Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 14Co/128/2025 6925201655 31. 03. 2026 JUDr. Vladimír Šalamún ECLI:SK:KSBB:2026:6925201655.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. X. XXXX XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Šášikom, bytom C., F. XX proti žalovaným: 1/ G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., H. XXX/XX, 2/ B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., F. XXX/XX a 3/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., F. XXX/XX, všetci zastúpení JUDr. Máriom Keletim, advokátom so sídlom v Hnúšti, Hlavná 36, o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 14C/40/2025-86 zo dňa 10. septembra 2025, takto rozhodol: I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a. II. Odvolanie žalobcu o d m i e t a . III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č.k. 14C/40/2025-86 zo dňa 10. septembra 2025 Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu zamietol (I. výrok) a žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (II. výrok). 2. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobcovi cestou jeho splnomocneného zástupcu doručený dňa 25.10.2025 (č.l. 93 súdneho spisu). 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie žalobcu obsahujúce odvolanie v elektronickej podobe bez autorizácie (č.l. 101 súdneho spisu) bolo splnomocneným zástupcom žalobcu e- mailom dňa 07.11.2025 (č.l. 257, 260 súdneho spisu) doručené na elektronickú adresu podateľne súdu prvej inštancie (H.). Odvolanie v listinnej podobe bolo Slovenskej pošte, a.s., ako orgánu, ktorý mal povinnosť ho súdu prvej inštancie ako adresátovi doručiť, odovzdané na poštovú prepravu dňa 17.11.2025 (č.l. 140 súdneho spisu) a súdu prvej inštancie bolo doručené dňa 19.11.2025 (č.l. 118, 139 súdneho spisu). 4. K podanému odvolaniu sa vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaní, ktorí z dôvodu, že podané odvolanie nemá zákonom predpísané náležitosti a bolo podané po lehote, navrhli, aby ho odvolací súd v zmysle § 386 písm. a/ a d/ CSP odmietol. 5. Odvolaciu repliku žalobca nepodal, napriek tomu, že mu na to odvolací súd poskytol možnosť.
6. Neautorizovaným elektronickým podaním zo dňa 09.01.2026 doplneným v listinnej podobe dňa 15.01.2026 žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu navrhol prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), podľa článku 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Z hľadiska jeho zásadných výhrad voči legitimite a zákonnosti procesu, považoval vydanie predbežného nálezu SD EÚ za mimoriadne dôležité, pretože by malo zásadný dopad na spravodlivosť ďalšieho konania a rozhodovanie odvolacieho súdu. Predbežný nález SD EÚ by sa mal týkať výkladu článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to so zameraním na posúdenie, 1/ či sudkyňa, voči ktorej bola v prebiehajúcom konaní uplatnená námietka zaujatosti, vyhovuje hľadiskám zákonného sudcu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, a či po podaní námietky zaujatosti je oprávnená v konkrétnej právnej veci riadne konať a vydať meritórne rozhodnutie a tiež, 2/ či súdne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktoré v predmetnej právnej veci vydala namietaná sudkyňa, zodpovedá požiadavkám a kritériám celkovej spravodlivosti v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru. 6.1 Na zdôvodnenie svojho návrhu uviedol, že k podaniu odvolania proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie bol nútený pristúpiť z dôvodu, že napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, sa podľa neho dostali do vážneho rozporu s naším vnútroštátnym právom, ale aj s požiadavkami spravodlivosti podľa európskeho práva, vyplývajúcimi z článku 6 ods. 1 Dohovoru. 