnenia doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 17. októbra 2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2014/033551/ HLU zo dňa 03.10.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-KE-OSZP3-2014/010528 zo dňa 28.07.2014 prejednal podľa § 71 písm. j/, k/, n/ zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) správny delikt, ktorého sa dopustil účastník konania D.H.S. TRADE, s.r.o., Biela 1, 040 01 Košice, IČO: 36 753 858 a uložil účastníkovi konania pokutu za zistené nedodržanie všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve podľa § 78 ods. 4 zákona o odpadoch vo výške 7 000 eur za to, že porušil povinnosť § 19 ods. 4 písm. d/ zákona o odpadoch, odpad z farebných kovov, alebo iný kovový odpad, pochádzajúci zo súčiastok a časti zariadení z koľajových vedení, zabezpečovacej a oznamovacej techniky, koľajových vozidiel a výstroja tratí alebo javiace znaky, že z takýchto zariadení pochádzajú, vykupovať iba od prevádzkovateľov dráh a podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe, a to tým, že dňa 08.02.2014 pracovníci Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, odboru železničnej polície, oddelenia železničnej polície PZ (ďalej len „KR PZ OŽP“) na základe miestnej obhliadky na prevádzke zariadenia na zber odpadov D.H.S. TRADE, s.r.o., na Palackého 29, v Košiciach, našli 20 ks brzdových zdrží o váhe 80 kg, ktoré tam doviezla fyzická osoba. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení sankcie, vec prehodnotiť a spravodlivo rozhodnúť. V odvolacích námietkach žalobca uviedol, že uloženie pokuty vo výške 7 000 eur je rozhodnutím neobjektívnym a pre ich spoločnosť neúnosným, a to z toho dôvodu, že o uložení pokuty bolo rozhodnuté povrchne a nedôsledne, bez dôkladného preverenia a neprihliadalo sa ani na skutočný spoločenský záujem, škodlivé následky, ani hodnotu vykúpeného tovaru, len sa priamo rozhodlo o uložení sankcie. Poukázal na to, že pracovníci ich spoločnosti sú dôkladne oboznámení so zákonom o odpadoch aj s ustanoveniami § 19 ods. 4 písm. d/, pričom v danom prípade fyzická osoba do zberne doviezla rôzne druhy železa v plechovom sude, pričom sa konkrétne (železničné zdrže) mali nachádzať až na spodnej časti, ktoré sa v čase výkupu nedali identifikovať. Považoval za pravdivé, že brigádnik A. J. tieto objavil až následne v sklade prevádzky, a to po vyprázdnení suda a práve konateľ žalobcu telefonicky zavolal príslušníkov Železničnej polície, že takýto tovar sa v sklade nachádza. Vyvracal tvrdenie, že to bolo na nejaký pokyn alebo obhliadku príslušníkov KR PZ OŽP a ďalej uviedol, že 20 ks - 80 kg predmetných zdrží nemá žiadnu úžitkovú ani spoločenskú hodnotu, čo potvrdila aj samotná pracovníčka ŽSSK CARGO - centrum Logistiky, že im nevznikla žiadna materiálna škoda, nakoľko sa jednalo o starý, vyradený a nepoužiteľný materiál. Konštatoval, že sú si vedomí, že je to v rozpore so zákonom a rovnako aj to praktizujú vo svojej praxi, že posielajú osoby preč, alebo u podozrivého materiálu, najmä, kde je podozrenie, že tieto pochádzajú z verejno-prospešných zariadení, priamo volajú príslušníkov PZ a s takýmito predmetmi sa nezaoberajú ani nedovolia žiadny výkup. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie spoločnosti D.H.S. TRADE, s.r.o., Biela 1, 040 01 Košice, IČO: 36 753 858 zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-KE-OSZP3-2014/010528 zo dňa 28.07.2014 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a taktiež poukázal na odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že prvostupňový správny orgán nenašiel zákonný dôvod, aby odvolaniu vyhovel, preto v súlade s § 57 ods. 2 Správneho poriadku postúpil odvolanie žalobcu spolu so spisovým materiálom Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, ako príslušnému odvolaciemu orgánu. Konštatoval, že odvolací orgán v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie i súvisiaci spisový materiál v celom rozsahu, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a postup prvostupňového správneho orgánu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: Dňa 08.02.2014 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, odbor železničnej polície, oddelenie železničnej polície PZ Košice (ďalej len „KR PZ Košice“) vyhotovilo záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) Š.J. X. - zamestnanca ZSSK CARGO Košice. Dňa 11.02.2014 KR PZ Košice vyhotovilo záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch A. J. - brigádnika obvinenej spoločnosti. Súčasťou priestupkového spisu KR PZ Košice sú: potvrdenie o zaistení veci - 20 ks použitých brzdových zdrží o váhe 80 kg zo dňa 08.02.2014, úradný záznam o vrátení veci - 20 ks použitých brzdových zdrží o váhe 80 kg zamestnankyni ZSSK, Centrum logistiky zo dňa 11.02.2014 a fotodokumentácia zo dňa 08.02.2014. