Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoPr/1/2025 z 19. 3. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Banská Bystrica 11CoPr/1/2025 6724201616 19. 03. 2026 JUDr. Renáta Deáková ECLI:SK:KSBB:2026:6724201616.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej (sudkyne spravodajkyne) a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu: Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica, so sídlom Námestie L. Svobodu 6818/4, 974 09 Banská Bystrica, IČO: 37 957 937, zastúpeného JUDr. Tatiana Čarská, Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 832 450 proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXX, XXX XX E., zastúpenej Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, o zaplatenie 16.265,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 9Cpr/4/2024-239 zo dňa 22.11.2024, takto rozhodol: I. Návrh žalovanej na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru Európskej únie z a m i e t a. II.

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.265,81 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 13.03.2024 až do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške (druhý výrok). 1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 16.265,89 Eur s príslušenstvom z titulu porušenia dohody o zvýšení kvalifikácie, uzatvorenej so žalovanou dňa 28.02.2019, s čím žalovaná nesúhlasila. 1.2 Okresný súd právne vychádzal z ustanovení §155 ods. 1,2,3,5, §140 ods. 1,2,3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, účinného ku dňu 28.02.2019, §58 ods. 1, §58a ods. 1, §118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, účinného ku dňu 10.03.2021, §3 ods. 4 písm. a), b), c), d), e), §39a ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z., účinného ku dňu 28.02.2019, §69 ods. 1,2,4, §69a ods. 1,2,3,5, §72 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z., čl. 25 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií; konštatoval, že žalovaná pracovala u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2007 na dobu určitú; jej pracovný pomer sa zmenil na dobu neurčitú na základe Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 08.04.2008.

1.2.1 Dňa 28.02.2019 uzatvoril žalobca so žalovanou Dohodu o zvýšení kvalifikácie č. 1/2019 podľa §155 v spojení s §140 Zákonníka práce, na základe ktorej umožnil žalovanej účasť na ďalšom vzdelávaní za účelom zvýšenia jej kvalifikácie špecializačným štúdium v odbore „pediatrická gastroenterológia, hepatológia a výživa“, ktoré mala vykonávať na Univerzite Komenského v Bratislave v čase od 01.03.2019 do vykonania riadnej záverečnej skúšky. V dohode sa žalobca zaviazal umožniť žalovanej zvýšiť kvalifikáciu poskytnutím pracovného voľna s náhradou mzdy a úhradou ďalších nákladov, spojených so štúdiom a žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u neho po dobu 4 rokov od ukončenia štúdia alebo mu nahradiť náklady spojené so štúdiom, ak svoj záväzok nesplní; ak ho splní len sčasti, zaviazala sa nahradiť mu pomernú časť nákladov. 1.2.2 Dňa 13.06.2022 žalovaná získala odbornú spôsobilosť v uvedenom odbore a dňa 24.08.2023 podala výpoveď z pracovného pomeru, ktorý skončil ku dňu 31.10.2023. 1.2.3 Celková výška nákladov, spojených so zvýšením kvalifikácie žalovanej predstavovala sumu 24.893,29 Eur, z toho vyplatená náhrada mzdy za pracovné voľno na účasť na vyučovaní, prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a na vypracovanie obhajoby bakalárskej práce predstavovala sumu 21.809,57 Eur, školné 1.250,-Eur, cestovné a ubytovanie 1.833,72 Eur. Keďže z dojednaných štyroch rokov (1460 dní) odpracovala len 506 dní, domáhal sa žalobca náhrady alikvotnej časti nákladov v zmysle dohody. Úrok z omeškania požadoval odo dňa 13.03.2024, keďže žalovanú vyzval na zaplatenie žalovanej sumy výzvou zo dňa 21.12.2023, ktorú prevzala 29.12.2023, následne ďalšou výzvou doručenou dňa 26.02.2024. 1.2.4 Žalobca poukázal na to, že právna úprava vzdelávania v prípade zdravotníckych povolaní vychádza z Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. v spojení so zákonom č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. V zmysle §39a ods. 1 písm. a) tohto zákona sa ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov môže financovať z prostriedkov zamestnávateľov. Zákonník práce pojem ďalšieho vzdelávania ani pojem zvýšenie kvalifikácie nevymedzuje. Z ustanovenia §140 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Zamestnávateľ mu nemôže nariadiť zvyšovať si kvalifikáciu, môže však súhlasiť s tým, či mu to umožní. Ak si svoju kvalifikáciu nezvyšuje zamestnanec počas dovolenky alebo mimo pracovného času, môže si ju zvyšovať čerpaním pracovného voľna. V takom prípade mu neprináleží nárok na mzdu ani na náhradu mzdy okrem prípadu, že by sa na to zamestnávateľ zaviazal v zmysle §140 ods. 2 a §155 Zákonníka práce. Je v záujme zamestnanca uzatvoriť podľa §155 Zákonníka práce dohodu o zvýšení kvalifikácie, v ktorej sa zamestnávateľ zaviaže umožniť mu zvýšenie kvalifikácie štúdiom s tým, že zamestnanec sa zaviaže po ukončení štúdia určitý čas zotrvať v pracovnom pomere. Takouto dohodou si zamestnávateľ zabezpečí nielen stabilizáciu zamestnanca na určitý čas, ale aj návratnosť svojich nákladov, pokiaľ si tento zamestnanec nesplní svoj stabilizačný záväzok. Obdobie výkonu odbornej prípravy je považované za špecializačné štúdium a výkon odbornej praxe je v inom zdravotníckom zariadení bezodplatné. Preto lekár od svojho zamestnávateľa nedostáva mzdu, ale náhradu mzdy. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na znenie čl. 2 základných zásad a §13 ods. 3 Zákonníka práce a na uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 411/2011 s tým, že pokiaľ zamestnávateľ investuje do vzdelávania svojho zamestnanca, je oprávnené z jeho strany očakávať, že zostane u neho pracovať. V opačnom prípade by takéto dohody stratili svoj význam. 1.2.5 Žalobca ďalej poukázal na ustanovenia §58 ods. 8 a 9 Zákonníka práce v čase uzatvorenia týchto zmlúv. Povinná odborná zdravotnícka prax na klinikách vzdelávacej ustanovizne Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Bratislava, resp. v iných zdravotníckych zariadeniach sa riadi pokynmi príslušného zdravotníckeho zariadenia. Účelom trojstranných zmlúv o spolupráci pri výkone odbornej zdravotníckej praxe žalovanej bolo zabezpečenie vykonania jej odbornej zdravotníckej praxe. Absolvovanie odbornej praxe za účelom zvýšenia kvalifikácie žalovanej nie je možné považovať za výkon práce pre žalobcu ako zamestnávateľa, ani pre iné subjekty, kde pod dohľadom školiteľov vykonávala odbornú prax. Výkonom závislej práce, za ktorú zamestnancovi prináleží mzda, je osobný výkon zamestnanca pre žalobcu ako zamestnávateľa podľa jeho pokynov. 1.3 Žalovaná s poukazom na čl. III základných zásad Zákonníka práce, ako aj s poukazom na znenie ustanovenia §118 ods. 1 Zákonníka práce žiadala žalobu zamietnuť. Mala za to, že v zmysle §155 ods. 1 Zákonníka práce medzi náklady spojené so štúdiom nepatrí mzda. Táto potom nemôže byť predmetom náhrady pri nedodržaní záväzku zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa po určitý čas. Žalovaná svoju odbornú prax vykonávala ako prácu v postavení zamestnanca a za výkon tejto práce jej prináležala u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti mzda, ktorú jej hradil žalobca. Za nesprávny považovala názor, že jej bola poskytovaná náhrada mzdy.

1.3.1 Poukázala na §3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. a najmä na čl. 25 ods. 3 Smernice EÚ 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií, v zmysle ktorého má byť účastník odbornej prípravy (špecialista) v čase tejto prípravy primerane odmeňovaný, ako aj na právny názor, uvedený v rozsudku Okresného súdu Poprad, sp.zn. 7Cpr/17/2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 22CoPr/1/2020 zo dňa 29.09.2020. 1.3.2 Z obsahu zmlúv o spolupráci pri výkone odbornej zdravotnej praxe, uzatvorených medzi žalobcom, žalovanou a NÚSDCH, ako aj z ďalších zmlúv vyplýva, že sa jedná o dohody o dočasnom pridelení podľa §58a Zákonníka práce. Žalobca sa zaviazal zabezpečiť účasť žalovanej u prijímacej organizácie, z čoho je zrejmé, že usmerňoval jej činnosť svojimi pokynmi v postavení nadriadeného subjektu. Nemohlo sa teda z jej strany jednať o čerpanie pracovného voľna. O výkon práce sa jednalo aj v prípade jej práce pre Martinské bioptické centrum, s.r.o. a Nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. 1.3.3 Vo vzťahu k ďalším nárokom uviedla, že cestovné náhrady jej patrili v zmysle §4 ods. 1 písm. a) a b) a §6 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. 1.3.4 Výkon činnosti žalovanej počas špecializačného štúdia napĺňal všetky znaky závislej činnosti v zmysle §1 ods. 2 Zákonníka práce. Okrem odkazu na znenie zákona č. 578/2004 Z.z. argumentovala aj §69 ods. 1,2,4, §69a, §72 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. 1.3.5 Žalovaná poukázala na to, že teoretická časť jej špecializačného štúdia spočívala v samoštúdiu a v príprave na skúšku; celé zvyšovanie jej kvalifikácie prebiehalo v odbornej praxi. Po zvýšení kvalifikácie v danom odbore jej žalobca neumožnil v plnom rozsahu sa mu venovať, čo bol aj hlavný dôvod, prečo odišla (preukázať to však nevedela). 1.4 Okresný súd po vyhodnotení dokazovania uviedol, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie alikvotnej časti náhrady nákladov, poskytnutých na zvýšenie kvalifikácie žalovanej špecializačným štúdiom v zmysle ich Dohody o zvýšení kvalifikácie č. 01/2019 zo dňa 28.02.2019. Medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia, ale právne posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu. 1.5 Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná so žalobcom ako zamestnávateľom uzatvorila dňa 28.02.2019 Dohodu o zvýšení kvalifikácie podľa §155 v spojení s §140 Zákonníka práce. V tejto sa zmluvné strany dohodli, že zamestnávateľ umožní žalovanej ako zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní za účelom zvýšenia jej kvalifikácie v špecializačnom odbore pediatrická gastroenterológia, hepatológia a výživa, ktoré bude vykonávať na Univerzite Komenského v Bratislave od 01.03.2019 v súlade so študijným programom vzdelávacieho pracoviska; za týmto účelom žalobca poskytne žalovanej pracovné voľno, náhradu mzdy a úhradu ďalších nákladov, spojených so štúdiom (bod 4. zmluvy); žalovaná sa v zmluve zaviazala, že po skončení štúdia zotrvá u žalobcu v pracovnom pomere po dobu 4 rokov alebo uhradí náklady so štúdiom (bod 5. zmluvy) okrem výnimiek (t.j. v ktorých prípadoch povinnosť na úhradu nákladov v zmysle §155 ods. 6 Zákonníka práce nevzniká) uvedených v bode 6. Dohody; žalovaná sa týmito dôvodmi procesne nebránila. 1.5.1 Dňa 12.04.2019 uzatvorila žalovaná s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave zmluvu o zabezpečení špecializačného štúdia v zmysle Občianskeho zákonníka, Nariadenia vlády č. 296/2010 Z.z. a vyhlášky č. 31/2006. Štúdium malo pozostávať z teoretickej a praktickej časti v rozsahu akreditovaného špecializačného študijného programu podľa študijného plánu; poskytovateľ sa zaviazal zabezpečiť uskutočnenie tohto špecializačného štúdia pod odbornou garanciou a lektorským zborom, odsúhlaseným Ministerstvom zdravotníctva SR v rámci udelenej akreditácie na realizáciu špecializačného študijného programu. 1.5.2 Dňa 10.03.2021 uzatvorili žalobca a žalovaná Zmluvu o spolupráci pri výkone odbornej zdravotníckej praxe č. 039/2021 podľa ustanovenia §58 a §58a Zákonníka práce a §51 Občianskeho zákonníka na obdobie od 15.03.2021 do 14.05.2021. V zmluve bol ako vysielajúca organizácia uvedený žalobca a prijímajúca organizácia detská klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a NÚDCH, ktorá sa zaviazala zabezpečiť pre vysielajúcu organizáciu výkon odbornej zdravotníckej praxe žalovanej - školiace aktivity v zmysle vzorového špecializačného študijného programu pod vedením povereného zamestnanca školiteľa a za tým účelom prideľovať prácu a dávať jej záväzné pokyny. 1.5.3 Zmluvou č. 170/2021 uzatvorenou dňa 04.10.2021 medzi tými istými účastníkmi sa zaviazala prijímajúca organizácia vykonať pod vedením povereného zamestnanca ďalšiu časť špecializačného štúdia v období od 04.10.2021 do 29.10.2021. 1.5.4 Dňa 30.11.2021 žalobca požiadal Martinské bioptické centrum, s.r.o. o možnosť vykonať odbornú zdravotnícku prax v rámci špecializačnej prípravy žalovanou; dňa 10.12.2021 požiadal o výkon odbornej zdravotníckej praxe Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica za účelom vykonania praxe žalovanej v období 31.01.2022 až 25.02.2022 a 04.04.2022 až 29.04.2022. 1.6 Súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalobcu v predmetnom spore vychádzal z dojednania so žalovanou ako zamestnankyňou v zmysle uzatvorenej písomnej Dohody o zvýšení kvalifikácie zo dňa