6.2 S poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky tvrdil, že súd prvej inštancie v konaní a napadnutom rozsudku neposúdil jeho hlavné argumenty a námietky, ktoré sa týkajú práv a slobôd určených Dohovorom. Potvrdením uvedeného je podľa neho aj to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nespomína, že ešte pred jeho vydaním vzniesol voči postupu súdu v konaní relevantné výhrady, ktoré sa týkali závažného porušenia jeho základných ústavných práv a kritérií spravodlivosti súdneho procesu v zmysle článku 6 Dohovoru. Tvrdil, že vo svojich písomných odvolacích námietkach poukázal na neprípustný a svojvoľný postup súdu prvej inštancie, ktorý hneď na samom začiatku konania neoprávnene spochybnil jeho všeobecné písomné splnomocnenie na jeho právne zastupovanie, odmietol s jeho splnomocneným právnym zástupcom povinne komunikovať a tomuto dokonca zabránil, aby sa pred súdnym pojednávaním oboznámil s obsahom spisu, v ktorom sa nachádzali dôležité listiny z katastra nehnuteľností. S týmito listinami súkromnej povahy sa potreboval (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) podrobne oboznámiť, pretože inak sa k nim nevedel dostať a nemohol reagovať na vážne podozrenia, ktoré tu vyvstali v súvislosti s ich uzavretím. Súd prvej inštancie mu toto neumožnil a tiež odmietol odročiť pojednávanie, o ktoré žiadal, z toho dôvodu, aby sa mohol do listín v súdnom spise nahliadnuť a pripraviť sa na pojednávanie. Bez požadovaného nazretia do spisu sa jeho právny zástupca nemohol na pojednávanie riadne pripraviť, nehovoriac už vôbec o tom, že súd prvej inštancie ho na toto pojednávanie zákonným spôsobom nepredvolal. Nestalo sa tak, aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie už v predstihu informoval, že sa na tomto (ale ani žiadnom inom) pojednávaní súdu nebude môcť osobne zúčastniť, pretože je postihnutý vážnym onkologickým ochorením. Súd prvej inštancie podľa neho ignoroval, že ho odopretím jeho práv poškodzuje a že k ich naplneniu súd prvej inštancie priamo zaväzujú základné dokumenty Európskej únie, konkrétne Ústava EÚ. 6.3 Prístup súdu prvej inštancie podľa neho nemal legitimitu a bol poznamenaný absolútne neprípustnou svojvôľou, v dôsledku čoho, nemohol ani zďaleka vyhovovať požiadavkám riadneho a zákonného súdneho procesu. Namietal, že súd prvej inštancie sťažoval a sťažil jeho prístup k spravodlivosti, pretože jeho právnemu zástupcovi neoprávnene bránil v tom, aby ma zákonne a plnohodnotne zastupoval a bezdôvodne mu odoprel aj nazretie do súdneho spisu. Súd prvej inštancie nakoniec znemožnil prístup do súdneho spisu aj v prípade znalkyne z oboru písmoznalectva, na ktorú sa obrátil s požiadavkou o vypracovanie súkromného písmoznaleckého posudku, so zameraním na posúdenie pravosti podpisov na kúpnej a darovacej zmluve, ktoré nesú znaky falšovania. Súd prvej inštancie tak postupoval aj napriek skutočnosti, že o poskytnutie potrebnej súčinnosti ho vyslovene žiadal, a to aj s poukazom na ustanovenie § 209 ods. 3 CSP, ktoré takýto postup v priebehu konania pripúšťa a upravuje, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom štádiu sa súdne konanie nachádza a či súd vyhlásil alebo nevyhlásil dokazovanie za ukončené. 6.4 Tvrdil, že k ukončeniu dokazovania a vydaniu rozsudku na súde prvej inštancie došlo len v dôsledku svojvôle a hrubého zneužitia zákona, zo strany súdu prvej inštancie. Malo k tomu dôjsť na pojednávaní dňa 10.09.2025, kde aj napriek uplatnenej námietke zaujatosti, vo veci rozhodla namietaná a objektívne zaujatá sudkyňa. Pojednávanie sa uskutočnilo za neúčasti jeho právneho zástupcu, ktorý naň nebol riadne a zákonným spôsobom predvolaný. Namietol, že týmto postupom
