Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/244/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511218109 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7511218109.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej v právnej veci navrhovateľa F.. O. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v E. N. J. T. N. X, XXXXX zastúpeného JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Pražskej ulici č. 4 proti odporkyni S.. M. Q., K.. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v obci I. J. E. W. Č.. XX zastúpenej JUDr. Petrom Molitorisom, PhD., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom I. nar. XX.X.XXXX a S. nar. X.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 114/2011-96 z 27.2.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 19P 114/2011 - 253 zo dňa 12.3.2014 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje dopĺňací rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 114/2011-253 z 12.3.2014.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o výživnom, tvorbe úspor a úprave styku tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. I. sumu 200 € mesačne a na výživu mal. S. sumu 150 € mesačne, ktoré je povinný platiť matke maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Otec je povinný prispievať na tvorbu úspor maloletých detí tak, že na každé dieťa sumu 200 € mesačne na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletých detí je potrebný súhlas súdu.
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi I. a S. každý párny mesiac v roku od 1. dňa toho ktorého mesiaca do 5. dňa denne v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky na mieste podľa dohody rodičov. Ukladá matke povinnosť, aby v prípade ak sa otec v určený čas nebude môcť s deťmi z akýchkoľvek dôvodov stretnúť, poskytnúť otcovi náhradný termín stretnutia v tom istom mesiaci v rovnakom rozsahu a čase.
Účastníkom nepriznáva trovy odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom č.k. 19P 114/2011 zo dňa 27.2.2013 rozviedol manželstvo navrhovateľa s odporkyňou uzatvorené dňa 24.6.2006 v Rímskokatolíckom kostole vo Valalikoch zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Valaliky vo zväzku 7 ročník 2006 na strane 173 pod poradovým číslom 11. Maloleté deti I. a S. na čas po rozvode zveril do výchovy a osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej I. sumou 160 Eur mesačne a na výživu maloletého S.
130 Eur mesačne, ktorého zaviazal platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej I. a maloletého S. po 150 Eur mesačne na každé dieťa na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pričom na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletých detí je potrebný súhlas súdu. Konajúci súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi I. a S. v čase od 8.4.2013 do 14.4.2013 denne od 14:00 hod. do 18:00 hod., od 3.6.2013 do 9.6.2013 denne od 14:00 hod. do 18:00 hod., od 19.8.2013 do 25.8.2013 denne od 14:00 hod. do 18:00 hod., od 14.11.2013 do 10.11.2013 denne od 14:00 hod. do 18:00 hod. a nasledujúce obdobie od prvého dňa v mesiaci apríl do siedmeho dňa v mesiaci apríl, od prvého dňa v mesiaci jún do siedmeho dňa v mesiaci jún, od prvého dňa v mesiaci august do siedmeho dňa v mesiaci august, od prvého dňa v mesiaci november do siedmeho dňa v mesiaci november. V týchto dobách denne od 14:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že ak v určený čas nebude môcť otec pre pracovné povinnosti sa s deťmi stretnúť, je matka povinná poskytnúť otcovi náhradný termín styku, a to v mesiacoch apríl, jún, august a november vždy od dvadsiateho dňa v príslušnom mesiaci do dvadsiateho ôsmeho dňa v príslušnom mesiaci denne od 14:00 hod. do 18:00 hod.. Styk otca s maloletými deťmi bude prebiehať za prítomnosti matky tak, že matka je povinná pripraviť maloleté deti na styk s otcom, otec je povinný maloleté deti v dobe určenej na začiatok styku prevziať v mieste bydliska matky a v dobe určenej na ukončenie styku vrátiť matke do jej bydliska. Matke uložil povinnosť informovať písomne otca maloletých detí pravidelne vždy k poslednému dňu v mesiaci v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletých detí, o pobyte maloletej I. v predškolskom zariadení a aktivitách v ňom, o zmene miesta pobytu maloletých detí mimo ich bydliska v čase dlhšom ako sedem dní a o ostatných mimoriadnych podstatných záležitostiach, ktoré sa u maloletých detí vyskytnú. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Dopĺňacím rozsudkom č.k. 19P 114/2011-253 zo dňa 12.3.2014 doplnil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 114/2011-196 zo dňa 27.2.2013 o výrok o zastupovaní maloletých detí I. a S. Q. a spravovaní ich majetku takto: „Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok“.