28.02.2019, ktorá priamo v texte odkazovala na znenie §155 a §140 Zákonníka práce a obsahovala podstatné náležitosti dohody v zmysle §155 ods. 2 Zákonníka práce, t.j. druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia na strane žalovanej, študijný odbor, označenie školy, dobu, po ktorú sa žalovaná zaviazala zotrvať u žalobcu v pracovnom pomere a druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú sa zaviazala uhradiť v prípade, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u žalobcu v pracovnom pomere počas dohodnutej doby. Obe strany svojimi podpismi potvrdili svoj záväzok, pričom z bodu 4. tejto Dohody jednoznačne vyplýva, že za účelom zvýšenia kvalifikácie žalovanej žalobca jej poskytne pracovné voľno a náhradu mzdy a úhradu ďalších nákladov spojených so štúdiom. Bol dojednaný aj rozsah pracovného voľna a výška náhrady mzdy (v sume priemerného zárobku zamestnanca), boli špecifikované ďalšie náklady ako aj ich minimálna suma, ktorú sa žalobca zaviazal žalovanej v tejto súvislosti uhradiť. 1.6.1 Poukázal na to, že až potom, čo si žalovaná nesplnila svoj záväzok zotrvať v organizácii žalobcu počas dojednanej doby a žalobca ju vyzval na úhradu alikvotnej časti vzniknutých nákladov, začala namietať nárok žalobcu na náhradu mzdy a tvrdiť, že pokiaľ vykonávala odbornú prax u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, s ktorým žalobca uzatvoril dohodu v zmysle §58 a §58a Zákonníka práce, z jej strany sa jednalo o výkon závislej činnosti, a teda žalobca jej poskytoval nie náhradu mzdy, ale mzdu za vykonanú prácu. 1.7 Preto predbežnou spornou otázkou, ktorú si okresný súd musel vyriešiť bola otázka, či výkon odbornej praxe žalovanej v súvislosti s Dohodou o zvyšovaní kvalifikácie predstavoval jej dočasné pridelenie, a teda aj v tomto prípade sa jednalo o závislú činnosť vo vzťahu k žalobcovi, na základe čoho jej voči nemu vznikol nárok na mzdu a nie na náhradu mzdy. 1.7.1 Pokiaľ žalovaná prostredníctvom poukazovala na čl. 25 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36/ES zo dňa 07.09.2005 o uznávaní odborných kvalifikácií okresný súd poukázal na to, že z bodov 1. až 3. úvodných ustanovení a aj zo samotného názvu vyplýva, že Smernica rieši problematiku uznávania odborných kvalifikácií cudzinca v inom členskom štáte pre účely prístupu k tomu istému povolaniu a jeho výkonu s rovnakými právami ako majú jeho štátni príslušníci, a to za účelom odstránenia prekážok voľného pohybu osôb a služieb medzi členskými štátmi. Okresný súd v tomto kontexte uzavrel, že táto Smernica rieši úplne inú situáciu než bola situácia žalovanej, ktorá svojou odbornou praxou sledovala cieľ len získať kvalifikáciu. Z uvedených dôvodov okresný súd argumentáciu znením uvedeného článku Smernice nepovažoval za relevantnú. 1.8 Tvrdenie žalovanej, že vykonávala počas odbornej praxe výkon závislej činnosti pre žalobcu na základe jeho pokynov, a teda z tohto titulu jej patrí mzda a nie náhrada mzdy okresný súd nepovažoval za preukázané. Z listinných dôkazov a z ich časovej následnosti vyplynulo, že žalovaná mala záujem o zvýšenie kvalifikácie, pre ktorý účel potrebovala absolvovať špecializačné štúdium v ňou vybranom odbore; o umožnenie vykonať toto štúdium požiadala svojho zamestnávateľa, ktorý jej (podľa Dohody) jednoznačne na tento účel poskytol pracovné voľno. Pracovné voľno sa v zmysle §140 Zákonníka práce (podľa Dohody) poskytuje za účelom zvýšenia alebo rozšírenia kvalifikácie na rozdiel od prehlbovania praxe, ktoré je potrebné považovať za výkon práce, za ktorú zamestnancovi prináleží mzda - v takom prípade sa totiž jedná o udržiavanie a obnovenie kvalifikácie, ku ktorej dochádza na úrovni už existujúceho kvalifikačného stupňa. Pokiaľ v Dohode bol uvedený ako jeden z druhov nárokov, ktorého náhradu má žalobca v prípade porušenia záväzku na strane žalovanej právo od nej požadovať ako nárok na náhradu mzdy, takýto nárok bol uvedený správne a kvalifikačná dohoda predstavovala platný právny dvojstranný úkon, spĺňajúci zákonné náležitosti v zmysle §155 v súvislosti so znením §140 Zákonníka práce. 1.9 Okresný súd nepovažoval za správnu ani argumentáciou žalovanej, že odborná prax predstavovala dočasné pridelenie na výkon práce v zmysle §58 a nasl. Zákonníka práce v iných zdravotníckych zariadeniach. Žalovaná odbornú prax vykonávala v súvislosti s uzatvorenou Dohodou o zvýšení kvalifikácie s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského na akreditovaných pracoviskách, ktoré táto organizácia označila ako vhodné pre zvýšenie tohto typu kvalifikácie, pričom ju vykonávala pod odborným vedením garanta a na základe pokynov tejto zdravotníckej organizácie. 1.9.1 Bez ohľadu na to, či v trojstrannej zmluve medzi žalobcom, žalovanou a zdravotníckym zariadením bol citovaný §58 Zákonníka práce, okresný súd vychádzal z účelu tejto zmluvy a z prejavu vôle týchto strán, ktoré boli jednoznačne dôsledkom predchádzajúcich právnych úkonov žalovanej (uzatvorenej Dohody o zvýšení kvalifikácie so žalobcom a následne zmluvy o zabezpečení špecializačného štúdia s Univerzitou Komenského Lekárska fakulta Bratislava). Predmetom zmlúv o spolupráci pri výkone odbornej zdravotníckej praxe boli školiace aktivity v zmysle vzorového špecializačného študijného programu. Nemohla preto žalovaná vykonávať v tomto období závislú činnosť pre žalobcu a už vôbec nie na základe jeho pokynov.