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán na základe preskúmania priestupkového spisu KR PZ Košice začal konanie vo veci porušenia zákona o odpadoch a obvinenej spoločnosti listom č. OU-OSZP3-2014/00726-2 zo dňa 02.06.2014 oznámil začatie predmetného konania a zároveň nariadil vo veci ústne pojednávanie na deň 25.06.2014 na prvostupňovom správnom orgáne. Na konaní, ktoré sa konalo na základe dohody dňa 23.06.2014 sa zúčastnil konateľ obvinenej spoločnosti a splnomocnený zástupca obvinenej spoločnosti O.. A. S., ktorý vo svojom stanovisku uviedol, že brzdové zdrže doniesol neznámy človek v sude priloženom kovovým odpadom. Po odvážení a vysypaní suda obvinená spoločnosť zistila, že v spodnej časti sa nachádzali predmetné veci. Konateľ obvinenej spoločnosti nariadil dať predmetné veci nabok a vyrozumel železničnú políciu, ktorá vykonala obhliadku a veci zaistila. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán po vyhodnotení všetkých podkladov, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že zo strany obvinenej spoločnosti jednoznačne došlo k porušeniu povinnosti § 19 ods. 4 zákona o odpadoch. Vyjadrenia konateľa obvinenej spoločnosti dňa 23.06.2014 sú v rozpore s priestupkovým spisom a s doplneným podaním KR PZ Košice zo dňa 14.07.2014, z ktorých vyplýva: - konateľ obvinenej spoločnosti neupozornil železničnú políciu na uloženie železničných zdrží, - konateľ obvinenej spoločnosti pre KR PZ Košice uviedol, že nevedel, že sa jedná o brzdy zo železnice a túto skutočnosť zistil až od policajtov, ktorí ich zaistili. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalobca citoval ustanovenia § 2 ods. 3, 4, 5, § 18 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 písm. b/, § 19 ods. 4 písm. b/, c/, § 74 ods. 1, § 78 ods. 4, § 79 ods. 2 zákona o odpadoch, § 32 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, 5, 6, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku, § 2 ods. 1, § 3, § 12 ods. 1, § 58 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Žalovaný uviedol, že po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu konštatuje: - obvinená spoločnosť v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a nepredložila prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani odvolaciemu orgánu žiadne nové dôkazy, - prvostupňový správny orgán zistil čo najpresnejšie skutkový stav veci, o čom svedčí predložený spisový materiál. Na vydanie rozhodnutia o uznaní viny sa vyžaduje istota a presvedčenie správneho orgánu o tom, že skutok bol spáchaný obvineným. Ak by však mal správny orgán akékoľvek pochybnosti o spoľahlivosti zisteného stavu veci, nemôže uznať obvineného vinným a musí prihliadnuť na pravidlo v pochybnostiach v prospech obvineného. Zistenia boli dôsledne zdokumentované a dostatočne preukázané, - možno konštatovať, že v prevádzke zariadenia na zber odpadov obvinenej spoločnosti na Palackého ulici 29 v Košiciach došlo k porušeniu § 19 ods. 4 písm. b/, c/ a d/ zákona o odpadoch, - správny orgán rešpektoval zákonné kritéria pre určenie výšky pokuty (závažnosť protiprávneho konania, jeho následky). Finančná sankcia za uvedený správny delikt bola uložená v dolnej hranici stanovenej sadzby, - v zmysle § 46 Správneho poriadku je napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti, - odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a umožňuje zistiť, akým spôsobom boli pri ukladaní pokuty zohľadnené znaky objektívnej stránky daného správneho deliktu, ako je závažnosť skutku, spôsob, čas trvania, následky protiprávneho konania. Na základe uvedených skutočností sa žalovaný stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Včas podanou žalobou v znení jej doplnenia sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2014/033551/HLU zo dňa 03.10.