Rozhodol tak na základe zistenia, že manželstvo účastníkov je vážne narušené, trvalo rozvrátené, je už len formálneho charakteru a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, v dôsledku predovšetkým zásadne rozdielnych predstáv o spoločnom manželskom a partnerskom živote a nezáujmu obidvoch partnerov vyriešiť manželské a partnerské problémy prostredníctvom odborného poradenstva. Konajúci súd konštatoval, že manželia založili spoločnú domácnosť v Nemecku, kde navrhovateľ dlhodobo pracoval a aj v súčasnej dobe pracuje. Odporkyňa sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala už v novembri 2010 a od toho času nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nevedú intímny život a nevychovávajú spoločne maloleté deti. Ani v priebehu konania o rozvod manželstva ani jeden z účastníkov neprejavil záujem na obnovenie manželského spolužitia. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania a podľa § 24 ods. 1, 4 a § 25 ods. 1, 2 manželstvo účastníkov rozviedol a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že navrhovateľ (otec maloletých detí) s touto časťou výroku súhlasil, keďže ide o deti v útlom detskom veku, ktoré si nevyhnutne vyžadujú osobnú starostlivosť matky. Rodičia maloletých detí sa nedohodli o úprave styku navrhovateľa s maloletými deťmi, matka žiadala predovšetkým, aby styk prebiehal za jej prítomnosti vždy v prvú sobotu kalendárneho štvrťroka v dobe od 10:00 hod. do 10:30 hod. s odôvodnením, že podľa nej sa navrhovateľ správa k maloletým deťom veľmi zvláštne, v dôsledku čoho má predovšetkým maloletá veľmi zvláštny postoj k sexualite a z tej súvislosti spojené správanie, ako aj prejavuje zvýšený záujem o sexualitu vyvolaný predovšetkým správaním sa navrhovateľa k maloletej dcére. Odporkyňa vyjadrila presvedčenie, že podľa nej správanie otca je rizikové vzhľadom na psychosexuálny vývin u maloletej, ako aj u maloletého syna. Z uvedených dôvodov sa konajúci súd dôsledne oboznámil s konaním č.k. 9P 88/2011 konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, kde bolo nariadené znalecké dokazovanie, a to súdnou znalkyňou z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí S.. X. X., ktorá vypracovala znalecký posudok so zameraním sa práve na podľa matky atypické správanie otca voči maloletým deťom z hľadiska sexuality. Zo záveru znaleckého posudku však vyplynulo, že podozrenie odporkyne zo sexuálneho zneužívania, resp. negatívneho vplyvu otca na sexualitu maloletých detí nebolo v rámci znaleckého dokazovania preukázané. Súdna znalkyňa ďalej konštatovala, že z vykonaného dokazovania je možné vyvodiť záver, že v dôsledku presťahovania sa rodiny do Nemecka, pre odporkyňu cudzieho prostredia, sa výraznejšie
orientovala práve na rodinu, na maloleté deti a jej integrácia v novom prostredí bola ťažšia. Vzhľadom na postoj navrhovateľa, ktorý sa prejavoval nevšímavosťou, impulzívnosťou, malou podporou odporkyne viedlo k stavom, že sa cítila osamelá, bez podpory, zranená, emocionálne nespokojná s manželovým správaním, cítila čoraz viac rozčarovanie pre nedostatok vzájomnej komunikácie, intímnejšiu bariéru v manželstve, ktorou bola nefunkčná manželská sexualita a ktorá viedla k frustrácii na jej strane. Táto nahromadená nespokojnosť odporkyne, pocit izolácie, hnevu, sklamania a v neposlednom rade vierovyznanie obidvoch manželov, ktoré neumožňuje rozvod bez vážnejšieho dôvodu mohol viesť k tomu, že u odporkyni ako motivačné pozadie bolo oznámenie o sexuálnom zneužívaní maloletej I. navrhovateľom, ako čiastočne vedomú, účelovú, nisinterpráciu jej správania, kedy je možné maznavé a afektívne prejavy otca k dcére posudzovala ako abnormálne. Ďalej súdna znalkyňa vyvodila záver, že osobnostné štruktúry obidvoch rodičov sú zdravé, integrované a z hľadiska závažnejších markerov bez psychopatológie s tým, že psychologické kritéria realizácie role matky a otca sú u oboch na dobrej úrovni. Preto znalkyňa vyvodila záver, že nie je dôvod na realizáciu styku maloletých detí s otcom len za prítomnosti matky.
