Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/108/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612222398 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612222398.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, K. R., o vymoženie 1.005,01 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 15Er/923/2012-50 zo dňa 25.03.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 25.03.2014, č. k. 15Er/923/2012-50 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo dňa 10.12.2013 vydané poverenie pre vymoženie uloženej povinnosti istiny vo výške 1.005,01 eur s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku zo dňa 30.08.2011, sp. zn. 08259/2011. Zo zmluvy o úvere č. 705300382 zo dňa 16.07.2010 súd prvého stupňa zistil, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 700,-- eur, pričom povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému úver v 12-mesačných splátkach po 115,-- eur spolu s poplatkom vo výške 680,-- eur. Súd prvého stupňa skúmal aj bez návrhu zákonné podmienky preto, aby zistil, či je exekúcia vykonávaná v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok a vec právne posúdil podľa § 57 ods.2 a 3 v spojení s § 58 ods.1 Exekučného poriadku. Ďalej citoval ustanovenie § 45 č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 1 ods.1 a ods.2 písm.e) zákona č. 258/2001 Z.z. Uviedol, že zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, vyplýva existencia neprijateľnej podmienky - rozhodcovská doložka, ktorá založila legitimitu pre exekučný titul a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvého stupňa mal za to, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti súd poukázal na článok 3 ods.1 písm.e) Smernice Rady č. 93/13/EHS, podľa ktorého za nekalú podmienku možno považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú náhradu. V závere súd konštatoval, že rozhodca v rozhodcovskom rozsudku akceptoval neprimeraný takmer 100 % poplatok za poskytnutý úver a 0,25 % denný úrok (91,25 % p.a.), čo súd považoval za neprimeranú sankciu. Na základe uvedeného súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods.1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale oprávnený mal za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Ďalej oprávnený uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53 ods.1 písm.r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvého stupňa nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdny exekútor ani povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Oprávnený v podanom odvolaní oprávnený namietal, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis, a to § 45 ods.1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní a nesprávne posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky. Odvolací súd zo spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 16.07.2010 zmluvu o úvere č. 705300382, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 700,-- eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 12-mesačných splátkach po 115,-- eur zvýšený o poplatok vo výške 680,-- eur. Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 30.08.2011, č. SR 08259/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.10.2011 a vykonateľnosť dňa 06.10.2011. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to umožniť exekučného súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods.2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ustanovení § 57 ods.2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným zákonom zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods.1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné konanie zastaví. Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Ak teda súd prvého stupňa posudzoval exekučný titul podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, tak ho posudzoval podľa správneho predpisu. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň mal za to, že dojednaná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pozornosti oprávneného však ušlo, že súd prvého stupňa sa v uznesení rozhodcovskou doložkou zaoberal, keď uviedol, že v predmetnej veci sa vymáha plnenie na základe rozhodcovskej doložky, ktorú zároveň posúdil v zmysle článku 3 ods.1 písm.e) Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako neprijateľnú, a tým aj neplatnú podmienku. S týmto záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky sa odvolací súd stotožňuje. Podľa § 53 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takejto doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu viazaný odvolacími dôvodmi (§ 212 O.s.p.) odvolací súd posúdil podané odvolanie ako nedôvodné a podľa § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní, preto mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.