Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sd/53/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200937 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200937.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa I.. I. Š., bytom D. XXX, D. G., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku, takto r o z h o d o l : Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X - W. zo dňa 25.03.2014 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľovi na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - W. zo dňa 25.03.2014 podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 30. októbru 2012. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval § 65 ods. 1, 2, § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., § 21 ods. 1, § 174 ods. 1, 2, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 355/1990 Zb. a uviedol, že podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudku č. 9So/138/2011 sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Konštatoval, že pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Uviedol, že z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SRLZ-42.391-4/SZ-2009 z 27. marca 2009 vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 01. januára 2008 podľa ustanovenia § 143h ods. 1 a ods. 2 v súlade s § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 02. októbra 1972 do 28. februára 1973 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru v Policajnom zbore od 01. marca 1973 do 31. decembra 1988 v I. kategórii funkcií. Konštatoval, že na základe uvedeného a v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol posúdený navrhovateľov nárok na starobný dôchodok k 30. októbru 2012. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií navrhovateľ získal 16 rokov a 96 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa uvedených podmienok k 30. októbru 2012 nevznikol. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval, že navrhovateľ nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií netrvalo k 31. decembru 1999. V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že nakoľko ku dňu 30. októbru 2012 navrhovateľ nespĺňa ani jednu z uvedených podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok, jeho žiadosť o starobný dôchodok v uvedenému dňu zamieta. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Uviedol, že odporcu požiadal o priznanie starobného dôchodku ku dňu 30. októbru 2012 v presvedčení, že v súčasnosti platné a účinné ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení garantuje poistencom, ktorí vykonávali zamestnania zaradené do I. a II. pracovnej kategórie, nároky vyplývajúce z tohto zaradenia až do roku 2023. Z uvedeného vyplýva, že ak poistenec vykonával zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie v požadovanom rozsahu a zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia, má nárok na priznanie starobného dôchodku v nižšom dôchodkovom veku, ako je dôchodkový vek 62 rokov. Konštatoval, že v jeho prípade je to dosiahnutie veku 59 rokov, lebo je občanom, ktorý vykonával pred 01. januárom 2000 službu I. alebo II. kategórie funkcií, a preto má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 59 rokov, lebo bol zamestnaný najmenej 15 rokov v službe I. alebo II. kategórii funkcií. Poukázal na to, že odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - W. zo dňa 25.03.2014 jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 30.10.2012 zamietol, čo odôvodnil tým, že jeho zamestnanie zaradené do I. alebo do II. kategórii funkcií netrvalo k 31. decembru 1999, a preto nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že vo vyššie citovanom ustanovení sa nič nehovorí o trvaní zamestnania alebo trvaní služobného pomeru k 31.12.1999, ale o trvaní zamestnania I. pracovnej kategórie alebo služby I. alebo II. kategórie funkcií k 31. decembru 1999. To znamená, že nie pracovný alebo služobný pomer, ale zamestnanie alebo služba príslušnej kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Uviedol, že v „preklade“ to znamená a je myslené tak, že zamestnanie, ktoré vykonával po dobu trvania služobného pomeru pred 01. januárom 2000, bolo ešte aj ku dňu 31.12.1999 zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Poukázal na to, že ak by bol mal zákonodarný orgán zámysel, aby občan zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo službu I. alebo II. kategórie funkcií ku dňu 31.12.1999 vykonával, bol by to musel toto ustanovenie z hľadiska gramatického aj tak gramaticky (a logicky) naformulovať, čo ale neurobil. On to naformuloval tak, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; tu pojmy „zamestnanie I. pracovnej kategórie“ a „služba I. alebo II. kategórie funkcií“ sú pojmami abstraktnými. Vyslovil názor, že zákonodarný orgán, ctiac si čl. 12 Ústavy o rovnosti v právach, o zaručovaní a neznevýhodňovaní pri uplatňovaní základných práv s cieľom nespôsobiť ujmu na právach, naformuloval ustanovenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zmien a doplnkov tak, aby všetci občania, bez rozdielu, ktorí vykonávali pred 01. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, mali po 31. decembri 1999, za podmienky trvania zamestnania 25 rokov, nárok na skorší odchod do dôchodku za podmienky, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999, t.j. že toto zamestnanie alebo služba boli ešte aj ku dňu 31. decembru 1999 zaradené do zvýhodnených pracovných kategórií, ktoré sa po tomto termíne zrušili, a to bez ohľadu na to, či pracovný alebo služobný pomer ku dňu 31.12.1999 trval, alebo netrval. Konštatoval, že odporcom uplatnený výklad tohto ustanovenia je diskriminačný aj v tom, že člení občanov do dvoch kategórií, tzv. „predrevolučných“ a tzv. „porevolučných“, i keď sa to priamo nekryje dátumovo, lebo určité, aj legislatívne zmeny, uzrievali svetlo sveta postupne. V závere podaného opravného prostriedku navrhovateľ uviedol, že sa natíska otázka, či občania, ktorých pracovný alebo služobný pomer skončil pred dátumom 31.12.1999 pracovali v iných podmienkach, ako tí, ktorých pracovný alebo služobný pomer trval ešte aj dňa 31.12.1999. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.07.2014 okrem dôvodov, ktoré korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia uviedol, že nárok navrhovateľa bol posúdený podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý aj citoval. Uviedol, že navrhovateľ dovŕši 62 rokov veku dňa 30. októbra 2015. Poukázal na to, že inak upravuje dôchodkový vek § 274 zákona, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Ďalej uviedol, že podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, aj keď o uvedenej dávke už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. V závere písomného vyjadrenia odporca uviedol, že nakoľko navrhovateľ nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. a ani podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. znížený dôchodkový vek (§ 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb.), bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 a 7 zákona zamietnutá. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 19. decembra 2014 navrhovateľ nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Keďže navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti navrhovateľa. Zástupca odporcu uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí odporcu a taktiež poukázal na dôvody uvedené vo vyjadrení odporcu zo dňa 28.07.2014 a navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych noriem, na ktorých základe rozhodovala. Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporcu a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nekorešponduje s jeho výrokom. Aj keď odporca vo výrokovej časti uviedol, že predmetnú vec posudzoval podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že nepriznanie starobného dôchodku navrhovateľovi k 30. októbru 2012 odôvodňoval len ustanoveniami § 21 ods. 1, § 174 ods. 1, 2, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu však nemožno zistiť, aké podmienky nespĺňa navrhovateľ na starobný dôchodok podľa § 65 a taktiež ani podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., ktoré ustanovenia navrhovateľ cituje vo výroku napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je v súlade s jeho výrokom, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli organizačnú zložku Sociálnej poisťovne k rozhodnutiu. Ak je rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné, pretože výroková časť rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.. Pretože navrhovateľ si výšku trov konania neuplatnil a tieto trovy nevyplývajú ani zo spisu, súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§250s O.s.p.).