Obidvaja účastníci konania, tak navrhovateľ ako aj odporkyňa, si z vlastne iniciatívy dali samostatne vypracovať znalecké posudky znalcami z odboru psychiatrie, psychológie a sexuológie. V oboch posudkoch, kedy navrhovateľovi bol vypracovaný posudok S.. O. U. Š. a odporkyňa bola vyšetrená S.. O. H. K.., ktoré posudky boli predložené tak v konaní o rozvod manželstva ako aj v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, bola predmetom znaleckého dokazovania sexualita navrhovateľa aj odporkyne, vzťah vyšetrovaných osôb k sexualite resp. charakteristika osobností vyšetrovaných osôb z hľadiska sexuality. V oboch posudkoch boli konštatované závery znalcov, že sexualita vyšetrovaných osôb, t.j. v prvom prípade navrhovateľa a v druhom prípade odporkyne, je v norme a bez patologických prejavov. Ani v jednom z týchto znaleckých posudkov však nebola riešená problematika vzťahu rodiča k maloletému dieťaťu z hľadiska sexuálneho správania. Konajúci súd nevzal do úvahy lekársku správu, predloženú odporkyňou na pojednávaní 27.2.2013, ktorú vypracovala K.. S. E.Á., klinická psychologička a v ktorej je konštatovaný predbežný záver, že na základe poskytnutých anamnestických údajov rozhovoru s matkou a dieťaťom ako aj ďalšej explorácie je vysoká miera podozrenia na sexuálne zneužívanie maloletej Veroniky zo strany otca. Preto doporučila porozvodový styk medzi otcom a dieťaťom za prítomnosti matky. Konajúci súd predmetnú lekársku správu neakceptoval predovšetkým z dôvodu, že ide o vyslovenie predbežného záveru konštatovaného lekárkou po poskytnutí informácie podaných matkou bez konfrontácie s otcom, kedy samotný konečný záver lekárka neurčila. Na základe takto vykonaného dokazovania a ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, § 63, ods. 3, konajúci súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, určil výživné a upravil styk. Pri určení výšky výživného vychádzal predovšetkým z veku maloletých detí a príjmu obidvoch rodičov kedy zistil, že matka maloletých detí žije spoločne s deťmi v rodičovskom rodinnom dome, obidvaja starí rodičia sú starobní dôchodcovia, matka je na rodičovskej dovolenke s maloletým S., jej príjem je rodičovský príspevok 194 Eur mesačne. Okrem toho poberala v roku 2012 rodinné prídavky z Nemecka na maloleté deti spolu 368 Eur mesačne. Maloletá I. v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa navštevovala predškolské zariadenie v mieste bydliska, je zdravá, s jej výchovou a výživou sú spojené primerané náklady veku. Otec maloletých detí pracuje ako teamleader spoločnosti Y. D. v meste O. v Nemecku a jeho priemerný mesačný zárobok za rok 2012 bol 3.165 Eur mesačne, má náklady spojené s bývaním 346 Eur, platí pôžičku za kúpu bytu, v ktorom býva 503 Eur mesačne, do práce cestuje autom. Konajúci súd ďalej konštatoval, že priemerný mesačný zárobok otca je možný v danom prípade považovať ako príjem nadštandardný, kedy je schopný povinný rodič prispievať aj na tzv. tvorbu úspor, preto určil sumu 150 Eur na každé dieťa z titulu tvorby úspor. Matke uložil povinnosť informovať otca o všetkých riadnych a mimoriadnych podstatných náležitostiach týkajúcich sa maloletých detí, a to predovšetkým z dôvodu, že otec žije a pracuje v Nemecku, preto má obmedzené možnosti podieľať sa osobne na výchove maloletých detí.
