Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sp/8/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200143 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200143.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, pracovisko Moldava nad Bodvou, Podhorská č. 28, Moldava nad Bodvou, za účasti L. Y., bytom Q. XXX, L. M. Q., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-KS-KO2-V 1293/2013 zo dňa 09.12.2013, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-KS-KO2-V 1293/2013 zo dňa 09.12.2013. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. OU-KS-KO2-V 1293/2013 zo dňa 09.12.2013 podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podanom dňa 11. novembra 2013, ktorého prílohou je zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. Ľubomírom Balogom, konateľom ako záložným veriteľom a L. Y., Q. XXX, XXX XX L. M. Q. ako záložcom, zast. ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, 811 05Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Q. zapísané v liste vlastníctva č. XX ako pozemky reg. C KN parcela č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela č. XXX/ X záhrady o výmere XXX m2 a stavba - dom súpisné číslo XXX na parc. reg. C KN č. XXX/X v rozsahu spoluvlastníckych podielov X/XX a X/XX vo vlastníctve záložcu. Odporca v odôvodení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nemožno akceptovať ako platné uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva za zmluvnú stranu záložcu, pretože dohodu o splnomocnení je treba považovať za neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. K uzavretiu dohody o splnomocnení došlo v spojení so zmluvami o úvere - spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Dohodu o splnomocnení podpísal záložca ako splnomocniteľ súčasne pri uzavretí zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX v Moldave nad Bodvou dňa 27.12.2012 a splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v Bratislave dňa 27.12.2012. Poukázal na to, že pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy, tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. V bode 2. dohody o splnomocnení splnomocniteľ udelil Zduženiu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako poskytovateľom úveru. V bode 9. dohody o splnomocnení je určený predseda Združenia ProHelp ako zástupca záložcu pre doručovanie rozhodnutí s obmedzením podávania akýchkoľvek opravných prostriedkov, atď., len s následnou povinnosťou oboznamovať o doručených písomnostiach splnomocniteľa. Zo všetkých okolností vyplýva záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle dlžníka, ale z vôle veriteľa, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka - spotrebiteľa. Konštatoval, že z obsahu dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal splnomocniteľovi poskytnúť právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu, a preto sú uvedené dohody o splnomocnení neplatným právnym úkonom aj v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, keď daný právny úkon nie je dostatočne určitý pre jeho rozporný obsah. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že okrem toho z obsahu zmluvy o zriadení záložného práva č. 417/2013-PTR vyplýva, že navrhované záložné právo má byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa - vrátenie istiny 250 eur a príslušenstva. Zriadením záložného práva nie je rešpektovaná vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy (výška úveru a jeho príslušenstva) a predmetom záložnej zmluvy, ktorými sú podiely na nehnuteľnostiach vo vlastníctve záložcu v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia dlžníka. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv dlžníka - záložcu a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy. Pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. V závere napadnutého rozhodnutia odporca citoval ustanovenie § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 16.12.2013, opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a vyslovil názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Mal za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Odôvodnenie napadnutého považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že nevedno či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Podotkol, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Ďalej uviedol, že ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť o neplatnosť čiastočnú, a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere. Namietal, že odporca naviac neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Konštatoval, že zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Vyslovil názor, že prípadná neplatnosť dojednania o úroku z omeškania nemá za následok celkovú neplatnosť zmluvy o úvere a naviac sa v takomto prípade aplikujú zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že ak by aj správny orgán narážal na výšku dojednaného poplatku alebo úroku z omeškania, ani v takomto prípade by nekonal správne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Konštatoval, že z rozhodnutia odporcu však nemožno vyvodiť, že by situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. Považoval za logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi tiež vyššie, ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Ďalej konštatoval, že z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znení jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 21. februára 2014 navrhovateľ, ani odporca neboli prítomní, pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 17.02.2014, doručenom tunajšiemu súdu dňa 17.02.2014 navrhovateľ oznámil súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, súd preto v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu. Účastníčka konania na pojednávaní súdu dňa 21.02.2014 uviedla, že si požičala od navrhovateľa pôžičku v sume 250 eur, pričom predtým ako jej navrhovateľ, poskytol pôžičku, jej predložil k podpisu nejaké listiny, avšak myslela si, že podpisuje len listiny týkajúce sa výlučne zmluvy o pôžičke. Uviedla, že navrhovateľ ju neupozornil na to, že podpisuje aj dohodu o splnomocnení, v zmysle ktorej by mala splnomocniť ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na uzavretie záložnej zmluvy v jej mene. Uviedla, že pokiaľ by ju navrhovateľ na takúto skutočnosť upozornil a vysvetlil jej, že podpisuje dohodu o splnomocnení, na základe ktorej splnomocní Združenie ProHelp k uzavretiu záložnej zmluvy v jej mene, takúto dohodu by nepodpísala už aj so zreteľom na výšku poskytnutej pôžičky v sume 250 eur. Ďalej uviedla, že pokiaľ by aj navrhovateľ trval na tom, že podmienkou poskytnutia pôžičky je podpísanie dohody o splnomocnení, nikdy by navrhovateľa o poskytnutie úveru v sume 250 eur nepožiadala. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.12.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 250 eur a dlžníčka sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dlžníčka sa zároveň dohodou o splnomocnení splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou L. Y. ako splnomocniteľom dňa 27.12.2012 a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom dňa 27.12.2012. Dňa 18.10.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 417/2013-PTR medzi navrhovateľom a dlžníčkou zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dňa 27.12.2012. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona). Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona). Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení medzi dlžníčkou L. Y. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníčky mal hájiť záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za ňu záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, aby v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky. Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia. Súd ďalej dodáva, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú. Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX dňa 27.12.2012 a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je neporovnateľné vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a účastníčka konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili. Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.