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V podanej žalobe žalobca poukázal na odvolacie námietky proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné a nepreskúmateľné. Konštatoval, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nereagoval na jeho námietky uplatnené v odvolaní, t.j. že si splnil svoju zákonom stanovenú informačnú povinnosť, a preto si myslí, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a je v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku, pričom okrem toho žalobou napadnuté rozhodnutie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti rozhodnutia. Poukázal na to, že žalovaný správny orgán v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho vydanie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ale rozhodoval jednostranne a iba na podklade podaných vysvetlení z polície a ich záznamov a ich tvrdenia vôbec nebral v úvahu a taktiež neposudzoval ani spoločenskú hodnotu a stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, čo uloženie takto vysokej pokuty je neprimerané a ani adekvátne ku zaistenému a odovzdanému šrotovému materiálu, ktorý už nebol na nič použiteľný a nemožno ho inak nazvať ako kovový odpad (šrot). Bol toho názoru, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.04.2015 navrhol žalobu zamietnuť. Okrem dôvodov uvedených v tomto písomnom vyjadrení, ktoré korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, žalovaný ďalej uviedol, že v podanej žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia. Poukázal na to, že v žalobe sú tvrdenia konateľa v rozpore so zdokumentovaným priestupkovým spisom KR PZ OŽP Košice. Tvrdenia, že železničné zdrže boli objavené v sklade prevádzky po vyprázdnení suda brigádnikom, a že železničnú políciu zavolal prostredníctvom občana, ktorý sa v sklade „nachádzal“ sú zavádzajúce a neopieranú sa o žiadne dôkazy. Uviedol, že protiprávne konanie konateľ zľahčuje argumentmi, že ŽSSK CARGO - Centrum logistiky nevznikla žiadna materiálna škoda, nakoľko sa jednalo o starý, vyradený a nepoužiteľný materiál, a preto dopad na životné prostredie a stupeň spoločenskej nebezpečnosti nebol veľký. V zmysle zákona o odpadoch nebolo povinnosťou prvostupňového orgánu štátnej správy skúmať funkčnosť daného zariadenia, ale pokuta bola uložená preto, lebo daný odpad bol odovzdaný fyzickou osobou: Š. X., I., ulica I. XXX/XX a nie prevádzkovateľom dráh alebo podnikateľským subjektom pracujúcich s nimi na zmluvnom základe. Žalovaný považoval tieto tvrdenia za účelové a tendenčné, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný správny delikt. Konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti. V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že v doplnení materiálov k žalobe zo dňa 11.02.2015 žalobca uvádza, že v priebehu posledných piatich rokov prvostupňový správny orgán uložil obvinenej spoločnosti pokuty vo výške 7 400 eur, 1 000 eur a 500 eur, pričom tieto pokuty obvinená spoločnosť spláca formou splátkových kalendárov. Konateľ žalobcu uvádza, že pokuty boli uložené „za takéto malicherné veci“ a tým dokazuje, že spáchanie správneho deliktu v predmetnej veci pokladá za nepodstatné porušenie zákona o odpadoch a súvisiacich všeobecne záväzných predpisov v odpadovom hospodárstve. Konštatoval, že žalobca v žalobe neuvádza, žiadne nové skutočnosti a opiera sa o tie isté dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní. Uviedol, že žalovaný sa s nimi vysporiadal v druhostupňovom rozhodnutí, a preto trvá na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Na uvedené vyjadrenie žalovaného reagoval svojim písomným stanoviskom žalobca zo dňa 01.07.2015. Okrem skutočností, ktoré uviedol už v žalobe, ďalej uviedol, že z výsledkov dokazovania vyplýva, že hliadka železničnej polície bola privolaná na základe telefonického oznámenia na linku 158, na ktorú zavolal svedok Z. Z.. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedka A. J., ako aj z vyjadrenia vedúceho oddelenia Železničnej polície Košice D.. A.. A. S. v písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené správnemu orgánu. Až na základe tohto podnetu železničná polícia začala preverovať túto skutočnosť, pričom svedok nebol vôbec v správnom konaní predvolaný a vypočutý. Nie je možné akceptovať stanovisko vedúceho oddelenia železničnej polície, že tento svedok následne odmietol vo veci podať vysvetlenie, pretože je zamestnancom p. Z.. Žalobca ďalej uviedol, že ani táto skutočnosť nie je pravdivá, pretože Z. Z. nikdy nebol zamestnancom p. Z., ani v jeho spoločnosti D.H.S., s.r.o.. Konštatoval, že pre posúdenie správneho deliktu je rozhodujúce, že konateľ spoločnosti p. Z. po zistení a vyprázdnení suda zistil, že sa v sude nachádzali