Dopĺňacím rozsudkom č.k. 19P 114/2011 - 253 zo dňa 12.3.2014 doplnil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 114/2011-196 z 27.2.2013 výrok o zastupovaní maloletých detí tak, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Proti tomuto dopĺňajúcemu rozsudku a proti výrokom rozsudku o rozvode manželstva vo výrokoch o výživnom, tvorbe úspor a úprave styku, podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, matka maloletých detí. Rozsudok vo výrokoch o rozvode manželstva účastníkov konania a o povinnosti matky informovať písomne otca o zdravotnom stave maloletých detí a proti výroku o trovách konania odvolanie podané nebolo, preto uvedené výroky nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 1 O.s.p.) a neboli predmetom preskúmania odvolacieho konania.
Odporkyňa v písomnom odvolaní vzniesla námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. Andrey Gazdagovej a navrhla, aby bola vylúčená z konania a rozhodovania veci s odôvodnením, že počas pojednávaní o rozvode pociťovala zaujatosť sudkyne a na druhej strane otvorenú ústretovosť voči navrhovateľovi, čo sa podľa jej názoru prejavilo aj v samotnom rozhodnutí veci. Ďalej uviedla, že uvedená sudkyňa žije v tej istej obci ako navrhovateľka, čo považuje za veľkú prekážku pre objektívne posúdenie jej právnej veci. Odvolací súd o vznesenej námietke v zmysle ust. § 15a ods. 4 nerozhodol, keďže ide o opakované námietky, o ktorých odvolací súd už rozhodol uznesením č.k. 4NcC 17/2013 - 240 zo dňa 30.12.2013. Odporkyňa neuviedla iné dôvody, pre ktoré by mala byť sudkyňa vylúčená, navyše vo veci samej konajúca sudkyňa rozhodla, námietka je bezpredmetná, pretože rozhodnutie o nej nemôže už mať vplyv na výsledok konania na súde prvého stupňa.
Odporkyňa v odvolaní vo veci samej nesúhlasila predovšetkým s určením výšky výživného navrhovateľa pre maloleté deti. Uviedla, že navrhovateľ od jej odchodu zo spoločnej domácnosti v novembri 2010 až do februára 2012 nemal problémy si dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 250 Eur na každé dieťa mesačne plus 130 Eur manželské výživné. Vzhľadom na priemerný mesačný zárobok navrhovateľa vo výške 3.250 Eur a tiež na ňou uvádzané opodstatnené výdavky na deti, navrhla upraviť bežné výživné na 250 Eur mesačne na staršiu Veroniku a 250 Eur mesačne na maloletého Michala. Tvorbu úspor navrhla určiť vo výške 250 Eur na každé dieťa. K výroku o úprave styku uviedla, že intervaly styku navrhovateľa s maloletými deťmi nie sú predovšetkým v záujme maloletých detí ale sú iba v záujme navrhovateľa. Odporkyňa vo svojom písomnom odvolaní podrobne a dôsledne opätovne poukazovala na rozporné tvrdenia a závery súdnych znalcov, ktoré sudkyňa vyvodila len svoje vlastné závery, posúdenia, na základe ktorých v konečnom dôsledku rozhodla. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd dôsledne nevyhodnotil a nevykonal dokazovanie vo vzťahu navrhovateľa k obidvom maloletým deťom predovšetkým s prihliadnutím na ich citový vzťah. Navrhla, aby odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch tak, že navrhovateľa zaviaže prispievať na výživu maloletej Veroniky 300 Eur mesačne a na výživu maloletého Michala 250 Eur mesačne vždy do 5. dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí a na tvorbe úspor zaviaže otca prispievať sumou 250 Eur mesačne na každé dieťa. Upraviť styk navrhovateľa s malými deťmi navrhla tak, že tento je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý druhý mesiac v bežnom roku počnúc mesiacom február vždy od prvého do piateho dňa v mesiaci denne od 15:30 do 18:30 hod. na detských ihriskách podľa dohody rodičov s tým, že ak sa v určený čas nebude môcť otec pre pracovné povinnosti s deťmi stretnúť, je matka povinná dohodnúť s ním náhradný termín. Súčasne navrhla, aby styk otca s maloletými deťmi prebiehal za prítomnosti matky.