bol zbavený práva na to, aby ho právny zástupca mohol na tomto konaní súdu legitímne zastupovať, a tu hájiť jeho oprávnené záujmy a po riadnom nahliadnutí do spisu navrhnúť aj vykonanie ďalších dôležitých dôkazov (napr. znalecké dokazovanie ) na objasnenie existujúceho podozrenia, že uzavretie napadnutých zmlúv je postihnuté závažným kriminálnym konaním. Súd prvej inštancie vo veci meritórne rozhodol aj napriek skutočnosti, že voči konajúcej sudkyni podal písomnú námietku zaujatosti a domáhal sa jej vylúčenia z ďalšieho rozhodovania. Z obsahu podanej námietky vyplývalo, že v prípade konajúcej sudkyne namietal jej svojvôľu a nezákonný postup pri dodržiavaní jeho základných ústavných práv a to predovšetkým ústavného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a SD EÚ, v zmysle existuje právo na to, aby sa každý spor alebo iná právna vec pred vnútroštátnym súdom, rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu. 6.5 Súčasťou takéhoto právneho základu sa po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie stal aj výklad práva spoločenstva SD EÚ v zmysle článku 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v prejudiciálnom konaní. Výklad práva v rozhodnutí SD EÚ je v takom prípade súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej. V rozsahu výkladu práva Európskeho spoločenstva, preto je a môže byť zákonným sudcom vo veci začatej pred vnútroštátnym súdom nielen sudca určený rozvrhom práce podľa osobitných predpisov, ale aj komunitárny sudca. Ak sa preto v spore prebiehajúcom pred vnútroštátnym súdom nepodieľal na rozhodovaní (svojím výkladom práva) aj komunitárny sudca, hoci tento výklad bol na rozhodnutie vo veci samej nevyhnutný, potom vnútroštátny súd v tejto časti konania, pred ním, nebol správne obsadený. Nepredloženie veci SD EÚ v prípadoch, keď je príslušný súd povinný tak urobiť, môže preto znamenať odňatie veci zákonnému sudcovi. 6.6 Skonštatoval, že odvolací súd nemôže napraviť v odvolacom konaní to, že konanie na súde prvej inštancie nevyhovovalo požiadavkám celkovej spravodlivosti a v odvolacom konaní nemožno konvalidovať to, že vo veci rozhodla objektívne zaujatá sudkyňa a o podanej námietke zaujatosti voči nej sa ústavným spôsobom nekonalo a ani nerozhodlo. Logicky z toho, podľa neho vyplýva, že pokiaľ by sa odvolací súd s dôvodmi na zrušenie tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie nestotožnil, musí trvať na dôslednom uplatnení článku 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. 7. Podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP, súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 8. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 9. Podľa Článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 234 ZES), Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie; Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne. 10. Prejudiciálne konanie je základným mechanizmom práva Európskej únie, ktorého účelom je poskytnúť súdom členských štátov prostriedok na zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovania tohto práva v rámci Európskej únie a predísť tak rozdielnym výkladom, pokiaľ ide o právo Európskej únie, ktoré majú vnútroštátne súdy uplatňovať. SD EÚ má právomoc vydať prejudiciálne rozhodnutie o výklade primárneho úniového práva (napr. Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Zmluvy o Európskej únii) a o platnosti a výklade sekundárneho úniového práva (aktov inštitúcií, orgánom, úradov a agentúr Európskej únie). Nerozhoduje však o konkrétnych skutkových ani právnych okolnostiach prípadu prejednávaného vnútroštátnym súdom. To je úloha vnútroštátneho súdu, a preto SD EÚ neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach, ktoré vznikli v konaní o veci samej, ani rozhodovať o prípadných rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov.