železničné zdrže, dal pokyn zamestnancovi A. J., aby ich vyčlenil od ostatného odpadu a dal pokyn, aby bola zavolaná polícia. Poukázal na to, že svedok A. J. taktiež na túto skutočnosť nebol v rámci preverovania priestupku ani v konaní pred správnym orgánom riadne vypočutý. Žalobca ďalej poukázal na to, že z priestupkového spisu vyplýva, že orgány polície ani nevypočuli konateľa spoločnosti a podali podnet správnemu orgánu na konanie o uložení pokuty. Až na základe výzvy správneho orgánu bol príslušník železničnej polície za konateľom spoločnosti dňa 07.07.2014, ktorý rukou spísal vysvetlenie, ktoré si však konateľ O. Z. neprečítal, len ho na základe výzvy polície podpísal. Žalobca poukázal na neštandardný postup železničnej polície pri preverovaní oznámenia a bol toho názoru, že pre rozpory vo výpovediach konateľa spoločnosti a príslušníkov polície mal správny orgán v rámci správneho konania predvolať a vypočuť priamo príslušníkov polície, ktorí boli prítomní v prevádzke žalobcu. V písomnom stanovisku žalobca navrhol, aby podľa § 250c ods. 1 O.s.p. predseda senátu uznesením odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného až do rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že pokuta vo výške 7 000 eur sa vymáha v exekučnom konaní, pričom súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, zablokoval bežné účty žalobcu v peňažných ústavoch, čím znemožňuje žalobcovi v jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca teda nemôže disponovať s finančnými prostriedkami na svojich účtoch a z tohto dôvodu nemá ani finančné prostriedky na každodenný výkup odpadu vo svojej prevádzke, ktorý je jedinou podnikateľskou činnosťou žalobcu. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na pojednávaní súdu dňa 08. júla 2015 žalovaný nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Písomným podaním zo dňa 02.07.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.07.2015 žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a navrhol súdu vykonať pojednávanie bez jeho účasti a rozhodnúť vo veci. Z uvedeného dôvodu preto súd v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti zástupcu žalovaného. Na pojednávaní súdu predseda senátu upovedomil konateľa žalobcu a právneho zástupcu žalobcu o tom, že žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného sa nevyhovuje. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v žalobe, ako aj v písomnom stanovisku zo dňa 01.07.2015. Konateľ žalobcu O. Z. uviedol, že bol hospitalizovaný v nemocnici, pričom pri výkupe materiálu ho v jeho neprítomnosti zastupoval pán J., ktorý tovar vykúpil a následne ho potom triedil. Keď sa vrátil z nemocnice, videl ako sa odkúpený materiál triedil, a potom čo zistil, že sa tam nachádza odpad, a to ošúchané brzdy, požiadal pána Z., aby zavolal policajtov vykonať obhliadku tohto zakúpeného materiálu. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odpadoch“), držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad nachádza. Podľa § 2 ods. 4 zákona o odpadoch, odpadové hospodárstvo je činnosť zameraná na predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie a nakladanie s odpadmi v súlade s týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 5 zákona o odpadoch, nakladanie s odpadom je zber, preprava, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad týmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa aj konanie vo funkcii obchodníka alebo sprostredkovateľa. Podľa § 18 ods. 1 zákona o odpadoch, každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z rozhodnutia alebo povolenia vydaného na základe tohto zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto rozhodnutím alebo povolením. Podľa § 18 ods. 2 zákona o odpadoch, každý je povinný nakladať s odpadom alebo inak s ním zaobchádzať takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie, a to tak, aby nedochádzalo k a) riziku znečistenia vody, ovzdušia, pôdy, rastlín a živočíchov, b) obťažovaniu okolia hlukom alebo zápachom a c) nepriaznivému vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného významu. Podľa § 19 ods. 4 písm. b/ zákona o odpadoch, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu je okrem povinnosti podľa ods. 1 povinný pri vykupovaní odpadu z farebných kovov, odpadu podľa písmen d/ až g/ a pri vykupovaní iného kovového odpadu od fyzických osôb vyžadovať preukázanie totožnosti predložením dokladu totožnosti30) fyzickej osoby alebo