K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdiť v celom rozsahu.
K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že odvolanie matky považuje za nedôvodné, tvrdenia v ňom sú úmyselne zavádzajúce a nepravdivé, s vecou nesúvisiace, ktorých cieľom je, aby súd pri rozhodovaní o veci pokračoval v snahe zdiskreditovať navrhovateľa. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd vykonal dôsledné dokazovanie, ktoré správne vyhodnotil, sudkyňa bola na všetky pojednávania pripravená, neboli žiadne zbytočné pojednávania, boli vedené vecne, plne v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p.. Vyslovil názor, že nespokojnosť matky je pravdepodobne daná už jej charakterom, jej osobnostnou črtou, keď neprimeraným až hanlivým spôsobom vystupuje voči navrhovateľovi, jeho príbuzným, voči súdnym znalcom a voči každému, kto čo i len čiastočne nezdieľa jej názor, resp. sa s ním nestotožňuje. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že matka bola v konaní zastúpená postupne tromi právnymi zástupcami, čo takisto svedčí o jej neschopnosti zdieľať iný ako svoj názor. Uviedol, že výživné určené súdom prvého stupňa považuje za vysoké a neprimerané
vzhľadom k veku maloletých detí a tým ich oprávnených a odôvodnených potrieb a takisto s prihliadnutím na jeho priemerný mesačný zárobok a odôvodnené výdavky, ktoré má v súvislosti so životom v Nemecku, ale rešpektuje rozhodnutie súdu, preto nepodal ani odvolanie. Uviedol, že výdavky uvádzané matkou v súvislosti s výchovou a výživou detí považuje za nadhodnotené a neprimerané. Zdôraznil, že podľa jeho presvedčenia sa konajúci súd dôsledne a správne vyporiadal so všetkými predloženými znaleckými posudkami, s ich závermi a predovšetkým so záverom znalkyne z odboru sexuológie a psychológie MUDr. Danici Caisovej, z ktorého jednoznačne vyplýva, že je zdravý a nie sú prekážky na jeho strane, aby sa mohol kontaktovať so svojimi deťmi bez akéhokoľvek obmedzenia. Navrhol, aby odvolací súd na odvolacie námietky matky preto neprihliadol a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom č.k. 19P 114/2011 - 253 riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď doplnil rozsudok č.k. 19P 114/2011-196 zo dňa 27. 2.2013 tak, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok kedy správne konštatoval, že pri zastupovaní maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku na čas po rozvode, pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd musí rešpektovať ustanovenie § 28, § 38 a § 39 Zákona o rodine, kedy podľa týchto ustanovení sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Ďalej správne konštatoval, že zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38 a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto z uvedených dôvodov je preto možné v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode rozhodnúť výlučne tak, že súd ponecháva právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom. Toto právo sa bude realizovať tak, že v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd dopĺňací rozsudok posúdil ako správny a zákonný.