1.9.2 Za nesporné považoval okresný súd, že vo vzťahu k žalobcovi nedošlo ku zmene alebo zániku ich individuálneho pracovnoprávneho vzťahu a ani nedošlo ku vzniku individuálneho pracovnoprávneho vzťahu medzi žalovanou a detskou klinikou Lekárskej fakulty UK, prípadne ostatnými zdravotnými zariadeniami, kde vykonávala odbornú prax. Na tento účel jej bolo poskytnuté len pracovné voľno. 1.10 Stotožňujúc sa s Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/68/2021 zo dňa 29.11.2023, ktorý odkázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 411/2011 okresný súd mal za to, že z §69 ods. 4 a §72 ods. 2 Nariadenia vlády č. 296/2010 Z.z. vyplýva, že špecializačné štúdium sa uskutočňuje v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času a musí obsahovať dostatočný počet teoreticko-praktických hodín, aby sa zabezpečila riadna príprava na samostatné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Teda ani zákonodarca nepočíta s tým, že by špecializačné štúdium zdravotníckeho pracovníka predstavovalo pracovnú činnosť. Neobstojí potom argument žalovanej, že za obdobie, keď čerpala pracovné voľná pre účely zvyšovania svojej kvalifikácie, jej patrí od žalobcu mzda. 1.10.1 Výkon odbornej zdravotníckej praxe zamestnanca na pracovisku iného zdravotníckeho zariadenia nepredstavuje výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, aký bol dohodnutý v pracovnej zmluve, ale sa jedná len o činnosť (pod odborným vedením), smerujúcu ku zvyšovaniu kvalifikácie podľa §155 Zákonníka práce. Z obsahu zmlúv o spolupráci pri výkone odbornej zdravotníckej praxe (ako to vyplýva už zo samotného názvu) je nepochybný účel ich uzatvorenia. Rovnaký bol aj dôvod žiadosti žalobcu o umožnenie odbornej zdravotnej praxe, adresovanej Martinskému bioptickému centru, s.r.o. a Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. 1.11 Okresný súd uzavrel, že pokiaľ žalovaná argumentovala rozhodnutím Okresného súdu a Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci (sp.zn. 22CoPr/1/2020), ich právny názor pre okresný súd nie je záväzný, nepredstavuje ustálenú súdnu prax ani záväznú judikatúru - okresný súd s ich závermi z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasil. 1.12 Keďže žalovanou nebol spochybnený rozsah požadovaného nároku, žalobe okresný súd v plnom rozsahu vyhovel, a to aj v časti úrokov z omeškania, požadovaných žalobcom v súlade s §517 ods. 2 a §563 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a §3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Existenciu a obsah výziev na plnenie, doručených žalobcom, žalovaná nepoprela. 1.13 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu v spore tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. 2. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§365 ods. 1 písm. e/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej v texte aj len „C.s.p.“) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písmena h/ C.s.p.). 2.1 Poukázala na čl. 25 ods. 3 Smernice EÚ 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií, podľa ktorej odborná príprava sa poskytuje ako denná v osobitných zariadeniach, ktoré uznali príslušné orgány. Jeho súčasťou je účasť na plnom spektre lekárskych činností oddelenia, v ktorom sa „odborná príprava poskytuje, vrátane pohotovostnej služby takým spôsobom, aby účastník odbornej prípravy špecialista venoval svoju odbornú činnosť praktickej a teoretickej odbornej príprave počas celého pracovného týždňa a počas roka podľa postupov stanovených príslušnými orgánmi, tieto miesta sú na tomto základe primerane odmeňované“. 2.1.1 Okresný súd odmietol argumentáciu žalovanej ustanovením Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36/ES zo dňa 07.09.2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (ďalej len „Smernica“) k tomu, že jej bola uhrádzaná mzda a nie náhrada mzdy. Okresnému súdu ušlo, že Smernica okrem procesu uznávania odborných kvalifikácií koordinuje minimálne požiadavky na odbornú prax vo vybraných regulovaných povolaniach vrátane povolania lekár, čo je vyjadrené v čl. 2 ods. 2 Smernice: „Každý členský štát môže povoliť štátnym príslušníkom členského štátu, ktorí majú doklad o odbornej kvalifikácii, ktorý nezískali v tomto členskom štáte, vykonávať regulované povolanie v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. a) na území tohto štátu v súlade s jeho právnymi predpismi. V prípade povolaní, na ktoré sa vzťahuje hlava III., kapitola III. sa pri tomto pôvodnom uznaní rešpektujú minimálne požiadavky na odbornú prípravu, uvedené v tej kapitole.“ 2.1.2 V prípade zdravotníckych povolaní sa uplatňuje systém automatického uznávania odborných kvalifikácií. Predpokladom automatického uznávania kvalifikácií je spomínaná koordinácia minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu. Podľa čl. 21 ods. 1 Smernice: „Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivosť, zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, farmaceuta a architekta, uvedený v

Prílohe V. body 5.1.1, 5.1.2, 5.2.2, 533542562 a 571 v tomto poradí, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu podľa čl. 24, 25, 31, 34, 35, 38, 44 a 46 ...“. 2.2.2 Minimálne podmienky špecializačného štúdia sú upravené v čl. 25 Smernice: 1/ Prijatie k lekárskej odbornej príprave špecialistov je podmienené ukončením a nostrifikáciou 6-ročného štúdia ako časti programu odbornej prípravy uvedeného v čl. 24, počas ktorého účastník odbornej prípravy získal príslušné znalosti základnej medicíny. 2/ Lekárska odborná príprava špecialistov obsahuje teoretickú a praktickú odbornú prípravu na univerzite alebo vo fakultnej nemocnici alebo tam, kde je to vhodné v zariadení lekárskej starostlivosti, ktoré na tento účel schválili príslušné orgány alebo organizácie. Členské štáty zabezpečia, aby kurzy lekárskej odbornej prípravy špecialistov podľa Prílohy V. bod 513 netrvali kratšie, než je uvedené v tomto bode. Odborná príprava sa poskytuje pod dozorom príslušných orgánov alebo organizácií. Zahŕňa osobnú účasť účastníkov odbornej prípravy, špecializovaných lekárov na činnosti a zodpovednosti súvisiacich s príslušnými službami. 3/ Odborná príprava sa poskytuje ako denná v osobitných zariadeniach, ktoré uznali príslušné orgány. Jeho súčasťou je účasť na plnom spektre lekárskych činností oddelenia, v ktorom sa odborná príprava poskytuje, vrátane pohotovostnej služby takým spôsobom, aby účastník odbornej prípravy špecialista venoval všetku svoju odbornú činnosť praktickej a teoretickej odbornej príprave počas celého pracovného týždňa a počas roka, podľa postupov stanovených príslušnými orgánmi. Tieto miesta sú na tomto základe primerane odmeňované. 2.2.3 Žalovaná poukázala na to, že Smernica teda neupravuje len podmienky a postupy pri uznávaní odborných kvalifikácií, ale v prípade niektorých regulovaných povolaní, vrátane povolania lekár upravuje a stanovuje minimálne požiadavky na odbornú prípravu. V prípade špecializačného štúdia Smernica určuje minimálne dĺžky trvania špecializačnej prípravy v konkrétnych špecializačných odboroch (Príloha V. Smernice), pričom špecializačné štúdium sa vykonáva v rozsahu celého pracovného týždňa, zahŕňa účasť na plnom spektre lekárskych činností oddelenia, vrátane pohotovostnej služby a je primerane odmeňované. 2.2.4 Ďalším dôkazom toho, že Smernica sa netýka len uznávania odborných kvalifikácií je aj skutočnosť, že Smernica bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá nielen zákonom č. 422/2015 Z.z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií, ale aj Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z.z. (Príloha č. 5 bod 1), ktoré okrem iného ustanovuje podmienky realizácie špecializačného štúdia. Okresný súd sa argumentom žalovanej ohľadom ustanovenia čl. 25 ods. 3 Smernice nevysporiadal dostatočne, len na základe názvu samotnej Smernice bez jej hlbšieho skúmania a zistenia, že Smernica stanovuje minimálne štandardy špecializačného štúdia pre všetky členské krajiny, pričom jedným z týchto štandardov, ktorých účelom je odstránenie prekážok voľného pohybu osôb a služieb medzi členskými štátmi je odmeňovanie špecializačnej prípravy lekárov. 2.2.5 Smernicou sa vo svojom rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/68/2021 nezaoberal ani Najvyšší súd SR, na ktoré rozsudok okresného súdu v odôvodnení poukázal. 2.3 Vo vzťahu ku dočasnému prideleniu odvolateľka poukázala na §58 ods. 8,9 a §58a ods. 2 Zákonníka práce. Za nesprávny považuje názor okresného súdu, že v prípade žalobcu, žalovanej a NÚDCH nedošlo k uzatvoreniu Dohody o dočasnom pridelení, predmetom ktorej bolo vyslanie žalovanej do NÚDCH. Zmluva o spolupráci, ktorá výslovne odkazuje na §58 a §58a, obsahuje všetky podstatné náležitosti dohody o dočasnom pridelení v zmysle §58a Zákonníka práce. Zo samotného textu Zmluvy o spolupráci je zrejmé, že žalobca vyslal žalovanú na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a zaväzuje sa uhrádzať žalovanej mzdu: Článok I. ods. 1: „Vysielajúca organizácia dočasne prideľuje svojho zamestnanca - účastníka do prijímajúcej organizácie, a to za účelom výkonu práce na pracovnej pozícii lekára za účelom získania odbornej praxe.“ Článok II. ods. 3: „Za úraz, resp. chorobu z povolania, ktorú by účastník utrpel počas trvania odbornej zdravotníckej praxe, vykoná odškodnenie vysielajúca organizácia.“ Článok II. ods. 4: „Všetky mzdové náležitosti účastníka počas odbornej zdravotníckej praxe hradí vysielajúca organizácia“. Toto ustanovenie preukazuje, že žalobca neuhrádzal žalovanej náhradu mzdy, keďže podľa §118 ods. 2 Zákonníka práce náhrada mzdy sa nepovažuje za mzdu. Je zrejmé, že pod mzdovými náležitosťami sa myslí úhrada mzdy. Článok II ods. 7: „Vysielajúca organizácia zabezpečí v rozhodnom období prítomnosť účastníka na pracovisku prijímacej organizácie v čase dočasného pridelenia“. Pokiaľ sa žalobca zaviazal zabezpečiť prítomnosť žalovanej u prijímacej organizácie, je zrejmé, že žalobca usmerňoval činnosť žalovanej svojimi pokynmi v postavení nadriadeného subjektu v tom, že jej uložil pokyn dostaviť sa na výkon práce k prijímacej organizácii, a teda nemožno hovoriť zo strany žalovanej o zjavnom čerpaní pracovného