Jedine vnútroštátnemu súdu prislúcha rozhodnúť, či podá návrh na začatie prejudiciálneho konania na SD EÚ, bez ohľadu na to, či to strany konania vo veci samej navrhli alebo nie. Prejudiciálna možnosť znamená, že si vnútroštátny súd sám posúdi nastolené otázky týkajúce sa výkladu alebo posúdenia platnosti ustanovení práva Európskej únie. Prejudiciálna povinnosť je opakom takéhoto postupu a platí pre vnútroštátny súd, ktorý je posledným súdnym orgánom, pred ktorým sa môže uplatňovať právo Európskej únie. V rámci Slovenskej republiky je takýmto súdom „poslednej inštancie“ Najvyšší súd Slovenskej republiky alebo Ústavný súd Slovenskej republiky (bližšie uznesenie sp. zn. III. ÚS 207/09). 11. Prejudiciálne konanie sa teda považuje za užitočné vtedy, ak sa v konaní pred vnútroštátnym súdom nastolila nová otázka výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní práva Európskej únie, alebo ak existujúca judikatúra neposkytuje potrebné objasnenie na riešenie novej právnej situácie. Návrh na prejudiciálne konanie sa musí týkať výkladu alebo platnosti práva Európskej únie, nesmie sa týkať výkladu vnútroštátnych právnych predpisov ani skutkových otázok, ktoré sa objavili vo vnútroštátnom konaní. V súdenej veci žalobca odvolaciemu súdu navrhol prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky tákajúcej sa výkladu článku 6 ods.1 Dohovoru a to so zameraním na posúdenie, či sudkyňa súd prvej inštancie, voči ktorej bola v prebiehajúcom konaní uplatnená námietka zaujatosti, vyhovuje hľadiskám zákonného sudcu podľa článku 6 ods.1 Dohovoru a či po podaní námietky zaujatosti je oprávnená v konkrétnej právnej veci riadne konať a vydať meritórne rozhodnutie a tiež, či súdne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktoré v predmetnej právnej veci vydala namietaná sudkyňa, zodpovedá požiadavkám a kritériám celkovej spravodlivosti v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru. 12. Nakoľko žalobca navrhuje, aby bola SD EÚ predložená prejudiciálna otázka týkajúca sa konkrétnych skutkových a právnych okolnostiach posudzovaného prípadu, pričom v konaní nevznikla nevyhnutná potreba zodpovedania otázky týkajúcej sa aplikácie úniového práva, ktorá by ešte nebola zo strany SD EÚ zodpovedaná a bola by spôsobilá podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. 13. Odvolací súd skôr než pristúpil k preskúmaniu odvolaním napadnutého rozsudku, skúmal, či sú splnené podmienky na prejednanie veci, t. j. či odvolanie bolo podané v lehote na odvolanie, či bolo podané oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, či má náležitosti podľa § 363 CSP. 14. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 15. Podľa § 123 CSP (1) Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 16. Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. 17. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 18. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 19. Podľa § 386 písm. a/ a d/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, d/ nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
20. Posúdenie otázky momentu podania odvolania, a tým aj jeho včasnosti alebo oneskorenosti je vždy otázkou, ktorá má pre rozhodnutie odvolacieho súdu a pre vec odvolateľa podstatný význam (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 773/2015). 21. Žalobca dňa 07.11.2025 e-mailom doručil súdu prvej inštancie odvolanie, ktoré nebolo autorizované podľa osobitného predpisu. Vo vzťahu k bežnej e-mailovej komunikácii Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2Obdo 12/2016 ustálil, že pre zachovanie lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania e-mailu, ale okamih doručenia e-mailovej správy súdu, pritom za doručené sa považuje odvolanie v deň doručenia e-mailu súdu, i keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu. Keďže elektronické adresy sú aktívne bez prerušenia 24 hodín denne, nie je možnosť robiť podania takouto formou obmedzená úradnými hodinami súdov. Obdobne Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 115/2020 skonštatoval, že pri využívaní bežnej e-mailovej služby ide o priame a bezprostredné využitie technického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje prenos dátovej (elektronickej) správy od