Podľa § 220 O.s.p. súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa napadnutých výrokov o určení výživného a tvorbe úspor dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine ale nesprávne určil rozsah výživného, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok vo výrokoch o určení výživného a tvorbe úspor tak, že určil výživné na maloletú I. 200 Eur mesačne a na výživu maloletého S. 150 Eur mesačne, ktoré je povinný otec platiť matke maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Na tvorbu úspor maloletých detí rozhodol tak, že otec je povinný prispievať z titulu tvorby úspor na každé dieťa 200 Eur mesačne na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pričom nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletých detí je potrebný súhlas súdu. Konštatuje, že pri rozhodovaní o výživnom sa vychádza z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka
v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti, a to pre súčasnú dobu ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu, a to formou výživného, resp. formou tvorby úspor, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najme pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Odvolací súd vychádzajúc z uvedenej úvahy a z možnosti a predovšetkým z reálnych zárobkových schopností a možností otca, ktoré sú okrem oprávnených potrieb detí limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je v možnostiach otca maloletých detí bez toho, aby na jeho strane došlo k akémukoľvek finančnému ohrozeniu, prispievať na výživu maloletých detí tak, že na maloletú I. 200 Eur mesačne, na maloletého S. 150 Eur mesačne a s prihliadnutím na nadštandardné pomery otca je tento schopný prispievať aj na tvorbu úspor maloletých detí tak, že na každé dieťa sumou 200 Eur mesačne. Pri tomto rozhodnutí odvolací súd prihliadol aj na súčasné majetkové a finančné pomery matky maloletých detí, ktorá je na materskej dovolenke prihliadol na osobnú starostlivosť o deti, ktoré sú obidve v útlom veku, preto nie je za daných okolností v jej možnostiach sa zamestnať, resp. si akýmkoľvek spôsobom privyrábať, pričom poberá len rodinné prídavky. Odvolací súd dospel k záveru, že zohľadnením všetkých týchto skutočností v ich vzájomných súvislostiach, je takto určené výživné primerané, dôvodné a predovšetkým v záujme maloletých detí.
Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, vykonal rozsiahle dokazovanie tak výpoveďami účastníkov konania, šetreniami kolízneho opatrovníka ako aj znaleckými posudkami. Napriek tomu odvolací súd dospel k záveru, že konajúci súd dôsledne nezohľadnil špecifické okolnosti v danom prípade, a to že otec maloletých detí žije trvalo v Nemecku a v Nemecku aj pracuje, preto zmenil výrok o úprave styku, ktorým podľa názoru odvolacieho súdu budú dostatočne zohľadnené dané okolnosti, a to predovšetkým, že matka žije v inom štáte, v inom meste, ktoré je výrazne vzdialené od miesta trvalého bydliska otca. V podstate sa stotožnil s návrhom matky, ktorý považoval za objektívny, zrozumiteľný a za návrh zodpovedajúci tak záujmu otca ako aj maloletých detí. Okrem toho úprava styku tak, ako to určil konajúci súd vzhľadom k podanému odvolaniu a dĺžke odvolacieho konania sa stal nereálnym a nevykonateľným, keďže v rozsudku súdu prvého stupňa styk otca s maloletými deťmi bol upravený na konkrétne dni a mesiace, ktoré v čase rozhodnutia odvolacieho súdu už neboli aktuálne. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zmenil výrok o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny mesiac v roku od prvého dňa toho ktorého mesiaca do piateho dňa v mesiaci denne v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky na mieste podľa dohody rodičov s tým, že matke uložil povinnosť, aby v prípade ak otec v určený čas nebude môcť s deťmi z akýchkoľvek dôvodov stretnúť, poskytne otcovi náhradný termín stretnutia v tom istom mesiaci v rovnakom rozsahu a čase. Dodáva, že o prítomnosti matky v danom prípade rozhodol predovšetkým z dôvodov útleho veku maloletých detí, dlhodobejšej neprítomnosti otca pri ich výchove a určitého citového odcudzenia maloletých detí a nie z dôvodov, že by zo strany otca dochádzalo k akémukoľvek negatívnemu sexuálnemu správaniu sa voči maloletým deťom, keďže táto skutočnosť nebola v znaleckých posudkoch žiadnym spôsobom preukázaná. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznal trovy odvolacieho konania podľa ust. § 144 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 2 O.s.p..
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákl. č. 757/2001 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.