voľna (počas voľna nemôže podliehať dispozícii zamestnávateľa) a poskytovaní náhrady mzdy. Dohodou o zvyšovaní kvalifikácie sa žalovaná nezaviazala v prípade nedodržania podmienok zmluvy zaplatiť nahradiť žalobcovi náklady, ktorými je vyplatená mzda za výkon práce u užívateľského zamestnávateľa. Tento výkon práce nie je možné považovať za pracovné voľno. Pracovné voľno je definované v §140 ods. 3 Zákonníka práce. 2.4 Okresný súd tvrdí, že bez ohľadu na to, či v 3-strannej zmluve medzi žalobcom, žalovanou a zdravotníckym zariadením bola citácia §58 Zákonníka práce, vychádzal z účelu tejto zmluvy a z prejavu vôle týchto strán, ktoré boli jednoznačne dôsledkom predchádzajúcich právnych úkonov žalovanej (uzatvorenej Dohody o zvýšení kvalifikácie so žalobcom a následne zmluvy o zabezpečení špecializačného štúdia s Univerzitou Komenského, Lekárskou fakultou v Bratislave). Žalovaná sa nestotožnila ani s týmto tvrdením okresného súdu, pretože z obsahu zmluvy o spolupráci, čo sú vyššie citované ustanovenia zmluvy, z jej odkazu na §58 a §58a Zákonníka práce je prejav vôle strán prideliť žalovanú do NÚDCH jednoznačný. Okresný súd nemôže ignorovať nespochybniteľný prejav vôle žalobcu prideliť žalovanú na výkon práce do NÚDCH za účelom výkonu práce na pracovnej pozícii lekára. Zmluva o spolupráci (Dohoda o dočasnom pridelení) je samostatným právnym úkonom, nezávislým od dohody o zvyšovaní kvalifikácie. Pokiaľ teda nejde o dočasné pridelenie, nevedno o aký iný zmluvný typ ide a čo bolo účelom predmetnej zmluvy. Ak by nešlo o dočasné pridelenie, vyvstáva otázka, na základe akého právneho dôvodu by žalovaná vykonávala prácu pre NÚDCH, pre Martinské bioptické centrum, s.r.o. a pre FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Zákon č. 578/2004 Z.z. neumožňuje vykonávať činnosť lekára na základe príkaznej zmluvy alebo inej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, taktiež zákon č. 578/2004 Z.z. alebo Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z.z. nepozná status študenta špecializačného štúdia. Ak by nešlo o dočasné pridelenie, žalovaná vykonávala prácu pre nemocnicu v čase svojho pracovného voľna a bez nároku na odmenu bez akýchkoľvek právnych istôt v prípade choroby alebo vzniku úrazu počas praktickej časti špecializačného štúdia, išlo by zo strany NÚDCH o nelegálne zamestnávanie a NÚDCH by sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, ktorý plnila žalovanej namiesto NÚDCH. 2.5 Odvolateľka vyjadrila nepochopenie nad konštatovaním súdu, že v žiadnom prípade nemohla žalovaná vykonávať v tomto období (v období výkonu činnosti v NÚDCH) závislú činnosť pre žalobcu a už vôbec nie na základe jeho pokynov. Okresný súd opomína, že počas dočasného pridelenia pridelenému zamestnancovi ukladá v mene jeho pôvodného zamestnávateľa pracovné úlohy a pracovné pokyny užívateľský zamestnávateľ (§58 ods. 8 Zákonníka práce), pričom ale mzdu zamestnancovi uhrádza vysielajúci zamestnávateľ (§58 ods. 9 Zákonníka práce). Z toho vyplýva, že počas dočasného pridelenia nemal žalobca dôvod ukladať žalovanej pokyny, pričom to, že žalobca neukladal alebo nedával pokyny žalovanej na výkon práce, neznamená, že žalovaná nevykonávala prácu. 2.6 K dočasnému prideleniu žalovanej došlo aj v prípade jej výkonu práce v Martinskom bioptickom centre, s.r.o. a v FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica, a to napriek tomu, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a uvedenými subjektami ako užívateľským zamestnávateľom podľa vedomostí žalovanej nebola uzatvorená písomná dohoda podľa §58a Zákonníka práce. Prípadné neuzatvorenie písomnej Dohody o dočasnom pridelení žalovanej s poukazom na §17 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám, nemôže byť vykladané tak, že k dočasnému prideleniu žalovanej nedošlo. Žalovaná v danom období nebola zamestnancom spoločnosti Martinské bioptické centrum, s.r.o. ani FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, a teda nemohla u nich vykonávať prácu (praktickú časť štúdia) na základe iného právneho titulu, ako dočasného pridelenia podľa Zákonníka práce. 2.7 V ďalšom poukázala odvolateľka na §6 ods. 1, §4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Žalovaná vykonávala prácu u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na základe dočasného pridelenia. Ako dočasne pridelený zamestnanec mala žalovaná nárok na náhradu cestovných výdavkov a výdavkov za ubytovanie, pričom tieto výdavky boli zo strany žalobcu žalovanej uhradené na základe dohody o použití súkromného motorového vozidla na pracovnú cestu, cestovných príkazov a vyúčtovania pracovnej cesty, pričom poukázala na doklady predložené samotným žalobcom. 2.8 V ďalšej časti odvolania žalovaná poukázala na §3 ods. 1,4 zákona č. 578/2004 Z.z., podľa ktorých zdravotnícke povolanie je súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník (§27) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti s tým, že zdravotnícke povolanie sa vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ďalej poukázala na §69 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z., podľa ktorého praktickú časť špecializačného štúdia absolvuje zdravotnícky pracovník v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v príslušnom špecializačnom odbore s rozsahom a odborným zameraním odbornej praxe podľa akreditovaného špecializačného

študijného programu v príslušnom špecializačnom odbore (ďalej len „školiteľ“). Počas špecializačného štúdia môže zdravotnícky pracovník vykonávať špecializované pracovné činnosti len pod odborným vedením zdravotníckeho pracovníka s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v príslušnom špecializačnom odbore. 2.9 V ďalšom poukázala na §69a ods. 1,2, §72 ods. 2,4 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z., na §5 ods. 5 českého zákona č. 95/2004 Sb. s tým, že právny poriadok Slovenskej republiky na rozdiel od právnej úpravy v Českej republike výslovne neuvádza, že špecializačné štúdium sa vykonáva v rámci výkonu povolania, resp. v pracovnoprávnom vzťahu, avšak táto skutočnosť vyplýva z výkladu zákona č. 578/2004 Z.z. a Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. 2.10 Obsahom špecializačného štúdia s poukazom na ustanovenia §69a Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. je podieľanie sa na plnení povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti; poskytovanie zdravotnej starostlivosti je možné realizovať len ako výkon zdravotníckeho povolania. Zdravotnícke povolanie je súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.). Keďže žalovaná v zmysle §72 ods. 2 Nariadenia vlády SR v rámci praktickej časti špecializačného štúdia poskytovala zdravotnú starostlivosť v spojení s §3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z., vykonávala v rámci praktickej časti špecializačného štúdia pracovné činnosti zdravotníckeho pracovníka. 2.11 Podotkla, že zdravotnícke povolanie možno vykonávať len spôsobmi taxatívne vymenovanými v §3 ods. 4 Zákonníka práce. Pokiaľ žalovaná vykonávala špecializačné štúdium v NÚDCH alebo v inom zdravotníckom zariadení, nemohla túto činnosť vykonávať inak ako v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom ako dočasne pridelený zamestnanec alebo v pracovnoprávnom vzťahu s týmto iným poskytovateľom. Žalovaná s NÚDCH, Martinským bioptickým centrom, s.r.o. a s Fakultnou nemocnicou s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu – k uvedenému žalovaná navrhla okresnému súdu, aby si zo Sociálnej poisťovne vyžiadal informáciu, či žalovaná bola zamestnancom uvedených poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a tento dôkaz okresný súd nevykonal. 2.12 Ak by platilo tvrdenie súdu prvej inštancie, že špecializačné štúdium zdravotníckeho pracovníka nepredstavuje pracovnú činnosť, vznikla by paradoxná situácia, kedy za praktickú časť špecializačného štúdia u žalobcu, aj keď podľa súdu nepredstavuje pracovnú činnosť, bola žalovanej uhrádzaná mzda, ale za praktickú časť špecializačného štúdia u iného poskytovateľa jej bola uhrádzaná náhrada mzdy. Z výplatných pások predložených žalobcom vyplýva, že za čas výkonu špecializačného štúdia žalovanej u žalobcu žalobca žalovanej uhrádzal mzdu. Tvrdenie, že žalovaná u svojho zamestnávateľa vykonávala popri špecializačnom štúdiu aj činnosti neatestovaného lekára, za ktoré jej bola uhrádzaná mzda, je neudržateľné s poukazom na §69 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z., v zmysle ktorého praktickú časť špecializačného štúdia absolvuje zdravotnícky pracovník v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času. Keďže špecializačné štúdium sa absolvuje v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času, mohla žalovaná pre žalobcu vykonávať činnosti mimo špecializačného štúdia len v rámci nadčasovej práce, a teda v prizme tvrdenia súdu žalobca mal žalovanej uhrádzať mzdu len za výkon práce nadčas a za výkon špecializačného štúdia mala žalovaná dostávať náhradu mzdy. 2.13 Tomu, že výkon praktickej časti špecializačného štúdia je výkonom práce, nasvedčuje aj pracovnoprávna terminológia, používaná Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z.z. Ak by praktická časť špecializačného štúdia nebola výkonom práce, Nariadenie vlády SR č. 296/2010 Z.z. by nepoužívalo terminológiu pracovného práva. Dokonca aj prerušenie špecializačného štúdia je naviazané na pracovnoprávne inštitúty - dočasná pracovná neschopnosť, materská dovolenka, rodičovská dovolenka (§70 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 196/2010 Z.z.). 2.14 Obsahom praktickej časti špecializovaného štúdia je vykonanie predpísaného množstva zdravotných výkonov v zmysle výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12422/2010 – OL zo dňa 17.09.2010, ktorým sa ustanovujú minimálne štandardy pre špecializačné študijné programy, minimálne štandardy pre certifikované študijné programy a minimálne štandardy pre študijné programy sústavného vzdelávania a ich štruktúra. V prípade žalovanej a špecializačnej prípravy v špecializovanom odbore „pediatrická gastroenterológia, hepatológia a výživa“ je vykonanie výkonov - prijatie pacienta, kompletné vyšetrenie, určenie diagnostických postupov, zhodnotenie výsledkov, urobenie epikrízy, prepustenie pacienta, ambulantné vyšetrenie pacienta, zavedenie žalúdočnej sondy, záťažové a bilančné testy, vyšetrenie per rectum, vyšetrenie stolice - kvalitatívny rozbor, USG brucha, vypracovanie diétneho plánu pri rôznych ochoreniach gastrointestinálneho traktu, rehydratácia a realimentácia pri akútnych stavoch, enterálna výživa, endoskopické vyšetrenie - gastrofibroskopia, rektoskopia, kolonoskopia, pričom ide o výkony, ktoré žalovaná pod dohľadom lekára s príslušnou špecializáciou vykonala, poskytla nimi zdravotnú starostlivosť. To, že žalovaná vykonala výkon pod