odosielateľa k príjemcovi. V tejto forme elektronickej komunikácie nemožno uvažovať o konkrétnej e-mailovej aplikácii (službe) ako o orgáne, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 121 ods. 5 CSP. Z tohto pohľadu je rozhodným moment, keď bola e-mailová správa doručená príslušnému súdu, a nie moment odoslania tejto e-mailovej správy. Z uvedených rozhodnutí najvyšších súdnych autorít teda možno vyvodiť, že elektronické podania, ktoré nie sú autorizované podľa osobitného predpisu sa za urobené považujú momentom, kedy dôjdu na elektronickú adresu súdu, bez ohľadu nato, kedy bude došlý elektronický dokument spracovaný (vytlačením zhmotnený, zaevidovaný, ďalej odoslaný atď.). 22. Lehota na doplnenie podania vo veci samej je hmotnoprávna a nie je možné ju predĺžiť (dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku, tiež Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 449). K rovnakému záveru dospel aj Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/7/2025, v ktorom ustálil, že lehota podľa § 125 ods. 2 CSP je zachovaná, ak je v tejto lehote podanie súdu doručené. Keďže sa jedná o hmotnoprávnu lehotu, táto sa považuje za zachovanú, ak je určitý úkon v tejto lehote adresátovi aj reálne doručený, t. j. podanie sa musí reálne pred jej uplynutím nachádzať na súde, ktorému je adresované. Márne uplynutie tejto lehoty má za následok stratu práva, nie je možné ju predĺžiť, ani odpustiť jej zmeškanie. Pre zachovanie uvedenej lehoty preto nestačí, ak sa podanie posledný deň lehoty odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, napríklad poštovému podniku (§ 121 ods. 5 CSP). Ustanovenie § 125 ods. 2 CSP potom v otázke zachovania procesnej lehoty možno považovať za lex specialis vo vzťahu k § 121 ods. 5 CSP. 23. Žalobca dňa 07.11.2025 doručil súdu prvej inštancie odvolanie ako elektronické podanie bez autorizácie podľa osobitného predpisu, ktoré v zákonom stanovenej lehote nedoplnil, a preto sa naň v zmysle 125 ods. 2 CSP neprihliada. Keďže uvedené podanie nespĺňalo zákonom stanovené formálne náležitosti, nenastali jeho účinky, odvolacie konanie sa ním nezačalo a súd o takomto podaní nerozhoduje. 24. Odvolanie v listinnej podobe bolo podané na poštovú prepravu dňa 17.11.2025 a súdu prvej inštancie doručené dňa 19.11.2025. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobcovi cestou jeho splnomocneného zástupcu doručený dňa 25.10.2025, 15-dňová lehota na podanie odvolania uplynula dňom 10.11.2025. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že strany sporu boli o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania v napadnutom rozsudku súdom prvej inštancie správne poučené. Keďže odvolanie žalobcu v listinnej podobe bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania, odvolací súd toto odvolanie podľa § 386 písm. a/ CSP ako oneskorene podané odmietol. 25. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že v zmysle § 379 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolaním napadnuté rozhodnutie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobca podaným odvolaním napadnutý rozsudok napáda v rozsahu v úvode odvolania citovaného I. výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá. Druhý výrok napadnutého rozsudku o trovách, ktorý má charakter uznesenia, odvolací súd v súlade s § 379 písm. a/ CSP preskúmava ako výrok závislý na hlavnom meritórnom výroku vo veci samej. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v odvolacom konaní nevzhliadol existenciu dôvodu podľa § 386 písm. d/ CSP na odmietnutie odvolania tak ako to navrhovali žalovaní
26. Keďže odvolací súd odvolanie odmietol, dôvodmi odvolania sa nezaoberal. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a v spojení s § 256 ods. 1 CSP (per analogiam), podľa ktorého, ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, pretože odmietnutie odvolania v dôsledku zavinenia strany možno z procesného hľadiska prirovnať k zavineniu na zastavení konania. Žalobca podaním odvolania oneskorene procesne zavinil odmietnutie odvolania, a preto žalovaným, ktorí sa k odvolaniu písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrovali, vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd preto žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.