Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/127/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711207845 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7711207845.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobcu : Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Michalovce, Farská č. 3 v Michalovciach, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, so sídlom na Fejovej č. 4 v Košiciach, proti žalovanému: Mestu Michalovce, so sídlom na Námestí osloboditeľov č. 30 v Michalovciach, v konaní o vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č. 161/2005 Z. z. , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Michalovciach č.k. 5C/100/2011-39 zo dňa 7.1.2013 t a k t o r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi nehnuteľnosti pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 10 kat.úz.Z., ktoré boli odňaté katolíckej cirkvi v Z. podľa § 10 ods. 2 zák. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme pre Československý štát. Súd prvého stupňa z predložených listov vlastníctva, ktoré cituje vo svojom rozhodnutí a z identifikácie parciel č.k 809/2006 zistil, že nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobca domáha sú v registri C katastra nehnuteľnosti vedené ako zastavané plochy, resp. ostatné plochy. Potom vychádzal z výmeru č. 4701/60 Okresného národného výboru odboru pôdohospodárstva v Z., z ktorého zistil, že štát vykupuje podľa § 1 ods. 3 zák. č. 46/1948 Zb. z pozemkového vlastníctva Rímskokatolíckej cirkvi obce Z., nehnuteľnosti ležiace v kat. úz. Obce Z., zapísané vo vložke 10. V dôvodoch rozhodnutia je uvedené, že o náhrade za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne. Potom citoval ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 a 6 zákona 161/2005 Z.z., ďalej § 2 písm. b/ zákona 220/2004 Z.z. a skonštatoval, že žalobca svoj nárok o navrátenie vlastníckeho práva opiera o zákon č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam, ale podľa súdu prvého stupňa nárok žalobcu v tomto zákone nemá oporu. Na prinavrátenie vlastníctva k pôvodnému vlastníkovi musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, a to 1/ musí ísť o poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy, aj iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, lesný fond, hospodárske stavby a ostatné stavby s ním súvisiace a podiely spoločnej nehnuteľnosti. 2. Žalovaný musel nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam spôsobom uvedeným v § 3 zákona a po 3/ nesmie ísť o prípady uvedené v § 6. Keďže z predložených listov vlastníctva aj z identifikácie vyplynulo, že nehnuteľnosti o ktorých vydanie žalobca žiada sú zastavané plochy a iné plochy. Podľa § 2 mal zákonodarca na mysli podľa žalobcu, že sa vydávajú nehnuteľnosti, ktoré v čase odňatia tvorili poľnohospodársku pôdu. Súd sa s týmto výkladom žalobcu nestotožnil z dôvodu, že v § 2 sa jednoznačne uvádza, že vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu. Vzhľadom na túto skutočnosť, keďže zákonodarca neuviedol, že malo ísť o nehnuteľnosti, ktoré tvorili, ale ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu v čase vydania a tieto konkrétne nehnuteľnosti netvoria poľnohospodársku pôdu, ale sú v zastavanom území obce, pričom v zmysle kódu zodpovedajúceho druhu pozemku podľa jednotlivých listov vlastníctva im zodpovedá v registri C kód 13, resp. kód 14, teda zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy, nemožno ich vydať Ďalej mal súd prvého stupňa za to, že vydaniu bráni aj prekážka uvedená v § 6 písm. b/ zákona, teda ide o pozemky, ktoré boli po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavané. V danom prípade preto nie sú splnené zákonné podmienky pre navrátenie vlastníckeho práva žalobcovi podľa zákona 161/2005 Z.z., preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania s rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov žiadnemu účastníkovi nepriznal, pretože úspešný žalovaný trovy nežiadal a neúspešnému žalobcovi náhrada trov nepatrí. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že sa nestotožňuje s výkladom § 2 zákona 161/2002 súdom prvého stupňa, v čom vidí nesprávne právne posúdenie, rovnako aj pri rozhodovaní, že je daná prekážka nevydania veci podľa § 6 písm. b/ uvedeného zákona. Na tieto skutočnosti nevykonal súd žiadne dokazovanie navrhované žalobcom, na rozsah tvrdených prekážok vydania pre zastavanosť a spresnenie vydávaných výmer, čo už bolo navrhované v žalobe. Odvolateľ tvrdí, že nie je podstatné, či ide v súčasnosti o poľnohospodársku pôdu, ale podstatné je, či v čase odňatia o takúto poľnohospodársku pôdu išlo. Preto nie je podstatný ani druh teraz evidovaného pozemku a podstatné je, či je preukázaná prekážka vydania z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v § 6 zák.č. 161/2005. V rozsahu v akom sa žalobca domáha vydania týchto pozemkov, resp. ich časti niet prekážky nevydania v zmysle citovaného zákona. Potom citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a zdôraznil, že na prekážku vydania podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona 219/1991 musí ísť o stavbu legálnu, trvalú, postavenú do účinnosti zákona. Tieto skutočnosti súd napriek návrhu žalobcu neskúmal. Žalovaný navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Odvolací súd podľa § 212 ods.1 v spojení s ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v tomto prípade stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti a k odvolaniu žalobcu udáva, že aj podľa odvolacieho súdu je rozhodujúce podľa § 2 zák. 161/2005 Z.z., akú nehnuteľnosť žiada navrhovateľ vydať. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu. V tomto prípade sa navrhovateľ nedomáha vydania poľnohospodárskej pôdy. Pozemky, ktorých vydania sa domáha žalobca sú uvedené v operáte „C“ katastra nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria a iné plochy. V operáte teda nie je uvedené, že by išlo o poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej udalosti, lesný pôdny fond, prípadne podiely spoločnej nehnuteľnosti. Len k takýmto nehnuteľnostiam sa môže oprávnená osoba domáhať vydania podľa zákona 161/2005 Z.z.. Preto už odvolací súd ani neriešil otázku, ktoré nehnuteľnosti sa nevracajú v zmysle § 6 uvedeného zákona, pretože základnou podmienkou pre vydanie bolo určenie druhu pozemku ako poľnohospodárskej pôdy, čo sa v tomto prípade nestalo, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. V odvolacom konaní odvolateľ nemal úspech a žalovanému trovy nevznikli, preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.