dohľadom iného lekára, nemôže znamenať, že prácu nevykonávala. Ak by platil opak, tak ani advokátsky koncipient, ktorý vykonáva práce pod dohľadom advokáta, by pracovnú činnosť nevykonával a nemal by mať priznanú mzdu, ale iba náhradu mzdy. 2.15 Pokiaľ sa týka výšky uplatnenej náhrady mzdy, žalovaná poukázala na bod 4. prvá až tretia odrážka Dohody o zvyšovaní kvalifikácie, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, podľa ktorých bola celková suma náhrady mzdy, ktorú žalovaná mala uhradiť žalobcovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby, dohodnutá vo výške 18.500,63 Eur (súčet odrážky 1 až 3). Podľa žaloby žalobca vyčíslil náhradu mzdy za pracovné voľno žalovanej na účasť na vyučovaní, na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a na vypracovanie a obhajobu bakalárskej práce vo výške 21.809,57 Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si voči žalovanej vyčíslil väčšiu sumu ako bol oprávnený v zmysle Dohody o zvyšovaní kvalifikácie. Touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. 2.16 Záverom žalovaná v odvolaní poukázala na to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval na predmetnú vec ustanovenie čl. 25 ods. 3 Smernice, Zmluvu o spolupráci uzatvorenú medzi žalobcom, žalovaným a NÚDCH neposudzoval ako Dohodu o dočasnom pridelení, napriek tomu, že predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti dohody o dočasnom pridelení podľa Zákonníka práce, jej obsah zodpovedá Dohode o dočasnom pridelení a výslovne odkazuje na príslušné ustanovenia Zákonníka práce, výkon činnosti žalovanej pre Martinské bioptické centrum, s.r.o. a pre FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica neposudzoval ako dočasné pridelenie, bez opory v právnom poriadku Slovenskej republiky a v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky dospel k záveru, že výkon praktickej časti špecializačného štúdia nie je výkonom pracovnej činnosti a nesprávne posúdil výšku nároku žalobcu na náhradu mzdy. Preto navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.17 Súčasne navrhla, aby odvolací súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie a položil Súdnemu dvoru Európskej únie otázky: 1/ Je v súlade s čl. 25 ods. 3 Smernice EÚ 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií, ak lekár vykonáva praktickú časť špecializačného štúdia bez nároku na odmenu ? 2/ Je vnútroštátna právna úprava, umožňujúca vykonávanie praktickej časti špecializačného štúdia v povolaní lekár bez nároku na odmenu v súlade s čl. 45 ods. 1 a čl. 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie? 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť. 3.1 Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej ohľadom odvolacieho dôvodu č. 1, že súd neaplikoval na predmetnú vec ustanovenie čl. 25 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií zo 07.09.2005 žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom prvoinštančného súdu uvedený v bode 44. odôvodnenia rozsudku. 3.2 Ohľadom odvolacieho dôvodu č. 2, že súd prvej inštancie zmluvu o spolupráci uzatvorenou medzi žalobcom, žalovaným a NÚDCH neposudzoval ako Dohodu o dočasnom pridelení napriek tomu, že predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti dohody o dočasnom pridelení podľa Zákonníka práce, jej obsah zodpovedá dohode o dočasnom pridelení a výslovne odkazuje na príslušné ustanovenia Zákonníka práce, žalobca opakovane poukázal na svoje vyjadrenie, v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaná uzavrela dňa 12.04.2019 Zmluvu o zabezpečení špecializačného štúdia zdravotníckych pracovníkov za účelom zvýšenia jej kvalifikácie - špecializačného štúdia v akreditovanom špecializačnom študijnom programe v špecializačnom odbore „pediatrická gastroenterológia, hepatológia a výživa“, ktorú mala vzhľadom na 3-ročnú dĺžku štúdia dosiahnuť najskôr 12.04.2022. Z obsahu zmluvy o zabezpečení špecializačného štúdia zdravotníckych pracovníkov zo dňa 12.04.2019 a špecializačného študijného programu pre špecializačný odbor „pediatrická gastroenterológia, hepatológia a výživa“ je evidentné, že sa jedná o štúdium pozostávajúce z praktickej a teoretickej časti, čo znamená, že absolvovanie niekoľko mesačnej praktickej časti v rámci 3-ročného špecializačného štúdia nebolo výkonom práce lekára, za ktorú mu prináleží mzda, tak ako to žalovaná tvrdí vo svojom vyjadrení, ale išlo o výkon odbornej zdravotníckej praxe. Žalobca v súvislosti so zmluvou a zabezpečení špecializačného štúdia zdravotníckych pracovníkov zo dňa 12.04.2019 poukázal na to, že zmluva je 2-stranným právnym úkonom medzi Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave a žalovanou, ktorá žalobcu nijakým spôsobom nezaväzuje. Právna povinnosť umožniť žalovanej výkon odbornej zdravotníckej praxe - školiacej aktivity vyplýva pre žalobcu až z 3-strannej zmluvy č. 039/2021 o spolupráci pri výkone odbornej zdravotníckej praxe zo dňa 03.03.2021 a z 3-strannej zmluvy č. 170/2021 o spolupráci pri výkone odbornej zdravotníckej praxe zo dňa 13.09.2021, z ktorých názvu vyplýva, že sa jedná o „zmluvu o spolupráci pri výkone odbornej zdravotníckej praxe“; napriek tomu, že obidve zmluvy

boli uzatvorené podľa §58 a §58a Zákonníka práce a zmluvné strany sa dohodli, že „všetky mzdové náležitosti účastníka počas odbornej zdravotníckej praxe hradí vysielajúca organizácia“, podľa názoru žalobcu je v tomto prípade rozhodujúci „účel zmluvy“, ktorým je „zabezpečenie vykonania odbornej zdravotníckej praxe žalovanej a nie výkon práce žalovanej“. 3.3 Žalobca tiež poukázal na to, že pokiaľ by v prípade žalovanej bolo aj reálne došlo k dočasnému prideleniu zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi (Národný ústav detských chorôb, IČO: 00 607 231, Limbová 1, 833 40 Bratislava), k tomu, aby žalobca vedel za dané obdobie (obdobie pridelenia) vypočítať a vyplatiť zamestnancovi žalovanej mzdu, musela by mu „prijímajúca organizácia“ predložiť dochádzkový list žalovanej, na základe ktorého by prebehla medzi vysielajúcou organizáciou a prijímajúcou organizáciou refakturácia mzdy - nič takéto sa však medzi organizáciami neudialo a žalobca takýto žiaden doklad neeviduje. 3.4 Ohľadom odvolacieho dôvodu č. 3 (výkon činnosti žalovanej pre Martinské bioptické centrum, s.r.o. a pre FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica neposudzoval okresný súd ako dočasné pridelenie) žalobca opakovane poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 25.07.2024, v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaná absolvovala odbornú zdravotnícku prax v spoločnosti Martinské bioptické centrum, s.r.o., Martin v čase od 09.12.2021 do 23.12.2021 na základe akceptovania písomnej žiadosti žalobcu o umožnenie odbornej zdravotníckej praxe sp.zn. F./XX zo dňa 30.11.2021; žalobca so spoločnosťou Martinské dioptrické centrum, s.r.o., Martin neuzatvoril žiadnu písomnú zmluvu o dočasnom pridelení, čo minimálne podľa §58a ods. 3 Zákonníka práce v znení od 15.11.2021 do 31.12.2021 - zákon č. 412/2021 Z.z.) robí takúto dohodu neplatnou. 3.5 Žalovaná absolvovala odbornú zdravotnícku prax v organizácii Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica v čase od 31.01.2022 do 25.02.2022 na základe akceptovania písomnej žiadosti žalovanej zo dňa 10.12.2021 a v čase od 04.04.2022 do 29.04.2022 na základe akceptovania písomnej žiadosti žalovanej z bližšie neurčeného dňa. V súvislosti s výkonom tejto odbornej zdravotníckej praxe v FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica žalobca poukázal na to a zároveň preukázal súdu aj listinným dôkazom, že medzi žalobcom a FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica bola dňa 21.10.2008 uzatvorená zmluva o odbornej pomoci č. 1375/PO-2008, predmetom ktorej je vzájomné zabezpečenie odbornej zdravotníckej praxe zamestnancov zmluvných strán vo vlastných výučbových zariadeniach (viď číslo II. bod 2.3 zmluvy). Z čl. II. bod 2.2 zmluvy vyplýva, že „zdravotnícki pracovníci na účely zmluvy sú zamestnanci v hlavnom pracovnom pomere jednotlivých zmluvných strán, ktorí vykonávajú odbornú prax v rámci špecializačného štúdia a sústavného vzdelávania“. Z čl. IV. bod 4.1 zmluvy okrem iného vyplýva, že „náklady na odbornú zdravotnícku prax si zmluvné strany vzájomne neuplatňujú“. Z čl. IV. bod 4.2 zmluvy okrem iného vyplýva, že „každá zmluvná strana si bude vzniknuté náklady spojené s plnením zmluvy znášať sama“. Tak ako v prípade výkonu odbornej zdravotníckej praxe žalovanej v Martinskom bioptickom centre, s.r.o., Martin žalobca aj na margo výkonu odbornej zdravotníckej praxe žalovanej vo FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica poukázal na to, že žalobca neuzatvoril s touto organizáciou žiadnu písomnú zmluvu o dočasnom pridelení, čo minimálne podľa §58a ods. 3 Zákonníka práce v aktuálnom znení robí takúto dohodu neplatnou. 3.6 Žalobca ďalej poukázal na to, že pokiaľ by v prípade žalovanej bolo aj reálne došlo k dočasnému prideleniu zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi (Martinské bioptické centrum, s.r.o., IČO: 36 410 799, Prieložtek 1, 036 01 Martin a Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, IČO: 00 165 549, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica), k tomu, aby žalobca vedel za dané obdobie, t.j. obdobie pridelenia vypočítať a vyplatiť zamestnancovi (žalovanej) mzdu, musela by mu „prijímajúca organizácia“ predložiť dochádzkový list žalovanej, na základe ktorého by prebehla medzi vysielajúcou organizáciou a prijímacou organizáciou refakturácia mzdy - nič takéto sa však medzi organizáciami neudialo a žalobca neeviduje žiaden takýto doklad. 3.7 Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu č. 4, že súd prvej inštancie bez opory v právnom poriadku Slovenskej republiky a v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky dospel k záveru, že výkon praktickej časti špecializačného štúdia nie je výkonom pracovnej činnosti, žalobca opakovane poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 25.07.2024, v ktorom okrem iného uviedol, že akékoľvek absolvovanie odbornej praxe žalovanou za účelom získania (zvýšenia) jej kvalifikácie nie je možné považovať za výkon práce žalovanej pre žalobcu ako zamestnávateľa a ani za výkon práce pre Národný ústav detských chorôb, IČO: 00 607 231, Limbová 1, 833 40 Bratislava, pre Martinské bioptrické centrum, s.r.o., IČO : 36 410 799, Prieložtek 1, 036 01 Martin a pre Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, IČO: 00 165 549, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, kde žalovaná pod dohľadom školiteľov vykonávala odbornú zdravotnícku prax. Výkonom závislej práce, za ktorú zamestnancovi prináleží mzda, je osobný výkon zamestnanca (žalovanej) pre žalobcu ako zamestnávateľa a podľa jeho pokynov.