zodpovedného zástupcu právnickej osoby, alebo fyzickej osoby - podnikateľa v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa, od ktorých sa kovový odpad vykupuje. Podľa § 19 ods. 4 písm. c/ zákona o odpadoch, kto vykonáva zber odpadu vrátane ich výkupu je okrem povinnosti podľa ods. 1 povinný viesť a uchovávať evidenciu o osobách podľa písmen b/, d/ a e/, o druhoch a množstve kovových odpadov od nich vykúpených a v prípade, že ide o odpad z farebných kovov, iný kovový odpad podľa písmen d/ až g/ alebo o iný kovový odpad vykúpený od fyzických osôb aj opis a fotodokumentáciu vykúpeného odpadu. Podľa § 19 ods. 4 písm. d/ zákona o odpadoch, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu je okrem povinnosti podľa ods. 1 povinný odpad z farebných kovov alebo iný kovový odpad pochádzajúci zo súčiastok a častí zariadení z koľajových vedení, zabezpečovacej a oznamovacej techniky, koľajových vozidiel a výstroja tratí alebo javiace znaky, že z takýchto zariadení pochádzajú, vykupovať iba od prevádzkovateľov dráh a podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe. Podľa § 78 ods. 4 zákona o odpadoch, pokutu od 7 000 do 16 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší zákaz ustanovený v § 18 ods. 4 písm. o/ alebo povinností pri zbere kovových odpadov vrátane ich výkupu ustanovené v § 19 ods. 4 písm. b/ až g/. Podľa § 79 ods. 2 zákona o odpadoch, pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, na rozsah ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, prípadne na mieru ich poškodenia. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2, veta druhá Správneho poriadku, rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Krajský súd v Košiciach po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa k žalobným námietkam uvádza nasledovné. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že na základe miestnej obhliadky pracovníkov KR PZ OŽP Košice dňa 08.02.2014, ktorá bola vykonaná na základe telefonického podnetu v prevádzke na zber odpadov žalobcu na Palackého 29, v Košiciach, bolo zistené, že neznámy muž na osobnom motorovom vozidle Škoda Felícia doviezol na prevádzku železničný materiál - železničné zdrže, pričom vlastníkom vozidla bol Š. X., ktorý je zamestnancom ŽSSK CARGO v Košiciach. KR PZ OŽP Košice vydalo dňa 08.02.2014 potvrdenie o zaistení veci podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, a to 20 ks použitých brzdových zdrží, ktoré podpísal konateľ žalobcu O. Z.. V predmetnej veci podali vysvetlenia aj dovozca železničného materiálu Š. X. a A. J., ktorý pracoval ako brigádnik v spoločnosti žalobcu, pričom súčasťou spisu je aj fotodokumentácia. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa taktiež vyplýva, že na prevádzke žalobcu sa dňa 08.02.2014 preukázateľne nachádzali vykúpené odpady pochádzajúce zo súčiastok a častí zariadení z koľajových vedení, koľajových vozidiel. V konaní pred správnym orgánom prvého stupňa dňa 23.06.2014 konateľ žalobcu uviedol, že brzdové zdrže doniesol neznámy človek v sude priložené kovovým odpadom. Po odvážení a vysypaní suda bolo zistené, že v spodnej časti sa nachádzali predmetné veci a informovali o tom konateľa, ktorý mal ihneď nariadiť dať tieto veci nabok a vyrozumel železničnú políciu. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa ďalej vyplýva, že prvostupňový správny orgán overil tieto skutočnosti a zistil, že na uloženie železničných zdrží na prevádzke žalobcu neupozornil O. Z., pričom jeho tvrdenie o tom, že na prevádzke sa nachádzajú železničné zdrže, je v rozpore s jeho vysvetlením na KR PZ OŽP dňa 07.07.2014, kde uviedol, že nevie ako sa železničné zdrže na jeho prevádzku dostali, kto ich sem doniesol, a že železničné zdrže tu naozaj boli a tieto boli aj policajtmi zaistené, pritom nevedel, že sa jedná o brzdy zo železnice, a to zistil až od policajtov, ktorí to zaistili. Z ustanovenia § 19 ods. 4 písm. d/ zákona o odpadoch vyplýva, že kto vykonáva zber odpadu vrátane ich výkupu je okrem povinnosti podľa ods. 1 povinný odpad z farebných kovov alebo iný kovový odpad pochádzajúci zo súčiastok a častí zariadení z koľajových vedení, zabezpečovacej a oznamovacej techniky, koľajových vozidiel a výstroja tratí alebo javiace znaky, že z takýchto zariadení pochádzajú, vykupovať iba od prevádzkovateľov dráh a podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa je preukázané, že zamestnanec žalobcu pán J., ktorý zastupoval konateľa žalobcu v jeho neprítomnosti, vykúpil železničné zdrže od fyzickej osoby a nie iba od prevádzkovateľov dráh a podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe tak, ako to vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 19 ods. 4 písm. d/ zákona o odpadoch. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj konateľ žalobcu na pojednávaní súdu dňa 08. júla 2015, keď uviedol, že bol hospitalizovaný v nemocnici, pričom pri výkupe materiálu v jeho neprítomnosti ho zastupoval pán J., ktorý tovar vykúpil a potom tento tovar následne triedil. Keďže v konaní bolo preukázané a ani nebolo sporné, že výkup odpadu - železničných zdrží, bol vykúpený žalobcom od fyzickej osoby a nie od prevádzkovateľov dráh a podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe, z uvedených dôvodov došlo zo strany žalobcu k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 19 ods. 4 písm. d/ zákona o odpadoch a zároveň naplneniu skutkovej podstaty § 78 ods. 4 zákona o odpadoch pre uloženie pokuty, v dôsledku čoho aj uložil správny orgán prvého stupňa žalobcovi pokutu v spodnej hranici, a to vo výške 7 000 eur. Zároveň je potrebné uviesť, že v danom prípade bolo povinnosťou žalobcu už pri výkupe odpadu od fyzickej osoby preveriť o aké odpady sa jedná a či môžu byť predmetom výkupu od fyzickej osoby v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o odpadoch, čo v danom prípade však žalobca pri výkupe neučinil. Z vyššie uvedených dôvodov sú preto podľa názoru súdu neopodstatnené žalobné námietky týkajúce sa následného oznámenia zisteného výkupu odpadu žalobcom KR PZ OŽP Košice, aj keď zo strany žalobcu neboli v konaní preukázané žiadnymi dôkazmi a sú aj v rozpore s jeho vysvetlením na KR PZ OŽP Košice dňa 07.07.2014. Žalobná námietka, že 20 ks - 80 kg predmetných zdrží nemá žiadnu úžitkovú ani spoločenskú hodnotu, čo potvrdila aj samotná pracovníčka ŽSSK CARGO - Centrum logistiky, že im nevznikla žiadna materiálna škoda, nakoľko sa jednalo o starý, vyradený a nepoužiteľný materiál, táto žalobná námietka nemá žiadny vplyv na porušenie povinnosti žalobcu, ktorá mu vyplývala z ustanovenia § 19 ods. 4 písm. d/ zákona o odpadoch, pričom na žalobcom tvrdené skutočnosti zobral správny orgán prvého stupňa zreteľ pri stanovení výšky pokuty v dolnej hranici stanovenej sadzby a vzal do úvahy aj mieru závažnosti správneho deliktu. K žalobnej námietke, že rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné a nepreskúmateľné, a že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a je v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku a taktiež nebola posudzovaná ani spoločenská hodnota a stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, pričom uloženie takto vysokej pokuty je neprimerané a ani neadekvátne ku zaistenému a odovzdanému šrotovému materiálu, a preto bolo rozhodnutie vydané v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, súd uvádza nasledovné. Správny orgán prvého stupňa vo veci rozhodoval ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva podľa zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodujúc v súlade s § 71 písm. n/ zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Žalovaný v predmetnej veci rozhodoval ako príslušný odvolací orgán podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že správne orgány oboch stupňov vydali rozhodnutia ako príslušné orgány, pričom vo veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a zároveň ich rozhodnutia obsahovali predpísané náležitosti, a preto možno konštatovať, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov boli vydané v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a taktiež ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutí. Pokiaľ žalobca namietal, že nebola zo strany správnych orgánov posudzovaná ani spoločenská hodnota a stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť a výška pokuty je neprimeraná, k tomu súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že pri stanovení výšky pokuty bral do úvahy mieru závažnosti správneho deliktu a stanovil výšku pokuty v dolnej hranici stanovenej sadzby (od 7 000 do 16 000 eur), ktorá už nemohla byť nižšia. Z uvedených dôvodov preto súd považuje aj túto žalobnú námietku za irelevantnú a je toho názoru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov boli vydané aj v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pretože rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.