3.8 Ak žalovaná počas prvoinštančného konania tvrdila, že počas výkonu odbornej zdravotníckej praxe nečerpala pracovné voľno, je toto tvrdenie žalovanej v priamom rozpore aj s ďalšími listinnými dôkazmi, a to žiadosťou žalovanej o preplatenie výdavkov na štúdium zo dňa 20.03.2019 v sume 300,- Eur, ktorý listinný dôkaz predložil žalobca ako súčasť žaloby, žiadosťou žalovanej o preplatenie výdavkov na štúdium zo dňa 28.07.2020 v sume 300,- Eur, ďalšou žiadosťou žalovanej o preplatenie výdavkov na štúdium zo dňa 26.03.2021 v sume 150,- Eur, žiadosťou žalovanej o preplatenie výdavkov na štúdium zo dňa 02.11.2021 v sume 200,- Eur, žiadosťou žalovanej o preplatenie výdavkov na štúdium zo dňa 29.04.2022 v sume 300,- Eur, v ktorých dokladoch sama žalovaná požiadala žalobcu ako svojho zamestnávateľa o preplatenie výdavkov na štúdium a v súvislosti so štúdiom. 3.9 Pokiaľ žalovaná počas prvoinštančného konania tvrdila, že požadovanie náhrad mzdy od nej je protiústavné a v rozpore s právnymi predpismi, keďže by za vykonanú prácu nemala zaplatenú mzdu, žalobca konštatoval, že účasť žalovanej na predpísanej odbornej zdravotníckej praxi nebola výkonom jej závislej práce pre žalobcu, a preto žalovanej mzda za toto obdobie neprináleží. Podľa Dohody o zvýšení kvalifikácie č. 01/2019 zo dňa 28.02.2019 jej prináleží za toto obdobie náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku podľa §134 Zákonníka práce, ktoré žalovaná v zmysle výplatných pások a výpisov z účtu žalobcu preukázateľne obdržala. Pokiaľ žalovaná mala v úmysle porušiť svoj zmluvný záväzok z Dohody o zvýšení kvalifikácie č. 01/2019 zo dňa 28.02.2019 - zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu - mala si byť vedomá toho, že žalobca si od nej môže nárokovať poskytnuté náhrady mzdy počas pracovného voľna. Nie je preto možné usudzovať o takomto nároku žalobcu ako protiústavnom a v rozpore s právnymi predpismi. 3.10 Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu č. 5 o nesprávnom posúdení výšky nároku žalobcu na náhradu mzdy s poukazom na to, že podľa bodu 4. prvá až tretia odrážka Dohody o zvyšovaní kvalifikácie, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, bola celková suma náhrady mzdy, ktorú žalovaná mala uhradiť žalobcovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby, dohodnutá na sumu 18.500,63 Eur (súčet odrážky 1 až 3), pričom žalobca vyčíslil náhradu mzdy za pracovné voľno žalovanej za účasť na vyučovaní, na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a na vypracovanie a obhajobu bakalárskej práce vo výške 21.809,57 Eur, teda že žalobca si voči žalovanej vyčíslil väčšiu sumu ako bol oprávnený v zmysle Dohody o zvyšovaní kvalifikácie, a pritom okresný súd sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, žalobca uviedol: 3.10.1 Z Dohody o zvýšení kvalifikácie č. 01/2019 zo dňa 28.02.2019 vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovanou počas trvania pracovného pomeru Dohodu o zvýšení kvalifikácie, na základe ktorej žalobca ako zamestnávateľ umožnil žalobkyni ako zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní na účely zvýšenia kvalifikácie žalovanej špecializačným štúdiom v špecializovanom odbore „pediatrická gastroenterológia, hepatológia a výživa“, ktoré mala vykonávať na škole Univerzita Komenského v Bratislave, Špitálska 24, 813 72 Bratislava 1. 3.10.2 Z bodu 3 Dohody o zvýšení kvalifikácie vyplýva, že špecializačné štúdium malo prebiehať v čase od 01.03.2019 do vykonania riadnej záverečnej skúšky v špecializačnom odbore „pediatrická gastroenterológia, hepatológia a výživa“ v súlade so študijným programom vzdelávacieho pracoviska; z bodu 4 Dohody o zvýšení kvalifikácie vyplýva, že žalobca sa zaviazal umožniť žalobkyni zvýšenie kvalifikácie poskytnutím pracovného voľna s náhradou mzdy a úhradou ďalších nákladov, spojených so štúdiom (školné, ubytovanie, cestovné, ostatné poplatky súvisiace so štúdiom); predpokladaná celková suma nákladov na zvýšenie kvalifikácie bola vyčíslená na sumu 22.550,63 Eur, a to konkrétne pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca na účasť na vyučovaní v rozsahu 180 dní 17.077,50 Eur, pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky v rozsahu 5 dní 474,38 Eur, pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca na vypracovanie a obhajobu bakalárskej práce v rozsahu 10 dní 948,75 Eur, úhrada ďalších nákladov spojených so štúdiom, a to poplatkov súvisiacich so štúdiom školné za celé obdobie 900,- Eur, cestovných nákladov (ubytovanie, cestovné) 2.600,- Eur, ostatných poplatkov súvisiacich so štúdiom 550,- Eur. 3.10.3 Z bodu 5 Dohody o zvýšení kvalifikácie vyplýva, že žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 4 rokov alebo mu nahradiť náklady so štúdiom, a to aj vtedy, ak by skončila pracovný pomer u žalobcu pred ukončením štúdia. Zároveň sa žalovaná zaviazala, že ak svoj záväzok splní sčasti, zamestnávateľovi nahradí pomernú časť nákladov na zvýšenie kvalifikácie. 3.10.4 Žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie preukázal súdu listinnými dokladmi, že skutočná výška nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie žalovanej predstavovala sumu 21.809,57 Eur, z toho náhrada mzdy za pracovné voľno žalovanej na účasť na vyučovaní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a na vypracovanie a obhajobu bakalárskej práce predstavovala 21.809,57 Eur, ďalšie náklady spojené so štúdiom - školné predstavovali sumu 1.250,- Eur a ďalšie náklady spojené so štúdiom

- cestovné a ubytovanie predstavovali sumu 1.833,72 Eur. Skutočné náklady spojené so štúdiom teda predstavovali sumu 21.809,57 Eur, z čoho alikvotná časť nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie, ktorú si uplatnil žalobca žalobou voči žalovanej, predstavuje sumu 16.265,89 Eur. 3.11 Vzhľadom na uvedené žalobca poukázal na to, že v prípade, že si zamestnanec nesplní svoj záväzok z Dohody o zvýšení kvalifikácie zotrvať po dohodnutú dobu v pracovnom pomere u zamestnávateľa, žalobca pri uplatnení nároku voči zamestnancovi nemôže vychádzať zo sumy predpokladaných nákladov na zvýšenie kvalifikácie, uvedených v Dohode o zvýšení kvalifikácie, ale musí vychádzať zo skutočnej výšky nákladov na zvýšenie kvalifikácie, medzi ktoré náklady v prípade žalovanej patrí aj náhrada mzdy, na ktorú poukazuje žalovaná v odvolaní. 4. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia §379 C.s.p. (viazanosť rozsahom odvolania), §380 C.s.p. (viazanosť odvolacími dôvodmi), §383 C.s.p. (viazanosť skutkovým stavom) bez nariadenia pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle §387 ods. 1,2 C.s.p. v plnom rozsahu potvrdil z nasledovných dôvodov: 6. Podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolací súd súhlasí s výrokmi aj dôvodmi v rozsahu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Ustanovenie §387 ods. 1,2 C.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu obmedziť sa vo svojom odôvodnení len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi okresného súdu a na tieto v plnom rozsahu odkazuje. Všetky vykonané dôkazy našli adekvátnu odozvu vo vypracovanom rozhodnutí, sú odpoveďou na odvolacie námietky žalovanej, okresný súd z vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým záverom a tiež ku správnym záverom právnym. 8. Zo spisového materiálu v prejednávanej veci je zistiteľné, že žalovaná pracovala u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2007; od 15.10.2007 sa stala jeho zamestnankyňou s miestom výkonu práce Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica, druh práce lekár, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.03.2008; dňa 08.04.2008 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Dohoda o zmene pracovných podmienok, Dodatok č. 3 k pracovnej zmluve zo dňa 01.10.2007, na základe ktorého sa pracovný pomer na dobu určitú zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú. 8.1 Počas trvania pracovného pomeru uzavrel žalobca so žalovanou dňa 28.02.2019 Dohodu o zvýšení kvalifikácie č. 01/2019, na základe ktorej žalobca ako zamestnávateľ umožnil žalobkyni ako zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní na účely zvýšenia kvalifikácie žalovanej špecializačným štúdium v špecializačnom odbore „pediatrická gastroenterológia, hepatológia a výživa“, vykonávanej žalovanou na Univerzite Komenského v Bratislave, Špitálska 24, 813 72 Bratislava 1 od 01.03.2019 do vykonania riadnej záverečnej skúšky. V dohode sa žalobca zaviazal umožniť žalovanej zvýšiť kvalifikáciu poskytnutím pracovného voľna s náhradou mzdy a úhradou ďalších nákladov, spojených so štúdiom a žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u neho po dobu 4 rokov od ukončenia štúdia alebo mu nahradiť náklady spojené so štúdiom, ak svoj záväzok nesplní; ak ho splní len sčasti, zaviazala sa nahradiť mu pomernú časť nákladov. 8.2 Dňa 13.06.2022 žalovaná získala odbornú spôsobilosť v uvedenom odbore a dňa 24.08.2023 podala výpoveď z pracovného pomeru, ktorý skončil ku dňu 31.10.2023. 8.3 Celková výška nákladov, spojených so zvýšením kvalifikácie žalovanej, bola vyčíslená žalobcom na sumu 24.893,29 Eur, z toho vyplatená náhrada mzdy za pracovné voľno na účasť na vyučovaní, prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a na vypracovanie obhajoby bakalárskej práce na sumu 21.809,57 Eur, školné na sumu 1.250,-Eur, cestovné a ubytovanie 1.833,72 Eur. Z dojednaných štyroch rokov, t.j. 1460 dní odpracovala žalovaná 506 dní, zostatok predstavoval žalovanú sumu (alikvotná časť nákladov v zmysle dohody) spolu s úrokom z omeškania od 13.03.2024 (výzvu žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy zo dňa 21.12.2023 žalovaná prevzala 29.12.2023, ďalšiu výzvu prevzala dňa 26.02.2024). 8.4 Okresný súd rozhodol na nároku žalobcu odvolaním napadnutým rozsudkom.

9. V prvom rade krajský súd odpovedá na návrh odvolateľky na podanie návrhu odvolaciemu súdu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru Európskej únie, aby položil Súdnemu dvoru Európskej únie nasledujúce otázky: 1/ Je v súlade s čl. 25 ods. 3 Smernice EÚ 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií, ak lekár vykonáva praktickú časť špecializačného štúdia bez nároku na odmenu ? 2/ Je vnútroštátna právna úprava umožňujúca vykonávanie praktickej časti špecializačného štúdia v povolaní lekár bez nároku na odmenu v súlade s čl. 45 ods. 1 a čl. 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ? 9.1 Krajský súd nevyhovel návrhu odvolateľky; prejudiciálne otázky, ktoré navrhuje odvolateľka položiť Súdnemu dvoru EÚ, sú podľa názoru odvolacieho súdu takými otázkami, ktoré si súd prvej či druhej inštancie môže a musí sám zodpovedať v rámci vlastného právneho posúdenia veci. Základným účelom prejudiciálneho konania je zabezpečiť jednotný výklad práva Európskej únie súdmi členských štátov EÚ pri jeho aplikácii, pričom Súdnemu dvoru EÚ v prejudiciálnom konaní neprináleží posudzovať, či je vnútroštátna právna úprava členského štátu súladná s právom EÚ. Súdnemu dvoru EÚ taktiež neprináleží vykladať právne predpisy vnútroštátneho práva, ani aby aplikoval právo EÚ na konkrétne situácie v jednotlivých prípadoch - Súdny dvor EÚ len poskytuje vnútroštátnemu súdu pri rozhodovaní vecí, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ, všeobecný výklad ustanovení práva EÚ a v rámci prejudiciálneho konania môže posudzovať aj platnosť právnych aktov EÚ, resp. ich jednotlivých ustanovení. 9.2 Predmetné otázky, ktoré navrhuje odvolateľka odvolaciemu súdu predložiť ako návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie sa týkajú tak základu nároku žalobcu ako aj jeho výšky. Rozhodovacia činnosť všeobecných súdov ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II.ÚS 495/2024-13 z 09.10.2024 alebo III.ÚS 411/2011-8 zo dňa 27.09.2011, či uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/68/2021 zo dňa 29.11.2023) svedčí o rozhodovacej činnosti, ktorá je jednotná v názore, že v obdobných veciach si žalobcovia správne uplatňujú nárok na náhradu nákladov v zmysle ustanovení Zákonníka práce i jeho základných zásad, ako aj z Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. v spojení so zákonom č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. 9.3 Ústavný súd Slovenskej republiky zaujal názor k obsahu základného práva na súdnu ochranu s osobitným zreteľom na povinnosť/možnosť všeobecného súdu podľa čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „zmluva“) predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru (v tom čase Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev, pozn. dovolacieho súdu) v uznesení z 03. júla 2008 sp.zn. IV. ÚS 206/08. Závery prijaté ústavným súdom sú plne aplikovateľné aj po premenovaní a prečíslovaní jednotlivých článkov Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (článku 234 zodpovedá článok 267) bez zmeny ich obsahu. „Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru ES podľa čl. 234 zmluvy platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t.j. súdom, proti ktorého rozhodnutiu nemožno podať žiaden opravný prostriedok (výnimkou z povahy veci je návrh na obnovu konania). 9.4 Najvyšší súd v uznesení zo dňa 13. marca 2019 sp. zn. 7Cdo/104/2018 uviedol, že...„Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Súdny dvor Európskej únie právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. V druhej vete čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je zakotvená povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný, požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke; túto povinnosť ale nemožno vykladať absolútne, t.j. že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. V rozsudku CILFIT, C-283/81 zo 06. októbra 1982 Súdny dvor uviedol: „Článok 177 tretí odsek Zmluvy EHS (teraz čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) sa má vykladať v tom zmysle, že súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom položí otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, že položená otázka nie je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva (tzv. acte éclairé, obdobne Da Costa 28,29 až 30/62, z 27. marca 1963, Zb. 61,77, fr. znenie), alebo že správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné pochybnosti (tzv. acte clair), pričom existenciu tejto možnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva Spoločenstva, osobitných ťažkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej judikatúry v rámci Spoločenstva“. 9.5 Podľa krajského súdu v prejednávanej veci rozhodnutie nespočíva na aplikácii alebo interpretácii práva Európskej únie. V prejednávanej veci sa v konaní nevyskytla žiadna predbežná otázka podľa medzinárodnej zmluvy, ktorú by bolo potrebné riešiť podaním žiadosti na Súdny dvor Európskej únie; ide len o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. Úlohou Súdneho dvora EÚ v rámci

prejudiciálneho konania je poskytnúť výklad práva Európskej únie alebo rozhodnúť o jeho platnosti, a nie uplatňovať toto právo na skutkový stav, ktorý vyplýva z konania vo veci samej. To je úloha vnútroštátneho súdu, a preto Súdnemu dvoru EÚ neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach, ktoré vznikli v konaní o veci samej, ani rozhodovať o prípadných rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov. Súdny dvor EÚ sa pri podávaní výkladu alebo rozhodovaní o platnosti práva Európskej únie, okrem iného, snaží dať odpoveď, ktorá bude užitočná pre riešenie sporu vo veci samej, ale je úlohou vnútroštátneho súdu, aby z tejto odpovede vyvodil konkrétne závery, prípadne aj v podobe neuplatnenia predmetného vnútroštátneho právneho predpisu. 9.6 V zmysle článku 267 ZFEÚ jedine vnútroštátnemu súdu prislúcha rozhodnúť, či podá návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor EÚ, bez ohľadu na to, či to strany konania vo veci samej navrhli alebo nie. Povinnosť predložiť takýto návrh Súdnemu dvoru EÚ s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra (a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru na daný prípad) alebo ak sa správny spôsob výkladu dotknutého práva javí byť úplne jednoznačným má súd, proti ktorého rozhodnutiam nemožno podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva. 9.7 Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 14Co/22/2025-326 zo dňa 25.03.2025 uviedol, že prejudiciálne konanie sa považuje za užitočné vtedy, ak sa v konaní pred vnútroštátnym súdom nastolila nová otázka výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní práva EÚ, alebo ak existujúca judikatúra neposkytuje potrebné objasnenie na riešenie novej právnej situácie. Návrh na prejudiciálne konanie sa musí týkať výkladu alebo platnosti práva EÚ, nesmie sa týkať výkladu vnútroštátnych právnych predpisov ani skutkových otázok, ktoré sa objavili vo vnútroštátnom konaní. Súdny dvor EÚ (a všeobecný súd) môže o návrhu rozhodnúť, len ak sa na predmetnú vec vo vnútroštátnom konaní uplatňuje právo EÚ. Súdny dvor EÚ (a všeobecný súd) však neuplatňujú právne predpisy EÚ na spor, ktoré im postúpil vnútroštátny súd, pretože ich úlohou je pomôcť s riešením sporu. Vnútroštátny súd má za úlohu vyvodiť závery z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ alebo všeobecného súdu. Prejudiciálne rozhodnutia sú záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý návrh predložil a aj pre všetky súdy v členských štátoch. 10. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam krajský súd uvádza: 11. Žalovaná namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§365 ods. 1 písm. e/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej v texte aj len „C.s.p.“) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písmena h/ C.s.p.); bližšie tieto odvolacie dôvody nekonkretizuje. Odvolací súd sa preto vyjadruje k námietkam v odvolaní s odkazom na §365 ods.1 písm. h/ C.s.p., keďže z odvolania ďalšie odvolacie dôvody neidentifikoval. 11.1 Za nesprávny žalovaná považuje názor okresného súdu, že v prípade žalobcu, žalovanej a NÚDCH nedošlo k uzatvoreniu Dohody o dočasnom pridelení, predmetom ktorej bolo vyslanie žalovanej do NÚDCH, že Zmluva o spolupráci výslovne odkazuje na §58 a §58a Zákonníka práce, obsahuje všetky podstatné náležitosti dohody o dočasnom pridelení v zmysle §58a Zákonníka práce; rovnako mala za to, že k jej dočasnému prideleniu došlo aj v prípade výkonu práce v Martinskom bioptickom centre, s.r.o. a v FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Vzhľadom na dočasné pridelenie mala nárok na náhradu cestovných výdavkov a výdavkov za ubytovanie, ktoré jej aj boli uhrádzané (dohoda o použití súkromného motorového vozidla na pracovnú cestu, cestovné príkazy, vyúčtovania pracovnej cesty). Tieto námietky odvolateľky smerujú k záveru, že žalobca jej mal vyplácať mzdu a nie náhradu mzdy. Mzda v zmysle Zákonníka práce prináleží zamestnancovi len za prácu, ktorú vykoná pre zamestnávateľa; žalovaná bola zamestnancom žalobcu a počas odbornej praxe pre žalobcu nevykonávala závislú prácu. 11.2 Krajský súd z Dohody o zvýšení kvalifikácie číslo 01/2019, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou zistil, že zamestnávateľ umožní zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní na účely zvýšenia jeho kvalifikácie, ktoré je nevyhnutné na riadny výkon práce, dohodnutý v pracovnej zmluve a je v súlade s potrebou zamestnávateľa. Štúdium - vzdelávacia aktivita špecializačné štúdium v uvedenom špecializačnom odbore - žalovaná mala vykonávať na škole Univerzita Komenského v Bratislave od 01.03.2019 do vykonania riadnej záverečnej skúšky v špecializačnom odbore „pediatrická gastroenterológia, hepatológia a výživa“ v súlade so študijným programom vzdelávacieho pracoviska s tým, že zamestnávateľ sa zaviazal umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov, spojených so štúdiom s predpokladanou celkovou sumou nákladov 22.550,63 Eur s tým, že zamestnanec sa zaviazal, že po skončení štúdia

zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po dobu štyroch rokov alebo mu uhradí náklady so štúdiom. Povinnosť tejto úhrady zamestnancovi nevzniká, ak zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil zamestnancovi poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, ak sa pracovný pomer zamestnanca skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v §63 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov, ak zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v §63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, ak zamestnávateľ nevyužíval v posledných dvanástich mesiacoch počas najmenej 6 mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil a ak zamestnávateľ porušil ustanovenia Zákonníka práce vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu a toto porušenie bolo zistené inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd. 11.3 Z vyššie uvedeného je jednoznačne zrejmé, že žalovaná so súhlasom žalobcu absolvovala ďalšie vzdelávanie na účely zvýšenia jej kvalifikácie v určenom odbore s tým, že žalobca jej umožnil zvyšovať kvalifikáciu, poskytoval jej pracovné voľno, náhradu mzdy a uhrádzal aj ďalšie náklady, spojené so štúdiom s predpokladanou celkovou sumou nákladov uvedenou v tejto zmluve. Žalovaná sa zaviazala, že po ukončení štúdia zotrvá u zamestnávateľa, t.j. u žalobcu v pracovnom pomere po dobu štyroch rokov, čo porušila. Vznikla jej preto povinnosť nahradiť náklady so štúdiom, spočívajúce a vzniknuté v poskytovaní pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrade ďalších nákladov spojených so štúdiom. Žalovaná skončila pracovný pomer výpoveďou bez uvedenia dôvodu, nemožno preto z tohto listinného dôkazu (a žalovaná to ani netvrdí) definovať dôvody uvedené v bode 6 Dohody o zvýšení kvalifikácie číslo 01/2019. 11.4 Hoci žalovaná zdôrazňuje, že mala byť v zmysle §58 Zákonníka práce dočasne pridelená na výkon práce pre inú osobu ako žalobcu, krajský súd má za to, že bez existencie osobitnej dohody v zmysle §58 Zákonníka práce o dočasnom pridelení nárok na mzdu od žalobcu ako zamestnávateľa za výkon práce pre inú osobu ako žalobcu ani neprichádza do úvahy. Žalovaná svojím podpisom na Dohode o zvýšení kvalifikácie potvrdila vedomosť o obsahu tejto zmluvy; dohoda o dočasnom pridelení uzavretá nebola. V zmluvách o spolupráci pri vykonaní odbornej zdravotníckej praxe medzi žalobcom a NÚDCH a žalovanou je explicitne uvedené, že žalovaná za účelom získania odbornej praxe - školiace aktivity v zmysle vzorového špecializačného študijného programu pod vedením školiteľa uskutoční v termíne od 15.03.2021 do 14.05.2021, pričom pri výkone odbornej zdravotníckej praxe bude rešpektovať pokyny zamestnancov NDCHÚ a počas tejto doby bude poverený školiteľ prideľovať účastníkovi odbornej zdravotníckej praxe pracovné úlohy organizovať, riadiť a kontrolovať jeho prácu a dávať mu na tento účel záväzné pokyny a po ukončení odbornej zdravotníckej praxe túto vyhodnotí a jej absolvovanie potvrdí v špecializačnom indexe účastníkovi odbornej zdravotníckej praxe. Výkonom závislej práce, za ktorú zamestnancovi prináleží mzda, je osobný výkon zamestnanca (žalovanej) pre zamestnávateľa (žalobcu) a podľa jeho pokynov. Z uvedeného je zrejmé, že absolvovanie odbornej praxe žalovanou za účelom získania jej kvalifikácie nemožno v žiadnom prípade považovať za výkon jej práce pre žalobcu ako zamestnávateľa a ani za výkon práce pre ďalšie zdravotnícke zariadenia (Národný ústav detských chorôb, Bratislava; Martinské bioptické centrum, s.r.o., Martin; Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica), kde vykonávala žalovaná odbornú prax pod dohľadom školiteľov za účelom získania kvalifikácie. 11.5 Krajský súd súhlasí s odvolateľkou, že právny poriadok Slovenskej republiky (v porovnaní s právnou úpravou Českej republiky) výslovne neuvádza, že špecializačné štúdium sa vykonáva v rámci výkonu povolania, resp. v pracovnoprávnom vzťahu, ale nemožno v tomto smere uzavrieť, že táto skutočnosť vyplýva z výkladu zákona č. 578/2004 Z.z. a Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. Obsahom špecializačného štúdia s poukazom na ustanovenia §69a Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. je podieľanie sa na plnení povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti; poskytovanie zdravotnej starostlivosti je možné realizovať len ako výkon zdravotníckeho povolania. V Zmluve o zabezpečení špecializačného štúdia zdravotníckych pracovníkov je uvedené, že pre žalovanú bolo zabezpečené špecializačné štúdium v akreditovanom špecializačnom študijnom programe, určenom pre zdravotnícke povolanie lekár a je realizované podľa právoplatného rozhodnutia ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní osvedčenia o akreditácii špecializačného študijného programu. Na rozdiel od žalovanej krajský súd zastáva názor, že to, že žalovaná je zamestnankyňou žalobcu, nijako nevylučuje jej možnosť vzdelávať sa, a to aj v iných zdravotníckych zariadeniach za účelom získania alebo rozšírenia špecializácie, so súhlasom tohto zamestnávateľa. Vytvorenie podmienok na takéto štúdium ale nie je právom zamestnanca a závisí od dohody zamestnávateľa a zamestnanca. Dohoda je odrazom konsenzu oboch zúčastnených strán, ktoré svojím podpisom vyjadrujú súhlas s jej obsahom. Žalovaná mala

záujem o zvýšenie kvalifikácie v špecializačnom odbore, žalobca jej to umožnil; žalovaná dohodou akceptovala podmienky zamestnávateľa, ktoré porušila, keď skončila pracovný pomer výpoveďou pred uplynutím dohodnutej doby. 11.6 Krajský súd súhlasí s odvolateľkou, že zdravotnícke povolanie možno vykonávať len spôsobmi taxatívne vymenovanými v §3 ods. 4 Zákonníka práce. Pokiaľ žalovaná vykonávala špecializačné štúdium v NÚDCH alebo v inom zdravotníckom zariadení, túto činnosť vykonávala v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom, ktorý jej takéto štúdium – na jej žiadosť - umožnil na základe Dohody o zvýšení kvalifikácie u viacerých poskytovateľov odbornej zdravotníckej praxe; na tento účel uzatvoril zamestnávateľ (žalobca), zamestnankyňa (žalovaná) a školiaca organizácia (v zmluvách definovaná ako prijímajúca organizácia) Zmluvy o zabezpečení špecializačného štúdia zdravotníckych pracovníkov, ktorými sa školiace organizácie zaviazali zabezpečiť školiace aktivity v zmysle vzorového špecializačného študijného programu, ktorým je (v danom prípade) odborná zdravotnícka prax u lekára špecialistu v odbore pediatrická gastroenterológia, hepatológia a výživa pod vedením povereného zamestnanca - školiteľa na pracoviskách Detská klinika lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu detských chorôb, ako aj s ďalšími školiacimi zariadeniami (Martinské bioptické centrum, s.r.o. a Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica). Žalovaná s Detskou klinikou lekárskej fakulty Univerzity Komenského, NÚDCH, Martinským bioptickým centrom, s.r.o. a s Fakultnou nemocnicou s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu, čo v konaní sporné nebolo. 11.7 Pokiaľ sa týka výšky uplatnenej náhrady mzdy, žalovaná poukázala na Dohodu o zvyšovaní kvalifikácie bod 4. prvá až tretia odrážka, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, podľa ktorých bola celková suma náhrady mzdy, ktorú žalovaná mala uhradiť žalobcovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby, dohodnutá vo výške 18.500,63 Eur (súčet odrážky 1 až 3); žalobca vyčíslil náhradu mzdy za pracovné voľno žalovanej za účelom účasti na vyučovaní, na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a na vypracovanie a obhajobu bakalárskej práce vo výške 21.809,57 Eur. Súd prvej inštancie sa osobitne výškou nároku nezaoberal, pretože žalovaná jeho výšku nespochybnila. 11.7.1 Krajský súd má za to, že okresný súd rozhodol správne aj ohľadom výšky nároku, a hoci vykonal v tomto smere dostatočné potrebné dokazovanie, jeho zhodnotenie nenašlo adekvátnu odozvu v písomnom vyhotovení rozhodnutia, pričom mohlo byť odpoveďou na odvolacie námietky žalovanej. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že na základe Dohody o zvýšení kvalifikácie č. 01/2019 zo dňa 28.02.2019, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou počas trvania pracovného pomeru, žalobca ako zamestnávateľ umožnil žalovanej ako zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní na účely zvýšenia jej kvalifikácie špecializačným štúdiom v danom špecializovanom odbore, vykonávanom na škole Univerzita Komenského v Bratislave, Špitálska 24, 813 72 Bratislava 1, ktoré malo prebiehať v čase od 01.03.2019 do vykonania riadnej záverečnej skúšky v súlade so študijným programom vzdelávacieho pracoviska (bod 3. Dohody); žalobca sa zaviazal umožniť žalobkyni zvýšenie kvalifikácie poskytnutím pracovného voľna s náhradou mzdy a úhradou ďalších nákladov, spojených so štúdiom (školné, ubytovanie, cestovné, ostatné poplatky súvisiace so štúdiom)(bod 4. Dohody); predpokladaná celková suma nákladov na zvýšenie kvalifikácie bola vyčíslená na sumu 22.550,63 Eur, a to konkrétne pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca na účasť na vyučovaní v rozsahu 180 dní 17.077,50 Eur, pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky v rozsahu 5 dní 474,38 Eur, pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca na vypracovanie a obhajobu bakalárskej práce v rozsahu 10 dní 948,75 Eur, úhrada ďalších nákladov spojených so štúdiom, a to poplatkov súvisiacich so štúdiom školné za celé obdobie 900,- Eur, cestovných nákladov (ubytovanie, cestovné) 2.600,- Eur, ostatných poplatkov súvisiacich so štúdiom 550,- Eur. Žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 4 rokov alebo mu nahradiť náklady so štúdiom, a to aj vtedy, ak by skončila pracovný pomer u žalobcu pred ukončením štúdia; zároveň sa žalovaná zaviazala, že ak svoj záväzok splní sčasti, zamestnávateľovi nahradí pomernú časť nákladov na zvýšenie kvalifikácie (bod 5. Dohody). 11.7.2 Z listinných dokladov v spise je teda zistiteľné, že skutočná výška nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie žalovanej predstavovala sumu 21.809,57 Eur, z toho náhrada mzdy za pracovné voľno žalovanej na účasť na vyučovaní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a na vypracovanie a obhajobu bakalárskej práce predstavovala 21.809,57 Eur, ďalšie náklady spojené so štúdiom - školné predstavovali sumu 1.250,- Eur a cestovné a ubytovanie predstavovali sumu 1.833,72 Eur. Skutočné náklady spojené so štúdiom spolu predstavovali sumu 21.809,57 Eur, z čoho alikvotná časť nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie, ktorú si uplatnil žalobca žalobou voči žalovanej, predstavuje sumu 16.265,89 Eur.

12. Krajský súd záverom akcentuje, že mzda v zmysle Zákonníka práce prináleží zamestnancovi len za prácu, ktorú vykoná pre zamestnávateľa; žalovaná bola zamestnancom žalobcu a počas odbornej praxe pre žalobcu nevykonávala závislú prácu. Žalovaná poukazuje na to, že mala byť v zmysle §58 Zákonníka práce dočasne pridelená na výkon práce pre inú osobu ako žalobcu; odvolací súd opakuje, že absolvovanie odbornej praxe žalovanou za účelom získania jej kvalifikácie nemožno považovať za výkon jej práce pre žalobcu ako zamestnávateľa, preto žalovanej nepatrí mzda, ale náhrada mzdy tak, ako to správne uviedol okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. 12.1 Argument žalovanej v odvolaní, že pracovné voľno podľa dohody o zvýšení kvalifikácie, čerpané za účelom účasti na vyučovaní alebo prípravu a vykonanie skúšky alebo prípravu a vykonanie špecializačnej skúšky, či vypracovanie a obhajobu záverečnej práce a že tieto formy pracovného voľna boli v kvalifikačnej dohode dojednané, avšak nič z toho nebolo žalovanej žalobcom poskytnuté, a teda nečerpala takéto pracovné voľno, zostáva v rovine jej tvrdení, ktoré boli vyvrátené listinnými dokladmi. 13. Okresný súd v prejednávanej veci vo svojom rozsudku dal podľa názoru krajského súdu dal odpoveď na zásadné otázky, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu, ktorým žalobe o zaplatenie náhrady nákladov, vynaložených na zvyšovanie kvalifikácie žalovanej aj s príslušným úrokom z omeškania vyhovel. 13.1 Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu, nevidiac dôvody na jeho zmenu (§388 C.s.p.) alebo zrušenie (§389 C.s.p.) v plnom rozsahu v zmysle §387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania, ktorý osobitne odvolaním nebol napadnutý, ale bol krajským súdom preskúmavaný ako výrok súvisiaci/závislý (§379 písm. a/ C.s.p.). 14. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa §255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §262 ods. 1 C.s.p., za použitia §396 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške trov konania pred odvolacím súdom rozhodne súdny úradník okresného súdu podľa §262 ods. 2 C.s.p. 15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.